Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.7.2012 o 15:21 hod.

MUDr. PhD.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 31.7.2012 17:14 - 17:27 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctená snemovňa, istá vekmi overená aj zneužívaní múdrosť hovorí, že účel svätí prostriedky.
Účel možno svätí prostriedky, ale niet takého účelu, aby posvätil čokoľvek.
A keď sme v časoch olympijských, nedá nezmieniť úctu k pravidlám, bez ohľadu na účel, úctu v duchu fair play, úctu, ktorá napríklad v mojich očiach urobila z Diega Maradonu a Thierryho Henryho do smrti podvodníkov. Podvodníkov a grázlov, pri všetkej úcte k ich schopnostiam na zelenom trávniku. Títo dvaja ľudia by v živote v záverečnej bilancii cenu fair play nedostali. "Božie riadenie", ruka, ktorá pomáha hráčovi, ktorý na to má, je bezcharakternosť. A tento príbeh je príbehom o nielen zle zapnutom gombíku, keď tú vestu dopíname až do záveru, ale navrch je ešte aj o rozviazaných šnúrkach na topánkach a trčiacej košeli.
Je celkom neodškriepiteľné, že pri tomto návrhu o ktorom sme dnes už rokovali v prvom čítaní, boli porušené legislatívne pravidlá, ktorá si vláda ustanovila, alebo ktoré kontinuitne prevzala a ktorými sa má riadiť. Účel ale svätil prostriedky.
A teraz sme v situácii, že účel opäť svätí prostriedky, a vybratie 40 mil. o mesiac skôr na riešenie neoddiskutovateľných problémov je proste tým svätiacim prostriedkom. No keď sa vrátim do histórie, 20. mája 1953 prehovoril, televízia ešte neexistovala, v Československom rozhlase prezident Antonín Zápotocký a povedal: "Naše vlast a republika jsou stabilní. A žádná měnová reforma nebude." Trvalo presne desať rokov dní a 1. júna prišla menová reforma, ktorá pripravila milióny sporivcov o úspory, ktorá ožobráčila tých, ktorí si platili do poistných fondov vo viere v budúcu penziu.
A keď sa nad faktom, že história je magistra vitae, učiteľka života, zamýšľam, tak tu už dnes padol ten citát vyrieknutý tri dni pred voľbami o druhom pilieri. Presne ako Antonín Zápotocký i Robert Fico vedel, že hovorí nepravdu. Ale samozrejme v biblii je napísané: "Důvěrujte a budete spasení". No, nepochybne mnohí uverili. Mnohí možno ešte i dnes veria tomu, že pôjde o nejakých 10 najbohatších percent. Ale to by sme museli byť minimálne Poľsko, aby to numericky sedelo. Takže uverili slovu svojho dnešného premiéra.
Čaro demokracie, a tu si dovolím citovať klasika nie menšieho ako som sám, je v tom, že občan si svoju voľbu musí prežiť. Ale ako primeraný understatement pripustím, že je ešte jeden iný klasik, ktorý hovoril o občanovi niečo ďalšie. Sir Winston Churchill povedal, že "človek stráca vieru v demokraciu, ak päť minút hovorí s priemerným voličom".
No, dosť bolo klasikov, každopádne sa dozvedáme, že ide o vážnu národohospodársku škodu, ak niečo, čo sa dotkne miliónov občanov Slovenskej republiky, neprerokujeme v rytme, na ktorý slovenčina ani nemá také pekné slovo, ale nemčina ho má. Nemčina o tejto procedúre hovorí, že ten zákon treba cez parlament "durchpeitschen". Peitsche je bič. Durchpeitschen je prebičovať, to je proste  systém, ktorým sa ženie dobytok na jatky a treba ho pobádať, aby sa hnal, aby sa to "vodsejpalo", ako hovoria bratia Česi.
Teda tento zákon, ktorý sa týka miliónov občanov, budeme prebičovávať parlamentom. Samozrejme, že sa môžeme oháňať "solidaritami a rozvojármi", ktorí, ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, každý za ten svoj malý koláčik držia líniu. Ja si ale myslím, že ak takýto zákon nie je zverejnený tam, kde má byť, a keď jeho "prejednanie" v zmysle legislatívnych pravidiel vlády je absolútnym porušením všetkých noriem, tak je to ten prvý zle zapnutý gombík. Lebo toto nie je zákon o chovaní anakond a sibírskeho tigra, ktorý sa týka pár ľudí. Tento zákon sa týka  takmer všetkých.
Ja sám som starý človek, nie som v druhom pilieri a nerobím si celkom ilúzie o tom, že na konci všetkých druhých pilierov na zemeguli bude rajská záhrada. Ale jedna vec je istá, na konci priebežného financovania dôchodkov je zmar a bieda. To jedno je isté. Teda povedzme si otvorene, naše dôchodky, aj keď kolega neomarxista povie, že sa môže zvýšiť produktivita práce a zázrakom sa môže stať mnoho iných vecí , nezachránia ani naklonované deti, ktoré nemáme, ani Somálci. Proste nádej, že sa udrží to, k čomu sa teraz ťažiskovo vraciame, je absolútna hlúposť, bez nejakých ďalších urážlivých slov. A my sa k tomu vraciame. A my sa k tomu nevraciame preto, lebo sme presvedčení, že to je to pravé orechové, ale vraciame sa k tomu preto, lebo chceme momentálne a v tejto chvíli vybrať Jožovu a Ančinu špajzu, aby bolo vo vývarovni čo fľasnúť naberačkou do taniera.
Ja chápem, že situácia nie je dobrá, to iste v tomto medzi pánom ministrom a mnou nebude sporu. Ale keď predchádzajúca vláda a koalícia našli 8-percentný deficit, tak k tomuto kroku nesiahli. A ak sa k nemu siaha teraz, tak sa môže k nemu siahnuť len pri plnom vedomí, že neverím v to, že toto je cesta, ale len pri plnom vedomí toho, čomu Francúzi krásne hovoria "apres nous déluge", po nás potopa. Pretože už takou drobnou šľahačkou na torte hrdinstva, hrdinstva skrátených rokovaní a vyvesovaní na nástenkách v rubrike Drobné oznamy, pri tom všetkom sa nemôžeme domnievať, že toto je statočný postoj. Veľmi "populárne" rozhodnutie o zmenách o dôchodkovom veku dáme na rok 2017. Lebo je možné, že tam nebudeme. Že precitnuvší volič, ktorý dôveroval a nebol spasený, otočí. A potom budeme z týchto lavíc šiť do tých, ktorí budú riešiť narobené, a hovoriť: To oni vás poslali do dôchodku neskôr.
Samozrejme, reč tu bola o už dnes, o vianočnej vízii. Ak tu počúvam, že Pinero bol sluhom fašistu a že druhý pilier je najväčšie zbojstvo tisícročia, nuž teším sa na to, ako dajú milovníkom priebežného dôchodkového systému za pravdu demografické krivky a dôchodková situácia Španielov či Talianov, ktorí majú 1,18 dieťaťa na manželský pár. To už skutočne hraničí, pri riešení tohto stavu touto metódou, s biblickými zázrakmi. Lámal a dával...  Ale pri všetkej úcte k dobrým vzťahom súčasnej moci, predovšetkým k rímskokatolíckej, ale aj evanjelickej cirkvi, si myslím, že ani z týchto miest nikto nepremení tých, ktorí tam budú, na tých, čo budú môcť lámať a dávať. Nebudú konať zázraky a príde, dá sa povedať, drsnejšia realita.
Aby som teda uzavrel toto neradostné rečnenie, chcem povedať, že keď mám 83 hlasov a keď som Diego Maradona, tak nemám používať nefér spôsoby. Priznaním sily by som zároveň mal prejavovať veľkorysosť. Pretože tento parlament v tom zložení môže prijať čokoľvek si vládnuca strana vezme do hlavy. A o to viac by mala ctiť pravidlá hry. Jej prevaha by za normálnych okolností jednoducho prirodzene mala viesť k dodržiavaniu pravidiel. Ak ešte pri tejto prevahe potrebujeme švindľovať, tak je to priznanie nízkosti. A ten, kto bol dnes na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií a zažil hlasovanie o jednom z bodov, nemôže čakať nič iné.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.7.2012 9:48 - 10:11 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, vážený pán minister, pokiaľ ide o tému, ktorá tu zaznieva v diskusii a v rozprave hlavne, v zásade cítim, pán minister, kde sú korene vašeho snaženia, a napriek tomu, že som opozičný poslanec, môžem povedať, že minimálne časť toho, z čoho vychádzajú, chápem a mám pre to porozumenie. Pravda je tiež, že samotné praktické úvahy, ktoré potom s riešením problémov predkladáte, sú, a tak ako to povedali iní kolegovia z opozície, možno nie vždy celkom to najpravejšie orechové. Ak sme včera pri diskusii na inú tému, menovite o centrách voľného času, hovorili o tom, že ten, ktorý o nich bude v konečnom dôsledku rozhodovať, bude v reálnom konflikte záujmov, tak presne, ako to tu zaznelo, i v tomto prípade môže ísť o reálny konflikt záujmov.
Pripusťme, že ani štát, ani minister, ani snemovňa nie je zodpovedná za jeden veľmi dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje problémy v školstve. Paradoxne ten faktor je to, čo by si niekto povedal, no však čím menej, tým lepšie, tým viacej sa im budeme venovať, teda demografia. Ale, žiaľ, v školstve to nie je celkom tak, že čím menej, tým lepšie, tým viac sa budeme každému jednotlivcovi venovať. Tam pri obmedzených zdrojoch je to vážny problém. A sám ako vicestarosta Starého Mesta som mal na starosti - a zajtra sa koná posledné stretnutie na túto tému - , zrušenie jednej základnej školy. To zrušenie však nebolo celkom povedal by som  ranou alebo bleskom z jasného neba, tá škola postupne strácala uchádzačov o štúdium. A teraz sme v situácii, keď na celom Slovensku máme učiteľov, máme budovy, máme miliónové hodnoty, niekedy v zlom stave, pripusťme, ale odrazu chýba substrát, chýbajú deti. A tu sme pri probléme, ako vybrať z toho, čo sa ešte má a musí využiť, to najlepšie pre tie deti. A tu je konflikt záujmov.
Vonkoncom nie som priaznivcom apriorného hanenia štátneho školstva a chválenia súkromného či cirkevného školstva. Ale predsa i naopak musí platiť, že hádam máme záujem, aby tie deti chodili do tých lepších z tých škôl a nie do tých, ktoré máme pod svojimi krídlami a sú prípadne horšie. A v tom je teda ten opätovný konflikt, ktorý tu už bol predostrený, že ak mám málo detí a chcem školu naplniť tak, aby normatívmi prežila, tak tie deti odniekadiaľ vezmem. A najjednoduchšie, škrtom pera, ich vezmem tým, že nepovolím otvoriť, respektíve nebudem finančne kryť prvú ľudovú, povedané archaicky, na tej či onej škole, podľa môjho rozhodnutia. A tu samozrejme nastáva to, o čom hovorila pani poslankyňa Žitňanská, i  za deti, ktorých rodičia chcú dať tieto deti do cirkevnej školy, platili dane presne rovnako, ako za tie deti, ktorých rodičia majú úmysel dať ich do štátnej. A tam vzniká ústavná nerovnosť. Pretože rovnako to prvé dieťa má právo na to, učiť sa, kde si rodič u prváka nepochybne vyberie, ako to druhé dieťa, a dokonca si to rovnako daňami aj zaplatil.
V tomto zmysle iste tí, ktorí trochu s problematikou žijú, vedia, že školy v demografickej situácii nedostatku detí a tým pádom i samozrejme relatívne nižšieho prídelu peňazí pri nižšom počte detí na hlavu, im stačí, aby si im jeden, nehovoriac o dvoch rokoch, zastavil prvú triedu a tá škola jednoducho zájde a skrachuje ako suchotinár, pretože neuživí pedagogický zbor, neuživí kúrenie, svietenie, sanáciu rozvodov, odkvapových ríň preto, lebo nedostane na tie ďalšie deti, na ktoré konkurenčná škola dostane. Ale samozrejme, že je to nevyhnutné, a považujem za absolútne správne, že pri nedostatku substrátu sa musí redukovať. Viem, že čo je s tým spojené, tu vidíme v televízii, tu čítame v novinách, ako rodičia podpisujú petíciu, že prečo sa z tých dvoch škôl, ktoré sú poloprázdne, ruší tá ich škola a nie tá druhá škola. Keby sa rušila tá druhá, budú písať petíciu tí druhí rodičia, čo je  i ľudsky pochopiteľné a akceptovateľné. Problém je v tom, že skutočne nie je únosné pri obmedzených zdrojoch živiť tisíce kubických metrov priestorov, vykurovať ich a starať sa o ne pri malom počte detí. Ale ak sa to urobí rozhodnutím nie na základe kvality, že sa tá jedna škola zaškrtí, lebo nepovoliť jeden- či dvakrát otvoriť prvý ročník po sebe, je normálne zaškrtenie tej školy, tak potom, ak to nebolo urobené v súlade s kvalitou, je to podľa mňa zásadne zlý krok. A tak ako sme včera hovorili, že ak sa nenaplnia naše obavy, že samosprávy použijú peniazu určené na centrá voľného času a na iné podobné aktivity, na iné potrebné veci, podotýkam, nikto nepodsúva, že by ich rozkradli, tak jednoducho opäť budú tak konať v konflikte záujmov s tým, ako to má byť.
Toľko teda na tú tému, či je to ústavné alebo neústavné. Samozrejme o tom, čo je neústavné, rozhoduje v demokratickej krajine Ústavný súd, ale v tom je teda háčik. A pani poslankyňa Žitňanská nepovedala nič iracionálne, ak povedala, že je to ústavný problém.
Teraz k tomu druhému, známky. I pán minister, i ja, sme absolventi "bývalého" školstva. Aj v tom bývalom školstve nepochybne boli paradoxne a nečakane dobré prvky. Tie dnes, podotýkam, predovšetkým na základe demografického vývoja a sily peňazí chátrajú a poviem, v akých aspektoch, ktoré ma pripravovali pred 40 rokmi do zápasu o svoj život lepšie  ako dnešné deti. Prečo? Ja keď som sa uchádzal o vzdelávanie na strednej všeobecnovzdelávacej škole, ktorá bola kvalitná a bol o ňu veľký záujem, tak som bol podrobený prijímacím skúškam. Nebolo na tom nič zlého. Odmietam to, čo povedal pán minister, že  človek je dnes v zlom psychickom stave na skúške, na prijímacej skúške na vysokú školu, že má zlý deň. Viete čo, tak je to ako, a teraz si niekto povie, že to je trošku z iného súdka, keď v rozhodujúcom závode súťaží Jana Dukátová so Zuzanou Kaliskou o jediné možné miesto na olympijskej slalomárskej dráhe, tak je vylúčené povedať, že dneska som mala zlý deň. Proste niekto prehrá. A ak uznáme, že život je o konkurencii, život je o zápase o svoje miesto pod slnkom, tak ak začneme zmäkčovať výberové kritériá a uvažovať o zlých dňoch, tak tým deťom nepomáhame. Pretože na prijímacom pohovore u personalistu si nebude môcť vyžiadať štvrtý a piaty pokus. Proste zlyhá. A zlyhá. Nechcem tým povedať, že niekoho treba nadmerne stresovať. Ale dvadsať rokov reforiem viedlo k takzvanému odbúravaniu stresu, no naopak, konkurenčná spoločnosť ten stres dramaticky zvýšila. Je to dnes tak, ani keby som budúceho  polárnika neotužoval, budúceho, a potom ho poslal na pól rovno z Kréty. Neviem, či ste zachytili článok o tom, ako sa utečení ľudia zo Severnej Kórey, i mladí, nedokážu presadiť vo vysoko nárokovej a stresogénnej juhokórejskej spoločnosti. Pretože boli nastavení na absolútne "pokojne" plynúce, nedramatické, nestresujúce hoc aj zlé pravidlá hry. To v Južnej Kórei, vo vysoko funkčnej ekonomikenefunguje. To znamená, ak si niekto myslí, že tým, že miesto známok by sme deti vystavili objektívnemu, počítačom hodnotenému vyhodnoteniu toho, čo za deväť rokov do seba nabrali, alebo prípadne čo nabrali z maturity pri prijímaní na vysoké školy, ako sa to aj deje, tak tým nerobíme nijakú krivdu, ale naopak, tým deťom dávame len malú ukážku toho, čo ich bude možno niekoľkokrát v živote v iných súvislostiach, možno v oveľa dramatickejších, pretože budú mať na krku rodinu, deti, vážnu zodpovednosť, bude čakať. Predstava, že exaktné skúšanie a hodnotenie vedomostí je stresogénne a tak ďalej. Viete, pán minister, dnes sa uchádzač o medicínu, kde je ešte stále-násobný pretlak,  o ktorej ste hovorili a ktorá môže nastať, že má zlý deň, že vstal ľavou nohou, že mu zomrela mama, že je nervózny, že je chorý, že neviem čo, vyhne tým,  že zväčša robí pohovory na tri, štyri lekárske fakulty. A ak samozrejme na troch, štyroch lekárskych fakultách má zlý deň, tak to asi nebude zlý deň, bude to slabý uchádzač.
Teraz sa vrátim k tomu, o čom sa tu najviac hovorí, o známkach. Lekárska fakulta, na ktorej som bol prodekanom pre štúdium, mala roky problém a nie celkom vymyslený, povedzme naopak, i celkom reálny, ktorý sa tiahol z hlbokého komunizmu, že sa tam študenti údajne, a niekedy celkom neúdajne, prijímali na základe kdečoho. Keď som sa stal prodekanom, tak sme sa s dekanom vážne zamýšľali nad tým, ako zbaviť lekársku fakultu tohto biľagu. Lebo to, že bol aj odôvodnený, sa nedalo poprieť. Zaviedli sme vtedy prvýkrát testy, kde sa zoskenovali zaškrtnuté alternatívy a počítač vyhodil okamžite počet dosiahnutých bodov. Na prvé testy prišla horda novinárov. SME tam malo snáď aj dvoch redaktorov, lebo sme povedali, že je to otvorené a že tam každý môže prísť a môže tam sedieť štyri hodiny, alebo dve, alebo dvakrát dve, koľko chce. Už na druhýkrát prišli spolu dvaja novinári a v treťom roku už neprišiel nikto. Pretože tie testy jednoducho ukázali, akí sú tí poslucháči. Proste, keď sa odkryli kódy, tak sa usporiadalo v počítači poradie, ktoré sa vytlačilo a vyvesilo na dvere fakulty. A každý zistil, to ešte nebol Úrad pre ochranu osobných údajov, ktorý by iste dnes namietol, že Dežo Múranica, ktorý získal z osemsto možných len 220 bodov a je teda v pásme debility, by mohol mať pocit urážky svojej osobnosti s tými 220 bodmi. Ale to je jeho 220 bodov, nie tej fakulty. Ale nič na tom.
Každopádne to malo za následok, že  vtedy v ešte Československej federatívnej republike  sme mali stretnutie zodpovedných prodekanov lekárskych fakúlt v Prahe na Karlovke, kde sa hovorilo o prijímacích skúškach. A pamätám sa, že tam vtedy boli niektoré fakulty, ktoré sa prihovárali za to, aby sa zohľadňoval "psychologický" pohovor a sme brali aj známky. Samozrejme, ja nepodceňujem psychológiu, kolega Šebej tu nie je, môj ctený kolega psychológ, ale 14 minút sa bude aj "batmanovský" šialenec Holmes tváriť, že je normálny a že je humánny a že má vcítenie do stavu pacienta. Proste, nemyslím si, že pri počte dva a pol tisíca uchádzačov a pri reálnom počte nasaditeľných psychológov môže byť analýza, ktorú má psychológ, teda čas, ktorý má k dispozícii na analýzu uchádzača, akokoľvek relevantná. Možno sa mýlim, ale som skeptický. Vtedy sme minimálne prvá lekárska fakulta Karlovej univerzity a naša fakulta Univerzity Komenského povedala, že nikdy nezohľadníme nič iné, ako výsledok dosiahnutý na prijímacích skúškach, žiaden pohovor, žiadne známky.
A tu sa vraciam ku kritériu "priemerná" dvojka. Samozrejme, a nerobme si ilúzie, podvádzanie fungovalo v CVC-čkách, keď už teda kritizujeme to, že sa proti ním teraz ide. Nepochybne i tam bola na Slovensku nečestnosť. Korupcia alebo strach je na Slovensku tak silný faktor, že ovplyvňuje aj rozhodnutia súdov a nie učitelíka s biednym platom v oblasti vysokej nezamestnanosti, kde keď príde o miesto, tak ho veľmi ťažko nájde, ak tam má byt a rodinu. To znamená, že ak by som použil známky ako kritérium pre prijatie, je podľa mňa v daných slovenských pomeroch scestné. Domnievam sa, že vo Fínsku sú tak ďaleko, že by to akceptovať mohli. Ale my sme na poloosi medzi Fínskom a Balkánom, podstatne bližšie k Balkánu, čo sa týka korupcie, ovplyvňovania, predajnosti, podkúpnosti a všetkého. Netreba si klamať do vrecka. Sme bližšie k Bulharsku ako k Fínsku. To znamená, že ak ako kritérium postavíme púhy priemer, tak sa stane to, čo som v praxi zažil, keď ma zaujal jeden uchádzač o lekársku fakultu v Bratislave s enormne nízkym počtom dosiahnutých bodov. A povedal som si, no toto snáď nie je možné. To keby som to dal negramotnému náhodne urobiť krížiky vždy zo štyroch do jedného políčka, tak aj on toľko musí dosiahnuť. Lebo to je priam, štatisticky zrejmé,  žedá sa  tipovaním jednej zo štyroch možností niečo trafiť. Ukázalo sa, že ten chlapec maturoval s vyznamenaním a v zásade mal na svojej strednej škole takmer samé jedničky. Tie podklady sme dostávali k prihláškam. To ma utvrdilo v presvedčení, že nikdy v živote by som nedopustil svojím hlasom alebo svojou pozíciou, aby sa takéto niečo zohľadňovalo.
Pričom, pán minister, plne chápem, aký je váš úmysel. Absolútne som stotožnený s tým, aby sa na školy dostávali ľudia na základe kvality. Lebo ak tu hovoríme o lepších a o horších školách, treba podčiarknuť, že školu robí dobrou i materiál, i substrát. Absolútne chápem výhrady učiteľov, ktorí sa boria s deťmi v  sociálne, historicky, vývojovo horších oblastiach Slovenska, ak by mali ich i samotných ohodnocovať výlučne podľa toho, čo vykresali z materiálu, ktorý dostali. Je absolútne nefér hodnotiť len výstup a povedať brutálne tomu učiteľovi: "nič si ich nenaučil". Tak to nie je. Beriem všetkých tých učiteľov, ktorí sa trápia v Dobšinej a v Krompachoch, do ochrany, že z materiálu, ktorý dostali, ktorý nebol kararský mramor, že ani keď si Michelangelo, tak z neho Pietu neurobíš. To znamená, že každý je si svojho osudu strojcom. A svojho osudu strojcom je si ten žiak. A vystaviť, dokonca vystaviť kritériom známky a priemeru toho učiteľa tlaku, je chyba. V jednom prípade finančnému, v inom prípade vyhrážaciemu tlaku.
Vieme, že za komunizmu nepochybne niektorí naši kolegovia prišli s nami do ročníka na základe telefonátu z ústredného, krajského alebo okresného výboru strany. Iste to tak bolo a bolo to na niektorých z nich vidieť. Ale aj dnes, ako som uviedol, v neľahkej situácii učiteľa je toto kritérium danajský dar. Je to balvan, ktorý dávam učiteľovi na krk. Balvan telefonátu, balvan vyhrážok, balvan ovplyvňovania osudu celej rodiny, manželky, vyhadzovania zo zamestnania a tak ďalej. Toto nemáme učiteľom urobiť. Učiteľ má robiť čo sa dá s materiálom, ktorý mu bol nadelený, robiť to podľa vedomia a svedomia a potom sa ten materiál otestuje. Ak my, ak by sme mali kvalitného trénera pre lety na lyžiach, tak ako sa dnes na Slovensko pozerám, keby robil čokoľvek, tak asi by sme v Planici alebo v Östersunde nevyhrávali. Ale i ten učiteľ, ktorého žiaci z Krompách nevyhrávajú plošne a všetci a nedosahujú najvyšší priemer, mohol urobiť maximum. Ale možno nechcel riskovať, keď mu niekto povedal, však počkaj, však ja si, my sa ešte večer stretneme a podobne. Teda, keď vieme, čo sa celkom reálne deje na školách, ak bývajú fyzické a  psychické útoky, či urážky učiteľov, tak ak od učiteľa dávajúceho "priemerované" známky urobím závislý osud dieťaťa miestneho zbohatlíka, miestneho grázla alebo miestneho kohokoľvek, tak tomu učiteľovi veľmi škodím.
Domnievam sa teda, že je úlohou zákonodarcov, urobiť tie veci tak, aby sme sa vyhli vopred zakalkulovateľným rizikám. A domnievam sa, že sa to v mnohom smere dá. Domnievam sa, že treba miesto priemerných známok zvoliť exaktné testovacie metódy vo väčšom počte predmetov, ako je monitor. Pripusťme, že možno nie na začiatku rovno v jedenástich, ale možno v piatich. Hádam sú tu príslušní odborníci? Lekárska fakulta UK z vlastných zdrojov dokázala vyrobiť 4 000 testových otázok v priebehu niekoľkých mesiacov, tak sa hádam na Slovensku dajú urobiť, príslušné sady testov, ktoré by potom boli randomizovane nasadzované v náhodnej distribúcii z chémie, dejepisu, zemepisu, slovenčiny, fyziky a matematiky. Hádam sa to dá. A ak sa to dá, tak nech sa deje to, čo tu zaznelo. Nech to kľudne robia v zasadačke miestneho zastupiteľstva. Nech tam nad nimi stoja trebárs aj úradníci. Lebo v živote to nikdy nebude prebiehať tak, že ten personalista vo firme, kde sa budeš uchádzať o miesto, ti tam bude pomáhať. Nebude ti pomáhať. Budeš tam sám a bude to na tebe. A tak to má byť. Maturita nemá byť procesom, o ktorom som humorne počul, že sa ťa tam všetci snažia "prehodiť cez plot", teda aby si ju absolvoval. No pochopiteľne, každý profesor nemá rád, keď "jeho" dietko, ktoré učil roky, zlyhá. To znamená, že čím viacej priblížime prijímacie konania a výberové konania objektivite, neovplyvňovaniu a, pripusťme, i potrebnej stresogénnej realite, tým viacej pripravujeme deti na to, že v živote prídu momenty, keď to bude proste len na nich.
A v tomto zmysle, musím, pán minister, nerád povedať, pri všetkých našich dobrých vzťahoch, že podľa § 73 rokovacieho zákona navrhujem vrátiť návrh tohto v mnohých oblastiach  nie zle mieneného zákona na dopracovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2012 17:25 - 17:41 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ako vicestarosta bratislavského Starého Mesta mám v popise práce okrem iného starosť o materské školy, ako mestský poslanec Bratislavy som člen komisie pre školstvo, ktoré má na starosti centrá voľného času, základné umelecké školy. A musím povedať, že ako bývalý prorektor Univerzity Komenského som žil s vedením univerzity vo svete prísne alokovaných peňazí, teda v prísnej účelovej viazanosti. Domnievam sa, že nikto z mojich kolegov v komisii, bez rozdielu straníckeho trička, na mestskom zastupiteľstve, by nemal niečo proti prísnej účelovej viazanosti. A ak pri tomto niekomu vadí prísna účelová viazanosť na osobu a na výkon, tak z toho ako slama z topánok trčí pohnútka. A v tomto zmysle ma, samozrejme, nikto nemôže obviniť, že bránim mŕtve duše a podvody, ktoré v centrách voľného času boli.
Ale jedna vec je istá, ak sa naplnia obavy, ktoré tu teraz zaznievajú, tak, pán minister, musím povedať, že to nebude neočakávaná prehra, že tú prehru máte anonsovanú, vypočuli ste si ju. A ja mám obavu, že budeme mať pravdu, ako sme mali pravdu pri iných veciach. A mrzí ma, a to vás beriem možno v ochranu, viac ako si to zaslúžite, že plníte nepríjemnú úlohu toho, kto má dodať samosprávam zdroje. Ale, viete, ono je to tak, keď murín splní svoju úlohu, tak potom tá hanba ostane na ňom. A to vám pri našej starej známosti neželám. A preto si myslím, že by ste nemali čeliť účelovej viazanosti týchto peňazí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2012 16:39 - 16:55 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No keď som si vypočul prejav kolegu, musím povedať, že ma napadol citát klasika: „Sivá každá teória, zelený je strom života.“ To, čo hovoril, boli jednoducho prosté fakty zo života. A z môjho pohľadu je aplauz ZMOS-u takémuto zmeneniu pravidiel hry aplauzom niekoho, kto je v priamom konflikte záujmov, pretože nepochybne má i ZMOS oprávnene pocit, že potrebuje peniaze na opravu ciest a na to alebo onô, na čo nedostal dostatočné krytie od štátu. Ale urobiť to na chrbte detí, ktoré pripravím o peniaze, je, samozrejme, nieže sporné, ale úplne chybné. A, samozrejme, možno počet rodičov, ktorí stoja o to, aby ich deti chodili do dobrého centra voľného času, je menší ako počet vodičov, ktorí nadávajú na samosprávu, že má po zime výtlky na cestách. Ale obava, ktorú prejavil kolega poslanec, je absolútne namieste. Ak platia čísla, ktoré uviedol, a verím, že neklamal, tak je to jasná ukážka, ako budú rôzne odkanalizované peniaze, a to, podotýkam, nielen za vrelého súhlasu ZMOS-u, ale možno dokonca i za súhlasu občanov. Ale skúsenosť o Slovensku ma učí, že aj keď je to smutné, drvivej väčšine rodičov v zásade nezáleží na vzdelaní a formovaní ich vlastných detí, chcú diplomy, chcú vysvedčenia a chcú, aby deti niečím "prešli". Ale to je veľmi často vedľajšie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2012 14:21 - 14:37 hod.

Peter Osuský
Ďakujem pekne, pán predseda. Presne to je dôvod, pre ktorý za takýto návrh nehlasujeme, lebo zákony nemajú byť čiarkou v súbore záväzkov. Zákony by mali mať reálny zmysel. A predložený návrh na rozdiel už od zmieneného zákona o zlučovaní rozhlasu a televízie neprináša nič ďalšieho, čo by stálo za to, aby dostal náš hlas. Proste zákony nie sú čiarky v legislatívnom pláne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.7.2012 13:50 - 14:06 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. V zmysle § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhujem, aby bol z programu 4. schôdze vypustený bod č. 8 (tlač 141), vládny návrh zákona o sociálnom poistení. Ako dôvod uvádzam, že pri prerokovaní tohto návrhu v rámci medzirezortného pripomienkového konania boli porušené legislatívne pravidlá vlády. Návrh nebol vôbec zverejnený na portáli. Pripomienkovali ho len vybrané subjekty, nie verejnosť, lehota sa z 15 dní skrátila, hoci na to nebol dôvod, ktorý predpokladajú pravidlá. A lehota sa dokonca skrátila na 3 pracovné dni, hoci pravidlá predpokladajú, že skrátiť ju možno najmenej na 7 pracovných dní. Keďže ide o porušenie ústavou garantovaného práva občanov obracať sa na štátne orgány s návrhmi a pripomienkami, považujem toto porušenie za natoľko závažné, že navrhujem materiál stiahnuť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.7.2012 15:37 - 15:39 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. No, samozrejme, že v niekoľkominútovom vstupe, a to ešte pod tlakom pohľadov uprených na digitálny ukazovateľ času, som sa nemohol venovať biede školstva v celej šírke.
Pokiaľ ide o tom, aké sú pomery v školách, tak rád by som kolegovi Kuffovi povedal, že vychovávať má rodina. Rodina, potom kopa hnoja, potom opäť rodina, potom ešte veľká kopa hnoja a potom škola. Z rodiny má prísť vychovaný žiak, ktorý sa v škole vzdeláva, to tak kedysi bolo - Valaská škola mravov stodola. Ale, žiaľbohu, dnes je veľmi pohodlné kopnúť si do učiteľa, pritom sme tam poslali nevychovaného spratka, takže ono je to asi tak s tou úlohou školy. Škola je vzdelávacia, možno aj výchovná inštitúcia, ale vychovávať má rodina. Fyziku mama učiť nemusí.
Pokiaľ ide o to, či hovoríme o elitách, alebo neelitách: svetom v každom obore pohli elity. Pohli tí najlepší z najlepších. Slovenskou vedou, verím, hýbu absolventi najlepších gymnázií, ktorí mali možnosť presadzovať sa v tých, možno v najväčšej konkurencii, či to je v matematike Novohradská, v iných smeroch napr. Grösslingová a, samozrejme, iné školy. Vynikajúce stredné školy Rimavská Sobota, Revúca, Spišská Nová Ves. Áno, ale to je stále o tom istom, tí najlepší pohnú vedou i spoločnosťou.
Pokiaľ ide o výlevy kolegu Hlinu, našťastie moje vystúpenie i na tému vykrývača je nahraté na zázname z vystúpení staromestského zastupiteľstva, takže tie jeho báchorky si môžte prípadne pozrieť a skonfrontovať s realitou. Iná vec je, že keď on o mne hovorí, že sa vyjadrujem ku všetkému. Nepoznám tu väčšieho všeexperta od salašov po telekomunikácie... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.7.2012 15:21 - 15:30 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, prichádzam sem povedať pár slov.
Na úvod predovšetkým to, že si myslím, že je dobré predložený návrh podporiť. A pokiaľ ide o úvahy o tom, ktoré tu zaznievajú a zazneli, že máme problémy na základných školách a kde sú ťahúni, keď odídu na gymnáziá. Nuž nikoho by nenapadlo povedať, že ak začína povedzme dobrý hokejista v Trenčíne medzi dorastencami, alebo začína v Poprade, v Spišskej Novej Vsi, tak je jeho povinnosťou ťahať žiacky a potom dorastenecký a potom áčkový kolektív a potom až do staroby ťahať svoje mužstvo. Tak to bolo kedysi.
Bobby Charlton hral za Manchester a Jožo Golonka s malou prestávkou za Slovan. Potom sa svet otvoril a dnes je považované za absolútne normálne, že tí najtalentovanejší odchádzajú rásť medzi iných najtalentovanejších. Nikto sa nerozhodne obetovať veľmi talentovaného športovca na to, aby ťahal napríklad svoj vidiecky hokejový či futbalový klub, a každému z nás sa to zdá úplne normálne. Len tu plačeme nad tým, že tí najlepší odchádzajú.
Keď človek prečítal podklady k tomuto návrhu zákona a prečítal stanoviská zodpovedných pracovníkov pedagogického ústavu, tak prišiel k záveru, že projektu, ktorý sa tu realizoval, sa v zásade nedá nič vyčítať, že je nejakým poškodzovaním schopností budúcich absolventov, že tam vyrastajú na súcich a schopných absolventov. A to, čo sa teraz má stať, je také niečo, ako keď vám uprostred banálneho trávnika vyrastie akýmsi riadením osudu krásny kvet, ale my sa rozhodneme, že ho prejdeme kosačkou, pretože však načo, tam má byť trávnik a vôbec tam má byť všetko v jednej výške.
Nikto netvrdí ani nikto z autorov nežiada, aby sa po Slovensku rozrástli 6-ročné gymnáziá. I keď argument o tom, že dieťa, ktoré ide na 6-ročné gymnázium, je možno už viacej vydiferencované a prichádza to rozhodnutie i rodičov jeho, pripusťme, v čase zrelšom, tak aj keď to nechám úplne stranou, domnievam sa, že ak niekde niečo funguje, nemáme to v zmysle na jednu výšku zrezaného trávnika bezpodmienečne zrezať a potom ešte posypať travexom.
Domnievam sa, že bieda školstva leží inde, a dalo by sa o tom hovoriť veľmi veľa, a to, ako to prezentoval pán primátor Martina, informáciu o počte detí absolvujúcich základné školy a počte miest na tých ďalších školách, tak samozrejme, že bude potrebné riešiť nadbytočné školy a nadbytočné triedy. Ale riešiť to okrem iného tým, že zrušíme jeden spôsobom fungovania, očividne úspešný, sa mi nezdá celkom dobrý.
Školstvo má veľa problémov a musím povedať, že sme 18 mesiacov, či koľko, Janka, žili vo výbore, ktorý bol ako všetky výbory v predchádzajúcom parlamente, ako v každom parlamente, koalično-opozičný, ale musím povedať, že hádam s výnimkou dosť pravidelne proti všetkému rebelujúceho exministra Mikolaja sa v našom výbore darilo diskutovať a hovoriť svoje názory a nepochybne - a teraz to není žiaden oslavný paján na pána ministra - bolo to i na základe istého prístupu predsedu výboru Čaploviča, ktorý nepotláčal diskusiu, aj keď mal iný názor, buď vnútorne osobný, alebo stranícky iný, tak sa tam dalo hovoriť.
Prekvapuje ma, inak musím povedať, že ministerstvo prichádza s takýmto názorom, a domnievam sa, že, a teraz nechcem sa prikloniť k verzii o dobrom panovníkovi a zlých radcoch, ale akosi to vybočuje podľa mňa z takej bežnej konciliantnosti dnešného pána ministra, ktorý dokonca i v tých návrhoch, s ktorými prišiel do funkcie v ostatných mesiacoch a kde parciálne a miestami aj trochu zaslúžene narazil, tak sa mi zdalo, ani keby v tých názoroch niektorých na úroveň vysokých škôl, na úroveň kritérií prijímania na stredné školy zaznelo ako echo to, čo pán minister, vtedy ako predseda výboru, počul i z našich úst, ktorí sme teda zastávali kvalitu a nie čísla. A dodnes sa domnievam, že ak 6-ročné gymnázium produkuje súcich študentov, nevidím minimálny dôvod, prečo ho mám zaškrtiť zaživa.
Univerzita Komenského, najväčšia, najstaršia, hádam aj najlepšia vzdelávacia inštitúcia na Slovensku, niekoľko rokov veľmi svedomito hodnotila úroveň stredných škôl a do svojej detailne vedenej štatistiky zahrnovala všetky stredné školy, rozumie sa stredné všeobecné, teda gymnáziá, ale i stredné odborné, ktoré poslali uchádzať sa o štúdium na Univerzite Komenského aspoň desiatich poslucháčov. Ak desiati z danej školy prišli, číslo menšie ako desať sa považovalo za štatisticky ťažko hodnotiteľné, tak sa dal roky - a robili sme, veľmi poctivý, robil to môj kolega prorektor Dúbrava - rebríček úspešnosti slovenských stredných škôl pri uchádzaní sa o štúdium na najslávnejšej slovenskej univerzite. A musím povedať, že tam boli priepastné rozdiely medzi školami, ktoré boli rovnakého charakteru a ktoré delili možno štyri ulice, vzdialenosťou. Boli také školy, ktoré mali 56-percentnú úspešnosť, a boli také školy, ktoré sa roky nedostali nad 19 %. Ako rodič, keby som o tom vedel, tak veľmi zvážim, či dám do tej 19-percentnej školy svoje dietky.
A chcem teda povedať, že ak sa nejaká škola môže pochváliť slušnými výsledkami, tak by sme ju nemali zadupávať. A kritériom prežívania dnes nepochybne v nadmernom počte existujúcich tried a škôl má byť jedine a výlučne kvalita. A takisto má byť kritériom na prijímanie na vysoké školy nie byrokratické rozhodnutie od zeleného stola, kde povieme, že v okrese Krtíš i Bratislava bude rovnaký počet tých a tých škôl na počet obyvateľov.
Ja hovorím jedno, samozrejme, že podnetnosť prostredia je rôzna a vonkoncom neznamená, že v Krtíši nemôžu vyrastať Einsteini a iní géniovia, len jednoducho pravdou pre prijatie na tú strednú školu nemôže byť iné ako objektívne, nie známkami, a to iste pán minister vstúpil vedľa, ako kritériom prijatia. Pretože to tu správne zaznelo, existujú nepochybne rodičia, ktorí tlakom finančným, osobným vplyvom alebo iným zabezpečia svojim deťom potrebné známky. Ak to má byť tak, tak je to z blata do kaluže.
Chcem teda povedať, že, tak ako pri všetkom, kritériom majú byť výsledky v prospech vlasti, salus patriae, a to nech nás vedie pri uvažovaní o rušení, obmedzovaní, zašľapávaní alebo, naopak, podporovaní. A ak tak budeme robiť, nemali by sme, a mrzí ma, že tu nie je pán minister, aj keď to, samozrejme, nie je jeho povinnosť, jednoducho by som sa naňho pozrel a spýtal by som sa ho, či je vnútorne presvedčený o tom, že tento martinský experiment treba kvôli zjednodušeniu, pretože iný dôvod nevidím, zlikvidovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.7.2012 11:32 - 11:34 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Netrpím žiarlivosťou na to, kto návrh predkladá, ak čokoľvek debyrokratizuje fungovanie čohokoľvek, je to v zásade krok dobrým smerom. Samozrejme, ak sa niečo chce utopiť, bude sa vždy používať tá krásna dvojkombinácia "koncepčne a systémovo", to je skoro ako hrobárova lopata, tieto dve slová.
Nepochybne, ak do úvahy o čomkoľvek rozumnom zahrnieme to, že parlament má zlý imidž u obyvateľstva, znova musím zacitovať klasika Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, že to je tak, ako keď má zrkadlo zlý imidž u škaredej baby. Nehnevaj sa na zrkadlo, keď je huba krivá, a parlament je zrkadlom tých občanov, u ktorých má zlý imidž, ergo majú zlý imidž o sebe samých.
Samozrejme, klamať pri účasti sa nemá, falšovať podpisy sa nemajú a poslanec sa má chovať korektne, to je samozrejmé. To napríklad, čo je hneď v ďalšom slede ako súčasťou imidžu parlamentu, že či je plná sála absolútnou garanciou výborného fungovania parlamentu, alebo skutočnosť, že nás je tu zopár, že nezriedka hovorím k dvadsiatim ľuďom, či je známka zlého parlamentu, k tomu len toľko. Zažil som rokovanie amerického senátu za účasti dvoch senátorov zo sta a prebiehala tá diskusia aspoň polhodinu pri účasti dvoch senátorov zo sta. A zažil som prácu poľského Sejmu, kde počas zasadnutia pléna absolútne rutinne zasadajú výbory. To znamená, výbor, ktorého bod sa neprejednáva, zasadá. A nemyslím si, či je poľský parlament len kvôli tomuto jednému lepší alebo horší ako náš. Poslanca poznáš po hlasovaní.
Ale ak niečo debyrokratizuje, prosím, podporím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.6.2012 11:47 - 11:49 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja uznávam, Jofo, že tých 350-tisíc podpisov je istá slušná bariéra. Tuná však opakovane zaznieva, že parlament má malú dôveru, počúvame tu o policajtoch a prostitútkach, ale každopádne ten parlament má dôveru, ktorá sa opiera o kvórum voličov vo voľbách, ktoré prišli, ktorí prišli, a tých bolo u nás vždy viac ako 50 %. To znamená, ak napríklad rozhodovanie, a je zbytočné hovoriť o tom, aká je dôvera alebo nedôvera, ja som hlboko presvedčený, že vyše 40 % občanov, ktorí volili kolegov zo strany SMER, asi musí byť spokojné s tvárou tohto parlamentu, pretože v ňom vládnu tí, ktorých si oni priali, aby vládli.
Takže tá úvaha o tom, že aká je tvár parlamentu, tá je taká, aká je tvár občanov, ktorí si ho volili. Nemôže byť nikdy iná, to z podstaty veci vyplýva.
A tak sa teda teraz napríklad zamýšľam nad zoznamom, ktorý si poskytol, ako veci, ktoré by mali byť vyňaté. No ja si viem napríklad živo predstaviť - a iste si niekto môže povedať, no, to hovorí práve on -, že by sa našlo 350-tisíc podpisov na vystúpenie z eurovalu. Dokonca si viem predstaviť, že by v tom referende veľmi ťažko vyhrala protistrana. Aj tak by som sa domnieval, že ak legitímne zvolení zástupcovia ľudu 111 hlasmi prijali euroval, hoci nie mojím hlasom, ctím si toto hlasovanie, ako si ctím demokraciu, a považoval by som zbúranie týchto figúriek, hoci si môžem sám ho želať, za absolútne pošliapanie demokracie.
To znamená, že v tomto zmysle nulová hranica znamená, že 111 zástupcov tu niečo prijme a potom akokoľvek malý počet zástupcov to zbúra. Neviem, či toto je presne to, niekto to môže nazvať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis