Vážená pani predsedajúca, ctená snemovňa. Dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona. Návrh novely zákona o Bratislave nadväzuje na novelu zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb., ktorá bola schválená za prvej vlády premiéra Fica 2. marca. Touto novelou sa okrem iného posilnilo postavenie primátorov a starostov voči mestským a obecným zastupiteľstvám. Predložený návrh novely zákona o Bratislave zosúlaďuje ustanovenia špeciálneho zákona, ktorým je zákon o Bratislave s už schválenou a dva roky platnou všeobecnou úpravou. Zákon o obecnom zriadení. Z formálneho hľadiska možno návrhu vyčítať, že ide o poslaneckú iniciatívu, nie o vládny návrh zákona, ktorý by prešiel riadnym, medzirezortným konaním. To, že majú veľké mestá, a menovite hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, svoj lex specialis, bolo nepochybne odôvodnené špeciálnym postavením hlavného mesta. Preto jeho glajchšaltovanie podľa, povedzme otvorene, predstáv ZMOS-u je otáznym krokom. Pokiaľ ide o aspekt, že ho tento návrh predkladá poslanec, pamätám sa veľmi dobre, že v minulom volebnom období poslanci teraz vládnej strany SMER vždy nezabudli vystúpiť a pripomenúť, že istú kategóriu zákonov by mala predkladať vláda. Napríklad o hlavnom meste republiky, ktorej vládne, a nie poslanec. Zaujímavé, že teraz je to očividne tá správna cesta. To dávam len ako malú historickú spomienku. Z obsahového hľadiska je formálne logické, aby vzťahy medzi primátorom a mestským zastupiteľstvom v Bratislave a starostami a miestnymi zastupiteľstvami mestských častí Bratislavy boli upravené rovnako ako vzťahy medzi primátormi a mestskými zastupiteľstvami a starostami a obecnými zastupiteľstvami v iných mestách a obciach krajiny. Toľko k formálnej stránke veci. Z vecného hľadiska je však podľa nás vhodnejšia a správnejšia úprava, ktorá existuje v zákone o Bratislave a ktorá až do roku 2010 existovala aj v zákone o obecnom zriadení. Pretože vyváženejšie rozdeľuje právomoci medzi primátora, respektíve starostu a zastupiteľstvo. Novela zákona o obecnom zriadení z roku 2010, ako aj predložený návrh novely zákona o Bratislave, posilňuje a posilňujú postavenie primátorov a starostov na úkor zastupiteľstiev. V roku 2010 to súviselo evidentne najmä s tlakom Združenia miest a obcí, ktoré je lobistickou organizáciou starostov, a pripustíte iste i vy, kolegovia zo SMER-u, že má s vami veľmi dobré vzťahy. V súčasnosti sa nedá nevidieť, že návrh súvisí aj so vzťahmi medzi primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom a bratislavským zastupiteľstvom. Konkrétne, známa kauza, nedohoda na námestníkoch primátora. Čo celkom otvorene priznáva aj dôvodová správa. Citujem: "V tomto volebnom období však došlo, podobne ako v iných mestách a obciach v minulých volebných obdobiach, k situácii, keď primátor podal návrh na voľbu námestníka primátora, avšak mestské zastupiteľstvo ho neakceptovalo." Nuž, áno, musím povedať, že k primátorovi Ftáčnikovi ako k svojmu univerzitnému kolegovi mám celkom priateľský a kolegiálny vzťah, ale zákon, ktorý predložil poslanec Kondrót, je skutočne lex Ftáčnik. Ide teda o novelu, ktorá posilňuje postavenia primátora Bratislavy zvoleného s podporou SMER-u na úkor zastupiteľstva, kde SMER väčšinu nemá. Čo sa má teda tou novelou zmeniť? V súčasnosti volí námestníkov primátora na návrh primátora mestské zastupiteľstvo. Podľa navrhovanej úpravy by mal svojich námestníkov vymenovať sám primátor bez ohľadu na postoj zastupiteľstva. Dovolím si cúvnuť tam, na pôdu, ktorá je kolegovi Ftáčnikovi a mne spoločná, na akademickú pôdu. I na univerzite rektor navrhuje svojich prorektorov, s ktorými má tvoriť tím, ale ak mu ich senát, akademický senát Univerzity neschváli, musí navrhovať ďalších a ďalších, až kým mu ich schváli.
Pretože akademická obec je samosprávna, a podobne mestská samospráva je tiež samosprávna. Odvolávanie námestníkov primátora by tiež prešlo z rúk zastupiteľstva do rúk primátora. Tej úpravy sa týkajú body 4, 8, 12 a 17. Námestník primátora, alebo jeho námestníci by boli naďalej vybraní len z poslancov zastupiteľstva, ale zastupiteľstvo by stratilo vplyv na ich výber. Respektíve, mohlo by ich zvoliť iba v prípade, že by primátor v stanovenom časovom limite svoju právomoc nevyužil. Ak teda má byť viceprimátor len zástupcom primátora, a nie zástupcom aj zastupiteľstva, ako to bolo doteraz, je svojím spôsobom zbytočné, aby sa obsadzovanie tohto postu vôbec viazalo na to, že dotyčný je poslancom zastupiteľstva.
Ak ale má zastupovať zastupiteľstvo, malo by mať pochopiteľne to zastupiteľstvo pri výbere slovo. Presne tak, ako má akademický senát pri výbere prorektorov. Lebo v tom prípade si viem celkom dobre predstaviť, nie že by som to obhajoval, že ak je napríklad mesto, a to je prípad Bratislavy vo finančnej kríze a k dispozícii by bol osvedčený troubleshooter a finančný mág, ktorý už predtým inštitúcii tej či onej pomohol, potom by nemal byť problém, aby si primátor vymenoval svojho zástupcu pre veci ekonomické a finančné odkiaľkoľvek. Dokonca, presne vzaté, nemusel by byť hádam ani občanom Slovenskej republiky, pretože by bol v "jeho" tíme. Tak ako si niektoré mestá vyberajú architektov, alebo iných, ktorí na ne nie sú nejako inak viazaní, okrem profesionálnej väzby na svoju činnosť.
Toto je ešte raz na zváženie. Či teda viceprimátori majú stratiť akúkoľvek väzbu na zastupiteľstvo. V súčasnosti určuje organizačný poriadok magistrátu a poriadok odmeňovania zamestnancov zastupiteľstvo. Predložená novela prenáša túto právomoc na primátora. Tejto úpravy sa týkajú body 5, 7, 11, 14 a 16. Ide o ďalšie posilnenie pozície primátora na úkor zastupiteľstva. Organizačný poriadok úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov nepredstavujú individuálne rozhodnutie o obsadení konkrétnej pozície, alebo o konkrétnom plate zamestnanca, ale všeobecnú úpravu, ktorá súvisí s pôsobením celej samosprávy a má aj dopad na rozpočet obce. Ako také by sa tieto rozhodnutia nemali presúvať zo zastupiteľstva na primátora. Aj na úrovni štátu predsa neurčuje štruktúru vlády a ústredných orgánov štátnej správy, ale aj základné pravidlá odmeňovania ústavných činiteľov a štátnych zamestnancov vláda, alebo premiér osobne. Ale príslušné zákony schválené parlamentom. Zákon o organizácii činnosti vlády a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, zákon o štátnej službe, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a tak ďalej. Teda odrazu vidíme, že ak som ja vykročil na akademickú pôdu, i keď porovnávame exekutívu mesta a štátu, tak sa táto odrazu odsúva do akejsi zvláštnej a nie celkom ľahko obhájiteľnej pozície.
To, čo možno na novele hodnotiť pozitívne, sú body 9 a 18, ktorými sa stanovuje, že zloženie mestskej rady má zohľadňovať nielen zastúpenie politických strán v zastupiteľstve, ale aj zastúpenie nezávislých poslancov. Záverom by som povedal toľko, že ešte raz zdôrazňujem, že nie som v konfrontačnom vzťahu s primátorom Ftáčnikom, dokonca môžem povedať, že ani on nie je v konfrontačnom postavení k svojmu nesmeráckemu väčšinovému zastupiteľstvu. A i to je dôvod, prečo sa domnievam, že Bratislava tento "lex Ftáčnik" nepotrebuje, a dovolím si preto navrhnúť i v súvislosti s tým, že sú v tomto materiáli i veci, ktoré stoja za úvahu a dokonca za podporu, ale sú v ňom veci, ktoré mimo vôľu zastupiteľstva, a tým pádom mimo vôľu význačnej časti občanov, ktorí ho volia, odoberajú tejto samosprávnej štruktúre jej zodpovednosti a rozhodovacie právomoci, a preto sa prihováram, aby sme aj v súlade s príslušnými paragrafmi vrátili návrh zákona autorom na prepracovanie.
Ďakujem.