Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, poskytovanie investičnej pomoci, inak nazývanej aj investičné stimuly, má na Slovensku svoju históriu. Počas transformácie našej ekonomiky z plánovanej a riadenej na trhovú v snahe zvyšovať konkurencieschopnosť bolo nepochybne potrebné pritiahnuť investorov, ktorí by boli ochotní poskytnúť chýbajúce investície na dosiahnutie želaných cieľov. Keďže domáci investori veľmi často potrebným kapitálom...
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, poskytovanie investičnej pomoci, inak nazývanej aj investičné stimuly, má na Slovensku svoju históriu. Počas transformácie našej ekonomiky z plánovanej a riadenej na trhovú v snahe zvyšovať konkurencieschopnosť bolo nepochybne potrebné pritiahnuť investorov, ktorí by boli ochotní poskytnúť chýbajúce investície na dosiahnutie želaných cieľov. Keďže domáci investori veľmi často potrebným kapitálom nedisponovali, resp. neboli ochotní zadlžovať sa nad potrebnú určitú mieru, bolo treba pritiahnuť najmä investorov zahraničných. Aj keď to nemuseli byť vždy zahraniční.
Za týmto účelom bol stanovený rad opatrení, ktoré sa nazývali investičnými stimulmi. Cieľom okrem dosiahnutia konkurencieschopnosti výroby, v konkrétnej fabrike napríklad, bolo aj zlepšenie súvisiacich ukazovateľov pre ekonomiku krajiny, ako je zamestnanosť, hospodársky rast, vyrovnanie regionálnych rozdielov a podobne.
Po prekonaní určitého obdobia a po získaní istých skúseností s poskytovaným stimulov sa ukazuje, že tieto neboli vždy prideľované tam, kde to bolo najnevyhnutnejšie potrebné, že ich prideľovanie ovplyvňovali aj iné faktory, než prísne ekonomické kritériá a že ich prideľovanie často môže deformovať či priamo deformuje trh. Jednoducho z dôvodu, že niekto ich dostane a niekto nie.
Podnikatelia v rovnakom či príbuznom odvetví, najmä tí slovenskí, sa často a oprávnene cítia znevýhodňovaní prideľovaním takýchto stimulov vybraným firmám, ktoré majú tým pádom pôsobenie na trhu jednoduchšie. Proti takejto politike už viackrát protestovali nielen jednotlivé spoločnosti, ale aj reprezentačné organizácie zamestnávateľov. Pri investičnej pomoci, resp. pri poskytovaní stimulov majme na pamäti, že ide o opatrenie hospodárskej povahy, ktoré bežne na zabezpečenie stanovených cieľov realizuje vláda. Dialo sa tak i v minulom volebnom období i vo všetkých predchádzajúcich. V dnešných časoch však už mám za to, domnievam sa, že ide o opatrenie, ktoré by malo byť postupne na ústupe, resp. o opatrenie, ktoré by svojou povahou malo byť skôr výnimočné, ako bežné. Jeho uplatnenie sa čím ďalej viac netýka len samotného prijímateľa, ale ako bolo uvedené predtým, zasahuje i do širších súvislostí podnikania a ovplyvňuje hospodársku situáciu v krajine i konkurenciu v podobných výrobných zariadeniach.
Dovolím si preto navrhnúť, aby sa o poskytovaní stimulov nerozhodovalo výlučne na úrovni vlády, ale aby takéto rozhodnutia podliehali širšej diskusii, a to nielen odbornej, ale aj politickej. A aby takéto rozhodnutie bolo urobené až po zvážení všetkých dopadov a vplyvov, ktoré môže priniesť, a aby takéto rozhodnutia boli teda robené na základe širšieho dôkladného uváženia. K tomu má pomôcť rozhodovanie nielen na úrovni vlády, ale aj na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky. Na takéto rozhodovanie Národnej rady existujú ústavné, ako aj zákonné podmienky stanovené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pri úvahách o zmene zákona o rokovacom poriadku Národnej rady sme došli k záveru, že na rozhodovanie o poskytovaní investičnej pomoci postačuje ustanovenie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, konkrétne § 2 ods. 3 písm. c) a d). Osobitným zákonom, podľa ktorého tak Národná rada Slovenskej republiky bude rozhodovať, je predkladaná táto novela zákona o investičnej pomoci.
Znenie návrhu je v súlade s ústavou, v súlade s ústavnými zákonmi, zákonmi, všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná, a inými dokumentmi, ktorými sme viazaní.
Tento návrh nemá vplyv na verejné financie a neznamená negatívny dopad ani na životné prostredie na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni. Nezakladá nijaké potreby vzniku nových pracovných miest vo verejnej správe a nijak neovplyvňuje informatizáciu.
Kolegovia, tak ako som predkladal pred dvoma dňami zákon o komunálnych voľbách, chcem povedať, že i tento zákon je zákonom, ktorý sa bude týkať, od jeho prijatia, samozrejme, nie retroaktívne, všetkých rozhodovaní v tomto bode. A, samozrejme, tu budú zrejme do budúcnosti rôzne vlády, rôzne zostavené, rôzne farebné, ale domnievam sa stále viac, že je dobré, aby sa pomerne veľké finančné sumy z verejných zdrojov alokovali na základe širšej diskusie.
Lebo napríklad v školskom výbore, tí, ktorí tam sme, dostávame ako samostatnú kapitolu rozpočet napríklad Slovenskej akadémie vied. A predseda Slovenskej akadémie vied sa prichádza uchádzať o položky mnohokrát rádovo nižšie, ako je suma, ktorá sa bežne alokuje na túto záležitosť. Napriek tomu o tom rokuje Národná rada. A pripusťme, že by niekto namietol, no čo už vieme o tej investičnej pomoci či stimule, či o tom? Hovorím na to, priatelia, keby sme to brali tak, nemusíme rokovať o ničom. Lebo na všetko sú odborníci a čo my k tomu máme povedať? Ja si myslím, že Národná rada je nato, aby rozhodovala o alokácii desiatok miliónov eur z verejných peňazí.
A, samozrejme, ešte raz hovorím, ten zákon nebude platiť pre vládu SMER-u, ten zákon bude platiť pre budúcnosť rozhodovania o tejto nezanedbateľnej položke a budú o ňom rozhodovať nakoniec, tak ako o rozpočte, poslanci. A ak teda nenamietame, že rozhodujeme o obrovských položkách rozpočtu, i o tejto veľkej položke by sme mali a mohli rozhodovať.
Robí to, dá sa povedať, službu transparentnosti. Pretože i príslušný rezort, ktorý to bude predkladať, a príslušní príjemcovia budú nasvietení a bude sa musieť verejne v diskusii obhájiť, či táto alokácia bola tá najlepšia. A myslím si, že v čase, keď sa musí hľadieť na každú korunu, resp. na každé euro, a keď je dobré vedieť, kam odteká, tak je táto ponuka rovnako férová pre všetky budúce ministerstvá hospodárstva. Minule ho pokrývala reprezentácia môjho poslaneckého klubu, teda SaS. Teraz ho pokrýva reprezentant SMER-u. V budúcnosti, ktohovie kto? Ale každopádne tie verejné zdroje, ktoré dostane Jožo a nedostane Fero, by mal Jožo dostať vtedy, keď je to zdôvodnené a keď to obstálo v parlamentnej diskusii.
Samozrejme, parlamentná väčšina ako štandardne a normálne rozhodne o tom, že asi podporí alokáciu, ktorú zvolila jej vláda. Na tom nie je nič zlé. Ale predtým, ako sa tak stane, prebehne o týchto peniazoch diskusia. A to sa mi zdá spravodlivé, bez ohľadu na to, kto bude čo obhajovať a aká vláda tu bude.
Dovolím si vás preto poprosiť o podporu k tomuto návrhu.
Skryt prepis