Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil aj v druhom čítaní k predmetnému vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení. Moje vystúpenie by som rozdelil do dvoch častí. V tej prvej časti by som sa chcel venovať samotnej transpozícii smernice Európskeho parlamentu a aj upozorniť na určité riziká, ktoré prichádzajú s touto transpozíciou do slovenskej legislatívy aj do fungovania slovenského zdravotníctva, a potom by som podal aj jeden pozmeňovací návrh, ktorý už máte rozdaný v laviciach. V druhej časti by som sa potom rád venoval problematike platov lekárov, teda tretej etape zvyšovania platov lekárov a takisto určitým rizikám, ktoré takto pripravená tretia etapa zvyšovania platov nemocničných lekárov prináša predovšetkým pre nemocnice.
Ako som už v prvom čítaní povedal, to, že Slovenská republika potrebuje transponovať túto smernicu Európskeho parlamentu do našej legislatívy, je fakt, to, že poistenci, ktorých máme v zdravotných poisťovniach na Slovensku, budú môcť čerpať zdravotnú starostlivosť aj v iných členských krajinách Európskej únie, je dobré. Zvyšuje to tlak na zvyšovanie kvality nášho zdravotníctva a na konkurenciu v zdravotníctve v rámci Európskej únie a, samozrejme, je dobrý aj fakt, že budú existovať jasné pravidlá nielen na to, za akých podmienok môžu slovenskí pacienti čerpať zdravotnú starostlivosť v členských krajinách Európskej únie, ale aj naopak, za akých podmienok môžu občania členských krajín Európskej únie čerpať zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Čiže to, že potrebujeme transponovať smernicu, je fajn, to, že tu máme vládny návrh zákona, ktorý prepisuje túto smernicu a jej ustanovenia do slovenskej legislatívy, je potrebné a správne. Treba ale, samozrejme, rozanalyzovať celý tento problém do detailov, ako to asi bude vyzerať v slovenskom zdravotníctve, keď tento zákon, táto novela začne byť účinnou. V podstate budú existovať tri možnosti, ako môže slovenský pacient čerpať zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Veľmi krátko ich len pomenujem.
Teda ambulantnú zdravotnú starostlivosť budete môcť čerpať v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie bez súhlasu vašej zdravotnej poisťovne. Prídete za ambulantným lekárom, čerpáte zdravotnú starostlivosť, pacient ju zaplatí v hotovosti, túto zdravotnú starostlivosť, a potom mu bude refundovaná od jeho vlastnej zdravotnej poisťovne do výšky úhrady, akú by zdravotná poisťovňa zaplatila na Slovensku. Čiže s veľkou pravdepodobnosťou v mnohých členských krajinách to bude drahšie, čiže pacient bude musieť zaplatiť viac, než koľko mu vráti zdravotná poisťovňa, ale to je v poriadku, pretože mohol túto zdravotnú starostlivosť čerpať aj na Slovensku.
Druhá možnosť je, že bude čerpať ústavnú zdravotnú starostlivosť, teda bude hospitalizovaný v nemocnici, aby som hovoril po slovensky, a dostane nemocničnú zdravotnú starostlivosť, a to na takú diagnózu a taký výkon, ktorý nebude uvedený vo vykonávacom predpise, ktorý bude súčasťou tohto zákona alebo resp. bude vydaný. To bude v praxi znamenať, že to bude fungovať spôsobom, ako funguje ambulantná zdravotná starostlivosť. Bude ju čerpať a nebude potrebovať na to súhlas svojej zdravotnej poisťovne.
Tretia skupina je taká, pri diagnózach a výkonoch, ktoré budú uvedené vo vykonávacom predpise, bude potrebný predbežný súhlas zdravotnej poisťovne na to, aby náš poistenec - pacient - mohol čerpať zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Prináša to, samozrejme, určité riziká a znovu nechcem veľa rozprávať. Hovoril som o tom v prvom čítaní. Iba ich vymenujem.
To prvé riziko vidím v tom, že zdravotná poisťovňa uzatvára zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa si plánuje svoje zdroje tak, ako má určitú skúsenosť z minulých období, ako predpokladá záujem pacientov o zdravotnú starostlivosť, ako predpokladá chorobnosť pacientov a výskyt určitých ochorení a potrebu určitých zdravotníckych výkonov. Čiže zdravotné poisťovne uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a, ako hovorí zákon, v tejto zmluve si dohodnú objem výkonov aj cenu týchto výkonov. Dohodnú si to spravidla na obdobie jedného roka s tým, že raz kvartálne, raz za polrok sa to môže prehodnotiť. No a teraz, ak ideme do niečoho nového, kde môže nastať pohyb poistencov, pacientov, ktorí sú dnes poistení v slovenských zdravotných poisťovniach, do zahraničia a nevieme celkom presne povedať, aký veľký záujem pacientov bude čerpať zdravotnú starostlivosť v prihraničných oblastiach Slovenska v Maďarsku, v prihraničných oblastiach Slovenska v Poľsku, v prihraničných oblastiach Slovenska v Česku, v prihraničných oblastiach Slovenska v Rakúsku. V tejto chvíli, samozrejme, ministerstvo urobilo určitý odhad, má ho aj kvantifikovaný v dopadovej štúdii, o tom ešte budem hovoriť, ale nie je celkom isté a smerodajné toto číslo, ktoré je tam uvedené, pretože my nevieme odhadnúť, ako sa začnú správať pacienti. Chvíľu budú možno konzervatívni, lebo nebudú vedieť o tejto možnosti. Potom sa to dozvedia a potom možno bude pre nich omnoho jednoduchšie navštíviť ambulanciu v susednom Rakúsku hneď za hranicami, kde u alergológa nebudú musieť čakať tri mesiace na ošetrenie. Čiže tento pohyb môže nastať. No a teraz čo myslíte, ako sa budú správať zdravotné poisťovne, keď ony presne nevedia, koľko pacientov môže a nemôže z ich poistencov odísť do zahraničia? No budú veľmi konzervatívne s obmedzenými zdrojmi, s ktorými hospodária.
My hospodárime v zdravotníctve s uzavretým koncom, približne vieme, koľko máme peňazí na celý daný kalendárny rok. To znamená, zdravotné poisťovne budú veľmi, veľmi opatrné pri navyšovaní zmlúv pre našich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pri zvyšovaní cien, pretože nebudú celkom presne vedieť, koľko peňazí si musia nechať na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Prvé riziko. To znamená, poisťovne budú veľmi opatrné. To nie je dobrá správa pre naše nemocnice a ambulancie, ak majú teda ambíciu získať lepšie zmluvy a viac peňazí za zdravotnú starostlivosť.
Druhý problém môže nastať v nemocniciach. Dnes má nemocnica, ale aj ambulancia nejaký prirodzený spád a nejaký prirodzený príchod pacientov, ktorý sa nejak ustálil v priebehu určitého obdobia. Nedejú sa veľmi prudké zmeny v slovenskom zdravotníctve, že by jedna nemocnica odlákala polovicu pacientov susednej nemocnici, skôr naopak. No len v tejto chvíli, ak časť pacientov, ktorí boli zvyknutí chodiť do daných ambulancií, zvyknutí chodiť do daných nemocníc, začne chodiť niekde inde, logicky tieto výkony neprídu do slovenského zdravotníctva, len s výkonmi neprídu ani peniaze. Čiže môže to ohroziť príjmy našich nemocníc a ambulancií od zdravotných poisťovní.
Tretí problém, o ktorom som hovoril aj v prvom čítaní, je skutočnosť, že no ak vo väčšine krajín, členských krajín Európskej únie, nepredpokladám, že veľmi naši poistenci budú chodiť do Bulharska za zdravotnou starostlivosťou, sú ceny porovnateľné alebo vyššie, ako sú na Slovensku za zdravotnú starostlivosť, znamená to, že náš pacient okrem toho, že bude mať náklady, že bude cestovať za zdravotnou starostlivosťou, bude ešte aj doplácať. Časť peňazí mu nerefunduje jeho zdravotná poisťovňa. Logicky, kto si teda skôr bude vedieť dovoliť zdravotnú starostlivosť v zahraničí? No bohatší človek, ak to chcete počuť tak. Teda človek, ktorý disponuje väčším objemom zdrojov. Logicky ale na Slovensku zostanú skôr tí chudobnejší pacienti, ktorí si nebudú môcť dovoliť vycestovať za operáciou do Brna. Tí ostanú na Slovensku a budú ďalej čakať v ružinovskej nemocnici na svoje poradie. To je fakt, len na druhej strane s pacientmi, ktorí odídu do zahraničia, odídu aj finančné prostriedky do zahraničia. Znamená to logicky, že bude menej peňazí v našich nemocniciach. Ono, nechcem ísť do veľmi ekonomických výpočtov, ale máte určitý objem peňazí, ktorý potrebujete, a keď ten klesá, nie celkom to platí, že tým pádom, že klesajú aj pacienti, lebo máte určité fixné náklady, ktoré musíte splniť. Znamená to, že je tu reálne riziko, že chudobnejší pacienti na Slovensku budú v dôsledku toho, že časť peňazí z verejných zdrojov zdravotných poisťovní odíde do zahraničia, dlhšie čakať na zdravotnú starostlivosť. Treba to vedieť, treba si to pomenovať. Nedeje sa tragédia, ale bude sa diať, ak nebudeme prijímať opatrenia, aby sme chránili aj naše nemocnice a chránili aj našich pacientov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu.
Štvrtý problém súvisiaci s transpozíciou smernice je nejasná formulácia toho, kedy zdravotná poisťovňa dá súhlas na zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Teda, ako som povedal, na ústavnú zdravotnú starostlivosť potrebujete súhlas našej zdravotnej poisťovne, ak ide o výkon a diagnózu, ktorá je vo vykonávacom predpise. No tak súhlas dá vtedy, ak nie je možné poskytnúť túto zdravotnú starostlivosť na Slovensku v primeranej lehote. No čo je to primeraná lehota? Pýtal som sa aj na výbore, aj sme diskutovali aj v prvom čítaní, aj na výbore s pani ministerkou, že primeraná lehota je veľmi šalamúnske a dosť vágne vysvetlenie. Neviem, čo je primeraná lehota, keď čakáte na operáciu kĺbu. To je koľko, pol roka, týždeň, tri roky, mesiac? Ja neviem, koľko je primeraná lehota. Je to veľmi všeobecne zadefinované. Ja by som chcel dať do pozornosti môj poslanecký návrh zákona, ktorý som predkladal v januári, na januárovej schôdzi sme o tom diskutovali, ten som predkladal trošku v inej súvislosti, ale súvisí s primeranou lehotou, s týmto slovným spojením.
Predkladal som ho v súvislosti s tým, že naozaj čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť na Slovensku sa začalo neúmerne predlžovať. Tieto čísla, a teraz nejdem špekulovať o číslach, ktoré hovoria zdravotné poisťovne, ktoré hovorí Asociácia zdravotných poisťovní, lebo ako aj Všeobecná zdravotná povie vždy iné číslo, než aké povie niekto druhý. Faktom ale je, že počet čakajúcich narastá, to nepopiera ani Všeobecná zdravotná poisťovňa, faktom je, že lehoty sa predlžujú, dokonca napriek tomu, že v zákone 581 o zdravotných poisťovniach je napísané, že zdravotná starostlivosť má byť poskytnutá do 12 mesiacov a do 12 mesiacov má byť aj uhradená. To je napísané v zákone. Dnes bežne nájdete pacientov, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť tri-štyri roky. To poistenci skôr Všeobecnej zdravotnej, skôr vo veľkých nemocniciach, bratislavská ružinovská nemocnica je taký, by som povedal, rekordér v dĺžke čakania.
Je to zle zmanažované, a preto som prišiel s tým, nie je to vždy len o peniazoch, to by som chcel na úvod povedať. Bolo by to jednoduché, keby teraz odpoveď bola, no však dáme viacej peňazí a zas treba do zdravotníctva viac peňazí, lebo zdravotníci vždy len pýtajú. Nie, nie je to len o peniazoch, je to aj o tom, ako je zmanažované to čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť.
A ja som navrhol, aby sme zaviedli maximálnu čakaciu lehotu v súvislosti s tým, čo už je v zákone napísané: 12 mesiacov. Do 12 mesiacov zdravotná poisťovňa musí zabezpečiť tomu pacientovi plánovanú zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Jasné kontrolovateľné pravidlá, čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť na diagnózy a výkony, podobne ako to bude pri DRG, čiže tie isté skupiny som chcel použiť s tým, že keď do 12 mesiacov zdravotná poisťovňa neposkytne a nezabezpečí zdravotnú starostlivosť na Slovensku, pacient môže ísť za zdravotnou starostlivosťou kdekoľvek do zahraničia, môže ju čerpať a zdravotná poisťovňa je ju povinná preplatiť. Tento zákon nezískal síce podporu v pléne Národnej rady, napriek tomu, že si myslím, že v porovnaní s primeranou lehotou je omnoho zrozumiteľnejší, lebo primeraná lehota je pre pacienta nenárokovateľná. To je čo, primeraná lehota? Príde do poisťovne a povie, že ja už čakám dlho, oni povedia, ešte ste v primeranej lehote. Je nenárokovateľná, kdežto 12 mesiacov je nárokovateľných. Čiže posilnili by sme nárok pacienta, čo je podľa mňa dôležité. Pomohlo by to aj plánovať zdroje aj v nemocniciach, aj v zdravotných poisťovniach, hlavne by sme odstránili aj prípadnú diskrimináciu, ktorá tu dnes, buďme úprimní, prebieha, keďže čakacie zoznamy sa vedú iba na časť zdravotnej starostlivosti. Tak tam, kde sa nevedú a čaká sa, dnes sa čaká aj na operáciu platničky, aj na plánovanú operáciu žlčníka alebo hemoroidov, no tak tam je to o tom, ako rozhodne pán primár na tom oddelení, kto pôjde v utorok a kto pôjde o mesiac v utorok a kto pôjde až v septembri. No tak je to tak, čiže, samozrejme, otvára sa tým pádom priestor na dohody a hľadanie nejakých kompromisov. No ale, samozrejme, je to vhodné prostredie aj na korupčné správanie, buďme úprimní, ktoré všetci kritizujeme.
Pani ministerka ale na to argumentovala, že je problém s tým, že máme precedens, rozhodnutie súdneho dvoru tuším európskeho, máme precedens v tom zmysle, že nie je možné stanovovať presný termín, dátum, čo je to primeraná lehota, že napríklad musí byť zdravotná starostlivosť do šesť mesiacov alebo do troch mesiacov, pretože existuje precedens, ktorý povedal, že musí to byť prispôsobené reálnemu aktuálnemu zdravotnému stavu pacienta. Musíme rešpektovať, keď raz Európsky súdny dvor rozhodol, tak určite má pravdu, nič iné nám nezostane. Ale napriek tomu by som sa vrátil k tej filozofii primeranej lehoty, pretože niečo by sme mali v tom zákone urobiť, a skúsil som to otočiť naopak. Čiže prichádzam s takým pozmeňovacím návrhom, ktorý som už avizoval, v ktorom, ktorý má dve časti a o každej časti potom poprosím hlasovať samostatne. Najprv ho popíšem, čo je v ňom, a potom ho prečítam, tak ako mám v zmysle rokovacieho poriadku. Čiže môj pozmeňovací návrh vychádza z toho, že pacient v zmysle dnes platnej legislatívy, zákona 581 o zdravotných poisťovniach, má dostať plánovanú zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov a do 12 mesiacov má byť aj preplatená. Toho sa držme. To dnes máme v legislatíve, že pacient má nárok na zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov a zdravotná poisťovňa má hospodáriť tak, aby mala pripravené peniaze pre pacienta. Čo sa aj deje, keď ju nedostane do 12 mesiacov, lebo pre zmenu si poisťovňa do rezervného fondu musí odkladať peniaze pre týchto pacientov, ktorým vznikol nárok na zdravotnú starostlivosť.
A ja prichádzam s takým návrhom, aby v prípade, ak do 12 mesiacov nie je poskytnutá plánovaná zdravotná starostlivosť na Slovensku, ju mohol pacient čerpať v zahraničí a v prípade, že ide o zdravotnú starostlivosť, na ktorú je potrebný súhlas zdravotnej poisťovne, aby túto, tento súhlas zdravotnej poisťovne nepotreboval. Čiže tá zmena je len v tom, že sa držím päťstoosemdesiatjednotky, len hovorím, že áno, keď chce čerpať zdravotnú starostlivosť v zahraničí a takú, ktorá je uvedená vo vykonávacom predpise, potrebuje súhlas. Ale keď do 12 mesiacov túto zdravotnú starostlivosť na Slovensku nedostane, už súhlas nepotrebuje a môže ju čerpať v zahraničí.
Čo si od toho sľubujem, od tohto pozmeňujúceho návrhu? Jednak tlak na zdravotné poisťovne, dámy a páni, no však ako nie som fanúšikom, skôr nepriateľom unitárneho systému, podľa mňa nevyrieši problémy zdravotných poisťovní a už vôbec nie zdravotného systému na Slovensku, ale na druhej strane chcem povedať, no veď však tlačme na tie zdravotné poisťovne, však klaďme im podmienky, ako majú fungovať na Slovensku, aby neboli v takom kladnom hospodárskom výsledku. A toto je tlak na zdravotnú poisťovňu. Drahá zdravotná poisťovňa, snaž sa, aby si do 12 mesiacov zabezpečila zdravotnú starostlivosť pacienta na Slovensku, lebo potom už nebude potrebovať tvoj súhlas a odíde do toho Rakúska.
Je to dobrá správa aj pre naše nemocnice a ambulancie, lebo, buďme úprimní, mnohokrát je to aj tom, že nie je problém na strane nemocníc kapacitný, je problém na strane toho, že toľko u nich objedná výkonov zdravotná poisťovňa. Oni by vedeli aj viacej pooperovať, keby mali viacej zdrojov, no išli by napríklad aj na poobedňajší, poobedňajšie výkony. Dalo by sa to zmanažovať, no len zdravotná poisťovňa by mala mať záujem, aby nemocnice operovali. Niečo už aj začala Všeobecná zdravotná konať v tomto zmysle, čiže, ale to je dobrá správa, nie, veď chceme, aby peniaze išli, o tom som hovoril pri rizikách, do našich nemocníc. Veď ja nechcem financovať rakúske nemocnice z verejného zdravotného poistenia! Čiže bol by to podľa mňa dobrý, dobrá správa aj pre naše nemocnice a bola by to dobrá správa hlavne pre pacientov, kratšie by čakali.
Nemôžme akceptovať, dámy a páni, v tejto ctenej snemovni, nemôžme akceptovať, že pacienti čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť na Slovensku mnohokrát aj tri-štyri roky. To je neakceptovateľné, s tým sa nemôžme zmieriť, že no tak, tak, tak to vychádza. To nie je dobré, že to takto vychádza. Musia ju dostať do 12 mesiacov. Čiže o tom je môj prvý pozmeňovací návrh, hneď ho oficiálne podám, ako mám.
Ten druhý pozmeňovací návrh je o ochrane zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení pre našich pacientov na Slovensku - a budem lokálpatriot - aj pre naše nemocnice a ambulancie a vychádza z toho, že ak v danom kalendárnom roku úhrada cezhraničnej zdravotnej starostlivosti prekročí 5 percent zdrojov po prerozdelení vo verejnom zdravotnom poistení, respektíve čakanie našich pacientov sa predĺži o šesť mesiacov, musíme to ale veľmi presne vykazovať, samozrejme, nie tak, že každý dá iné číslo, ak teda budú naši pacienti už čakať o šesť mesiacov dlhšie, v tejto chvíli môže zdravotná poisťovňa uhradiť cezhraničnú zdravotnú starostlivosť až o 12 mesiacov neskôr. Čiže predĺžime lehotu na to, kedy musí uhradiť aj poistencom, ktorí čerpali zdravotnú starostlivosť v zahraničí, túto zdravotnú starostlivosť. Chránim tým verejné zdroje, chránim tým, možno to nikdy nenastane, pretože odhad ministerstva je omnoho konzervatívnejší, ten odhad ministerstva sa pohybuje v úrovni zhruba 60 miliónov eur ročne, koľko by nás mala stáť cezhraničná zdravotná starostlivosť.
To znamená, že tento krajný moment, 5 percent zdrojov verejného zdravotného poistenia po prerozdelení, by nikdy nemal nastať podľa odhadu ministerstva. No ale ktovie, ktovie. Mali by sme mať podľa mňa ochranný mechanizmus, lebo ak by odišlo 10 percent zdrojov z verejného zdravotného poistenia, mohli by tu nastať veľmi vážne existenčné problémy, predovšetkým v nemocniciach. Poviem to úprimne. Neviem si predstaviť, že by nejaká nemocnica len tak mirnix dirnix dostala o 10 percent nižšiu zmluvu. Lebo proste nevychádza, lebo nám odchádzajú pacienti, lebo jednoducho sa rozšírila po internete fáma, že v tých Čechách je to lepšie a kvalitnejšie. To znamená, že mal by to byť určitý ochranný mechanizmus. Áno, musíme ho zaplatiť, ale predlžujeme tým pádom lehotu našej zdravotnej poisťovni, dokedy musí aj tomu poistencovi, ktorý príde s faktúrou, preplatiť tú zdravotnú starostlivosť. Takže v tejto chvíli si myslím, že je čas podať ten pozmeňujúci návrh oficiálne, pretože nakoniec to zabudnem. A teda pekne som ho popísal, ale keď ho nepodám v zmysle rokovacieho poriadku, tak je to neplatné.
Takže dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I, 8. bode § 9d sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú:
"(12) Predchádzajúci súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť podľa odseku 3 nie je potrebný, ak bol poistenec zaradený do zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, odkaz 16b), a bola prekročená lehota na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, okrem prípadu, ak táto lehota bola zmeškaná z dôvodu žiadosti poistenca, aby sa mu zdravotná starostlivosť poskytla u konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, odkaz 11)."
Článok, pardon, odsek 13. "Ak úhrada nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti prevýši 5 percent celkovej sumy z ročného prerozdeľovania poistného uvedenej v rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní poistného podľa osobitného predpisu vydanom v predchádzajúcom kalendárnom roku a predĺžia sa lehoty na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zoznamoch poistencov čakajúcich na poskytovanie zdravotnej starostlivosti o šesť mesiacov v príslušnom kalendárnom roku, zdravotná poisťovňa je oprávnená lehotu na preplatenie nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť posunúť najviac o jeden kalendárny rok."
Poznámky pod čiarou k odkazom x) až z) znejú: § 27a zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 27a ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona číslo", tu nemám číslo, ale to bude novela tohto zákona, tu bude číslo, pravda.
Doterajšie poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: V zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach je ustanovená lehota 12 mesiacov, do ktorej musí byť zabezpečené poskytnutie, a teda aj financovanie zdravotnej starostlivosti osobám zaradeným na zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, tzv. "čakačka". Avšak z výsledkov kontroly Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že táto lehota nebýva dodržaná a pacienti čakajú oveľa dlhšie. Navrhujem preto, aby predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne nebol potrebný, ak uplynula lehota na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pre poistenca, ktorý bol zaradený na zoznam poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť. V ďalšom odseku navrhujem ochranu prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Nasleduje 16 poslancov Národnej rady. Aj keď som uviedol každý bod samostatne, navrhujem, aby sme o tomto pozmeňovacom návrhu hlasovali ako o jednom pozmeňovacom návrhu. Ja si ho dovolím odovzdať aj pani spravodajkyni, aj keď je rozdaný.
Takže toľko k transpozícii smernice Európskeho parlamentu aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý som, myslím, že pomerne zrozumiteľne a dostatočne vysvetlil.
Ak dovolíte, chcel by som sa posunúť teda k tej druhej téme, ktorú som avizoval, a to je tretia etapa zvyšovania platov lekárov. Tak ako v prvom čítaní, zopakujem to aj v druhom čítaní, aby som aj pochválil vládnu legislatívu a pochválil vládu Slovenskej republiky, to chcem podčiarknuť: veľmi si vážim to, že memorandum, ktoré bolo dohodnuté medzi vládou Ivety Radičovej a lekárskymi odborármi, si zobrala ako záväzok za svoj aj vláda Roberta Fica. Veľmi si vážim to, že ministerstvo zdravotníctva pokračovalo v rokovaniach s lekárskymi odborármi a dohodlo sa s nimi na tretej etape zvyšovania platov v zmysle toho, ako to bolo dohodnuté v memorande medzi vládou Ivety Radičovej a lekárskymi odborármi. Samozrejme, došlo k určitému časovému posunu z pohľadu a z toho, aké sú reálne možnosti verejného zdravotného poistenia a verejných zdrojov.
Znamená to teda v reáli, že platy lekárov v nemocniciach sa budú pohybovať na úrovni 1,25-násobku priemernej mesačnej mzdy, resp. 2,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve, postupne to nabehne v priebehu rokov 2014 a 2015. To považujem za pozitívne. To, čo ale nepovažujem za pozitívne, je, akým spôsobom sa ministerstvo zdravotníctva vysporadúva s týmto zvyšovaním platov. Podľa, podľa vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, teda podľa doložky vplyvov, ktorá je súčasťou vládneho návrhu zákona, ministerstvo zdravotníctva kalkuluje na zvýšenie miezd nemocničných lekárov v roku 2014 20 mil. eur a v roku 2015 36 mil. eur a potom by to v ďalších rokoch malo už len tak opatrne narastať, samozrejme, podľa toho, ako sa budú platy valorizovať.
No ani 20 mil. eur v budúcom roku a ani 36 mil. eur v ďalších rokoch plus nie je málo peňazí, nie je málo peňazí, to je 600 mil., resp. 1 mld. starých slovenských korún. Ministerstvo zdravotníctva tieto zdroje okomentovalo v doložke vplyvov jednou-jedinou vetou, že tieto požiadavky na financie budú v plnom rozsahu riešené z existujúcich rozpočtových zdrojov verejného zdravotného poistenia. Dámy a páni, nepovažujem toto za korektné a o tom chcem v tejto chvíli hovoriť.
Určite sa pamätáte na to, ako sme diskutovali v roku 2011 o tom, že treba zvýšiť platy lekárov a treba zvýšiť platy sestier. Určite sa pamätáte na to, aká veľká diskusia bola v Národnej rade a aká veľká diskusia bola aj na úrovni vlády, či sú, alebo nie sú na to zdroje. Nakoniec sme krytie zvyšovania platov lekárov a sestier riešili z troch nových zdrojov, ktoré mali pribudnúť do verejného zdravotného poistenia, aj pribudli. Prvý zdroj bol medziročný nárast výberu poistného. Druhý zdroj bolo ušetrenie v liekovej politike, ktoré sa dali nejak kvantifikovať, koľko by sme mali ušetriť. Napriek tomu, že ministerstvo zdravotníctva bolo optimistické vzhľadom k týmto šetreniam, ministerstvo financií za vlády Ivety Radičovej skôr pesimistické, schválili sme ešte v štátnom rozpočte na rok 2012 rezervu 50 mil. eur v kapitole ministerstva zdravotníctva, ktorú nakoniec už táto snemovňa v júni minulého roku presunula do verejného zdravotného poistenia a premietla sa do zvýšených platieb pre nemocnice a ambulancie, aby na platy lekárov a sestier bolo. Nič také ale nenaznačuje dôvodová správa ani doložka vplyvov. Je tu napísaná jediná veta: "Tieto požiadavky na financie budú v plnom rozsahu riešené z existujúcich rozpočtových zdrojov verejného zdravotného poistenia."
Dámy a páni, ak si niekto myslí, že zdravotné poisťovne vyčarujú pri danom výbere zdravotného poistenia, pri rastúcom počte nezamestnaných, ktorých v tejto krajine máme, pri tom, že nepredpokladám, že pán minister Kažimír plánuje prísť v decembri s návrhom štátneho rozpočtu, kde povie, že platba za poistencov štátu bude 5 alebo 6 % poistného, nepredpokladám, že bude viac zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení ako nejaký prirodzený medziročný nárast. Tento prirodzený medziročný nárast, ktorý tu vždy pozorujeme, alebo zatiaľ sme vždy pozorovali, tento prirodzený medziročný nárast je ten, ktorý aj spotrebujú zdravotné poisťovne na to, že prirodzene potrebujú navýšiť zmluvy pre ambulancie a nemocnice, lebo prirodzene medziročne narastie cena elektriny, cena plynu, cena práce, cena vstupov, náklady v týchto ambulanciách, cena čistiacich prostriedkov v nemocniciach. Čiže je logické, že potrebujete upravovať ceny smerom hore a do určitej miery tým reflektovať na infláciu, čiže takýto medziročný nárast disponibilných zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení medzi rokmi 2013 - 2014, samozrejme, očakávam. Ale znovu zopakujem, neočakávam, že by Slováci mali vďaka skvelým ekonomickým opatreniam súčasnej vlády začať prudko lepšie zarábať v priebehu budúceho roku a tým pádom platiť viac zdravotného poistenia, a neočakávam ani to, že príde pán minister Kažimír a navrhne platbu za poistencov štátu na úrovni 5 alebo 6 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Naopak, bude viac nezamestnaných, žiaľ, trend tomu nasvedčuje, bude viac nezamestnaných, za ktorých platí poistné štát, a štát platí poistné nižšie, ako je priemer vybratého poistného od ekonomicky aktívnych ľudí. Teda z akých vlastných zdrojov majú zdravotné poisťovne nájsť tých 20 mil. v budúcom roku a 36 mil. v roku 2015?
Nie je to zodpovedné, dámy a páni, chcem to tu povedať pani ministerke, nepovažujem toto za zodpovedné zvyšovanie platov. Nás ste tu šikanovali, a právom, nás ste tu kritizovali, právom, najhlučnejšia bola strana SMER, samozrejme, za to, že pripravujeme zvyšovanie platov lekárov a sestier a nie sú na to zdroje a musia byť zdroje. Minister Uhliarik vysvetľoval, koľko ušetríme v liekovej reforme, zdravotné poisťovne hovorili, že to nie je toľko, koľko ušetríme v liekovej reforme, opakovane som počul aj pani ministerku Zvolenskú, že to nie je pravda, že sa ušetrilo v liekovej reforme, skrátka sme o tom diskutovali, no ale teraz mi to chýba. Teraz by som tu očakával, že bude napísané, že ministerstvo zdravotníctva má pripravenú takú a takú zmenu legislatívy na jeseň, vďaka čomu sa ušetrí 20, resp. 36 mil. vo verejnom zdravotnom poistení a tieto peniaze sa premietnu do zvýšených zmlúv pre nemocnice a ambulancie, v tomto prípade len pre nemocnice, na navýšenie platov nemocničných lekárov, to je fér hra. Môžeme sa potom už len naťahovať o tom, či tie úsporné opatrenia ministerstva sú, alebo nie sú dostatočné a či zabezpečia tých 20, poťažne 36 mil. eur, toto je fér, ale toto nie je fér. Toto je prehodenie horúceho zemiaku, vláda je pekná, vláda sa dohodla s odborármi, parlament bude tiež fajn, my schválime dobrý zákon, lebo však ako v tejto časti pridávame lekárom. No dobre, ale zdravotné poisťovne budú zalamovať plecia, keď prídu riaditelia nemocníc, Asociácia nemocníc a Asociácia fakultných nemocníc, že chcú vyššie platy, povedia: Oj, ale tak nám nevychádza, veď pozrite, ako to vyzerá, veď medziročne to nejde, tak my nevieme, tak trošku vám niečo kozmeticky upravíme, ale možno viac výkonov. A k tomu ešte tá cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorú odhadujeme v doložke vplyvov v budúcom roku na 60 mil. eur. To som sa ešte naťahoval s pani ministerkou, že či to je 60 mil. eur plus k tomu, čo máme, alebo je to 60 mil. eur mínus z toho, čo budeme mať, alebo aj, aj. Rozumiete mi, že či sú to peniaze, ktoré by za normálnych okolností išli do našich nemocníc a ambulancií, ale odídu s pacientmi do zahraničia, alebo to bude ďalšia spotreba našich pacientov, že teda tu si ani na Slovensku nevšimneme, že by nejak poklesla potreba zdravotnej starostlivosti a ešte napriek tomu nám pribudnú nové faktúry zo zahraničia. Lebo zdravotná starostlivosť, žiaľ, má tento indukovaný rozmer, všetci, ktorí tam robíme, dobre vieme, že má. Žiaľ, zdravotná starostlivosť má takú schopnosť, že akosi jej pribúda a nie celkom to vždy koreluje s potrebou a chorobnosťou, proste má tento indukovaný charakter. To znamená, že viete indukovať zdravotnú starostlivosť ako lekár, ako nemocnica, ako ambulancia, napriek tomu, že nie vždy stopercentne ju ten pacient túto zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu potrebuje.
No ale vrátim sa k meritu veci, to znamená, zdravotné poisťovne v budúcom roku si potrebujú chystať 60-miliónový balík, či už plus, či v rámci, každopádne veľmi konzervatívne, ako som začal vo svojom vystúpení, pretože zrejme ho budú potrebovať na cezhraničnú starostlivosť. A to ešte majú navýšiť našim nemocniciam o 20 mil. eur na platy bez toho, aby im ministerstvo pripravilo nejaké zdroje? Nereálne, dámy a páni, nereálne, toto je nezodpovedné zvyšovanie platov! Prepáčte, že to takto hovorím otvorene a tvrdo, ale to je fakt.
Viete, ako to dopadne? Ja vám poviem, ako to dopadne. Už sme boli svedkami nekrytého zvyšovania platov v tejto krajine, žiaľ, boli. Viete, ako to dopadne? Tak, že nemocnice niečo dostanú, skôr nič ako nejaký signifikantný nárast, a budú si to musieť riešiť v rámci vlastných existujúcich príjmov. Náklady na mzdy narastú v danej nemocnici a nemocnica, keď hospodári dobre, bude musieť niekde šetriť. Bude šetriť na iných nákladoch, na nákupe vybavenia, na liekoch, na tom, kde sa dá šetriť, lebo však niekde musíte ušetriť, a keď im to nepôjde, tak sa budú zadlžovať, no nebudú platiť. Sociálnej poisťovni už štátne nemocnice dneska dlžia fúru peňazí, sa to bude len zhoršovať. Čiže to, čo znamená nekryté zvyšovanie platov lekárov v praxi, je zrýchlenie zadlžovania nemocníc. Čierny Peter zostane v rukách nemocníc, tie sa budú zadlžovať. Ja som to už včera povedal pri prezidentom vrátenom zákone, Trestnom zákone, že odkazujem pánovi ministrovi Kažimírovi, budúci týždeň mu to pri jednom stretnutí poviem osobne, aby si pripravoval balík peňazí, ktoré bude potrebovať v budúcom roku na oddlženie nemocníc.
Dámy a páni, keď ten dlh sa začne pohybovať niekde okolo 300 mil., ja neviem, ja teraz nebudem tu robiť prognózy, sú nejaké odhady, že to má byť už koncom roka, resp. začiatkom budúceho roka, nech je to v polroku budúceho roka, nech sa snažia tie nemocnice, že vraj spomalili zadlžovanie. Tak viete, čo znamená spomalenie zadlžovania? Že keď mám štyri diery v lodi, jednu upchám, tak sa pomalšie potopím, ale to je všetko. No tak v budúcom roku bude treba pripraviť na to peniaze, pre tie nemocnice, ale tento zákon, keď bude takto schválený, že teda tretia etapa zvyšovania platov, poslanci sú dobrí, vláda je dobrá, pani ministerka zdravotníctva je tiež dobrá na tých lekárov, len akurát čierny Peter zostane v nemocniciach, lebo na to nie sú reálne zdroje vo verejnom zdravotnom poistení na takéto navýšenie platieb pre nemocnice.
Na záver mi ešte dovoľte vyjadriť sa k tomuto. Ja naozaj ako nechcem byť zlý, tak sa snažím byť veľmi konštruktívny dneska vo svojom vystúpení, ale toto je, keď náhodou ste to ešte nezobrali do svojich rúk, dámy a páni, ktorí nie ste z výboru pre zdravotníctvo, odporučím, aby ste si pozreli túto zaujímavú knižku. Má 89 strán, keby bola vo formáte A5, tak by sa už blížila k 200 stranám a mohli by ste si ju na dovolenke prečítať - a to sú pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona. Pozor, keby to boli pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov, no tak oni takto musia predkladať. V tejto spoločnej správe sú len pozmeňujúce návrhy poslancov SMER-u z výboru pre zdravotníctvo. Takto sa nedá robiť legislatíva, dámy a páni, takto sa nedá robiť legislatíva! Nehnevajte sa na mňa, môžete ma nemať radi, ale 89 strán pozmeňujúcich návrhov, no k šiestim Zajacovým reformným zákonom sme takéto spoločné správy nemali a to boli iné zákony, menili systém zdravotnej starostlivosti na Slovensku, nie transpozíciu smernice a zvyšovanie platov, tretiu etapu. 89 strán pozmeňujúcich návrhov a keď som to dobre videl, na, rozdané na lavici, tak pán kolega Ježík, ktorý je autorom a podávateľom veľkej väčšiny týchto pozmeňovacích, ešte neskončil, lebo aj tu má nejakých sedem pozmeňujúcich návrhov pripravených na predloženie.
Dámy a páni, ja viem, že čas nás tlačí, v októbri by mala byť platná transpozícia smernice v našej legislatíve, napriek tomu si dovolím podať procedurálny návrh, poprosiť pani ministerku zdravotníctva, a obsahom tohto procedurálneho návrhu je, že v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Jednoducho na to, aby sme si 89 strán pozmeňujúcich návrhov nejak dali dokopy s vládnym návrhom zákona, vpracovali ich a znovu tento zákon môže prísť do pléna Národnej rady v septembri. Máme ešte dve schôdze - septembrovú a októbrovú -, keď sa vynasnažíme, stihneme do konca októbra mať aj účinné, aj schválené, aj podpísané, pretože takto sa nedá robiť legislatíva, nehnevajte sa. Toľko som vám chcel povedať.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu môjho procedurálneho návrhu. V prípade, ak by ste teda nepodporili návrh vrátiť predmetný vládny návrh na dopracovanie, jednoducho z dôvodu 89-stranovej spoločnej správy a obrovského množstva pozmeňujúcich návrhov, na základe čoho tvrdím, že nie je tento zákon optimálne napísaný, poprosím vás o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý má dve časti, obe som vám predstavil, ktorý by mal pomôcť k tomu, aby sme posilnili nárok pacientov na zdravotnú starostlivosť, ale zároveň aby sme aj chránili zdroje vo verejnom zdravotnom poistení.
Ďakujem vám za pozornosť.