Ďakujem, kolegovia a kolegyne, nie vždy sa zhodneme a asi ani tu s pánom ministrom nie vždy, zákon o obchodných reťazcoch bolo niečo iné, toto je niečo iné a tu skutočne nedá sa s týmto súhlasiť. Mne bolo sympatické, keď pán minister nastupoval a povedal, že nie je nejaký najväčší odborník v oblasti poľnohospodárstva. Ja mám tiež vysokú školu poľnohospodársku, ale nemám prax, takže nie som odborník v poľnohospodárstve, ani sa tam nepasujem, len tu asi nám uteká jedna základná vec. Tu nejde len o poľnohospodársku politiku, tu ide, vážení, o základný útok na ústavné práva občanov o vlastníctve. Tu je problém, ktorý, ktorý principiálne je základnou osou celého tohoto, tohoto zákona. Proste takýto vstup do vlastníckych práv, takýchto obmedzení s nakladaním jedného druhu nehnuteľností, ktorý sa volá poľnohospodárska pôda, tak to sme tu nezažili, nehnevajte sa, od roku ´89. To je tak závažný vstup do vlastníckych práv, že pomaly len sa mi zdá, že táto diskusia ani nemala byť o poľnohospodárskej pôde, ale o vzťahu k vlastníctvu. Nie poľnohospodárstvu, ale problém s vydefinovaním si vlastníctva občanov podľa ústavy. To je problém rezortu tentokrát ministerstva pôdohospodárstva.
Dneska som sa na výbore dozvedel od predkladateľa, že pôda je spoločným vlastníctvom občanov štátu. No hádam nie! Hádam nie, tá súkromná pôda, ktorá je moja, vaša a tak ďalej, tak nemôže byť spoločným vlastníctvom štátu. Krajina je spoločným vlastníctvom štátu, príroda je spoločným vlastníctvom štátu, ale nehnevajte sa, čo je vaše, čo je moje, je moje a to, čo je vaše, je vaše a toto musí platiť aj na poľnohospodársku pôdu. A keď tu vystupoval pán kolega Chren, musím súhlasiť s ním, v zásade cieľom tohoto zákona je dotačná politika štátu. To ich zaujíma, preto chce dôjsť aj k skupovaniu, tak ako tu bolo hovorené, tejto pôdy takýmto prednostným spôsobom tými od prenajímateľov, tí, ktorí dneska tieto majetky obhospodarujú, a čo sa potom ako s právnickou osobou tohoto druhu stane v budúcnosti, no tak to už ani my nemusíme vedieť, ale garantujem vám, že Dáni a Holanďania čakajú a tento zákon, tento zákon takýmto spôsobom tomu nepomôže. Ja som tiež za určitú reguláciu, samozrejme, bolo treba pristupovať v minulosti k tomu, keď sa vyčleňovali pozemky aj štátne pre investorov, malo sa hodnotiť, aká bonita je pôdy, na ktorej sa tieto podniky stavajú. Je, neviem, kto čo robí, ale jednoducho nikto nenamieta, stále sa vyčleňujú nové a nové pozemky z poľnohospodárskeho, však, pôdneho fondu. Vo veľkom, každý, de facto každý, každý deň.
Ale cieľom tohto zákona nie je chrániť pôdu pred cudzími vlastníkmi. Cieľom tohto zákona je, bohužiaľ, to, čo som pomenoval. Cieľom tohto zákona je tak isto neuveriteľné teda obmedzenie vlastníckych práv, a to nielen predajcov, ktorí by chceli predať, ale aj nadobúdateľov. Veď predsa nie je možné, aby som ja parcelu nad dvetisíc metrov štvorcových musel odpredať alebo mal odpredať prednostne, prednostne tomu, kto podniká tri roky v poľnohospodárstve v mojej obci, v katastri mojej obce, keď nie tomu, tak vo vedľajšej obci, keď nie tomu, tak na celej Slovenskej republike, a potom, keď nikto sa z týchto neprihlási alebo s nikým nebudem nejakým spôsobom súhlasiť, tak potom si to môžem odpredať tomu, komu ja chcem. To je takýto, takéto základné obmedzenie, si myslím, s nakladaním s vlastníctvom tu ešte, tu ešte nebolo. Nakoniec v mnohých častiach zrejme tento zákon nielen že bude protiústavný, ale bude aj v rozpore s ďalšími zákonmi, ktoré sú platné v tomto štáte. Predsa aby mňa niekto nútil, že keď chcem odpredať svoj pozemok poľnohospodársky v extraviláne, že musím na tabuľu obecného alebo na obecný úrad nahlásiť všetky moje identifikačné údaje, musím, musím tam dať výmeru tej pôdy, ktorú chcem predať, musím dať cenu, musím dať všetko a keď je to dokonca nad 10-tisíc, tak to treba dať do okresných novín a keď okresné noviny neexistujú, tak to mám dať do celoštátneho denníka aj so všetkými, aj so všetkými nadobúdateľmi.
Ďalším problémom je to, že k tomuto sa veľmi zvláštnym spôsobom vyjadruje štát cez okresný úrad. Okresný úrad hodnotí, pokiaľ mi, pokiaľ mi nedá súhlas vlastný nadobúdateľ, ktorému som ja to odpredal, tak vlastne nemôže nadobudnúť tento, tento pozemok. Dokonca je to tak konštituované, že keď sa nevyjadrí, tak to znamená, že nesúhlasí. Že mi, že mi súhlas nedal. Ja by som teda rád videl ten súd, ktorý, tu sa hovorí, sa možno odvolať voči tomu na súd, ktorý by mne nedal za pravdu, že ak by som odpredal svoje vlastníctvo a ten okresný úrad by nesúhlasil a povedal by som, že som porušil ten postup, ktorý tu je napísaný, že by ten môj predaj bol neplatný. To by som rád videl taký, taký súd, ktorý by, ktorý by to potvrdil, a preto aj z tohto dôvodu tento zákon je nevykonateľný.
Ďalej tu je nadobúdateľ, že mladý, na mladého poľnohospodára sa nevzťahujú tieto povinnosti vykonávať a tak, a tak ďalej. No a keď by ten poľnohospodár po troch rokoch počkal a potom tu pôdu predal, to už je v poriadku podľa tohto zákona. A znova vám hovorím, že keby ju predal aj v lehote tých troch rokov, on nadobudol legálne toto vlastníctvo a takýto zákon mu nemôže obmedziť vlastníctvo, keby ho predal. Opätovne by mu musel ten okresný súd dať za pravdu, že mal právo, že mal právo to predať, ten pozemok.
Ďalej by ma zaujímalo, že keď niekto by skúpil tieto, tieto pozemky v katastri nejakej obce a potom tá firma skrachuje a prepadne do konkurzného konania a správca konkurznej podstaty akože on by mal postupovať podľa tohoto zákona? No nie, odpredá to tomu, kto, kde to najviac vyťaží, pokryje si, pokryje si pohľadávky a všetky svoje, svoje náležitosti. Proste ani toto napríklad tento zákon nerieši ako mnohé aj iné legislatívne, ako aj iné mnohé legislatívne veci, ktoré sú, ktoré sú s týmto spojené. Ale čo je podľa môjho názoru výrazným teda krivením práva na vlastníctvo v Slovenskej republike a čo je zdrcujúce v tomto zákone, je základný útok na vlastnícke práva občanov tohto štátu. Tu sú postihnutí skutočne aj nadobúdatelia. Prečo by, prečo by teda keď už nie nepoľnohospodár, ale poľnohospodár, ktorý pôsobí, dobre, nech tri roky pôsobí v poľnohospodárskom podnikaní, prečo by cez štyri katastre on nemohol prísť a nemohol nakupovať pôdu? Toto by ma strašne zaujímalo, na základe čoho tomuto, tomuto občanovi, ktorý podniká v poľnohospodárstve, by to tam nemohol nakupovať. Prečo by niekto z Bystrice nemohol prísť do Martina, podniká v poľnohospodárstve a nemôže kupovať pôdu. Respektíve môže, ak sa tam nenájde prednostný podnikateľ, ktorý v katastri Martina bude tú pôdu chcieť kúpiť. Tomu nerozumiem! Tak už keby aspoň ten zákon bol konštituovaný tak, že všetci tí, ktorí majú podnikanie a spĺňajú podmienky v poľnohospodárstve na celom území štátu, však štát sme predsa jeden, hádam sa neparcelujeme do katastrov, tak môžu nadobúdať poľnohospodársku pôdu, a nie, že najprv ten, čo je v katastri obce s firmou, potom až ten, čo je, čo je v susediacej obci, alebo v katastri susediacej obce, a až potom to môže kupovať ten, ktorý je podnikateľom v poľnohospodárstve na celom Slovensku. To je jednoducho, takýto, takýto prístup je nemysliteľný, je obmedzujúci a jednoducho podľa môjho názoru tu by bolo čo aj do činenia s krivením hospodárskej súťaže, pretože prečo by nejaká skupina obyvateľov mala mať prednostné právo, dokonca skupina podnikateľov v poľnohospodárstve, tí, ktorí majú trojročné podnikanie, tak tí majú mať prednostné právo na kúpu pozemkov, ktoré predávajú občania. To je jednoducho tento prístup, tento prístup tohto zákona je nonsensom, je, to je niečo nemysliteľné.
Tak isto vidno naozaj, že v tomto zákone už samotný predkladateľ sa obáva neústavnosti, pretože keď si prečítate dôvodovú správu, tak veľmi opatrne sa dotýka čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a nie si je predkladateľ istý alebo ten, kto tú dôvodovú teda správu písal, že či je to v súlade s ústavou. A ja vám hovorím, že keď sa logicky na to pozrieme, nechcem vykladať za Ústavný súd ústavu, lebo to môže Ústavný súd, tu veľmi často hocikto si ústavu vykladá a komentuje, ale predsa nemôže byť verejným záujmom to, že ak niekto ako súkromná osoba predá svoj súkromný pozemok poľnohospodárskej pôdy nad 2 000 metrov štvorcových inej súkromnej osobe, tak nemôže dôjsť k žiadnemu porušeniu výkonu verejného záujmu. Verejný záujem bol vzťahovaný v rámci ústavy trebárs na líniové stavby, na stavby vo verejnom záujme atď., atď., však vieme, o čom hovoríme, ale nie o predaji jednotlivých parciel súkromnej, od súkromnej, od jednej súkromnej osoby k druhej súkromnej osobe.
Podľa tohto zákona je, samozrejme, umožnené aj to, že na blízke osoby sa daný zákon nevzťahuje. Vzťahuje sa, samozrejme, na darovania, aj na darovania podielov. To znamená, zas by to musela byť osoba, ktorá pôsobí v poľnohospodárstve, ale na blízke osoby sa to nevzťahuje. Dobre, ale keď už máte bratranca a od neho chcete kúpiť, tak už by ste, pokiaľ nie ste poľnohospodárom tri roky v danom katastri, tak už od neho odkupovať pozemok, pozemok nemôžete. Z akého dôvodu? Pokiaľ by som si ja chcel napríklad celý pozemok okolo svojej chalupy, ktorú sme mali predtým spoločne, tak, a pokiaľ sa mi tam niekto prihlási iný, ktorý by ten pozemok chcel, tak už mám, tak už mám ako občan veľký problém, ale chalupy sú obyčajne alebo chaty nie sú, pán kolega, v intraviláne, ale v extraviláne. Aj môj príklad je taký. No takže ja musím vysloviť sklamanie teda nad predloženým návrhom zákona. Ja by som k tej zásade, k tej ochrane poľnohospodárskej pôdy sa nestaval macošsky, ja nie som za liberálny rozpredaj poľnohospodárskej pôdy, ale takto, ako je tento zákon postavený, tak skutočne, kolegyne, kolegovia, sa podporiť nedá a dokonca ho považujem za spoločensky nebezpečný.
Ďakujem pekne.
