Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda, aby som vystúpil k predmetnému vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ja už som dnes reagoval niektorými faktickými poznámkami na rečníkov, ktorí vystupovali, aj na pána ministra. A začnem v rovnako konštruktívnom a konsenzuálnom tóne, v akom je vedená celá táto diskusia, čo ma nesmierne teší.
Chcel by som povedať, že som rád, že pán minister Richter priniesol tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi do pléna Národnej rady. Som rád, že vláda Slovenskej republiky sa začala venovať pálčivému problému marginalizovaných skupín a dlhodobo nezamestnaných, ktorých na Slovensku máme mnoho, a začali, začal sa, vláda sa začala zaoberať aj problémom dávok v hmotnej núdzi a efektívneho používania týchto dávok. Takže toľko na úvod z mojej strany.
Je dobré, že vláda sa neskrýva pred týmto problémom a prináša nejaké riešenia. Aj keď na druhej strane musím povedať, že, ako som avizoval vo faktických poznámkach, tieto riešenia, nehovorím, že sú zlé, ale sú určite nedokonalé, a bude sa treba ďalej v druhom čítaní zaoberať ďalšími doplneniami tohto vládneho návrhu zákona tak, aby systém fungoval. Ako si to predstavuje vláda, ako si to predstavuje Národná rada Slovenskej republiky, aby naozaj nedochádzalo k zneužívaniu dávky v hmotnej núdzi, aby tu naozaj naďalej nebola situácia, keď sa toleruje priestupková imunita pre určitú skupinu obyvateľov, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, aby sa pracovať oplatilo viacej ako poberať tieto dávky.
Takže keby som to mal jednou vetou povedať, tento zákon je v parlamente, je to dobré, ale je to trochu málo pre mňa. Očakával by som viac a budem sa snažiť, aby sme viac do tohto zákona aj presadili.
Opakovane na schôdze Národnej rady SDKÚ - DS predkladá návrhy zákonov, ktoré riešia problematiku marginalizovaných skupín a riešia problematiku dlhodobo nezamestnaných, aj zneužívania dávok v hmotnej núdzi. Na každej schôdzi o tom diskutujeme, ponúkame konkrétne riešenia, a preto budem ponúkať konkrétne riešenia a doplnenia aj vo svojom vystúpení.
Predovšetkým by som chcel povedať, že ak chceme riešiť túto problematiku, mali by sme si povedať, čo sú naše ciele. Z môjho pohľadu, z pohľadu SDKÚ - DS, je cieľom, aby zákony platili pre všetkých rovnako, aby sa pracovať oplatilo viac ako poberať sociálne dávky, ale naším cieľom je aj to, aby bola práca pre nízko kvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných, mnohokrát nekvalifikovaných ľudí, aby bolo dosť práce. Pretože je veľmi nespravodlivé, aby sme na jednej strane nútili ľudí pracovať a podmieňovali plnú výšku sociálnych dávok pracovnou aktivitou a na druhej strane nemali takúto pracovnú aktivitu pre týchto ľudí, lebo tým pádom ich znovu dostávame len do určitej pasce, pre zmenu spôsobenej dobrými úmyslami alebo dobrými zámermi. Idem preto k tomu z riešení, ktoré ponúka vláda Slovenskej republiky v tomto návrhu zákona.
To prvé riešenie je zavedenie povinnosti vykonávať aktivačnú činnosť. Návrh "znižuje dávku v hmotnej núdzi o 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nemá príjem z práce a zároveň sa na základe výzvy nezúčastnil menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác na predchádzanie alebo odstraňovanie následkov v mimoriadnej situácii". Toľko citácia toho, čo prináša vládna, vládny návrh zákona.
Hneď na úvod k tomuto opatreniu chcem povedať, že je správne podmieňovať plnú výšku sociálnych dávok aktivitou. Je správne povedať, že ak chce niekto plnú výšku sociálnych dávok, musí prejaviť záujem pracovať, musí vykonať nejakú aktivitu. S tým súhlasím. Na druhej strane ale treba povedať, že s takto naformulovaným riešením alebo takto ponúknutým riešením sú spojené aj určité problémy. Dnes som o nich už hovoril. My tu máme na Slovensku obce, kde máme stovky dlhodobo nezamestnaných, stovky ľudí z marginalizovaných skupín, zo sociálne znevýhodneného prostredia, stovky ľudí s nízkou alebo skoro žiadnou kvalifikáciou. Povedať, že stačí, aby sa títo ľudia prihlásili na výzvu obce, alebo tie ďalšie podmienky na nejakú dobrovoľnícku činnosť, na to, aby dostali plnú výšku, obávam sa, že bude len pro forma opatrenie. Tá obec mnohokrát naozaj nie je schopná zabezpečiť toľko pracovnej aktivity pre toľko dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou.
To, že úrady práce chcú pomáhať, je pozitívny krok. To chválim, to je dobrý krok. To, že úrady práce majú byť nápomocné týmto obciam, je dobrý krok, ale na druhej strane znovu musím podčiarknuť tú skutočnosť, že ak by to bolo len tak jednoducho matematicky vypočítateľné, ako to tu už odznelo z úst pána ministra, že máme zhruba dvadsať tisíc takých ľudí, tak to má vypočítané, ktorí budú aktivizovaní v 3 000 obciach, tak to číslo je celkom dobré na jednu obec, len takto to nefunguje. Takto to nefunguje. Pretože paradoxne práve týchto dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných, tieto sociálne znevýhodnené skupiny máme v najchudobnejších regiónoch, väčšinou v obciach, ktoré sú na periférii, väčšinou v obciach, ktoré nemajú ani veľa obyvateľov, to znamená, reálne ani nemajú toľko pracovných príležitostí, aby dokázali všetkým svojim občanom dať takúto reálnu ponuku pracovať. Je len pro forma ponukou. Preto si myslím, že to celé skončí pro forma. Bude nejaká výzva pre osem ľudí, tristo ľudí sa na ňu prihlási, no však oni ukázali aktivitu, oni chceli, ale obec pre nich nemá prácu. No tak tým pádom im nemôžte krátiť dávku v hmotnej núdzi. Veď oni chcú pracovať, len akurát im nikto prácu neponúkol. Takže toto sa obávam pri tomto opatrení.
Nevyriešime to, kým nepríde to, čo som povedal v úvode, ten tretí postulát, že musí existovať dostatok práce pre týchto nízko kvalifikovaných ľudí. Je to problém. My dnes v chudobnejších regiónoch Slovenska máme problém poskytnúť prácu pre kvalifikovaných ľudí. My máme problém poskytnúť prácu pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí, nie pre týchto nízko kvalifikovaných, ktorí už mnohokrát, dlhodobo nezamestnaní, stratili aj pracovné návyky, alebo ich nikdy dokonca, bohužiaľ, ani nezískali, tieto pracovné návyky. Toto je realita Slovenska. A bol by som veľmi nerád a znovu to zopakujem, tú faktickú poznámku som povedal pánovi splnomocnencovi vlády pre rómsku problematiku, aby sme to zjednodušili, že hovorím o Rómoch. Vôbec nehovorím o Rómoch. Hovorím o skupine ľudí, ktorá dlhodobo nepracuje a nikdy ani nepracovala. Je nízko kvalifikovaná. A sú tam príslušníci všetkých národnostných menšín na Slovensku, aj väčšinového slovenského obyvateľstva v tých dedinách. O nich hovorím. O týchto ľuďoch.
Takže rozumiem tomuto opatreniu, ešte raz poviem, podporujem a podčiarkujem skutočnosť, že plnú výšku sociálnych dávok treba podmieniť aktivitou, len tá aktivita by mala byť skutočná a nie formálna. To je to pre mňa dôležité.
Treba ponúknuť nejaké riešenie. No tak pokračujem ďalej. My sme už v tomto funkčnom období, tu v tomto pléne Národnej rady riešili poslanecký návrh zákona, ktorý predkladali kolegovia z KDH, o tom, aby štátne podniky mohli ponúknuť pracovné príležitosti formou aktivačných prác. Teda aby tieto aktivačné práce mohli robiť aj štátne podniky. Dokonca tu padol aj návrh, prečo to nemôžu robiť niektoré súkromné podniky na základe nejakej dohody. Prečo by to nemohli robiť samosprávne kraje? Súhlasím s pánom spravodajcom. Veľmi dobrá téma. Teda tu existujú možnosti, ale keď toto nevyriešime a necháme len toto opatrenie v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, máme pro forma opatrenie. Áno, je to krok správnym smerom, ale problém, ktorý máme s dlhodobo nezamestnanými, nevyriešime takýmto spôsobom.
Idem k druhému opatreniu, ktoré prináša tento vládny návrh zákona, a to je zavedenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí si našli prácu a zanikol im nárok na dávku v hmotnej núdzi. V praxi to bude teda fungovať tak, že keď dlhodobo nezamestnaný si nájde prácu, začne pracovať, tak logicky tá práca, ak bude za minimálnu mzdu, až do trojnásobku minimálnej mzdy, čo už je trošku taká optimistická, ako východniar poviem, trošku taká bratislavská vízia, hej, že nejaký dlhodobo nezamestnaný si v okrese Gelnica nájde prácu za trojnásobok minimálnej mzdy, to je teda dosť optimistická vízia, ale prosím. Príde o pomoc v hmotnej núdzi rodina, čiže o dávky pomoci v hmotnej núdzi príde, takže aby ten rozdiel bol preňho zaujímavý, keď to mám tak povedať, tak štát doplatí 63 eur 7 centov mesačne po dobu šiestich mesiacov. Znovu akože ušľachtilý plán, riešiaci aj jeden z troch principiálnych postulátov, ktoré som na úvod povedal, že pracovať sa musí oplatiť viacej ako poberať sociálnu dávku. Všetci, ktorí žijeme v regiónoch, kde je minimálna mzda pomerne bežnou mzdou za prácu, vieme, že problém u dlhodobo nezamestnaných je mnohokrát v tom, že začínajú počítať, či sa im oplatí pracovať, alebo nie. A dochádzajú k záveru, že jednoducho za minimálnu mzdu sa pracovať neoplatí, lebo o čo všetko prídu, si nevykompenzujú príjmom z práce. Tento nepomer, pán minister to hovoril dnes už aj o dôchodkoch, tu existuje, musíme ho poznať a musíme ho riešiť.
Čiže tu prichádza vláda s takýmto riešením, po dobu šiestich mesiacov ako keby kompenzoval tej rodine aj výpadok dávok v hmotnej núdzi. To znamená, áno, po dobu šiestich mesiacov aj za tú minimálnu mzdu by to mohlo vychádzať tak, že sa pracovať oplatí viacej ako poberať sociálnu dávku. No dobre, ale čo bude po tých siedmich mesiacoch? To je tá... Po tých šiestich mesiacoch? To je tá správna otázka. Ľudo Kaník sa už na to pýtal, čo bude v siedmom mesiaci? V siedmom mesiaci sa dostane do situácie, že síce už prešiel tým úvodom v novej práci, teda prešiel skúšobným obdobím, už má možno aj pracovnú zmluvu na jeden rok, možno aj na dobu neurčitú, a to už je veľmi optimistické, ale má nejakú pracovnú zmluvu, no lenže prišiel už o ďalších 63,07. V tej chvíli je na minimálnej mzde a začne znovu kalkulovať, či preňho naozaj nie je výhodnejšie byť nezamestnaným a byť na začiatku. Už nie je dlhodobo nezamestnaný, je na začiatku, čiže dostane podporu v nezamestnanosti, pôjde sa niekde rekvalifikovať. A toho sa ja obávam. A toho sa, myslím, obávajú aj mnohí kolegovia z opozície, ktorí dnes hovorili, že nie je zlé riešenie, len je to znovu riešenie na chvíľočku. Na chvíľu, aby sa znížili čísla v štatistike dlhodobo nezamestnaných. Ale ako to urobíme ďalej? V siedmom mesiaci, čo bude prebiehať?
Preto by som dal do pozornosti aj návrh zákona, ktorý predkladá na túto schôdzu pán poslanec Kaník. Je to novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde to rieši spôsobom podľa mňa udržateľnejším a možno aj spravodlivejším, aby sa väčšie percento z príjmu nezapočítavalo pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi. Dnes sa nezapočítava 25 percent. Aby sa nezapočítavalo 40 percent. V tej chvíli by takýto človek mal nárok na dávku v hmotnej núdzi, keď pracuje za minimálnu mzdu aj dlhodobo. Práve túto riskantnú skupinu ľudí, ktorí sú na hranici toho, že sa rozhodujú, či pre 20 euro mesačne chodiť do roboty, alebo nechodiť do roboty, lebo toľko mu to vyjde, by takéto riešenie mohlo osloviť. Pán poslanec ho má predložený v prvom čítaní na túto schôdzu.
Čiže poďme o tom diskutovať, uvidím, ako sa rozhodne plénum Národnej rady, v druhom čítaní sa to dá predložiť ako pozmeňujúci návrh. Je to ale riešenie, ktoré nám rieši siedmy mesiac, keď to mám veľmi jednoducho povedať. Teda po šiestich mesiacoch, ak už nedostane tú kompenzáciu vo výške 63 eur 7 centov, máme riešenie práve týchto nízko príjmových ľudí, aby sa im, aby ani nezačali špekulovať o tom, že sa im neoplatí pracovať za minimálnu mzdu, pretože 40 % sa im nezapočítava pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi a v tej chvíli začnú na ňu mať nárok. Samozrejme, počíta sa aj počet nezaopatrených ľudí v rodine. Čiže znovu je to rozdiel, či otec rodiny pracuje za minimálnu mzdu a doma majú sedem detí, alebo niekto pracuje za minimálnu mzdu a je sám. Aj tu je úplne iný rozdiel a iná sociálna situácia. My chceme, aby otec sedemčlennej rodiny chodil do práce aj za tú minimálnu mzdu. Kaníkove riešenie je lepšie, prepáčte, ako nerobím tu nikomu agendu, chcem byť veľmi vecný, ale treba sa na to nie politicky, ale vecne pozrieť, či by sme nemohli ísť radšej týmto riešením.
To, čo mi chýba, keď už som pri tomto riešení (Zapisknutie v sále.), to, čo mi chýba v novele zákona pri... Pardon (Hlas z pléna.)? Aha. To, čo mi chýba... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, ako... (Hlas z pléna: Čakal som, či zareagujete. Nezareagovali ste, viete.) Ale vy ma nebudete riadiť, pán poslanec! (Hlas z pléna.) Už si nechajte tie svoje metódy, čo ste tu vniesli všetci do parlamentu, na doma! Pískajte si na folklórnom festivale, nie tuná! (Potlesk. Hlas z pléna.)
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Budem sa držať vecnej problematiky. To, čo mi chýba trošku vo vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je riešenie pre pracujúce rodiny, o ktorom sme hovorili na ostatnej schôdzi Národnej rady v júni, ktoré nie vlastným zavinením prišli o príjem z práce. Lebo riešime tu určitú skupinu, marginalizovanú skupinu, problematickú skupinu, dlhodobo nezamestnaných, pre ktorých sa viacej oplatí poberať dávky v hmotnej núdzi ako pracovať. O nich hovoríme. Ale nehovoríme o skupine ľudí, ja som to nazval problematika známej relácie Modré z neba, o ľuďoch, ktorí pracovali celý život a nie vlastným zavinením sa dostali do situácie, že prišli o príjem z práce. Jeden je chorý, druhý má, je už na dôchodku, práve odišiel do dôchodku, alebo je v invalidnom dôchodku, jeden je na nemocenskej, druhý stratil prácu. Majú dve, tri deti. Sociálna situácia sa v tejto rodine prudko zhorší. A jediný ich príjem sú tie sociálne dávky, ako materské, nemocenské, dôchodok, na ktoré už si sami vypracovali dlhými rokmi práce. Čiže oni nepoberajú nejakú pomoc zo sociálneho systému, oni len zo sociálneho systému dostávajú dávku, ktorú si sami vypracovali rokmi svojej práce.
Tam som vtedy prišiel s riešením, keď sa pamätáte na to, aby sme takisto takú sociálnu dávku, na ktorú máte nárok na základe odpracovaných rokov ako celú nezapočítali pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi. Čiže odborne sa to volá, ide o súbeh dávok zo systému sociálneho poistenia - materské, nemocenské, dôchodok, na ktoré posudzovanému rodičovi s nezaopatrenými deťmi vznikol nárok na základe odpracovaných rokov s dávkou v hmotnej núdzi. Toto mi tu chýba v tomto návrhu zákona, keď už riešime zákon o pomoci v hmotnej núdzi, tak hovoríme o hmotnej núdzi, do ktorej sa môžu, rodina, pracujúca rodina s deťmi dostať nie vlastným zavinením, ale v dôsledku úrazu, zákernej choroby, straty zamestnania, odchodu jedného z rodičov, ktorý sa stará o nezaopatrené deti, do predčasného, invalidného dôchodku, riadneho dôchodku. A to mi chýba v tomto zákone.
Ja prídem s pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní, avizujem už v tejto chvíli, veľmi rád ho nechám posúdiť, samozrejme, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale skúsme to nehodiť za hlavu. Je to problém, ktorý sa dotýka možno nie veľa pracujúcich rodín s deťmi, ale takéto rodiny tu na Slovensku máme. Jednu takú rodinu riešila aj relácia Modré z neba a rezonovalo to veľmi na Slovensku v tom čase.
To, čo - vrátim sa ale k tomu návrhu pri dlhodobo nezamestnaných, že teda dostanú určitú kompenzáciu, ak dostanú mzdu vo výške do trojnásobku minimálnej mzdy - to, čo nerieši tento návrh, a znovu by som na to chcel možno upriamiť pozornosť, je skutočnosť, že, no, ak v chudobnejších regiónoch dlhodobo nezamestnaný, nízko kvalifikovaný má to veľké šťastie, že získa prácu, tak je po väčšine skoro vždy za minimálnu mzdu. To je realita Slovenska dnes.
Snívať o trojnásobku minimálnej mzdy je síce pekné, ale je to viac-menej, prepáčte, bratislavský sen. Určite to nie je sen na Gemeri, ani na Spiši, ani na Zemplíne. To, čo ale by novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi mala riešiť, je, či by sme nenašli nejaký mechanizmus, ktorý sme onehdy nazvali medzitrh práce, teda mechanizmus, že niekto je ochotný zamestnať dlhodobo nezamestnaného, je ochotný zamestnať nízko kvalifikovaného, ale preňho ako pre podnikateľa, ako pre obec, ako pre dobrovoľnícku organizáciu je aj minimálna mzda veľa. Áno, vie prispieť 200, 250 euro, natoľko si cení túto prácu, ale viac nemá. Či by sme nepouvažovali o tom, že tu by práve sociálny systém mohol vstúpiť podobnou kompenzačnou dávkou, ale trošku vyššou, aby dokompenzoval danému človeku do minimálnej mzdy jeho možný príjem. Pretože naším cieľom, a teším sa, že aj cieľom ministerstva práce, sociálnych vecí a pána ministra Richtera, je, aby ľudia išli do práce. Nielen formálne, aby sa niekde nahlásili, ale aby ľudia išli do práce. No tak poďme naozaj sa zaoberať tým, že minimálna mzda je síce na Slovensku nízka, súhlasím s pánom ministrom Richterom, ale v niektorých regiónoch a za prácu, ktorú vedia nízko kvalifikovaní odviesť, je aj minimálna mzda veľmi vysoká. Vedia ale mnohokrát obce, podnikatelia, štátne inštitúcie, súkromné firmy dať menej peňazí, vedia dve tretiny minimálnej mzdy. No tak poďme riešiť, či nedokážeme sociálnou dávkou aj takéhoto človeka dostať do pracovného procesu.
Takže možno je to trošku taký viac pohľad z chudobnejšieho regiónu, viac pohľad z regiónu, kde je vysoká nezamestnanosť a veľký počet dlhodobo nezamestnaných, Košický a Prešovský kraj patria medzi kraje s najvyššou evidovanou mierou dlhodobej nezamestnanosti spomedzi všetkých regiónov v Európskej únii. Už som tu to hovoril. Väčšiu mieru dlhodobej nezamestnanosti z regiónov Európskej únie už má len Francúzska Guyana, Guadeloupe a Martinique, francúzske zámorské departmenty. Dobre počujete. Čiže ja o tom trošku niečo viem. A trošku viem aj o tom, že aj v tej obci by bol možno nejaký živnostník, bol nejaký podnikateľ, ktorý by si aj vedel zobrať dvoch - troch, má teraz zákazku, ľudí, ale proste aj minimálna mzda je preňho v danej situácii veľa. Takže aj takýmto spôsobom by mohol sociálny systém pomôcť tomu, čo chceme, aby sa pracovať oplatilo viacej ako poberať sociálne dávky, aby ľudia boli aktívnejší.
K tretiemu opatreniu, ktoré navrhuje minister práce v návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, teda zavedenie možnosti strhávať pokutu uloženú v rámci priestupkového konania z dávok v hmotnej núdzi či rodičovského príspevku. Už dnes plynula v pléne Národnej rady diskusia. Ja naozaj prispejem len niekoľkými pohľadmi. To prvé, čo chcem povedať, je, že považujem za správne riešiť problém, že na Slovensku ľudia, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a sú v hmotnej núdzi, sú v podstate v stave priestupkovej imunity. To je zaujímavá téma, lebo keď sme riešili imunitu poslancov, tak to bola téma, ktorou sa zaoberal každý. Keď riešime priestupkovú imunitu ľudí v hmotnej núdzi, tak to je téma, ktorá tak nevzrušuje bratislavské médiá, súdiac podľa účasti na tomto rokovaní. No isteže nevzrušuje, lebo ten bicykel väčšinou ukradnú v Košickom alebo Prešovskom kraji. Problém je, že väčšinou aj ten istý človek každý týždeň. A keď sa porozprávate v Sačurove s policajtmi, ktorí tam majú svoju stanicu, tak tí povedia, že oni ho aj chytia, oni aj vedia, ktorý to je. No a čo s ním? V hmotnej núdzi, niekedy ešte aj maloletý, otec je v hmotnej núdzi. No, neriešiteľný problém. No, neriešiteľný problém. Akurát ľudia sa nedokážu dovolať spravodlivosti. Takže tento krok, ku ktorému pristúpilo ministerstvo práce, sociálnych vecí, že to vidí, že pomenuváva problém a ponúka nejaké riešenie, je správne. Otázka je, či to riešenie bude fungovať?
Pán poslanec Kaník upozornil na to, že rodina je posudzovaná ako celok, a my vlastne pre jedného, no, nespratníka v rodine, potrestáme celú rodinu? Áno, odpoveď môže byť na to taká, že teda tá rodina má vychovávať toho svojho jedného člena. No, ale viete, v každej, aj v tej slušnej rodine sa občas nájde an for terrible, aj v tej najslušnejšej, a doplatí na to celá rodina, keď siahnete na hmotnú núdzu, na dávku v hmotnej núdzi. Je otázny ten návrh zákona, ale nie pre mňa, ale skôr pre poslanecký klub SMER-u, s ktorým znovu prichádza SDKÚ na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, aby pokuta a aby škoda, ktorá je spôsobená priestupkom, mohla byť odpracovaná. To je znovu otázka, či sa dá jedno zameniť za druhé, alebo jedno s druhým skombinovať. To dávam znovu len ako podnet do druhého čítania. Z môjho pohľadu som pripravený diskutovať o týchto návrhoch riešení a nájsť aj prípadnú kombináciu.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať len toľko, že je chvályhodné, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prišlo s týmto návrhom zákona do pléna Národnej rady. Ponúka určité riešenia. Určite je to vykročenie na správnu cestu, len obávam sa, že ak bude tento návrh zákona schválený tak, ako je napísaný dnes, nevyrieši to, čo chceme vyriešiť, aby bolo viac práce pre dlhodobo nezamestnaných, aby títo chodili reálne do práce, aby sa im pracovať oplatilo viacej ako poberať sociálne dávky.
Preto si myslím a chcem vyzvať pána ministra práce, sociálnych vecí, aby mal otvorené oči, uši aj srdce k návrhom riešení, ktoré určite budeme prinášať v druhom čítaní, aby sme naozaj schválili taký návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý naozaj pomôže tým, ktorým treba pomôcť. Marginalizovaným skupinám, ľuďom zo sociálne znevýhodneného prostredia, dlhodobo nezamestnaným, ktorí padli do pasce chudoby a nevedia sa z nej sami dostať. Cesta, ktorou ale ministerstvo vykročilo, teda cesta, aby plná výška sociálnych dávok bola podmienená aktivitou a aby bola aktivita odmeňovaná viac ako neaktivita, je určite vykročenie správnym smerom.
Držím vám palce, pán minister.