Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, správa o súčasnom stave v školstve Slovenskej republiky je obsiahly materiál, to viacerí povedali, ktorý si vytýčil ťažkú úlohu, pozrieť sa do minulosti, poučiť sa z nej a systémovo pozitívne zmeniť budúcnosť. Je chvályhodné, že sa do toho minister Dušan Čaplovič pustil. Je to vôbec prvýkrát v histórii Slovenskej republiky, čo tu tiež veľakrát zaznelo. Je zrejmé, že každému nevyhovie, ani vyhovieť nemôže, čo vidno aj na viacerých vystúpenia, čo bolo vidno aj na viacerých vystúpeniach.
Na rozdiel od politikov, ktorí iba glosovali a glosujú situáciu v školstve, však minister Dušan Čaplovič si uvedomuje vážnosť situácie. Situácia v školstve je skutočne zlá. Dnešný stav je výsledkom toho, že sa preferovali čiastkové, úzke záujmy pred záujmami spoločnosti ako celku. Mnohí si zo školstva urobili výnosný biznis a máme tu výsledky. Ale zdravie a vzdelanie nemôže byť vo vyspelej spoločnosti biznisom.
Na základe konzultácií a rozhovorov s odborníkmi, učiteľmi a rovnako na základe vlastných, viac ako dvadsaťročných skúseností vo svojom vystúpení sa sústredím na tie zlomové rozhodnutia z minulosti, ktoré priniesli dnešný úpadok školstva a zapríčinili, že systém doterajšieho slovenského školstva možno právom označiť ako chorý.
Prvým zlým krokom bolo odtrhnutie odborného vzdelávania z gescie príslušných ministerstiev a konkrétnych podnikov a zaradenie výlučne do gescie ministerstva školstva. Toto bolo ale ešte v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Najväčším úderom však bolo nastavenie súčasného systému financovania v roku 2004, teda financovania na základe normatívu na žiaka. Filozofia, nositeľom peňazí je konkrétne dieťa, začala postupne deformovať systém vzdelávania. Boli samozrejme aj pozitíva, napríklad prestal sa navyšovať počet učiteľov pri klesajúcom počte žiakov, ale to nevyváži fakt, že normatív bol klinčekom do rakvy finančne poddimenzovaného školstva. Tento fakt som verejne prezentovala už v prvom období, keď som sa stala poslankyňou, a teda konzistentne v ňom neustále pokračujem.
Rozprávala som sa s mnohými učiteľmi. Všetci mi potvrdili, že práve normatív spôsobil, že oni sami sa začali cítiť veľmi nekomfortne. Boli, snažili sa byť spravodliví a teda, ak niekomu mali dať päťku a pod silou toho, že dieťa bude z tejto školy odhlásené a prihlásené na inú školu, kde budú učitelia benevolentní, tak potom aj štvorkárovi zmenili známku na trojku, trojkárovi na dvojku. A k čomu to smerovalo? K neustálemu znižovaniu kvality školstva. Už pán poslanec Osuský povedal, každý človek ide cestou, teda väčšina ľudí ide cestou menšieho odporu.
Pán poslanec Vašečka hovoril o tom, že najmä rodičia vidia, ako s dieťaťom postupovať. Áno, máte pravdu, ale veľakrát milujúci rodič, na škodu dieťaťa, ho zapíše do školy, kde dostáva všetko ľahko, lebo je veľmi príjemné, keď dieťa má dobré známky. Ale práve v tomto veku, v tomto základnom veku dieťa nasáva vedomosti ako špongia. Preto je veľmi dôležité, aby práve v tomto veku bolo dieťa vedené čo najprísnejšie, aby sa mu dávali čo najprísnejšie podmienky, aby osobnostne rástlo.
Následným problémom bol väčší počet voľných miest na stredných školách, ako bol počet žiakov končiacich základné školy. Opäť to viedlo k zníženiu snahy u žiakov. Veď si boli istí, že na nimi preferovanú strednú školu sa bez problémov dostanú, aj keď ich vysvedčenie nie je najlepšie. A to ešte bolo zjemnené, ako som už predtým rozprávala, faktorom normatívu. Preto vítam, že snahou ministerstva, čo explicitne z tohto materiálu vyplýva, je to tam veľakrát pomenované, je optimalizácia siete škôl. Teda analyzujme minulosť, poučme sa z nej a vytvoríme systém efektívneho vzdelávania. To nepôjde samozrejme bez uzatvorenia ventilov, cez ktoré unikajú financie zo systému, jednak bez potrebného efektu a jednak neoprávnene. Teda treba optimalizovať siete škôl.
Ďalej ministerstvo pripravuje ďalšie legislatívne opatrenia, ktoré majú zracionálniť, zefektívniť tento systém.
Veľakrát tu zaznelo, zaznela kritika na otázky ohľadne centra voľného času. Ja som už vo faktickej poznámke jeden príklad uviedla. Pán poslanec Beblavý v reakcii na mňa povedal, že aj médiá píšu, že centrá voľného času zráža zákon na kolená. Ja som si pozrela podrobne toto centrum voľného času, počas toho, ako som čakala na vystúpenie, kde písali, že majú 183 krúžkov, ich webovú stránku. A čuduj sa svete, bolo tam 55 krúžkov, napríklad mimo iné aj žonglérsky krúžok a sedem nových. Teda nech počítam, ako počítam, dokopy je to 62. A keď to spojím s tým, čo tu rozprávala pani poslankyňa Jana Vaľová, tak myslím si, že každý súdny človek si urobí obraz. Len škoda, že tu už nie je pani poslankyňa Jana Žitňanská, pán poslanec Beblavý, ktorí často, permanentne, nielen teraz v sále, ale v médiách hovoria o likvidácii centier voľného času ministrom Dušanom Čaplovičom, čo jasne nie je pravda.
Dotknem sa na záver situácie okolo vysokých škôl, keďže pôsobím ako vysokoškolský pedagóg, táto problematika mi je najbližšia. Bolo povedané, že je veľmi dobré, ak je veľa vysokých škôl a nech sa ľudia majú možnosť vzdelávať, vyberať. Situácia je ale taká, že my musíme vzdelávať ľudí v prvom rade tak, aby boli títo ľudia umiestnení na trhu práce. Teda treba vychádzať z potrieb trhu práce. A zo správy som si pozrela jeden údaj v znení: "V rámci súkromných vysokých škôl je 83 % študentov študujúcich spoločenské vedy, náuky a služby." Ale keď si vezmeme voľné pracovné miesta v rámci Európskej únie, tak kde je najviac neobsadený sektor? Už teraz chýba na trhu milión odborníkov v oblasti informačných technológií. Nechýbajú v oblasti spoločenských vied a tak ďalej.
Problematika vysokého školstva je ozaj na Slovensku bolestivá. Na toto malé územie je tu príliš veľa vysokých škôl. Je to môj osobný názor, ktorý takisto neustále spomínam. Máme na Slovensku 20 verejných vysokých škôl, 3 štátne, 12 súkromných vysokých škôl. Máme o sto tisíc obyvateľov menej ako Dánsko. Dánsko v súčasnosti, dnes som si to pozrela, má 8 univerzít. Dánsko má momentálne 34 percent vysokoškolsky vzdelanej populácie, ale podotýkam, dve tretiny z tohto sú na úrovni bakalárskeho stupňa vzdelávania. Teda vysokoškolské vzdelávanie úrovne inžinier, respektíve magister a doktor je podstatne v menších percentách.
Záverom dovoľte podotknúť. Je dobré, že správa vznikla. Ide o materiál, ktorý poslúži širokej odbornej, laickej verejnosti, aby získali plastický pohľad na momentálny stav školstva. Zároveň sú načrtnuté krátkodobé, strednodobé i dlhodobé kroky na systémové ozdravenie rezortu školstva. Správa o súčasnom stave v školstve SR kladie veľmi potrebné a žiaduce základy pre tvorbu vízie ohľadom slovenského školstva, po ktorej všetci voláme.
Ďakujem za pozornosť.
