Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážená snemovňa. Plne podporujem vyhlásenie zahraničného výboru a ďakujem mu, že sa operatívne, tak ako situácia žiada, stretol a prijal to, o čom budeme odpoludnia hlasovať. Ako bývalý vedúci delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení OBSE v minulom volebnom období som mal možnosť zúčastniť sa predchádzajúcich prezidentských volieb. Rozhodnutím štruktúr OBSE som sa vo dvojici s arménskym kolegom Safaryanom ocitol ako medzinárodný pozorovateľ na okrsku Oktyabrskaja. O svojich zážitkoch z toho okrsku zo sčítavania hlasov a vyhlásenia výsledkov som informoval verejnosť i médiá v čase, keď som sa vrátil z Minska. Taký hrubý spôsob falšovania volieb, aký som zažil tam, som nezažil nikde na svete a môžem povedať, že vo svojich dvoch predchádzajúcich volebných obdobiach v Národnej rade som sa ako pozorovateľ zúčastnil mnohých volieb. Na rozdiel od situácie v iných krajinách, kde sa voľby falšujú tým, že sa napríklad napchávajú hlasovacie boxy lístkami skôr, ako sa otvorí volebná miestnosť, a nedodržuje sa "prázdnosť" boxov, ktoré u nás kontrolujú volebné komisie. Nezažil som zároveň ani štandardný postup falšovania, že sa spočítajú hlasy a niekomu sa pridá a niekomu sa uberie, to všetko je v dnešnom Bielorusku prekonaná záležitosť. V Bielorusku je úplne jedno, čo je v schránkach - volebných urnách, je úplne jedno, koľko ľudí hlasovalo, a je úplne jedno, ako hlasovalo. Neplatí ani Stalinovo: "Nie je dôležité, kto ako hlasuje, ale dôležité je, kto sčítava hlasy." Ani toto už dnes nie je témou dňa. Realita volebného okrsku Oktyabrskaja ukázala to, čo som si pred pár dňami vypočul ako stanovisko politológa, zahraničného politológa, na tému Bielorusko, že totiž výsledky, ktoré predseda volebnej komisie prečíta, sú napísané dávno predtým, ako nastal volebný deň, a nijako nesúvisia s celou procedúrou hlasovania. A keď už mám slovo a mám tú česť, že ma počúva predseda Národnej rady, ktorý v tomto zmysle má istú právomoc, chcem povedať ešte takú, možno trpkú, sťažnosť na jednu vec. Keď som sa v roku 2010 po voľbách stal vedúcim delegácie Národnej rady v Parlamentom zhromaždení OBSE, a túto funkciu som robil i v období 1998 - 2002, tak na prvom zasadnutí delegácii Parlamentného zhromaždenia členských krajín vo Viedni, ktoré sa tam vždy koná vo februári, rozdávali prítomným pracovníci OBSE brožúrku, ktorá bola výkazom činnosti Parlamentného zhromaždenia v oblasti pozorovania volieb. Možnože o tom mnohí neviete, ale nosnou úlohou parlamentného zhromaždenia OBSE je kontrola volebných aktov v jednotlivých krajinách, podčiarkujem, reálne to predstavuje asi 80 percent aktivity tejto inštitúcie, ktorej je Národná rada roky členom. Môžete si predstaviť môj pocit takmer hanby, že keď som si pozrel tabuľku členských krajín OBSE, kde boli zvislicami a mínuskami označené účasti zástupcov jednotlivých parlamentov pri pozorovaní volieb. Musím povedať, že z 25 vyhodnocovaných volieb, na ktorých sa zástupcovia parlamentného zhromaždenia OBSE za ostatné štyri roky zúčastnili, malo Slovensko dve čiarky z 25. A to už jedna bola moja účasť tesne po voľbách a jedna bola účasť kolegu László Nagya v tom predchádzajúcom štvorročnom období. Keď sa pozriem na účasť našich bratov a kolegov z Parlamentu a Senátu Českej republiky, tak z tých 25 volieb Česká republika oboslala 22, ale i krajiny ako Bulharsko a Rumunsko oboslali dvojciferné počty volieb. Podotýkam, že na tých voľbách sme sa zúčastnili jednou osobu dvakrát - z 25 volieb. Česká republika sa nikdy, ani vo vzdialenejších krajinách, nezúčastnila menej ako troma účastníkmi a bežne česká výprava pozorovateľov obnášala päť parlamentárov. Neviem, či v roku 2006, či sedem, či ešte aj osem bola taká kríza, že Národná rada Slovenskej republiky nemala na to, aby poslala svojich zástupcov, aby plnili elementárnu úlohu zoskupenia, ktorého je Národná rada členom. Tá tabuľka by tu mala byť veľká a nasvietená, aby sme si uvedomili, ako na nej vyzeráme. Tá tabuľka je hanbou Národnej rady Slovenskej republiky a je hanbou popretia princípov, kvôli ktorým existuje Parlamentné zhromaždenie OBSE, lebo je našou povinnosťou starať sa o demokratický priebeh volieb ako akokoľvek elementárny základ normálneho fungovania spoločenstva národov, s ktorými sme v nejakom zoskupení. A ak teda Slovenská republika, ako chudobnejšie Bulharsko, takto plní túto povinnosť, napadá mi len citát Jana Wericha: "Když už člověk jednou je, má hledět, aby byl." A keď sme sa my rozhodli, tak ako iné demokratické krajiny, byť členmi Parlamentného zhromaždenia OBSE, nemala by byť výsledkom tohto rozhodnutia absolútna hanba v našom prístupe k plneniu si povinností člena.
Ďakujem za pozornosť.

Predsedajúca, ďakujem pánovi profesorovi Hubovi ako Bratislavčanovi, ktorý možno celkom prirodzene a bez partikulárnych záujmov vidí veci tak ako ja. Kolega Jasaň, úplne uznávam vašu argumentáciu o manažérovi, ktorý si vyberá tím. Problém je, že nehovoríme o akciovej spoločnosti, o nadnárodnom výrobnom komplexe, ale hovoríme o samosprávnom orgáne, a tam je to predsa trochu inakšie. To znamená, ani predseda najsilenejšej strany v politike si nevyberie svoj tím bez ohľadu na koaličných partnerov. Viete, v tomto usporiadaní, ktoré je demokraciou, musia parlamenty žiť s inými prezidentmi, ako sú samé, tu musia senáty žiť s inými snemovňami, ako sú samé, a všetci musia žiť v rôznych konšteláciách, ale to je výsledok zastupiteľskej demokracie, ktorá pri sebelepšom zameraní sa na predstavu manažérskeho fungovania celkom tak fungovať nemôže. A pokiaľ ide o kolegu Blahu, ktorý v mojom vystúpení vidí partikulárne záujmy, no, toto tvrdenie je obraz jeho samého, pretože si nedokáže vo svojom mozočku predstaviť nič iné ako obhajovanie partikulárnych záujmov. Ja možno naopak, tým, čo hovorím, podrývam svoju funkciu vicestarostu a nehovorím to teda z partikulárnych záujmov. Vystavujem sa prípadnej potrebe byť schválený ako vicestarosta a vystavujem sa riziku byť odvolaný ako vicestarosta, mestským zastupiteľstvom, ale ctím demokraciu. A, samozrejme, pokiaľ hovorí, že toto máme prejednávať na mestskom zastupiteľstve, dobre hovorí, ale my sme tento zákon, samozrejme, nikdy nemali na mestskom zastupiteľstve, ani len ako informáciu, takže toľko k jeho vrelému odporúčaniu, za ktoré mu ďakujem, a svoje écesy si môže rozdávať "o dům vedle".

Vážená pani predsedajúca, ctená snemovňa. Dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona. Návrh novely zákona o Bratislave nadväzuje na novelu zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb., ktorá bola schválená za prvej vlády premiéra Fica 2. marca. Touto novelou sa okrem iného posilnilo postavenie primátorov a starostov voči mestským a obecným zastupiteľstvám. Predložený návrh novely zákona o Bratislave zosúlaďuje ustanovenia špeciálneho zákona, ktorým je zákon o Bratislave s už schválenou a dva roky platnou všeobecnou úpravou. Zákon o obecnom zriadení. Z formálneho hľadiska možno návrhu vyčítať, že ide o poslaneckú iniciatívu, nie o vládny návrh zákona, ktorý by prešiel riadnym, medzirezortným konaním. To, že majú veľké mestá, a menovite hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, svoj lex specialis, bolo nepochybne odôvodnené špeciálnym postavením hlavného mesta. Preto jeho glajchšaltovanie podľa, povedzme otvorene, predstáv ZMOS-u je otáznym krokom. Pokiaľ ide o aspekt, že ho tento návrh predkladá poslanec, pamätám sa veľmi dobre, že v minulom volebnom období poslanci teraz vládnej strany SMER vždy nezabudli vystúpiť a pripomenúť, že istú kategóriu zákonov by mala predkladať vláda. Napríklad o hlavnom meste republiky, ktorej vládne, a nie poslanec. Zaujímavé, že teraz je to očividne tá správna cesta. To dávam len ako malú historickú spomienku. Z obsahového hľadiska je formálne logické, aby vzťahy medzi primátorom a mestským zastupiteľstvom v Bratislave a starostami a miestnymi zastupiteľstvami mestských častí Bratislavy boli upravené rovnako ako vzťahy medzi primátormi a mestskými zastupiteľstvami a starostami a obecnými zastupiteľstvami v iných mestách a obciach krajiny. Toľko k formálnej stránke veci. Z vecného hľadiska je však podľa nás vhodnejšia a správnejšia úprava, ktorá existuje v zákone o Bratislave a ktorá až do roku 2010 existovala aj v zákone o obecnom zriadení. Pretože vyváženejšie rozdeľuje právomoci medzi primátora, respektíve starostu a zastupiteľstvo. Novela zákona o obecnom zriadení z roku 2010, ako aj predložený návrh novely zákona o Bratislave, posilňuje a posilňujú postavenie primátorov a starostov na úkor zastupiteľstiev. V roku 2010 to súviselo evidentne najmä s tlakom Združenia miest a obcí, ktoré je lobistickou organizáciou starostov, a pripustíte iste i vy, kolegovia zo SMER-u, že má s vami veľmi dobré vzťahy. V súčasnosti sa nedá nevidieť, že návrh súvisí aj so vzťahmi medzi primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom a bratislavským zastupiteľstvom. Konkrétne, známa kauza, nedohoda na námestníkoch primátora. Čo celkom otvorene priznáva aj dôvodová správa. Citujem: "V tomto volebnom období však došlo, podobne ako v iných mestách a obciach v minulých volebných obdobiach, k situácii, keď primátor podal návrh na voľbu námestníka primátora, avšak mestské zastupiteľstvo ho neakceptovalo." Nuž, áno, musím povedať, že k primátorovi Ftáčnikovi ako k svojmu univerzitnému kolegovi mám celkom priateľský a kolegiálny vzťah, ale zákon, ktorý predložil poslanec Kondrót, je skutočne lex Ftáčnik. Ide teda o novelu, ktorá posilňuje postavenia primátora Bratislavy zvoleného s podporou SMER-u na úkor zastupiteľstva, kde SMER väčšinu nemá. Čo sa má teda tou novelou zmeniť? V súčasnosti volí námestníkov primátora na návrh primátora mestské zastupiteľstvo. Podľa navrhovanej úpravy by mal svojich námestníkov vymenovať sám primátor bez ohľadu na postoj zastupiteľstva. Dovolím si cúvnuť tam, na pôdu, ktorá je kolegovi Ftáčnikovi a mne spoločná, na akademickú pôdu. I na univerzite rektor navrhuje svojich prorektorov, s ktorými má tvoriť tím, ale ak mu ich senát, akademický senát Univerzity neschváli, musí navrhovať ďalších a ďalších, až kým mu ich schváli.
Pretože akademická obec je samosprávna, a podobne mestská samospráva je tiež samosprávna. Odvolávanie námestníkov primátora by tiež prešlo z rúk zastupiteľstva do rúk primátora. Tej úpravy sa týkajú body 4, 8, 12 a 17. Námestník primátora, alebo jeho námestníci by boli naďalej vybraní len z poslancov zastupiteľstva, ale zastupiteľstvo by stratilo vplyv na ich výber. Respektíve, mohlo by ich zvoliť iba v prípade, že by primátor v stanovenom časovom limite svoju právomoc nevyužil. Ak teda má byť viceprimátor len zástupcom primátora, a nie zástupcom aj zastupiteľstva, ako to bolo doteraz, je svojím spôsobom zbytočné, aby sa obsadzovanie tohto postu vôbec viazalo na to, že dotyčný je poslancom zastupiteľstva.
Ak ale má zastupovať zastupiteľstvo, malo by mať pochopiteľne to zastupiteľstvo pri výbere slovo. Presne tak, ako má akademický senát pri výbere prorektorov. Lebo v tom prípade si viem celkom dobre predstaviť, nie že by som to obhajoval, že ak je napríklad mesto, a to je prípad Bratislavy vo finančnej kríze a k dispozícii by bol osvedčený troubleshooter a finančný mág, ktorý už predtým inštitúcii tej či onej pomohol, potom by nemal byť problém, aby si primátor vymenoval svojho zástupcu pre veci ekonomické a finančné odkiaľkoľvek. Dokonca, presne vzaté, nemusel by byť hádam ani občanom Slovenskej republiky, pretože by bol v "jeho" tíme. Tak ako si niektoré mestá vyberajú architektov, alebo iných, ktorí na ne nie sú nejako inak viazaní, okrem profesionálnej väzby na svoju činnosť.
Toto je ešte raz na zváženie. Či teda viceprimátori majú stratiť akúkoľvek väzbu na zastupiteľstvo. V súčasnosti určuje organizačný poriadok magistrátu a poriadok odmeňovania zamestnancov zastupiteľstvo. Predložená novela prenáša túto právomoc na primátora. Tejto úpravy sa týkajú body 5, 7, 11, 14 a 16. Ide o ďalšie posilnenie pozície primátora na úkor zastupiteľstva. Organizačný poriadok úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov nepredstavujú individuálne rozhodnutie o obsadení konkrétnej pozície, alebo o konkrétnom plate zamestnanca, ale všeobecnú úpravu, ktorá súvisí s pôsobením celej samosprávy a má aj dopad na rozpočet obce. Ako také by sa tieto rozhodnutia nemali presúvať zo zastupiteľstva na primátora. Aj na úrovni štátu predsa neurčuje štruktúru vlády a ústredných orgánov štátnej správy, ale aj základné pravidlá odmeňovania ústavných činiteľov a štátnych zamestnancov vláda, alebo premiér osobne. Ale príslušné zákony schválené parlamentom. Zákon o organizácii činnosti vlády a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, zákon o štátnej službe, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a tak ďalej. Teda odrazu vidíme, že ak som ja vykročil na akademickú pôdu, i keď porovnávame exekutívu mesta a štátu, tak sa táto odrazu odsúva do akejsi zvláštnej a nie celkom ľahko obhájiteľnej pozície.
To, čo možno na novele hodnotiť pozitívne, sú body 9 a 18, ktorými sa stanovuje, že zloženie mestskej rady má zohľadňovať nielen zastúpenie politických strán v zastupiteľstve, ale aj zastúpenie nezávislých poslancov. Záverom by som povedal toľko, že ešte raz zdôrazňujem, že nie som v konfrontačnom vzťahu s primátorom Ftáčnikom, dokonca môžem povedať, že ani on nie je v konfrontačnom postavení k svojmu nesmeráckemu väčšinovému zastupiteľstvu. A i to je dôvod, prečo sa domnievam, že Bratislava tento "lex Ftáčnik" nepotrebuje, a dovolím si preto navrhnúť i v súvislosti s tým, že sú v tomto materiáli i veci, ktoré stoja za úvahu a dokonca za podporu, ale sú v ňom veci, ktoré mimo vôľu zastupiteľstva, a tým pádom mimo vôľu význačnej časti občanov, ktorí ho volia, odoberajú tejto samosprávnej štruktúre jej zodpovednosti a rozhodovacie právomoci, a preto sa prihováram, aby sme aj v súlade s príslušnými paragrafmi vrátili návrh zákona autorom na prepracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem ti, Ľubo, za túto jednu z najrozumnejšie strávených hodín od začiatku volebného obdobia v tomto parlamente. Ďakujem ti i za ten absolútne hypotetický príklad, ktorý si na záver uviedol, a za tvoju nehypotetickú rolu v tomto prípade. Viete, ja som laik v odpočúvaní. Môj priateľ Šebej pred rokmi, vzhľadom na môj zvučný hlas, povedal taký šebejovský bonmot: "Osuského netreba odpočúvať, jeho stačí počúvať, niekedy aj cez zavreté dvere."
Keď sa zamyslím nad tým, že by som ako občan Spojených štátov, čisto hypoteticky, mohol zabrániť tragédii 11. septembra tým, že by som spadol, to je zase hypotéza, medzi sto miliónov, také kapacity to nemalo, odpočúvaných Američanov, tak by som tak urobil s radosťou a spadol by som do toho bez nároku na poškodenie svojich ľudských práv, aj keby som nemal v Dvojičkách manželku, manžela, brata, sestru a nikoho z rodiny. Inými slovami, normálny občan... Lebo ľudia sú dvoch kategórií: jedna žije v súlade so zákonmi a normami a  iná ich porušuje. Ak sa podarí za nasadenia čohokoľvek zabrániť zlým veciam, nemajú sa statoční a slušní ľudia čoho báť.
Pokiaľ ide o odpočúvanie sekretáriek, tí, ktorí sa na to pamätáte, sú to desiatky rokov dozadu, keby Willy Brandt, spolkový kancelár, odpočúval Güntera Guillauma, jeho kariéra nemusela skončiť tak smutne, ako skončila.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, kolega Petrák správne sa obrátil na citát z môjho predchádzajúceho vystúpenia, ale predsa dávam na zváženie snahu kolegu Vašečku, zvážiť niekedy to, čomu sa dá povedať prísnosť predpisu, možno tvrdosť zákona. Keď niekedy vidíme zábery zo škôl v slumoch Kene, niekde v Nairobi, tak by, samozrejme, tá škola podľa nijakých, nieže európskych, ani neeurópskych predpisov nemohla fungovať. A pozícia je áno, alebo nie, budú mať tie deti školu s hlinenou dlážkou, pomaly bez stien a bez lavíc, alebo nebudú mať žiadnu? Ako vicestarosta Starého mesta som riešil radostný problém pretlaku detí na miesta v materských školách. Bol som za hlavným hygienikom Slovenskej republiky, aby udelil dočasnú výnimku, aby sme ich mohli mať viacej, ako hovorí prísna norma, o ktorej hovorí kolega Petrák. Či je lepšie, aby dieťa bolo "na ulici", alebo aby v triede bolo miesto 20, 23 detí? Preto hovorím, že jadro toho problému je nenechať zaniknúť ani jeden priestor, kde deti z rómskej osady, blízko k svojej osade majú možnosť robiť niečo zmysluplné, ak to má naraziť na veľmi tvrdú hranu predpisov.
Bratislavský Starý most, ak by sme ho chceli novopostaviť, nespĺňa normy Dunajskej komisie. Museli by sme o vyše metra zvýšiť všetky piliere a jeden zbúrať, ak ho ale len zrenovujeme, musí stačiť aj Dunajskej komisii. A to je presne ten fenomén dunajského mosta. Ak teda chceme niečo udržať, tak musíme vychádzať z toho, aké máme možnosti, a ak je vôľa investovať do nového. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nepochybne ani na jednej, ani na druhej strane sa nikto nevyjadruje v tom zmysle, že by doteraz neexistovali v centrách voľného času podvody. Žiaľbohu, je našou vlastnosťou, a tým sa možno líšime od Estóncov alebo Fínov, že máme tendenciu líznuť si, keď sa dá. Viete, len toto riešenie je také ako, keď vieme, že sa pri vratkách DPH robia podvody, tak by bolo snáď vhodným riešením zrušiť vratky DPH ako také, a tým pádom tento podvod zamedziť. Nikomu to nenapadlo, hoci to je tiež riešenie z tejto sorty.
Tento pozmeňovací návrh, ktorého som podporovateľ, sa pokúša nájsť inú cestu, ako ošetriť to, že niektoré obce a CVČ-čka, pripusťme, hanebne a podvodnícky zarábajú na fiktívnych čičikovských mŕtvych dušiach, už tu zmienených kolegom Froncom, a iní na to so závisťou pozerajú, lebo sa nedostanú k lizu. Nám ide o to, aby sa, pokiaľ možno, nerozdelila teraz tá možnosť lizu rovnomerne, a na konci budú tie deti, ktoré nedostanú to, čo by mali a mohli dostať, ak majú skutočne záujem o činnosť v CVČ.
A tu je jedna vec, ktorú by som rád povedal. Kolegovia hovoria, že sú tri obce v nútenej správe. Ani nemám dôvod kolegovi, podpredsedovi Petrákovi neveriť, viete len, Židia majú jedno veľmi múdre príslovie: "Kto zachráni jedného človeka, zachráni ľudstvo." A tá otázka sa tu vznáša. To dieťa z Devína, mestskej časti Bratislavy, ktorá je v nútenej správe, ktorého rodič platí poctivo dane, to bude ako ošetrené? A teraz je jedno, či tých obcí je 500 a tých detí 5000, alebo je to možno len 50 detí na Slovensku. Ako sú naplnené ich ústavné práva na rovnakú starostlivosť? A na toto ako odpovieme? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Téma rovnocenného, rovnoprávneho a pre mňa tým aj pred zákonom rovného financovania služby, ktorú na základe výberu rodiča poskytne štátna alebo súkromná, evanjelická alebo rímskokatolícka škola dieťaťu daňového poplatníka, je, čo si spomínam, stará hádam 15 rokov. Už v deväťdesiatom ôsmom sme polemizovali s ministrom Ftáčnikom na tú istú tému v školskom výbore a zdá sa mi donebavolajúce, že sa znovu musí bojovať o to, že daňový poplatník rovný pred zákonom, platiaci poctivo dane, z ktorých je financované okrem iného školstvo, by mal pre svoje dieťa dostať na tú istú službu, teda povedané ľudovo, naučiť čítať, rátať a písať, ba aj maľovať, iné peniaze ako dieťa susedovo, ktorý sa rozhodol pre inú školu. Považujem za neuveriteľné, že sa musí zvádzať vôbec boj o nejaké percento, pretože sa domnievam, že tie peniaze na výkon naučenia dieťaťa niečomu v súlade s osnovami by mali byť z podstaty veci tie isté. A že by tam mala byť rovnaká istota pre všetky druhy škôl, ktoré poskytujú tú istú službu slobodne sa rozhodujúcim a dane platiacim občanom štátu, že za svoje dane bude ich dieťa na rovnakej finančne zabezpečenej úrovni vzdelávané v súlade s ich rozhodnutím, slobodou a demokraciou. A my sa tu znova a znova handrkujeme o percentá a handrkujeme sa roky, počas ktorých chceme vzdelávací proces, o ktorom hovoríme, že je absolútnou prioritou budúcnosti krajiny, neustále zlepšovať.

Ďakujem pekne. Áno, ako správne zmienil pán poslanec Mikloško, jednou z ciest, a pripusťme, že to je nie celkom k téme zahraničných Slovákov, ale nepochybne k prezencii Slovenska vo svete, sú katedry, ktoré sú orientované na slovakistiku a ktoré z finančných dôvodov v kríze a, žiaľbohu, i z finančných dôvodov iných priorít a z finančných dôvodov aj, žiaľbohu, nezáujmu postupne "odchádzajú". Ako hovoria Česi, "zacházejí na oubytě", a to je nie dobrá cesta, pretože zahraničný Slovák by mal vlastným srdcom tiahnuť k svojeti a možno by bol menej primeraným adresátom s otrčenou dlaňou na akúsi podporu. Udržiavanie slovenských reálií a záujmu o Slovensko ako o krajinu s jazykom, ktorý je jedným z jazykov Európskej únie, ako o krajinu s literatúrou, hudbou, kultúrou, históriou, je významným vkladom. V tomto zmysle by som podporil, máme tu zhodou okolností pána ministra školstva, aj keď to nie je vec zahraničných Slovákov, je to vec obrazu Slovenska v zahraničí a bolo by hádam spoločným záujmom aj reprezentácie Slovenska zahraničnopolitickej i reprezentácie na poli výskumu, vedy a vzdelávania, aby sa urobili všetky možné kroky, aby tieto katedry alebo stolice prežívali. Univerzita Komenského, dá sa povedať, s vypätím rozpočtových síl udržala viaceré katedry napriek reálnemu ekonomickému tlaku a bolo by dobré, aby sa stali i záujmom našej krajiny ako takej.

Ďakujem pekne. Kolega Hlina vo svojom všeobjímajúcom prejave, v ktorom prehovoril o deficitoch slobody, oraní na chrbte, streľbe na psa, Rómoch a úcty k čínskemu veľvyslancovi, sa predsa dotkol, samozrejme, i svojej psychotraumy s bruselskými zážitkami a reakciou mocných a vplyvných. Samozrejme, preňho to iste bola veľká psychotrauma, ale ubezpečujem ho, že to, čo zažívajú ľudia zápasiaci o demokraciu v Bielorusku, a to, čo zažívajú väzni v táboroch lao kai, je trošku iná dráma ako streľba na psa a zlé chovanie bruselských pochopov. Takže ak je tu reč o úcte k vyslancovi a k prijatiu alebo neprijatiu, na Slovensku je úslovie, komu česť, tomu česť, pastierovi trúba. A na to, čoho zažíva i naša republika zo strany mocných z Pekingu, je to celkom odôvodnené. Proti vystúpeniu exilového baletu zakročovala čínska ambasáda u svojich kolegov ambasádorov a pokúšala sa ovplyvniť národné divadlo a jeho manažment. A na svete existuje 23 mil. ľudí žijúcich v demokratickej krajine, s ktorou máme blízke ekonomické vzťahy, kam chodia naši študenti sinológie zdokonaľovať si svoju mandarínsku čínštinu. Je to národná Čína, známa ako Taiwan. To je jedna z krajín, kde by sme mohli v zahraničnej politike aspoň jemne pokročiť a pokúsiť sa aspoň mierne prekročiť to, čo sa nám snaží vymedziť čínska ambasáda. Pretože to je 23 mil. ľudí, ktorí sú neplnoprávni z pohľadu mnohých svetových organizácií a ktorých postavenie je neúnosné.

Ďakujem pekne. Z vystúpenia pána ministra by som podčiarkol dve veci, zhodou okolností tú prvú ešte zmenil aj v prvom bloku, keď hovoril o možnostiach, úlohách a pozícii poslancov, ktorá je predsa trošku iná ako úloha diplomatov a ministerstva zahraničných vecí i v oblasti zahraničnej politiky. Je to dobrá téma a aktuálna sa stala i v tom druhom vystúpení pána ministra, keď zmienil túto nedeľu, keď sú voľby v Bielorusku. Zhodou okolností je Národná rada členom Parlamentného zhromaždenia OBSE. To je platforma poslanecká a musím povedať, že keď som sa stal v minulom volebnom období vedúcim delegácie Parlamentného zhromaždenia OBSE, tak nám vo Viedni rozdali brožúru o účasti jednotlivých parlamentov na nosnej úlohe Parlamentného zhromaždenia, a to sú pozorovateľské misie vo voľbách. Na rozdiel od Česka, ktoré sa z dvadsiatich siedmich klasifikovaných volieb zúčastnilo svojimi pozorovateľmi dvadsiatich troch, Slovensko sa zúčastnilo v roku 2006 až 2010 dvoch z dvadsiatich siedmich volieb, čo je katastrofa. Je to neporovnateľne horšie ako i chudobné, a my si o nich často myslíme, že "horšie" krajiny ako sme my. Teraz je za niekoľko dní čas volieb v Bielorusku. Predpokladám, že by mi Lukašenkov režim už nedal povolenie vstúpiť na územie tejto diktatúry, ale myslím si, že, a to hovorím do vlastných radov, nie vám, pán minister, ale keďže ste to zmienili, je to namieste, aby sme aspoň tu si to povedali, že ak naša Národná rada nechce byť na hanbe v plnení elementárnej úlohy Parlamentného zhromaždenia OBSE, mala vyslať do Bieloruska na voľby takých poslancov, ktorí by vycestovacie alebo vjazdné povolenia dostali. To isté platí pre voľby na Ukrajine a podobné. Žiaľbohu, sme na hanbe.