Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.9.2012 o 11:48 hod.

MUDr. PhD.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2012 15:14 - 15:16 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, viete, samozrejme, tento problém selektívneho prispievania na výkon zo zdravotného poistenia má isté hrany a isté háčiky, s ktorými by som sa aj ja dokázal stotožniť. Len vytiahnuť, pán kolega, ten argument, že ľudia by nemali, nemuseli chcieť, nechcú, aby sa takto míňali ich peniaze zo zdravotného poistenia, viete, keby sme hľadali platbu, s ktorou sa stotožní slovenský občan, tak by sme mali možno problém s akoukoľvek platbou za RTVS, s úvahou o platbe za akýkoľvek národný futbalový alebo tenisový štadión, s akoukoľvek platbou pre Maticu slovenskú, s akoukoľvek platbou na platy duchovných a na tisíc vecí, na ktorých neexistuje konsenz a pri ktorých niet problém nájsť tisíce ľudí, ktorí povedia, že ich sa to netýka a tak to nechcú platiť. Toto ale nie je, myslím, celkom schodná cesta, lebo potom by tu bol konečne štát bez daní a bez záväzkov. A pokiaľ sme žili v krajine, a je to možno i vina nás všetkých, ktorí sme tu už predtým sedeli, že sa platilo za plnenie prostej rodičovskej povinnosti posielať dietky do školy, časti populácie, tak ja nepoznám protiústavnejšiu platbu, ako bola táto. A funguje tu dosť dlho. A nezdá sa mi, že by na nej mohol byť spoločenský konsenz, lebo je do neba volajúco protiústavná. Takže je to tak aj s negramotnou ženou, ktorá sa nemôže rozhodnúť o zodpovedne o svojom kroku k rozhodnutiu o sterilizácie. Pripusťme, že tá istá žena nie je zbavená volebného práva.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2012 9:47 - 9:49 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ono je to tak, keď oprostíme sa od všetkého ostatného a vrátime sa len k tomu meritu veci, zostane to, o čom sa tu hovorilo. To znamená ekonomické náklady, na ktoré sa skladáme všetci. Keby sa v súvislosti s problematikou, ktorú sa tento návrh pokúša riešiť, zvážilo, že ak sú toto jediné pozitívne diskriminujúce náklady, tak by to bolo veľmi dobré. Žiaľbohu, sú s tým mnohonásobne spojené oveľa vyššie a dramatickejšie náklady.
O mne nemožno pochybovať, že mojím životným krédom je, že jediné, čo v živote má zmysel, sú deti. Preto som dosť kategorickým a závažným odporcom zabíjania zdravých detí v lone matky. Na druhej strane musím povedať, že tie dobre mienené rady, ako zabrániť tomu chlapovi, aby sa na tú ženu vydriapal a urobil jej desiate dieťa alebo šieste, alebo deviate, sú fajn. Ale vieme, o čom hovoríme, a vieme, aká je realita. A hovoriť o tom, že sa to dá robiť "uvedomením", ma vracia k slávnej Bielej nemoci Karla Čapka, kde diktátor hovorí: „A já viděl ty muže vracet sa z válek ověnčené řády.“ A doktor Galén mu na to hovorí: „A já spíše viděl v lazeretech ty druhé.“ A je, samozrejme, pochopiteľné vidieť tú vec z tej dobrej stránky, ako by to malo byť "lepšie" ako sterilizáciou. No ja teraz v pozícii doktora Galéna pri pohľade na tú manželom znásilnenú, ktorý jej v tej chvíli spraví desiate dieťa hovorím: „Já vidím spíše ty druhé,“ kde výchova ani nič iné nie je prevenciou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2012 10:07 - 10:08 hod.

Peter Osuský
Vážená pani predsedajúca, ctená snemovňa, dovoľujem si ešte pričiniť len jednu technickú pripomienku v súvislosti s mojimi pozmeňovacími návrhmi.
Žiadam, aby sa z bodov spoločnej správy hlasovalo osobitne o bodoch 2, 3 a 4. Teda, aby sa o týchto bodoch hlasovalo osobitne a boli vyňaté z hlasovania spoločnej správy z bodov 1 až 6, ako bolo navrhnuté spravodajcom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2012 10:05 - 10:07 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začnem pánom poslancom Jasaňom, no ak to má platiť, tak už potom by malo platiť to, čo zaznelo v predchádzajúcich vystúpeniach na tému Košice. Zrušme zákon o Košiciach a zrušme zákon o Bratislave, aby ste, ako to bolo pekne ako vo vašom výroku povedané, aby pravidlá neboli iné ako v inej obci. Prosím. Potom ale nechápem, prečo novelizujete zákon, ktorý by podľa vášho výroku nemal vôbec platiť.
Kolega Bublavý, hovoríte, že to, čo sa navrhuje, je plne v súlade. Chcete mi tým povedať, implicitne, že 22 rokov tu fungovalo zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky proti charte európskej samosprávy? Keďže až teraz sa to konečne vraj dostane do súladu? No to mi snáď hovoriť nebudete?
A pani primátorka Vaľová, viete, to máte tak, je trošku iné manažovať podnik a je trošku iné manažovať niečo demokratickým spôsobom. V podniku nemá čo existovať demokracia, v podniku sa má fungovať čo najlepšie pre blaho všetkých v tom podniku. Naopak je samozrejmé, že demokratická samospráva je trochu problém. Samozrejme, že to nejde tak, že vyhadzujem šéfov divízií na dlažbu, pretože to a to. To je trošku komplikovanejšie. Ale ak sme sa rozhodli pre demokratickú samosprávu, tak nebudeme používať príklady z manažérstva, lebo to potom môžeme skutočne spraviť, ako som už povedal, zavoláme si Bernankeho. Áno? Čo sa má ten komu čo zodpovedať? Mne bude riešiť finančnú situáciu Bratislavy, je to Američan s obrovskými skúsenosťami. Tak áno, to je manažérsky prístup. Ale o ten sa očividne ani predkladatelia návrhu tak úplne otvorene nesnažia. Takže ak niekto bude hovoriť, žeje ten zástupca "oponentom", no nemyslím si, že by i v Bratislave hrozilo, že by ten ďalší viceprimátor bol taký, čo by storpédoval všetky snaženia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2012 9:45 - 9:59 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, ctená snemovňa, dovolím si vystúpiť k návrhu zákona o Bratislave autora pána poslanca Kondróta s jednou zásadnou a z môjho pohľadu i zastupiteľskú demokraciu obraňujúcou výhradou.
Vo viacerých bodoch, ktoré sa rokovali v predchádzajúcom bode programu, je situácia v Bratislave trochu iná. Vyše polmiliónovú Bratislavu zastupuje v mestskom zastupiteľstve niečo cez štyri desiatky poslancov. Táto záležitosť u nás už nepotrebuje nejaká zvláštnu reglementáciu. I vyše 40 000 Staromešťanov zastupuje v staromestskom zastupiteľstve 17 poslancov, čo je drastická redukcia z predchádzajúceho obdobia, keď ich bolo 37. Myslím, že v tomto nemá Bratislava problém.
V čom nám návrh kolegu Kondróta, nielen mne osobne, problém robí, je reglementácia spôsobu, akým sú ustanovovaní zástupcovia primátora. Kolega Chren vyčerpávajúco, logicky a správne zdôvodnil, v čom je zmysel toho, aby boli poslanci, ktorých navrhuje primátor, schvaľovaní zastupiteľstvom preto, lebo sami jednak pochádzajú z radov poslancov, sú teda vyzdvihnutí z poslaneckého zastupiteľstva do týchto funkcií a celkom logicky predstavujú to, čo tu bolo zmienené, krížovú kontrolu. Áno, primátor bol volený priamo a má význačný mandát, ale každý z poslancov je tiež volený, dá sa povedať, obyvateľmi zo širšej ponuky, zvolili si ho teda a takisto má svoj mandát.
Preto ak ustanovujeme viceprimátorov, je celkom primerané, aby títo okrem toho, že budú, dá sa povedať, v jednom šíku pôsobiť pre blaho mesta s primátorom, budú celkom logicky reprezentovať i zastupiteľstvo a jeho zloženie. Bratislava má prvýkrát nepravicového primátora. Treba povedať, že primátor Ftáčnik, a poznáme sa roky z pôsobenia v Národnej rade, potom na Univerzite Komenského a teraz na magistráte, sa snaží pôsobiť ako nekonfrontačný primátor. Preto sa mi zdá, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý z môjho pohľadu robí z návrhu kolegu Kondróta vlastne "lex Ftáčnik", nie je primeraný.
Pán primátor mal problém s vymenovaním tretieho viceprimátora, ktorého mu zastupiteľstvo neschválilo, a to opakovane. Ale, a teraz pôjdem o poschodie nižšie z ministerstva a z krížovej kontroly, ktorú zmienil už kolega Chren, pôsobil som vo funkcii prodekana a neskôr roky prorektora Univerzity Komenského. Keď ma dekan Lekárskej fakulty navrhol na prodekana, schvaľoval ma senát Lekárskej fakulty. Keby ma ten senát nebol schválil, musí dekan navrhnúť iného kandidáta. Ak by mu neschválil ani toho, musí navrhovať kandidátov dovtedy, kým mu kandidáta schvália.
Presne tak je to i s funkciou prorektora. Je nepochybne právom rektora vybrať si tím, s ktorým chce pracovať. Ale zároveň je právom senátu Univerzity Komenského a každej inej univerzity schvaľovať, alebo neschvaľovať tohto prorektora. Lebo predstava, že rozhodnutie primátora či rektora má byť nezávislé a nemať nič spoločné s vôľou zastupiteľstva, ma potom v logickom dôsledku vedie k tej úvahe, že je potom úplne jedno, či sú viceprimátori alebo vicestarostovia, lebo aj tých sa to týka, vôbec členmi zastupiteľstva. Ak primátor zdedí mesto v zúfalej finančnej situácii a so sociálnymi problémami, môže potom, zdôvodňujúc to tak, že si buduje svoj tím, a teraz poviem extrémny príklad, si za viceprimátora pre sociálne záležitosti vybrať Pineira z Čile a za viceprimátora pre financovanie a chod mesta Bernankeho zo Spojených štátov, pretože je to jeho tím a on má ručiť za to, že bude fungovať. Načo potom z poslancov? Možno, že sú von na ulici a vo svete oveľa lepší experti na riešenie ťažkej finančnej situácie ako vo zvolenom poslaneckom zbore. Lebo tam dovedieme touto myšlienkou, keď dôjdeme na koniec, právo primátora vybrať si tím, s ktorým pracuje.
Preto sa domnievam, že ak chápeme zastupiteľstvo ako demokraticky volený zbor, ktorý istým spôsobom zadáva úlohy a aj kontroluje svojho primátora, je celkom logické, aby z neho vyzdvihnutí zástupcovia, to jest viceprimátori alebo vicestarostovia mali celkom oprávnene mandát svojho zastupiteľstva. Nemyslím si, že by to špeciálne i v prípade Bratislavy, o ktorej pojednáva návrh kolegu Kondróta, malo byť niečo, čo by primátorovi Ftáčnikovi, pretože povedzme si otvorene, oňho ide, malo byť na obtiaž pri ďalšej neľahkej práci na riadení mesta. Domnievam sa teda, že je primerané zachovať status quo. A ak je tu taký obľúbený "kosačkový" argument, lebo "v ZMOS-e je to tak", tak pripusťme, hádam, a teraz sa nikoho nechcem dotknúť, že hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava nie sú ani Horné Obdokovce, ani Zadná Dubová. Je to hádam mesto, ktoré by presne, ako hovoril kolega Chren, mohlo strpieť vo svojom lex specialis niečo, čo ho možno odlišuje. Podotýkam pritom, že ak sa zamýšľam nad, bože chráň, všetkými, vonkoncom výnimkami, spomedzi starostov, ktorí by si v duchu uľahčenia si svojho života vybrali svojho pucipajtáša za svojho zástupcu, tak zažívame na Slovensku často nedôstojné postavenie poslaneckého zboru na miestnej či obecnej úrovni, ktorý ním nemôže pohnúť nijakým spôsobom, baani len pozerať na ruky svojho starostu, ktorý prípadne peniaze obce investuje do hracích automatov. Takže si nemyslím, že kontrola zastupiteľstvom sa vylučuje s loajálnou spoluprácou viceprimátorov s primátorom.
V Bratislave, ako vieme, sú viceprimátorky. Jedna reprezentuje KDH a pani Džerengová - Nagyová MOST - HÍD s podporou SDKÚ. Nemyslím si, že by svojou činnosťou akýmkoľvek spôsobom torpédovali snaženie primátora Ftáčnika. Dokonca som presvedčený, že ani on si to nemyslí. A preto si myslím, že ak boli zastupiteľstvom schválené tieto dve viceprimátorky, má mať i naďalej v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava jeho volené zastupiteľstvo právo vybrať viceprimáta na základe jeho návrhu, ešte raz podotýkam, že i tieto dve dámy boli vybraté na základe návrhu pána primátora Ftáčnika, k jeho návrhom sa vyjadrovať hlasovaním. A som presvedčený, že v zásade by dobré návrhy zastupiteľstvo tak ako doteraz schválilo. To isté, samozrejme, platí i na úrovni mestských častí.
Dovolím si teraz, vážená snemovňa, prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 200.
Navrhujem, aby:
Prvé. V čl. I v bode 8 v § 12a odseky 1 až 3 znejú:
,,(1) Primátora zastupujú traja námestníci primátora, ktorých spravidla na celé funkčné obdobie na návrh primátora z radov poslancov mestského zastupiteľstva volí mestské zastupiteľstvo. Pri voľbe primátor zároveň určí, ktorý námestník ho zastupuje v prípade jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie (ďalej len "prvý námestník primátora") a v akom poradí ho zastupujú ostatní námestníci.
(2) Primátor je povinný navrhnúť na zvolenie mestskému zastupiteľstvu námestníkov primátora do 60 dní od zloženia sľubu primátora; ak tak neurobí, námestníkov primátora zvolí mestské zastupiteľstvo na základe vlastných návrhov.
(3) Primátor môže mestskému zastupiteľstvu kedykoľvek predložiť návrh na odvolanie námestníka primátora; v prípade jeho odvolania navrhne primátor mestskému zastupiteľstvu na zvolenie nového námestníka primátora do 60 dní od odvolania námestníka primátora.".
2. V čl. I v bode 17 v § 17a odseky 1 až 3 znejú:
,,(1) Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie na návrh starostu z radov poslancov miestneho zastupiteľstva volí miestne zastupiteľstvo.
(2) Starosta je povinný navrhnúť na zvolenie miestnemu zastupiteľstvu svojho zástupcu do 60 dní od zloženia sľubu starostu; ak tak neurobí, zástupcu starostu zvolí miestne zastupiteľstvo na základe vlastného návrhu.
(3) Starosta môže miestnemu zastupiteľstvu kedykoľvek predložiť návrh na odvolanie zástupcu starostu; v prípade jeho odvolania navrhne starosta miestnemu zastupiteľstvu na zvolenie nového zástupcu starostu do 60 dní od jeho odvolania.".
3. V čl. I v bode 17 v § 17a ods. 5 znie:
,,(5) Ak. ide o mestskú časť s viac ako 40 000 obyvateľmi, starosta môže na zastupovanie navrhnúť na zvolenie miestnemu zastupiteľstvu dvoch zástupcov starostu, pričom určí poradie, v akom ho zastupujú v prípade neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie.".
K tomuto druhému odseku môjho pozmeňovacieho návrhu môžem povedať, že som zástupcom starostky v Bratislave Staré Mesto. A presne vzaté, nie som v konflikte záujmov pretože, keďže reprezentujem malú koaličnú stranu, vlastne sa vystavujem riziku udržaním tohto stavu neschváleniu zastupiteľstvom a moja pozícia pri realizácii návrhu ZMOS-u by bola iste pevnejšia, lebo by som nezávisel od ničoho, len od vôle mojej starostky. Napriek tomu trvám na tom, že mám byť vystavený rozhodovaniu zastupiteľstva tak, ako som považoval za absolútne primerané, aby, ak som sa mal stať členom tímu rektora Univerzity Komenského, som podliehal hlasovaniu všetkých zástupcov fakúlt Akademického senátu. Pretože tak si predstavujem  demokraciu, o ktorú sme po rokoch totality sa v tomto štáte pokúšali a pokúšame, aby sa stala chlebom každodenným.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2012 14:11 - 14:13 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Kolega Jarjabek pekne dal do protikladu zodpovedných a nezodpovedných. No pripusťme, že rektor je ten zodpovedný a vedúci pracovnej skupiny Akreditačnej komisie je ten nezodpovedný. To je tiež možný názor. Samozrejme, v tom prípade by som iste porovnal manažéra podniku a odborárskeho funkcionára. Jeden je zodpovedný, druhý nie je zodpovedný za nič.
Pochopiteľne, vyžadovalo by to potom zhruba rovnaký prístup k zodpovedným a nezodpovedným, teda vložiť dôveru v jedných a nemať dôveru v druhých. Nemyslím si, že v tomto porovnaní je to, pán kolega Jarjabek, i z pohľadu vašej strany vždy rovnaké.
Samozrejme, že rektorom sa má dôverovať. Volí ich elita národa, akademická obec, univerzity, vysoké školy. Na druhú stranu treba tiež povedať, že akademická elita si zvolila rektorov, ktorí predávali diplomy, ktorí skracovali štúdiá, ktorí inaugurovali profesorov, ktorých by v slušnej krajine neurobili ani šarhami. To znamená, že je pravda, že rektor má mať dôveru aj rada správna, aj vedenie, aj senát, ale platí, ako ukazuje slovenský život denný, staré boľševické: "Dôveruj, ale preveruj," pretože to, čo sa odohrávalo na niektorých našich vysokých školách, bolo síce výsledkom samosprávnosti, ale ten výsledok bol občas na zaplakanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2012 11:04 - 11:06 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Kolega Mamojka povedal viaceré veci, s ktorými sa nedá nesúhlasiť. Aj ten prímer s tými oktáviami a trabantmi je pravdivý. Samozrejme, ale ešte aj tie oktávie slovenské môžu byť hrdzavé, zanedbané s odletujúcimi matkami z kolies a môžu byť vytuningované v rámci našich možností na slušné vozidlo. A ten problém je vždy ozaj to, aby sme sa rozhodli na ten závod terénnych áut postaviť s podporou verejných prostriedkov tie najlepšie oktávie. A znova hovorím, ten generalizujúci pohľad je, samozrejme, vždy zjednodušujúci a čiastočne aj krivdiaci. Najhorší je ale ten pohľad, že však to nie je také zlé.
Ja si myslím, že z troch desiatok a viac vysokoškolských vzdelávacích inštitúcií na Slovensku tvrdenie, že to nie je také zlé, je neprípustne pozitívna generalizácia. A v tomto zmysle je dobré vždy si naliať čistého vína a, samozrejme, že čierno-biele videnie je škodlivé a z príkladu urobiť neviem čo, tiež nie vždy veci svedčí. Ale ak sa tu hovorí o Párnici, v poriadku, treba tiež hovoriť o tých školách, kde externisti sú takmer neželanou príťažou. Želaný je ich vklad na príslušný účet a potom povinné vyzdvihnutie si diplomu. Lebo aj také sú, aj tie vedú k dojmu, ktorý potom niekedy externé štúdium zanecháva a krivdí tým, kde sa učí externe poctivo.
Úplne nakoniec, veľa vecí sme prevzali z Európy, ktorá vo vysokoškolskom vzdelávaní generálne, dlhodobo a s výnimkou britských a zopár ojedinelých univerzít stále viacej zaostáva. A my sme si mysleli, že Bologna je ten pravý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2012 10:26 - 10:44 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená snemovňa, moji ctení kolegovia Beblavý a Fronc povedali mnoho z toho, čo sa k téme dalo povedať, a preto si môžem dať socialistický záväzok, že možno budem hovoriť ešte kratšie, ako kolega Fronc. Jednoducho z dôvodu, že veľa vecí sa spomenulo a vlastne nepovedaného je málo a ustupuje to po každom ďalšom vystúpení ako topiaci sa snehuliačik.
Samozrejme, tento prímer môžme použiť i pri tom, čo by potrebovalo naše vysoké školstvo, a rozdiel teda medzi tým a tým, čo mu táto novela ponúka. Možno že začnem trošku v opačnom garde, poteší človeka v biede nášho vysokého školstva každý drobný pozitívny krok. A preto by som začal s tým, že táto novela prináša viaceré drobné a niektoré trošku väčšie ako drobné pozitívne kroky, ktoré keby boli potom doplnené veľkými mohutnými nugetmi dobrých posolstiev, bolo by to veľmi dobré. Pravda ale je, že keď zatrasieme ryžovacou panvicou, tak namiesto nádejných nugetov nachádzame nepochybne, ako som povedal, drobné ligotajúce sa zlatinky, ale bieda vysokého školstva je taká, že so zlatinkami sa z nej nevykúpime. A preto by som povedal, že predložená novela mohla a mala čerpať viac z toho, z čoho vlastne ona v podstate vyšla, ale s väčšou gurážou mohla sa, pokúšať zaťať trochu hlbšie v dobrom úmysle, ktorý aj moji predrečníci hádam nespochybnili, vedie pána ministra a pokúsiť sa vo väčšej hĺbke nájsť tie väčšie nugety.
Nebudem opakovať chválenie pozitív typu: úprava členstva v senáte pri interrupciách v procese vzdelávania medzi bakalármi, magistrami, atď., áno, ošetrenie medzistavov odvolávania rektorov, atď. To všetko je v poriadku, len povedzme si čestne a otvorene, toto nie je to, čo zachráni vysoké školstvo, ale vďaka Bohu aj za to.
Pokiaľ ide o nosné veci, nepochybne register pedagógov je dobrá vec. Ukáže sa konečne to, po čom sa volalo roky, kto, kde, všade lieta, učí, alebo neučí, alebo ako zaznelo vo vystúpení kolegu Petráka garantuje a tým je cenný, no nepochybne. Tým je cenný, len otázka je, či to nie je Potemkinova dedina. Takže to sú všetko iste kroky dobrým smerom, ale to, čo tu zaznelo, a o tom sme hovorili v predchádzajúcich 18 mesiacoch minulého volebného obdobia a zrejme už ku mne ten výrok o sypaní v hydinárni všetkým sliepkam rovnako nejako patrí, ale ten proces strihania - ber, kde ber, kvality i nekvality rovnako je len potvrdením a potvrdením status quo. Ja sám sa možno konzervatívne domnievam, že keď narábam s verejnými finančnými prostriedkami vo verejnoprávnych školách, by som mal uvažovať o ich rozumnom investovaní. A nepochybne sa domnievam, aj keď to bolo trošku možno aj oprávnene spochybené, ale predsa, že by mohla existovať i spoločenská dohoda o tom, koľko táto krajina môže, lebo na to má, a chce, lebo si myslí, že je to dobré pre jej blaho, zaplatiť štúdia filmových režisérov alebo archeológov, alebo arabistov na to, že na to použije verejné peniaze.
Veľmi dobre hovoril kolega Fronc o tom, že štúdium je o zodpovednosti, že každý si môže osobovať skutočne nezadateľné právo stať sa archeológom a egyptológom, ale nemôže následne očakávať, že dostane 5 mil. dolárov na výkopy v Sakkáre. Nemôže sa na to, o toto domnievať. Teda jeho ďalší život po odchode z pódia Univerzity Komenského alebo nitrianskej fakulty je odchod do džungle života. Nie do garancií peňazí na natáčanie filmov, na robenie vykopávok, na čokoľvek, k čomu nepochybne získal isté základné vzdelanie. Takže to, že sa rozhodneme, že máme dosť politológov, by celkom logicky, ako povedal kolega Beblavý, malo viesť k tomu, že keď sa rozhodnem limitovať ich počet, tak sa rozhodnem limitovať štátnu dotáciu štúdia na tej škole, kde si myslíme, že je merateľný rozdiel v porovnaní s inou školou, ktorá je lepšia. A ak sa toto nestane, ako to kolega Beblavý odcitoval, tak pokračuje sypanie sliepkam i tým, čo znášajú jedno vajce za mesiac i tým, čo znášajú jak mašiny. A to, musím povedať, je z hľadiska prostej úvahy o nakladaní s verejnými finančnými zdrojmi zlá investícia.
Hovorí sa tu o zvyšovaní kvality. Kolega Beblavý povedal, že je to vlastne závislé od kvality pedagógov. Inou témou, možno môj názor, závisí to i od kvality materiálu, s ktorým tí pedagógovia pracujú. Zápalistý študent, ktorý nemá problém tráviť večere v laboratóriu na molekulárnej biológii je ten, ktorý umožňuje tomu pedagógovi rozvinúť svoje kvality. Ten, ktorý si chodí odsedieť s podopretou hlavou nejaké podujatie, samozrejme, i keby mu archanjel Gabriel trúbil do hlavy, to najlepšie, čo by v ňom bolo, nebude veľkým prínosom. To znamená rozdeľovanie podľa kvality sa ale, povedzme si, priatelia, už aj deje. Je to to známe hlasovanie nohami. To hlasovanie nohami pozostáva z toho, a kolega tú univerzitu uviedol, že z maturitnej triedy môjho syna odišlo za rieku Moravu študovať nad 50 % maturantov. A jedná sa hádam o jedno z najlepších gymnázií na Slovensku. Tie deti hlasujú nohami a nešli do škôl, ktoré sú známe tým, že tam dajú za vysedenie titul. Rozhodli sa ísť tou ťažšou cestou, rozhodli sa poraziť domácu konkurenciu v Českej republike a tým pádom týmto hlasovaním nohami odchádza to, čo by mohlo pri evidentnej podpore toho najlepšieho, čo na Slovensku máme, a máme i my dobré, ako to zaznelo vo vystúpení pána ministra, len mám taký pocit, že za toto málo dobrého stojí v zákryte veľa nie veľmi dobrého až zlého. A my tak eufemicky hovoríme, že máme veľmi dobré a potom máme aj dobré, ale myslím si, že celkom takto ružové to nie je. A ak teda sa neodhodláme na veľmi evidentnú diferenciáciu na veľmi evidentné rozhodnutie o podpore najlepšieho a strihanie najhoršieho, tak si myslím, že síce urobíme dielčie zmeny, ale základne tým problémom odchodu najlepších, podpory, ako teraz by som si mohol dovoliť zacitovať Gustáva Husáka: "Nech odpadne to, čo je kolísavé, nech odpadne to, čo je zahnívajúce!" - ako to vtedy pamätne povedal, tak nepochybne, ak by sme koncentrovali zdroje nie plošným strihaním, ale cieleným adresovaním, urobili by sme lepšie.
Čo by bolo dobré, by bolo tiež to a v tom sa deje istý posun, ktorý je pozitívny, že sa bude veda vykazovať na kmeňovom pracovisku. To je nepochybne pravda. Ako mnohonásobný darca krvi, ktorý darovával už ako mladý doktor, a lekári málokedy darovávali, takže som bol dosť vzácny vták, som bol vykazovaný na konci kalendárneho roka všetkými možnými spoločenskými organizáciami. Ku cti Zväzu žien musím povedať, že za mnou nechodila príslušná miestna klinická tajomníčka a nevykázala mojich dva či trikrát pollitra krvi ešte aj za Zväz žien. Ale tú krv som daroval za ROH, za mládež, za kde čo, za ZČSSP - tam nie, tam som nebol členom, ale povedzme si otvorene - bolo to množenie mojej krvi. A vykazovanie vedy na štyroch univerzitách je jeden problém. Druhá otázka je potom tá úroveň tej vedy, dokonca i tej jedenkrát vykázanej a zrovnávanie kvality publikácii v treťotriednych zborníkoch a v citovaných svetových časopisoch. Takže aj to ešte nie je úplne ošetrenie problému, ak teda budeme ctiť to, že sa veda dá vykázať len jedenkrát. Potom príde veľmi ďalší vážny pohľad o tom, aká je tá veda, ktorá sa jedenkrát vykazuje.
Pred rokmi, a teraz tu bola téma spoplatnenia inojazyčného štúdia. No, poznám slovenské dievča, ktoré študuje na Lekárskej fakulte v Bratislave s anglicky hovoriacimi študentmi v angličtine, a jej štúrovskí rodičia platia 8-tisíc eur ročne za túto rozkoš. Prosím, i to je jedna možnosť. Každopádne pravdou je, že ak študent študuje za podmienok domácich študentov, nesmie platiť. Ak teda príde mladý človek zo Španielska a študuje po slovensky, je absolútne neúnosné, aby sa od neho čokoľvek žiadalo. Spochybňovať to, že za štúdium v cudzom jazyku sa platí sa mne zdá pochybné, lebo v tom prípade by v duchu matičného zákona po slovensky bez výnimky mal mať náš študent na Sorbonne právo študovať v slovenčine bezplatne, čo by bolo dosť avantgardné. Ale iná vec je, ktorá by nám bola treba a ktorá by stála za zavedenie i teda formou zákonnej normy. Jednou z ciest, ako pomôcť tým niekoľkým vysokým školám, ktoré na to majú a ktoré by mohli byť zatiaľ veľmi vzácnymi ťahúňmi v procese internacionalizácie štúdia, by bolo to, že budeme ponúkať práve štúdium v cudzích jazykoch na stále väčšom počte ich kvalitných fakúlt a katedier. A to sa žiaľ nedeje. A nedeje sa to preto, a tu si povedzme otvorene, že "dělník je hoden mzdy své," že pedagóg, ktorý sa má prezbrojiť PowerPoint-mi, textami, skriptami, všetkým, čo treba na prednášanie v cudzom jazyku, na to musí vynaložiť nepochybný pracovný vklad. Ak my ho ale nezdotujeme za túto prácu, nikdy to neurobí. Ten circulus vitiosus, ten zlý uzavretý kruh je potom takýto. Fakulta, ktorá má na to, aby pritiahla dobrých študentov, lebo tak ako naši dobrí chodia na "Masaryčku" a chodia na "Karlovku", tak je možné, že by ľudia bystrí a talentovaní, ktorí žijú za Karpatmi, prišli k nám. Podmienkou by ovšem bola okrem kvality hádam aj možnosť dorozumieť sa. Teda začať viesť výuku i v cudzom jazyku. To má potom, samozrejme, za následok, že keď tá fakulta ponúkne svetu urbi et orbi - mestu i svetu, že prednáša v angličtine bankovú analýzu alebo teoretickú fyziku a že tam máme ľudí, ktorí sú na to dobrí, to je pravda, tak, samozrejme, si to môže cez internet pozrieť talentovaná hlava kdesi na východ od nás a povedať si, no, hádam tam pôjdem. A tu sme u toho, kým to nemá niekto aspoň elementárne zdotované, tak to neurobí. Ak ten program neponúkne, nikto sa naň nemôže prihlásiť. A na otázku: "Prečo neponúkate anglické štúdium?" dostaneme stereotypnú odpoveď: "No preto, lebo to nikto od nás nechce." No ale kým to neponúkam, nikto to nemôže chcieť. Takže čo by bolo vklad do zvyšovania kvality okrem nepochybne potrebných formálnych krokov s registrami, s evidenciou, so všetkým, s Akreditačnou komisiou a troma úradníkmi, by bolo i to, že to, čo máme dobré, musíme najprv zadotovať a ak začnú tí študenti prichádzať, tak ten proces sa už rozbehne i finančne aj ekonomicky samospádom. Kým ale nezaplatím prvý krok, tak sa ten proces, ako ukazuje 20-ročná skúsenosť, osem rokov som bol prorektor Univerzity Komenského pre zahraničné vzťahy, a mrzí ma, že v tomto bode sa nám veľmi málo podarilo pohnúť. Ovšem príklady tých, ktorí to urobili ukazujú, že potom to funguje, že potom na Farmaceutickej fakulte príde 100 zahraničných študentov do jedného ročníka a tá fakulta vo všeobecnej mizérii finančnej z toho nepochybne i žije. To znamená, že to ide, len musím iniciačne odpáliť tú prvú nálož a potom to začne možno prinášať plody. To všetko a mnoho iných vecí by malo byť súčasťou novely vysokoškolského zákona. To je jedno, či je dvadsiata siedma. Hlavne, aby bola dobrá, ktorá by mohla pomôcť tomu čo máme dobré.
Ja možno na rozdiel od mojich kolegov zvažujem, či podporím postúpenie tohto návrhu do druhého čítania. Na rozdiel od možno ctenej vládnucej strany sa domnievam, že máme v prípade pochybností - a tie teda, samozrejme, o tej novele mám - sa rozhodnúť pokúsiť sa urobiť, čo sa dá v ďalšom kole.
Pred krátkym časom som tu obhajoval dôchodky olympijských medailistov. Všetci kolegovia z vládnucej strany vystúpili v duchu v zásade áno, ale nie. Opäť ten návrh mal nedostatky, nebol to môj návrh, bol to návrh mojich ctených kolegov z opozície, ale dalo sa s ním niečo urobiť. Dalo sa v druhom čítaní pokúsiť okresávať ho do akceptovateľnej podoby. Neurobilo sa to. Kolegovia z vládnucej strany ten návrh utopili ako mača. A ja hovorím, tento návrh, naopak, netreba okresať, ten by sa, naopak, zišlo zavrúblovať, aby z neho vyrástli nové potrebné vetvy, a to sa dá urobiť v druhom čítaní. Ale mali by sme všeobecne mať k sebe ten postoj, že ak chceme pomôcť veci, tak by sme mali aj z jednej, aj z druhej strany občas prekonať to, že musíme utopiť to, čo navrhne opozícia, aj keby zišiel svet a, naopak, nenájsť nič dobrého na tom, čo navrhne napríklad minister Čaplovič. Samozrejme, že i moji kolegovia veľmi objektívne, akokoľvek tu na nich bolo útočené, vymenovali pozitíva, celkom férovo ich vymenovali a aj ja si myslím, že toto je malý krôčik lepším smerom, ale, a teraz sa nechcem vracať k šialencovi Mao Ce-tungovi, napriek tomu musím povedať, že naše vysoké školstvo potrebuje veľký skok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.9.2012 11:56 - 11:57 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi správne podčiarkol kolega Dzurinda skutočnosť, že i pri predchádzajúcom vystúpení pána ministra Lajčáka som s radosťou konštatoval, že jeho a zhodou okolností i moje názory na vývoj v Bielorusku sú totožné. Som rád, že výbor prijal široko ponad hranice straníckych tričiek toto vyhlásenie. A presne ako povedal kolega Dzurinda, my sme mali 95-percentnú účasť. A, samozrejme, že sa i vtedy, i dnes našli ľudia, ktorým netrhali neobsadené diecézy, chýbanie cirkevnej literatúry či duchovných, vonkoncom žily. A vonkoncom to nebola požiadavka celého národa a celého spoločenstva občanov. Bola to len požiadavka "niekoho" a mohli by sme sa ponad to preniesť ako nad menšinový názor. Takže ak niekde 30 percent ľudí poslúchne výzvu opozície v krajine, kde je strach, tak podotýkam, že Slovensko a Československá socialistická republika a jej občania vrátane kresťanov nenabrali guráž za 40 rokov, aby 30 percent z nich neprišlo k voľbám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.9.2012 11:48 - 11:49 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Mikloško, napriek nášmu dlhoročnému priateľstvu som zhrozený. Aj keby ste boli veľvyslancom Bieloruskej republiky, nepredniesli by ste iný návrh na úpravu uznesenia. Viete, tie reči o účasti vo voľbách, na to ja vám poviem, v tých voľbách, ktorými ste asi neboli celkom nadšený, tu bývalo 22 rokov, pardon, 40 rokov 98 percent "za". Pokiaľ ide o nízku kriminalitu a poriadok, musím povedať, že málokde bola taká nízka kriminalita a poriadok ako v Tretej ríši, ktorá mala trvať tisíc rokov, ale, chvalabohu, netrvala. Kritizovať vraj možno. No, kritizovať možno. Dosť malá je tá možnosť. Zrejme takú možnosť mal i biskup Vojtaššák, nepochybne farár Toufár, Polák a mnohí ďalší. Právo kritizovať mal asi aj Popieluszko a skončil primerane. Takže práve od vás takéto vyhlásenie pre mňa znamená vaše prihlásenie sa k tomu, čím sme skončili v roku '89.
Skryt prepis