Ďakujem pekne za slovo. Ja poviem najskôr pár slov k samotnému návrhu novely a potom prednesiem svoje pozmeňujúce návrhy. Takže, vážené dámy, vážení páni, ak sa teda rozhodneme všetci, alebo teda väčšina z nás, z vás, podporiť tento návrh novely, tak definitívne tým zlikvidujeme nielen post podpredsedu vlády pre ľudské práva, ale podľa mňa agendu ľudských práv a dodržiavanie ľudských práv na Slovensku ako taká.
Vláda sa rozhodla proste zrušiť podpredsedu pre ľudské práva, a to bez toho, aby jeho kompetencie v plnej miere prešli na kohokoľvek konkrétneho. Pritom, podľa môjho názoru, vôbec nejde o nejaké šetrenie verejných financií, zoštíhľovanie štátu, ale jednoducho ide o to, že táto vláda podľa mňa nemá absolútne žiaden záujem o agendu ľudských práv. Kompetencie podpredsedu vlády pre ľudské práva neprechádzajú v plnej miere na žiaden rezort a na žiadneho ministra. Nebude to mať zastrešenie na vládnej úrovni, a to napriek rozsiahlym medzinárodným záväzkom, ktoré v tejto oblasti Slovenská republika má a v ktorých zaostávame za ostatnými krajinami. Ja musím povedať úplne férovo, že za vlády Ivety Radičovej my sme mali post podpredsedu pre ľudské práva, a nemôžem úprimne povedať, že by som mala pocit, že tá agenda sa nejakým výrazným spôsobom pohla dopredu, ale musíme si uvedomiť, že ten post podpredsedu pre ľudské práva bol skôr formálnym postom bez nejakého racionálneho základu, bez toho, aby mal nejaké reálne kompetencie, a ja si myslím, že ak sa radíme k vyspelým demokraciám, dnes by sme tu mali diskutovať o tom, ako posilniť post podpredsedu vlády pre ľudské práva, ako mu rozšíriť kompetencie tak, aby nebol len nejakou formálnou figúrkou, ale aby v tejto agende dokázal robiť aj konkrétne kroky, konkrétne opatrenia. Nesúhlasím ale s tým, čo odznelo, myslím od pána poslanca Martvoňa, že podpredseda vlády pre ľudské práva, ten bývalý, neurobil vôbec nič a že o ňom nebolo počuť. Ja sama som absolvovala niekoľko rozporových konaní s ľuďmi od pána Chmela a musím povedať, že napriek tomu, že nie vždy sme zažehnali ten rozpor, bolo to veľmi prínosné, pretože to skutočne vnieslo do tej debaty, či už to bol návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi alebo ďalšie, úplne iný rozmer, na ktorý napríklad úradníci z ministerstva, teda pod mojou taktovkou, alebo pod taktovkou pána ministra, nie vždy mysleli. Takže skutočne by som si nedovolila tvrdiť, že je to zbytočný post.
Vláda pôvodne hovorila o tom, že zriadi aspoň post splnomocnenca pre ľudské práva. Dnes vieme, že sa tak nestane. Tu by som chcela povedať, že splnomocnenci majú ešte menej kompetencií, ako má podpredseda vlády pre ľudské práva. Pre mňa sú to len trafiky, ktoré sa obsadzujú tými, ktorých potrebujete niekam dosadiť. A napriek tomu, samozrejme, keď hovoríme o oblasti ľudských práv, privítali by sme aspoň splnomocnenca. Je mi veľmi ľúto, že teda hovoríte o splnomocnencovi pre národnostné menšiny, pre rómske komunity, ale to nie je splnomocnenec pre ľudské práva, ani jeden z nich.
Fakticky to znamená, že tou agendou ľudských práv sa nebude na tej najvyššej úrovni zaoberať vôbec nikto. Prečo? Lebo je podľa mňa naivné a podľa mňa je veľmi smiešne, že problematiku ľudských práv má prakticky riešiť alebo zastrešovať ministerstvo zahraničných vecí. Všetci ako tu sedíme, asi veľmi dobre vieme, že pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí je upravená len vo vzťahu k dotačným schémam pre tieto témy, nie vo vzťahu k vnútroštátnej tvorbe a implementácii ľudskoprávnych politík a predchádzania diskriminácií. Takáto celková pôsobnosť v návrhu novely absentuje. Z jedného hľadiska je to aj logické, keďže ministerstvo zahraničných vecí je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti zahraničnej politiky, a nie pre oblasť vnútroštátnych politík.
Preto je podľa mňa otázne, či ministerstvo zahraničných vecí vôbec môže rozdeľovať hoci aj granty pre podporu vnútroštátnych projektov. Či to nakoniec nedopadne tak, že to budú granty pre rozvoj ľudských práv v nejakých tretích krajinách? Takýto presun je jednak svojou povahou pomerne nešťastný, pretože tento rezort sa primárne zaoberá vonkajšími vzťahmi, aj v oblasti ľudských práv predovšetkým obhajuje Slovenskú republiku pred medzinárodnými inštitúciami, a preto ja si viem len veľmi ťažko predstaviť, že by sa toto ministerstvo a samotný minister, pri všetkej úcte k pánovi ministrovi zahraničných vecí, reálne, ale najmä systematicky zaoberali ľudskými právami na Slovensku.
Novela rieši presun niektorých dotačných schém z úradu vlády na iné inštitúcie. To už tu bolo spomínané aj u mojich predrečníkov. Oblasť podpory ľudských práv má prejsť na ministerstvo zahraničných vecí, rómske projekty majú prejsť na ministerstvo vnútra, avšak v redukovanej miere len na oblasť riešenia nepriaznivej situácie. Toto opatrenie možno považovať za značne nesystematické, podľa môjho skromného názoru, pretože uvedené rezorty sa daným oblastiam nevenujú dlhodobo a nie je teda predpoklad, že budú schopní kvalitne manažovať tieto dotačné schémy.
Vážené dámy, vážení páni, aj z toho, čo som uviedla, ja naozaj považujem ten návrh novely pre agendu ľudských práv za likvidačný. Za likvidačný a za taký, ktorý bude priamo ohrozovať dodržiavanie ľudských práv na Slovensku. A ja viem, že tá téma ľudských práv na Slovensku je pomerne mladá, pomerne nová. Nie každý si pod tým predstavuje niečo konkrétne. Pre mnohých je ten pojem ľudských práv veľmi abstraktný a taký nehmatateľný. Ale chcem povedať, že tie ľudské práva sa dotýkajú úplne, úplne každého z nás, nech sa pohybujeme v akejkoľvek sfére, v akejkoľvek práci. Jednoducho sa to týka všetkých občanov tejto krajiny a zasahuje to do všetkých sfér.
Dovoľte mi preto predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám v mojom mene.
Ten prvý.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 1. Doterajšie body 2 až 13 sa označujú ako body 1 až 12.
Prečo? Považujeme za dôležité, aby agenda ľudských práv a národnostných menšín bola zastrešovaná členom vlády, a zároveň, aby bol dodržaný koordinačný a nadrezortný prístup. Tento prístup si vyžaduje práve fakt, že ako agenda ľudských práv, tak aj národnostných menšín, je agendou prierezovou, nie je agendou jedného rezortu. Redukovanie agendy ľudských práv a národnostných menšín len na rozdeľovanie dotácií považujeme za veľmi nesprávne. Táto agenda má mať svoju vecnú náplň, je potrebné vytvárať rôzne politiky napĺňajúce tieto agendy a na to je hlavne potrebný prierezový prístup člena vlády. Tieto kritériá spĺňa podpredseda vlády, ktorý má priamo na starosti takúto agendu, a poďme sa potom baviť o tom, aké reálne kompetencie by mal podpredseda vlády pre ľudské práva mať.
Druhý.
V čl. V bod 2 znie:
,,V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písm. i)."
Zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky obsahuje aj úpravu poskytovania dotácií v oblasti sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity a v oblasti predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie. Vládny návrh zákona tieto dve oblasti navrhuje z príslušného zákona vypustiť, pričom prvú z nich navrhuje presunúť na ministerstvo vnútra a tú druhú z nich na ministerstvo zahraničných vecí. Keďže ale navrhujeme ponechať pozíciu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, je logické, že aj dotácie spojené s touto agendou by mali zostať v kompetencii úradu vlády.
V čl. V sa vypúšťa bod 4. Doterajšie body 5 až 16 sa označujú ako body 4 až 15.
Podľa vládneho návrhu sa zo zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti úradu vlády majú vypustiť body, ktoré upravujú poskytovanie dotácií v oblasti ľudských práv. Tieto ustanovenia navrhujeme ponechať v pôvodnom zákone tak, aby táto pôsobnosť zostala taktiež v kompetencii úradu vlády.
Vypúšťajú sa čl. VI a čl. VII. Doterajšie čl. VIII a IX sa označujú ako čl. VI a VII.
Odôvodnenie: Novelizačný článok VI dopÍňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to tak, že do dotačnej agendy ministerstva pridáva riešenie mimoriadne nepriaznivej situácie rómskej komunity. Na tento účel by podľa vládneho návrhu malo rozdeľovať finančné dotácie ministerstvo vnútra. Okrem toho, že v predošlom novelizačnom bode navrhujeme ponechať dotácie na rómsku problematiku v pôsobnosti úradu vlády, máme tiež za to, že ministerstvo vnútra nie je práve vhodným rezortom na riešenie situácie rómskych komunít. Ministerstvo vnútra je skôr charakteristické pre riadenie represívnych zložiek štátu, pričom riešenie rómskej problematiky v sebe zahŕňa aj sociálne aspekty, inklúziu, problematiku zamestnanosti a podobne. Preto navrhujeme tento článok z novely takzvaného kompetenčného zákona vypustiť.
Vážené dámy, vážení páni, to boli pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám, a veľmi pekne vás prosím o ich podporu, aby sme aspoň zmiernili dopad, negatívny dopad návrhu novely na oblasť ľudských práv.
Ďakujem.
