Vážený pán minister, vážená snemovňa. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. A začnem hneď s tým, aby potom neboli pochybnosti, či sa tak stalo.
Dovoľujem si povedať, že ak sú v zákone minimálne tri prvky vysoko pravdepodobne protiústavné, tak si v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku dovoľujem navrhnúť, aby sme o tejto novele zákona ďalej nerokovali.
Vrátim sa k tomu, prečo si to myslím. Na balkóne vytrvalo sedia veľmi milí a sympatickí pracovníci ministerstva vnútra, s ktorými sme pred niekoľkými týždňami v zostave Dostál, Kun, Osuský strávili asi dve hodiny diskusiou o námietkach, ktoré vyplynuli ako východisko hromadnej pripomienky k tomuto návrhu zákona. V rámci medzirezortného pripomienkovania a v rámci ďalšieho vývoja práce nad zákonom by som sa, dovolil vyjadriť len k tým bodom, ktoré boli námetom hromadnej pripomienky, o ktorej sme veľmi, ešte raz hovorím, v priateľskej a celkom aj parciálne konštruktívnej atmosfére diskutovali. Uvedomoval som si i vtedy, i teraz, že tí pracovníci mali svoje politické zadanie a ich úlohou bolo obhajovať toto zadanie, i keď bolo z môjho pohľadu parciálne neobhájiteľné.
Dovolím si teraz zbilancovať stav, v akom ten zákon teraz tu leží a čo si myslím o nosných problémoch tohto zákona. Prvým bodom, o ktorom sa tu už dosť hovorilo, kvôli ktorému som si dovolil vo faktickej poznámke citovať ústavu, je naša, domnievam sa, oprávnená požiadavka na zrušenie volebného moratória. Zdôrazním opäť dve veci, ktoré už zazneli. Na Slovensku sme už mali voľby, v ktorých nebolo existentné volebné moratórium a nespôsobilo to vôbec nijaké problémy. Naopak, v niektorých z predchádzajúcich volieb, ak ma pamäť neklame, a to číslo hovorím odhadom, bolo niečo cez 260 podaní na Ústavný súd v súvislosti s priebehom voľby a z nich bolo okolo 240 alebo niečo nad tým, teda viac ako 90 %, vo vzťahu k porušovaniu volebného moratória. Tak ako tu zaznelo, nie som presvedčený, že sa dopátrali páchateľov, že sa vec akýmsi spôsobom riešila. A dokonca sa aj nedomnievam, že ak mi niekto v deň volieb do schránky napchal, do poštovej schránky, volebné materiály ktoréhosi uchádzača, že ma to má, musí ovplyvniť. Jednoduché, jednoduchá možnosť je neotvárať schránku, ak sa bojím, čo z nej vyjde. Poznáme ten starý vtip z totality o chladničke a Leninovi. Je tiež absolútne jednoduché, ak sa mi nezdá informácia, vypnúť zdroj tejto informácie, či je to rozhlasový prijímač alebo televízor. Ale rozhodne si nemyslím, že na základe pocitu toho či onoho by som mal znemožniť iným ich ústavné právo na jednej strane na príjem informácií a na druhej strane na ich šírenie. Neexistuje, ako som prečítal, reálny dôvod, ktorý by sa dal aplikovať na toto obmedzenie slobody slova a prijmu informácií.
Takže nie je to žiadne vyhrážanie, povedali sme to veľmi zmierlivo pracovníkom ministerstva vnútra, povedal som to vo faktickej poznáme a hovorím to teraz. Existujú v tejto predlohe paragrafy a znenia, ktoré podáme na Ústavný súd, to moratórium okrem iného.
A opäť sa vraciam k včerajšiemu televíznemu šotu z volieb v Nórsku. V tejto nepochybne demokratickej krajine na schodoch vedúcich do volebnej miestnosti stáli traja či štyria mladí ľudia s letáčikmi v rukách. Očividne ich ponúkali voličom, ktorí vchádzali odvoliť. Je samozrejme právom voliča odmietnuť túto ponuku, tak ako odmietnem prípadne od milej slečny v pešej zóne ponuku, v ktorej mi oznamuje nová pizzeria, že je k mojim službám. A rovnako je mojím právom zobrať si ten letáčik. A dokonca je i mojím právom voliča rozhodnúť sa na tom poslednom schode a na ceste do volebného okrsku, že predsa zvolím tohto sympaťáka z toho letáčika, lebo volič je zvrchovaný pán a on sa môže rozhodnúť kedykoľvek do momentu, keď volebný lístok opustí jeho ruku a spadne do volebnej urny.
Domnievam sa teda, že neexistuje nejaký dôvod, ani dokonca tento príklad z nepochybnej demokracie. Kedysi, keď som nevidel tento šot, som uvádzal veľmi podobný šot, kde v jednom zo švédskych okrskov na dohľad toho okrsku stála sympatická figúra švédskeho premiéra Carl Bildta, ktorý osobne rozdával svoje letáčiky tým, ktorí prichádzali na volebný okrsok. Samozrejme, Carl Bildt nemohol ovplyvniť všetky okrsky, pretože sa nemohol klonovať. Možnože z dvoch tisíc, alebo koľko ich tam je, švédskych okrskov, mohol stáť len pred jedným, ale nijako neotriaslo švédskou demokraciou, že Carl Bildt na dohľad volebného okrsku rozdával ako demokratický bývalý premiér a možno aj budúci svoje volebné materiály.
Tu sa v súvislosti s eurovalom povedalo krásne heslo: Šestnásť krajín sa predsa nemôže mýliť! Ja teda poviem skromne, pripusťme, že ani tí Nóri a Švédi, preboha, snáď netápajú v bludoch, ak moratórium nemajú.
Pokiaľ ide o druhý bod, ktorý namietame a domnievame sa opäť, že je proti ústavný, je vypustiť zákaz vedenia kampane inými subjektmi. I ten, napriek našej námietke, ostal zachovaný. Opäť, tak ako, a teraz to poviem ako pravica, zostáva celkom tradične väčšina odborových organizácií celkom jednoznačne na strane dnes vládnucej strany, ale v živote by ma nenapadlo zaraziť Machynovi právo povedať, i dva dni, i deň pred voľbami, svojim odborárom z OZ KOVO, koho si on myslí, že je dobré voliť pre dobro ich veci. A ak mu oni uveria, alebo ak sa nechajú ovplyvniť, je to opäť ich sväté právo, lebo tá voľba prebehne v ich hlave. A aj keď by to zdanlivo bolo proti pravici, tak jednoducho platí: padni, komu padni. A ak sa ochranári postavia, ako som už uviedol, proti zlej zonácii Tatier, alebo proti zničeniu dôležitej zóny v NATURA, tak je vonkoncom ich slobodnou vôľou povedať, to urobil tento minister a jeho aparát a táto legislatívna štruktúra a zákonodarná, a vonkoncom nemôžme od nich žiadať, aby sa deklaratívne postavili na stranu niektorej z mnohých na Slovensku kandidujúcich politických strán. Je teda svätým právom občianskych hnutí, ale dokonca i jednotlivcov, vyjadrovať svoje názory v súlade s ústavou a v súlade so slobodu prejavu a šírenia informácií.
Samozrejme, ak tu zaznelo vo vystúpení kolegu Lipšica, že sa toto môže odohrávať na rôznej etickej a estetickej úrovni, tak je samozrejme pravdepodobné, že uchádzač o úrad premiéra Carl Bildt nebude používať na adresu svojich protikandidátov alebo protihráčov expresívne vulgarizmy. Ale na druhej strane zase musíme uznať, že občan, ktorý v deň volieb prehovorí v krčme k svojim krčmovým spolukamarátom o tom, čo si myslí, ako voliť, ako nie, možno to povie na inej úrovni. Opäť ale nevidím v ústave paragraf, ktorý by nútil občana X formulovať svoje názory tak alebo onak.
To znamená, kampaň inými subjektmi je svätým právom iných subjektov, nech už pod tým rozumieme kohokoľvek. Ak tu kolega Kadúc začal svoje vystúpenie takou úvahou o konflikte záujmov, tak ja musím povedať, že ja by som tiež mohol teraz povedať niečo o konflikte záujmov ako jeden z uchádzačov o kandidatúru na úrad prezidenta. Musím za seba povedať, že v žiadnom z tých siedmich bodov nemám ani pozitívny, ani negatívny pocit.
A dostávam sa tým k tretiemu bodu, že či, k štvrtému bodu, to je obmedzovanie výšky nákladov na volebnú kampaň. Vieme, že v Amerike existujú veľké tradičné strany a potom existujú občas kandidáti, ktorí z akýchsi príčin cítia nutkanie kandidovať. Jedným z nich bol texaský multimilionár Ross Perot, ktorý pred rokmi kandidovával občas vo voľbách. Bol tak bohatý, že ho takmer nebolo možné podozrievať, že potrebuje prijímať peniaze od iných na svoju kampaň. Teraz súperím v kandidatúre s cteným kolegom Andrejom Kiskom. Vonkoncom by ma nenapadlo siahnuť na jeho právo použiť svoje, verím tomu, že poctivo a zdanene zarobené prostriedky na kampaň, len preto, že ja budem mať možno len desatinu alebo dvadsatinu tých prostriedkov. Jednoducho je absolútne svätým právom kandidáta Kisku, iste dôstojného kandidáta, čo hovorím absolútne vážne, aby sa so svojimi peniazmi rozhodol naložiť tak, ako uzná za vhodné. A akýkoľvek zásah do tohto práva považujem za protiústavný zásah do jeho práva nakladať s vlastným majetkom.
Pokiaľ ide o takú, už tu opakovane prebratú tému, ktorou je zverejňovanie prieskumu verejnej mienky, opäť, napriek našej námietke, zostal zákaz v čase 21 dní pred voľbami. Obľúbeným argumentom pre zákaz 21 dní je to, že ony sú, tie prieskumy, zmanipulované. No, nikto by asi z nás nedal ruku až po rameno do ohňa, že v živote v tejto krajine a v iných krajinách neboli zmanipulované prieskumy. Treba ale povedať, že ten prieskum môže byť rovnako zmanipulovaný tri roky pred voľbami, ako dva, ako rok, ako pol roka, ako tri mesiace, ako tri týždne, ako tri dni. Alebo aj nezmanipulovaný. Ale opäť sa dostávame k tomu, čo už tradične nazývam Osuského zákon o zákaze kuchynských nožov. Pretože sa kuchynskými nožmi veľmi často páchajú závažné trestne činy proti zdraviu a životu obyvateľstva, ešte nikoho, chvalabohu, nenapadlo zakázať kuchynské nože. Tak ako nezakázali zatiaľ vrátky z dane, aj keď sa cez ne odohrali, "x" prípadov ťažkej ekonomickej trestnej činnosti. Ale nezrušili sme ich. A tak ak si myslíme, že sú prieskumy manipulované, tak je zvláštne, že nám to vadí vtedy alebo inokedy. Uvážlivý volič, a to asi máloktorý volič o sebe pripustí, že uvážlivý nie je, môže mať na prieskumy svoj názor. Ale neviem, prečo mám chrániť voliča pred ním samým, pred jeho vlastným rozhodnutím o naložení so svojím hlasom. My sme nevytvorili kategórie voličov zodpovedných, bystrých, premýšľajúcich a potom nekonečne hlúpych, ktorými zamáva zmanipulovaný prieskum. Také kategórie občanov v ústave neexistujú. To znamená, neexistuje reálny dôvod, prečo brániť občanovi, ak si pustí masovokomunikačný prostriedok alebo ak otvorí noviny, alebo ak sa len baví na chodbe so susedom z pavlače, že sa dozvie informáciu o nejakom prieskume. To znamená, opäť siahame na právo tých, ktorí prieskumy robia, šíriť informáciu a zároveň na právo občanov, bez rozdielu ich orientácie, mentálnej vybavenosti, prijímať informáciu. Zasahujeme teda do ústavného práva.
Došlo k čiastočnej úprave, a to vítame, v bode, kde hromadná pripomienka žiadala zrovnoprávnenie postavenia straníckych a nezávislých kandidátov pre voľby do orgánov samosprávy. Dá sa povedať, že oceňujeme tento krok. A je ukážkou že ak sa vec rozumne vyargumentovala, tak došlo podľa mňa ku kroku správnym smerom, ktorý opäť nie je ani červený, ani modrý, ani zelený. Proste je to podľa mňa férový krok a ako taký sme ho na ministerstve vnútra predniesli. A nemyslím si, že to komusi pomáha, alebo škodí.
Pokiaľ ide o, skutočne, absurdný bod, kde bolo zakázané prispievať na kampaň po zaregistrovaní kandidátov, čo muselo byť skutočne len hlboké "nedorozumění" a nedopatrenie, došlo k náprave a vlastne sa to skrátilo na termín 48 hodín pred voľbami. No, v zásade sa naplnilo to, čo sme považovali za potrebné, a opäť môžem poďakovať príslušným štruktúram ministerstva vnútra, že tak urobilo, aj keď tie dva dni sú také niečo ako, no, keď už teda nie sekera, tak aspoň porisko sme udržali. Teda zmenili sme to z celých týždňov na dva dni. Myslím si, že vynechať úplne by bolo celkom čisté a bez ďalšieho problému.
Chcem teda povedať, že tento zákon by bol mohol býval byť dobrým krokom k ošetreniu problémov, ktoré sa v kampani vyskytovali a vyskytujú. Ja som nehovoril celkom úmyselne o pozitívach, lebo i také tam sú. Ale našou úlohou nielen ako opozície, ale ako tých, ktorí majú mať snahu, aby zákony, ktoré prijíma snemovňa, boli čo najlepšie a iste aj férové a v súlade s ústavou, ktorá je najvyšším zákonom, sa nám zdalo primerané venovať sa skôr tým, ktoré sú sporné, problematické alebo evidentne protiústavné.
Záverom by som sa dotkol, a to už je mimo objekt zákona, témy jedného alebo mnohých alebo viacerých obvodov. Poviem len svoj názor. Domnievam sa, že volanie po miestne príslušnom poslancovi je, tak ako to tu zaznelo a ako to tu pekne povedal pán kolega Kuffa, áno, vieme, že naša významná alpská lyžiarka a zjazdárka si vybavila asfalt až pred svoj hotel, ktorý dostala v čase, keď bola v milosti Vladimíra Mečiara. Ale nie je úlohou, a tiež ho nedostala parlamentným zákonom, nie je úlohou parlamentu riešiť asfaltky v regiónoch, ani výtlky. Parlament má iné úlohy. A riešiť problém neznámosti alebo známosti poslancov parlamentu tým, že ich "priblížime", by bolo dobré, keby sme najprv zažili na vlastné oči blízkosť miestnych poslancov a poslancov VÚC, ktorí z podstaty veci rozhodujú o miestnych záležitostiach a ktorí z podstaty veci majú riešiť to, čo je najbližšie k občanovi. Parlament krajiny má prijímať zákony, rozhodovať o zmluvách, ktoré nie sú nijako viazané na Spiš, Hont, Záhorie, ani Zemplín. Nemyslím si teda, že k občanovi vykročíme tým, že budeme mať jednomandátové obvody.
A podotýkam znova, ak by sa stalo to, že potom začnú Bratislavčania, ktorí prišli kedysi odkiaľkoľvek, ale už sú Bratislavčania podľa trvalého bydliska, byť nasadzovaní na turnaje podľa toho, že tam máme nádej na víťazstvo, lebo tam neposlali súperi silný káder, tak tu musím povedať, je už úplne scestná predstava o približovaní. Teda cítil by som sa trápne, ak by sa moja politická strana rozhodla nasadiť ma do okresu Trebišov, pretože tam by sa vyrátalo, že by som prípadne. Jednoducho, to sa totálne prieči tej predstave, ale tak sa to veľmi často i v demokraciách deje. Ja som uvádzal príklad Zemana, ktorý vyhral v Ostrave, s ktorou mal veľmi málo spoločné, a existuje i historický príklad Sira Georga Winstona Churchilla, ktorý kandidoval za 50 či viac rokov svojej účasti v britskom parlamente v najrôznejších okrskoch, bývajúc v Blenheime a nemeniac svoje trvalé bydlisko. Takže v tom prípade toto by som považoval za úplnú frašku.
A ešte k tomu jeden dovetok. Ak žijeme v systéme dvoch, troch veľkých strán a v systéme veľkej snemovne, tak i matematicky je pravdepodobné, že CDU či SPD do 680-členného Bundestagu získa dostatočný počet odborníkov reprezentujúcich jej politiku v sociálnej oblasti, v školstve, v zahraničnej politike, v obrane a bezpečnosti štátu, pretože tam bude mať tristo poslancov. A je vysoko pravdepodobné, že bude mať pokrytie odborné vo všetkých výboroch parlamentu, ktoré sú pandantom existujúcich ministerstiev zhruba. Zatiaľ čo u nás, s výnimkou vládnucej strany, ktorá má skutočne veľký konvolut poslancov, všetky ostatné strany zväčša nemajú ani do každého parlamentného výboru svojho odborníka v parlamente. A tak je celkom prirodzené, že tie strany si logicky podľa nosných bodov svojej politiky, ktoré vo volebnom období mienia presadzovať, tvoria zostavu toho mančaftu tak, aby mali pokryté odborníkmi tie veci, o ktorých si myslia, že sú pre nich dôležité.
To volanie po regionálnej zostave, dovolím si prirovnať, a nie v zlom, lebo aj to je oprávnená téma na diskusiu, za seba, že by sme robili hokejový európsky tím aj s náhradníkmi a každá krajina by nominovala jedného hráča. Bolo by to v zásade férové. Bol by to skutočne európsky tím. Odhliadnem od faktu, že by tam bol jeden hráč Ruska, jeden hráč Česka a Slovenska a Fínska a Švédska a jeden hráč z Albánska, Cypru a Grécka, tak ešte okrem toho by bolo možné, že by sa v tom mančafte, pretože lokálne hviezdy sú napríklad brankári alebo obrancovia alebo útočníci, vyskytlo sedem brankárov, dvadsaťdva útočníkov a traja obrancovia. A ty teraz, tréner, zostav z tohto niečo, s čím sa dá hrať.
V tomto zmysle sa teda domnievam, bez toho, aby som chcel namietať kolegom, ktorí volajú po jednomandátových alebo iných obvodoch, že prekážkou pre mňa by bolo to, že by aj tak tí, ktorých strany chcú mať v parlamente, namigrovali do obvodov, kde by si vyrátali víťazstvo, a vôbec by nemuseli mať geografický a bydliskový vzťah k tomu regiónu. Za ďalšie, že by nerozhodovali v zásade o veciach týkajúcich sa okresu Veľký Krtíš alebo Trebišov v tomto parlamente. A za tretie, že by jednoducho pri počte jedenásť, či osem, či štrnásť, či šestnásť poslancov, tá strana prípadne mohla mať zostavu, kde by mala piatich poľnohospodárskych odborníkov, s tým ale, že by aj tak dostala do poľnovýboru jedného a tých štyroch poľnohospodárskych odborníkov z regiónov poľnohospodárskych by potom nasadzovala do obrany a bezpečnosti, do zahraničnej politiky a do školstva. Nemyslím si, že toto by slúžilo občanovi, o ktorého sa tí, ktorí navrhujú takéto riešenia, zdanlivo veľmi starajú.
Ešte raz hovorím, toto nie je témou tejto novely. Ale domnievam sa, že akokoľvek to zaviedol Vladimír Mečiar, akokoľvek to bol produkt jeho doby v malej krajine s mnohými politickými stranami, ktoré skladajú parlament, zatiaľ som nezažil, že by niekto predložil návrh iného riešenia skladby parlamentu, ako je pomerný systém, ktorý umožňuje i rozhodovanie o tom, aby stranu reprezentovali v daných oblastiach tí, ktorí sú ťažiskovo príslušní k jej programu. Výrazne podčiarkujem, že iná vec je zvýšenie závažnosti rozhodovania voliča spôsobom preferenčného hlasu. Tam je, a ja sám by som bol v diskusii otvorený a tiež nielen preto, že som sa v zásade do tohto parlamentu dostával preferenčnými hlasmi.
Znova a na záver teda poviem, že volebný zákon bol príležitosťou odstrániť to, čo bolo problémom, a urobiť ho lepším. Môj pocit z toho všetkého je, že táto príležitosť bola prepasená, že sa neurobili kroky, ktoré by boli len na prospech veci, "na poľzu dela", ako hovoria Rusi, ale že sa urobili kroky, ktoré kráčajú v protismere, ktoré porušujú ústavu a pre ktoré ani ja, ani moji kolegovia zo strany SaS za tento návrh hlasovať nemôžeme a nebudeme.
Ďakujem za pozornosť.
