Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

11.12.2015 o 16:50 hod.

Ing. Mgr.

Peter Muránsky

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 11.12.2015 16:50 - 16:54 hod.

Peter Muránsky Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, nečakal som, že na záver volebného obdobia príde k takejto "hviezdnej" chvíli - k odvolávaniu ministra životného prostredia. Myslel som si, že v tomto volebnom období sa tomu vyhneme, aby sme riešili rezort ministra životného prostredia a ministra samotného, a nie tak, ako to bolo za tej bývalej Ficovej vlády, kde boli odvolaní dokonca traja ministri životného prostredia, ministerstvo životného prostredia bolo takmer zlikvidované. Teraz sa mi zdalo, že v tomto období sa tu niečo zlepšilo a že teda sme sa sporili o vecné otázky, či to bola otázka vody, odpadového hospodárstva alebo používania Environmentálneho fondu, to sú len také, pár bodov, na ktoré mám ja iné názory, ako má súčasné vedenie ministerstva, ale sme sa po vecnej stránke teda sporili. A toto je taká čierna šmuha, by som povedal, na záver volebného obdobia, ktorá sa odhalila alebo odkryla s touto kauzou kompy.
Ja som túto kompu sám bol pozrieť, bol som sa aj previezť, ja nepochybujem o tom, že táto kompa je potrebná, určite tí starostovia a obyvatelia tých dotknutých obcí majú radosť, že tá kompa funguje. Ale predsa len musíme hovoriť aj o okolnostiach, za ktorých bola táto kompa vybraná, a to už tu niektorí moji kolegovia povedali.
Že ide o závažnú kauzu alebo za malú kauzu svedčí aj to, že zatiaľ vystúpili len traja okrem predkladateľa a už sme tu šesť hodín v tejto sále a zrejme aj rovnaký čas ešte aj budeme, keď pozerám na počet tých, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Verte mi, že mňa táto kauza naozaj neteší, ale skutočne je potrebné podľa môjho názoru zodpovedať na konkrétne otázky, ktoré tu už aj kolega Zajac alebo predtým kolega Érsek Árpád pomenovali alebo na ktoré sa opýtali.
Je teda naozaj, by som sa opýtal, pravdou, že teda štátny podnik predtým prevádzkoval túto kompu dokonca v roku 2013 iba za 490-tisíc a potom v roku 2014 za 1,1 mil.? A dneska táto firma Ponton City to bude robiť za 1,65 mil. a je tam rátaných 19 jázd denne? Je pravdou, že za určitých okolností sa môže zdvihnúť táto cena za 15 rokov používania kompy na 42 mil.?
Je skutočne takisto pravdou, že táto spoločnosť má schránkové pozadie? Je naozaj pravdou, že táto spoločnosť Ponton City mala podľa účtovnej uzávierky v roku 2013 obrat iba 4 eurá a nemala žiadnych zamestnancov a za prvých šesť mesiacov roku 2015 podpísala s Vodohospodárskou výstavbou zmluvy za 32 mil. eur bez DPH?
Je pravdou, že bolo potrebné zložiť až 1 mil. eur zábezpeku, hoc´ výroba kompy vraj stála 1 mil. eur? Je pravda, že boli potrebné na prevádzkovanie tejto kompy spôsobilosti I. triedy kapitána? Pritom kompa chodí z miestna A do miesta B, choďte si to pozrieť, aká je to vzdialenosť.
Je naozaj pravdou, že rekonštrukciu prístaviska pre túto kompu robila istá firma Dennon, s. r. o., ktorá nemá vedený žiadny majetok, má jedného zamestnanca a odkedy uzavrela zmluvu s Vodohospodárskou výstavbou, tak sa jej zdvihli tržby z 0 na 10 mil. eur?
A podobné otázky by som mohol klásť aj ďalej, asi by som sa opakoval, pretože niektoré už povedali moji predrečníci kolegovia. Ale pokiaľ tieto otázky nebudú zodpovedné, tak je tu jeden veľký otáznik nad politickou zodpovednosťou rezortného ministra a ešte väčší, by som povedal, otáznik nad zodpovednosťou štatutára a riaditeľa teda podniku Vodohospodárska výstavba.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 19.11.2015 17:55 - 18:03 hod.

Peter Muránsky Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Myslel som, že ani nevystúpim už v rozprave, že nevydržím, ale predsa len by som pár poznámok k rozpočtu. Vyprovokovalo ma aj vystúpenie prvého rečníka dnes, pána poslanca Kollára, ktorého som si vypočul. Nezvyknem prelúskať celý rozpočet, okrem kapitol, ktoré sa ma bezprostredne týkajú, ako životného prostredia a pôdohospodárstva. Ale pozrel som si. Nechcem rozpočet ani haniť, ani nejakým spôsobom chváliť, ale je určitou pravdou, že je toto dobrý rozpočet a nemožno mu upierať snahu o vyrovnanosť, aj o nastavenie také, aby to viedlo ku konsolidácii verejných financií. To určite nie, aj keď možná, že nie je najlepším rozpočtom zo všetkých rozpočtov, ako to povedal pán poslanec Kollár a oponoval mu môj kolega pán poslanec Brocka, ale určite je najlepším rozpočtom, ktorý za vlády SMER-u je predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Vidno, že sa tu nejakým spôsobom v SMER-e spája nejaký ten stredopravý aj, teda stredoľavý aj stredopravý prvok. Takže je to stredová strana.
Len chcem povedať, že prečo zase kapitola rezortu ministerstva životného prostredia nie je na tom, samozrejme, tak dobre. Nehovorím, že je čierna, ale určite je bledá. Ja keď vidím tú kampaň, ktorá sa robí v rámci všetkých možných médií v reklame, že ako ministerstvo, pomocou ministerstva životného prostredia a európskych fondov všetko sa urobilo v oblasti ovzdušia, vôd a tak ďalej. Je to pekné, no nemyslím si, že čerpanie prostriedkov Európskej únie na propagáciu projektov, ktoré už boli podporené, je tým najlepším spôsobom vyčerpania, vyčerpávania prostriedkov z európskych zdrojov. A taktiež, tak ako som v minulosti viacejkrát na tejto pôde hovoril, mám obavy, že teda po ukončení a vyčerpaní programovacích období jednotlivých operačných programov zdochne takzvane pes aj s peniazmi pre rezort ministerstva životného prostredia, pretože toto zníženie napríklad oproti minulému roku, samozrejme tým, že sa končí tento finančný, tieto projekty v rámci tohto operačného programu Životného prostredia 2007 - 2013, nám klesá celková kapitola o 79,7 %, samozrejme, a tie výdavky sú dneska tých 137 mil. a príjmy 76 mil., len tá spomínaná kompa, ktorá tu bola spomenutá, tak je napríklad 25 mil. Je to veľký nepomer prostriedkov, ktoré sa vydávajú na rezort ministerstva životného prostredia.
Keď sa pozriem na kľúčové kapitoly rezortu, že ktoré sú pre roky 2016 - 2018, ako aj vyčerpanie všetkých disponibilných prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu, zabezpečenie predovšetkým ochrany pred povodňami, čo som tu vždy tak isto hovoril, že toto je veľká, veľký problém, pretože tá, práve táto časť rozpočtu životného prostredia je dlhodobo podkapitalizovaná, podfinancovaná či už z hľadiska prevádzky alebo kapitálových investícií a že sú tu potrebné ako kľúčové ciele zabezpečenia obslužných činností a tak ďalej, tak samotný návrh, ktorý tu je, rozpočtu kapitoly, tak ako je písaný, tak vlastne vyvracia, že sa tieto kľúčové ciele tejto kapitoly podaria splniť. Pretože už aj rozpočtové zdroje, ktoré sú len na samotnú kapitolu vo výške 40, necelých 45 mil. eur, hovoria v tejto predlohe, že nízky objem výdavkov spôsobuje rezortu problémy z hľadiska zabezpečenia plnenia obligatórnych úloh rezortu udržateľnosti projektov, ako aj plnenia záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv.
Keď ešte spomeniem niekoľko vecí, ktoré sú v tomto návrhu spomenuté, tak sa zamýšľam, že či netreba, aby takýto návrh prešiel určitou kontrolou a revíziou, aby sa to tam aspoň nepísalo, pretože je tu niekoľko takých vecí, ktoré jednoznačne hovoria, že tie kľúčové ciele kapitoly, ktoré som teraz prečítal, alebo spomenul pre roky 2016 - 2018, sú veľmi bledé, bledo splniteľné z hľadiska rozpočtovaných zdrojov, čo hovorí aj to, že napríklad len na bežné transfery samotní navrhovatelia kapitoly, ale tí, ktorí ju zostavovali a ktorí k nej aj dôvodovú správu písali, hovorí, že stanovený objem výdavkov neumožní v potrebnej miere vykonávať základnú starostlivosť o majetok štátu. V oblasti koncepčnej činnosti sú vyčlenené finančné prostriedky na prípravu statických dokumentov len vo veľmi obmedzenej výške.
Problematickým bude zabezpečenie právnych služieb. Podrobné členenie výdavkových titulov, ktoré nie sú v návrhu rozpočtu, je uvedené v závere potom materiálu a tie hovoria jednoznačne, že rozpočet je značne pre túto kapitolu opätovne poddimenzovaný. Čo je záslužné, je, že stúpajú prostriedky pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia. A to tak isto som na to tu už viacejkrát upozorňoval, že táto naša inšpekcia nie je schopná plniť základné úlohy. Zbytočne potom ide po malých rybách a veľké ryby, na ktoré sú potrebné rozpočtové prostriedky, nám ostávajú na živote a prevádzkujú činnosť napríklad s nebezpečnými odpadmi vo veľkom.
Tu by bola potrebná aj súčinnosť rezortu ministerstva životného prostredia, napríklad s ministerstvom vnútra s oddelením takzvanej ekologickej polície, ktorú viedol a dúfam, že ešte vedie aj pán Kern.
Tak isto, keď sa pozrieme na Vodohospodársky podnik a priority, ktoré sú uvedené v tých cieľoch ako prvoradé, a to je protipovodňová ochrana, tak takisto jednoducho tá požiadavka 40 mil. neviem, či bude, eur, pre Vodohospodársky podnik teda v tejto oblasti splnená, čo sa jednoznačne aj uvádza v závere tejto kapitoly, a to takisto by som rád prečítal, že v rámci návrhu rozpočtu nie sú vôbec zabezpečené. Prosím, už slovo vôbec, vôbec zabezpečené výdavky na protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest, napríklad. Neplnenie povinnosti štátu a tak ďalej.
Proste je tu mnoho a na každej strane a v každom bode prakticky slová "vôbec nie je zabezpečené", je, "budú problémy" a tak ďalej a tak ďalej. Zonácia Tatranského národného parku a Národného parku Slovenský raj vôbec nepredpokladá napríklad pre roky 2016 pre rok 2017, pre rok 2018 žiadny výkup pozemkov ani v zóne A, čo je veľmi, veľmi proste zlé, pretože sme, hovoríme o tom, že jednoducho musíme ísť minimálne v svojom najväčšom a najznámejšom národnom parku smerom teda k výkupu týchto pozemkov, aby sme sa vyhli nakoniec postaveniu obyvateľstvu voči Štátnej ochrane prírody.
Takže, aby som to zhrnul. Nevidím rozpočet čierno, ale minimálne pre rezort ministerstva životného prostredia v tejto kapitole ho vidím dosť bledo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 17.9.2015 11:57 - 12:14 hod.

Peter Muránsky Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som pokračoval v tom, s čím som začal vo faktickej poznámke ku pánovi kolegovi poslancovi Šebejovi. Opakujem, daní utečenci sú predovšetkým ekonomickí utečenci. Ja vychádzam z tých údajov jednoducho o tom, ktoré územia Sýrie a Iraku sú obsadené Islamským štátom. Je to, opakujem, asi po pol územia každého z týchto štátov, kde pôvodne bolo sunitské obyvateľstvo, ale kde zároveň sa nachádzajú predovšetkým pusté oblasti, s výnimkou teda toho Mosulu (alebo Rakka), o ktorom hovoril pán poslanec Šebej, len, viete, keď ja tu hovorím o 15 až 20 % obyvateľoch, tak v rámci Iraku, kde je cez 30 mil. obyvateľov, tak je tam už 6 mil. ľudí. Takže zase také malé číslo to nie je. Títo ľudia na rozdiel od ľudí vo vojenských konfliktoch, ktoré sme mali napríklad v Európe, nechcú sa, opakujem, vrátiť naspäť do svojich domovov, ale, ako hovoria sami na televízne obrazovky, chcú začať budovať nový život tu, v bohatej, infraštruktúrou vybavenej, sociálne zabezpečenej Európe. To znamená, aj preto sú to predovšetkým mladí muži, ktorí proste takýmto spôsobom ekonomicky chcú sa aktivizovať a priviesť si sem aj svoje rodiny, nehovoriac o tom, že, samozrejme, nebojujú za tvár svojej krajiny a vyhýbajú sa týmto spôsobom aj vojenskej povinnosti brániť svoju vlasť pred Islamským štátom.
Pôjdem teraz k otázke, či sa toho báť alebo nebáť. Už tu pán kolega Hraško, chvíľu som ho počúval, hovoril o predmestiach, kde sú no-go zóny, alebo tak nejako to nazval, jednoducho neplatí už právo daných európskych štátov. Áno, však ten nárast moslimského obyvateľstva v Európe je enormný. Zoberte si, že dneska 10 % obyvateľov Francúzska predstavuje moslimov. Dneska sú 2 mil. moslimov v Holandsku. Okolo 1,5 mil. je ich v Belgicku. V Španielsku narástlo toto číslo závratne za desať rokov z 36 mil. na 40 mil. Čo myslíte, je to čím, svojou demografiou? Nie, je to prílivom marokánskych prisťahovalcov. Bohužiaľ, takáto je pravda a dneska je toto pozývanie utečencov do Európy: „Veď my vaše problémy vyriešime, veď my vás prichýlime, nemusíte sa starať a bojovať o vlastné domovy, o vlastnú krajinu. To vlastne privádza, teda naštartúva nové a nové vlny do invázie utečencov do Európy, a to nielen tam, kde sú otvorené konflikty, ale aj tam, kde sú tzv. nepriame konflikty, teda v krajinách, ako je to Eritrea, ako je Pakistan, ako je Bangladéš a tak ďalej. Prečo aj z týchto krajín húfne sem utekajú ľudia, keď tam priamo dneska v súčasnosti vojenský konflikt nie je. Je to preto, že ide o novodobý fenomén ekonomickej migrácie, doslova národov alebo proste etník smerom do vyspelejších oblastí sveta, a to z tých krajín, v ktorých jednoducho už ani dané prírodné danosti danej krajiny nie sú schopné tieto počty obyvateľstva uživiť. Treba si to úplne otvorene povedať, či to bude niekto považovať za konmformné alebo nekonformné, či to bude politikou correct alebo politikou incorrect.
Taktiež sa tu mnohokrát spomína Asad. Ja som povedal vo svojej faktickej poznámke, áno, aj Asad aj Saddám Husajn vyšli z Panarabského hnutia, ktoré nadväzovalo na panarabské nacionalistické tendencie. Opakujem ešte, v roku 1944 jeruzalemský mufti verboval divíziu SS Pronemcov, ale táto náklonnosť arabská v prospech nacizmu nebola kvôli nacizmu, ale vieme, preč, bolo to kvôli Židom, a teda proti nevraživosti, ktorá je medzi arabským a židovským národom dlhodobá a má svoje korene, nielen od vzniku Izraelského štátu v roku 1948.
Ale pozrime sa, kto vlastne bojuje proti napríklad sýrskemu režimu, hej, alebo vláde Asada. No, bohužiaľ, je to len veľmi slabučká slobodná sýrska armáda, ktorá je akože prozápadná, akože prodemokratická v zmysle toho, čo my chápeme ako demokraciu západného typu. A všetci ostatní, keď nerátam Islamský štát, ktorý už obsadil tú polku Sýrie, to sú ďalšie konkurenčné islamistické skupiny, ako je napríklad Islamský front, potom Front al-Nusrá a samotná Al-Káida. A napríklad Islamský front v spolupráci so Slobodnou sýrskou armádou spoločne koordinuje kroky. Čo myslíte, keď dôjde k zvrhnutiu tejto civilnej vlády Asadovej, nech je akákoľvek proruská, neviem aká a tak ďalej, čo nastane? No nastane to, čo nastalo v Iraku, a nastane to, čo nastalo v Líbyi, totálny rozvrat. Keď dneska odtiaľ z 20 mil. obyvateľov ušlo už 5 mil., tak ich z 20 mil. ujde 20 mil., to vám garantujem, tam ostane pár stotisíc kadejakých stúpencov týchto extrémistických organizácií, ktorých sa budú báť. A na strane Asada, už som povedal, že kto je proti nemu, bojujú napríklad kresťania, ktorých bolo 10 % v Sýrii, ktorí sa boja postupujúcich sunitov, a, samozrejme, príslušníci sekty alavitov, ku ktorej patrí samotný Asad, plus možno drúzi a nejaké menšie šiitske skupiny, ktoré tam sú v zanedbateľnom množstve. Preto ich tam aj Hizballáh z Libanonu podporuje. Toto je proste holý fakt.
V Iraku došlo k podobnej situácii, kde jednoducho 60-percentné väčšinové obyvateľstvo, ktoré je zložené zo šiitskej vetvy islamu a podporované z Iránu, sa dostalo k moci. A, samozrejme, to vyvolalo nepokoje medzi sunitmi. A väčšina týchto sunitských kmeňov v určitom čase sa priklonila k Islamskému štátu.
Prečo Saudská Arábia bojuje proti Asadovi? Saudská Arábia za normálnych okolností keby Asad nebol alavita, teda z tej vetvy šiitskeho islamu, tak by najradšej podporoval, samozrejme, Asada, lebo sa bojí takisto monarchie, z Perzského zálivu sa boja jednoducho Islamského štátu, ale zároveň boja sa, samozrejme, aj šiitov, teda aj Asada, aj Iránu, nakoľko najbohatšie ropné a plynové ložiská, ktoré Saudská Arábia má, sú práve pri hraniciach s Irakom v provincii Al-Hasá, ktorá je načisto šiitska, teda obyvateľstvo tamojšie arabské je šiitske. To znamená, že Saudská Arábia sa tam drží len silou, jednoducho za normálnych okolností táto oblasť by sa veľmi rada pripojila k oblastiam, ktoré sú obývané irackými šiitmi. Toto je pravda.
Teraz si treba uvedomiť, z čoho je tento pôvod. Iste to pochopíte, čo som naznačil, je z nepochopenia vytvorenia hraníc v postkoloniálnom a postvojnovom období, keď do jedných umelých štátov boli podávaní ľudia, ktorí sú absolútne protichodného proste náboženského, regionálneho, kultúrneho svetonázoru. A tým myslím teda hlavne šiitov, Kurdov a sunitov, pričom, samozrejme, ten taký multikulturálnejší svet existoval iba v Latakii, teda v prímorskej časti Sýrii a možno v Libanone, samozrejme, ktorý bol vždycky zmiešanou kultúrou. No a týmto vlastne toto tlelo.
Potom sa dostali k moci určité síce stabilné, ale despotické režimy, ktoré som menoval. A nezvládali naďalej potom takisto ekonomickú, sociálnu, ale hlavne demografickú situáciu v tomto priestore. Rád by som to demonštroval na takom príklade, že keď v sedemdesiatych rokoch v Sýrii žilo okolo 6 mil. ľudí, dneska je to okolo 20,5 mil. ľudí. V Egypte, o ktorom som povedal, že, chvalabohu, tam sa teda Arabská jar nepodarila, na čele s moslimským bratstvom a s prezidentom Mursím, žilo v sedemdesiatych rokoch okolo 30 mil. ľudí, dneska ich tam žije 90 mil. Predstavte si, že by tam vznikol tento nepokoj, takýto konflikt, ktorý je dneska v Iraku a v Sýrii a keby sa táto vlna stade utečencov Iraku pohla, kade by sa pohla. Pohla by sa zase len cez grécke ostrovy smerom do Európy. Chvalabohu, že tam sa podarilo zastabilizovať tento status, ktorý tam je. a pochopili to aj Spojené štáty americké, nehovoriac o tom, že v Egypte by inak došlo určite k absolútne vyhladeniu a vyhnaniu kresťanských Koptov, ktorí tvoria 6, 8, niektorí hovoria, 12 % obyvateľstva. Týmto už za Mursího začali odsekávať ruky a ktovie, ako by to bolo pokračovalo ďalej.
Situáciu svoju ekonomickú, sociálno-demografickú tam zatiaľ zvládajú iba krajiny, ktoré majú ropu a zemný plyn, teda monarchie v Perzskom zálive. Krajiny, ktoré tam jednoducho toto v takej miere nemajú alebo nemajú vôbec, dneska vzhľadom na počty obyvateľstva prestali byť aj potravinovo, aj ekonomicky, hlavne potravinovo sebestačné. A Arabská jar, nebudeme si to vysvetľovať, prišla aj so zdražením potravín, keď tieto štáty už neboli schopné za tú cenu dotovanú nakupovať potraviny zo zahraničia, ktoré boli pre ne príliš vysoké. V týchto krajinách bolo typické, že všetko, od energií až po potraviny, bolo vysoko dotované. Zrazu to prestávalo byť dotované a Arabská jar vznikla zo sociálnych nepokojov ani nie tak s ich exploatáciou nejakými západnými mocnosťami.
Pády režimov takmer v Egypte, v Líbyi, predtým v Iraku, vojna v Sýrii a pád režimu v Jemene, kde inak sa aktivizuje extrémna vetva takisto šiitskeho islamu (zajdijovia), jednoducho vedú k enormnému popudu, k exodu tohto obyvateľstva, ale povedzme si, kto ho kedy podporoval.
Bohužiaľ, keď sa vrátim k tým utečencom, ktorých tu sú už milióny, teraz, hovorím, hlavne moslimského a hlavne arabského pôvodu v Európe, tí extrémni imámovia, tí extrémni klerici islamu, kde boli to vyštudovaní, skadiaľ prišli? Neprišli náhodou z exilu, z Londýna, Paríža? Neštudovali na excelentných školách v týchto krajinách, plus v Spojených štátoch amerických? Kde študovali ajatolláhovia, jeden, druhý aj tretí, aj tí irackí, aj ten iránsky? Kde študoval Zawahrí, ktorý je otcom Al-Káidy a tak ďalej? Takže nie je namieste hovoriť, že sa nemusíme tohto exodu a tohto prílivu utečencov báť. My sa ho, bohužiaľ, musíme civilizačne ako Európa veľmi báť.
Nakoniec takú malú poznámku mám. Aj Pol Pot vyštudoval v Paríži a bol aj v exile v Paríži voči kráľovskému režimu a potom keď sa akože demokraticky dostal k moci, tak urobil genocídu khmérskeho národa.
Vidíme, že proste, nevieme sa z tejto minulosti poučiť a dneska sú naozaj politici, ktorí v západnej Európe vítajú vlny utečencov. Nechápu, že tým ešte pozdvihnú ďalšie utečenecké vlny napríklad zo saharskej a subsaharskej Afriky, kde len na toto čakajú, aby sa mohli z týchto oblastí, ako je Mali, Niger, Burkina Faso, Čad a tak ďalej, takisto sociálne slabých, konfliktami zmietaných oblastí pohnúť smerom na sever.
Riešenie je tu jediné, dodržiavanie prísne schengenských kritérií, prísna azylová politika, pomoc krajinám tam, kde konflikty vznikli, vytvorenie utečeneckých táborov na okraji Únie, prípadne hlavne na okraji krajín, z ktorých tie skupiny prichádzajú, a jednoducho ekonomickí utečenci by mali byť vrátení späť do týchto táborov a tam by sa im malo pomôcť. Jediné ponechanie by pritom malo byť ponechanie politických utečencov z jasne vydefinovaných konfliktných území. Inak bude, prepáčte, ale v Európe jej doterajšiemu systému, ako ho poznáme, bohužiaľ, koniec.
Dneska vidím len ďalšie pozývanie nových a nových utečencov a utekajú už Pakistanci, Somálčania, Eritrejčania, subsaharskí Afričania a tak ďalej. To nie sú ľudia z priameho vojnou dotknutého konfliktu.
Samozrejme, v Sýrii, možno to bude kontroverzne pôsobiť, ja sa domnievam, jednoznačne musí byť zapojené do toho Rusko, pretože bez neho to jednoducho riešiť nie je možné.
Nie je ani namieste hovoriť o tom, ako hovoril pán kolega Šebej, že Rusi majú v Tartúse základňu. Oni ju tam majú dlhodobo. Keby ostatné mocnosti nemali na Blízkom východe svoje základne v krajinách Perzského zálivu a inde, tak by som bral tento argument. Ale pokiaľ tieto mocnosti západné a naši spojenci, samozrejme, majú tieto základne, ťažko vyčítať inému štátu, že takisto má v tomto priestore svoju základňu.
A chcem pripomenúť, že Francúzi iba v minulom roku dobudovali, prosím pekne, v Perzskom zálive novú vojenskú leteckú aj námornú základňu, do ktorej presunuli polovicu svojho kontingentu, ktorý majú v Džibuti, teda v bývalom Francúzskom Somálsku, kde takisto majú veľkú námornú, leteckú aj pozemnú vojenskú základňu. A pritom ide, samozrejme, takisto o nominálne samostatný štát, aj keď de facto francúzsky protektorát.
Takže pokiaľ tieto, tieto body, o ktorých som hovoril, nebudeme dodržiavať a nezhodneme sa na tom, že utečenecký príliv takéhoto rozsahu je nebezpečenstvom bezpečnostným, ale aj do budúcnosti aj sociálnym a iným, tak jednoducho Európa na tomto podľa môjho názoru skončí, potom mohla ostať radšej pri tom uhlí a oceli a nemusela ísť na spoločnú bezpečnostnú, ľudskoprávnu a inú politiku.
To je, prosím, môj názor na súčasnú situáciu utečeneckej krízy. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 10:55 - 10:57 hod.

Peter Muránsky Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega, samozrejme, hovorí z vás sčítanosť, aj tá analýza toho stavu je správna, aj čo sa týka popisu vecí, ale nemôžem tu s jednou vecou súhlasiť, a to s tou, že nás ohrozujú viac emócie ako utečenci. No, nehnevajte sa, ale skutočne aj hluchí a slepí, nie tí v Gabčíkove musia mať ohromní strach z toho, čo sa deje dneska v Európe z tejto utečeneckej krízy.
Treba si povedať, vlastne akí ľudia dnes utekajú. Sú to predovšetkým ekonomickí utečenci. Treba si to demonštrovať aj na príklade Sýrie. V Sýrii je obsadená Islamským štátom polovica územia, ale toho púštneho, na ktorom žije okolo 15 % obyvateľov Sýrie. V Iraku je takisto obsadená okolo polovica územia Islamským štátom, ale tam, kde žije iba asi 10 až 15 % populácie sunitov v rámci Iraku. Ale utekajú odtiaľ vo veľkom šiiti, kresťania, proste zo Sýrie väčšinou mladí ľudia, mladí muži, ktorí otvorene do televíznych obrazoviek hovoria, že si chcú založiť nový život, novú existenciu v Európe. Teda nechcú sa vrátiť potom budovať vojnou zničené svoje krajiny. To je problém, že po miliónoch sem chcú utekať ľudia, ktorí by, naopak, potom sa mali vrátiť a mali by budovať tú krajinu, ale oni tu chcú začať žiť. To znamená, že utekajú ľudia tam, kde ešte ani konflikt nie je, preto, aby sa vyhli aj vojenskej službe a vyhli sa, samozrejme, aj situácii, ktorá tam nastala.
A takisto tá fetišizácia Asada je nie namieste, pretože, áno, boli to nacionalistické režimy panarabského sveta, ktoré mali blízko aj k fašizmu, však ešte počas roku 1944 hlavný mufti v Jeruzaleme zostavoval pre Nemcov hlavnú divíziu z SS a z toho vznikli aj tieto dva režimy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 9:55 - 9:57 hod.

Peter Muránsky Zobrazit prepis
Ďakujem. Najprv by som povedal, že nevedel som, že na to, aby mal človek rád ľudí, musí byť socialista. To som ešte nepočul. Budem nad tým uvažovať. Nesúhlasím s tými vašimi, pán poslanec, stálymi antiimperialistickými výpadmi aj o tej Afrike, pretože, viete, skade odišli úplne európske mocnosti, tam je v Afrike, bohužiaľ, ekonomický, sociálny, akýkoľvek politický rozvrat. A keby nebolo napríklad francúzskych jednotiek a Francúzov, tak dneska bývalé krajiny Západoeurópskej únie typu Niger, Mali a tak ďalej sú úplne pod kontrolou islamistov a jednoducho je tam podobná a stále je tam podobná vlastne situácia ako aj na Blízkom východe, aj keď tie korene sú, samozrejme, nejaké iné.
A ešte chcem povedať, čo iné robil Sovietsky zväz v minulosti v Angole a v iných ľudovodemokratických režimoch, takisto tieto krajiny exploatoval, to si treba uvedomiť, čo dneska robí Čínska ľudová republika v rámci Afriky, robí si nové proste z toho neokolónie a takisto im ide jediné a jediné, o ťaženie z týchto krajín.
Ale s čím súhlasím a jednoznačne súhlasím, je to, že dnešná situácia na Blízkom východe, nepochopenie arabského sveta zo strany západu presne tieto civilné režimy, o ktorých ste vy hovorili či to bol Husajn, či to Asad, či to je, či je to Kaddáfí alebo to bol v Jemene Sálih, tak jednoducho držali túto moslimskú opozíciu pod pokrievkou a jednoducho a držali ju na poriadku. Pán Boh nás uchráň, keby bola úspešná Arabská jar v Egypte, keby tam nebola zasiahla armáda. A ešte aj tam Spojené štáty, bohužiaľ, teda protestovali proti zvrhnutiu vraj demokraticky zvoleného prezidenta Mursího, tak to by sme videli, aká by tu bola utečenecká kríza, keby sa pohli stade, z 90-miliónového Egypta utečenci smerom na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 9:17 - 9:19 hod.

Peter Muránsky Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec tu porozprával všeličo od rôznych proste tém. Z toho s niečím sa, samozrejme, stotožňujem, ani neviem, či sa s ničím dá stotožniť, ale v jednom určite sa to dá. Ja som to povedal aj pri inej príležitosti, že v krajine národ, civilizácia, ktorá vyprázdni svoj kultúrno-hodnotový priestor, tak jednoducho tú krajinu a tú zem zaujme iný kultúrno-hodnotový priestor a iné národy. A v tomto prípade sa to začína veľmi markantne diať. Proste islamská kultúra postupne a pozvoľne obsadí Európu a Európa sa stane apendixom arabského a moslimského sveta. To si treba uvedomiť. Toto sa dneska deje. Iba raz sa podarilo, jednoducho to bolo v Európe, naopak, a to bolo na sklonku zániku Západorímskej ríše, keď barbarské, germánske kmene, ktoré obsadili Západorímsku ríšu, ktoré ale nemali ucelenú náboženskú kultúrno-hodnotovú predstavu, tak jednoducho prijali kultúru, náboženstvo Západorímskej ríše a skultúrňovali sa. Ale to bol výnimočný prípad v histórii Európy, dneska sa deje pravý opak, Európa sa stane proste islamskou a nastanú tie hodnoty, ktoré prinesú, bohužiaľ, títo prisťahovalci. A tie prevládnu, to mi verte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2015 16:45 - 16:46 hod.

Peter Muránsky Zobrazit prepis
Ja by som povedal takto, že politických azylantov, samozrejme, vždy áno, hlavne ktorí presadzujú naše kultúrne hodnoty a demokraciu v krajinách, ktoré sú nedemokratické. Ale emigrantov, ktorí sú tu predovšetkým ekonomicky, ako spomenul pán minister, a ich situáciu a pôvod vzniku tejto situácie je potrebné riešiť v krajinách, naozaj, v ktorých táto destabilizácia, v ktorých táto situácia vznikla.
Ja chcem povedať, že mnohé západoeurópske krajiny dokonca naučili, v úvodzovkách, vítať týchto imigrantov z týchto tretích krajín, predovšetkým zo severnej Afriky a Blízkeho východu, vyberali tých lepších, bohatších, vzdelanejších a tam ostávali tí menej vzdelaní a chudobnejší a tí dneska veľmi ľahko podľahli extrémistickým islamským skupinám. Toto je veľký problém západného sveta a predovšetkým západnej časti Európskej únie. A teraz chcú toto riešiť proste rozdelením týchto ďalších a ďalších vĺn imigrantov, proste kvótami. To je absolútne neprijateľné.
Chcem ešte toľko povedať, že Taliansko, áno, Stredozemné more je aj naše more, pretože sme v tomto priestore a patríme do schengenského priestoru, do Európskej únie. Ale Taliani a mnohé iné krajiny brali peniaze proste na to, aby si chránili svoju hranicu. A čo urobili? Proste túto situáciu zanedbávali a zanedbali. A dneska, opakujem, chcú kvótami rozdeliť svoj problém na ostatné krajiny, ktoré si to zodpovedne plnili. To je takisto absolútne neprijateľné a v tomto musím s ministrom vnútra súhlasiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2015 15:50 - 15:51 hod.

Peter Muránsky Zobrazit prepis

Áno, chcem doplniť kolegu poslanca a potvrdiť, tento zákon je jednoznačne protiľudový a ide proti nie zahraničným záujemcom, o nákup poľnohospodárskej pôdy, ide voči vlastným občanom, ktorým bude sťažovať nadobúdanie a predávanie pozemkov nad 2-tisíc metrov štvorcových. Predsa je to absolútne nemysliteľné. Proste takisto poľnohospodárska pôda je nehnuteľnosť ako každá iná. Predsa nie je možné, aby štát takýmto spôsobom obmedzoval vlastnícke práva, a teda možnosti nadobúdať a predávať poľnohospodársku pôdu. Toto nemôže proste pred nejakým orgánom a nejakým súdom obstáť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2015 15:38 - 15:39 hod.

Peter Muránsky Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Chcem iba doplniť pána poslanca naozaj tým, že tento zákon je daný štyridsiatimi poslancami, dokonca je to v dvoch návrhoch, na Ústavný súd a už je tu novelizácia tohto zákona. Takže asi od počiatku tento zákon dobrý a postavený dobre nebol.

Chcem povedať, že ide naozaj o bezprecedentný zásah do súkromnovlastníckych vzťahov a do práva občanov nakladať so svojím vlastným majetkom, nadobúdať a predávať poľnohospodársku pôdu. Tento zákon je naozaj hanbou a čím skorej ho Ústavný súd zruší v plnom rozsahu, tým to bude lepšie.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2015 16:50 - 16:51 hod.

Peter Muránsky Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som rád, že ako vystúpila pani poslankyňa Šípošová aj s tým, že zdôraznila, že sme konkurenčné politické subjekty, a napriek tomu, hoci pani poslankyňa nebola v minulosti poslankyňou Národnej rady, si pamätá aj na to, čo podpredseda parlamentu a predseda KDH Ján Figeľ robil aj v minulosti. A pokiaľ chceme, aby si nás ľudia, vás i nás, vážili, tak musíme si vážiť aj seba samých navzájom a musíme si aj vedieť ohodnotiť svoju prácu a svoje činy.
Preto sa ma dosť aj dotklo, že akým spôsobom zo strany SMER aj zo strany pána predsedu vlády bola hodnotená osoba na včerajšej tlačovke podpredsedu parlamentu a predsedu KDH Jána Figeľa. A tu si treba brať príklad od pani poslankyni, že ona si spomenula, že tento človek bol predsa aj hlavným vyjednávačom Slovenskej republiky pre vstup do Európskej únie, aj komisárom Európskej únie, prvým komisárom Slovenskej republiky v Európske komisii a je aj teda podpredsedom parlamentu. Vážme si seba navzájom a potom nás budú vážiť si aj ľudia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis