108.
Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, predtým, ako prejdem k minimálnemu dôchodku, musím sa vrátiť k II. pilieru a musím sa vrátiť vôbec k zákonu 461 a k zákonu 43. Ja nie som zástancom konfrontačného tónu, ale dneska si musíme povedať, že 676-tis. dôchodcov má dôchodok priemerný 410 euro a zhruba 75-tis. ľudí dostane minimálny dôchodok, čiže sú to dôchodcovia jednak starodôchodcovia a sú to jednak dôchodcovia, ktorí mali dorovnávanie v hmotnej núdzi alebo životné minimum.
Keď to zoberieme, všetky čísla, ktoré dneska sú a ktoré boli odvedené do II. piliera, ktorý bol, samozrejmá vec, zle nastavený, lebo do II. piliera je dneska odvedené zhruba 6 700 mil. euro. Druhý pilier bol preto zle nastavený, pretože ja beriem, že je potrebný a je zásluhový. Tak ako je nastavený v európskej pätnástke. Ale nie je možné nastaviť tak, že slovenská ekonomika nie je schopná tie peniaze zarobiť z hľadiska HDP a vôbec a predáva svoje štátne dlhopisy a potom odvádza do správcovských súkromných spoločností časti peňazí, čiže berme do úvahy, že z privatizácie tam odišlo zhruba 88 mld. slovenských korún, čiže necelé 2,7 mld. a ostatné sa odvádzali potom, samozrejme, stadiaľ. Budem, aj vám poviem, aké boli dôchodky v roku 2003, 2004, kedy prakticky vznikol zákon 461-čka a zákon 43-ka.
Bolo tu, vždycky to prekrúcame tak, jak vám to vyhovuje a treba povedať, tu nie je víťaza. Tu sú len porazení dôchodcovia. Boli porazení starodôchodcovia, ktorí k 1. januáru 2005 mali nižší dôchodok, niektorí o 1 500, niektorí o 2 000 korún, tak ako bola nastavená 461-čka a potom, samozrejmá vec, aj zákon 43. Potom to boli invalidní dôchodcovia, kde Ústavný súd rozhodol, že musíme dorovnávať. Čiže máme dva zákony z hľadiska invalidných dôchodcov a keď chcete vedieť, tak priemerný dôchodok je dneska 407 euro 92, invalidný, ten minimálny je 198 a ten druhý invalidný je 353. Keď zoberieme, že minimálny dôchodok je 269,5, čiže pokrýva tú určitú časť a vláda chcela riešiť tých ľudí, ktorí boli dorovnávaní s tými dávkami.
Chcem sa vrátiť k správcovským spoločnostiam, lebo tu bola povedaná hŕba nepresností a neserióznosti. Správcovské spoločnosti pri nábore v roku 2004 použili mediálnu kampaň zhruba, 6 mld. použili na, čiže zhruba 200 mil. euro išlo na nábor, aby títo ľudia vstúpili do II. piliera. Okrem toho, samozrejmá vec, všetci sa tu odvolávate, že strana SMER menila za pochodu II. pilier a že otvárala II. pilier. Pri kríze v roku 2008, keby nebola zmenila a nebola by limitovala tých, ten pol roka, čo tu bolo povedané, tak keď zoberiete, čo prepadli na rastovom vyváženom fonde proste akcie, čiže bolo to viazané. Potom prišli, samozrejmá vec, ďalšie zmeny, ktoré vylepšovali II. pilier.
Boli to zmeny, ktoré spravila pani ministerka Tomanová, teraz, samozrejme, zmeny, ktoré robil pán minister Richter. Stále skresľujeme veci a nedohodli sme sa, už dneska pripúšťajú aj odborníci z pravice, že v II. pilieri nemôžu byť tí ľudia, ktorí nemajú, myslím, povedal to, pán Kollár, majú nulový základ, alebo našetria si to, čo som tu presne povedal, asi 700-tis. ľudí, ktorých si nenašetrilo prakticky dohromady nič, nenašetrilo si za tých 10 rokov 1 000 euro.
Čiže ľudia, ktorí majú minimálny základ a sú to živnostníci, čiže živnostníci, ktorí odvádzajú so Sociálnej poisťovne, z tých 300-tis. živnostníkov je 90 % na minimálnom základe. Okrem toho ďalších 200-tis., až 220-tis. ľudí je, ktorí majú minimálnu mzdu. Keď zoberieme, ako rástla minimálna mzda, tak odhadujeme, že minimálna mzda by mala byť v roku 2015 okolo 400 euro a vieme, aká je priemerná mzda, tak vieme asi, aké aj odvody dostávame do Sociálnej poisťovne.
Pán Mihál, pán poslanec hovoril tu niektoré čísla. Tie čísla nie sú predsa pravdivé, nemal som ich všetky presné, preto som reagoval len jednu časť, na jednu časť. Z hľadiska starobného dôchodku, starobného fondu, čiže dôchodkového je tam vyplácaných 4 080 mil., na invalidnom je vyplácané 1 100 mil., na nezamestnanosti je 562 mil., na úrazovom je 156, na garančnom fonde je 44, na nezamestnanosti je 355 mil., na rezervnom je 941 mil.. A tieto časti prakticky, keď starobný fond viacej minie, sa dorovnávajú z týchto fondov.
Keď som si analyzoval jednotlivé správcovské spoločnosti, pretože koľko odviedla Sociálna poisťovňa a koľko majú, keď každý rok vykážu súvahovo výsledovku, tak vidíme, aká je výnosovosť jednotlivých správcovských spoločností. Dám vám do pozornosti, hlavne tým ekonómom, aby sa pozreli, akú majú výnosovosť a čo im priniesol správny fond a zistia, aká je skutková podstata v správcovských spoločnostiach.
Padli tu veci, pokiaľ sa týka, že prečo prišlo k znárodneniu II. piliera v Maďarsku. Nie je to pravda. Maďarsko reagovalo, tak ako aj Poľsko, keď som hovoril s generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne a s ministrom povereným, respektíve štátnym tajomníkom, oni majú iný systém, ministerstva práce, reagovalo preto, že štátne dlhopisy, ktoré maďarská vláda predávala, musela predať, aby mohla dať do II. piliera, pretože II. pilier zaviedla socialistická vláda Gyurcsányiho a v roku 1998, 50 % dávala dlhopismi a 50 % vyplácala na forintoch. Čiže forintami. Pretože preplácala, čiže prerábala, doplácali na to všetci daňoví poplatníci, takže Orbán sa rozhodol ako predseda vlády, že povedal, že dobre, kto bude v II. pilieri, tak budú zabezpečovať, celý odvod pôjde do II. piliera a budú to zabezpečovať súkromné spoločnosti alebo potom, kto bude v I. pilieri, zabezpečí túto časť štát.
To isté dopláca, alebo výkonnosť poľskej ekonomiky nebola taká a preto sa Poliaci rozhodli to, čo sa rozhodli z hľadiska II. piliera. To isté, pokiaľ sa týka Českej republiky.
Ja nechcem teraz tu polemizovať, že aká je slovenská ekonomika, lebo to odborníci a ekonómovia vedia. Ale prekvapuje ma, že všade v Európskej únii, ani v jednom štáte v Európskej únii nebolo percento do II. piliera tak, ako to bolo u nás 9 %, ale malo, bolo maximálne 1,71 na 9,24 %. Vieme, aké percento a koľko dorovnávala, myslím, neviem, kto tu hovoril, pán Mihál, anglická vláda pri prepade II. piliera. Vieme, ako je nastavený a myslím si, že najlepšie je nastavený švédsky model, pretože my sme zobrali, pán Kaník zobral chilský model a ten dopadol tak, ako dopadol v Chile, dopadne, bol by som nerád, keby dopadol aj u nás.
Takže treba si veľmi seriózne povedať, či na jednej alebo na druhej strane a nerobiť z toho politiku, pretože tých 700-tis. ľudí, ktorí sú v II. pilieri, nič si neušetria, na druhej strane prerobia.
A druhá vec, poprosím vás, každý jeden, ktorý sa vráti z II. piliera do prvého, Sociálna poisťovňa, tak ako je nastavený I. pilier, prerába. Chcem sa vrátiť ale k veciam, lebo vy tu hovoríte, treba reformovať I. pilier. My máme spravené modely, keď dneska, a to vám ukážem grafy, ktoré sú tuná, mužov a žien, koľko je, zhruba 700-tis. ľudí má tých 410 euro. Pýtam sa vás, keď bude rásť HDP 3 %, priemerné mzdy 2,5 %, krát zhruba 20 rokov, tak matematikovi, každému vyjde, že možno vzrastie o 50 % alebo o 53, čiže pri 400-eurovom dôchodku za 20 rokov bude mať 600-eurový dôchodok. Ale máme tie prepočty presné.
Nikto z vás na pravej strane nepovedal, keby rástla priemerná mzda a keď bude rásť priemerná mzda do Sociálne poisťovne už pri 1 200 euro, bude situácia úplne iná a pri 1 400 euro bude úplne iná Sociálna poisťovňa. Aj dneska Sociálna poisťovňa, keby bol poriadok z hľadiska výberu a že stále je, lebo teba povedať jednu vec, že stále ešte máme, napriek tomu, že máme 99,60 % vymáhanie, čiže a výber poistného, keby bol správne nastavený, správne nastavená časť, tak si myslím, že Sociálna poisťovňa potrebuje nejakých 150-170 mil. na to a bez akýchkoľvek vecí môže prežiť. Čiže tie peniaze ktoré, (reakcia navrhovateľa) prosím? U živnostníkov, nielen u živnostníkov, ale aj inde, kde štát by mal dorovnávať veci, ktoré nedorovnáva. To si treba povedať otvorene a nie skresľovať tu demografický vývoj a ďalšie veci, ktoré jednoducho, pomenujme tie veci veľmi správne.
Nakoniec, páni, všetkých vás a hlavne tých mladých, vás to dobehne. To teraz zbytočne si budeme, zbytočne si tu budeme nahovárať tak alebo tak.
Takže toľko na úvod a teraz by som sa chcel vrátiť k tomu minimálnemu dôchodku, lebo minimálny dôchodok bol v programovom vyhlásení vlády a vláda len plní to, čo si do programového vyhlásenia dala. Novela, ktorou sa do zákona o sociálnom poistení zavádza minimálny dôchodok, je dôležitý bod pri plnení programu vlády, ktorý prijala po svojom nástupe. Tento návrh je sociálny, má pomôcť ochrániť chudobnejších dôchodcov a navrhovaná zmena tento účel spĺňa. Tento zákon má vplyv na verejné financie. V tomto roku to bude 16 mil. euro, budúci rok 31 mil. euro a v roku 2017 20,6. Tieto prostriedky sú výrazom solidárnosti s dôchodkami a napĺňajú sociálny rozmer vlády tak, ako to sľúbila. Oceňujem prístup ministerstva práce pri príprave tejto novely, pretože tento návrh zákona je spracovaný precízne a pamätá na všetky detaily.
Dovoľte mi niekoľko poznámok. Vítam to, že tento zákon rozlišuje dve kategórie ľudí, tí, ktorí pracovali aspoň 30 rokov, snažili sa aktívne hľadať prácu a na tých, ktorí nepracovali a prežili celý život na sociálnych dávkach. Práve nastavením podmienky minimálne 30 kvalifikovaných odpracovaných rokov, tento návrh dbá na uplatnenie princípu zásluhovosti.
Ďalším prínosom zákona je to, že podporuje dôchodcov, ktorí sa v produktívnom veku snažili pracovať a boli pri zháňaní práce aktívni aj za cenu, že nie vždy sa im podarilo zohnať prácu na plný úväzok. Tento návrh, tento návrh týmto ocení aktivitu ľudí a súčasne akceptuje aj nepriaznivú situáciu na trhu. Ak niekto pracoval počas istého obdobia aj na skrátený úväzok, alebo stará sa o člena rodiny, prípadne žena bola na materskej dovolenke, takíto ľudia nie sú vylúčení z nároku na minimálny dôchodok a uvedené obdobie sa mu započíta do nároku.
Oceňujem aj to, že novela zákona zjednodušuje vybavenie minimálneho dôchodku, a to hneď dvomi spôsobmi. Jednak tým, že ľudia budú poberať dôchodok len z jednej inštitúcie, Sociálnej poisťovne a nebudú musieť v prípade potreby uplatňovať nárok na dávky v hmotnej núdzi na úradoch práce. Druhá výhoda spočíva v tom, že Sociálna poisťovňa zvýši dôchodok nižší, ako je minimálny dôchodok z vlastnej iniciatívy a občan, ktorý má naň nárok, nebude musieť podávať žiadosť. Veľa ľudí totiž nevie, na čo má nárok a nepožiadajú si už či o dávky alebo o prepočty dávok. Takto dostane automaticky každý to, čo mu patrí.
Chcem len podotknúť, že od 1. januára robíme valorizáciu každý rok dôchodkov nie tak, ako sa robilo predtým, že keď odchádzal do dôchodku, tak sa mu prepočítaval aj dôchodok, čo sa nerobilo doteraz. Veľa rozruchu urobila opozícia aj okolo pozmeňovacieho návrhu, ktorou vláda reagovala na situáciu sporiteľov v II. pilieri. Bolo to také trošku hysterické tancovanie hlavne pána Kaníka, na ktorého sme už v prípade II. piliera zvyknutí.
Treba povedať, že navrhované doplnenie má svoju logiku a nevidím dôvod, prečo by mali všetci daňoví poplatníci alebo dôchodcovia iba v I. pilieri doplatiť na zlé investičné rozhodnutia správcovských spoločností. Vôbec sa čudujem zástancom II. piliera, ako nekriticky sa k problému stavajú. Na jednej strane ochudobnením I. piliera sporitelia podľa nich dostávajú šancu na zhodnotenie svojich odvedených peňazí do kapitalizačného piliera, ale keď majú súčasne niesť aj prípadné dôsledky zlého investovania alebo, ak chcete, zhodnocovaných úspor, tak už pánom z opozície sa nepáči, že to majú platiť všetci. Keby sme súhlasili s princípom presadzovaným opozíciou, tak by sme diskriminovali nesporiteľov a vlastne vláda Slovenskej republiky by brala zodpovednosť za výsledok hospodárenia súkromných dôchodkových správcovských spoločností. Na to nevidím ozaj dôvod.
Iba pripomeniem, že pri obsluhe II. piliera štát už aj tak robí na správcovské spoločnosti všetky úkony súvisiace s odvodmi vymáhaním a evidenciou a že tento systém je veľmi nerozvážny. Nechcem hovoriť, koľko sme zaplatili na penáloch správcovským spoločnostiam za to, že nám neodvádzajú do II. piliera firmy. Dôchodcovia dnes nemajú jednoduchú situáciu, keď ide o skupinu ľudí, ktorá sa nevie brániť nárokom dnešnej doby a štát sa jednoducho o nich musí postarať.
Význam tohto návrhu je v tom, že pozitívne zasiahne skupinu zhruba 75-tis. ľudí a pomôže ich príjmy na jedného človeka pre rok 2015 zvýšiť na 269,50 euro.
Dámy a páni pravicových strán, zbytočne tu budete ľudí strašiť tým, že I. pilier skrachuje a že nebude na dôchodky a podobne. Nemáte na tieto tvrdenia žiadne argumenty, len prázdne reči. Naopak, podľa prepočtov Európskej komisie do roku 2040 budú výdavky na dôchodky z I. piliera najskôr klesať a potom v roku dosiahne dnešnú úroveň podielu z HDP. Takže zbytočne strašíte.
Okrem toho štát dokazuje aj týmto návrhom, že má vždy väčšiu motiváciu postarať sa o dôchodcov, ako ktokoľvek iný. A treba povedať aj to, že má na to aj väčšie možnosti, ak budete aj naďalej ľudí ďalej balamutiť, zavádzať demografickým vývojom, tak treba povedať, že vy to viete, nie pomer pracujúceho obyvateľstva k počtu produktívneho veku je dôležitý, ale najdôležitejším faktom je produktivita práce a na ňu nadväzujúci rast priemernej mzdy. To, že v súčasnosti máme jednu z najnižších priemerných miezd v regióne a OECD, o tom už nehovoríte, aj keď vláda vytvára tlak na jej zvyšovanie, tak kričíte a devastujete podnikateľské prostredie. Takže používame argumenty objektívne v súvislostiach a nie tak, ako sa vám to práve hodí. Venujem sa aj reálnym argumentom a nie podsúvaniu rôznych teórií analytikov, politológov a iných skupín odborníkov, ktorí za nič nezodpovedajú.
Prečo opozícia kriticky k tomuto návrhu? Odpoveď je jednoduchá. Pretože vy, pán Kaník, a ďalší pri dôchodkovej reforme 2004 ste poškodili. My sa snažíme týmto ľuďom pomáhať.
Chcel by som sa vrátiť ešte k jednej veci, lebo hovoríte, že chcete pomôcť dôchodkovému systému. Páni, výsluhové dôchodky, spomínala to pani podpredsedníčka Jurinová, ak máte legislatívny návrh, som presvedčený, že pán minister a vláda ich prijme a budeme realizovať to, čo je schopné spraviť. A samozrejmá vec, prečo výsluhové dôchodky, lebo tu už padalo hŕbu vecí. My sme výsluhové dôchodky, keď padlo jedenásť judikátov, odkonzultovali na Najvyššom súde, odkonzultovali na Ústavnom súde a samozrejmá vec, v Bruseli. Výsluhové dôchodky u policajtov, čiže ministerstva vnútra a ministerstva národnej obrany, colníci, SIS-ka, tie kategórie, ktoré tam spadajú, treba povedať, že na čom to Brusel zmenil. Tam, keď máte odrobených, tak ako mali odrobené roky, tak samozrejmá vec, keď bol letec a išiel do penzie v 35 rokoch a 5 rokov robil u tej firmy alebo u tej, každý rok sa zarátava. Celá záležitosť je, že tu nie je politická dohoda, ale môžeme sa dohodnúť, aby bol univerzálny systém. Univerzálny systém, viete, čo je? Že má odrobené roky, ktoré má odrobené u ministerstva vnútra alebo ministerstva národnej obrany a keď dovŕši vek, vek dôchodkový, tak potom dostane, má zarátané to, čo odrobil v rezortoch, silových a potom dostáva skutočný dôchodok.
Takže keď všetky tieto veci, ktoré tu máme, tak netreba strašiť, ale presne pomenujeme a dáme na správnu mieru, tak som presvedčený, že štát nebude mať problém s vyplácaním dôchodkov ani za dvadsať rokov alebo za tridsať.
Ďakujem pekne.(Potlesk.)
