Pekný deň, dámy a páni. Ja už som zažil veľa útekov z tejto sály, už som tu dlho. Je zaujímavé, že história vždy ale potvrdila, že vtedy, keď Slovensko potrebovalo naozaj názor a postoj, ste zutekali ako potkany z potápajúcej sa lode a robíte to dnes tak isto. (Potlesk v sále.) Nevadilo by mi to vôbec, ak by som po tejto relatívne krátkej debate, a priznám sa, že je to z môjho pohľadu veľký prejav neschopnosti opozície, pretože my ako opoziční poslanci - a zažili sme tu dve obdobia - sme dávali vždy najavo svoj názor a svoj program a takéto rozpravy sme viedli trošku jednak inteligentnejším a obsažnejším spôsobom.
Ale poďme späť k tomu déja vu. Ešte aspoň vy, pán Sulík, by ste tu na chvíľku mohli ostať, lebo chcem vám dať jeden odkaz, ktorý tu ešte neodznel. Keď o chvíľku prebehne tajná voľba, neuveríte, ja nemám pripravenú žiadnu pečiatku, aby som pečiatkoval volebné lístky a kontroloval vlastných poslancov. (Potlesk.) A hlavne žiadna prokuratúra ma nebude naháňať tak ako vás, že kde tá pečiatka je a čo to malo znamenať, akým spôsobom ste sprznili akt tajného hlasovania.
Ale poďme, dámy a páni, k tej podstate. Myslím, že to bolo pri nezmyselnej, alebo návrhu, nezmyselnom návrhu na obžalobu pána prezidenta, kedy som si dovolil vám pripomenúť - lebo vám treba len pripomínať - a to prostredníctvom videozáznamu, čo sa dialo počas tej frašky, tej škandalóznej voľby a čo boli tie dôvody, prečo pán prezident úplne legitímne využil svoje ústavné právo a na základe nálezu Ústavného súdu povedal, prečo vami škandalózne zvolený kandidát pán docent Čentéš nikdy nebude vymenovaný za generálneho prokurátora. A nebudem to opakovať, lebo to tu zaznievalo, ale veľmi dobre si pamätám jeden výrok a to je tá podstata úplne diametrálne iná, odlišná podstata vnímania demokracie. A potom si dovolím taký malý politologický exkurz, že tu z tohto miesta som povedal: Dámy a páni z koalície, máte legitímnu väčšinu. Získali ste ju legitímne v demokratických parlamentných voľbách a ja vám dávam slovo ako predseda vtedy najväčšieho opozičného 62-členného poslaneckého klubu, že budeme rešpektovať kohokoľvek, koho si zvolíte. Ešte raz. Máte legitímnu väčšinu, ktorú ste získali vo voľbách, len ho, preboha, a teraz to budem citovať, lebo si to pamätám, zvoľte spôsobom, aby nikto nikdy v budúcnosti nemohol spochybniť tohto kandidáta, ktorého ste si ako legitímna väčšina, ktorí ste vzišli z volieb, zvolili.
Čo ste urobili, pán Sulík? (Reakcia z pléna.) Urobili ste, urobili ste, volá sa to dodnes Sulíkov paradox. Donekonečna omieľate tú floskulu o tom, ako Ústavný súd povedal, že to bola legitímna voľba. Ústavný súd to nikdy nepovedal. Ústavný súd, zhrniem to, povedal, že ste dospeli k ústavno konformnému riešeniu protiprávnym spôsobom. A už sa k tomu nebudem viacej vyjadrovať.
Čo ma ale veľmi mrzí - a chcem trošku využiť túto situáciu, sledujúc aj včerajšiu rozpravu a nakoniec aj dnešnú -, že sa začínajú v slovenskom politickom systéme rozvíjať dve také zvláštne tendencie. Jedna je taká výlučne národná, nie že by ma to tešilo, a teraz to trošku odľahčím. Keď som vás tu počúval a štátostrana a väčšina, nedemokratická väčšina a všetko si chcete urobiť, tak som sa obrátil na skúsenejších kolegov a povedal som, že asi by sme mali začať vážne uvažovať zaviesť do ústavy a do volebného systému nielen minimálnu percentuálnu hranicu, ktorú musí politický subjekt prekročiť, ale ak by som prijal vaše fantastické politologické exkurzy o tom, aké je to šialené, akí sú tí ľudia na tom Slovensku nezodpovední, že si dovolia niekomu dať skoro 45 percent! Zaveďme, pán Sulík, čo ja viem, koľko ste schopní? Šesť percent urobíte? Dajme, dajme, že sedem percent bude. (Potlesk.) A bude svätý pokoj. Mám len jednu obavu. Mám len jednu obavu, že by to veľmi, dovidenia, že by to neprospelo atomizácii stredopravého politického priestoru. Jednoducho neviem, koľko by tých strán bolo. Tých lídrov je tam veľa. Tých ambicióznych, ktorí nie sú schopní udržať ani 300-chlapovú stranu, nieto 17-tisícovú stranu, ktorá je schopná konzistentne 15 rokov nielen ľuďom ponúkať reálnu sociálnodemokratickú alternatívu, ale ju aj reálne v živote plniť. Lebo keby to tak nebolo, v živote nemôže takýto politický subjekt fungovať a v živote nemôže dostať tak výraznú podporu a v živote si ju nemôže udržiavať 14 rokov. (Potlesk.) Toto je problém stredopravého priestoru, a preto za rok a pol nepočujete jednu programovú alternatívu. Nič. Dokolečka, dokola, takí, hentakí, onakí, zlí, zlodeji, mocenskí, boľševici, neviem čo všetko.
Čo ale ma ešte viac mrzí a včera to vyšlo úplne najavo, a to je tá druhá tendencia, ktorá nie je len špecifikom Slovenska. Dokonca seriózna politológia už tomu hľadá názov. Aj ho našla. Hovorí tomu politainment a sú to presne špecifické subjekty, ktoré sa implementujú do politických systémov nie na základe konzistentnej ideológie a konzistentného programu, ktorý potom v prípade získania podpory a moci sú schopní realizovať v prospech občana, ale všelijakými predstaveniami pred kamerami, v žiari reflektorov, rôznymi symbolmi, gestami. Všetko sa dozviete od týchto ľudí, len nie to, čo by s tou krajinou robili, keby vládli. A ak náhodou tú možnosť mali, tak sa tá krajina rozkladala zázračným geometrickým tempom.
Ešte raz opakujem, nie je to slovenské špecifikum, bohužiaľ. Áno, vyplýva to z dezilúzie občana. Demokracia má svoje úskalia. Ale nech nám prestanú vykladať ľudia, ktorí nie sú schopní ani len udržať párchlapovú stranu pokope, nie sú schopní udržať moc, nie sú schopní spravovať krajinu. To, že strana, ktorá je schopná roky ponúkať alternatívu, vládnuť, ponúkať schopných ľudí, legitímne realizuje svoj mandát, ktorý získala legitímne na základe demokratických parlamentných volieb. (Potlesk.)
Viete, opäť k tomu politainmentu, tej politickej zábave. A to by som ešte bral. To sme robili aj my, aj keď nie spôsobom, ku ktorému sa o chvíľu vrátim. Používali sme symboly, používali sme transparenty. Pamätám si, že sme tu natiahli slovenskú zástavu, ale nikdy, nikdy sme v záujme našej symboliky, ktorá bola veľmi zrozumiteľná pre ľudí, ktorých tu v tejto Národnej rade reprezentujeme, neprekračovali určité miery. Nielen vnútorného správania, ale aj politického správania.
A dávajte transparenty! Ale to, akým slovníkom začína táto Národná rada viesť zo strany drahých niektorých, aby som sa ospravedlnil Ľudovi Kaníkovi, zo strany opozície takzvanú demokratickú rozpravu, ma privádza naozaj do zúfalstva.
Myslel som si, keď som tu stál po zvolení za predsedu parlamentu a veľmi otvorene som ponúkol určitú vyššiu mieru spolupráce a konsenzu, že nájdem odozvu. Žiaľ, okrem štandardných politických strán, ktoré tu, chvalabohu, sedia a dúfam, že tu ešte dlho budú sedieť bez ohľadu na to, ako ľudia v budúcich parlamentných voľbách rozhodnú, či chcú pravicovú vládu, alebo stredopravicovú, alebo ľavicovú, len nech sú to, preboha, normálne štandardné politické subjekty, ktoré neponúkajú ľuďom divadlo pred kamerami, ale sú schopní ponúknuť im idey, myšlienky a reálne realizovať program. (Potlesk.) Nie je doba na zábavu. Ani na politickú. A budem, pokiaľ budem predsedom parlamentu, bojovať proti tendenciám a či sa to páči, alebo nie, a či ma médiá budú označovať akýmikoľvek prívlastkami, pokúsim sa s tým vysporiadať. Jednoducho nedovolím dehonestovať Národnú radu Slovenskej republiky vulgarizmami a krčmovými príhovormi, ktoré za normálnych okolností ani v tej krčme by nikto nepočúval. (Potlesk.)
Dámy a páni, niektorí zo skrutátorov sa vyjadrili, že sa nezúčastnia. Nuž chcem len pripomenúť, že Národná rada má určité pravidlá. Sú koncipované v zákone, v určitých vnútorných imanentných procesoch a aj skrutátor je človek, ktorý na základe proporcionality volebného výsledku, na základe konsenzu celej Národnej rady dostáva mandát na výkon tejto funkcie. Áno, rešpektujem, dobre, povedali, hentaké, onaké, nezúčastnia sa.
A teraz k tomu politainmentu. Chcem požiadať kolegov z OĽaNO, ktorí držia tie transparenty, aby si uvedomili, že idú v zákonnej voľbe, lebo nikto nikdy nespochybnil zákonnosť tejto voľby, idú zákonnej voľbe brániť nezákonným spôsobom. Výkon každého poslaneckého mandátu je slobodný a je štrukturovaný a je naplnený obsahom. A tajné hlasovanie alebo akékoľvek iné hlasovanie jednoducho je slobodné a nikto, nikto nemá právo slobodu iného obmedzovať na základe akýchkoľvek svojich predstáv. Ja vás chcem veľmi pekne požiadať, aby ste odtiaľ odišli. (Potlesk.) Lebo by to bolo také isté, čo, samozrejme, vy môžte, ale my nemôžme, lebo oni sú dobrí, to smerujem teraz k médiám, a my sme tí zlí, oni sú všetci demokrati, oni môžu przniť voľbu, oni môžu nerešpektovať ústavu, Sulík môže pečiatkovať lístky, všetci si môžu ukazovať lístky, fotiť, to je všetko v poriadku, to je absolútne a legitímne zvolený kandidát, ale my nemôžme štandardným zákonným spôsobom, na ktorom sa zhodli ústavní právnici. Ja som sa pobavil, niekoľkokrát som to hovoril, viete, že ako predseda parlamentu som hovoril, že sme mali začať voliť. Alebo moja povinnosť bola voliť nového kandidáta. Pre mňa ten proces skončil, jednoducho my ponúkame kandidáta, my nevolíme generálneho prokurátora. Keď niektoré protivládne médiá raz písali, že ako si to dovolím vypísať tú voľbu, keď som ju vypísal, a potom, keď som ju nevypísal, tak zase písali, ako si to dovolím porušovať tú ústavu a nevypísať tú voľbu.
Chcem vás poprosiť, kolegovia z OĽaNO, aby ste umožnili slobodný výkon mandátu, aby ste vy, ktorí tu máte plné ústa rečí o tom, aké čo je demokratické a čo nie je demokratické. Ja, ešte raz, uznávam symboly, dajte si ho nabok. Nikdy sme vám nezasahovali a keď ste používali priestor pred rečníckym pultom, využite celú sálu na symboly akékoľvek chcete, pokiaľ nebudú nikoho urážať, máte právo na svoj názor, my to rešpektujeme, len prosím vás, celý čas dnešné poobedie ste hovorili o zákonnosti, o demokracii. Nebráňte nezákonným spôsobom zákonnému tajnému hlasovaniu, ktoré chcú slobodne vykonať poslankyne a poslanci, ktorí tu sedia na základe výsledku demokratických a slobodných parlamentných volieb. O nič iné vás nežiadam.
Aký by bol rozdiel, keby som toho skrutátora - ktorý, osobne si myslím, ak prijal ten mandát po volebnom výsledku a je jedno, či je z opozície, alebo z koalície - uviazal na obojok a pritiahol by som ho do tej volebnej miestnosti? No asi by sa vám to nepáčilo. Aký je rozdiel, že vy chcete brániť poslankyniam a poslancom vo vykonaní slobodného mandátu?
Dámy a páni, som presvedčený, že ľudia na Slovensku čakajú konečne, aby sa tento problém, ktorý vyrobili tí, ktorí dnes sa hrajú na tých krásnych, čistých, čestných, ušľachtilých a vedel by som polhodinu vymenovávať všetky tie pozitívne prívlastky. Poďme už konečne ponúknuť pánovi prezidentovi kandidáta, na ktorého ľudia čakajú. Urobme tak normálnym, zákonným, legitímnym spôsobom a tým je tajné hlasovanie. A verím, že sa opäť po tých hodinách rečí začneme venovať vládnym návrhom zákona a zákonov, ktoré riešia problémy ľudí, lebo my sme tu na to, aby sme riešili problémy ľudí na Slovensku. A nie problémy neschopných predstaviteľov stredopravých strán, ktorí, ak zavedieme vrchný limit na voľbu, aby náhodou nemohol niektorý z politických subjektov získať legitímne väčšinu, tak sa budú štiepiť už nie ani ako atóm, ale ako neutrón. Chcem vás požiadať, aby sme teraz hlasovali o návrhu na vykonanie tajnej voľby a aby sme potom uskutočnili tajné hlasovanie.
A ešte raz vás chcem poprosiť, kolegovia z OĽaNO, a môžte rozprávať, čo chcete, aby ste uvoľnili priestor, aby sme tak, ako to býva obvykle, mohli slobodne vykonať to, na čo máme právo z ústavy, a to voliť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
