Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, keďže v zmysle vašich vyjadrení ide zrejme o poslednú riadnu schôdzu, a to aj napriek tomu, že máme 43 opozičných návrhov v prvom čítaní, dovoľte mi požiadať vás o zaradenie nasledujúceho bodu: a to je, to bude správa o plnení programového vyhlásenia tejto vlády na roky 2012 až 2016 s tým, že táto správa sa zaradí na koniec tejto schôdze.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Osuský, ďakujem veľmi pekne za otvorenú rozpravu s tým, že tie argumenty, ktoré ste predložili, majú relevanciu, pokiaľ si možno neuvedomíte jednu vec alebo dve veci.
V prvom rade vy ste povedali, že my chceme riadiť krajinu referendom. To nie je pravda. Tu nejde o to, aby my sme riadili krajinu referendom, tu ide hlavne o to, aby sme dali do súladu to, čo je dnes v ústave. V tých úvodných článkoch a minimálne čl. 2 ods. 1 hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Nerozlišuje silu ani spôsob, ako sa vykonáva táto moc. Pri parlamentných voľbách nemáte v zásade žiadne kvórum, nemáte kvórum pre platnosť či pre vstup do parlamentu. Na druhej strane pri referende je to úplne opačné. Tie kvóra sú veľmi prísne. A my sa ich pokúšame zjemniť.
Ďalej, čo je treba povedať, dnes alebo nedávno rozhodnutie Ústavného súdu pri Aliancii za rodinu povedalo niekoľko vecí, niekoľko zásadných vecí, a to je reakcia na to, že vy ste povedali, že parlament by mal niečo odkývať. To nie je úplná pravda. Dneska už sa nevylučuje iný spôsob prijímania zákonov, ako je parlament. Čiže aj referendum je istá miera normotvorby a dáva akýsi referenčný rámec, kde sa treba pohybovať, ak parlament nekoná tak, ako má. Ale hovoriť o tom, že to nemá účinky, sa mi nezdá úplne správne s ohľadom na rozhodnutie Ústavného súdu. Čiže tie účinky tam sú. Dokonca podľa mňa sú silnejšie, ako je ústavný zákon, ale to je na dlhšie.
A chcel som predsa len ešte jednu vec, a to je, že referendum je inštitút, ktorý dáva občanom poistku vtedy, kedy parlament nechce, nemôže, nevie, alebo proste nemá záujem rozhodnúť o dôležitých otázkach verejného záujmu, a povedzme si, v tomto parlamente je úplne zrejmé, že tú poistku občania proste potrebujú.

28.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu alebo k novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V prvom rade mi dovoľte poďakovať tvorcom tohto zákona, to je, myslím, podstatné, pretože tvorcom tohto zákona nie som ja, ale je ministerstvo spravodlivosti spolu s mimovládnymi organizáciami ako VIA IURIS, Transparency International, Aliancia Fair-play, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska.
To, čo predkladáme, je takmer dvojročná práca týchto organizácií vrátane ministerstva, a treba povedať, že ešte začiatkom tohto roka sa viacerí zhodovali o tom, že to, čo predložilo ministerstvo po takmer dvoch rokoch rokovania s mimovládkami, ktoré som vymenoval, je krok vpred. Že išlo, boli tam úskalia, na ktorých sa bolo ťažké dohodnúť, ale nakoniec k tým dohodám prišlo a hovorí sa, Aliancia Fair-play hovorí o stovkách hodín práce, že konečne je šanca na zmysluplný výsledok. Rovnako hovorili zástupcovia ministerstva spravodlivosti. A ten štandard pri zverejňovaní informácií sa mal posilniť, mal sa zväčšiť, mali sme sa opäť posunúť k transparentnej krajine.
Musím povedať, že ja som absolvoval s pánom ministrom k tomuto debatu v sobotných dialógoch niekedy v marci 2015, dovolil som si pána ministra svojím spôsobom nepriamo pochváliť a povedať, že ten návrh zákona, konečne sme po ix rokovaniach dospeli k nejakému výsledku, ktorý je v zásade dobrý. Sú tam medzery, ktoré vzhľadom na rozsah zákona sú pochopiteľné. Ale za tento návrh zákona ja budem zrejme hlasovať a takýchto ľudí bolo nepochybne viacej.
A to ma privádza k myšlienke, že k takému nejakému pravidlu, že vždy keď návrh zákona vládny pochválite alebo nekritizujete, tak bude stiahnutý. Nedajbože na ňom sa podieľate, ako bol zákon o ochrane verejného záujmu, zabudne sa predložiť a musí ho predložiť opozícia a je to problém, ale v momente, keď ho kritizujete a ste oponentom v tomto, pri tomto návrhu, ten návrh sa dostane do parlamentu. Príde mi to minimálne zvláštne, a najmä plytvanie časom, plytvanie časom úradníkov ministerstva, ale aj mimovládnych organizácií. Preto mi neostane nič iné, ako povedať, že opäť vyhrala politika nad pragmatickými riešeniami a je to škoda.
Vecne, náš návrh alebo teda celkovo návrh alebo zákon o slobodnom prístupe k informáciám je postavený na základnom princípe, čo nie je tajné, je verejné. A takto by to malo byť. Mali by byť zabezpečené aj spôsoby a výkon týchto práv tak, aby neboli, aby neprichádzali rôzne ťažkosti pri uplatňovaní tohto zákona, pri uplatňovaní práva na slobodu informácií. A tento zákon alebo pôvodný zákon obsahuje niektoré medzery, aplikačné problémy, ktoré tak ministerstvo, ako aj v tomto prípade my ako opoziční poslanci, ktorí sme si osvojili tento návrh a musíme ho predložiť, lebo ho považujeme za správny, vychytáme. Vychytáme muchy, ktoré zákon o slobodnom prístupe k informáciám obsahuje.
Konkrétne, ten návrh je pomerne rozsiahly a vypichnem iba niektoré veci, ktoré považujem za veľmi dôležité. Zavádza sa definícia pojmu "informácia", rozširuje sa rozsah povinne zverejňovaných informácií, konkretizujú sa informácie, ktoré sú povinné, ktoré sú povinné zverejňovať obce a vyššie územné celky. Zavádza sa povinnosť prístupu, zverejňovať informácie sprístupnenia na žiadosť. Zjednocuje sa zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr na jedno miesto. Zavádza sa centrálny register zmlúv.
Podľa mňa jedno z najkľúčovejších opatrení tohto návrhu zákona, pretože umožňuje občanovi veľmi jednoducho dopátrať sa ku konkrétnej alebo ku ktorejkoľvek zmluve. Ktorejkoľvek zmluve, ktorú uzatvorila povinná osoba v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Rozširuje sa zverejňovanie informácií vo forme otvorených údajov. Sprísňujú sa podmienky pre obmedzenie prístupu k informáciám, spresňujú sa lehoty, obmedzuje sa utajovanie dôležitých informácií pod zámienkou ochrany autorského práva. Odo dneška sa upravuje postup pri opravných prostriedkoch. A tak ďalej a tak ďalej.
Tých vecí, ktoré tu navrhujeme a ktoré opäť pripomínam, a opäť ďakujem v prvom rade mimovládkam, bolo niekoľko a ministerstvo spravodlivosti, neviem na čí podnet, neviem z koho iniciatívy, vypustilo tie najzásadnejšie opatrenia a ostali iba ustanovenia, ktoré sa týkajú opakovaného použitia informácií. V zásade, ak sa nemýlim, ide o transpozíciu, ktorá je rozsahovo niečo okolo troch-štyroch strán. Je to obrovská škoda.
K tomuto zákonu boli dve hromadné pripomienky od občanov, v zásade vo veľkej miere akceptované. A pritom toto plénum, táto vláda, vláda nepredložila zákon, ktorý bol tvorený občanmi, a toto plénum nerozhoduje o vládnom návrhu, ale rozhoduje o opozičnom návrhu. A nerobím si ideály o tom, ako tento návrh dopadne, ale aj napriek tomu tento návrh je dobré, že je v tom pléne, že sa o ňom hovorí a že minimálne verejnosť v tomto prípade uvidí, ako sa k nemu postavili vládni poslanci. Je to minimálne dôležité vidieť, kto kope za verejnosť a kto za verejnosť nekope.
Takže týmto ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím v to, že budete konštruktívni. A opäť, akékoľvek výtky alebo otázky my sme pripravení s predkladateľmi diskutovať a prijať, vysvetliť čokoľvek, ale ja len dodávam, je to predsa len obsahovo vládny návrh. Čiže v zmysle politickej kultúry, načo by boli otázky zo strany vládnej strany, že áno?
Ďakujem pekne.

78.
No poviem to celkom otvorene. Áno, toto je náplata na, alebo záplata na nízku legitimitu takmer všetkých volieb, ak nie všetkých, ktoré, si myslím, čím vyššia legitimita, tým lepšie pre každú vládu, každú jednu. Čiže každá jedna úprimná vláda by sa mala starať o to, aby legitimita bola čo najvyššia.
Bez toho, aby som hlbšie analyzoval štruktúru voličov, ktorí chodia k voľbám, poviem nasledovné. Myslím si, že práve zamestnanci a neskôr aj živnostníci by mali alebo práve tí, ktorí ťahajú ekonomiku, sú tvorcovia, sú hlavní tvorcovia hospodárstva, by mali dostať väčšiu motiváciu k tomu, aby stratili apatiu a našli cestu k voleným zástupcom, ktorí ponúkajú riešenia a nie populizmus. A toto je možno zjednodušené a skratkovité, ale takto to, toto boli hlavné výsledky toho, k čomu som ja prišiel po nejakej úvahe po tom, čo ma kolegovia oslovili, že pome do toho.

62.
Ďakujem veľmi pekne. Tak ako ja s vami veľmi často súhlasím, pán Osuský, ale tak, ako ste povedali vy, v tomto prípade ja s vami nemôžem zasa súhlasiť. A nie preto, že som predkladateľ, ale preto, že chce to podľa mňa trošku také hlbšie zamyslenie a tým nechcem povedať, že ste sa nad tým vy, práve vy hlboko nezamýšľali. Možnože hlbšie, ako ja. Ale poviem svoje dôvody.
Samozrejme, že je to právo, je to sväté právo ísť alebo nejsť voliť. Ale v porovnaní, v komparácii s Belgickom, kde je toto právo preklopené na povinnosť a v zásade povedzme, že ten rámec tých základných práv, alebo základných práv a slobôd je približne rovnaký, čiže tento argument nejako, nejako neberiem. A zároveň hovorím, že my sa netajíme tým, že chceme motivovať ľudí, pretože tá apatia voči voleným zástupcom a voči voľbám je obrovská. A tá apatia vychádza hlavne z toho, že sa, voliči sa cítia, že ich právo zostalo nevyužité, že ich voľba ako keby nebola vypočutá.
A áno, pýtajme sa, kde je tá príčina, lebo tá príčina určite je v tých volených zástupcoch. Lenže pôjdeme trošku ďalej, dostaneme sa k médiám. Ja nespochybňujem strážnych psov demokracie, ale je tu aj druhá rovina, a to je, to je práve bulvár, ktorý prináša skôr to zlé ako dobré. To si musíme podľa mňa povedať. A práve preto vzniká o nás obraz, že my sme tu len tí zlí a že nemáme záujem na nejakej zmene, na niečom lepšom. Osobne som presvedčený, že ak by sme motivovali voličov, určite by sa viacej zaujímali a našli by aj medzi, aj na tom, v tom zlom našli by aj to dobré, aj to pozitívne svetlo nádeje. A to si, to podľa mňa si povedzme, že takéto svetlo nádeje tu určite je. A tých poslancov tu nie je málo, ktorí majú čo ponúknuť.

26.

Martin, ďakujem aj tebe za toto v zásade podporné vystúpenie a rozšírenie tejto tematiky aj na iné skutkové podstaty, ktoré by mali byť zahrnuté do Trestného zákona. A práve toto je ten moment, ktorý by som chcel možnože výrazne podčiarknuť, že ono je niekoľko oblastí, ktoré si zaslúžia pozornosť ďaleko väčšiu, ako majú teraz. A to nie je len drogová problematika, to nie je len sexuálne alebo obete sexuálneho zneužívania. Aj keď teraz tu máme, na tejto schôdzi, dlhodobo hovoríme o anabolických steroidoch. To je téma, ktorá je dlhé roky známa a my sa jej proste iba prizeráme. A prichádza to až teraz ku koncu volebného obdobia.

Rovnako sa to týka vecí, ktoré ja mám s poslankyňou Horváthovou týkajúce sa sprenevery, kedy vy môžete legálne, legálne môžete zobrať peniaze a minúť ich, cudzie peniaze, ak ich dáte na účet. Tento čin proste nie je trestný. Nebude to sprenevera. A my sa na to proste dívame. A mne sa tak javí, že táto politická garnitúra má proste, má politické náklady, alebo minimum politických bodov je viac ako záujem bežného občana, jednotlivcov. A toto mi nepríde vôbec správne.

A ja teda fakt, no želám si zmenu vlády. Čo iné? Čo iné si môžem želať, keď proste vy namiesto toho, aby ste riešili problémy jednotlivých občanov, ktoré proste sú nevyhnuté a týkajú sa dlhodobej perspektívy viacerých, prizeráte sa, alebo nič nerobíte?
Takže, Martin, ďakujem a som rád, že si poukázal aj na ďalšie otázky, ktoré v Trestnom zákone sa mali dlhodobo riešiť a sa určite budú riešiť. V to pevne, pevne dúfam.

18.
Erika, ďakujem veľmi pekne za to vystúpenie. Opäť to bola ďalšia vsuvka, ktorá vysvetľuje legitimitu tohto návrhu, pretože tento návrh je nepochybne potrebný. Okrem iného, čo, neviem, či bolo spomenuté, tak zrušením alebo predĺžením premlčacej doby sa znižuje možnosť recidívy páchateľov, to je, myslím, nepochybné a čo treba ešte povedať, je, že viaceré členské štáty Európskej únie a moderné členské štáty prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania ďaleko priaznivejšiu úpravu, ako máme my momentálne na Slovensku. Napríklad v takom Nemecku je, ak sa nemýlim, tak sa premlčiava až po 30 rokoch a to dokonca od 21 rokov, čiže nejakých 51 rokov v súčte v zásade a vo Veľkej Británii je to dokonca nepremlčateľné. Takže ja nevidím dôvod na to, aby sme sa my nemohli priblížiť k týmto moderným krajinám, ktoré, ktorých právny poriadok je určite ďaleko vyspelejší a ďaleko viac ošľahaný časom a skúsenosťami. Preto si myslím, že táto úprava je proste vhodná a nevidím dôvod na jej neprijatie.

Ďakujem pekne. Janka, ďakujem veľmi pekne za podrobné vysvetlenie tohto návrhu aj z pohľadu spoločenskej potrebnosti a nevyhnutnosti, ale aj z pohľadu európskej legislatívy, ktorá priam vyžaduje takúto úpravu. Ale čo chcem povedať, je, je tá tvoja skoro úvodná poznámka, že predložili sme najskôr návrh, ktorý bol širší a ktorý, teraz neviem, či to poviem správne a že napĺňal a tie regule toho, toho najsprávnejšie možného, zjednodušene alebo možno aj komplikovanejšie, a potom sme predložili takú jednoduchšiu verziu. A to mi príde také, že ako keby tento parlament nebol pripravený na komplikované riešenia a príde mi to celkom úsmevné a podľa mňa toto riešenie, ktoré tu je, je fakt, je jednoduché, je výstižné a mal by ho už pochopiť každý aj v tomto parlamente a určite, keď si zobereme, že väčšina poslancov už má deti, myslím, že by malo pochopiť teraz preventívne, že takáto právna úprava je nanajvýš potrebná, lebo nikdy nevie, kedy sa môže stať, nikomu to neprajem, kedy sa môže stať situácia, že ich postihne takýto skutok a v zásade budú bezmocní o desať, pätnásť, dvadsať rokov, kedy už budú ich kroky, ich spomienky úplne zbytočné, spomienky ich detí.

Ďakujem pekne. Nutkanie predložiť nejaký procedurálny návrh je tak silné, aké ešte nebolo. Keď sa pozriem do tohto pléna, ja nevidím žiadneho vládneho poslanca, iba opozičných.
Ale, vážená pani predsedajúca a vážení, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi spravodajskú informáciu. Dovoľte mi, aby som v zmysle s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
A zároveň ešte dodávam, že rozmýšľam, že čo by spravili vládni poslanci na našom mieste. Asi, asi by sa zachovali trošku inak politicky korektne, ako sme sa zachovali my, si myslím. To len taký dôvetok.
Čiže teraz, prosím, otvorte tú, tú rozpravu.

Ja len veľmi krátko, v zásade nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Osuský.
Chcel by som veľmi pekne poďakovať všetkým diskutujúcim, ktorí majú záujem o tejto téme hovoriť, hľadať to riešenie, ktoré je spravodlivé a ktoré patrí a ktoré by malo byť v právnom štáte úplne samozrejmé, aby absurdity z právneho poriadku proste odišli, preto naozaj ďakujem pani poslankyni Kiššovej aj osobitne pánovi poslancovi Osuskému, pánovi Kaníkovi, pánovi Jurzycovi a určite aj spoluautorovi Petrovi Pollákovi.
Čiže ešte raz vďaka a verím, že túto tému budeme ďalej pred sebou posúvať, tlačiť a robiť všetko preto, aby sme pomohli občanom, veď koniec koncov kvôli tomu sme tu.