Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán poslanec Osuský, mňa ak pamäť neklame, tak ja som to ako prvý, ja som to predkladal, aby to bolo en bloc, aby to nemalo výnimky. A potom z diskusie vyplynula aj z toho, čo som komunikoval so ZMOS-om aj s niektorými obcami, tak som dospel k záveru, že tá spravodlivosť je minimálne v dvoch rovinách, voči tým ľuďom, ktorí objektívne nemôžu, nemôžu starať alebo nemôžu plniť túto povinnosť, a tá druhá spravodlivosť podľa mňa musí byť aj voči obciam, lebo dnes tá situácia, ak sa pozrieme na podielové dane a systém rozdeľovania daní, naozaj častokrát nedáva možnosť, aby tie obce sa o tie chodníky starali.
No ale preto som spravil isté výnimky za účelom tej spravodlivosti, zároveň za účelom toho, že tolerujeme nejaký stav, a radikálne rezy častokrát nebývajú úplne dobré a môžu spôsobiť možno viacej škody ako osohu, zároveň predstava podania na Ústavný súd, ktorý, ktorý nemá, nemá lehoty, a v tom zložení, v akom je teraz, aj systéme jeho kreácie, nerád by som sa spoliehal na Ústavný súd o tom, že rozhodne teda tak, ako navrhovateľ žiada, poviem to, poviem to tak. Čiže preto som zvolil tento model, ktorý sa mi javí pre túto chvíľu najspravodlivejší voči všetkým, tak voči tým ľuďom, ktorí, opakujem, nemôžu objektívne zabezpečiť to, aby si splnili povinnosť, a spravodlivo aj voči, aj voči obciam, ktoré budú mať túto povinnosť, prevezmú voči tým ľuďom, ktorí práve to nemôžu vykonávať.
Čiže je to kombinácia, taký mix, také pragmatické riešenie aktuálneho stavu a to je všetko.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prísť s ďalším návrhom, ktorý je podľa mňa čisto pragmatický a vychádza z aplikačnej praxe a z úplných absurdných situácií, čo sa dejú v našej spoločnosti, pretože tie absurdné situácie častokrát sú podporované ešte absurdnejšou právnou úpravou.
Tá právna úprava dnes znie pri pozemných komunikáciách celkom nevinne. A to je, že každý vlastník domu, pri ktorom je priľahlá nehnuteľnosť, je povinný sa starať o čistotu tejto nehnuteľnosti. Aj napriek tomu, že to nie je jeho nehnuteľnosť. Preložené, na dedine alebo v obci dom má pred sebou chodník, vlastník domu je povinný starať sa o to, aby tento chodník aj napriek tomu, že zväčša patrí chodník obci alebo mestu, je povinný starať sa o to, aby bol v schodnom stave, odstraňovať rôzne nečistoty. A najlepšie sa to ukáže na príklade snehu. Ak nasneží počas noci na cudzí pozemok, vlastník pri tomto pozemku je povinný tento sneh odpratať. To káže zákon o pozemných komunikáciách. Takto to dneska máme nastavené a nastavené to je podľa môjho názoru veľmi zle. Ja som si vedomý, prečo to tam je.
Rozumiem tomu, že, že obce nemajú, nemajú peniaze na to, aby to, aby to odstraňovali. Chápem. Ale túto povinnosť majú aj dôchodcovia, majú aj invalidi, majú aj osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt v tej nehnuteľnosti. Aké to má potom tie právne, právne implikácie, a tam sa to ukáže úplne najlepšie. Ak sa, stará babička má, má domček v nejakej dedine, pred jej domom na chodníku obce nasneží, ona už je, buď je ZŤP, alebo proste naozaj už má dôchodkový vek taký, že nedovoľuje ten sneh odpratať, komunita v obci nefunguje tak, ako by mala, čiže nikto jej nepomôže, niekto pôjde po tomto chodníku, kde je poľadovica, ešte raz zdôrazňujem, cudzí chodník pri dome tej starej babičky, zlomí si nohu a povie si, no, ten chodník mal byť čistý. Kto je za toto zodpovedný? Nemusí ani pátrať, vieme to, všeobecne, myslím, že je známe, zodpovednosť bude mať tá babička. Babička, ktorá neodpratala sneh či ľad, a tento človek povedzme, že nemá mieru solidarity alebo tá bolesť bola taká, že potrebuje vykrývať liečebné náklady, babičku vyzve na zaplatenie liečebných nákladov. Babička nereaguje, babičku bude žalovať a tento človek úspešne, legálne zvíťazí súdny spor. Pretože tá babička mala povinnosť zo zákona danú odpratať alebo spraviť tú komunikáciu - zdôrazňujem opäť, cudziu komunikáciu - schodnou. Ona to neurobila, porušila povinnosť, je tu škoda, je tu príčinná súvislosť, babička zodpovedá. Babička bude žalovaná, babička zaplatí. My tu dneska túto povinnosť držíme len z toho dôvodu, aspoň taký mám dojem, že ZMOS, opäť hovorím, rozumieme ich argumentácii, nevie alebo nechce prebrať túto, túto povinnosť, lebo nemá dostatok peňazí, lebo nedostalo toľko, koľko by potreboval na to, aby zabezpečoval schodnosť všetkých komunikácií.
Ale teraz sa pýtam, je záujem obcí viac ako spravodlivosť každého jedného občana v tejto krajine, naozaj spravodlivosť pre kohokoľvek, spravodlivé riešenie? A to riešenie tu je. Ja si myslím, že mali by sme nájsť niekde rovnováhu, a tú rovnováhu ja som ponúkol najmä v tom aj s Petrom Pollákom, že tento zákon sa nebude týkať, apropo, všetkých. Aj keď vlastnícke právo v sebe zahŕňa hlavne to, starať sa o svoj majetok a v prvom rade o svoj, nie o cudzí, resp. vlastník, ktorá je obec, sa má starať o svoj, čiže ono by to tak, ako navrhovali páni z politickej strany SKOK, myslím, že to bol primárne pán Chren, ten návrh som tiež podporil, som určite za.
Ale v tejto chvíli, myslím, že musíme premietnuť princíp solidarity do právnej úpravy, kde si to, kde je to proste vyžadované, a to je aj situácia, myslím si, nie myslím, som presvedčený, preto tu ten návrh je, že by sa o priľahlé chodníky nemali starať tieto skupiny občanov, že by tú povinnosť mala prebrať obec, a to sú osoby v dôchodkom veku, osoby ťažko zdravotne postihnuté, invalidné osoby a osoby, ktoré sú vlastníkmi, správcami alebo užívateľmi nehnuteľnosti, avšak nemajú trvalý pobyt v tejto nehnuteľnosti. Za týchto ľudí, si myslím, že je spravodlivé, aby prevzala zodpovednosť buď obec, mesto, prípadne štát, pretože tieto osoby objektívne nie sú schopné dodržať povinnosť, ktorú im ukladá zákon. Nie sú schopné. A pritom zodpovedajú, zodpovedajú za škodu, prípadne aj za smrť toho človeka. Takáto úprava, takáto absurdita je v našom právnom poriadku a nemá tam čo robiť.
Preto budem rád aj s tým, že hovorím, som si vedomý, že obce, veľa obcí nemá dostatok peňažných prostriedkov na to, aby vykrylo náklady na čistenie chodníkov. Bohužiaľ, pre mňa je tá spravodlivosť ľudí, ktorí si, ktorí nemôžu objektívne splniť si povinnosť zo zákona, je taká, že, myslím si alebo som presvedčený, že je treba týmto ľuďom pomôcť a absurdity z právneho poriadku odstrániť.
Dámy a páni, ja verím na tejto strane naivne, tuto dúfam, že konštruktívne v podporu tohto návrhu zákona. (Rečník rukami ukázal na dve časti rokovacej sály.)

Ďakujem, fakt iba v krátkosti veľmi, veľmi rýchlo. Z toho, čo si hovoril Janko, tak mi napadlo, že ja som si premietal, čo som povedal, mne sa, že aby to nevyznelo tak, že v štátnej správe pracujú alebo vo verejne správe pracujú iba, iba proste ľudia, ktorí, ktorí nemajú záujem pracovať, a česť výnimkám, akože my máme v štátnej správe aj šikovných ľudí, je niekoľko ministerstiev, ktoré, ktoré naozaj makajú.
Ale niektoré úrady a štátne orgány a áno, aj ministerstvá robia, robia podľa môjho názoru na pol plynu a demotivujú ostatných. A preto česť práve a česť a sláva tým, ktorí makajú na 100 % aj v štátnej správe. To musím povedať a ešte jedna vec.
Mali sme si uvedomiť, že starobný dôchodok je, je štátna sociálna dávka lebo jej účel je pre osoby, ktoré už v dôchodkovom veku nedokážu vykonávať svoje činnosti. To proste primárny účel starobného dôchodku, inými slovami,ako je možné, že ju dostávajú, keď ešte pracujú. Je to proste oxymoron.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No prečo by som sa mal hnevať, keď máte opačný názor ako. Ja si myslím, že práve v tomto parlamente alebo práve v ktoromkoľvek parlamente má byť, má byť diskusia, a pokiaľ je tá diskusia konštruktívna a slušná, dôstojná, práve tam vznikajú najlepšie výsledky. A ten výsledok tu práve, podľa mňa je veľmi, veľmi podobný, ak nie totožný. Čiže ja sa teším aj z vášho riešenia, zároveň hovorím, je podľa mňa rozdiel reglementovať verejnú sféru a súkromnú sféru. V súkromnej sfére ja presne som za to, čo hovoríte vy, sloboda zamestnávateľa. Ale vo verejnej sfére tá situácia je trošku iná, tie vzťahy na pracovisku a tie dlhoročné vzťahy, naznačím to asi takto, sú také, že tam nie je motivácia zamestnávateľa prepustiť takéhoto človeka, nie je, nie je. Čiže preto ja, aj keď nerád dávam nejaké striktné pravidlá, som za slobodu a voľnosť. Tuto niektorí si myslia, že môžu všetko, a len toto je vec, prečo som sa ozval bolo naozaj v tejto časti radikálny zákon.
A, pani poslankyňa Kiššová, ja predpokladám, že máte rovnaký názor ako pán Osuský, aj čo sa týka vysokoškolských učiteľov. A tu to môžem povedať, že toto náš zákon rieši, teda myslím si, že to predkladám sám, môj zákon rieši s tým, že na vysoké školy sa to nevzťahuje. My sme na toto presne mysleli, že aby to neuškodilo tam, kde to proste nemá čo škodiť, nech to proste pôsobí iba tam, kde sú tie nedostatky, kde sú, kde sú vady, proste kde systém a prax ukazuje, že je potrebné, bohužiaľ, niekomu nanútiť, aby už prestal nieže, niektorí ani nepracujú. Poviem to naozaj tak tvrdo tí, ktorí boli v štátnej správe, vedia, o čom hovorím, a myslím si, že mi dajú za pravdu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť ďalší z návrhov, ktorý sa v tomto pléne už objavil, ktorý dokonca v minulom volebnom období alebo v predminulom už len tak tak, že, že skoro prešiel. Myslím si, že je potrebný, inak by som tu nestál.
Ale dva základné faktory, ktoré ma viedli k tomu, predložiť tento zákon, a to je, že táto vláda nemá v zásade žiadnu víziu, čo robiť s mladými ľuďmi. Prostredníctvom, zachraňujeme to prostredníctvom dotácií alebo dotovania pracovných miest, a pritom má pracovné miesta rovno pod nosom. Vo verejnej správe.
Druhé kritérium bolo, že v našej verejnej správe, dámy a páni, sa vyskytujú ľudia, ktorí okrem toho, že vzhľadom na svoj vek, a teda aj primeranú pozíciu poberajú nie malý plat alebo mzdu, priznám sa teraz, ten terminologický rozdiel, ako je to správne, ale poberajú nejaký príjem a zároveň poberajú starobný dôchodok. Začal som po tom pátrať a prišiel som k rôznym situáciám a jedna mi tak utkvela v pamäti, a pritom som zistil, že to nie je nič výnimočné. Pán už teda v rokoch pôsobil v jednom štátnom orgáne na pomerne vysokej pozícii a prišiel do práce o ôsmej, o deviatej, odišiel o druhej z tej práce, pritom poberal plat 1 400 euro. O. K., ak je šikovný, zaslúži si, nemám s tým problém. Ale tento pán zároveň poberal starobný dôchodok vo výške viac ako 700 euro. Nikomu nechcem upierať naozaj právo na príjem, ktorý si zaslúži, ale myslím si, že je vo verejnom záujme, aby ľudia, ktorí neživoria, dali priestor pre novú krv, pre mladých, aby uvoľnili miesta vo verejnej správe, a keď na to majú, nech idú do súkromnej správy. Ja im týmto zákonom určite nechcem ukrivdiť, a ten zákon v médiách aj maily, ktoré som podostával, reakcie boli rozporuplné. Jedny boli vyslovene pochvalné, že konečne niekto, a ja mám ix príkladov, ako to funguje na štátnych orgánoch, ix príkladov, ako sa mladí ľudia snažia od ráno do večera častokrát, a niektorí proste si užívajú funkciu, užívajú si pozíciu. Ale mám aj príklady emailov, kde teda dostal som pomerne tvrdú kritiku, na to, myslím, že je treba reagovať, a zároveň teda predstavím aj to, o čo mi ide.
Účelom tohto návrhu zákona je stanoviť maximálny vek, dokedy je možné pracovať vo verejnej správe. Nie v súkromnej, v súkromnej sfére, do súkromnej sféry podľa mňa štát má zasahovať čo najmenej, do verejnej správy, kde sú verejné peniaze a kde sú ľudia, ktorí poberajú aj iný príjem, po dosiahnutí 63. roku a nadobudnutí nároku na starobný dôchodok pracovný pomer sa im skončí. Sa im skončí. Je to kruté, ale toto nie je určite súťaž krásy a ja mám záujem na tom, aby naša krajina sa naozaj posúvala vpred. 
Táto úprava nie je nová. Táto úprava obmedzenia veku štátnych zamestnancov platí v jednej tretine krajín Európskej únie, v jednej tretine krajín Európskej únie. Prečo nie Slovensko, prečo nie my? Prečo nemôžme vytvoriť, a teraz hovoríme o 10-tisícoch miest v štátnej alebo verejnej správe.
Takže toto je ten primárny cieľ, primárne príčiny, ktoré ma viedli k podaniu tohto návrhu zákona a musím povedať ešte jedno, že ďakujem pani Monike Gibalovej, ktorá s touto myšlienkou, myslím, že ako prvá prišla alebo prvá ju prezentovala v tomto pléne. Verím, že budeme mať príležitosť tento návrh zákona predložiť možno niekedy aj spolu, pretože sme, myslím, že na rovnakej lodi, čo sa týka tejto veci. Je tu priestor, je tu priestor, ako hovorím, posunúť nezamestnanosť mladých určite vpred, resp. nezamestnanosť znížiť, aby to bolo úplne presné.
Ďakujem veľmi pekne za prípadnú podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Janko Mičovský, aj tebe ďakujem za toto vystúpenie, v ktorom si celkom podrobne vysvetlil to, o čo nám ide, že nejde žiadny populizmus, žiadnu politizáciu, dokonca my chceme zabrániť tej politizácii a chceme pomôcť tejto krajine.
Ja si pamätám, keď sme začali o tejto téme diskutovať, to bolo hneď po tých prvých zlatých padákoch, 80-tisíc, myslím, 150-tisíc za to, že ten človek odíde z funkcie, zo štátnej funkcie, dostane ešte, ešte dostane rádovo desaťtisícovú odmenu. Nonsens! Pátrali sme po príčinách a myslím, že obidvaja sme sa dostali do reality, že náš štát v zásade funguje celkom zvláštne, kedy na funkcie sa nedostávajú tí najlepší, dostávajú sa tam tí vybraní, tí kamaráti. Kamaráti kamarátov, a pritom nijako nezodpovedajú. Zodpovednosť je akurát taká, že ťa preložíme na iné miesto, prípadne ťa pošleme do Bruselu. Ja som presvedčený, že keď chceme začať riadiť túto krajinu zodpovedne a keď sa chceme správať tak ako v každej správnej spoločnosti, a možno preklopím to na firmu, keď sa chceme posúvať vpred s výsledkami, tak treba začať s tým, že na pozície sa dostávajú tí najlepší. Nie tí vyvolení. Aj ten riaditeľ firmy si vyberie toho najlepšieho, nevyberie si kamarátov, lebo potrebuje výsledky. Ak tej najlepší spraví dobrý výsledok, dostane odmenu. To my chceme. Ak si šikovný, máš výsledok, dostaneš odmenu. Ak neurobíš výsledok, odmenu nedostaneš. Ak spraví firme škodu, spravíš škodu štátu, no ty ju zaplatíš. Každá správna spoločnosť, každá správna firma, každý moderný štát by podľa mal sa správať týmito pravidlami, ktoré tu predkladáme. Ja teda naozaj, pokiaľ to nebude prijaté, ja nemôžem si dovoliť nijak inak, iba to, že, že takáto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)