Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda, aby som vystúpil k predmetnému vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ja už som dnes reagoval niektorými faktickými poznámkami na rečníkov, ktorí vystupovali, aj na pána ministra. A začnem v rovnako konštruktívnom a konsenzuálnom tóne, v akom je vedená celá táto diskusia, čo ma nesmierne teší.
Chcel by som povedať, že som rád, že pán minister Richter priniesol tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi do pléna Národnej rady. Som rád, že vláda Slovenskej republiky sa začala venovať pálčivému problému marginalizovaných skupín a dlhodobo nezamestnaných, ktorých na Slovensku máme mnoho, a začali, začal sa, vláda sa začala zaoberať aj problémom dávok v hmotnej núdzi a efektívneho používania týchto dávok. Takže toľko na úvod z mojej strany.
Je dobré, že vláda sa neskrýva pred týmto problémom a prináša nejaké riešenia. Aj keď na druhej strane musím povedať, že, ako som avizoval vo faktických poznámkach, tieto riešenia, nehovorím, že sú zlé, ale sú určite nedokonalé, a bude sa treba ďalej v druhom čítaní zaoberať ďalšími doplneniami tohto vládneho návrhu zákona tak, aby systém fungoval. Ako si to predstavuje vláda, ako si to predstavuje Národná rada Slovenskej republiky, aby naozaj nedochádzalo k zneužívaniu dávky v hmotnej núdzi, aby tu naozaj naďalej nebola situácia, keď sa toleruje priestupková imunita pre určitú skupinu obyvateľov, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, aby sa pracovať oplatilo viacej ako poberať tieto dávky.
Takže keby som to mal jednou vetou povedať, tento zákon je v parlamente, je to dobré, ale je to trochu málo pre mňa. Očakával by som viac a budem sa snažiť, aby sme viac do tohto zákona aj presadili.
Opakovane na schôdze Národnej rady SDKÚ - DS predkladá návrhy zákonov, ktoré riešia problematiku marginalizovaných skupín a riešia problematiku dlhodobo nezamestnaných, aj zneužívania dávok v hmotnej núdzi. Na každej schôdzi o tom diskutujeme, ponúkame konkrétne riešenia, a preto budem ponúkať konkrétne riešenia a doplnenia aj vo svojom vystúpení.
Predovšetkým by som chcel povedať, že ak chceme riešiť túto problematiku, mali by sme si povedať, čo sú naše ciele. Z môjho pohľadu, z pohľadu SDKÚ - DS, je cieľom, aby zákony platili pre všetkých rovnako, aby sa pracovať oplatilo viac ako poberať sociálne dávky, ale naším cieľom je aj to, aby bola práca pre nízko kvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných, mnohokrát nekvalifikovaných ľudí, aby bolo dosť práce. Pretože je veľmi nespravodlivé, aby sme na jednej strane nútili ľudí pracovať a podmieňovali plnú výšku sociálnych dávok pracovnou aktivitou a na druhej strane nemali takúto pracovnú aktivitu pre týchto ľudí, lebo tým pádom ich znovu dostávame len do určitej pasce, pre zmenu spôsobenej dobrými úmyslami alebo dobrými zámermi. Idem preto k tomu z riešení, ktoré ponúka vláda Slovenskej republiky v tomto návrhu zákona.
To prvé riešenie je zavedenie povinnosti vykonávať aktivačnú činnosť. Návrh "znižuje dávku v hmotnej núdzi o 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nemá príjem z práce a zároveň sa na základe výzvy nezúčastnil menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác na predchádzanie alebo odstraňovanie následkov v mimoriadnej situácii". Toľko citácia toho, čo prináša vládna, vládny návrh zákona.
Hneď na úvod k tomuto opatreniu chcem povedať, že je správne podmieňovať plnú výšku sociálnych dávok aktivitou. Je správne povedať, že ak chce niekto plnú výšku sociálnych dávok, musí prejaviť záujem pracovať, musí vykonať nejakú aktivitu. S tým súhlasím. Na druhej strane ale treba povedať, že s takto naformulovaným riešením alebo takto ponúknutým riešením sú spojené aj určité problémy. Dnes som o nich už hovoril. My tu máme na Slovensku obce, kde máme stovky dlhodobo nezamestnaných, stovky ľudí z marginalizovaných skupín, zo sociálne znevýhodneného prostredia, stovky ľudí s nízkou alebo skoro žiadnou kvalifikáciou. Povedať, že stačí, aby sa títo ľudia prihlásili na výzvu obce, alebo tie ďalšie podmienky na nejakú dobrovoľnícku činnosť, na to, aby dostali plnú výšku, obávam sa, že bude len pro forma opatrenie. Tá obec mnohokrát naozaj nie je schopná zabezpečiť toľko pracovnej aktivity pre toľko dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou.
To, že úrady práce chcú pomáhať, je pozitívny krok. To chválim, to je dobrý krok. To, že úrady práce majú byť nápomocné týmto obciam, je dobrý krok, ale na druhej strane znovu musím podčiarknuť tú skutočnosť, že ak by to bolo len tak jednoducho matematicky vypočítateľné, ako to tu už odznelo z úst pána ministra, že máme zhruba dvadsať tisíc takých ľudí, tak to má vypočítané, ktorí budú aktivizovaní v 3 000 obciach, tak to číslo je celkom dobré na jednu obec, len takto to nefunguje. Takto to nefunguje. Pretože paradoxne práve týchto dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných, tieto sociálne znevýhodnené skupiny máme v najchudobnejších regiónoch, väčšinou v obciach, ktoré sú na periférii, väčšinou v obciach, ktoré nemajú ani veľa obyvateľov, to znamená, reálne ani nemajú toľko pracovných príležitostí, aby dokázali všetkým svojim občanom dať takúto reálnu ponuku pracovať. Je len pro forma ponukou. Preto si myslím, že to celé skončí pro forma. Bude nejaká výzva pre osem ľudí, tristo ľudí sa na ňu prihlási, no však oni ukázali aktivitu, oni chceli, ale obec pre nich nemá prácu. No tak tým pádom im nemôžte krátiť dávku v hmotnej núdzi. Veď oni chcú pracovať, len akurát im nikto prácu neponúkol. Takže toto sa obávam pri tomto opatrení.
Nevyriešime to, kým nepríde to, čo som povedal v úvode, ten tretí postulát, že musí existovať dostatok práce pre týchto nízko kvalifikovaných ľudí. Je to problém. My dnes v chudobnejších regiónoch Slovenska máme problém poskytnúť prácu pre kvalifikovaných ľudí. My máme problém poskytnúť prácu pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí, nie pre týchto nízko kvalifikovaných, ktorí už mnohokrát, dlhodobo nezamestnaní, stratili aj pracovné návyky, alebo ich nikdy dokonca, bohužiaľ, ani nezískali, tieto pracovné návyky. Toto je realita Slovenska. A bol by som veľmi nerád a znovu to zopakujem, tú faktickú poznámku som povedal pánovi splnomocnencovi vlády pre rómsku problematiku, aby sme to zjednodušili, že hovorím o Rómoch. Vôbec nehovorím o Rómoch. Hovorím o skupine ľudí, ktorá dlhodobo nepracuje a nikdy ani nepracovala. Je nízko kvalifikovaná. A sú tam príslušníci všetkých národnostných menšín na Slovensku, aj väčšinového slovenského obyvateľstva v tých dedinách. O nich hovorím. O týchto ľuďoch.
Takže rozumiem tomuto opatreniu, ešte raz poviem, podporujem a podčiarkujem skutočnosť, že plnú výšku sociálnych dávok treba podmieniť aktivitou, len tá aktivita by mala byť skutočná a nie formálna. To je to pre mňa dôležité.
Treba ponúknuť nejaké riešenie. No tak pokračujem ďalej. My sme už v tomto funkčnom období, tu v tomto pléne Národnej rady riešili poslanecký návrh zákona, ktorý predkladali kolegovia z KDH, o tom, aby štátne podniky mohli ponúknuť pracovné príležitosti formou aktivačných prác. Teda aby tieto aktivačné práce mohli robiť aj štátne podniky. Dokonca tu padol aj návrh, prečo to nemôžu robiť niektoré súkromné podniky na základe nejakej dohody. Prečo by to nemohli robiť samosprávne kraje? Súhlasím s pánom spravodajcom. Veľmi dobrá téma. Teda tu existujú možnosti, ale keď toto nevyriešime a necháme len toto opatrenie v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, máme pro forma opatrenie. Áno, je to krok správnym smerom, ale problém, ktorý máme s dlhodobo nezamestnanými, nevyriešime takýmto spôsobom.
Idem k druhému opatreniu, ktoré prináša tento vládny návrh zákona, a to je zavedenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí si našli prácu a zanikol im nárok na dávku v hmotnej núdzi. V praxi to bude teda fungovať tak, že keď dlhodobo nezamestnaný si nájde prácu, začne pracovať, tak logicky tá práca, ak bude za minimálnu mzdu, až do trojnásobku minimálnej mzdy, čo už je trošku taká optimistická, ako východniar poviem, trošku taká bratislavská vízia, hej, že nejaký dlhodobo nezamestnaný si v okrese Gelnica nájde prácu za trojnásobok minimálnej mzdy, to je teda dosť optimistická vízia, ale prosím. Príde o pomoc v hmotnej núdzi rodina, čiže o dávky pomoci v hmotnej núdzi príde, takže aby ten rozdiel bol preňho zaujímavý, keď to mám tak povedať, tak štát doplatí 63 eur 7 centov mesačne po dobu šiestich mesiacov. Znovu akože ušľachtilý plán, riešiaci aj jeden z troch principiálnych postulátov, ktoré som na úvod povedal, že pracovať sa musí oplatiť viacej ako poberať sociálnu dávku. Všetci, ktorí žijeme v regiónoch, kde je minimálna mzda pomerne bežnou mzdou za prácu, vieme, že problém u dlhodobo nezamestnaných je mnohokrát v tom, že začínajú počítať, či sa im oplatí pracovať, alebo nie. A dochádzajú k záveru, že jednoducho za minimálnu mzdu sa pracovať neoplatí, lebo o čo všetko prídu, si nevykompenzujú príjmom z práce. Tento nepomer, pán minister to hovoril dnes už aj o dôchodkoch, tu existuje, musíme ho poznať a musíme ho riešiť.
Čiže tu prichádza vláda s takýmto riešením, po dobu šiestich mesiacov ako keby kompenzoval tej rodine aj výpadok dávok v hmotnej núdzi. To znamená, áno, po dobu šiestich mesiacov aj za tú minimálnu mzdu by to mohlo vychádzať tak, že sa pracovať oplatí viacej ako poberať sociálnu dávku. No dobre, ale čo bude po tých siedmich mesiacoch? To je tá... Po tých šiestich mesiacoch? To je tá správna otázka. Ľudo Kaník sa už na to pýtal, čo bude v siedmom mesiaci? V siedmom mesiaci sa dostane do situácie, že síce už prešiel tým úvodom v novej práci, teda prešiel skúšobným obdobím, už má možno aj pracovnú zmluvu na jeden rok, možno aj na dobu neurčitú, a to už je veľmi optimistické, ale má nejakú pracovnú zmluvu, no lenže prišiel už o ďalších 63,07. V tej chvíli je na minimálnej mzde a začne znovu kalkulovať, či preňho naozaj nie je výhodnejšie byť nezamestnaným a byť na začiatku. Už nie je dlhodobo nezamestnaný, je na začiatku, čiže dostane podporu v nezamestnanosti, pôjde sa niekde rekvalifikovať. A toho sa ja obávam. A toho sa, myslím, obávajú aj mnohí kolegovia z opozície, ktorí dnes hovorili, že nie je zlé riešenie, len je to znovu riešenie na chvíľočku. Na chvíľu, aby sa znížili čísla v štatistike dlhodobo nezamestnaných. Ale ako to urobíme ďalej? V siedmom mesiaci, čo bude prebiehať?
Preto by som dal do pozornosti aj návrh zákona, ktorý predkladá na túto schôdzu pán poslanec Kaník. Je to novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde to rieši spôsobom podľa mňa udržateľnejším a možno aj spravodlivejším, aby sa väčšie percento z príjmu nezapočítavalo pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi. Dnes sa nezapočítava 25 percent. Aby sa nezapočítavalo 40 percent. V tej chvíli by takýto človek mal nárok na dávku v hmotnej núdzi, keď pracuje za minimálnu mzdu aj dlhodobo. Práve túto riskantnú skupinu ľudí, ktorí sú na hranici toho, že sa rozhodujú, či pre 20 euro mesačne chodiť do roboty, alebo nechodiť do roboty, lebo toľko mu to vyjde, by takéto riešenie mohlo osloviť. Pán poslanec ho má predložený v prvom čítaní na túto schôdzu.
Čiže poďme o tom diskutovať, uvidím, ako sa rozhodne plénum Národnej rady, v druhom čítaní sa to dá predložiť ako pozmeňujúci návrh. Je to ale riešenie, ktoré nám rieši siedmy mesiac, keď to mám veľmi jednoducho povedať. Teda po šiestich mesiacoch, ak už nedostane tú kompenzáciu vo výške 63 eur 7 centov, máme riešenie práve týchto nízko príjmových ľudí, aby sa im, aby ani nezačali špekulovať o tom, že sa im neoplatí pracovať za minimálnu mzdu, pretože 40 % sa im nezapočítava pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi a v tej chvíli začnú na ňu mať nárok. Samozrejme, počíta sa aj počet nezaopatrených ľudí v rodine. Čiže znovu je to rozdiel, či otec rodiny pracuje za minimálnu mzdu a doma majú sedem detí, alebo niekto pracuje za minimálnu mzdu a je sám. Aj tu je úplne iný rozdiel a iná sociálna situácia. My chceme, aby otec sedemčlennej rodiny chodil do práce aj za tú minimálnu mzdu. Kaníkove riešenie je lepšie, prepáčte, ako nerobím tu nikomu agendu, chcem byť veľmi vecný, ale treba sa na to nie politicky, ale vecne pozrieť, či by sme nemohli ísť radšej týmto riešením.
To, čo mi chýba, keď už som pri tomto riešení (Zapisknutie v sále.), to, čo mi chýba v novele zákona pri... Pardon (Hlas z pléna.)? Aha. To, čo mi chýba... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, ako... (Hlas z pléna: Čakal som, či zareagujete. Nezareagovali ste, viete.) Ale vy ma nebudete riadiť, pán poslanec! (Hlas z pléna.) Už si nechajte tie svoje metódy, čo ste tu vniesli všetci do parlamentu, na doma! Pískajte si na folklórnom festivale, nie tuná! (Potlesk. Hlas z pléna.)
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Budem sa držať vecnej problematiky. To, čo mi chýba trošku vo vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je riešenie pre pracujúce rodiny, o ktorom sme hovorili na ostatnej schôdzi Národnej rady v júni, ktoré nie vlastným zavinením prišli o príjem z práce. Lebo riešime tu určitú skupinu, marginalizovanú skupinu, problematickú skupinu, dlhodobo nezamestnaných, pre ktorých sa viacej oplatí poberať dávky v hmotnej núdzi ako pracovať. O nich hovoríme. Ale nehovoríme o skupine ľudí, ja som to nazval problematika známej relácie Modré z neba, o ľuďoch, ktorí pracovali celý život a nie vlastným zavinením sa dostali do situácie, že prišli o príjem z práce. Jeden je chorý, druhý má, je už na dôchodku, práve odišiel do dôchodku, alebo je v invalidnom dôchodku, jeden je na nemocenskej, druhý stratil prácu. Majú dve, tri deti. Sociálna situácia sa v tejto rodine prudko zhorší. A jediný ich príjem sú tie sociálne dávky, ako materské, nemocenské, dôchodok, na ktoré už si sami vypracovali dlhými rokmi práce. Čiže oni nepoberajú nejakú pomoc zo sociálneho systému, oni len zo sociálneho systému dostávajú dávku, ktorú si sami vypracovali rokmi svojej práce.
Tam som vtedy prišiel s riešením, keď sa pamätáte na to, aby sme takisto takú sociálnu dávku, na ktorú máte nárok na základe odpracovaných rokov ako celú nezapočítali pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi. Čiže odborne sa to volá, ide o súbeh dávok zo systému sociálneho poistenia - materské, nemocenské, dôchodok, na ktoré posudzovanému rodičovi s nezaopatrenými deťmi vznikol nárok na základe odpracovaných rokov s dávkou v hmotnej núdzi. Toto mi tu chýba v tomto návrhu zákona, keď už riešime zákon o pomoci v hmotnej núdzi, tak hovoríme o hmotnej núdzi, do ktorej sa môžu, rodina, pracujúca rodina s deťmi dostať nie vlastným zavinením, ale v dôsledku úrazu, zákernej choroby, straty zamestnania, odchodu jedného z rodičov, ktorý sa stará o nezaopatrené deti, do predčasného, invalidného dôchodku, riadneho dôchodku. A to mi chýba v tomto zákone.
Ja prídem s pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní, avizujem už v tejto chvíli, veľmi rád ho nechám posúdiť, samozrejme, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale skúsme to nehodiť za hlavu. Je to problém, ktorý sa dotýka možno nie veľa pracujúcich rodín s deťmi, ale takéto rodiny tu na Slovensku máme. Jednu takú rodinu riešila aj relácia Modré z neba a rezonovalo to veľmi na Slovensku v tom čase.
To, čo - vrátim sa ale k tomu návrhu pri dlhodobo nezamestnaných, že teda dostanú určitú kompenzáciu, ak dostanú mzdu vo výške do trojnásobku minimálnej mzdy - to, čo nerieši tento návrh, a znovu by som na to chcel možno upriamiť pozornosť, je skutočnosť, že, no, ak v chudobnejších regiónoch dlhodobo nezamestnaný, nízko kvalifikovaný má to veľké šťastie, že získa prácu, tak je po väčšine skoro vždy za minimálnu mzdu. To je realita Slovenska dnes.
Snívať o trojnásobku minimálnej mzdy je síce pekné, ale je to viac-menej, prepáčte, bratislavský sen. Určite to nie je sen na Gemeri, ani na Spiši, ani na Zemplíne. To, čo ale by novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi mala riešiť, je, či by sme nenašli nejaký mechanizmus, ktorý sme onehdy nazvali medzitrh práce, teda mechanizmus, že niekto je ochotný zamestnať dlhodobo nezamestnaného, je ochotný zamestnať nízko kvalifikovaného, ale preňho ako pre podnikateľa, ako pre obec, ako pre dobrovoľnícku organizáciu je aj minimálna mzda veľa. Áno, vie prispieť 200, 250 euro, natoľko si cení túto prácu, ale viac nemá. Či by sme nepouvažovali o tom, že tu by práve sociálny systém mohol vstúpiť podobnou kompenzačnou dávkou, ale trošku vyššou, aby dokompenzoval danému človeku do minimálnej mzdy jeho možný príjem. Pretože naším cieľom, a teším sa, že aj cieľom ministerstva práce, sociálnych vecí a pána ministra Richtera, je, aby ľudia išli do práce. Nielen formálne, aby sa niekde nahlásili, ale aby ľudia išli do práce. No tak poďme naozaj sa zaoberať tým, že minimálna mzda je síce na Slovensku nízka, súhlasím s pánom ministrom Richterom, ale v niektorých regiónoch a za prácu, ktorú vedia nízko kvalifikovaní odviesť, je aj minimálna mzda veľmi vysoká. Vedia ale mnohokrát obce, podnikatelia, štátne inštitúcie, súkromné firmy dať menej peňazí, vedia dve tretiny minimálnej mzdy. No tak poďme riešiť, či nedokážeme sociálnou dávkou aj takéhoto človeka dostať do pracovného procesu.
Takže možno je to trošku taký viac pohľad z chudobnejšieho regiónu, viac pohľad z regiónu, kde je vysoká nezamestnanosť a veľký počet dlhodobo nezamestnaných, Košický a Prešovský kraj patria medzi kraje s najvyššou evidovanou mierou dlhodobej nezamestnanosti spomedzi všetkých regiónov v Európskej únii. Už som tu to hovoril. Väčšiu mieru dlhodobej nezamestnanosti z regiónov Európskej únie už má len Francúzska Guyana, Guadeloupe a Martinique, francúzske zámorské departmenty. Dobre počujete. Čiže ja o tom trošku niečo viem. A trošku viem aj o tom, že aj v tej obci by bol možno nejaký živnostník, bol nejaký podnikateľ, ktorý by si aj vedel zobrať dvoch - troch, má teraz zákazku, ľudí, ale proste aj minimálna mzda je preňho v danej situácii veľa. Takže aj takýmto spôsobom by mohol sociálny systém pomôcť tomu, čo chceme, aby sa pracovať oplatilo viacej ako poberať sociálne dávky, aby ľudia boli aktívnejší.
K tretiemu opatreniu, ktoré navrhuje minister práce v návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, teda zavedenie možnosti strhávať pokutu uloženú v rámci priestupkového konania z dávok v hmotnej núdzi či rodičovského príspevku. Už dnes plynula v pléne Národnej rady diskusia. Ja naozaj prispejem len niekoľkými pohľadmi. To prvé, čo chcem povedať, je, že považujem za správne riešiť problém, že na Slovensku ľudia, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a sú v hmotnej núdzi, sú v podstate v stave priestupkovej imunity. To je zaujímavá téma, lebo keď sme riešili imunitu poslancov, tak to bola téma, ktorou sa zaoberal každý. Keď riešime priestupkovú imunitu ľudí v hmotnej núdzi, tak to je téma, ktorá tak nevzrušuje bratislavské médiá, súdiac podľa účasti na tomto rokovaní. No isteže nevzrušuje, lebo ten bicykel väčšinou ukradnú v Košickom alebo Prešovskom kraji. Problém je, že väčšinou aj ten istý človek každý týždeň. A keď sa porozprávate v Sačurove s policajtmi, ktorí tam majú svoju stanicu, tak tí povedia, že oni ho aj chytia, oni aj vedia, ktorý to je. No a čo s ním? V hmotnej núdzi, niekedy ešte aj maloletý, otec je v hmotnej núdzi. No, neriešiteľný problém. No, neriešiteľný problém. Akurát ľudia sa nedokážu dovolať spravodlivosti. Takže tento krok, ku ktorému pristúpilo ministerstvo práce, sociálnych vecí, že to vidí, že pomenuváva problém a ponúka nejaké riešenie, je správne. Otázka je, či to riešenie bude fungovať?
Pán poslanec Kaník upozornil na to, že rodina je posudzovaná ako celok, a my vlastne pre jedného, no, nespratníka v rodine, potrestáme celú rodinu? Áno, odpoveď môže byť na to taká, že teda tá rodina má vychovávať toho svojho jedného člena. No, ale viete, v každej, aj v tej slušnej rodine sa občas nájde an for terrible, aj v tej najslušnejšej, a doplatí na to celá rodina, keď siahnete na hmotnú núdzu, na dávku v hmotnej núdzi. Je otázny ten návrh zákona, ale nie pre mňa, ale skôr pre poslanecký klub SMER-u, s ktorým znovu prichádza SDKÚ na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, aby pokuta a aby škoda, ktorá je spôsobená priestupkom, mohla byť odpracovaná. To je znovu otázka, či sa dá jedno zameniť za druhé, alebo jedno s druhým skombinovať. To dávam znovu len ako podnet do druhého čítania. Z môjho pohľadu som pripravený diskutovať o týchto návrhoch riešení a nájsť aj prípadnú kombináciu.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať len toľko, že je chvályhodné, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prišlo s týmto návrhom zákona do pléna Národnej rady. Ponúka určité riešenia. Určite je to vykročenie na správnu cestu, len obávam sa, že ak bude tento návrh zákona schválený tak, ako je napísaný dnes, nevyrieši to, čo chceme vyriešiť, aby bolo viac práce pre dlhodobo nezamestnaných, aby títo chodili reálne do práce, aby sa im pracovať oplatilo viacej ako poberať sociálne dávky.
Preto si myslím a chcem vyzvať pána ministra práce, sociálnych vecí, aby mal otvorené oči, uši aj srdce k návrhom riešení, ktoré určite budeme prinášať v druhom čítaní, aby sme naozaj schválili taký návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý naozaj pomôže tým, ktorým treba pomôcť. Marginalizovaným skupinám, ľuďom zo sociálne znevýhodneného prostredia, dlhodobo nezamestnaným, ktorí padli do pasce chudoby a nevedia sa z nej sami dostať. Cesta, ktorou ale ministerstvo vykročilo, teda cesta, aby plná výška sociálnych dávok bola podmienená aktivitou a aby bola aktivita odmeňovaná viac ako neaktivita, je určite vykročenie správnym smerom.
Držím vám palce, pán minister.
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.9.2013 10:47 - 10:49 hod.
Viliam NovotnýA druhá poznámka je k tomu, ako popisoval pán poslanec Mihál celý proces. No ale táto hra je už známa. Je to obľúbená politická hra našich kolegov zo strany SMER, že vždy niekto príde s nejakým návrhom, ktorý sa zdá byť priechodný a použiteľný, a keď sa ukáže, že verejná mienka sa proti tomu silne ohradí a silne sa postaví, tak v tej chvíli príde pán premiér, kandidát na prezidenta, ako záchranca a okamžite to zruší. Takže to je hra, ktorú sme už viackrát mohli pozorovať aj pri iných návrhoch. Pozorovali sme to aj pri rodičovskom príspevku. Otázne je len, a o tom zapochybujem, čo povedal pán poslanec v závere, že verejnosť si to určite všimla a zapamätá si. Obávam sa, že verejnosť si to nevšimla a veľmi si to nezapamätá. Dokonca je možné, že to pripísala ako pozitívne body pánovi premiérovi. Treba ale pripomenúť, že to bol pôvodný zámer ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pán štátny tajomník Burian ho komunikoval.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.9.2013 10:25 - 10:27 hod.
Viliam NovotnýAle teraz k pánovi poslancovi Beblavému. Ďakujem veľmi pekne, že vystúpil a že zanalyzoval túto situáciu. Aj som dobehol z kancelárie, aby som mu dal faktickú poznámku. A chcem povedať v podstate...
Ale teraz k pánovi poslancovi Beblavému. Ďakujem veľmi pekne, že vystúpil a že zanalyzoval túto situáciu. Aj som dobehol z kancelárie, aby som mu dal faktickú poznámku. A chcem povedať v podstate tri veci. Tá prvá vec je, že chválapánubohu, že vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku vyzerá tak, ako ho predkladá dnes pán minister Richter. Lebo pôvodne mal vyzerať ináč. To, čo je tu predložené, je v podstate technická novela, ktorá otvára priestor na pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Ale to, čo pôvodne uvažovalo urobiť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, voči čomu si sa aj ty, pán poslanec Beblavý, veľmi silne a jasne postavil, bolo to, aby výrazným spôsobom obmedzilo poberanie rodičovského príspevku pre pracujúcich rodičov. Chválapánubohu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj vďaka aktivite SDKÚ - DS a pána poslanca Beblavého od toho odstúpilo.
A tá moja posledná poznámka je k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý si avizoval, ktorý by si chcel predložiť v druhom čítaní. Dnes máme rodičovský príspevok a dnes máme príspevok na starostlivosť o dieťa. Ony sa vlastne prekrývajú, ale nie sú totožné. Jeden dostáva rodič, keď sa stará o dieťa sám, druhý, keď dáva dieťa do zariadenia. Jeden z týchto príspevkov je logicky navrhovaný na valorizáciu a zväčšenie z 230 na 260 eur z dôvodu, že tie škôlky sú jednoducho stále drahšie. Na druhej strane ale platí aj to, čo na záver povedal pán poslanec Beblavý, že mali by sme systémovo uvažovať o tom, lebo ani toto nie je celkom systémové a spravodlivé sociálne riešenie. Mali by sme naozaj rozmýšľať o tom, ako podporiť pracujúcich ľudí, aby mali deti.
Chcel by som povedať, že som rád, že pán minister Richter priniesol tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi do pléna Národnej rady. Som rád, že vláda Slovenskej republiky sa začala venovať pálčivému problému marginalizovaných skupín a dlhodobo nezamestnaných, ktorých na Slovensku máme mnoho, a začali, začal sa, vláda sa začala zaoberať aj problémom dávok v hmotnej núdzi a efektívneho používania týchto dávok. Takže toľko na úvod z mojej strany.
Je dobré, že vláda sa neskrýva pred týmto problémom a prináša nejaké riešenia. Aj keď na druhej strane musím povedať, že, ako som avizoval vo faktických poznámkach, tieto riešenia, nehovorím, že sú zlé, ale sú určite nedokonalé, a bude sa treba ďalej v druhom čítaní zaoberať ďalšími doplneniami tohto vládneho návrhu zákona tak, aby systém fungoval. Ako si to predstavuje vláda, ako si to predstavuje Národná rada Slovenskej republiky, aby naozaj nedochádzalo k zneužívaniu dávky v hmotnej núdzi, aby tu naozaj naďalej nebola situácia, keď sa toleruje priestupková imunita pre určitú skupinu obyvateľov, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, aby sa pracovať oplatilo viacej ako poberať tieto dávky.
Takže keby som to mal jednou vetou povedať, tento zákon je v parlamente, je to dobré, ale je to trochu málo pre mňa. Očakával by som viac a budem sa snažiť, aby sme viac do tohto zákona aj presadili.
Opakovane na schôdze Národnej rady SDKÚ - DS predkladá návrhy zákonov, ktoré riešia problematiku marginalizovaných skupín a riešia problematiku dlhodobo nezamestnaných, aj zneužívania dávok v hmotnej núdzi. Na každej schôdzi o tom diskutujeme, ponúkame konkrétne riešenia, a preto budem ponúkať konkrétne riešenia a doplnenia aj vo svojom vystúpení.
Predovšetkým by som chcel povedať, že ak chceme riešiť túto problematiku, mali by sme si povedať, čo sú naše ciele. Z môjho pohľadu, z pohľadu SDKÚ - DS, je cieľom, aby zákony platili pre všetkých rovnako, aby sa pracovať oplatilo viac ako poberať sociálne dávky, ale naším cieľom je aj to, aby bola práca pre nízko kvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných, mnohokrát nekvalifikovaných ľudí, aby bolo dosť práce. Pretože je veľmi nespravodlivé, aby sme na jednej strane nútili ľudí pracovať a podmieňovali plnú výšku sociálnych dávok pracovnou aktivitou a na druhej strane nemali takúto pracovnú aktivitu pre týchto ľudí, lebo tým pádom ich znovu dostávame len do určitej pasce, pre zmenu spôsobenej dobrými úmyslami alebo dobrými zámermi. Idem preto k tomu z riešení, ktoré ponúka vláda Slovenskej republiky v tomto návrhu zákona.
To prvé riešenie je zavedenie povinnosti vykonávať aktivačnú činnosť. Návrh "znižuje dávku v hmotnej núdzi o 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nemá príjem z práce a zároveň sa na základe výzvy nezúčastnil menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác na predchádzanie alebo odstraňovanie následkov v mimoriadnej situácii". Toľko citácia toho, čo prináša vládna, vládny návrh zákona.
Hneď na úvod k tomuto opatreniu chcem povedať, že je správne podmieňovať plnú výšku sociálnych dávok aktivitou. Je správne povedať, že ak chce niekto plnú výšku sociálnych dávok, musí prejaviť záujem pracovať, musí vykonať nejakú aktivitu. S tým súhlasím. Na druhej strane ale treba povedať, že s takto naformulovaným riešením alebo takto ponúknutým riešením sú spojené aj určité problémy. Dnes som o nich už hovoril. My tu máme na Slovensku obce, kde máme stovky dlhodobo nezamestnaných, stovky ľudí z marginalizovaných skupín, zo sociálne znevýhodneného prostredia, stovky ľudí s nízkou alebo skoro žiadnou kvalifikáciou. Povedať, že stačí, aby sa títo ľudia prihlásili na výzvu obce, alebo tie ďalšie podmienky na nejakú dobrovoľnícku činnosť, na to, aby dostali plnú výšku, obávam sa, že bude len pro forma opatrenie. Tá obec mnohokrát naozaj nie je schopná zabezpečiť toľko pracovnej aktivity pre toľko dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou.
To, že úrady práce chcú pomáhať, je pozitívny krok. To chválim, to je dobrý krok. To, že úrady práce majú byť nápomocné týmto obciam, je dobrý krok, ale na druhej strane znovu musím podčiarknuť tú skutočnosť, že ak by to bolo len tak jednoducho matematicky vypočítateľné, ako to tu už odznelo z úst pána ministra, že máme zhruba dvadsať tisíc takých ľudí, tak to má vypočítané, ktorí budú aktivizovaní v 3 000 obciach, tak to číslo je celkom dobré na jednu obec, len takto to nefunguje. Takto to nefunguje. Pretože paradoxne práve týchto dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných, tieto sociálne znevýhodnené skupiny máme v najchudobnejších regiónoch, väčšinou v obciach, ktoré sú na periférii, väčšinou v obciach, ktoré nemajú ani veľa obyvateľov, to znamená, reálne ani nemajú toľko pracovných príležitostí, aby dokázali všetkým svojim občanom dať takúto reálnu ponuku pracovať. Je len pro forma ponukou. Preto si myslím, že to celé skončí pro forma. Bude nejaká výzva pre osem ľudí, tristo ľudí sa na ňu prihlási, no však oni ukázali aktivitu, oni chceli, ale obec pre nich nemá prácu. No tak tým pádom im nemôžte krátiť dávku v hmotnej núdzi. Veď oni chcú pracovať, len akurát im nikto prácu neponúkol. Takže toto sa obávam pri tomto opatrení.
Nevyriešime to, kým nepríde to, čo som povedal v úvode, ten tretí postulát, že musí existovať dostatok práce pre týchto nízko kvalifikovaných ľudí. Je to problém. My dnes v chudobnejších regiónoch Slovenska máme problém poskytnúť prácu pre kvalifikovaných ľudí. My máme problém poskytnúť prácu pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí, nie pre týchto nízko kvalifikovaných, ktorí už mnohokrát, dlhodobo nezamestnaní, stratili aj pracovné návyky, alebo ich nikdy dokonca, bohužiaľ, ani nezískali, tieto pracovné návyky. Toto je realita Slovenska. A bol by som veľmi nerád a znovu to zopakujem, tú faktickú poznámku som povedal pánovi splnomocnencovi vlády pre rómsku problematiku, aby sme to zjednodušili, že hovorím o Rómoch. Vôbec nehovorím o Rómoch. Hovorím o skupine ľudí, ktorá dlhodobo nepracuje a nikdy ani nepracovala. Je nízko kvalifikovaná. A sú tam príslušníci všetkých národnostných menšín na Slovensku, aj väčšinového slovenského obyvateľstva v tých dedinách. O nich hovorím. O týchto ľuďoch.
Takže rozumiem tomuto opatreniu, ešte raz poviem, podporujem a podčiarkujem skutočnosť, že plnú výšku sociálnych dávok treba podmieniť aktivitou, len tá aktivita by mala byť skutočná a nie formálna. To je to pre mňa dôležité.
Treba ponúknuť nejaké riešenie. No tak pokračujem ďalej. My sme už v tomto funkčnom období, tu v tomto pléne Národnej rady riešili poslanecký návrh zákona, ktorý predkladali kolegovia z KDH, o tom, aby štátne podniky mohli ponúknuť pracovné príležitosti formou aktivačných prác. Teda aby tieto aktivačné práce mohli robiť aj štátne podniky. Dokonca tu padol aj návrh, prečo to nemôžu robiť niektoré súkromné podniky na základe nejakej dohody. Prečo by to nemohli robiť samosprávne kraje? Súhlasím s pánom spravodajcom. Veľmi dobrá téma. Teda tu existujú možnosti, ale keď toto nevyriešime a necháme len toto opatrenie v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, máme pro forma opatrenie. Áno, je to krok správnym smerom, ale problém, ktorý máme s dlhodobo nezamestnanými, nevyriešime takýmto spôsobom.
Idem k druhému opatreniu, ktoré prináša tento vládny návrh zákona, a to je zavedenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí si našli prácu a zanikol im nárok na dávku v hmotnej núdzi. V praxi to bude teda fungovať tak, že keď dlhodobo nezamestnaný si nájde prácu, začne pracovať, tak logicky tá práca, ak bude za minimálnu mzdu, až do trojnásobku minimálnej mzdy, čo už je trošku taká optimistická, ako východniar poviem, trošku taká bratislavská vízia, hej, že nejaký dlhodobo nezamestnaný si v okrese Gelnica nájde prácu za trojnásobok minimálnej mzdy, to je teda dosť optimistická vízia, ale prosím. Príde o pomoc v hmotnej núdzi rodina, čiže o dávky pomoci v hmotnej núdzi príde, takže aby ten rozdiel bol preňho zaujímavý, keď to mám tak povedať, tak štát doplatí 63 eur 7 centov mesačne po dobu šiestich mesiacov. Znovu akože ušľachtilý plán, riešiaci aj jeden z troch principiálnych postulátov, ktoré som na úvod povedal, že pracovať sa musí oplatiť viacej ako poberať sociálnu dávku. Všetci, ktorí žijeme v regiónoch, kde je minimálna mzda pomerne bežnou mzdou za prácu, vieme, že problém u dlhodobo nezamestnaných je mnohokrát v tom, že začínajú počítať, či sa im oplatí pracovať, alebo nie. A dochádzajú k záveru, že jednoducho za minimálnu mzdu sa pracovať neoplatí, lebo o čo všetko prídu, si nevykompenzujú príjmom z práce. Tento nepomer, pán minister to hovoril dnes už aj o dôchodkoch, tu existuje, musíme ho poznať a musíme ho riešiť.
Čiže tu prichádza vláda s takýmto riešením, po dobu šiestich mesiacov ako keby kompenzoval tej rodine aj výpadok dávok v hmotnej núdzi. To znamená, áno, po dobu šiestich mesiacov aj za tú minimálnu mzdu by to mohlo vychádzať tak, že sa pracovať oplatí viacej ako poberať sociálnu dávku. No dobre, ale čo bude po tých siedmich mesiacoch? To je tá... Po tých šiestich mesiacoch? To je tá správna otázka. Ľudo Kaník sa už na to pýtal, čo bude v siedmom mesiaci? V siedmom mesiaci sa dostane do situácie, že síce už prešiel tým úvodom v novej práci, teda prešiel skúšobným obdobím, už má možno aj pracovnú zmluvu na jeden rok, možno aj na dobu neurčitú, a to už je veľmi optimistické, ale má nejakú pracovnú zmluvu, no lenže prišiel už o ďalších 63,07. V tej chvíli je na minimálnej mzde a začne znovu kalkulovať, či preňho naozaj nie je výhodnejšie byť nezamestnaným a byť na začiatku. Už nie je dlhodobo nezamestnaný, je na začiatku, čiže dostane podporu v nezamestnanosti, pôjde sa niekde rekvalifikovať. A toho sa ja obávam. A toho sa, myslím, obávajú aj mnohí kolegovia z opozície, ktorí dnes hovorili, že nie je zlé riešenie, len je to znovu riešenie na chvíľočku. Na chvíľu, aby sa znížili čísla v štatistike dlhodobo nezamestnaných. Ale ako to urobíme ďalej? V siedmom mesiaci, čo bude prebiehať?
Preto by som dal do pozornosti aj návrh zákona, ktorý predkladá na túto schôdzu pán poslanec Kaník. Je to novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde to rieši spôsobom podľa mňa udržateľnejším a možno aj spravodlivejším, aby sa väčšie percento z príjmu nezapočítavalo pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi. Dnes sa nezapočítava 25 percent. Aby sa nezapočítavalo 40 percent. V tej chvíli by takýto človek mal nárok na dávku v hmotnej núdzi, keď pracuje za minimálnu mzdu aj dlhodobo. Práve túto riskantnú skupinu ľudí, ktorí sú na hranici toho, že sa rozhodujú, či pre 20 euro mesačne chodiť do roboty, alebo nechodiť do roboty, lebo toľko mu to vyjde, by takéto riešenie mohlo osloviť. Pán poslanec ho má predložený v prvom čítaní na túto schôdzu.
Čiže poďme o tom diskutovať, uvidím, ako sa rozhodne plénum Národnej rady, v druhom čítaní sa to dá predložiť ako pozmeňujúci návrh. Je to ale riešenie, ktoré nám rieši siedmy mesiac, keď to mám veľmi jednoducho povedať. Teda po šiestich mesiacoch, ak už nedostane tú kompenzáciu vo výške 63 eur 7 centov, máme riešenie práve týchto nízko príjmových ľudí, aby sa im, aby ani nezačali špekulovať o tom, že sa im neoplatí pracovať za minimálnu mzdu, pretože 40 % sa im nezapočítava pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi a v tej chvíli začnú na ňu mať nárok. Samozrejme, počíta sa aj počet nezaopatrených ľudí v rodine. Čiže znovu je to rozdiel, či otec rodiny pracuje za minimálnu mzdu a doma majú sedem detí, alebo niekto pracuje za minimálnu mzdu a je sám. Aj tu je úplne iný rozdiel a iná sociálna situácia. My chceme, aby otec sedemčlennej rodiny chodil do práce aj za tú minimálnu mzdu. Kaníkove riešenie je lepšie, prepáčte, ako nerobím tu nikomu agendu, chcem byť veľmi vecný, ale treba sa na to nie politicky, ale vecne pozrieť, či by sme nemohli ísť radšej týmto riešením.
To, čo mi chýba, keď už som pri tomto riešení (Zapisknutie v sále.), to, čo mi chýba v novele zákona pri... Pardon (Hlas z pléna.)? Aha. To, čo mi chýba... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, ako... (Hlas z pléna: Čakal som, či zareagujete. Nezareagovali ste, viete.) Ale vy ma nebudete riadiť, pán poslanec! (Hlas z pléna.) Už si nechajte tie svoje metódy, čo ste tu vniesli všetci do parlamentu, na doma! Pískajte si na folklórnom festivale, nie tuná! (Potlesk. Hlas z pléna.)
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Budem sa držať vecnej problematiky. To, čo mi chýba trošku vo vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je riešenie pre pracujúce rodiny, o ktorom sme hovorili na ostatnej schôdzi Národnej rady v júni, ktoré nie vlastným zavinením prišli o príjem z práce. Lebo riešime tu určitú skupinu, marginalizovanú skupinu, problematickú skupinu, dlhodobo nezamestnaných, pre ktorých sa viacej oplatí poberať dávky v hmotnej núdzi ako pracovať. O nich hovoríme. Ale nehovoríme o skupine ľudí, ja som to nazval problematika známej relácie Modré z neba, o ľuďoch, ktorí pracovali celý život a nie vlastným zavinením sa dostali do situácie, že prišli o príjem z práce. Jeden je chorý, druhý má, je už na dôchodku, práve odišiel do dôchodku, alebo je v invalidnom dôchodku, jeden je na nemocenskej, druhý stratil prácu. Majú dve, tri deti. Sociálna situácia sa v tejto rodine prudko zhorší. A jediný ich príjem sú tie sociálne dávky, ako materské, nemocenské, dôchodok, na ktoré už si sami vypracovali dlhými rokmi práce. Čiže oni nepoberajú nejakú pomoc zo sociálneho systému, oni len zo sociálneho systému dostávajú dávku, ktorú si sami vypracovali rokmi svojej práce.
Tam som vtedy prišiel s riešením, keď sa pamätáte na to, aby sme takisto takú sociálnu dávku, na ktorú máte nárok na základe odpracovaných rokov ako celú nezapočítali pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi. Čiže odborne sa to volá, ide o súbeh dávok zo systému sociálneho poistenia - materské, nemocenské, dôchodok, na ktoré posudzovanému rodičovi s nezaopatrenými deťmi vznikol nárok na základe odpracovaných rokov s dávkou v hmotnej núdzi. Toto mi tu chýba v tomto návrhu zákona, keď už riešime zákon o pomoci v hmotnej núdzi, tak hovoríme o hmotnej núdzi, do ktorej sa môžu, rodina, pracujúca rodina s deťmi dostať nie vlastným zavinením, ale v dôsledku úrazu, zákernej choroby, straty zamestnania, odchodu jedného z rodičov, ktorý sa stará o nezaopatrené deti, do predčasného, invalidného dôchodku, riadneho dôchodku. A to mi chýba v tomto zákone.
Ja prídem s pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní, avizujem už v tejto chvíli, veľmi rád ho nechám posúdiť, samozrejme, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale skúsme to nehodiť za hlavu. Je to problém, ktorý sa dotýka možno nie veľa pracujúcich rodín s deťmi, ale takéto rodiny tu na Slovensku máme. Jednu takú rodinu riešila aj relácia Modré z neba a rezonovalo to veľmi na Slovensku v tom čase.
To, čo - vrátim sa ale k tomu návrhu pri dlhodobo nezamestnaných, že teda dostanú určitú kompenzáciu, ak dostanú mzdu vo výške do trojnásobku minimálnej mzdy - to, čo nerieši tento návrh, a znovu by som na to chcel možno upriamiť pozornosť, je skutočnosť, že, no, ak v chudobnejších regiónoch dlhodobo nezamestnaný, nízko kvalifikovaný má to veľké šťastie, že získa prácu, tak je po väčšine skoro vždy za minimálnu mzdu. To je realita Slovenska dnes.
Snívať o trojnásobku minimálnej mzdy je síce pekné, ale je to viac-menej, prepáčte, bratislavský sen. Určite to nie je sen na Gemeri, ani na Spiši, ani na Zemplíne. To, čo ale by novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi mala riešiť, je, či by sme nenašli nejaký mechanizmus, ktorý sme onehdy nazvali medzitrh práce, teda mechanizmus, že niekto je ochotný zamestnať dlhodobo nezamestnaného, je ochotný zamestnať nízko kvalifikovaného, ale preňho ako pre podnikateľa, ako pre obec, ako pre dobrovoľnícku organizáciu je aj minimálna mzda veľa. Áno, vie prispieť 200, 250 euro, natoľko si cení túto prácu, ale viac nemá. Či by sme nepouvažovali o tom, že tu by práve sociálny systém mohol vstúpiť podobnou kompenzačnou dávkou, ale trošku vyššou, aby dokompenzoval danému človeku do minimálnej mzdy jeho možný príjem. Pretože naším cieľom, a teším sa, že aj cieľom ministerstva práce, sociálnych vecí a pána ministra Richtera, je, aby ľudia išli do práce. Nielen formálne, aby sa niekde nahlásili, ale aby ľudia išli do práce. No tak poďme naozaj sa zaoberať tým, že minimálna mzda je síce na Slovensku nízka, súhlasím s pánom ministrom Richterom, ale v niektorých regiónoch a za prácu, ktorú vedia nízko kvalifikovaní odviesť, je aj minimálna mzda veľmi vysoká. Vedia ale mnohokrát obce, podnikatelia, štátne inštitúcie, súkromné firmy dať menej peňazí, vedia dve tretiny minimálnej mzdy. No tak poďme riešiť, či nedokážeme sociálnou dávkou aj takéhoto človeka dostať do pracovného procesu.
Takže možno je to trošku taký viac pohľad z chudobnejšieho regiónu, viac pohľad z regiónu, kde je vysoká nezamestnanosť a veľký počet dlhodobo nezamestnaných, Košický a Prešovský kraj patria medzi kraje s najvyššou evidovanou mierou dlhodobej nezamestnanosti spomedzi všetkých regiónov v Európskej únii. Už som tu to hovoril. Väčšiu mieru dlhodobej nezamestnanosti z regiónov Európskej únie už má len Francúzska Guyana, Guadeloupe a Martinique, francúzske zámorské departmenty. Dobre počujete. Čiže ja o tom trošku niečo viem. A trošku viem aj o tom, že aj v tej obci by bol možno nejaký živnostník, bol nejaký podnikateľ, ktorý by si aj vedel zobrať dvoch - troch, má teraz zákazku, ľudí, ale proste aj minimálna mzda je preňho v danej situácii veľa. Takže aj takýmto spôsobom by mohol sociálny systém pomôcť tomu, čo chceme, aby sa pracovať oplatilo viacej ako poberať sociálne dávky, aby ľudia boli aktívnejší.
K tretiemu opatreniu, ktoré navrhuje minister práce v návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, teda zavedenie možnosti strhávať pokutu uloženú v rámci priestupkového konania z dávok v hmotnej núdzi či rodičovského príspevku. Už dnes plynula v pléne Národnej rady diskusia. Ja naozaj prispejem len niekoľkými pohľadmi. To prvé, čo chcem povedať, je, že považujem za správne riešiť problém, že na Slovensku ľudia, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a sú v hmotnej núdzi, sú v podstate v stave priestupkovej imunity. To je zaujímavá téma, lebo keď sme riešili imunitu poslancov, tak to bola téma, ktorou sa zaoberal každý. Keď riešime priestupkovú imunitu ľudí v hmotnej núdzi, tak to je téma, ktorá tak nevzrušuje bratislavské médiá, súdiac podľa účasti na tomto rokovaní. No isteže nevzrušuje, lebo ten bicykel väčšinou ukradnú v Košickom alebo Prešovskom kraji. Problém je, že väčšinou aj ten istý človek každý týždeň. A keď sa porozprávate v Sačurove s policajtmi, ktorí tam majú svoju stanicu, tak tí povedia, že oni ho aj chytia, oni aj vedia, ktorý to je. No a čo s ním? V hmotnej núdzi, niekedy ešte aj maloletý, otec je v hmotnej núdzi. No, neriešiteľný problém. No, neriešiteľný problém. Akurát ľudia sa nedokážu dovolať spravodlivosti. Takže tento krok, ku ktorému pristúpilo ministerstvo práce, sociálnych vecí, že to vidí, že pomenuváva problém a ponúka nejaké riešenie, je správne. Otázka je, či to riešenie bude fungovať?
Pán poslanec Kaník upozornil na to, že rodina je posudzovaná ako celok, a my vlastne pre jedného, no, nespratníka v rodine, potrestáme celú rodinu? Áno, odpoveď môže byť na to taká, že teda tá rodina má vychovávať toho svojho jedného člena. No, ale viete, v každej, aj v tej slušnej rodine sa občas nájde an for terrible, aj v tej najslušnejšej, a doplatí na to celá rodina, keď siahnete na hmotnú núdzu, na dávku v hmotnej núdzi. Je otázny ten návrh zákona, ale nie pre mňa, ale skôr pre poslanecký klub SMER-u, s ktorým znovu prichádza SDKÚ na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, aby pokuta a aby škoda, ktorá je spôsobená priestupkom, mohla byť odpracovaná. To je znovu otázka, či sa dá jedno zameniť za druhé, alebo jedno s druhým skombinovať. To dávam znovu len ako podnet do druhého čítania. Z môjho pohľadu som pripravený diskutovať o týchto návrhoch riešení a nájsť aj prípadnú kombináciu.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať len toľko, že je chvályhodné, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prišlo s týmto návrhom zákona do pléna Národnej rady. Ponúka určité riešenia. Určite je to vykročenie na správnu cestu, len obávam sa, že ak bude tento návrh zákona schválený tak, ako je napísaný dnes, nevyrieši to, čo chceme vyriešiť, aby bolo viac práce pre dlhodobo nezamestnaných, aby títo chodili reálne do práce, aby sa im pracovať oplatilo viacej ako poberať sociálne dávky.
Preto si myslím a chcem vyzvať pána ministra práce, sociálnych vecí, aby mal otvorené oči, uši aj srdce k návrhom riešení, ktoré určite budeme prinášať v druhom čítaní, aby sme naozaj schválili taký návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý naozaj pomôže tým, ktorým treba pomôcť. Marginalizovaným skupinám, ľuďom zo sociálne znevýhodneného prostredia, dlhodobo nezamestnaným, ktorí padli do pasce chudoby a nevedia sa z nej sami dostať. Cesta, ktorou ale ministerstvo vykročilo, teda cesta, aby plná výška sociálnych dávok bola podmienená aktivitou a aby bola aktivita odmeňovaná viac ako neaktivita, je určite vykročenie správnym smerom.
Držím vám palce, pán minister.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.9.2013 16:44 - 17:00 hod.
Viliam NovotnýNa úvod by som ale chcel povedať, že v tejto Národnej rade tomu rozumiem, ale neschvaľujem to, aby sme hovorili o rómskych a...
Na úvod by som ale chcel povedať, že v tejto Národnej rade tomu rozumiem, ale neschvaľujem to, aby sme hovorili o rómskych a nerómskych zákonoch, o rómskej problematike a nerómskej problematike, lebo my by sme mali hovoriť o tom, že tento zákon chce riešiť problém dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných ľudí, ktorí žijú v hmotnej núdzi a nevedia sa dostať zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádzajú. Na Slovensku v chudobných regiónoch máme obrovské množstvo dlhodobo nezamestnaných, ktorí nie sú rómskej národnosti, takže takto by som to nezjednodušoval, lebo podľa mňa to bude mätúce.
Druhá moja poznámka je, že chcem podčiarknuť to, čo povedal môj predrečník pán poslanec Podmanický, že zámer je dobrý, aj odhodlanie je dobré. Ale keď to tak zjednodušíte, že 32 hodín mesačne a 860 ľudí na úradoch práce tomu bude napomáhať, tak sa to bude dať zrealizovať. Veľmi dobre viete, že máme obce, kde tých ľudí je desať, pätnásť, ale máme obce, kde sú ich stovky. A bude to viac-menej pro forma fungujúce opatrenie, ktoré bude len o tom, že oni sa prihlásia na výzvu obecného úradu, ale reálne nebude vedieť obec ani v spolupráci s úradom práce im vyrobiť alebo pripraviť toľko pracovných príležitostí.
A moja posledná poznámka je, že za trestnú činnosť, ani za priestupky nikdy neobviňujte politiku, politikov, to konajú konkrétni ľudia. To, čo ste použili, je taký dickensovský socialistický realizmus.
Zákon o hmotnej núdzi nie je ani pravicový, ani ľavicový, to máte pravdu, pán minister. To, že aj SDKÚ - DS opakovane prináša riešenia na schôdze Národnej...
Zákon o hmotnej núdzi nie je ani pravicový, ani ľavicový, to máte pravdu, pán minister. To, že aj SDKÚ - DS opakovane prináša riešenia na schôdze Národnej rady, na každú schôdzu Národnej rady prichádzame s nejakými riešeniami, ktoré riešia práve problém marginalizovaných skupín, práve ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, nízko kvalifikovaných, v chudobnejších regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti, svedčí len o tom, že nás ten problém trápi tak, ako trápi vás. A my teraz musíme nájsť dobré a fungujúce riešenia.
A ja znovu zopakujem, že to, že si to vláda uvedomuje, to, že vy ste dnes prišli s týmto zákonom do parlamentu a ponúkate nejaké riešenia, budem o nich viacej hovoriť vo svojom vystúpení, je chvályhodné. My len hovoríme, že tieto riešenia majú množstvo úskalí, ktoré si aj vy sám uvedomujete. Viete, hneď len jedno, nechcem dlho hovoriť, ale vylúpnem, keď ste povedali, že no vlastne sa to bude týkať zhruba dvadsať tisíc ľudí a na tých tri tisíc obcí to už nie je také zlé číslo. Sedelo by to, keby na každú obec naozaj pripadlo, ja neviem, šesť alebo sedem takýchto ľudí. No len, viete, v Kecerovaciach sa len pousmejú, keď tam máme situáciu, že na tie obecné práce by mali nastúpiť stovky dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných ľudí, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie. Starosta to tam nedokáže zmanažovať. Áno, podávate mu pomocnú ruku cez úrad práce. Vnímam to znovu ako nejaký posun, obávam sa, že ale ani úrad práce nebude vedieť v spolupráci so starostom vymyslieť toľko práce. A to je náš problém, že ešte týchto dlhodobo nezamestnaných máme nerovnomerne rozdelených skôr v tých chudobných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.9.2013 15:43 - 15:59 hod.
Viliam NovotnýTen problém je v niečom inom, a o tom hovoril pán poslanec Kaník. Ten problém je v tom, že tieto riešenia nie sú dostačujúce a nebudú zrejme fungovať. Aj ja budem hovoriť o množstve problémov, na ktoré upozornil Ľudo Kaník. Viete, v obci, kde je 20, 30 dlhodobo nezamestnaných, sa dá teoreticky dostať do situácie, aby sa všetci prihlásili na výzvu pri obecných prácach, ale keď je ich dvetisíc v obci, ktorá má dvetisícpäťsto obyvateľov, je to nemožné. Čiže bude to zase len pro forma opatrenie, oni sa všetci prihlásia, bude 20 miest, dvadsiati budú pracovať, ostatní si splnia zákonnú povinnosť, ale neriešime zásadný problém. Napríklad v tomto bode, keď už tento bod vyberieme, a to, aby bol dostatok práce pre týchto nízko kvalifikovaných ľudí, aby sme hľadali riešenia.
Čiže pán poslanec Kaník to vyjadril veľmi dobre a ja to, v tom budem len pokračovať dneska v rozprave. Začali ste dobre, ale tieto riešenia nebudú dostačujúce, treba pokračovať ďalej. A my sa určite budeme snažiť pomôcť v týchto riešeniach, ak budú racionálne a budú účelné.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.9.2013 13:08 - 13:08 hod.
Viliam NovotnýUvádzajúci uvádza bod 2.7.2013 10:26 - 10:33 hod.
Viliam NovotnýNo, ja len, aby sme sa náhodou neuviedli do omylu, lebo nechcem znovu politikárčiť, ale teraz ide o technické riešenie toho problému. Pani poslankyňa hovorí, že pán minister o tom vie a chce to riešiť vo veľkej novele zákona o sociálnom poistení. No ja som zas, skôr ako som predložil tento poslanecký návrh zákona, sa obrátil interpeláciou na ministra práce, sociálnych...
No, ja len, aby sme sa náhodou neuviedli do omylu, lebo nechcem znovu politikárčiť, ale teraz ide o technické riešenie toho problému. Pani poslankyňa hovorí, že pán minister o tom vie a chce to riešiť vo veľkej novele zákona o sociálnom poistení. No ja som zas, skôr ako som predložil tento poslanecký návrh zákona, sa obrátil interpeláciou na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a pýtal som sa na to isté, či o tom vie. To je prvá vec. A aké nápravné opatrenie sa pripravuje.
No, dostal som túto odpoveď, čítam vám z odpovede na moju interpeláciu, ktorú mi poslal pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, len jeden krátky odsek: "V nadväznosti na zákonom riešený súbeh nárokov na výplatu viacerých dôchodkov sa pri zvyšovaní dôchodkov pevnou sumou riešilo aj zvyšovanie dôchodkov podľa toho, či je dôchodok vyplácaný v plnej sume alebo v sume jednej polovice, t. j. k dôchodkom vyplácaným v plnej sume patrí zvýšenie, ktoré sa odvíja od priemernej mesačnej sumy príslušných dôchodkových dávok vyplácaných v plnej sume a k dôchodkom vyplácaným v sume jednej polovice patrí zvýšenie, ktoré závisí od priemernej mesačnej sumy príslušných dôchodkových dávok vyplácaných v sume jednej polovice."
Čiže len popis toho, čo sa deje, ako sa to vypočítava.
Teraz ide záverečná veta: "Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o omyl, ani o nedopatrenie pri výpočte zvyšovania dôchodkov." Tak som to totižto v interpelácii nazval ja, že zrejme ide len o omyl, o nedopatrenie, akože ten vzorec bol možno dobre vymyslený, len nefunguje dobre, v praxi sa ukazujú diferencie. Ale odpovedá mi pán minister, že "sa nejedná o omyl, ani o nedopatrenie pri výpočte zvyšovania dôchodkov". "Zvyšovanie pevnou sumou dôchodkov v súbehu rešpektuje kritérium zákonného riešenia súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov."
Čiže, dámy a páni, a ja by som to rád odložil na to, že to vyrieši ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, lebo o probléme vie. Len ministerstvo mi na moju interpeláciu odpovedalo, že je to tak, ako to je, a je to tak správne. To je odpoveď ministerstva.
A keď už mám slovo aj k tomu, čo povedal pán poslanec Kaník, keď ma dokážete sledovať, tak ja vám veľmi krátko vysvetlím, ako to funguje dnes a ako navrhujeme s pánom poslancom Kaníkom, aby to fungovalo.
Ešte raz, ak sa vláda rozhodla o valorizáciu pevnou sumou, ktorú vypočíta na základe priemeru všetkých dôchodkov, nech sa páči, je to rozhodnutie, rešpektujem, ale nie je v závere tento výpočet nastavený správne.
Takže dnes sa to počíta tak, že sa zoberú všetky starobné dôchodky a vypočíta sa pevná suma na základe priemeru všetkých starobných dôchodkov. Dnes sa zoberú všetky invalidné dôchodky a vypočíta sa pevná suma valorizácie na základe výpočtu alebo priemeru všetkých invalidných dôchodcov.
No ale teraz problém nastáva v súbehu a ten riešim, len súbeh riešim. Problém nastáva v súbehu. Čiže vdova alebo vdovec má nárok na vdovský dôchodok aj svoj starobný dôchodok, teda vypočíta sa, keď sa určuje vdovský dôchodok, 60 % dôchodku manžela, manželky a starobný dôchodok, na ktorý má nárok na základe počtu odpracovaných rokov. Jeden z nich je vyšší, ten, ktorý je vyšší, sa kráti o 50, pardon, ten, ktorý je vyšší, zostáva a ten, ktorý je nižší, sa kráti o 50 %. Takto vznikne konečná suma.
A teraz ministerstvo novelou zákona o sociálnom poistení pristupuje k valorizácii, a teraz pozor, zoberú sa všetky vdovské dôchodky, ktoré sú v súbehu krátené, a vypočíta sa pevná suma ich valorizácie na základe ich priemeru. Potom sa zoberú všetky vdovské dôchodky, ktoré v súbehu nie sú krátené, a vypočíta sa pevná suma ich valorizácie na základe ich priemeru. Potom sa zoberú všetky starobné dôchodky v súbehu, ktoré nie sú krátené, a vypočíta sa pevná suma valorizácie na základe ich priemeru. Potom sa zoberú všetky starobné dôchodky v súbehu, ktoré sú krátené, a vypočíta sa pevná suma valorizácie na základe ich priemeru.
A teraz vznikajú kombinácie, vdova, ktorá má nižší starobný ako vdovský dôchodok v súbehu, vdova, ktorá má vyšší starobný dôchodok ako vdovský dôchodok v súbehu. A tieto sumy, ktoré sa vypočítali, sa im sčítavajú a tak vznikne tá diferencia, že vdova s nižším starobným dôchodkom dostane valorizáciu pri rovnakej výške dôchodku 10,80 a vdova s vyšším starobným dôchodkom ako vdovským dostane valorizáciu o 14,40. Tu nastal ten problém, ten výpočet je zbytočne komplikovaný.
My jednoducho navrhujeme s pánom poslancom Kaníkom, aby sme vypočítali pevnú sumu valorizácie na základe priemeru všetkých invalidných, všetkých starobných, všetkých vdovských, vdoveckých dôchodkov a potom v súbehu ten dôchodok, ktorý sa kráti, tak suma, o ktorú pevná suma, o ktorú sa má valorizovať, aby sa takisto krátila o polovicu.
Jednoduché. A vyjde to presne. To je celé.
Neviem, či ste ma stíhali sledovať, musím povedať, že nie je to vôbec jednoduché, si to zapamätať a hlavne to interpretovať, keď to nechcete čítať, ale pokúsil som sa o to, aby ste videli, že systém, ktorý fungoval alebo ktorý funguje v súčasnosti, mal určite dobrý motív, snažil sa byť maximálne spravodlivý, ale práve tým, že ako veľmi rozdeľuje tie kategórie na malé skupiny, sa stal nespravodlivým. Pretože, opakujem, máte vdovu, ktorá dnes má dôchodok, a jej susedu cez chodbu, ktorá má taký istý dôchodok na cent presný, príde valorizácia o pevnú sumu, ktorá má byť spravodlivá, a rozdiel medzi nimi je 10,80 a 14,40. Za päť rokov tento rozdiel môže dosiahnuť, keďže je to nastavené na päť rokov, môže dosiahnuť až 60 euro. No je to spravodlivé? No nie je to spravodlivé.
Preto navrhujeme podľa mňa omnoho jednoduchší model, ktorý kopíruje do určitej miery aj to, čo som povedal na začiatku, ako sa dôchodky vypočítavajú. Pretože dôchodky sa vypočítavajú tak, že sa určí vdovský dôchodok, 60 % dôchodku manžela, manželky, určí sa starobný dôchodok a ten, ktorý je nižší pri porovnaní, sa kráti o 50 %. To isté bude s valorizovanou sumou. Čiže bude valorizovaná pevná suma na základe priemeru všetkých vdovských dôchodkov, vypočítaná suma, pevná suma na základe, o ktorú sa má valorizovať, na základe priemeru všetkých starobných dôchodkov a v súbehu, ktorý dôchodok sa u daného dôchodcu kráti, tak tá suma sa bude krátiť na polovicu. Jednoduché a vyjde to presne. Nebude nespravodlivosť.
Dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Uvádzajúci uvádza bod 2.7.2013 10:07 - 10:17 hod.
Viliam NovotnýTeda dovoľte mi, aby som v mene svojom aj v mene môjho spolupredkladateľa pána poslanca Kaníka predložil novelu zákona o sociálnom poistení. Novelou č. 252/2012 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, bol schválený mechanizmus valorizovania dôchodkov o pevnú sumu, ktorý bol pre rok 2012 ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. Toľko na úvod, aby ste vedeli, o čom chcem hovoriť.
Dostal som jeden podnet od konkrétnej občianky, vdovy, z mesta Detva, ktorá poberá vdovský dôchodok a správne poukázala na to, že spôsob výpočtu pevnej sumy valorizácie dôchodkov v súbehu určený v § 82 ods. 9 a 10 spomínanej novely diskriminuje vdovy s nízkym starobným dôchodkom.
Veľmi, budem sa snažiť hovoriť pomerne jednoducho, lebo keď prečítam to komplikované technické zdôvodnenie, ktoré je aj v dôvodovej správe, aby bolo presné, tak možno mi nebudete všetci celkom dobre rozumieť.
Treba povedať, že systém výpočtu valorizácie o pevnú sumu je postavený na tom, že sa vypočíta táto suma z priemeru všetkých dôchodkov daného typu. Veľmi jednoducho. Takto to funguje. Čiže zoberú sa všetky starobné dôchodky, vypočíta sa priemer, zoberú sa všetky starobné dôchodky v súbehu, vypočíta sa ich priemer a určí sa pevná suma. Suma je jednotná, pretože cieľom zákonodarcu v roku 2012 bolo, aby sme zvyšovali o pevnú sumu dôchodky vo všetkých kategóriách, aby sa tým vyrovnávali tie nižšie dôchodky s tými vyššími, keď to tak mám veľmi jednoducho povedať.
No, lenže niekde sa vlúdila chybička a musím povedať, že táto statočná žena, táto vdova s deťmi, pani Mária, ma na to upozornila. A v prvej chvíli som to bral ako jeden z tých mnohých listov, ktoré prídu, viete, k poslancom a prečítate si a mnohokrát sa ľudia len tak sťažujú, lebo už sa sťažovali všade, tak sa sťažujú aj vám. No ale keď sme to začali počítať s mojimi ľuďmi z môjho tímu, tak prišli sme na to, že ona má naozaj pravdu, že sa vlúdila chybička pri tých najlepších predsavzatiach, ktoré mali na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vlastne týmto nespravodlivo nastaveným výpočtom valorizácie vznikli dva problémy. Ten prvý problém je, že zákon určuje pevnú sumu valorizácie pre vdovy a vdovcov z priemerných dôchodkov vyplácaných v súbehu. Vypočítaná pevná suma valorizácie je teda nižšia z dôvodu nižšej výšky priemerných dôchodkov vyplácaných v súbehu ako pri rovnakom veľkom starobnom dôchodku.
Vysvetlím. Ak daný dôchodca, daná vdova poberá vdovský aj starobný dôchodok, oba sa valorizujú o pevnú sumu, tak v porovnaní s inou dôchodkyňou, ktorá mala pred valorizáciou rovnako vysoký starobný dôchodok, sa tejto vdove valorizuje tento dôchodok o nižšiu sumu v súčte. Chybička. No že? Tak pevná suma je o tej najväčšej "spravodlivosti" pri valorizácii. A tu sa vlúdila chybička. Konkrétne v tomto prípade som to aj vypočítal, čiže vdovám s nízkym starobným dôchodkom, k tomu sa ešte vrátim, že to je dôležité, teda má vdovský a starobný dôchodok, jeden z tých dvoch sa kráti o 50 % podľa platnej legislatívy. Vdovy, ktoré majú nižší starobný dôchodok a ten sa kráti o 50 %, sa týmto omylom dokonca ich starobný a vdovský dôchodok spolu zvyšujú o nižšiu sumu, teda zvyšujú sa o 10,80 euro ako rovnako nízky starobný dôchodok dôchodkýň, ktoré vdovský dôchodok nepoberajú. Ten sa valorizuje o 11,20 euro. Áno, vy mi teraz poviete, nie je to veľký rozdiel, ale je to chybička. Čiže dôchodkyňa, ktorá poberá starobný dôchodok, valorizuje sa jej o 11,20. Dôchodkyňa, ktorá má rovnako vysoký dôchodok, ale v súčte, v súbehu vdovského a bývalého 50 % kráteného nižšieho starobného, ten sa valorizuje o 10,80 euro. Čiže to je prvý problém.
Druhý problém, ktorý nastal pri chybne vypočítanej valorizácii dôchodkov, je ten, že vznikli dve kategórie vdov. Máme vdovy s nízkym starobným dôchodkom, ktorým sa v súbehu kráti starobný dôchodok, sa v roku 2012 podľa opatrenia valorizovali dôchodkové dávky už o spomínaných 10,80 euro. A vdovám s vyšším starobným dôchodkom, ktorým sa v súbehu kráti vdovský dôchodok, sa v roku 2012 valorizovali dôchodkové dávky pevnou sumou o 14,40 euro. To už nie je taký zanedbateľný rozdiel.
Čiže máte znovu dve vdovy, majú úplne rovnaký dôchodok, len je v súbehu súčtom vdovského a starobného, jednej sa krátil starobný, druhej sa krátil vdovský, pretože to má svoj výpočet, prečo jeden, prečo druhý. Obe majú dnes alebo mali rovnakú výšku dôchodku, ale jednej sa valorizoval po novom prepočte o 10,80 euro a druhej o 14,40 euro.
Keďže je valorizácia nastavená takýmto modelom na 5 rokov, tak ten rozdiel medzi týmito dvoma vdovami, ktoré mali úplne rovnaký dôchodok v súčasnosti a začal sa takto nespravodlivo valorizovať v priebehu 5 rokov, sa zvýši na rozdiel až 600 euro. A keď si niekto teda myslí, že 600 euro je málo pre vdovu, tak nemyslím si to a myslím si, že túto chybu by sme mali opraviť.
Ja ponúkam riešenie. Ponúkam inú filozofiu na úpravu výpočtu tejto valorizácie. Navrhujem, aby sa suma valorizovania všetkých dôchodkových dávok, starobné, vdovské a invalidné, určovala z priemernej výšky konkrétnej dávky, až následne sa nižšia z tých súm znížila o 50 %. Teda navrhujem rovnaký postup ako pri určovaní krátenia nižšieho dôchodku pri dôchodkoch vyplácaných v súbehu. Toľko návrh zákona.
Na záver mi dovoľte ešte povedať obligatórne formulácie. Keďže dochádza len k zjednoteniu výpočtu zvyšovania dôchodkových dávok a prerozdelenie celkových nákladov na valorizáciu dôchodkov, návrh by nemal mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, keďže odstraňuje nespravodlivú kategorizáciu poberateliek vdovských dôchodkov a zabraňuje nespravodlivému prepadu príjmov jednej skupiny vdov. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.
Dámy a páni, iste uznáte, že ide o technický návrh zákona, ktorý vylepší určovanie pevných súm na valorizovanie dôchodkov a hlavne dosiahne to, čo bol pôvodný zámer navrhovateľa - spravodlivosť. Tak myslím si, že je úplne logický, že keď majú dve osoby, ktoré poberajú dôchodok, dnes rovnaký dôchodok a po prepočte valorizovania o pevnú sumu, ktorá by mala byť rovnaká, sa jednej skupine zvyšuje viac ako druhej skupine, tak zrejme tento prepočet nie je postavený spravodlivo, preto navrhujem trochu iný a jednoduchší vzorec, ktorý by v rámci existujúcich zdrojov v sociálnom poistení určených na výplatu týchto sociálnych dávok, výplatu týchto dôchodkov mal zabezpečiť väčšiu spravodlivosť.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod 2.7.2013 9:51 - 10:07 hod.
Viliam NovotnýZačnem možno od konca, lebo tak sa to lepšie pamätá, lebo logicky sa mi to tak skladá.
Pán poslanec Bublavý, áno, tak vnímam to, že tiež v princípe...
Začnem možno od konca, lebo tak sa to lepšie pamätá, lebo logicky sa mi to tak skladá.
Pán poslanec Bublavý, áno, tak vnímam to, že tiež v princípe nemáte nič proti tomu, aby sme dobrovoľných darcov krvi v akejsi forme odmeňovali. Naozaj sú samosprávy, ktoré si na to nájdu nejaký model. Ja som o tom diskutoval aj s predstaviteľmi ministerstva zdravotníctva, že ako, ako vlastne pomôcť týmto ľudom, pomôcť, ako sa poďakovať týmto ľudom za ich prínos. Pomôcť, oni nepotrebujú od nás pomoc, oni pomáhajú nám. Ale ako im povedať "ďakujem".
A, áno, sú tu také možnosti, zorganizovať nejaký koncert, zorganizovať nejaký výlet povedzme pre týchto ľudí alebo nejakú takúto formu hľadať prostredníctvom samosprávy. Musím ale povedať, že to, že vo vašej obci je to takto zorganizované, klobúk dole. Žiaľ, takých obcí asi nie je veľa na Slovensku, čo povedal aj pán poslanec Hraško.
Čo sa týka toho, prečo som tento návrh zákona nepredložil, keď sme boli vládnou koalíciou, no boli sme vládnou koalíciou 17 mesiacov, a keby sme boli vládnou koalíciou 4 roky, predložil by som tento návrh zákona. Aktivisti zo Slovenského Červeného kríža v Košiciach dobre o tom vedia, že sa spolu rozprávame niekedy od roku 2008, keď oni prvýkrát oslovili ešte vtedy pána ministra Rašiho a začali hľadať riešenie najprv vládnym návrhom zákona a potom hneď po zmene vlády, keď prišla vláda Ivety Radičovej, som spolu, sme spolu komunikovali a hľadali sme ten model, ako to vyriešiť. Nie je to také celkom jednoduché. Pretože keby som mal byť úplne spravodlivý, tak trebalo by povedať, že ak niekoho oslobodíte od nejakého poplatku, tak musíte povedať, ktoré funguje, tomu, kto oslobodí od poplatku.
Čiže skôr vnímam tento návrh zákona ako upozornenie na problém a otvorenie diskusie, ktorú tu budem pravidelne otvárať, lebo myslím si, že je záhodné(záhodno) diskutovať o tejto téme.
Poviem úprimne, že aj v období 2002 až 2006, keď bol ministrom zdravotníctva Rudolf Zajac, táto diskusia prebiehala intenzívne v roku 2005 a bolo pripravené riešenie, aby dobrovoľní darcovia krvi neplatili tých pamätných 20 a 50 korún. Len vláda tiež skončila skôr, než sa to zmenilo v legislatíve. Takže táto diskusia tu bola a opakovane sa vracia.
Ja prichádzam teraz s takýmto riešením, som otvorený v druhom čítaní na pozmeňovacie návrhy, povedzte ako ináč, či to je dobré takto, či sa to nedá riešiť ináč.
Pán poslanec Kaník, áno, máš pravdu, toto nie je politický návrh zákona, miesto mňa by tu mohol kľudne stáť aj pán poslanec Bublavý alebo pani poslankyňa ktorákoľvek, alebo pán poslanec ktorýkoľvek zo SMER-u, alebo pán poslanec, alebo páni poslankyňa z Obyčajných ľudí. V tomto nie je žiadna politika, v tomto je skôr poďakovanie slovenského zdravotníctva a slovenskej spoločnosti pre dobrovoľných darcov krvi, ktoré vnímam, že je takým bielym miestom.
Máme tu, dámy a páni, dlh. Máme morálny dlh, ktorý môžme riešiť tak, že sa budeme tváriť, že ocenenie formou plakiet a medailí je to jediné, čo môžme urobiť pre dobrovoľných darcov krvi, prípadne ich zavolať na nejaký koncert. Ale osobne si myslím, že slovenské zdravotníctvo na týchto dobrovoľných darcov krvi, ktorí dobrovoľne darujú to najcennejšie, čo majú, životodarnú tekutinu krv, vďaka ktorej v slovenskom zdravotníctve zachraňujeme tisíce životov, vďaka ktorým v slovenskom zdravotníctve prinavraciame zdravie tisícom ľudí, by si malo spomenúť.
Pán poslanec Uhliarik, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie. Pán poslanec sa venoval skôr rozšíreniu ochranného limitu na doplatky za lieky a teraz budem chvíľu systémový. Naozaj, to riešenie, ktoré bolo schválené za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, považujem za dobré riešenie. Považujem to za dobré riešenie a poviem aj prečo.
Pozrite sa, fungujeme v solidárnom systéme verejného zdravotného poistenia. Fakt. Keď sme v solidárnom systéme verejného zdravotného poistenia, znamená, že každý prispieva podľa výšky svojho príjmu, aj keď si myslím, že aj tu by tá solidarita mala mať nejakú hornú hranicu, o ktorej sa tu prieme pri iných návrhoch zákonov, ale takisto dôležité je ochrániť tých najslabších v tomto systéme, aby dostali zdravotnú starostlivosť. A to vám hovorím ja ako "zlý" pravicový politik. Tak má fungovať verejné zdravotné poistenie. Lebo ak nechceme, aby tam fungovalo, tak robme iný model zdravotného poistenia. Robme kapitálové zdravotné poistenie, budeme mať každý životnú poistku aj v zdravotnom poistení. Dá sa ísť aj iným modelom. Len keď máme verejné zdravotné poistenie, tak súčasťou takéhoto systému má byť aj ochrana pred vysokými doplatkami za zdravotníctvo.
My sa v zdravotníctve často tvárime, že je bezplatné. V skutočnosti ale bezplatné nie je. A reálne v platnej legislatíve, a teraz nemyslím na nejaké poplatky, ktoré nemáme nikde evidované, ale myslím na legálne poplatky, sa tu platia poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ale aj doplatky za lieky predpísané na recept. Nehovorím o cenách liekov, ktoré kupujete v hotovosti v lekárni. Ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept je o tom, aby zdravotne ťažko postihnutý a dôchodca do určitého príjmu bol chránený pri katastroficky vysokými doplatkami, ktoré už ohrozujú jeho reálny rozpočet. To, čo navrhujem, je, aby sa táto kategória rozšírila aj o držiteľov Janského plakety. Do úrovne 45 eur za štvrťrok by mali byť chránení od doplatkov za lieky, teda nad úroveň 45 eur by mali byť chránení na doplatky za lieky predpísané na recept držitelia minimálne Bronzovej Janského plakety a od úrovne 30 euro držitelia Zlatej Janského plakety. Myslím si, že je to elegantné riešenie.
Ale vrátim sa k tomu, čo povedal pán poslanec Uhliarik. Pozrite sa, ak nám to situácia dovoľuje, tak zvyšujme ochranu pacientov v systéme. Ak sú všetky zdravotné poisťovne v kladom hospodárskom výsledku, tak použime tento kladný hospodársky výsledok v prospech pacientov.
To chcem doplniť k vystúpeniu pána poslanca Uhliarika. To by mala byť naša stratégia. Nie znárodniť zisk, znárodniť zdravotné poisťovne, vymyslieť protiústavnú novelu zákona, aby nesmeli mať zisk. Veď nech majú zisk. Keď to je dobré, nie? Keď firma je v kladnom hospodárskom výsledku, keď banka, v ktorej sú finančné prostriedky, je v kladom hospodárskom výsledku, keď vaša poisťovňa, v ktorej máte finančné prostriedky, je v kladom hospodárskom výsledku, to je dobré, nie? To hospodári dobre. Či radšej by ste chceli mať vaše poistné v stratovej firme, ktorá je pred krachom? Myslím, že nie. Každý by chcel mať v dobre hospodáriacej firme svoje finančné prostriedky. Čiže to je, to sedí.
No len teraz ide o to, čo s tým kladným hospodárskym výsledkom? A ja hovorím, využime ho v prospech pacientov. Napríklad tým, čo navrhol na minulej schôdzi pán poslanec Uhliarik, aby sa rozšíril ochranný limit na doplatky za lieky na ďalšie skupiny poistencov. Dnes to navrhujem pre držiteľov Janského plakiet. Ale napríklad aj tým, čo som navrhoval ja v januári, aby sme čakacie zoznamy viedli na všetku plánovanú zdravotnú starostlivosť, na ktorú sa dnes čaká, aby maximálna čakacia lehota bola 12 mesiacov. To je niečo, čo využije kladný hospodársky výsledok, lebo zdravotné poisťovne ho budú musieť rýchlejšie dávať do nemocníc. Do slovenských nemocníc.
Ale, dámy a páni, ktorí ste tu boli v predchádzajúcom funkčnom období, keď Ústavný súd rozhodol o tom, že zisk zdravotných poisťovní je protiústavný a my sme ho znovu dali do slovenskej legislatívy, dali sme veľmi striktné podmienky, za akých môže zdravotná poisťovňa dosahovať zisk. A boli to podmienky v prospech pacientov. V prospech finančných prostriedkov, ktoré majú ísť do zdravotnej starostlivosti.
Čiže ja si myslím, ak si to dnes môžme dovoliť, lebo poisťovne sú v kladom hospodárskom výsledku, tak využime tento kladný hospodársky výsledok napríklad tým, že zavedieme čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť, aby pacient vedel, kedy dostane zdravotnú starostlivosť, a táto bola uhradená. Alebo napríklad tým, že rozšírime ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept aj o ďalšie skupiny ľudí, ktorí nie sú na tom dobre zo sociálneho pohľadu, alebo napríklad aj pre držiteľov Janského plakiet.
Na záver, ak dovolíte, som si nechal pána poslanca Mičovského a pána poslanca Hrašku. Obidvom vám chcem veľmi pekne poďakovať za vaše vystúpenie a aj za to, že keď som hovoril v úvodných slovách, že máme neznámych hrdinov, tak dvaja neznámi hrdinovia sa veľmi skromne priznali k tomu, že sedia medzi nami. Takže aj za slovenské zdravotníctvo, aj za slovenskú spoločnosť jedno veľké ďakujem za to, čo robíte.
A nemyslím si, že ste teraz v konflikte záujmov. Naopak. Potešilo ma, že ste vystúpili, že ste nezostali mlčať. Pretože títo ľudia niekedy sú veľmi skromní. Ja to poznám. Oni prídu a povedia vám, že tak ja mám toľko a toľko darovaní krvi, až, no, poviem vám úprimne, keďže ja mám nejaký zdravotný, malý zdravotný hendikep a nemôžem byť darca krvi, tak až-až onemiem, až neviem, na to čo povedať. Predsa niektorí to robia desiatky rokov. To je proste niečo neuveriteľné.
A oni vlastne, oni vlastne ani nič nechcú. To je na tom to najkrajšie. Oni ani nechcú od nás, aby sme riešili niečo rozsiahle v slovenskej legislatíve. Oni chcú možno len niekedy také ľudské ďakujem. Niekedy. Aj preto som prišiel s tými poplatkami za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Niekedy sa ich tak možno dotkne, že on príde, tíško si sadne do čakárne a nevrlý zdravotný personál niečo naňho zareve a buchne dverami. A možno sedí niekoľko hodín v čakárni, nie že by to neodsedel, sedí niekoľko hodín v čakárni medzi ľuďmi, ktorí len poberali zo sociálneho a zdravotného systému, tí ho predbiehajú. A on, ktorý dal tak veľa, ktorý dal sám seba pre slovenské zdravotníctvo, nikoho nezaujíma. S tým by sme mali niečo robiť. Trápi ma to. Trápi ma to.
A možno toto riešenie, ktoré navrhujem, nie je najoptimálnejšie, ale cítim to, že nejaké riešenie by sme mali poskytnúť.
A naozaj sa chcem poďakovať aj pánovi poslancovi Mičovskému, aj pánovi poslancovi Hraškovi za ich vystúpenie aj za to, že sú dobrovoľnými darcami krvi a sú takýmito neznámymi hrdinami, ktorí sú už teraz pre nás v tejto chvíli známi. A majú pravdu aj v tom, že v tejto chvíli, keď tu hovorím, je 10.03 hod., myslím si, že v desiatkach slovenských nemocníc prebieha plánovaný operačný program, ako chirurg vám hovorím, že každý väčší operačný výkon cez dve hodiny, kde očakávate väčšie straty krvi, sa nemôže urobiť bez toho, aby ste objednali krv z krvnej banky a mali ju pripravenú v rezerve. Ona už tam čaká v tej krvnej banke pre toho konkrétneho pacienta, ktorý v tejto chvíli leží na operačnom stole a je operovaný. A možno sa nepoužije tá krv, lebo chirurg bude veľmi zručný a nebudú také veľké straty krvi, možno sa podá, až jak príde z operačného sálu na izbu a potom pri kontrole krvného obrazu je potrebné objednať túto krv. Hovorím o tom preto, aby ste si predstavili, ako veľmi potrebujeme v slovenskom zdravotníctve na plánované zdravotné výkony krv. A je možné, že, verím, že v tejto chvíli sa také nič nedeje, je 10.04 hod., že dnes mal byť niekto operovaný s plánovaným operačným výkonom, otec alebo mama z rodiny, a nemôže byť operovaný len preto, lebo nemá krv. Jednoducho anestéziológ neuspí pacienta, keď si nie je istý, že je preňho objednaná krv a je k dispozícii v krvnej banke, pretože by mohli nastať vážne problémy počas operácie, samozrejme, pri väčších výkonoch. Hovorím o presne indikovaných výkonoch. Nejdem vás tu medicínou zabávať ďalej.
Tým len chcem povedať, že to, že darujete krv, to nie je len o autonehode. Niekedy sa to tak kreslí. To nie je len o veľmi vážne chorom pacientovi, lebo niekedy v médiách dostanete len túto informáciu, že to je len pre takého konkrétneho pacienta, že ten a ten potrebuje krv, a tak vyzývajú darcov krvi. Určite to zachytíte v letných mesiacoch, keď médiá potrebujú občas niečo také mimoriadne, tak sa o tom často píše. Ale to nie je len o tom. To je o tom, že plánovaný chirurgický, operačný výkon, ktorý je, veľmi to zjednoduším, dlhšie ako dve hodiny a očakáva sa väčšia strata krvi, by sa nemal robiť a nerobí sa bez toho, aby bola objednaná krv. Tá musí byť jednoducho k dispozícii. A tá by nebola k dispozícii, keby nebolo tisícok dobrovoľných darcov krvi v celej tejto našej malej vlasti, ktorí dobrovoľne darujú krv a nič za to nechcú. Určite ju nedávajú pre Tatranku a minerálku.
Môj návrh zákona je o tom, aby slovenské zdravotníctvo a slovenská spoločnosť akýmsi spôsobom vedela poďakovať týmto neznámym hrdinom - dobrovoľným darcom krvi, aby boli oslobodení od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda od poplatkov za recept, za lekársky poukaz, za dopravu, za prednostné ošetrenie na ambulancii a za nadštandardný pobyt v nemocnici, a aby sa na nich vzťahoval ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept, a to do výšky 45 eur minimálne v prípade nositeľov Bronzovej Janského plakety a vo výške 30 eur minimálne od nositeľov Zlatého Janského plakety.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.