Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, schôdza Národnej rady speje k svojmu záveru, napriek tomu si ešte dovolím predložiť posledné dva poslanecké návrhy zákonov, o ktorých budeme rokovať v priebehu dnešného doobedia. Ten prvý, tak ako bol uvedený, je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Dámy a páni, darovanie krvi je jednou z činností Slovenského Červeného kríža. Hlavnou úlohou je oslovovať a vychovávať budúcich darcov krvi, organizovať odbery a oceňovať za mnohonásobné darovanie krvi. Všetky tieto aktivity sa organizujú formou projektov a kampaní zameraných na darovanie krvi v spolupráci s hematologicko-transfúznymi oddeleniami a Národnou transfúznou službou Slovenskej republiky.
Osoby, ktoré dobrovoľne darujú krv, sú oceňované formou plakiet a medailí. Kategórie ocenenia sú podľa počtu odberov nasledujúce, máte to uvedené v dôvodovej správe predmetného poslaneckého návrhu zákona, napriek tomu z úcty týmto ľuďom si, myslím, môžem dovoliť v tejto chvíli prečítať, koľko odberov je potrebných na ktorý stupeň ocenenia medailou alebo plaketou, lebo niekedy o týchto neznámych hrdinoch, o ktorých sa veľmi málo rozpráva, málo hovoríme aj v Národnej rade Slovenskej republiky.
Takže:
- Bronzová Janského plaketa sa udeľuje u žien za 10 dobrovoľných darovaní krvi, u mužov za 10 dobrovoľných darovaní krvi,
- Strieborná Janského plaketa sa udeľuje u žien za 20 dobrovoľných darcovstiev krvi, u mužov za 20 dobrovoľných darcovstiev krvi,
- Zlatá Janského plaketa sa udeľuje u žien za 30 dobrovoľných darcovstiev krvi, u mužov za 40 dobrovoľných darcovstiev krvi,
- Diamantová Janského plaketa sa udeľuje u žien za 60 dobrovoľných darcovstiev krvi, u mužov za 80 darovaní krvi,
- Kňazovického medaila sa udeľuje u žien za 80 darovaní krvi, u mužov za 100 darovaní krvi.
A potom ešte existuje tzv. Pamätná plaketa doc. MUDr. Vladimíra Krišla, CSc., ktorá sa udeľuje za rozvoj darcovstva krvi.
Teda to, čo chcem povedať na úvod svojho vystúpenia k odôvodneniu predmetného poslaneckého návrhu zákona, je, že dnes dobrovoľných darcov krvi, týchto neznámych hrdinov, odmeňujeme plaketami a medailami.
Ale, dámy a páni, myslím si, že nemusím dlho krasorečniť, aby ste pochopili a vnímali a podľa mňa aj cítili, že títo dobrovoľní darcovia krvi si okrem medailí a plakiet zaslúžia určite väčšie ocenenie. A nemyslím len morálne ocenenie, ktoré by mali požívať v našej spoločnosti, ale určite aj poďakovanie slovenského zdravotníctva za to, že práve vďaka týmto neznámym hrdinom dokážeme v slovenskom zdravotníctve zachraňovať doslova tisícky životov, dokážeme uzdravovať tisícky ľudí. Teda som o tom presvedčený, že okrem ocenenia v podobe už spomínaných plakiet a medailí si určite dobrovoľní darcovia krvi zaslúžia oveľa viac.
Preto v tomto návrhu zákona navrhujem ich oslobodenie od poplatkov. Návrhom zákona sa rozširuje okruh osôb, ktoré by mali byť oslobodené od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Dobre viete, že v zmysle platného zákona o zdravotnej starostlivosti, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky je zdravotná starostlivosť na Slovensku poskytovaná bezplatne. To slovo "bezplatne" je veľmi zavádzajúce, teda je poskytovaná tak, že je uhrádzaná formou zdravotného poistenia.
Napriek tomu, teraz vynechám to, za čo všetko sa v slovenskom zdravotníctve dosť netransparentne vyberajú finančné prostriedky, ale budem hovoriť len o tom, čo je v zákone uvedené, napriek tomu existujú tzv. poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré, Ústavný súd povedal, že sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a sú to poplatky, ktoré pacient za službu hradenú z verejného zdravotného poistenia napriek tomu musí zaplatiť. Sú to poplatky za recept, za lekársky poukaz, za dopravnú zdravotnú službu, za prednostné ošetrenie a nadštandardný pobyt.
A ja práve navrhujem týmto poslaneckým návrhom zákona, aby dobrovoľní darcovia krvi boli oslobodení od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda aby boli oslobodení od poplatku za recept, za lekársky poukaz, za dopravnú zdravotnú službu, za prednostné ošetrenie a za nadštandardný pobyt, a to už od držiteľov minimálne Bronzovej Janského plakety.
V druhej časti tejto malej, ale podľa mňa pomerne významnej novely, ktorá rieši problém, ktorý akosi nemáme riešený v slovenskej legislatíve v súčasnosti, je, že uvažujem o tom, ako by sme ďalej pomohli predovšetkým starším dobrovoľným darcom krvi. Mnohokrát ma oslovujú títo ľudia a určite oslovili aj mnohých z vás, poslancov Národnej rady, oslovovali aj niektorých ministrov zdravotníctva, ako vyriešiť ten problém, do ktorého oni sa reálne dostanú.
To znamená, predstavte si človeka, ktorý má 70 rokov, v podstate musel byť celý život zdravý, keď bol dobrovoľný darca krvi, má 60, 70, 100 dobrovoľných darovaní krvi, áno, máme aj takýchto hrdinov na Slovensku, no a teraz je v situácii, že potrebuje si liečiť už mnohé svoje ochorenia, no vek sa jednoducho podpísal aj na jeho zdravotnom stave a dopláca za lieky. A dopláca za lieky. A právom sa pýta, že: "No tak celý život som pomáhal slovenskému zdravotníctvu a nechcel som od neho nič a aspoň teraz, aspoň symbolicky by slovenské zdravotníctvo nemohlo niečo urobiť pre mňa, keď ja ho tak veľmi potrebujem?" Aj preto som v predchádzajúcej časti hovoril o tom, že aspoň symbolicky nech má takýto pacient, ktorý bol dobrovoľným darcom krvi, nárok na nadštandardný pobyt v nemocnici a nech si zaňho nedopláca. Nech má nárok na prednostné ošetrenie na ambulancii a nech si za to nedopláca. Nech nedopláca za recept, lekársky poukaz alebo dopravnú zdravotnú službu. Tu nejde o veľa peňazí, tu ide hlavne o tú symboliku.
A v tejto druhej časti, aby som sa teda dostal k nej, hovorím o tom, že navrhujem rozšíriť okruh poistencov, na ktorých sa vzťahuje tzv. limit spoluúčasti o držiteľov týchto plakiet a ocenení.
Limit spoluúčasti krátko opíšem len pre osvieženie pamäti. Ide o opatrenie, ktoré bolo zavedené za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, mali sme ho vo volebnom programe už v roku 2009 a 2010 aj my SDKÚ - DS. A ide o opatrenie, ktoré v zákone definuje ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept. Dnes je v zákone napísané, že zdravotne ťažko postihnutý alebo dôchodca do určitého príjmu má ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept. Funguje to reálne tak, že ak za kvartál, za štvrťrok, minie na doplatkoch za lieky predpísané na recept viac ako 30 eur v prípade zdravotne ťažko postihnutého alebo viac ako 45 eur v prípade dôchodcu, tak ďalšie finančné prostriedky, ktoré minie na doplatky, mu vráti jeho zdravotná poisťovňa. Tento mechanizmus, limit spoluúčasti alebo ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept, už si vyberte, ktorý názov je vám bližší a zrozumiteľnejší, sa zaviedol, v praxi funguje, ani nová vláda, ktorá vzišla po voľbách, vláda Roberta Fica, nezrušila tento ochranný mechanizmus, pretože je podľa mňa aj solidárny, aj spravodlivý, treba chrániť najslabších. Úlohou verejného zdravotného poistenia je aj to, aby sme nastavili niekde limit, do ktorého by mala spoluúčasť fungovať.
To, s čím prichádzam v tejto poslaneckej novele zákona, je, aby sa limit spoluúčasti, teda ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept, vzťahoval aj na dobrovoľných darcov krvi, a to tak, že ochranný limit na doplatky za lieky za štvrťrok vo výške 45 euro, aby sa vzťahoval na dobrovoľných darcov krvi, držiteľov minimálne Bronzovej Janského plakety a ochranný limit 30 euro na dobrovoľných darcov krvi, držiteľov minimálne Zlatej Janského plakety.
Toľko teda môj poslanecký návrh zákona, snažil som sa ho čo najjednoduchšie vysvetliť pre všeobecnú zrozumiteľnosť.
Na záver mi dovoľte ešte povedať obľúbené formulky predkladateľa. Teda vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ktoré sú uvedené v doložke vplyvov. Nemá vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.
Vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, toľko teda môj poslanecký návrh zákona o darcoch krvi, ho volám, aj keď on sa volá ináč podľa slovenskej legislatívy. Ja si myslím, že snažím sa týmto návrhom zákona riešiť také biele miesto v našej legislatíve, také "ďakujem", ktoré by slovenské zdravotníctvo týmto mnohokrát bezmenným a neznámym hrdinom malo dať za to, čo urobia pre slovenské zdravotníctvo a čo urobia pre nás. Pretože tá krv nie je určená pre slovenské zdravotníctvo, ale je určená pre ďalších pacientov. Ako lekár chirurg vám poviem, že len a len vďaka tejto krvi vieme mnohokrát v prípadoch tisícov pacientov zachraňovať život a vracať zdravie. Preto si myslím, že darcovia krvi si takéto "ďakujem" formou oslobodenia od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ochranným limitom na vysoké doplatky za lieky predpísané na recept od nás určite zaslúžia.
Poprosím vás preto o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ja by som rád ohodnotil vecný tón vystúpenia pána poslanca Mihála. Ja som takisto vo svojom vystúpení chcel byť v takomto vecnom tóne. Neviem, či sa mi to podarilo, lebo to, čo by sme mohli možno jednoducho povedať aj po vystúpení pána poslanca Mihála, aj po tom mojom vystúpení, je, že zákon, tak ako je napísaný, je v princípe dobrý. Princíp tohto zákona nie je zlý, nikto nie je proti transpozícii smernice Európskeho parlamentu, ani proti tretej etape zvyšovania platov nemocničných lekárov. Ten problém, ktorý mám ja pri svojom vystúpení a ktorý mal aj pán poslanec Mihál, je, že ten zákon nie je napísaný dobre, keď potrebuje 89 strán v spoločnej správe pozmeňujúcich návrhov a stále nachádzame nové a nové problémy a riziká, ktoré tento zákon prináša. Preto, to, čo sme sa snažili aj pán poslanec Mihál, aj ja vo svojich vystúpeniach, upozorniť na problémy, ktoré v tomto zákone reálne existujú, a aj sme sa snažili niektoré tieto riziká vylepšiť, obmedziť. O tom boli naše pozmeňujúce návrhy. Preto si myslím, že najoptimálnejšie v tejto chvíli by bolo schváliť v pléne procedurálny návrh, ktorý podal aj pán poslanec Mihál, aj ja, vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Jednoducho si na to treba ešte raz na ministerstve zdravotníctva kľudne sadnúť, rozobrať všetky tieto pozmeňujúce návrhy a doladiť to tak, aby tu prišiel jeden dobrý, kvalitný zákon, ktorý bude transponovať smernicu Európskeho parlamentu, riešiť kryté a nie riskantné zvyšovanie platov nemocničných lekárov. Tak, poviem to úprimne pani ministerke zdravotníctva, aby aj ja, aj pán poslanec Mihál sme mohli s kľudným svedomím hlasovať za tento zákon, že je to dobrý zákon pre slovenské zdravotníctvo. Lebo dnes, v tejto chvíli sa musíme zdržať už len pre tie riziká, ktoré v tomto zákone existujú, a pre nejasnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil aj v druhom čítaní k predmetnému vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení. Moje vystúpenie by som rozdelil do dvoch častí. V tej prvej časti by som sa chcel venovať samotnej transpozícii smernice Európskeho parlamentu a aj upozorniť na určité riziká, ktoré prichádzajú s touto transpozíciou do slovenskej legislatívy aj do fungovania slovenského zdravotníctva, a potom by som podal aj jeden pozmeňovací návrh, ktorý už máte rozdaný v laviciach. V druhej časti by som sa potom rád venoval problematike platov lekárov, teda tretej etape zvyšovania platov lekárov a takisto určitým rizikám, ktoré takto pripravená tretia etapa zvyšovania platov nemocničných lekárov prináša predovšetkým pre nemocnice.
Ako som už v prvom čítaní povedal, to, že Slovenská republika potrebuje transponovať túto smernicu Európskeho parlamentu do našej legislatívy, je fakt, to, že poistenci, ktorých máme v zdravotných poisťovniach na Slovensku, budú môcť čerpať zdravotnú starostlivosť aj v iných členských krajinách Európskej únie, je dobré. Zvyšuje to tlak na zvyšovanie kvality nášho zdravotníctva a na konkurenciu v zdravotníctve v rámci Európskej únie a, samozrejme, je dobrý aj fakt, že budú existovať jasné pravidlá nielen na to, za akých podmienok môžu slovenskí pacienti čerpať zdravotnú starostlivosť v členských krajinách Európskej únie, ale aj naopak, za akých podmienok môžu občania členských krajín Európskej únie čerpať zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Čiže to, že potrebujeme transponovať smernicu, je fajn, to, že tu máme vládny návrh zákona, ktorý prepisuje túto smernicu a jej ustanovenia do slovenskej legislatívy, je potrebné a správne. Treba ale, samozrejme, rozanalyzovať celý tento problém do detailov, ako to asi bude vyzerať v slovenskom zdravotníctve, keď tento zákon, táto novela začne byť účinnou. V podstate budú existovať tri možnosti, ako môže slovenský pacient čerpať zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Veľmi krátko ich len pomenujem.
Teda ambulantnú zdravotnú starostlivosť budete môcť čerpať v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie bez súhlasu vašej zdravotnej poisťovne. Prídete za ambulantným lekárom, čerpáte zdravotnú starostlivosť, pacient ju zaplatí v hotovosti, túto zdravotnú starostlivosť, a potom mu bude refundovaná od jeho vlastnej zdravotnej poisťovne do výšky úhrady, akú by zdravotná poisťovňa zaplatila na Slovensku. Čiže s veľkou pravdepodobnosťou v mnohých členských krajinách to bude drahšie, čiže pacient bude musieť zaplatiť viac, než koľko mu vráti zdravotná poisťovňa, ale to je v poriadku, pretože mohol túto zdravotnú starostlivosť čerpať aj na Slovensku.
Druhá možnosť je, že bude čerpať ústavnú zdravotnú starostlivosť, teda bude hospitalizovaný v nemocnici, aby som hovoril po slovensky, a dostane nemocničnú zdravotnú starostlivosť, a to na takú diagnózu a taký výkon, ktorý nebude uvedený vo vykonávacom predpise, ktorý bude súčasťou tohto zákona alebo resp. bude vydaný. To bude v praxi znamenať, že to bude fungovať spôsobom, ako funguje ambulantná zdravotná starostlivosť. Bude ju čerpať a nebude potrebovať na to súhlas svojej zdravotnej poisťovne.
Tretia skupina je taká, pri diagnózach a výkonoch, ktoré budú uvedené vo vykonávacom predpise, bude potrebný predbežný súhlas zdravotnej poisťovne na to, aby náš poistenec - pacient - mohol čerpať zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Prináša to, samozrejme, určité riziká a znovu nechcem veľa rozprávať. Hovoril som o tom v prvom čítaní. Iba ich vymenujem.
To prvé riziko vidím v tom, že zdravotná poisťovňa uzatvára zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa si plánuje svoje zdroje tak, ako má určitú skúsenosť z minulých období, ako predpokladá záujem pacientov o zdravotnú starostlivosť, ako predpokladá chorobnosť pacientov a výskyt určitých ochorení a potrebu určitých zdravotníckych výkonov. Čiže zdravotné poisťovne uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a, ako hovorí zákon, v tejto zmluve si dohodnú objem výkonov aj cenu týchto výkonov. Dohodnú si to spravidla na obdobie jedného roka s tým, že raz kvartálne, raz za polrok sa to môže prehodnotiť. No a teraz, ak ideme do niečoho nového, kde môže nastať pohyb poistencov, pacientov, ktorí sú dnes poistení v slovenských zdravotných poisťovniach, do zahraničia a nevieme celkom presne povedať, aký veľký záujem pacientov bude čerpať zdravotnú starostlivosť v prihraničných oblastiach Slovenska v Maďarsku, v prihraničných oblastiach Slovenska v Poľsku, v prihraničných oblastiach Slovenska v Česku, v prihraničných oblastiach Slovenska v Rakúsku. V tejto chvíli, samozrejme, ministerstvo urobilo určitý odhad, má ho aj kvantifikovaný v dopadovej štúdii, o tom ešte budem hovoriť, ale nie je celkom isté a smerodajné toto číslo, ktoré je tam uvedené, pretože my nevieme odhadnúť, ako sa začnú správať pacienti. Chvíľu budú možno konzervatívni, lebo nebudú vedieť o tejto možnosti. Potom sa to dozvedia a potom možno bude pre nich omnoho jednoduchšie navštíviť ambulanciu v susednom Rakúsku hneď za hranicami, kde u alergológa nebudú musieť čakať tri mesiace na ošetrenie. Čiže tento pohyb môže nastať. No a teraz čo myslíte, ako sa budú správať zdravotné poisťovne, keď ony presne nevedia, koľko pacientov môže a nemôže z ich poistencov odísť do zahraničia? No budú veľmi konzervatívne s obmedzenými zdrojmi, s ktorými hospodária.
My hospodárime v zdravotníctve s uzavretým koncom, približne vieme, koľko máme peňazí na celý daný kalendárny rok. To znamená, zdravotné poisťovne budú veľmi, veľmi opatrné pri navyšovaní zmlúv pre našich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pri zvyšovaní cien, pretože nebudú celkom presne vedieť, koľko peňazí si musia nechať na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Prvé riziko. To znamená, poisťovne budú veľmi opatrné. To nie je dobrá správa pre naše nemocnice a ambulancie, ak majú teda ambíciu získať lepšie zmluvy a viac peňazí za zdravotnú starostlivosť.
Druhý problém môže nastať v nemocniciach. Dnes má nemocnica, ale aj ambulancia nejaký prirodzený spád a nejaký prirodzený príchod pacientov, ktorý sa nejak ustálil v priebehu určitého obdobia. Nedejú sa veľmi prudké zmeny v slovenskom zdravotníctve, že by jedna nemocnica odlákala polovicu pacientov susednej nemocnici, skôr naopak. No len v tejto chvíli, ak časť pacientov, ktorí boli zvyknutí chodiť do daných ambulancií, zvyknutí chodiť do daných nemocníc, začne chodiť niekde inde, logicky tieto výkony neprídu do slovenského zdravotníctva, len s výkonmi neprídu ani peniaze. Čiže môže to ohroziť príjmy našich nemocníc a ambulancií od zdravotných poisťovní.
Tretí problém, o ktorom som hovoril aj v prvom čítaní, je skutočnosť, že no ak vo väčšine krajín, členských krajín Európskej únie, nepredpokladám, že veľmi naši poistenci budú chodiť do Bulharska za zdravotnou starostlivosťou, sú ceny porovnateľné alebo vyššie, ako sú na Slovensku za zdravotnú starostlivosť, znamená to, že náš pacient okrem toho, že bude mať náklady, že bude cestovať za zdravotnou starostlivosťou, bude ešte aj doplácať. Časť peňazí mu nerefunduje jeho zdravotná poisťovňa. Logicky, kto si teda skôr bude vedieť dovoliť zdravotnú starostlivosť v zahraničí? No bohatší človek, ak to chcete počuť tak. Teda človek, ktorý disponuje väčším objemom zdrojov. Logicky ale na Slovensku zostanú skôr tí chudobnejší pacienti, ktorí si nebudú môcť dovoliť vycestovať za operáciou do Brna. Tí ostanú na Slovensku a budú ďalej čakať v ružinovskej nemocnici na svoje poradie. To je fakt, len na druhej strane s pacientmi, ktorí odídu do zahraničia, odídu aj finančné prostriedky do zahraničia. Znamená to logicky, že bude menej peňazí v našich nemocniciach. Ono, nechcem ísť do veľmi ekonomických výpočtov, ale máte určitý objem peňazí, ktorý potrebujete, a keď ten klesá, nie celkom to platí, že tým pádom, že klesajú aj pacienti, lebo máte určité fixné náklady, ktoré musíte splniť. Znamená to, že je tu reálne riziko, že chudobnejší pacienti na Slovensku budú v dôsledku toho, že časť peňazí z verejných zdrojov zdravotných poisťovní odíde do zahraničia, dlhšie čakať na zdravotnú starostlivosť. Treba to vedieť, treba si to pomenovať. Nedeje sa tragédia, ale bude sa diať, ak nebudeme prijímať opatrenia, aby sme chránili aj naše nemocnice a chránili aj našich pacientov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu.
Štvrtý problém súvisiaci s transpozíciou smernice je nejasná formulácia toho, kedy zdravotná poisťovňa dá súhlas na zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Teda, ako som povedal, na ústavnú zdravotnú starostlivosť potrebujete súhlas našej zdravotnej poisťovne, ak ide o výkon a diagnózu, ktorá je vo vykonávacom predpise. No tak súhlas dá vtedy, ak nie je možné poskytnúť túto zdravotnú starostlivosť na Slovensku v primeranej lehote. No čo je to primeraná lehota? Pýtal som sa aj na výbore, aj sme diskutovali aj v prvom čítaní, aj na výbore s pani ministerkou, že primeraná lehota je veľmi šalamúnske a dosť vágne vysvetlenie. Neviem, čo je primeraná lehota, keď čakáte na operáciu kĺbu. To je koľko, pol roka, týždeň, tri roky, mesiac? Ja neviem, koľko je primeraná lehota. Je to veľmi všeobecne zadefinované. Ja by som chcel dať do pozornosti môj poslanecký návrh zákona, ktorý som predkladal v januári, na januárovej schôdzi sme o tom diskutovali, ten som predkladal trošku v inej súvislosti, ale súvisí s primeranou lehotou, s týmto slovným spojením.
Predkladal som ho v súvislosti s tým, že naozaj čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť na Slovensku sa začalo neúmerne predlžovať. Tieto čísla, a teraz nejdem špekulovať o číslach, ktoré hovoria zdravotné poisťovne, ktoré hovorí Asociácia zdravotných poisťovní, lebo ako aj Všeobecná zdravotná povie vždy iné číslo, než aké povie niekto druhý. Faktom ale je, že počet čakajúcich narastá, to nepopiera ani Všeobecná zdravotná poisťovňa, faktom je, že lehoty sa predlžujú, dokonca napriek tomu, že v zákone 581 o zdravotných poisťovniach je napísané, že zdravotná starostlivosť má byť poskytnutá do 12 mesiacov a do 12 mesiacov má byť aj uhradená. To je napísané v zákone. Dnes bežne nájdete pacientov, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť tri-štyri roky. To poistenci skôr Všeobecnej zdravotnej, skôr vo veľkých nemocniciach, bratislavská ružinovská nemocnica je taký, by som povedal, rekordér v dĺžke čakania.
Je to zle zmanažované, a preto som prišiel s tým, nie je to vždy len o peniazoch, to by som chcel na úvod povedať. Bolo by to jednoduché, keby teraz odpoveď bola, no však dáme viacej peňazí a zas treba do zdravotníctva viac peňazí, lebo zdravotníci vždy len pýtajú. Nie, nie je to len o peniazoch, je to aj o tom, ako je zmanažované to čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť.
A ja som navrhol, aby sme zaviedli maximálnu čakaciu lehotu v súvislosti s tým, čo už je v zákone napísané: 12 mesiacov. Do 12 mesiacov zdravotná poisťovňa musí zabezpečiť tomu pacientovi plánovanú zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Jasné kontrolovateľné pravidlá, čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť na diagnózy a výkony, podobne ako to bude pri DRG, čiže tie isté skupiny som chcel použiť s tým, že keď do 12 mesiacov zdravotná poisťovňa neposkytne a nezabezpečí zdravotnú starostlivosť na Slovensku, pacient môže ísť za zdravotnou starostlivosťou kdekoľvek do zahraničia, môže ju čerpať a zdravotná poisťovňa je ju povinná preplatiť. Tento zákon nezískal síce podporu v pléne Národnej rady, napriek tomu, že si myslím, že v porovnaní s primeranou lehotou je omnoho zrozumiteľnejší, lebo primeraná lehota je pre pacienta nenárokovateľná. To je čo, primeraná lehota? Príde do poisťovne a povie, že ja už čakám dlho, oni povedia, ešte ste v primeranej lehote. Je nenárokovateľná, kdežto 12 mesiacov je nárokovateľných. Čiže posilnili by sme nárok pacienta, čo je podľa mňa dôležité. Pomohlo by to aj plánovať zdroje aj v nemocniciach, aj v zdravotných poisťovniach, hlavne by sme odstránili aj prípadnú diskrimináciu, ktorá tu dnes, buďme úprimní, prebieha, keďže čakacie zoznamy sa vedú iba na časť zdravotnej starostlivosti. Tak tam, kde sa nevedú a čaká sa, dnes sa čaká aj na operáciu platničky, aj na plánovanú operáciu žlčníka alebo hemoroidov, no tak tam je to o tom, ako rozhodne pán primár na tom oddelení, kto pôjde v utorok a kto pôjde o mesiac v utorok a kto pôjde až v septembri. No tak je to tak, čiže, samozrejme, otvára sa tým pádom priestor na dohody a hľadanie nejakých kompromisov. No ale, samozrejme, je to vhodné prostredie aj na korupčné správanie, buďme úprimní, ktoré všetci kritizujeme.
Pani ministerka ale na to argumentovala, že je problém s tým, že máme precedens, rozhodnutie súdneho dvoru tuším európskeho, máme precedens v tom zmysle, že nie je možné stanovovať presný termín, dátum, čo je to primeraná lehota, že napríklad musí byť zdravotná starostlivosť do šesť mesiacov alebo do troch mesiacov, pretože existuje precedens, ktorý povedal, že musí to byť prispôsobené reálnemu aktuálnemu zdravotnému stavu pacienta. Musíme rešpektovať, keď raz Európsky súdny dvor rozhodol, tak určite má pravdu, nič iné nám nezostane. Ale napriek tomu by som sa vrátil k tej filozofii primeranej lehoty, pretože niečo by sme mali v tom zákone urobiť, a skúsil som to otočiť naopak. Čiže prichádzam s takým pozmeňovacím návrhom, ktorý som už avizoval, v ktorom, ktorý má dve časti a o každej časti potom poprosím hlasovať samostatne. Najprv ho popíšem, čo je v ňom, a potom ho prečítam, tak ako mám v zmysle rokovacieho poriadku. Čiže môj pozmeňovací návrh vychádza z toho, že pacient v zmysle dnes platnej legislatívy, zákona 581 o zdravotných poisťovniach, má dostať plánovanú zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov a do 12 mesiacov má byť aj preplatená. Toho sa držme. To dnes máme v legislatíve, že pacient má nárok na zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov a zdravotná poisťovňa má hospodáriť tak, aby mala pripravené peniaze pre pacienta. Čo sa aj deje, keď ju nedostane do 12 mesiacov, lebo pre zmenu si poisťovňa do rezervného fondu musí odkladať peniaze pre týchto pacientov, ktorým vznikol nárok na zdravotnú starostlivosť.
A ja prichádzam s takým návrhom, aby v prípade, ak do 12 mesiacov nie je poskytnutá plánovaná zdravotná starostlivosť na Slovensku, ju mohol pacient čerpať v zahraničí a v prípade, že ide o zdravotnú starostlivosť, na ktorú je potrebný súhlas zdravotnej poisťovne, aby túto, tento súhlas zdravotnej poisťovne nepotreboval. Čiže tá zmena je len v tom, že sa držím päťstoosemdesiatjednotky, len hovorím, že áno, keď chce čerpať zdravotnú starostlivosť v zahraničí a takú, ktorá je uvedená vo vykonávacom predpise, potrebuje súhlas. Ale keď do 12 mesiacov túto zdravotnú starostlivosť na Slovensku nedostane, už súhlas nepotrebuje a môže ju čerpať v zahraničí.
Čo si od toho sľubujem, od tohto pozmeňujúceho návrhu? Jednak tlak na zdravotné poisťovne, dámy a páni, no však ako nie som fanúšikom, skôr nepriateľom unitárneho systému, podľa mňa nevyrieši problémy zdravotných poisťovní a už vôbec nie zdravotného systému na Slovensku, ale na druhej strane chcem povedať, no veď však tlačme na tie zdravotné poisťovne, však klaďme im podmienky, ako majú fungovať na Slovensku, aby neboli v takom kladnom hospodárskom výsledku. A toto je tlak na zdravotnú poisťovňu. Drahá zdravotná poisťovňa, snaž sa, aby si do 12 mesiacov zabezpečila zdravotnú starostlivosť pacienta na Slovensku, lebo potom už nebude potrebovať tvoj súhlas a odíde do toho Rakúska.
Je to dobrá správa aj pre naše nemocnice a ambulancie, lebo, buďme úprimní, mnohokrát je to aj tom, že nie je problém na strane nemocníc kapacitný, je problém na strane toho, že toľko u nich objedná výkonov zdravotná poisťovňa. Oni by vedeli aj viacej pooperovať, keby mali viacej zdrojov, no išli by napríklad aj na poobedňajší, poobedňajšie výkony. Dalo by sa to zmanažovať, no len zdravotná poisťovňa by mala mať záujem, aby nemocnice operovali. Niečo už aj začala Všeobecná zdravotná konať v tomto zmysle, čiže, ale to je dobrá správa, nie, veď chceme, aby peniaze išli, o tom som hovoril pri rizikách, do našich nemocníc. Veď ja nechcem financovať rakúske nemocnice z verejného zdravotného poistenia! Čiže bol by to podľa mňa dobrý, dobrá správa aj pre naše nemocnice a bola by to dobrá správa hlavne pre pacientov, kratšie by čakali.
Nemôžme akceptovať, dámy a páni, v tejto ctenej snemovni, nemôžme akceptovať, že pacienti čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť na Slovensku mnohokrát aj tri-štyri roky. To je neakceptovateľné, s tým sa nemôžme zmieriť, že no tak, tak, tak to vychádza. To nie je dobré, že to takto vychádza. Musia ju dostať do 12 mesiacov. Čiže o tom je môj prvý pozmeňovací návrh, hneď ho oficiálne podám, ako mám.
Ten druhý pozmeňovací návrh je o ochrane zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení pre našich pacientov na Slovensku - a budem lokálpatriot - aj pre naše nemocnice a ambulancie a vychádza z toho, že ak v danom kalendárnom roku úhrada cezhraničnej zdravotnej starostlivosti prekročí 5 percent zdrojov po prerozdelení vo verejnom zdravotnom poistení, respektíve čakanie našich pacientov sa predĺži o šesť mesiacov, musíme to ale veľmi presne vykazovať, samozrejme, nie tak, že každý dá iné číslo, ak teda budú naši pacienti už čakať o šesť mesiacov dlhšie, v tejto chvíli môže zdravotná poisťovňa uhradiť cezhraničnú zdravotnú starostlivosť až o 12 mesiacov neskôr. Čiže predĺžime lehotu na to, kedy musí uhradiť aj poistencom, ktorí čerpali zdravotnú starostlivosť v zahraničí, túto zdravotnú starostlivosť. Chránim tým verejné zdroje, chránim tým, možno to nikdy nenastane, pretože odhad ministerstva je omnoho konzervatívnejší, ten odhad ministerstva sa pohybuje v úrovni zhruba 60 miliónov eur ročne, koľko by nás mala stáť cezhraničná zdravotná starostlivosť.
To znamená, že tento krajný moment, 5 percent zdrojov verejného zdravotného poistenia po prerozdelení, by nikdy nemal nastať podľa odhadu ministerstva. No ale ktovie, ktovie. Mali by sme mať podľa mňa ochranný mechanizmus, lebo ak by odišlo 10 percent zdrojov z verejného zdravotného poistenia, mohli by tu nastať veľmi vážne existenčné problémy, predovšetkým v nemocniciach. Poviem to úprimne. Neviem si predstaviť, že by nejaká nemocnica len tak mirnix dirnix dostala o 10 percent nižšiu zmluvu. Lebo proste nevychádza, lebo nám odchádzajú pacienti, lebo jednoducho sa rozšírila po internete fáma, že v tých Čechách je to lepšie a kvalitnejšie. To znamená, že mal by to byť určitý ochranný mechanizmus. Áno, musíme ho zaplatiť, ale predlžujeme tým pádom lehotu našej zdravotnej poisťovni, dokedy musí aj tomu poistencovi, ktorý príde s faktúrou, preplatiť tú zdravotnú starostlivosť. Takže v tejto chvíli si myslím, že je čas podať ten pozmeňujúci návrh oficiálne, pretože nakoniec to zabudnem. A teda pekne som ho popísal, ale keď ho nepodám v zmysle rokovacieho poriadku, tak je to neplatné.
Takže dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I, 8. bode § 9d sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú:
"(12) Predchádzajúci súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť podľa odseku 3 nie je potrebný, ak bol poistenec zaradený do zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, odkaz 16b), a bola prekročená lehota na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, okrem prípadu, ak táto lehota bola zmeškaná z dôvodu žiadosti poistenca, aby sa mu zdravotná starostlivosť poskytla u konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, odkaz 11)."
Článok, pardon, odsek 13. "Ak úhrada nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti prevýši 5 percent celkovej sumy z ročného prerozdeľovania poistného uvedenej v rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní poistného podľa osobitného predpisu vydanom v predchádzajúcom kalendárnom roku a predĺžia sa lehoty na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zoznamoch poistencov čakajúcich na poskytovanie zdravotnej starostlivosti o šesť mesiacov v príslušnom kalendárnom roku, zdravotná poisťovňa je oprávnená lehotu na preplatenie nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť posunúť najviac o jeden kalendárny rok."
Poznámky pod čiarou k odkazom x) až z) znejú: § 27a zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 27a ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona číslo", tu nemám číslo, ale to bude novela tohto zákona, tu bude číslo, pravda.
Doterajšie poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: V zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach je ustanovená lehota 12 mesiacov, do ktorej musí byť zabezpečené poskytnutie, a teda aj financovanie zdravotnej starostlivosti osobám zaradeným na zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, tzv. "čakačka". Avšak z výsledkov kontroly Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že táto lehota nebýva dodržaná a pacienti čakajú oveľa dlhšie. Navrhujem preto, aby predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne nebol potrebný, ak uplynula lehota na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pre poistenca, ktorý bol zaradený na zoznam poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť. V ďalšom odseku navrhujem ochranu prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Nasleduje 16 poslancov Národnej rady. Aj keď som uviedol každý bod samostatne, navrhujem, aby sme o tomto pozmeňovacom návrhu hlasovali ako o jednom pozmeňovacom návrhu. Ja si ho dovolím odovzdať aj pani spravodajkyni, aj keď je rozdaný.
Takže toľko k transpozícii smernice Európskeho parlamentu aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý som, myslím, že pomerne zrozumiteľne a dostatočne vysvetlil.
Ak dovolíte, chcel by som sa posunúť teda k tej druhej téme, ktorú som avizoval, a to je tretia etapa zvyšovania platov lekárov. Tak ako v prvom čítaní, zopakujem to aj v druhom čítaní, aby som aj pochválil vládnu legislatívu a pochválil vládu Slovenskej republiky, to chcem podčiarknuť: veľmi si vážim to, že memorandum, ktoré bolo dohodnuté medzi vládou Ivety Radičovej a lekárskymi odborármi, si zobrala ako záväzok za svoj aj vláda Roberta Fica. Veľmi si vážim to, že ministerstvo zdravotníctva pokračovalo v rokovaniach s lekárskymi odborármi a dohodlo sa s nimi na tretej etape zvyšovania platov v zmysle toho, ako to bolo dohodnuté v memorande medzi vládou Ivety Radičovej a lekárskymi odborármi. Samozrejme, došlo k určitému časovému posunu z pohľadu a z toho, aké sú reálne možnosti verejného zdravotného poistenia a verejných zdrojov.
Znamená to teda v reáli, že platy lekárov v nemocniciach sa budú pohybovať na úrovni 1,25-násobku priemernej mesačnej mzdy, resp. 2,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve, postupne to nabehne v priebehu rokov 2014 a 2015. To považujem za pozitívne. To, čo ale nepovažujem za pozitívne, je, akým spôsobom sa ministerstvo zdravotníctva vysporadúva s týmto zvyšovaním platov. Podľa, podľa vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, teda podľa doložky vplyvov, ktorá je súčasťou vládneho návrhu zákona, ministerstvo zdravotníctva kalkuluje na zvýšenie miezd nemocničných lekárov v roku 2014 20 mil. eur a v roku 2015 36 mil. eur a potom by to v ďalších rokoch malo už len tak opatrne narastať, samozrejme, podľa toho, ako sa budú platy valorizovať.
No ani 20 mil. eur v budúcom roku a ani 36 mil. eur v ďalších rokoch plus nie je málo peňazí, nie je málo peňazí, to je 600 mil., resp. 1 mld. starých slovenských korún. Ministerstvo zdravotníctva tieto zdroje okomentovalo v doložke vplyvov jednou-jedinou vetou, že tieto požiadavky na financie budú v plnom rozsahu riešené z existujúcich rozpočtových zdrojov verejného zdravotného poistenia. Dámy a páni, nepovažujem toto za korektné a o tom chcem v tejto chvíli hovoriť.
Určite sa pamätáte na to, ako sme diskutovali v roku 2011 o tom, že treba zvýšiť platy lekárov a treba zvýšiť platy sestier. Určite sa pamätáte na to, aká veľká diskusia bola v Národnej rade a aká veľká diskusia bola aj na úrovni vlády, či sú, alebo nie sú na to zdroje. Nakoniec sme krytie zvyšovania platov lekárov a sestier riešili z troch nových zdrojov, ktoré mali pribudnúť do verejného zdravotného poistenia, aj pribudli. Prvý zdroj bol medziročný nárast výberu poistného. Druhý zdroj bolo ušetrenie v liekovej politike, ktoré sa dali nejak kvantifikovať, koľko by sme mali ušetriť. Napriek tomu, že ministerstvo zdravotníctva bolo optimistické vzhľadom k týmto šetreniam, ministerstvo financií za vlády Ivety Radičovej skôr pesimistické, schválili sme ešte v štátnom rozpočte na rok 2012 rezervu 50 mil. eur v kapitole ministerstva zdravotníctva, ktorú nakoniec už táto snemovňa v júni minulého roku presunula do verejného zdravotného poistenia a premietla sa do zvýšených platieb pre nemocnice a ambulancie, aby na platy lekárov a sestier bolo. Nič také ale nenaznačuje dôvodová správa ani doložka vplyvov. Je tu napísaná jediná veta: "Tieto požiadavky na financie budú v plnom rozsahu riešené z existujúcich rozpočtových zdrojov verejného zdravotného poistenia."
Dámy a páni, ak si niekto myslí, že zdravotné poisťovne vyčarujú pri danom výbere zdravotného poistenia, pri rastúcom počte nezamestnaných, ktorých v tejto krajine máme, pri tom, že nepredpokladám, že pán minister Kažimír plánuje prísť v decembri s návrhom štátneho rozpočtu, kde povie, že platba za poistencov štátu bude 5 alebo 6 % poistného, nepredpokladám, že bude viac zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení ako nejaký prirodzený medziročný nárast. Tento prirodzený medziročný nárast, ktorý tu vždy pozorujeme, alebo zatiaľ sme vždy pozorovali, tento prirodzený medziročný nárast je ten, ktorý aj spotrebujú zdravotné poisťovne na to, že prirodzene potrebujú navýšiť zmluvy pre ambulancie a nemocnice, lebo prirodzene medziročne narastie cena elektriny, cena plynu, cena práce, cena vstupov, náklady v týchto ambulanciách, cena čistiacich prostriedkov v nemocniciach. Čiže je logické, že potrebujete upravovať ceny smerom hore a do určitej miery tým reflektovať na infláciu, čiže takýto medziročný nárast disponibilných zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení medzi rokmi 2013 - 2014, samozrejme, očakávam. Ale znovu zopakujem, neočakávam, že by Slováci mali vďaka skvelým ekonomickým opatreniam súčasnej vlády začať prudko lepšie zarábať v priebehu budúceho roku a tým pádom platiť viac zdravotného poistenia, a neočakávam ani to, že príde pán minister Kažimír a navrhne platbu za poistencov štátu na úrovni 5 alebo 6 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Naopak, bude viac nezamestnaných, žiaľ, trend tomu nasvedčuje, bude viac nezamestnaných, za ktorých platí poistné štát, a štát platí poistné nižšie, ako je priemer vybratého poistného od ekonomicky aktívnych ľudí. Teda z akých vlastných zdrojov majú zdravotné poisťovne nájsť tých 20 mil. v budúcom roku a 36 mil. v roku 2015?
Nie je to zodpovedné, dámy a páni, chcem to tu povedať pani ministerke, nepovažujem toto za zodpovedné zvyšovanie platov. Nás ste tu šikanovali, a právom, nás ste tu kritizovali, právom, najhlučnejšia bola strana SMER, samozrejme, za to, že pripravujeme zvyšovanie platov lekárov a sestier a nie sú na to zdroje a musia byť zdroje. Minister Uhliarik vysvetľoval, koľko ušetríme v liekovej reforme, zdravotné poisťovne hovorili, že to nie je toľko, koľko ušetríme v liekovej reforme, opakovane som počul aj pani ministerku Zvolenskú, že to nie je pravda, že sa ušetrilo v liekovej reforme, skrátka sme o tom diskutovali, no ale teraz mi to chýba. Teraz by som tu očakával, že bude napísané, že ministerstvo zdravotníctva má pripravenú takú a takú zmenu legislatívy na jeseň, vďaka čomu sa ušetrí 20, resp. 36 mil. vo verejnom zdravotnom poistení a tieto peniaze sa premietnu do zvýšených zmlúv pre nemocnice a ambulancie, v tomto prípade len pre nemocnice, na navýšenie platov nemocničných lekárov, to je fér hra. Môžeme sa potom už len naťahovať o tom, či tie úsporné opatrenia ministerstva sú, alebo nie sú dostatočné a či zabezpečia tých 20, poťažne 36 mil. eur, toto je fér, ale toto nie je fér. Toto je prehodenie horúceho zemiaku, vláda je pekná, vláda sa dohodla s odborármi, parlament bude tiež fajn, my schválime dobrý zákon, lebo však ako v tejto časti pridávame lekárom. No dobre, ale zdravotné poisťovne budú zalamovať plecia, keď prídu riaditelia nemocníc, Asociácia nemocníc a Asociácia fakultných nemocníc, že chcú vyššie platy, povedia: Oj, ale tak nám nevychádza, veď pozrite, ako to vyzerá, veď medziročne to nejde, tak my nevieme, tak trošku vám niečo kozmeticky upravíme, ale možno viac výkonov. A k tomu ešte tá cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorú odhadujeme v doložke vplyvov v budúcom roku na 60 mil. eur. To som sa ešte naťahoval s pani ministerkou, že či to je 60 mil. eur plus k tomu, čo máme, alebo je to 60 mil. eur mínus z toho, čo budeme mať, alebo aj, aj. Rozumiete mi, že či sú to peniaze, ktoré by za normálnych okolností išli do našich nemocníc a ambulancií, ale odídu s pacientmi do zahraničia, alebo to bude ďalšia spotreba našich pacientov, že teda tu si ani na Slovensku nevšimneme, že by nejak poklesla potreba zdravotnej starostlivosti a ešte napriek tomu nám pribudnú nové faktúry zo zahraničia. Lebo zdravotná starostlivosť, žiaľ, má tento indukovaný rozmer, všetci, ktorí tam robíme, dobre vieme, že má. Žiaľ, zdravotná starostlivosť má takú schopnosť, že akosi jej pribúda a nie celkom to vždy koreluje s potrebou a chorobnosťou, proste má tento indukovaný charakter. To znamená, že viete indukovať zdravotnú starostlivosť ako lekár, ako nemocnica, ako ambulancia, napriek tomu, že nie vždy stopercentne ju ten pacient túto zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu potrebuje.
No ale vrátim sa k meritu veci, to znamená, zdravotné poisťovne v budúcom roku si potrebujú chystať 60-miliónový balík, či už plus, či v rámci, každopádne veľmi konzervatívne, ako som začal vo svojom vystúpení, pretože zrejme ho budú potrebovať na cezhraničnú starostlivosť. A to ešte majú navýšiť našim nemocniciam o 20 mil. eur na platy bez toho, aby im ministerstvo pripravilo nejaké zdroje? Nereálne, dámy a páni, nereálne, toto je nezodpovedné zvyšovanie platov! Prepáčte, že to takto hovorím otvorene a tvrdo, ale to je fakt.
Viete, ako to dopadne? Ja vám poviem, ako to dopadne. Už sme boli svedkami nekrytého zvyšovania platov v tejto krajine, žiaľ, boli. Viete, ako to dopadne? Tak, že nemocnice niečo dostanú, skôr nič ako nejaký signifikantný nárast, a budú si to musieť riešiť v rámci vlastných existujúcich príjmov. Náklady na mzdy narastú v danej nemocnici a nemocnica, keď hospodári dobre, bude musieť niekde šetriť. Bude šetriť na iných nákladoch, na nákupe vybavenia, na liekoch, na tom, kde sa dá šetriť, lebo však niekde musíte ušetriť, a keď im to nepôjde, tak sa budú zadlžovať, no nebudú platiť. Sociálnej poisťovni už štátne nemocnice dneska dlžia fúru peňazí, sa to bude len zhoršovať. Čiže to, čo znamená nekryté zvyšovanie platov lekárov v praxi, je zrýchlenie zadlžovania nemocníc. Čierny Peter zostane v rukách nemocníc, tie sa budú zadlžovať. Ja som to už včera povedal pri prezidentom vrátenom zákone, Trestnom zákone, že odkazujem pánovi ministrovi Kažimírovi, budúci týždeň mu to pri jednom stretnutí poviem osobne, aby si pripravoval balík peňazí, ktoré bude potrebovať v budúcom roku na oddlženie nemocníc.
Dámy a páni, keď ten dlh sa začne pohybovať niekde okolo 300 mil., ja neviem, ja teraz nebudem tu robiť prognózy, sú nejaké odhady, že to má byť už koncom roka, resp. začiatkom budúceho roka, nech je to v polroku budúceho roka, nech sa snažia tie nemocnice, že vraj spomalili zadlžovanie. Tak viete, čo znamená spomalenie zadlžovania? Že keď mám štyri diery v lodi, jednu upchám, tak sa pomalšie potopím, ale to je všetko. No tak v budúcom roku bude treba pripraviť na to peniaze, pre tie nemocnice, ale tento zákon, keď bude takto schválený, že teda tretia etapa zvyšovania platov, poslanci sú dobrí, vláda je dobrá, pani ministerka zdravotníctva je tiež dobrá na tých lekárov, len akurát čierny Peter zostane v nemocniciach, lebo na to nie sú reálne zdroje vo verejnom zdravotnom poistení na takéto navýšenie platieb pre nemocnice.
Na záver mi ešte dovoľte vyjadriť sa k tomuto. Ja naozaj ako nechcem byť zlý, tak sa snažím byť veľmi konštruktívny dneska vo svojom vystúpení, ale toto je, keď náhodou ste to ešte nezobrali do svojich rúk, dámy a páni, ktorí nie ste z výboru pre zdravotníctvo, odporučím, aby ste si pozreli túto zaujímavú knižku. Má 89 strán, keby bola vo formáte A5, tak by sa už blížila k 200 stranám a mohli by ste si ju na dovolenke prečítať - a to sú pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona. Pozor, keby to boli pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov, no tak oni takto musia predkladať. V tejto spoločnej správe sú len pozmeňujúce návrhy poslancov SMER-u z výboru pre zdravotníctvo. Takto sa nedá robiť legislatíva, dámy a páni, takto sa nedá robiť legislatíva! Nehnevajte sa na mňa, môžete ma nemať radi, ale 89 strán pozmeňujúcich návrhov, no k šiestim Zajacovým reformným zákonom sme takéto spoločné správy nemali a to boli iné zákony, menili systém zdravotnej starostlivosti na Slovensku, nie transpozíciu smernice a zvyšovanie platov, tretiu etapu. 89 strán pozmeňujúcich návrhov a keď som to dobre videl, na, rozdané na lavici, tak pán kolega Ježík, ktorý je autorom a podávateľom veľkej väčšiny týchto pozmeňovacích, ešte neskončil, lebo aj tu má nejakých sedem pozmeňujúcich návrhov pripravených na predloženie.
Dámy a páni, ja viem, že čas nás tlačí, v októbri by mala byť platná transpozícia smernice v našej legislatíve, napriek tomu si dovolím podať procedurálny návrh, poprosiť pani ministerku zdravotníctva, a obsahom tohto procedurálneho návrhu je, že v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Jednoducho na to, aby sme si 89 strán pozmeňujúcich návrhov nejak dali dokopy s vládnym návrhom zákona, vpracovali ich a znovu tento zákon môže prísť do pléna Národnej rady v septembri. Máme ešte dve schôdze - septembrovú a októbrovú -, keď sa vynasnažíme, stihneme do konca októbra mať aj účinné, aj schválené, aj podpísané, pretože takto sa nedá robiť legislatíva, nehnevajte sa. Toľko som vám chcel povedať.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu môjho procedurálneho návrhu. V prípade, ak by ste teda nepodporili návrh vrátiť predmetný vládny návrh na dopracovanie, jednoducho z dôvodu 89-stranovej spoločnej správy a obrovského množstva pozmeňujúcich návrhov, na základe čoho tvrdím, že nie je tento zákon optimálne napísaný, poprosím vás o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý má dve časti, obe som vám predstavil, ktorý by mal pomôcť k tomu, aby sme posilnili nárok pacientov na zdravotnú starostlivosť, ale zároveň aby sme aj chránili zdroje vo verejnom zdravotnom poistení.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ja to cítim tak z vystúpenia pani poslankyne Vaľovej, že ona má nejakú predstavu o tom, ako by to malo ideálne fungovať. Len celé je to postavené na tom, že bude ideálny primátor alebo starosta čestný, priamy, pravdovravný, ktorý bude chcieť len to dobré urobiť pre svoju obec a mesto. A verím, že drvivá väčšina z nich je taká.
Len tak pre poriadok, od roku 1998 zastávam rôzne funkcie v samospráve, poslanecké funkcie, v roku 1998 som bol poslanec mestskej časti v Košiciach a potom trikrát za sebou som bol zvolený za poslanca VÚC. Poslanec mesta nie som ani som nikdy nebol.
Ale vrátim sa k meritu veci.
Hovoríte o rovnováhe, o ktorej sme hovorili s kolegom Zajacom ako o niečom, čo napomáha politickým dohodám, nebudem používať pejoratívnejšie výrazy, ako ste to používali vy, teda niečomu, čo treba dohodnúť v rámci politiky. A teda pre vás je ideálnejší systém, keď bude mať starosta a primátor tú rozhodujúcu výkonnú moc a on bude rozhodovať. No ale teraz si skúsme predstaviť, že nie je taký ideálny ten primátor alebo starosta, zvolia ho a je, povedzme, nezávislý alebo za ním stojí len menšina poslancov v zastupiteľstve z jeho strany, do funkcií v mestských podnikoch si vymenuje svojich kamarátov alebo ľudí, ktorých mu navrhne jeho politická strana. Viceprimátori budú ľudia lojálni primátorovi, ale nie ľudia, ktorí reálne dokážu niečo urobiť pre samosprávu. Kamaráti v mestských podnikoch pána primátora budú tunelovať mestské podniky a viceprimátori budú poslušne vykonávať kšefty, ktoré bude treba vykonávať. A čo môžu urobiť poslanci ako volení zástupcovia ľudu? Kontrolór síce bude poukazovať na pochybenia, ale primátor bude mať jediný dosah na viceprimátorov a jediný dosah na riaditeľov mestských podnikov. To je dobré? To je prípad s neideálnym primátorom alebo starostom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Zajac, dotkol si sa mnohých problémov v samospráve a naznačil si aj určité smerovanie do budúcnosti. Naozaj diskutovať o tom poľskom modeli gmín je zaujímavé, aj vo vzťahu k tomu, že všetci si uvedomujeme, že správa tohto štátu, verejná správa je veľmi drahá. A naozaj pri obci pod 500 obyvateľov je veľmi diskutabilné, do akej miery dokáže ona plniť svoje samosprávne funkcie. A otázka, ako ich dokáže plniť negramotný starosta, je takisto namieste.
Ale skôr by som chcel hovoriť o tom, čím si skončil, o tom českom modeli. Ten je úplne iný, aký je na Slovensku v zmysle, že naozaj občania volia iba poslancov a tí si volia starostu alebo primátora. Neviem, či ste si to všimli, pred časom poslanci zastupiteľstva v Prahe odvolali primátora hlavného mesta Prahy, čo je niečo neuveriteľné a nepredstaviteľné na Slovensku.
Faktom ale je, že Slovensko išlo od deväťdesiatych rokov iným modelom, tristošesťdesiatdeviatka o obecnom zriadení bola postavená na rovnovážnom vzťahu medzi starostom, primátorom na jednej strane a obecným, mestským zastupiteľstvom, poslancami na druhej strane. Trend, ktorý tu priniesla strana SMER, je v posilňovaní pozície starostu a primátora na úkor zastupiteľstva. Ono je to niekedy veľmi populistické, a ty si o tom aj hovoril, že teda menej poslancov znamená usporené peniaze, ktoré sa dajú využiť v prospech občanov, nižšia odmena pre kontrolóra znamená usporené peniaze v prospech občanov. Faktom ale je, že kompetencia a vplyv volených zástupcov občanov, poslancov tým, že kontrolór bude mať slabšiu pozíciu, tým, že viceprimátora napr. v Košiciach a v Bratislave menuje a odvoláva primátor a nepotrebuje k tomu zastupiteľstvo, tým, že primátor bude sám menovať riaditeľov organizácií, ktoré zriaďuje mesto, sa oslabuje. A tá rovnováha je porušená. A to je problém. To je problém, na ktorý podľa mňa budeme doplácať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Myslím, že bolo veľmi dobré vystúpenie pána poslanca Osuského. Len niekoľkými myšlienkami naňho chcem zareagovať aj ja.
Pamätám sa, keď som bol zvolený za poslanca mestskej časti v Košiciach v roku 1998 a na jednom z prvých školení k zákonu o tristošesťdesiatdeviatke, o obecnom zriadení, som dostal to vysvetlenie, že starosta a poslanci zastupiteľstva sú si rovnovážni vo svojich povinnostiach aj vo svojich kompetenciách, vo svojich právach. A tak je to správne, lebo to zabezpečuje určité vyváženie moci na úrovni samosprávy. Od roku 2006 sme však svedkami iného trendu, ktorý presadzuje predovšetkým politická strana SMER. A je to trend posilňovania kompetencií starostov na úkor zastupiteľstva. Ono to začína vždy tak ľúbivo a jednoducho. Napríklad je menej poslancov v zastupiteľstve. Však to je dobré, nie? Veď menej peňazí tak bude míňať samospráva na poslancov. A tým pádom bude viac na kosenie, to je také pekné populistické. Nižšie platy pre poslancov v zastupiteľstve alebo pre kontrolóra v tomto prípade, veď to je dobré, veď ostane viacej peňazí na to kosenie tej trávy.
Sledujeme aj trend oslabovania prirodzených funkcionárov, ktorí do určitej miery v minulosti patrili do kompetencií zastupiteľstva, či to je kontrolór, ktorý je funkcionárom, ktorý vykonáva vôľu zastupiteľstva, alebo viceprimátor. Dostali sme sa do situácií, že pozícia viceprimátora dostala do područia starostu, resp. primátora v pozícii, že je to niekto, koho menuje a odvoláva primátor. Je to manažér, ktorý je len v manažérskej pozícii. A dnes sme svedkami toho, ako chce SMER ovládnuť aj pozíciu štatutárov v organizáciách, ktorých zriaďovateľom je samospráva. Táto porušená rovnováha nie je dobrá a do budúcnosti bude mať veľmi negatívny dopad na samosprávu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegom, že na mňa reagovali. A ospravedlňujem sa, keď som sa možno trochu rozčúlil v závere, ale som nahnevaný. Poviem to úprimne, som nahnevaný po neuveriteľne nespravodlivom rozhodnutí Ústavného súdu, pretože Generálna prokuratúra a Ústavný súd sú v tejto krajine na to, aby slúžili spravodlivosti. A teraz ich postup bol nespravodlivý. Sú tu na to, aby zvyšovali právnu istotu ľudí. Ich postup zvýši len neistotu, v ktorej sa sestry nachádzajú po dvoch rokoch, keď pokojne a slušne žiadali svoje oprávnené nároky. Dokonca, keď už by som to mal trošku teraz potiahnuť za vlasy, by som povedal, že príbeh sestier je trošku aj o tom, že slušnosť sa nevypláca. Ony prišli slušne a slušne rokovali a snažili sa domôcť svojich oprávnených nárokov. Lekárski odborári sa nezdržiavali, zobrali za rukojemníkov pacientov. O chvíľu budeme možno už dnes o tom rokovať, už majú pripravenú tretiu etapu zvyšovania platov. Sestry nedostali ani tú prvú. Teda naozaj sa neoplatí byť slušným v tejto krajine? Preto som rozčúlený. A nehnevajte sa, keď som možno bol viac nahnevaný, ako by bolo treba.
O tom, čo ste hovorili obidvaja moji kolegovia, pán poslanec Viskupič aj pán poslanec Zajac, myslím, by sme mali hovoriť viacej. Treba demaskovať skutočnú tvár strany SMER. Pred voľbami sľubovali modré z neba sestrám, lekárom aj lekárnikom. Po voľbách ich už nepotrebujú. Sestry nedostali platy, lekári síce možno dostanú tretiu etapu rozdelenú, bez krytia finančných prostriedkov, o tom budem hovoriť ešte dnes v pléne, a lekárnici síce dostali zrušený vernostný systém, ale majú ešte horšie zľavy, ktoré ich existenčne ohrozujú. A k tomu všetkému si ešte SMER pripravil na zdravotníkov kladivo. To je skutočná tvár strany SMER.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni kolegovia, prerušil som svoje vystúpenie. Tak vyjadrím sa veľmi krátko, možno len k tomu, čo som povedal pred dvanástou, aby som úplne nebol ako keby mimo, keď začnem hovoriť v strede svojho vystúpenia.
Hovoril som o tom, že novela Trestného zákona nie je dobrým zákonom, že táto novela Trestného zákona pochádza z dielne ministra Boreca, ministra spravodlivosti, a bola schválená v tejto snemovni vďaka a hlavne vďaka hlasom poslaneckého klubu strany SMER. A preto keď kolegovia z opozície si tu svoje svetonázorové pohľady na jednotlivé ustanovenia tejto novely vymieňajú, nemyslím si, že je to práve správne a namieste, pretože mali by sme sa venovať predovšetkým tomu, prečo táto novela prišla do tohto parlamentu, čo je v tej novele napísané a prečo strana SMER túto novelu podporila. A tomu som sa potom venoval ďalej vo svojom vystúpení.
V podstate, dá sa povedať, pripomienky pána prezidenta sa dajú rozdeliť do troch tém, troch okruhov a ja vo svojom vystúpení sa venujem tomu tretiemu okruhu, čo je, veľmi jednoducho povedané, pokus vlády Roberta Fica kriminalizovať zdravotníkov, pokus vlády Roberta Fica novelou Trestného zákona ako keby zaviesť trestnú zodpovednosť a veľmi prísnu trestnú zodpovednosť zdravotníkov za to, že nenastúpia do práce.
Hovoril som o tom, že po štrnástich mesiacoch vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica môžeme veľmi pokojne konštatovať, že SMER oklamal zdravotníkov. Oklamal zdravotné sestry, ktoré znovu museli vkĺznuť do čiernych tričiek a znovu sa museli domáhať svojich práv v lete minulého roku pred touto Národnou radou. A pointa toho celého príbehu zaznela minulý týždeň, keď Ústavný súd vyhlásil zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek za protiústavný. Strana SMER, predovšetkým ministerstvo zdravotníctva malo rok od júla minulého roku dobrú výhovorku, že čaká na rozhodnutie Ústavného súdu. Tak rozhodnutie Ústavného súdu je na stole. A nejdem teraz kritizovať Ústavný súd. Môžem kritizovať za podanie na Ústavný súd Generálnu prokuratúru. Ale toto už by bol len plač nad rozliatym mliekom. Podstata je taká, že ministerstvo zdravotníctva a vláda Roberta Fica sa teraz už nemá na čo vyhovárať vo vzťahu k sestrám a pôrodným asistentkám a teraz si s nimi treba sadnúť k stolu a pripraviť pre ne riešenie splnenia ich oprávnených požiadaviek včítane splnenia ich oprávnených platových požiadaviek. Miesto toho ale prichádza novela Trestného zákona, ktorú pripomienkuje aj pán prezident, a vrátil ju do pléna Národnej rady, ktorá neznamená nič iné, len to, že SMER si pripravuje kladivo na zdravotníkov, ak by náhodou nechceli nastúpiť do práce, aj na sestričky. Odpoveď pre sestry nie je, že ste drahé sestričky, vieme, že pracujete za 400 eur čistého mnohokrát. Vieme, že ste nedostali platy, ktoré si zaslúžite, na ktoré, mimochodom, Národná rada v lete minulého roku uvoľnila 50 miliónov eur z rezervy, ktorá v zdravotníctve na to určená bola. Ale odpoveď na to je, že keď nebudete pekne mašírovať za tieto mizerné odmeny do práce, tak budete potrestané. Budete mať trestnoprávnu zodpovednosť, a to veľmi prísnu.
Tu som niekde skončil doobeda a pokračujem ďalej, pretože treba v tejto súvislosti povedať aj to, že nie je to len o tom, že SMER oklamal sestry, je to aj o tom, že SMER oklamal lekárnikov. Možno priamo teraz to nesúvisí s novelou Trestného zákona, ale dotvára, dokresľuje to reálny postoj strany SMER k zdravotníkom v tejto krajine.
Slovenská lekárnická komora bola veľkým podporovateľom strany SMER pred parlamentnými voľbami. Viem, o čom hovorím. A viem aj povedať, kde a kedy a ako podporovala stranu SMER. Bol som na mnohých stretnutiach, kde teda lekárnici boli veľmi nespokojní s určitými legislatívnymi zmenami, ktoré boli realizované počas vlády Ivety Radičovej.
SMER sľúbil pred voľbami, že zruší vernostný systém v lekárňach. A nejdem teraz rozprávať dlho a spievať o vernostnom systéme. Faktom ale je, že keď to SMER pred voľbami sľúbil, keď lekárnici podporili stranu SMER, tak SMER mal po voľbách vernostný systém zrušiť a žiadne vernostné zľavy nemali byť. To by bolo férové. Nesúhlasím s tým, aby neboli vernostné zľavy v lekárňach, ale bolo by to fér. Opak je ale pravdou. Vernostný systém sa síce naoko zrušil, ale zľavy, deregulácia cien v lekárňach je povolená zákonom, bezbrehá, bez kontroly, lekárnik nikomu nemusí nič nahlásiť, zdravotná poisťovňa nevie, akú zľavu dal lekárnik. Skrátka, ak tak lekáreň rozhodne, môže dávať zľavy. Volá sa to deregulácia cien. Toho sme svedkami v podaní strany SMER. A koho to ohrozuje, dámy a páni, čo myslíte? Finančné skupiny? Tých, ktorí majú siete lekární? Nie, nie, ohrozuje to malých lekárnikov, tých, ktorí sú združení v Slovenskej lekárnickej komore a ktorí podporovali stranu SMER pred voľbami. SMER ich jednoducho oklamal.
A idem k meritu veci a možno k skupine, kde som už naozaj nečakal, že ju SMER oklame. A to sú nemocniční lekári. Aby som bol úplne férový, mal by som hovoriť predovšetkým o tej časti nemocničných lekárov, ktorí sa zošikovali a postavili do jedného šíku za odborárov, za lekárskych odborárov.
To, čo sa tu dialo na jeseň v roku 2011, je niečo mimoriadne. To, že lekári boli ochotní v mnohých nemocniciach vziať za rukojemníkov pacientov, a nehovorí sa mi to ľahko, lebo sám som lekár a pracujem v nemocnici, ale, skrátka, to, že lekári boli ochotní zobrať v mnohých nemocniciach pacientov za rukojemníkov, nie je správne. A nikomu sa to nepáči a nepáčilo.
Faktom je, že nemocniční odborári, lekárski odborári odpracovali pre stranu SMER veľkú politickú nadprácu pred parlamentnými voľbami v roku 2012. Spomeňte si, že nedožadovali sa len neúmerne veľkého a nárazového zvýšenia platov, trúfam si to povedať, pretože platy môžu rásť, existuje nejaký vývoj ekonomiky, nárast zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. Nikto neberie lekárom skutočnosť, že si zaslúžia viac za svoju prácu tak ako sestry, tak ako ostatní zdravotníci. Ale oni naraz požadovali obrovský nárast miezd vzhľadom na reálne možnosti verejného zdravotného poistenia. Ale keby požadovali len platy, tomu by sa ešte dalo ako-tak rozumieť. Dobre, odborári bojujú za lepšie ohodnotenie lekárov. Tomu by sa dalo rozumieť. Ale oni požadovali aj zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. A, prepáčte, dámy a páni, to vždy bolo integrálnou súčasťou programu strany SMER v zdravotníctve. Odkedy vnímam zdravotnícku politiku strany SMER, od roku 2002 SMER stál vždy zásadne proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. A to, že sa tá transformácia v hodine dvanástej po tom, čo boli oddlžené štátne nemocnice a boli už pripravené konkrétne transformačné projekty za vlády Ivety Radičovej, zrazu zastavila, tak vybojovali lekárski odborári, nemocniční odborári. To nevybojovala strana SMER.
No, dobre, a aká je teda odpoveď po štrnástich mesiacoch, ktorú má pripravenú strana SMER pre nemocničných odborárov, pre lekárov v nemocniciach? Tak najprv v novele zákona o poskytovateľoch prišla viaczmenná prevádzka v nemocniciach bez súhlasu zamestnancov. Znovu pozmeňujúci návrh bol predložený tu v pléne Národnej rady začiatkom tohto roka v druhom čítaní zákona. Napriek tomu, že voči tomuto opatreniu namietala Slovenská lekárska komora, napriek tomu, že voči tomu namietali ostatné zdravotnícke komory, to strana SMER v pléne Národnej rady schválila. V praxi to znamená, že dnes môžu prejsť na dvoj- alebo viaczmennú prevádzku v nemocnici bez dohody s odborovou organizáciou, stačí, že to s ňou riaditeľ prejedná. Čiže zavolá si ich a povie: „Nepáčia sa vám podmienky? Tak vy by ste dávali výpovede? Vy chcete štrajkovať? Tak od zajtra ideme na trojzmennú prevádzku. Nezarobíte na službách.“ To znamená to, po slovensky povedané, pre lekárov, ktorých, samozrejme, príjem zo služieb je zaujímavým vylepšením ich reálnych príjmov, ktoré v praxi majú.
No ale to bolo ešte len také entrée, to bola len taká predohra, lebo to, čo prišlo, prišlo na ostatnej schôdzi Národnej rady (výbor pre zdravotníctvo), zrazu rozsiahly pozmeňujúci návrh pána poslanca Valockého, v ktorom rieši tvrdú trestnoprávnu zodpovednosť zdravotníkov za to, že v krízovej situácii nenastúpia do práce. Nemôžem to hodnotiť ináč ako otvorené zastrašovanie zdravotníkov. Nemôžem to hodnotiť ináč ako tak, že novela Trestného zákona má slúžiť ako kladivo na zdravotníkov, novela Trestného zákona má byť nástrojom strany SMER na zastrašovanie zdravotníkov. Viete, ako má prebiehať kolektívne vyjednávanie, ako má existovať dôvera na strane zamestnávateľa, štátnej nemocnice, ministerstva zdravotníctva, ktoré je zriaďovateľom týchto štátnych nemocníc, a na druhej strane na strane zástupcov, zamestnancov alebo odborovej organizácie, keď v novele Trestného zákona si pripraví takéto kladivo strana SMER. No povedzte, aká môže byť vyrovnaná komunikácia medzi týmito stranami? To znamená, že rokujeme o vašich podmienkach, v prípade, že sa nedohodneme, bude krízová situácia a vy nastúpite do práce, aj keď vaše podmienky splnené nebudú, lebo keď nie, pôjdete do basy. O tom je novela Trestného zákona.
Uvedomujem si aj to, že možno v praxi nikdy nebudú naplnené tieto ustanovenia, možno aj mnohí budete takto namietať. To ale na veci nemení, že tento nástroj, toto kladivo na zdravotníkov si strana SMER pripravila v zákone, preto, aby mohla zastrašovať zdravotníkov, aby mala lepšiu vyjednávaciu pozíciu, ak budú znovu zdravotníci niečo požadovať.
Treba povedať, že tresty, ktoré v novele Trestného zákona dnes sú schválené, aj keď prezident vrátil túto novelu do parlamentu, a keď plénum, predovšetkým 83 kolegov zo strany SMER prelomí veto prezidenta, tak budú platné, sú neúmerne vysoké. Prepáčte, ale odňatie slobody vo výške dvoch až piatich rokov či peňažný trest vo výške 3 300 eur, či pôvodne navrhnutých a schválených 10 rokov straty registrácie sú neúmerne tvrdé tresty, ktoré slúžia naozaj na zastrašovanie. Ja som rád, že pán prezident pripomienkoval aj tieto ustanovenia. Pán prezident navrhuje, aby miesto 10 rokov straty registrácie pre zdravotníka bola strata len dvoch rokov. Áno, je to lepšie, ale je to len kozmetická úprava. To, čo by mal urobiť demokratický parlament, a pre to chcem vyzvať aj mojich kolegov zo strany SMER, je neschváliť takéto ustanovenia, neschváliť takýto diskriminačný návrh zákona, ktorý je namierený proti zdravotníkom. Zdravotníctvo má veľa problémov. Tieto problémy treba riešiť dialógom. Nie je to jednoduché. Viete, keď počúvam svojich kolegov zo strany SMER, keď počúvam pána ministra Boreca na výbore pre zdravotníctvo, keď počujem pani ministerku zdravotníctva v diskusnej relácii, ako hovorí, že, viete, musíme ochrániť zdravie občanov a to je naša svätá povinnosť a len o tom je táto novela Trestného zákona, tak rád by som im pripomenul, že to, čo sme na jeseň 2011 prežili pri vyjednávaní so zdravotníkmi, a mal som tú česť byť pri mnohých rokovaniach, keďže som bol poradcom pani premiérky Radičovej a tie rozhodujúce dohody sa diali tu v parlamente a na Úrade vlády, tak by som neprial, priznám sa, ani svojim protivníkom a nepriateľom, aby toto prežili. To boli veľmi krušné chvíle. Ale vláda Ivety Radičovej napriek všetkým úvahám o pritvrdení, napriek všetkým úvahám o trestnoprávnej zodpovednosti pristúpila k tomu tak, ako demokratická vláda k tomu pristúpiť má, dialógom a hľadaním dohody. Nič iné neviem odporučiť ani socialistickej vláde Roberta Fica, iba to, aby neklamala zdravotníkov, aby si spomenula na to, čo sľubovala pred voľbami v roku 2012, aby plnila svoje sľuby voči zdravotníkom, aj voči sestrám a pôrodným asistentkám, ale, nech sa páči, aj voči nemocničným lekárom, keď im to vláda sľúbila, a aby ich nezastrašovala, aby si nepripravovala takéto kladivá na čarodejnice a na zdravotníkov pre každý prípad, keby náhodou sa im niečo nepáčilo. To je recept, ktorý viem ponúknuť. Pýtali sa ma na to mnohí, aj z médií, že teda ale aké je iné riešenie. No iné riešenie je zvyšovanie dôvery na oboch stranách, je trpezlivé rokovanie, je reálne vysvetľovanie situácie v slovenskom zdravotníctve, nie klamanie, že vieme všetko vyriešiť, že vláda Ivety Radičovej to robí v zdravotníctve zle, lebo vláda Roberta Fica to vyrieši. No a čo vyriešila zatiaľ za tých 14 mesiacov? Straší zdravotníkov. A nejdem teraz do iných tém, lebo to by som tu mohol naozaj rozprávať veľmi dlho a nechcem vás zbytočne zabávať, sme pri novele Trestného zákona.
Nepáči sa mi na tom ani to, akým spôsobom to bolo urobené. Prepáčte, pán minister Borec sedí na výbore pre zdravotníctvo a tak počúva, ako pán poslanec Valocký predkladá pozmeňujúci návrh. A potom, keď sa priamo opýtam pána ministra, či s tým súhlasí, tak niečo povie, že vláda by mohla mať taký nejaký nástroj na to, aby chránila vlastne tie životy a zdravie občanov, a toto je vlastne taký nástroj, ako prinútiť tých zdravotníkov, on v princípe s tým súhlasí. Prosím, tak prečo to nedal do vládneho návrhu zákona? Prečo to neprešlo riadnym pripomienkovým konaním? Prečo sa k tomu nemohli vyjadriť lekárske komory, zdravotnícke komory. To čo je za spôsob robenia legislatívy, trestnoprávna zodpovednosť tým, ktorí chránia naše životy a poskytujú zdravotnú starostlivosť? Tak, viete, nejaký poslanec to dal a v princípe pán minister spravodlivosti však proti tomu nič nemá. Keby bol veľký cirkus, tak povie, že s tým nesúhlasí. Keď je len malý cirkus, potichu prejde v Národnej rade toto, á la Kondrótovo vyvlastnenie. To je čo za spôsob? To je komunikácia so zdravotníkmi? Toto má zvýšiť dôveru zdravotníkov k vláde, k tomu, že jej možno veriť, že keď sedia spolu na ministerstve zdravotníctva za okrúhlym stolom vo veľkej zasadačke a niečo dohodnú, to platí? Chce robiť SMER v zdravotníctve toto takým spôsobom, pokútne, popod stôl, na výbore pre zdravotníctvo, rozsiahly pozmeňujúci návrh? A minister spravodlivosti povie, že v princípe však treba chrániť životy a zdravie, treba mať aj takéto krajné riešenia k dispozícii.
Pani ministerka Zvolenská, tá úplne nič. Potom sa toho zastala v diskusných reláciách. Rozumiete, sedí so zdravotníkmi v zasadačke na ministerstve zdravotníctva za okrúhlym stolom. O čom sa rozprávajú? O počasí? Tak pani ministerka nepovie, že máme takúto úvahu, drahí zdravotníci, takto chceme upraviť legislatívu, ministerstvo zdravotníctva bude presadzovať takéto zmeny v Trestnom zákone, ktorý predloží vláda Slovenskej republiky cez ministra spravodlivosti. Vydiskutujme si to. To by bolo fér. Aký máte problém? Prečo to nemôže byť takto? Prečo nemá mať vláda takýto nástroj v rukách? Alebo má mať takýto nástroj v rukách pre každý prípad. Nič, pani ministerka zdravotníctva, ona to tak utrpela. Viete, akože pán poslanec Valocký si po večeroch napísal pozmeňujúci návrh, dal ho do zákona pána ministra Boreca a pani ministerka zdravotníctva ho zrazu bude mať v zákone. Ale ona s tým v princípe nič nemá, to, že má kladivo na zdravotnícke komory, že má kladivo na odborové organizácie, že keď najbližšie budú sedieť za okrúhlym stolom, tak ona bude v neuveriteľnej výhode, pretože keď sa to náhodou nebude tej druhej strane, zástupcom stavovských organizácií a odborárom páčiť, tak jednoducho vyhlásia krízový stav v tej-ktorej nemocnici a majú na nich kladivo a budú mašírovať do práce, či sa im to páči alebo nie.
Pani ministerka utrpela to isté čo Ústavný súd, ktorý pozastavil účinnosť zákona o sestrách, ministerstvo čaká. V stredu Ústavný súd rozhodol, že je to protiústavné, mimochodom, je to neuveriteľne nespravodlivé rozhodnutie Ústavného súdu. A ministerstvo teraz čaká na odôvodnenie, potom bude analyzovať odôvodnenie, predpokladám, dosť dlho. Potom bude rokovať o analýze odôvodnenia so stavovskými organizáciami. Potom sestry povedia, že predsa len by chceli už trošku viac ako plat 400 eur, keď majú vysokoškolské vzdelanie a dve špecializácie, tak trošku predsa len aspoň približne pridať. A vtedy ministerstvo povie: „Haha, pôjdete do práce, lebo bude krízový stav, a zoberieme vám registráciu, a pokuta 3 300 eur a to ešte nedajbože, aby bol niekto ohrozený v nemocnici, lebo hrozí odňatie slobody dva až päť rokov.“ Tak toto je reálna tvár strany SMER v zdravotníctve. Takto oklamali zdravotníkov, dámy a páni.
Na záver chcem len povedať, že vyzývam znovu pani ministerku zdravotníctva, aby sa pri riešení problémov slovenského zdravotníctva a pri riešení problémov zdravotníkov, ktorých je naozaj veľa, neskrývala raz za poslancov výboru pre zdravotníctvo, druhýkrát za Ústavný súd, tretíkrát za ministra spravodlivosti, štvrtýkrát pre zmenu za ministra financií, lebo je málo peňazí, ak nejaký Inštitút finančnej politiky robí analýzu o jednej zdravotnej poisťovni, ale aby si s nimi sadla za rokovací stôl a čestne a otvorene s nimi jednala o riešení problémov zdravotníkov a slovenského zdravotníctva. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni kolegovia, no počúvam od rána od 9.00 hodiny túto rozpravu a hneď na úvod vám musím povedať, že je to veľmi zaujímavá rozprava, v mnohom aj špecifická rozprava, pretože mám pocit, ako keby sme diskutovali a strieľali góly do nesprávnych bránok. Toto prirovnanie by som si dovolil použiť.
No tak vráťme sa naspäť, čo sa tu vlastne deje. Máme tu prezidentom vrátenú novelu Trestného zákona. Pán minister Borec, minister vlády Slovenskej republiky, minister vlády sociálnych istôt, na čele ktorej stojí Robert Fico, prišiel s týmto parlamentom do Národnej rady. Kolegovia zo strany SMER podporovali vládny návrh zákona a schválili ho v Národnej rade Slovenskej republiky v treťom čítaní. To, že kolegovia zo SaS-ky podporili tento návrh a že súhlasili s niektorými ustanoveniami v tomto návrhu, je len epizóda v tomto príbehu. To je len epizóda. Návrh bol schválený. Prezident republiky, ktorý je skoro členom strany SMER, ako sa vyjadril, ho vrátil do Národnej rady. To už je veľmi zaujímavé. A myslím si, že o tom by sme skôr mali rozprávať, že soudruzi někde udělali chybu, keď písali tento návrh zákona, keď ho aj pán prezident vrátil do Národnej rady. Miesto toho tu počujem opozičných poslancov, ako si tu navzájom vymieňajú svoje pohľady na hodnotový rebríček a spoločenské otázky. Ale nemyslím si, že to je meritum, o ktorom by sme dnes mali diskutovať. Rád by som vás na to upozornil, pretože kolegovia zo strany SMER sa musia celkom dobre zabávať pri tej diskusii. A oni? Nič. Kolega Hlina, je pravda, sa oprel do nich poctivo. Aj ja sa teraz do nich poctivo opriem, lebo s nimi treba diskutovať, to je ich návrh zákona, a nie návrh zákona pána poslanca Sulíka alebo pána poslanca Poliačika, aj keď nejakú epizódu hrajú v tomto príbehu tohto zákona. A môžeme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť.
Takže na úvod začnem tým, že ja podporím pripomienky pána prezidenta. Si vychutnám, že teda môžem podporiť niektoré pripomienky pána prezidenta. V tomto prípade podporím všetky pripomienky pána prezidenta. A potom nepodporím zákon, pretože ani pripomienky pána prezidenta tento zlý zákon nevylepšia.
Ja sa budem venovať len tretej oblasti pripomienok pána prezidenta. Dnes už to bolo viackrát vymenované. Takže zbytočne sa nebudem venovať tomu, čo sa mňa ako zdravotníka až tak bytostne možno nedotýka, na čo sú určite väčší odborníci v tejto sále, ale určite sa budem venovať novinke, ktorú táto novela Trestného zákona prináša do slovenskej legislatívy. A to je trestná zodpovednosť a zvýšenie trestnej zodpovednosti zdravotníkov.
Musím povedať, že pripomienka pána prezidenta týkajúca sa tejto kriminalizácie zdravotníkov ma trošku sklamala. Očakával som, že to napadne celé. Očakával som, že celá táto filozofia, ktorá je tak trochu patologická, tak trochu škodoradostná, tak trochu arogantná, filozofia kriminalizácie zdravotníkov nie je o ničom inom len o tom, že SMER, ktorý tu má 83 poslancov, sa už nebojí nikoho a ničoho a môže si dovoliť čokoľvek. To je o tom, o ich arogancii moci, o ničom inom to nie je. Myslel som si, že pán prezident to napadne, o to viac, že viem, že pán prezident má pomerne intenzívnu komunikáciu so stavovskými zdravotníckymi organizáciami, ktoré veľmi vážne namietajú tieto ustanovenia zákona. Ale nestalo sa tak.
Pán prezident zmierňuje jeden z trestov, ktorý môže postihnúť zdravotníkov za nenastúpenie do práce v krízovej situácii, a to, že strata registrácie nebude na 10 rokov, ale len na dva roky. Áno, je to pravda, že v niečom je to pomoc, o to viac, že ak lekárovi zoberiete, niekto tu už dnes v rozprave povedal, registráciu na 10 rokov, tak on po desiatich rokoch je v podstate v situácii ako čerstvý absolvent vysokej školy, diplom mu platí, ale stratí všetky špecializácie, ktoré mal, všetky atestácie, teda prakticky sa už nikdy asi nebude mať ani ambíciu vrátiť do lekárskej zdravotníckej praxe. Tie dva roky sú miernejší trest v tom zmysle, že, áno, má šancu sa ešte vrátiť do zdravotníckej praxe. Ale toto je len kozmetika, dámy a páni. Toto je kozmetická úprava. Nemýľme sa pri tom kladive na zdravotníkov, ktoré si strana SMER pripravila v tomto návrhu zákona, ktoré má slúžiť len na zastrašovanie zdravotníkov. Aj smeráci vedia, že to v praxi nebudú používať. To slúži len ako bu-bu-bu, aby sa pri kolektívnom vyjednávaní vedeli lepšie „dohodnúť“. Ešte ináč to po slovensky poviem. Viete, ako sa dobre kolektívne vyjednáva v partnerských vzťahoch, keď strana, ktorá je „vládna", teda predstavuje riaditeľa štátnej nemocnice alebo ministerstvo zdravotníctva, je v pozícii, že alebo bude po našom, alebo, ak nie, tak máme tu toto kladivo, ktorým vás aj tak prinútime pracovať. Naozaj, tomu sa hovorí budovanie partnerských vzťahov. Prekvapuje ma to od vlády sociálnych istôt, ktorá mala vždy nadštandardné vzťahy predovšetkým s odborármi, a o chvíľu budem o tom rozprávať, že takýmto spôsobom postupuje predovšetkým k lekárskymi odborárom. Veď buďme úprimní, kto v tejto krajine bol tak opovážlivý, že dostal túto krajinu v zdravotníctve do krízovej situácie? No boli to len lekárski odborári. Samozrejme, zákon platí na všetkých zdravotníkov. A o tom budem možno trošku hovoriť dlhšie.
To, čo by som chcel povedať k vzťahu medzi stranou SMER a zdravotníkmi, je, že po štrnástich mesiacoch socialistickej vlády môžeme pokojne konštatovať, že SMER oklamal zdravotníkov. Oklamal sestry, oklamal lekárov, oklamal lekárnikov, oklamal ostatných zdravotníckych pracovníkov. Prečo to tvrdím? Prečo to tvrdím a stojím za svojím tvrdením? No tak sestričky oklamal preto, lebo sestričky svoje platy nedostali, napriek tomu, že SMER vehementne podporoval zákon o minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek. Lekárov oklamal preto, lebo chodia v bielych plášťoch znovu po parlamente, napriek tomu, že pred voľbami výraznou mierou pomáhali a do určitej miery aj napĺňali politiku strany SMER v zdravotníctve. Lekárnici dnes vo svojich lekárňach bojujú o prežitie, pretože zrušenie transparentného vernostného systému a presadenie ničím neregulovanej deregulácie cien čiže novej cenotvorby, keď zľavy môžete dávať, ako len chcete, určite likviduje malých lekárnikov, práve tých malých lekárnikov, ktorí sú v Slovenskej lekárnickej komore, ktorí vehementne podporovali stranu SMER pred parlamentnými voľbami. Toto je bilancia po štrnástich mesiacoch. Treba to takto vymenovať. Treba to takto možno podčiarknuť.
Treba povedať aj to, že vo vzťahu k lekárskym odborárom je to pre mňa o to prekvapivejšie, že, buďme úprimní, lekárski odborári výraznou mierou štrajkovali v roku 2011 nielen za svoje vyššie mzdy, to bolo to lákadlo, aby mali nabalených čo najviac lekárov, ale aj za zastavenie transformácie štátnych nemocníc, čo je teda už, prepáčte, jedným z COR agendy strany SMER, odkedy SMER vnímam ako významného hráča v zdravotníctve od roku 2002. To, že nechcú transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, je jednou z vlajkových lodí ich politiky v zdravotníctve. A lekárski odborári svojimi výpoveďami presadili aj zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.
Mimochodom, pozdravujem pána ministra Kažimíra a vrele mu odporúčam, aby začal intenzívne šetriť v štátnom rozpočte a pripravovať si teda významné šetriace balíčky aj na budúci rok, lebo odhadujem, že tak v januári, februári bude potrebovať 300 mil. eur na oddlženie nemocníc najmä štátnych, predovšetkým štátnych. Čiže je to skôr, akoby kolegovia zo strany SMER uleteli vo svojich snoch o jednej zdravotnej poisťovni a dostavbe Rázsoch veľmi ďaleko. Upozorňujem ich na zadné dvierka. Potrebujú vyrovnať dlh štátnych nemocníc, ktorých transformáciu aj vďaka lekárskym odborárom zastavili. Riešenie? Žiadne. Že vraj sa spomaľuje zadlžovanie. Tiež je to dobrá správa, čiže problém nebude v decembri, ale až vo februári. Áno, takže pán minister Kažimír to môže chystať až na budúci rok.
Ale poďme späť k meritu veci. Prečo to vlastne SMER urobil? Prečo takýmto spôsobom postupuje? Povedal som to na úvod. Zdravotníkov nepotrebuje. SMER vyhral voľby. Dnes má 83 poslancov, dnes už podporu zdravotníkov nepotrebuje, dnes sa im už môže pokojne vyhrážať.
Ale poďme teda späť k jednotlivým zdravotníckym profesiám, ako veľmi verili strane SMER, ako veľmi ich podporovala strana SMER pred voľbami a ako teraz sa nejako k tejto podpore nemá.
Tak poďme najprv k tým sestrám a pôrodným asistentkám.
Pred parlamentnými voľbami SMER vehementne podporoval zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Určite sa pamätáte, že to bol zákon, ktorý vznikol na základe veľmi komplikovaných a dlhých rokovaní medzi Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek a vládou Ivety Radičovej. Niežeby som teraz chcel nejako výrazne podčiarknuť svoju úlohu v tomto jednaní, ale, áno, na výbore pre zdravotníctvo sa rodila rozhodujúca alebo veľká časť tohto zákona. Druhá veľká časť tohto zákona sa rodila na ministerstve zdravotníctva, ale aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. A zákon prišiel do parlamentu. A 1. februára 2012 zaň hlasovalo 141 poslancov, dámy a páni, naprieč politickým spektrom. Strana SMER podporila tento vládny návrh zákona. Po voľbách začala diskusia, či je alebo nie je dosť peňazí na platy sestier a pôrodných asistentiek. Vláda Ivety Radičovej v štátnom rozpočte na rok 2012 nechala 50 mil. eur rezervy v zdravotníctve na krytie neočakávaných vysokých nákladov, poviem to jednoduchšie, aj na krytie toho, ak by sa ukázalo, že šetrenie, ktoré malo prísť z liekovej reformy, nebude tak rozsiahle a bude problém s vykrytím platov. Táto snemovňa, v ktorej sedíte vy, dámy a páni, v júni minulého roku schválila, že 50 mil. eur rezervy sa presunie do poistných fondov zdravotných poisťovní a použije sa na vyššie platby pre nemocnice a ambulancie, aby na platy lekárov aj sestier bolo. V tej chvíli prišlo veľmi prekvapivé a rýchle rozhodnutie Ústavného súdu. Generálna prokuratúra dala návrh o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek na Ústavný súd. A Ústavný súd, dámy a páni, za 16 dní rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti tohto zákona. Prosím, šestnásť dní, tak strašne sa bolo treba ponáhľať, aby sme pozastavili účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. A čo robilo vtedy ministerstvo zdravotníctva? No čakalo na rozhodnutie Ústavného súdu vtedy, keď by mali sestry povedať, čo robí strana SMER pre ne, nuž čakala na Ústavný súd. Teraz neviem, či to je dobrá alebo zlá správa, ale jednu asi zlú správu pre ministerstvo zdravotníctva mám. Minulý týždeň Ústavný súd rozhodol, že zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek je protiústavný. Ministerstvo zdravotníctvo už nemá na čo čakať, môže riešiť platové náležitosti sestier.
Dámy a páni, sestry pred dvomi rokmi prišli do tejto Národnej rady s pokojnou petíciou, pod ktorou bolo podpísaných viac než 250 000 občanov tejto krajiny. Nevydierali, nezobrali za rukojemníkov pacientov ako ich kolegovia lekári, som lekár, ale poviem to tu nahlas, nikoho nezobrali za rukojemníka a pokojne sa dožadovali svojich práv. Medzi inými pokojne sa dožadovali aj lepšieho mzdového ohodnotenia v zdravotníctve. Dnes máme v tomto rezorte sestry, ktoré bežne zarábajú okolo 400 eur v čistom. To majú vysokú školu a špecializačné štúdium. Pozor, to už nie je stredný zdravotnícky personál, ako sme tomu hovorili pred dvadsiatimi rokmi. Majú 400-eurové platy. Áno, je pravda aj to, že v niektorých nemocniciach im zvýšili platy podľa zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier. Je pravda, že v iných nemocniciach im ich nezvýšili. Je pravda, že v tretej nemocnici im ich zvýšili a potom im ich znovu znížili, keď Ústavný súd dočasne pozastavil zákon, lebo povedali, že musia počkať na Ústavný súd. A dokonca máme aj také šikovné nemocnice, kde im zvýšili platy, ale rozdelili im úväzok. Čiže stali sa z nich na 60 % zdravotné sestry a na 40 % administratívni pracovníci. Takže v súhrne nedostali vyššie platy.
Teraz by som sa ešte mohol opýtať, kde je 50 mil. eur., ktoré boli uvoľnené na krytie z vyšších platových nárokov sestier a pôrodných asistentiek. Stratili sa v slovenskom zdravotníctve, ktoré sa ďalej zadlžuje, proste minuli sa. V slovenskom zdravotníctve sa tak minú niekedy peniaze, aj keď sa minú účelu, na ktoré sú uvoľnené.
Faktom ale je, že to, čo by teraz sestry a pôrodné asistentky očakávali, a som o tom presvedčený, od socialistickej vlády, od strany SMER, ktorá podporovala zákon o minimálnych mzdových nárokov sestier, ktorá podporovala oprávnené požiadavky sestier, je, aby si pani ministerka s nimi sadla za stôl a rokovala s nimi o tom, ako vyrieši ich oprávnené mzdové nároky. Vláda Ivety Radičovej to vyriešila.
Ústavný súd povedal protiústavne. Nevideli sme ešte to odôvodnenie. Veľmi sa naň teším. Argumenty, ktoré totižto použila Generálna prokuratúra, sú zavádzajúce. Prepáčte, tu to poviem. To, čo Generálna prokuratúra podala na Ústavný súd, bolo pre mňa škandalózne od začiatku. Oba tieto argumenty stáli na vode. Napriek tomu Ústavný súd za 16 dní rozhodol o tom, že dočasne pozastaví účinnosť tohto zákona.
Takže, skrátka, sestry a pôrodné asistentky teraz očakávajú, že SMER ukáže vľúdnu tvár, že keď to teda nevyšlo so zákonom Ivety Radičovej, tak to vyjde so zákonom Roberta Fica. A čo je odpoveď? Novela Trestného zákona, kladivo? Nepáči sa vám, drahé sestričky, že máte nízke platy? Štrajkovali by ste? Do roboty pôjdete. O tom je tento návrh zákona. O tom je tento návrh zákona vo vzťahu k sestrám a pôrodným asistentkám. Preto hovorím, že oklamali sestry. Dobre, za Ústavný súd SMER možno nemôže, ale za tento zákon snáď môže, keď ho priniesol pán minister Borec a hlasovali zaň všetci poslanci strany SMER. Nie?
Epizóda. Sú aj lekárnici, ale spomeniem ich, keď už hovorím o tom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Myslím si, že k tomuto citátu asi netrebalo ani veľa čo povedať alebo veľa čo pripomínať, ale napriek tomu si dovolím možno jednu, dve poznámky.
Naozaj, to, čo si všimol kolega pán poslanec Brocka, je jav, ktorý pozorujeme v Národnej rade. Kolegovia, ktorí sedia v poslaneckých laviciach SMER-u a sú zároveň primátori a starostovia, neprehovoria nič, keď sa okliešťujú právomoci samosprávy, keď sa okliešťujú právomoci volených zástupcov ľudí v mestách a obciach. Niekedy ma to trápi, priznám sa úprimne, dnes o tom hovoril aj niektorý z kolegov, myslím, že pán poslanec Simon, prečo nevystúpil pán poslanec Raši, ktorý je primátorom mesta Košíc a nehovorí o tom, prečo bude samospráva vylúčená z rozhodovania a vyjadrovania sa pri vyvlastňovaní, keď ide povedzme o investíciu, ktorá zabezpečí 300 pracovných miest. A veľmi správne sa tu evokuje súvislosť s tým, že by mohlo ísť aj o uránovú baňu v blízkosti mesta Košice. A tak by som mohol pokračovať ďalej, poznám Košice, žijem tam, ale myslím si, že to, čo prečítal pán poslanec Brocka, je pre to úplne charakteristické.
Kolegovia poslanci zo SMER-u, keď sú v opozícii, takto rečnia. To kričia, to sa dovolávajú stredopravej vlády, aby dávala viac kompetencií a peňazí na obce. V podstate nič nevedia urobiť bez toho, aby na to dostali peniaze. Ale keď vládne SMER, vtedy tu potichučky sedia, poberajú dva platy, jeden poslanecký, jeden starostovský alebo primátorský, a čušia. Nepovedia nič. A to ma trošku naozaj mrzí.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)