Videokanál poslanca

18.
Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, na úvod musím povedať také trochu moje rozpoloženie, v ktorom vystupujem momentálne, že už aj môj predrečník a všetci, čo naňho reagovali, všetci hovoria o tom, ako vládna strana SMER zníži potraviny, ktoré potraviny.
Dámy a páni, ja som ten návrh ešte nevidel. Je 14.54, už skoro hodinu beží zákon v druhom čítaní o DPH, ktorý v pôvodnom návrhu neriešil nižšiu DPH na potraviny, a beží tu debata o tom, ale vládny návrh, alebo návrh od vládnych poslancov sme ešte nevideli. A preto nieže sa mi ťažko kritizuje, ale neviem, čo v ňom je, ktoré potraviny v ňom budú, ktoré potraviny v ňom nebudú. Vieme, poznáme len určité vyjadrenia pána premiéra Roberta Fica a myslím si, že k takýmto návrhom by mal prebehnúť štandardný legislatívny proces a mali by sme sa rozprávať o tom minimálne vo výboroch.
Lebo k pôvodnému návrhu zákona, ktorý tu máme pred sebou, ktorý je v druhom čítaní, zákon o DPH, takýto proces prebehol. A ja som bol rád. Pán minister tu prišiel s návrhom zákona o tom, že sa dépeháčka bude platiť, teda podnikateľ bude odvádzať štátu, daňovému úradu až po zaplatení DPH. A ja a moji kolegovia v KDH s takouto filozofiou súhlasíme, lebo sme takýto návrh zákona v minulosti predkladali. Áno, pán minister tam navrhol určitý limit. Bolo to tuším 75-tisíc obratu ročne, prebehla diskusia v prvom čítaní, viacerí sme tento limit kritizovali a aj po debate na výbore, aj po určitých debatách odborných, ale na výbore sa prijal, že tento limit ročného obratu, kedy podnikateľ zaplatí štátu dépeháčku, až keď dostane tieto financie, sa navýšil na 100-tisíc. A ja osobne si myslím, že tento limit mal byť ešte vyšší. Podporil som preto aj na výbore a podporujem takýto pozmeňujúci návrh kolegu Novotného, ktorý navrhuje, aby to bolo až do obratu 500-tisíc. Tento limit mimochodom dovoľujú aj smernice Európskej komisie. Ale rozumiem aj kompromisu, ktorý bol prijatý na výbore, že ako je to také ústretové prvé riešenie pre 68 % platiteľov DPH. Moja drobná výhrada je, že áno, je to 68 % platiteľov DPH, ale ak by sme to zobrali na obraty, tak z celkového DPH, ktorú platia platitelia, tak asi to číslo by bolo oveľa, oveľa nižšie. Preto si myslím, že ten limit by mal byť vyšší. Ale filozofiu zákona, s tou súhlasíme.
Ďalej bola na výbore, a preto hovorím o práci aj vo výboroch, lebo takto by mal prebiehať legislatívny proces, a bol na výbore pre financie, ktorý je gestorským výborom, predložený pozmeňujúci návrh, ktorý zavádza to, že v stavebníctve si firmy medzi sebou nebudú fakturovať DPH a dépeháčku bude fakturovať len posledný dodávateľ, ktorý si ju potom uplatní voči daňovému úradu, buď teda odpočet, alebo zaplatí DPH.
V minulosti sa pristúpilo k takémuto opatreniu aj pri iných komoditách, s ktorými sa diali daňové podvody, dépeháčkové karuselové podvody. Takže daňovým úradom to uľahčí prácu, kontrolnú prácu voči jednotlivým firmám a čo je podstatné, čo chcem povedať, firmy, subdodávatelia, ktorí v minulosti mali problém, keď nedostali zaplatené, poznáte veľmi dobre prípad Váhostav, ale aj ďalších veľkých firiem, firmy, malí živnostníci, podnikatelia nedostali zaplatené, to znamená nedostali zaplatené ani DPH, ale štátu, daňovému úradu mali odviesť dépeháčku. Keď ju neodviedli, poznám viaceré takéto prípady, daňový úrad voči nim začal exekučné konanie. Takže podnikateľ nedostal zaplatené, ani DPH, ale štátu musel odviesť DPH. Preto som povedal, že s touto filozofiou tohto návrhu zákona súhlasíme, aj s tým, že v stavebníctve si firmy medzi sebou nebudú uplatňovať DPH. Takže ak by ešte raz náhodou tu na Slovensku nejaká veľká firma podobná Váhostavu neuplácala subdodávateľov, aspoň po nich daňový úrad nebude vyžadovať DPH. Takže aj s tým sa dá súhlasiť.
S jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol predložený na finančnom výbore, a to je bod č. 7 spoločnej správy, s tým nesúhlasím, a preto by som požiadal spravodajcu, aby bol vyňatý.
Je to opatrenie, keď teda daňovníci, ktorí majú veľké nákladové položky cez zjednodušené faktúry, cez bločky a odpočítavajú si čiastku vyššiu ako 3 000 eur, budú musieť podľa tohto návrhu dokladovať všetky tieto zjednodušené faktúry v svojom daňovom priznaní. Považujem to za zvýšenie byrokracie, administratívnej záťaže, hoci rozumiem, že toto opatrenie bolo prijaté na základe toho, že niektoré firmy cez tieto jednoduché bločky sa snažili si ponížiť výšku svojej platby DPH, ktorú mali odviesť daňovému úradu. Ale myslím si, že to postihne aj tie poctivé firmy, ktoré majú veľakrát veľké výdavky aj v týchto pokladničných dokladoch a zjednodušených faktúrach. Preto s týmto opatrením nesúhlasím.
Tu by sa dalo možnože aj skončiť, nebyť toho, že áno, pán premiér Robert Fico ohlásil v rámci sociálneho balíčka, že bude nižšia DPH na niektoré vybrané základné potraviny. A ja som naozaj očakával, aj moji kolegovia minimálne vo finančnom výbore, že tam bude takýto pozmeňujúci návrh predložený, keďže sme gestorským výborom. Nebol predložený. Preto ak vládni poslanci sa chystajú takýto návrh, tento prísľub Roberta Fica pri tomto zákone predložiť, takýto zásadný pozmeňujúci návrh, a keďže aj kolega Zsolt Simon predložil pozmeňujúci návrh, aj klub KDH, moji kolegovia predložia pozmeňujúci návrh, lebo aj v minulosti navrhovali pozmeňujúci návrh. Kolega Hlina pred rokom a pol navrhoval pozmeňujúci návrh, aby na podľa nášho názoru zdravé základné potraviny bola nižšia DPH. Preto sme konzistentní a navrhujeme takýto pozmeňujúci návrh. Ale myslím si, že táto debata by mala byť nielen tu v druhom čítaní, politická, že tu vládni poslanci...
Pán spravodajca, kedy chcete predložiť ten pozmeňujúci návrh, ten prísľub Roberta Fica? Chcete až tesne pred hlasovaním? A my sa tu, celý čas budeme debatovať o niečom, čo tu nie je? Je to Colombova žena, o ktorej sa hovorí, ale nikto ju nevidel? Novinári na chodbách sa nás pýtajú, že či máme ten pozmeňujúci návrh. No nemáme ho. Preto sa len môžeme domnievať, čo tam je. Ja si myslím, že by mala prebehnúť odborná diskusia, minimálne vo výboroch.
Preto by som odporúčal navrhovateľovi, aby, ak takýto pozmeňujúci návrh od vládnych poslancov, ktorí majú ministrov, ministerstvá, legislatívne odbory a mali dostatok času s tým prísť skôr, ak takýto pozmeňujúci návrh padne, aby bola prerušená debata a aby tento zákon pre tento pozmeňujúci návrh bol vrátený minimálne do výborov, podľa mňa poľnohospodárskeho, finančného a ústavnoprávneho. Aby aspoň v tých výboroch prebehla odborná debata o tom, na ktoré potraviny má byť znížená DPH, lebo takto to bude čisto politické rozhodnutie SMER-u, ktoré sa naplní. A myslím si, že potraviny sú vec, na ktorej by sme nemali viesť politický boj, a malo by dôjsť k určitému konsenzu, určitej dohode, mali by sme vypočuť aj odborníkov z oblasti potravinárstva, pôdohospodárstva a po takejto príprave by mal byť ten pozmeňujúci návrh.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu KDH, naozaj my sme v tomto smere konzistentní. Dávame taký pozmeňujúci návrh, ktorý pred rokom a pol predkladal kolega Alojz Hlina a ktorý pred pár mesiacmi navrhoval kolega Hlina opakovane aj s kolegom Radošovským. Ja som tu, tuším pred dvoma rokmi už povedal, že sme za to, aby na zdravé vybrané potraviny bola nižšia DPH. Podľa mojich informácií z krajín Európskej únie len dve krajiny nemajú nižšiu DPH na vybraný druh základných potravín. Preto sme za to, aby na zdravé potraviny, ovocie, zeleninu, chlieb, mlieko, maslo, mäso a ryby, minimálne sladkovodné, najbežnejšie ryby, ktoré sa na Slovensku používajú, aby bola nižšia DPH. A v minulosti sme predkladali taký návrh. Preto keď túto otázku naniesol v rámci toho, že sa blížia voľby, povedzme si rovno, vládne balíčky sociálne sa prijímajú preto, lebo sa blížia voľby, tri a pol roka sa nižšia DPH na potraviny nenavrhovala, tak preto navrhujeme pozmeňujúci návrh.
Ak by som mal hovoriť o určitej spoločensko-ekonomickej situácii, v ktorej sa predkladá tento návrh zákona o DPH, lebo vždycky to súvisí s nejakou celou ekonomikou krajiny, tak treba povedať, že našej ekonomike sa momentálne vďaka zahraničnému obchodu, vďaka zahraničnému odbytu sa našej ekonomike pomerne darí a ozaj tá ekonomika stúpa. A v takom prípade je vhodné, aby sa vláda podelila s tými vyššími príjmami a bola solidárna s občanmi Slovenska. A preto, keďže sme to v minulosti aj navrhovali, zníženú DPH na potraviny podporíme. Ale tá debata o tom, že na ktoré potraviny, by mala byť širšia a určite aj tie zdravé potraviny, ako ovocie, zelenina, by do toho mali byť zahrnuté.
A nechcel som ísť veľmi do minulosti, ale kolega Záhumenský to tu spomenul, prečo DPH, kedysi, rovná, nerovná, ako sme sa správali, nesprávali. Ja nepôjdem až do roku 2003, keď sa zaviedla rovná daň, aj daň z príjmu, aj DPH. A skúste si spomenúť od roku 2003 do roku 2006, 2007, aký bol rozvoj ekonomiky na Slovensku. Ako k nám prichádzali zahraniční investori. Ako sa zvýšila zamestnanosť na Slovensku,140-, 150-tisíc nových pracovných miest. Toto všetko súviselo s rovnou daňou.
A sme kritizovaní, aj vy ste to spomenuli, že vláda Ivety Radičovej po svojom nástupe v roku 2010 zdvihla DPH z 19 % na 20. Ale prečo sa to udialo, to už nehovoríte. Že Slovensko malo 8-percentný deficit. To bola grécka cesta, pán Záhumenský, aj ďalší vládni poslanci. To bola grécka cesta. A dépeháčka, 1-percentné navýšenie v roku 2010, to bola Ficova daň za nehospodárne gazdovanie. Za to, že takéto deficity vytváral. Veď keby sme išli touto cestou, tak skončíme v krachu ako Grécko. Ale zároveň v tom návrhu zákona, to je to podstatné, sa prijalo, že keď klesne deficit pod 3 %, dépeháčka sa vráti naspäť na 19 percent. A toto sa malo udiať od 1. 1. 2015. V minulom roku v pozmeňujúcom návrhu vládnych poslancov tá dépeháčka zostala na 20 %, na všetky tovary a služby. Na všetky tovary a služby. To znamená, podľa zákona sa od 1. 1. 2015 dépeháčka mala vrátiť na 19 percent. A podľa vášho pozmeňujúceho návrhu zostala na 20 percent.
Áno, kolega Simon správne povedal, z vládnych materiálov je toto vyhodnotené ako naviac príjem pre štátny rozpočet na úrovni 235 miliónov. Toto sa objavilo vo vládnych materiáloch. Nezníženie dépeháčky z 20 na 19 percent znamená príjem pre štát naviac 235 miliónov. A v tejto spoločenskej situácii päť mesiacov pred voľbami prichádza vládny návrh, alebo príde asi vládny návrh, lebo ešte vždycky ho nevidíme, o tom, že nižšiu DPH na niektoré potraviny. A preto si myslím, že tá diskusia mala prebehnúť odbornejšie, mala prebehnúť tak, aby boli prizvaní aj odborníci, aby to nebola čisto politická debata. A preto navrhujem, aby aspoň výbory príslušné, to znamená pôdohospodársky, finančný a pravdepodobne ústavnoprávny, aby sa touto otázkou zaoberali.
Pretože podľa tých informácií, ktoré máme len z médií, ktoré oznámil Robert Fico, si naozaj aj ja myslím, že prečo nie čerstvé ovocie a zelenina. Prečo nie najbežnejšie sladkovodné ryby, ktoré sú na Slovensku najviac predávané? Prečo termín účinnosti má byť až od 1. 1.? Idú Vianoce. Prečo ľudia si nemôžu kúpiť potraviny s nižšou DPH už na Vianoce? Prečo túto účinnosť neposunúť na 1. 11. alebo 1. 12. 2015? Potom to naozaj vyzerá ako čisto predvolebný kalkul SMER-u. Tak posuňme termín účinnosti na 1. 11., nech si ľudia už na tieto Vianoce kúpia potraviny, vrátane toho kapra, vrátane toho kapra, nech si kúpia s nižšou DPH. Vrátane ovocia a zeleniny. Nevidím nič nezdravé na kaprovi alebo pstruhovi.
A v takom zmysle bude predložený aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý kolegovia predložia, lebo im to patrí. Naozaj v minulosti to navrhovali, konzistentne to predložia aj dnes. Takže KDH je za to, aby nižšia DPH platila na zdravé potraviny, ovocie, zeleninu, chlieb, mlieko, maslo, mäso a sladkovodné ryby, ktoré sú najbežnejšie na Slovensku dostupné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne obidvom kolegom, ktorí na mňa reagovali. Naozaj u kolegu Novotného sa prejavilo to, že je lekár. A naozaj aj na tej konferencii s pánom doktorom Benkovičom prišli aj psychológovia, ktorí sa venujú tejto problematike, a podobne, síce v oveľa širšej forme ako on v tých dvoch minútach, rozprávali o týchto závislostiach týchto ľudí, ktorí prepadli týmto hazardným hrám, gamblingu. Rozprávali o tom, ako druhotne sa stanú závislými aj ich najbližšia rodina a priatelia, ktorí sa dlho snažia rôznymi formami zakrývať, až sami sa dostanú do určitých psychologických porúch, hoci sami nehrajú. Ale tým, že sa snažia tomu človeku, keďže je z ich najbližšej rodiny, pomôcť, brániť, veľakrát si myslia, že keď mu budú dávať peniaze, že mu pomôžu, nie je to pravda, skôr mu poškodzujú, ale takto druhotne aj oni sa stanú závislými.
A ku kolegovi Kuffovi. Takisto títo psychológovia rozprávali aj o tom, že títo závislí ľudia majú oveľa vyššiu mieru a sklony k samovraždám, čo je obrovská tragédia nielen pre najbližšiu rodinu, ale pre celú spoločnosť. Takže tento problém tak, ako som hovoril vo svojom vystúpení, je veľmi vážnym problémom, celospoločenským problémom a volební zástupcovia obcí a miest majú dostatočný mandát, aby mohli rozhodnúť o tom, či v tej príslušnej obci bude hazard, alebo nie.

110.
Ďakujem. Tak ako som avizoval, chcel by som vystúpiť v rozprave, aby, keď budú mať chuť kolegovia na mňa reagovať, možno aj z vládnej strany, tak aby na mňa mohli aspoň reagovať s faktickými poznámkami.
Dámy a páni, problém závislosti na hazardných hrách je veľmi vážnym spoločenským problémom. Priamo ohrozuje tých, ktorí tejto závislosti prepadnú. Závislosť na hazardných hrách však nie je iba priamou hrozbou. Sprostredkovane predstavuje ohrozenie i ďalších ľudí, ktorí s človekom, čo pri hazardných hrách stratil kontrolu nad svojím konaním, spolu žijú a hospodária. Hazardný hráč nezriedka zadĺži a dovedie do nešťastia nielen seba, ale aj celú svoju širokú rodinu.
Hazardné hry napriek prísnej právnej regulácii bývajú často spojené s činnosťami, ktoré zákon nepovoľuje. Nezriedka i s organizovanou trestnou činnosťou. Výnosnosť takého podnikania, ktorá je spojená so závislosťou mnohých ľudí, je často nelegálnou vstupnou bránou k prostitúcii, kupliarstvu, obchodu s drogami a ďalšími nelegálnymi činnosťami. Je preto záujmom spoločnosti, aby regulácia prevádzkovania hazardných hier zohľadňovala ochranu pred nebezpečnými a nežiaducimi dôsledkami tejto činnosti. Jednotlivé druhy hazardných hier a hlavne okolnosti a podmienky, za akých sa prevádzkujú, vytvárajú rozdielnu mieru rizík, s ktorými môže byť ich prevádzkovanie spojené.
Mieru týchto rizík je potrebné postupovať individuálne podľa konkrétnych, hlavne miestnych pomerov. Preto i súčasné znenie zákona o hazardných hrách upravuje reguláciu ich prevádzkovania tak, že okrem oprávnení príslušných štátnych orgánov, to znamená povoľovanie, licencovanie ministerstva financií a orgánov dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier počíta i s aktívnou regulačnou činnosťou aj zo strany obcí a miest. Tieto slová možno, ako všetci ste sa už s tým stretli, počuli, možno ste čítali články o tom, ako niektorí ľudia prepadli hazardu, čo to spôsobilo ich rodine, čo to spôsobuje spoločnosti. Možno v nejakej širšej svojej rodine ste s takýmto prípadom sa stretli, ale ja som na základe aj, aj určitých mojich skúseností, aj ako bývalého poslanca obecného zastupiteľstva, kde sme v obci mali v herni automat, zrušili sme ho. Aj s ďalšími kolegami, aj u nás v strane, ale aj mimo strany, rozprávalo sa o tom, ako niektoré obce a mestá zakázali hazard, svojho času to bolo aj mesto Humenné. Sabinov je takým veľmi známym príkladom. To bolo na základe toho, že za vlády Ivety Radičovej sa mojim kolegom poslancom za KDH podarilo presadiť, aby obce a mestá mohli rozhodovať o regulácii hazardu. To znamená, či povolia alebo nepovolia hazard vo svojom meste. A tak to bolo aj v prípade Humenného, vtedy na základe toho zákona zakázali prevádzku hazardu v meste Humenné.
Na to nastúpila vláda Roberta Fica v roku 2012 a naozaj už na jeseň prišla s návrhom zákona, ktorý síce sprísňoval určité podmienky pre prevádzkovanie hazardu, hazardných hier, herní, takisto zvýšil poplatky za túto činnosť, ale okrem iného navrhli, že rozhodnutie obecného, mestského zastupiteľstva je podmienené, musí byť podmienené, najprv chceli tým referendom 50 % občanov, a nakoniec ustúpili a schválili v zákone to, že 30 % občanov svojou petíciou sa musí sťažovať, že je narúšaný verejný poriadok v súvislosti s prevádzkovaním hazardných hier v tej-ktorej obci. Až na základe toho môžu mestá, obce zakázať prevádzku týchto hier, alebo povoliť. Je to na slobodnom rozhodnutí troch pätín obecného alebo mestského zastupiteľstva. Ale tá podmienka petície spôsobila to, že vo väčších mestách, napríklad ako v tom Humennom, už sa nenašla 30 %, nenašlo 30 % občanov, nepodpísalo petíciu, tým pádom v Humennom znova hazard je. Samozrejme, našli sa obce a mestá, väčšinou síce menšie, ktoré, ktoré dokázali vyzberať petíciu 30 % občanov, a na základe toho túto petíciu predložiť obecnému, mestskému zastupiteľstvu a zrušil sa hazard v týchto obciach a mestách.
Keďže je to podľa mňa vážny celospoločenský problém, zorganizoval som spolu s Nadáciou Antona Tunegu v júni konferenciu na hazardné hry a ich vplyv na spoločnosť, na rodinu a spoločnosť. A bol som veľmi rád, že na túto konferenciu prijali pozvanie naozaj ľudia, čo majú k tejto problematike čo povedať. Pozval som námestníka ministra financií Českej republiky Ondřeja Závodského, pozval som zástupcu mesta Sabinov, bol viceprimátor pán Ján Fekiač, ktorí, ktorí majú skúsenosti s tým, že čo, čo hazard im kedysi spôsoboval v meste a aká je situácia v meste teraz. Pozval som, myslím si, že jedného z popredných odborníkov na problematiku liečby závislostí, aj závislostí na hazardných hrách, tzv. gamblingu, primára z Prednej Hory pána doktora Jozefa Benkoviča. Teda na konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia tretieho sektora, ktorí sa podieľajú na liečbe závislých ľudí na gamblingu. Na konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia prevádzkovateľov, prevádzkovateľov hazardných hier. Aj im sme dali možnosť, aby vyjadrili svoj názor, aby v tejto debate, niekto to môže nazvať konfrontácii, sa hľadali riešenia pri, pri tomto závažnom probléme, ktorý na Slovensku máme. A pozval som aj a vystúpil na konferencii aj kňaz Martin Majda, ktorý svojho času 5 rokov pôsobil v Lomničke, kde väčšina obyvateľov je Rómov, a rozprával nám o svojich skúsenostiach, ako títo obyvatelia, ktorí, väčšina, drvivá väčšina z nich žije zo sociálnych dávok, ako tieto dávky dokázali v okolitých obciach míňať v hazardných prístrojoch, výherných.
Dámy a páni, prečo som pozval ministra financií Českej republiky, asi je nám to všetkým jasné. Tak pred dvadsiatimi – koľkými? – dvoma rokmi sme boli spoločný štát, problém gamblingu a problém regulácie hracích, hazardu je podobný aj v Českej republike, aj na Slovensku. Dámy a páni, pán námestník Ondřej Závodský sa tejto problematike venuje už dlhodobo a okrem iného povedal – a teraz vám chcem povedať informáciu, aký je monitorovaný stav patologických hráčov v Čechách – táto informácia nám, mimochodom, na Slovensku chýba: v Čechách je podľa jeho vyjadrenia a podľa údajov a podľa štúdie, ktorú si dali vypracovať, 100-tisíc patologických hráčov. Stotisíc patologických hráčov v Českej republike. Na Slovensku, aj keď sme s pánom primárom Benkovičom debatovali, či takéto štúdie sú vypracované, na Slovensku takéto štúdie nemáme.
Ale ak by sme prijali teda takú myšlienku, že ten problém je podobný ako v Čechách, a my sme zhruba, polovičný počet obyvateľov máme oproti Českej republike, ak by to malo byť 50-tisíc patologických hráčov na Slovensku, tak to hovoríme o patologických hráčov, tak to je veľmi silné číslo, veľmi silná informácia. Mimochodom, podľa jeho vyjadrenia celková výška nákladov pre celú spoločnosť na, ktorá súvisí s liečením alebo s výdavkami štátu na hazard, na patologických hráčov, povedal, že to je 16 miliárd českých korún. Dámy a páni, výnos pre štát je 8 miliárd. To je vyjadrenie pána ministra financií Českej republiky. Osem miliárd prínos, 16 miliárd výdavky. To je to, keď sme tu svojho času v minulosti viacerí opakovali, že sú štúdie z Ameriky, ktoré hovoria o tom, že príjem z jedného dolára do štátnej pokladne znamená 5 dolárov vynaložených nákladov na liečbu týchto patologických hráčov.
Bolo by dobré, samozrejme, aj na Slovensku mať takéto štúdie, ale je to, je to, sú to veľmi vážne čísla aj zo susednej Českej republiky, s ktorou sme boli spoločný štát, problém hazardu je tam podobný ako na Slovensku. V Českej republike po rozhodnutiach Ústavného súdu, ktorý rozhodol o tom, že obce a mestá môžu regulovať hazard, to znamená, môžu povoľovať alebo zakázať hazard, Ústavný súd Českej republiky to povedal. A na základe toho viaceré obce a mestá sa rozhodli ako zakázať prevádzku, alebo odňali licencie na prevádzku hazardných hier vo svojich mestách. Stalo sa tak aj v druhom najväčšom meste Brne, v neďalekom Brne sa to tak stalo takisto. Mimochodom, aj susedná Viedeň zakázala prevádzku hazardných hier.
Dámy a páni, chcem vás informovať aj o tom, že v Českej republike súčasná vláda už vyše dvoch rokov pripravuje zavedenie monitorovacieho systému, ktorý zavedie register vylúčených hráčov, teda tých hráčov, ktorí nebudú môcť sa podieľať na, teda nebudú môcť hrať.
Aj na súčasnej schôdzi, myslím si, že kolegovia z klubu OľaNO predkladajú návrh zákona o tom, aby určité skupiny obyvateľov, ktoré poberajú napríklad sociálne dávky alebo sú v exekúcii, aby nemohli hrať v týchto herniach a na hracích automatoch. Možno, že sa vám to zdá, dlhá doba, aj mne sa zdalo, dlhá doba, keď povedal pán minister, že 2 roky to pripravujú, vláda to 2 roky pripravuje. Trošku dlhé, tak samozrejme najväčší problém je asi zosúladiť tieto právne predpisy so smernicami Európskej komisie, Bruselu o slobodnom podnikaní. Ale blížia sa k záveru a budú mať takýto monitorovací systém.
Na Slovensku by sme takýto systém monitorovací potrebovali ako soľ. A to preto, lebo, dámy a páni, neviem ako vy, ale ja sa nemôžem každý mesiac pozerať na to, ako veľká časť poberateľov sociálnych dávok na severe a východe Slovenska, možno aj na juhu, minie tieto sociálne dávky v hracích automatoch.
Dámy a páni, za vlády Ivety Radičovej bol návrh, určitý pilotný projekt, ktorý spustili na ministerstve sociálnych vecí kolega Mihál, Nicholsonová, a pokúšali sa spustiť takýto pilotný projekt, aby poberatelia sociálnych dávok mohli tieto dávky vyberať cez určité, cez určitú kartu. To znamená, v tej karte by bolo zadefinované, na čo všetko môžu minúť tieto sociálne dávky. Predpokladám, nevidel som podrobne ten návrh, a predpokladám, že asi by nemohli na základe týchto kariet títo sociálne odkázaní ľudia, ktorí poberajú od štátu sociálne dávky, aby mohli hrať na hracích automatoch. V Česku chcú nielen, aby nemohli, medzi tými vylúčenými hráčmi boli tí, ktorí poberajú od štátu sociálne dávky, ale aj tí, ktorí, proti ktorým sa vedie konkurz, exekúcia, alebo ktorým zakáže súd pre spáchaný trestný čin, že im zakáže súd, že už nemôžu hrať na hracích automatoch. A veľmi sa mi páčila aj myšlienka, že do tejto skupiny obyvateľov budú zaradení aj tí, ktorí prejdú liečením a sami sa označia za takýchto vylúčených hráčov.
To znamená, prejde liečením a sám sa zaregistruje ako vylúčený hráč. To znamená, ak by to znova naňho prišlo, že chce hrať, prevádzkovateľ herne alebo hracích automatov nemá oprávnenie, nemá právo na základe toho systému monitorovacieho, ktorý oni zriaďujú, ho pustiť ku hraciemu automatu. Potrebovali by sme to na Slovensku ako soľ. Hovoril o tom Martin Majda, kňaz, ktorý pôsobil v Lomničke a rozprával nám príbehy, ako na druhý deň chodili rómske ženy za ním, aby, aby nejakú polievku im aspoň dal pre ich deti, ktoré nemajú, nemajú čo im dať do úst. A hovoril, včera ste brali sociálne dávky; všetky skončili v herni.
Dámy a páni, na konferencii rozprával aj viceprimátor Sabinova Ján Fekiač o tom, ako celý Sabinov, centrum Sabinova, pekné mestečko, v ktorom sa natáčal Obchod na Korze, ako celé centrum Sabinova bolo obsadené herňami, hracími automatmi. Ukazoval nám fotky, ako to vyzeralo, ako z okolitých obcí sociálne odkázaní občania, veľakrát Rómovia, po tom, keď si prebrali dávky, ako tam chodili hrať, aký príjem mal Sabinov z výherných automatov. Ešte bývalý primátor a vlastne aj súčasný primátor, pardon, pán Molčan hovoril o tom, že mali príjem okolo 80-tisíc. A to mali na konci, v tých najlepších obdobiach mali okolo 130-, 140-tisíc príjem z hracích automatov. A pán primátor Molčan aj pán Ján Fekiač, viceprimátor, povedali, že nechcú taký príjem a sú radi, že hracie automaty v Sabinove nemajú. Ja si myslím, že to má byť na slobodnom rozhodnutí obcí a miest, poslancov, ktorí majú mandát od občanov, aby mohli sa takto slobodne rozhodnúť, či budú regulovať hazard vo svojom meste. Kto iný o tom má rozhodovať? Samozrejme treba nechať iniciatívu aj občanom. Občania predsa dnes môžu sa obrátiť na svojich poslancov, či jednotlivo, alebo formou petície. A preto v navrhovanej úprave nechávame túto možnosť, že keď 10 % občanov spíše petíciu, tak aby obecné zastupiteľstvo sa tým muselo zaoberať, aby rešpektovali túto vôľu, hoci aj 10 % občanov. Ja som sa stretol, že obecné zastupiteľstvá alebo mestské zastupiteľstvá sa veľakrát zaoberajú aj problémami, ktoré navrhne jeden občan. Tak prečo, keď 10 % spíše petíciu, by sa tým obecné alebo mestské zastupiteľstvo nemalo zaoberať? Lebo aj také prípady boli v minulosti.
Samozrejme už vo svojom úvodnom vystúpení som rozprával o tom, aby v Bratislave a Košiciach mohli o tom rozhodovať mestské časti. Veď nie je normálne, aby v Bratislave, ak dneska by chceli zakázať hazard, musia vyzbierať petíciu 30 % občanov, čo je v Bratislave, sa mi zdá, okolo 120-tisíc občanov. Stodvadsaťtisíc občanov musí spísať petíciu, aby sa tým mestské zastupiteľstvo v Bratislave mohlo zaoberať. Prečo takto kladieme takéto polená pod nohy občanom? Stodvadsaťtisíc občanov musí spísať petíciu, aby mestské zastupiteľstvo sa zaoberalo hazardom. Prečo o tom nemôžu rozhodovať mestské časti? My to navrhujeme, aby aj mestské časti. A navrhujeme, aby to bolo bez petície. Majú poslanci dostatočný mandát, ktorý získali vo voľbách od občanov. A ak si vedia zodpovedať pred občanmi, že prevádzku hazardných hier ponechajú vo svojej obci alebo mestskej časti a vedia si to takto vyargumentovať voči svojim voličom, je to v poriadku. Napríklad si to vyargumentujú možno tým, že aký to prínos bude mať do tej obecnej kasy. Ale ak sa rozhodnú, že nechcú hazard v svojej mestskej časti, svojej obci, tak na to majú dostatočný mandát a právo, aby o tom rozhodli.
Posledná vec, ktorú som spomínal, je, dalo by sa povedať, taká drobnosť, ktorú máme v návrhu zákona, a to je to, aby 200 metrov od škôl, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb pre deti a mládež, ubytovní mládeže nebolo možné prevádzkovať herňu. Lebo, ako som povedal, výherné hracie automaty sa nemôžu prevádzkovať v takejto vzdialenosti, ale herňa môže byť oproti škole alebo stredoškolskému internátu. Nemyslím si, že či bude herňa 250 alebo 300 metrov, že to automaticky znamená, že tam mládež, alebo dokonca až deti nebudú chodiť, mimochodom, čo je podľa zákona zakázané osobám mladším. Ale ak by ste videli štatistiky aj pána doktora primára Benkoviča, ktorý ukazoval nám štatistiky, že kedy niektorí patologickí hráči začali hrať, tak tam boli aj deti. Viacerí títo patologickí hráči, ktorí sa liečili, priznali, že začali hrať už ako deti. To znamená, že ich niekto do tých herní, alebo do tých krčiem, kde boli tie výherné automaty, niekto dostal, alebo sa tam dostali sami, ale hlavne že im povolil hrať. Ale myslím si, že ak herňa má byť vybudovaná priamo oproti internátu, škole, sociálnemu zariadeniu, tak to je úplný výsmech, to je úplný výsmech tomu, k čomu by sme chceli našu mládež vychovávať. Ak mládež vyjde zo školy a oproti je rovno herňa, tak je určite väčší predpoklad, že sa tam pôjdu pozrieť, či zo zvedavosti, alebo z toho, že sa budú navzájom hecovať. Takže ja si myslím, že ak sú hracie automaty v pohostinstvách zakázané do 200 metrov, aj herne by mali byť zakázané.
Dámy a páni, o tejto problematike by sa dalo samozrejme dlho diskutovať, aj preto sme urobili tú konferenciu, odbornú, aj preto, keď kolegovia z OĽaNO budú predkladať návrh zákona o tom, aby tí, ktorí poberajú sociálne dávky a sú v exekúcii, aby nemohli hrať, tak aj s takýmto návrhom zákona budem súhlasiť. Chcem povedať, že ak by takýto monitorovací systém mal byť vybudovaný na Slovensku, tak musel by byť, nazvem to, nepriestrelný, to znamená, že musí ten systém fungovať dokonale. To znamená, musí identifikovať dostatočne toho človeka, ktorý do tej herne príde. A zase aj ten register tých, ktorí poberajú sociálne dávky, sú v exekúcii, alebo tí, ktorí dobrovoľne sa tam zapíšu, musí byť zase nenapadnuteľný, aby to bolo zabezpečené. Dneska na to technické prostriedky určite sú, dalo by sa to zabezpečiť. Osobne si myslím, že takýto návrh by mala pripraviť, pre to, aby to fungovalo teraz stopercentne, že takýto návrh, monitorovací systém by mala pripraviť vláda alebo ten, kto je vo vláde. Z opozície to beriem ako skôr veľmi dobrú myšlienku, ktorú podporím určite v prvom čítaní.
Tak týmto spôsobom som sa vyjadril možno aj k návrhu zákona, ktorý bude neskôr, ale súvisí s tým, čo som hovoril, s tou problematikou hazardu, ktorá je vážnym celospoločenským problémom. Preto vás chcem poprosiť všetkých, vrátane poslancov za vládnu stranu SMER, aby takýto návrh podporili v prvom čítaní a v druhom čítaní prípadne ho vieme upraviť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh novely, zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon predkladám spolu s kolegami Janom Figeľom a Pavlom Hrušovským. Cieľom návrhu je rozšíriť súčasnú platnú ochrannú činnosť obcí a oprávnenia, ktoré im už priznávala právna úprava pred novelizáciou v roku 2013.
V priebehu účinnosti zákona od mája 2005 doteraz sa miera regulačných oprávnení obcí viackrát upravovala. Cieľom navrhovanej úpravy je využiť tieto skúsenosti a reagovať na potreby praxe. Tá signalizuje, že súčasná ochrana pred negatívnymi dôsledkami a rizikami prevádzkovania hazardných hier nie je postačujúca. Navrhovaná novela zákona sa vracia k princípu, podľa ktorého sa môže obec rozhodnúť regulovať prevádzkovanie hazardných hier i z vlastného podnetu. Túto možnosť obce už mali pred novelizáciou v roku 2013. Pamätáme si, už na jeseň 2012 prišla vláda s tým, že obmedzí reguláciu hazardu obecných a mestských zastupiteľstiev tým, že musia podmieniť rozhodnutie obecného zastupiteľstva petíciou 30 % občanov. Mimochodom, vláda vtedy prišla s návrhom, že to musí byť na základe referenda, ktoré požadovalo až 50-percentnú účasť občanov. V pléne Národnej rady po veľmi dlhej diskusii, kde sme to ostro kritizovali, ustúpila a namiesto referenda súhlasila s petíciou 30 % občanov. Ale aj to je problém, aj to je problém, 30 % oprávnených občanov vo veľkých mestách, ako je Bratislava a Košice, je problém vyzberať. Ďalej budem o tom hovoriť v rozprave.
Predložená novela zachováva možnosť iniciovať takéto rozhodnutie obce i zo strany obyvateľov obce. To znamená, obec bude môcť samostatne rozhodnúť na obecnom alebo mestskom zastupiteľstve vezedenkom, či bude regulovať, ľudovo povedané, či zakáže prevádzku hazardných hier, alebo ju povolí, ale nechávame možnosť, aj aby občania sa mohli iniciovať, aby 10 % občanov, ak spíše petíciu v tom zmysle, že v súvislosti s hraním hazardných hier je narúšaný verejný poriadok, aby sa tým obecné zastupiteľstvo muselo zaoberať. Aby takto rešpektovalo vôľu síce 10 % občanov, ale aby sa tým muselo zaoberať.
Predložený náš návrh zákona ďalej ustanovuje, že v Bratislave a v Košiciach budú tieto regulačné opatrenia vykonávať orgány samosprávy ich mestských častí. Súčasne platný zákon prikazuje v Bratislave a v Košiciach, že ak chcú zakázať alebo povoliť hazard, musí to urobiť mesto Bratislava, Košice na celom svojom území. Ja si myslím, že, aj spolu s predkladateľmi, že aj orgány mestských častí Košíc a Bratislavy majú dostatočný mandát na to, aby sa slobodne rozhodli o tom, či povolia alebo nepovolia hazard svojej mestskej časti. Áno, a stane sa možno to, že jedna mestská časť povolí hazard, bude z toho mať určité príjmy, nie malé príjmy, a iná mestská časť povie vézedenkom, zástupcami občanov, poslancami, že teda ona nechce hazard.
Novela taktiež ruší výnimku, že vo vzdialenosti do 200 metrov od škôl, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb pre deti a mládež a ubytovní mládeže je možné prevádzkovať herne. Dámy a páni, 200 metrov od týchto škôl sme zakázali prevádzkovať tieto hracie automaty, ale herne zakázané nie sú. A sú prípady tu v Bratislave, že oproti škole je herňa. Čo to je za nezmysel? Tak v krčme, hrací automat tam nemôže byť, ale herňa tam môže byť. Tak preto zosúlaďujeme a navrhujeme oproti tomu, čo sme navrhovali v minulosti, aby ani herňa nemohla byť v blízkosti školy. Toľko k predloženému návrhu zákona. Podrobnejšie vystúpim v rozprave.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne obidvom kolegom, ktorí na mňa reagovali. Naozaj ku kolegovi Bobíkovi chcem len povedať, že tento náš návrh, ktorý by riešil nejaký poriadok a prehľadnosť vo verejnom obstarávaní, určite nie je takým zložitým návrhom zákona, ako je stavebný zákon, ktorý sa dotýkal rôznych oblastí, a aj určité protichodné názory a vyjadrenia buď stavebných dodávateľov alebo developerov alebo obcí alebo projektantov. Takže tento návrh zákona je určite jednoduchší a nemusel by podliehať takému dlhému, dlhej legislatívnej príprave ako stavebný zákon.
Chcem len pripomenúť, že na začiatku tejto schôdze sme schválili návrh zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa dotýkal schránkových firiem, a bola takto legislatíva síce pripravená trochu neskôr, ako sme chceli opoziční poslanci, ale v určitom období, tuším, že za pol roka, tento návrh zákona bol schválený. Na tejto schôdzi máme návrh zákona o verejnom obstarávaní. Nový zákon o verejnom obstarávaní. Ak by bola politická vôľa, ak by vláda, ktorá má 83 poslancov v pléne Národnej rady, a by mala politickú vôľu a zadala napríklad Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý pripravoval zákon o verejnom obstarávaní, ktorý prešiel prvým čítaním, ak by zadala takúto politickú vôľu, že treba riešiť aj subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, určitý poriadok, dávno sme to mohli mať schválené. Dávno sme to mohli mať schválené. Ale tu naozaj nie je politická vôľa riešiť tento závažný celospoločenský problém, tak ako som o tom hovoril.

Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni. Tento návrh zákona v určitej vynovenej verzii predkladáme, pán kolega, piatykrát? Piatykrát. Dvakrát sme ho navrhovali ako pozmeňujúci návrh ku verejnému obstarávaniu. To znamená, siedmykrát máme tento de facto návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Na jeseň v roku 2012 sme ho prvýkrát navrhovali. Už vtedy sme poukazovali na tento vážny problém, že subdodávatelia, ktorí pracujú na verejných zákazkách, ktoré sú platené zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov, nedostávajú zaplatené za svoju poctivo odvedenú prácu. Už vtedy sme na to poukazovali. A tento negatívny trend postupom rokov a musím to povedať, za vlády jednej strany SMER-u, tento problém narastal a narastal. Veľké firmy, ktoré vyhrávali veľké tendre, stámiliónové tendre, štátne zákazky, veľakrát platené aj z eurofondov a zo štátneho rozpočtu, sa naučili, si zvykli na to, že nevyplácajú svojich subdodávateľov. A nič sa nedeje.
Preto, pán predseda, niektorým kolegom vadí, že aj dnes tu nie sú poslanci SMER-u. Nie preto, aby tu do nohy boli, ale aby sme o takýchto návrhoch tu diskutovali. Diskutovali a hľadali riešenia pre občanov Slovenska. Lenže, pokiaľ si dobre pamätám, od toho roku 2012, keď to už piatykrát predkladáme, ja si nepamätám, že by poslanci SMER-u vystúpili k tomuto návrhu zákona a že by povedali, čo im vadí na tomto návrhu zákona a ako ho treba vylepšiť. A možno keby zaznelo to čarovné slovko, ktoré tu často používajú pri iných návrhoch zákona, že náš návrh nie je komplexný a oni prídu s niečím lepším, my by sme boli len radi. Veď tak sa to stalo, keď sme navrhovali strop úrokov pri nebankovkách, tak sa to stalo pri platení depeháčky štátu až po zaplatení. A mohol by som viaceré návrhy spomínať, ktoré sme navrhovali, ktoré nám neschválili, a nakoniec ste s tým prišli, buď vláda, alebo vládni poslanci s tým prišli, navrhli a my sme to dokonca podporili. Pri tomto návrhu zákona, pokiaľ ja si dobre pamätám, nevystúpil ani jeden vládny poslanec, ktorý by povedal, čo sa mu páči na tomto návrhu, čo sa mu nepáči, ako to treba vylepšiť, kde je problém. Nie, ticho. Čo si o tom mám myslieť? Súhlasia vládni poslanci s tým, či nie? Potom príde hlasovanie samozrejme. Pri hlasovaní sa dostatočne každý jeden poslanec podľa svojho vedomia vyjadrí. A poslanci SMER-u sa buď zdržali, alebo boli proti. To znamená, nechcú riešiť tento problém na Slovensku.
A my sme o probléme, aký nastal pri firme Váhostav, hovorili už dávno. Aj firmu Váhostav sme spomínali, aj ďalšie firmy sme spomínali niekoľkokrát. A nič sa nedialo, nechali ste tento problém dôjsť do štádia, keď spoločenská klíma nastala taká, že ste to nakoniec museli riešiť. Ale riešili ste problém len firmy Váhostav. A riešili ste ho zle. Aj v úvodnom slove to povedal pán kolega Hudacký. Aj kolega Hlina o tom hovoril. Jednorazovo ste vyriešili 50 % pohľadávok subdodávateľov Váhostavu, aj to zo štátneho rozpočtu, z peňazí, ktoré sú na poplatkoch za bankové účty, čiže z našich spoločných peňazí. Títo živnostníci, podnikatelia, musia zaplatiť celú DPH štátu, hoci dostanú len polovičku. Čo to sú za spôsoby? Odvedieš celú prácu, dostaneš po veľkej medializácii, keď pomaly celá republika stála na nohách, tak vtedy sa rýchle pripraví zákon, ktorý vyrieši jednu firmu?
Toto, čo navrhujeme od roku 2012, je systémové opatrenie. Systémové opatrenie, ktoré by prinieslo v prvom rade poriadok do verejného obstarávania, o tom, kto na týchto štátnych zákazkách vlastne robí. Poriadok. Bojíme sa zaviesť poriadok do verejného obstarávania? Do zákazok, ktoré platíme zo štátneho rozpočtu a z eurofondov? Bojí sa tu niekto toho, že budeme vedieť, kto je všetko subdodávateľ hlavného dodávateľa, toho generálneho dodávateľa? Na jednej strane náš návrh zákona by riešil to, že keď subdodávateľ nedostane zaplatené, mohol by sa obrátiť v určitých termínoch na hlavného dodávateľa. Po určitých termínoch, keby ako vždycky nebol vyplácaný, aj na Úrad pre verejné obstarávanie. Áno, na ten úrad, ktorý má celé obstarávanie vlastne na starosti, aj ho kontroluje, aj ho vlastne takto riadi.
Takže naším návrhom zákona by sa docielilo to, že títo subdodávatelia pri verejných zákazkách by sa mali vôbec na koho obrátiť s tým, že sú nevyplácaní. Ale možno sa menej, aj v minulosti sme aj my, navrhovatelia, menej hovorili o tom, a v piatok, keď tu bol zákon o verejnom obstarávaní, aj s kolegom Beblavým sme tu tak debatovali aj o tom, že by sa možno verejnosť, nieže by sa možno, určite by sa po tomto našom návrhu, by sa verejnosť dozvedela o tom, kto robí na týchto verejných zákazkách. Lebo, dámy a páni, veľakrát sa stane to, že my vieme, že určitú zákazku vyhrala firma xy. Veľakrát veľkú zákazku, stámiliónovú. A nie sú tu len stavebné firmy, stavebné zákazky, sú tu aj zákazky na informačné systémy. Len za posledný rok, rok a pol si spomeňte, koľko informačných systémov sa obstarávalo na jednotlivých ministerstvách? Myslím si, že minister Počiatek na ministerstve dopravy je v tom líder, v počte zákazok, aké všetky informačné systémy obstaráva ministerstvo plus jeho podriadené organizácie, ako NDS. Ale aj ministerstvo financií a jeho Finančná správa obstarávali informačný systém Finančnej správy za sto miliónov, za sto miliónov. Plus sú tam ďalšie dodatky.
Kolega Švejna mi ukazuje, že tých dodatkov je možno aj osem. Akej čiastky to je? Ale viete, na čo chcem poukázať? Kto vlastne tie zákazky robí? Lebo my poznáme hlavného dodávateľa aj v prípade informačného systému Finančnej správy, ktorý mimochodom v lete zlyhal, a vyšli z neho také údaje, že Sociálna poisťovňa nebola schopná na základe týchto údajov vypočítať odvody všetkým živnostníkom na Slovensku a zaslať im a musela tým porušiť zákon. Ale vrátim sa k tomu: Je to tá firma, ktorá vyhrala tú zákazku, ten, kto dodáva ten informačný systém? Alebo stavebnú zákazku, keď vyhrá firma, je to ona, ktorá robí celú zákazku? Nemá právo verejnosť vedieť, kto tú zákazku robí? Kto sú subdodávatelia? A kto sú subdodávatelia subdodávateľov? Prečo by verejnosť nemala právo vedieť, keď to ide z verejných peňazí, o tom, kto tú zákazku robí? Bojí sa tu niekto, že sa zavedie poriadok? Že verejnosť bude vedieť, kto ten informačný systém robí? A kto s kým je prepojený?
Takže chcel som vo svojom vystúpení, keďže som už v minulosti veľakrát vystupoval k tomuto návrhu zákona, dodať aj tento rozmer. Riešilo by sa to, aby subdodávatelia, keď nedostanú zaplatené, mali sa na koho obrátiť. Boli by v určitých zoznamoch, ktoré by dodávateľ musel dodať. Na druhej strane verejnosť by týmto návrhom zákona aj sa dozvedela, kto sú skutočne tí, ktorí tú štátnu zákazku realizujú. A rozšírením na elektronickú fakturáciu, ktoré dopĺňame do toho návrhu zákona ako nóvum, by sme sa dozvedeli aj to, koľko, aký objem zákazok títo subdodávatelia robia. A koľko z toho majú, z týchto zákazok? Lebo viete, ako hlavný dodávateľ môže byť hlavný dodávateľ a možno tam realizuje desať, dvadsať percent, tridsať? Nevieme. Môžeme si to len predstavovať. Novinári môžu po tom pátrať, my tu môžeme niečo hovoriť, kto všetko sa podieľa na tých zákazkách. Ale je to všetko v rovine domnienok, alebo toho, že sa nejako dopátrame až, by som povedal, nejakými kriminálnymi spôsobmi. Takto by sa zaviedol poriadok a vedeli by sme to.
A preto aj ja som niekoľkokrát v minulosti vyzýval poslancov SMER-u: postavte sa a povedzte, ako to chcete riešiť? Znova ešte musím spomenúť, keď hovorím o tom, že poslanci SMER-u sa nevyjadrili. Áno, spomínam si, pán minister Počiatek na hodine otázok sa k nášmu návrhu zákona vyjadril. Viete, ako sa vyjadril pred asi dva a pol rokom? Pred dva a pol rokom sa vyjadril, že náš návrh zákona je len na troch stranách. Tuším, že toto bol jeden z argumentov. A zaznela tam aj poznámka, že ministerstvo pracuje na lepšom, systémovejšom návrhu. Kde je ten návrh? – sa pýtam. Kde je ten návrh? Takýto závažný celospoločenský problém, keď nevyplácanie podnikateľov, živnostníkov sa už pomaly stalo národným športom. Aj tie firmy, ktoré donedávna vyplácali týchto subdodávateľov, odrazu si povedali: no prečo ja budem platiť, keď tieto firmy, veľké firmy, oligarchovia nevyplácajú? No prečo ja budem vyplácať? A stalo sa to národným športom. Prečo, keď je tu taký závažný problém, vládna strana za štyri roky, lebo pomaly sa končí štvorročné obdobie, tento problém nechcela riešiť, nevedela riešiť?
Ja si myslím, že tento návrh zákona je určitým riešením. Ak ho chceli riešiť, tak mali možnosť to vylepšiť alebo prísť so svojím návrhom zákona. Bohužiaľ, na záver musím konštatovať, tento celospoločenský problém vládna strana SMER nechcela riešiť. Nechcela riešiť a, bohužiaľ, musím povedať, že sa tak dialo na základe toho, že to nevyhovuje mecenášom, oligarchom, ktorí stoja za týmito veľkými zákazkami, štátnymi, ktorí nechcú tento poriadok do verejného obstarávania a nechcú vedieť, teda nechcú, aby verejnosť vedela o tom, ako sú ich obchodné vzťahy voči subdodávateľom a koľko platia, alebo neplatia.
Ďakujem za pozornosť.

6.
Príjemné dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som vystupoval v skrátenom konaní, tak som povedal, že už v prvom čítaní nebudem vystupovať a že poviem svoje argumenty aj čo sa týkajú skráteného konania, aj čo sa týka samotných argumentov ku predloženému návrhu zákona v prvom čítaní. A nebol by som vystúpil ani v druhom čítaní, pán minister, ak by ste v záverečnom svojom vystúpení, na ktoré sa nedá reagovať, takže musím reagovať teraz, neboli si kopli do opozície a použili niektoré slová, ktoré som tu aj ja povedal, ale vytrhli ste ich z kontextu. A to konkrétne, keď som povedal, že sa jedná o špinavý kšeft.
Som rád, že viaceré médiá zaznamenali moje vystúpenie správne a v kontexte. A ja vám to chcem pripomenúť, čo som povedal. Som povedal, že my nie sme proti investícii, ako je Jaguar, aby vstúpil na Slovensku, vstúpil na slovenský trh, pretože to naozaj podporí zamestnanosť, ale že, keďže sa jedná o verejné peniaze, verejnosť má právo vedieť, aké dotácie, aký investičný stimul, v akej výške dostane tento investor. A špinavým kšeftom som nazval to, čo sa deje a dialo s vykupovaním pozemkov pri Nitre, keď určité osoby špekulatívne využili, zneužili informácie, ktoré podľa môjho názoru museli mať z niektorého ministerstva. Najviac to podľa mňa smeruje k ministerstvu hospodárstva, keď vedeli, ktoré pozemky sa budú vykupovať. Zneužili ľudí, väčšinou starších ľudí a vykúpili pozemky od týchto ľudí po informácii, ktorá začiatkom leta prebehla, že Jaguar predsa len nepríde na Slovensko, a vykúpili tieto pozemky, konkrétne eseročka Poľnohospodárska pôda, ktorej som aj povedal, že sa tvárila ako štátna inštitúcia a vykúpila od týchto väčšinou starších ľudí pozemky po 30 až 70 centov. A štátna akciová spoločnosť, ktorá vykupuje pre štát tieto pozemky, platí za tieto pozemky 15 eur. Toto nazývam špinavý kšeft a zneužitie informácií v obchodnom styku na zneužitie týchto občanov a podľa mňa je to aj špekulatívne.
Štát platí za tieto pozemky okolo 15 eur. Keď niekto vykupuje po 30, 40, 60 centov a zneužíva takto občanov Slovenska, tak je to u mňa špinavý kšeft. Neviem, čo to je u vás, pán minister, ale u mňa to je špinavý kšeft. Niekto sa na tom pekne chcel nabaliť.
Preto podstatná moja otázka na vás, pán minister, a ja by som bol veľmi rád, aby ste v záverečnom slove, ak nevystupujete v rozprave, aby ste veci, na ktoré sa poslanci pýtajú, a viacerí kolegovia, vrátane mňa, sa pýtali aj vecné otázky k navrhovanému zákonu, a vy na nich neodpovedáte. Samozrejme, už sme si to u vás zvykli, ale treba to tu jasne pomenovať. Poslanci sa pýtali vecné otázky, nielen politické, vy na nich neodpovedáte. Vy, naopak, v záverečnom slove si kopnete do opozície a vytrhávate z kontextu niektoré jej slová. Ale dosť podstatná otázka, ktorú sa chcem spýtať, pretože sú tu vyjadrenia splnomocnenca vlády pre tieto významné parky, ktorý povedal, Viktor Stromček: "Špekulantov sme identifikovali, nevyplatíme im žiadne peniaze a počkáme si na rozhodnutie súdu." Druhé vyjadrenie prečítam, pani hovorkyne ministerstva hospodárstva: "Štát nevyplatil ani nebude vyplácať žiadnych vlastníkov, ktorí vlastníctvo nadobudli zjavne špekulatívnym spôsobom." A moja otázka znie, pán minister: Budú sa tieto pozemky vykupovať, konkrétne od firmy Poľnohospodárska pôda? Bude štátna akciová spoločnosť vykupovať tieto pozemky?
Tu by som mohol skončiť, pretože vecne som vystupoval v prvom čítaní a nedostal som odpovede na moje otázky. Aj vo vašom úvodnom slove ste povedali, že posilní sa právomoc obcí tým, že bude sa musieť, obec bude musieť dať záväzné stanovisko k tejto investícii ku stavebnému povoleniu. Prepáčte, ale ako sa posilní právomoc obcí, keď sa vynechá územné rozhodnutie, územné konanie? Tak toto by som nenazýval posilnením obcí tým, že vydajú záväzné stanovisko. Som rád, že aspoň to záväzné stanovisko tam zostalo, lebo potom by to naozaj vyzeralo ako za socializmu, keď strana a vláda povedali, že niekde postaví fabriku, a nikoho sa na nič nemuseli pýtať. Tú fabriku tam postavili, nič nemuseli ani vykupovať, ani vyvlastňovať. Ešte, našťastie, chvalabohu, ešte v tejto situácii to nie je, lebo naozaj budete vykupovať pozemky. Dúfam, že nie týmto spôsobom ako, aby sa nejaké súkromné osoby priživovali na tom a robili tento špinavý kšeft. A ešte tam to stavebné povolenie je, no ale vynechať územné konanie, to by som nenazýval posilnenie právomocí obcí.
A druhá vec, na ktorú som sa pýtal, veď ten zákon sám osebe nie je veľmi dlhý, a chcel som dostať vysvetlenie., nedostal som, a to je tá vec, keď neprebehlo dedičské konanie na určitých pozemkoch. Prečítam zo zákona: Ak vlastník vyvlastňovacieho pozemku alebo vyvlastňovacej stavby tak, že sa bude aj vyvlastňovať, ešte pripomínam, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a pozemok alebo stavba nebola predmetom dedičského konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktorí preukážu, že ako dedičia prichádzajú do úvahy. Tak teda prichádzajú do úvahy ako dedičia, tak nech si to riešia klasickým dedičským konaním. Lebo tu zákon pokračuje: Navrhovateľ vyvlastnenia, to znamená štát, nie je povinný zisťovať takýchto domnelých dedičov. A tu sa zavádza pojem, odrazu, "domnelých dedičov". A pokračuje to ďalej: domnelých dedičov zastupuje Slovenský pozemkový fond až do právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve. Takže je tu ten Slovenský pozemkový fond, ten bude zastupovať domnelých dedičov. Pokiaľ viem, aj kolega Zsolt Simon o tom hovoril, že Slovenský pozemkový fond zastupuje pôdu, teda spravuje pôdu neznámych vlastníkov. Domnelých dedičov? No? Ako sa bude rozlišovať to, že kto? Máte napísané, že dedičia, ktorí prichádzajú do úvahy. Priznám sa, že tomuto odstavcu nieže nerozumiem, rozumiem tomu, že to chcete urýchliť, presne ako podľa spôsobu, že strana a vláda sa rozhodne, že postaví fabriku a nemá čas sa pýtať na nejakých dedičov. Ale myslím si, že, a to som povedal aj v prvom čítaní, že toto je na hrane alebo za hranou ústavnosti o ochrane vlastníctva občanov Slovenska. Preto by som bol rád, aby som na tieto otázky dostal odpoveď.
Ale keďže považujem tento navrhovaný zákon, ktorý je šitý na mieru jednej investícii, investícii Jaguar, to by bolo tiež dobré, aby navrhovateľ to tu pomenoval jasne, pretože vláda sa tvári, že by to sa mohlo dotýkať aj ďalších strategických parkov. Nuž, ale ako poslanci Národnej rady by sme potom radi chceli vedieť, kde tie strategické parky, ďalšie, vláda chystá? Podľa mojich informácií alebo informácií ďalších kolegov je tento zákon šitý na mieru investícii Jaguar, takže tieto odpovede by sme chceli poznať, keďže podľa nášho názoru je to na hrane ústavnosti alebo za jej hranou. Nemôžme podporiť takýto navrhovaný zákon.
Ďakujem pozornosť.

 

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za klub KDH vystúpil k predloženému návrhu zákona.
Tento návrh zákona z môjho pohľadu spadá do tých vládnych návrhov, ktorých máme tuším až 80 v prvom a druhom čítaní na tejto schôdzi, ktorý má v sebe návrhy, nápady, s ktorými sa dá súhlasiť. Potom sú tam nápady, riešenia, o ktorých by bolo potrebné diskutovať a ktoré by bolo určite v druhom čítaní aj vylepšiť. A potom sú tam návrhy, ktoré vyvolávajú určité pochybnosti, a to preto, lebo každý návrh zákona je predkladaný v určitej spoločenskej atmosfére. Mám na mysli, že o päť mesiacov budú na Slovensku parlamentné voľby. Preto postupne sa dotknem týchto jednotlivých opatrení, ktoré sú navrhované, najprv tých opatrení, s ktorými v podstate nemám problém ani ja a nemajú problém ani moji kolegovia.
V prvom rade je to nemožnosť odvolávať z funkcie policajta bez udania dôvodu. Tam sa dá súhlasiť. Na odvolávanie z funkcie policajta musí byť dôvod.
Po druhé to je to posunutie veku z 18 na 21 rokov. Samozrejme, je to individuálna záležitosť. Niektorý osemnásťročný muž, alebo môže to byť aj osemnásťročná žena, čo sa uchádza o funkciu v Policajnom zbore, teda o to, dostať sa do Policajného zboru, má na to schopnosť. Niektorý ani dvadsaťjedenročný nemá na to schopnosti, na to by mali slúžiť psychotesty, ale rozumiem tomu, že vstúpiť do Policajného zboru je veľmi vážne rozhodnutie a malo by to byť teda pre toho uchádzača povolaním, predsa len dvadsaťjedenročný človek je o niečo zrelší ako osemnásťročný, lebo poznám prípady, keď devätnásťročný vstúpil do Policajného zboru s určitými, možno aj naivnými predstavami a následne bol sklamaný a odišiel odtiaľ preč. Asi sa vám to stáva viacej v Bratislavskom kraji, ako na východe republiky, kde je vyššia nezamestnanosť a záujem o prácu v Policajnom zbore je oveľa vyšší ako v Bratislave.
A potom tu je opatrenie, ktoré vyvoláva tie pochybnosti, a to je to, aby prezident, viceprezident Policajného zboru, šéf inšpekcie a kontroly na ministerstvo boli vybratí na základe výberového konania.
Výberové konanie v štátnej správe, verejnej službe považujem za správne rozhodnutia. Tak by sa malo postupovať. Nuž ale keď si prečítam, že, po prvé, výberového konania sa bude môcť zúčastniť len príslušník Policajného zboru, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu a odbornú prax, tak sa pýtam, možno mi to pán minister neskôr vysvetlí, bývalý pán prezident Policajného zboru pán Spišiak by podľa tohto návrhu zákona sa nemohol zúčastniť takéhoto výberového konania? Asi, áno, momentálne totiž nie je príslušník Policajného zboru. Možno ma v tom opravíte neskôr.
Potom, po druhé, členov výberovej komisie tu vymenúva a odvoláva minister. Nuž, sa mi zdá, že keď celú túto komisiu vymenuje minister, tak to je potom na takej úrovni ako dneska, keď ho vymenúva rovno.
Pred chvíľou sme mali návrh zákona, kde pán minister takisto rozprával o komisii, teda navrhuje sa v zákone komisia pri tom odpočúvaní. A tam sú zástupcovia aj opozície, koalície. Ja by som si vedel predstaviť, ale to je, samozrejme, na debatu, že by aspoň jedného, nazvem to, kontrolného člena tej komisie navrhovali opoziční poslanci z výboru pre obranu a bezpečnosť. Samozrejme, nemusel by to byť alebo možno nemal by to byť politik, ale mohli by navrhnúť do tej komisie svojho človeka takzvane. Nie tak dávno tu bol návrh od kolegov z klubu OĽaNO. Tí navrhovali vyberať takisto prezidenta Policajného zboru cez výberovú komisiu, čo považujem za správne. Oni navrhovali, aby tam boli tie, zjednodušene povedané, biele vrany, tí, ktorí sa zaslúžili nejakým spôsobom o odkrývanie korupcie a podobne. Nuž ja si myslím, že malo by to byť nejako vyvážené. Minister vnútra v tej výberovej komisii má mať nominovaných členov. Ale myslím si, že v tej výberovej komisii by mal kontrolnú funkciu plniť aj niekto mimo ministra vnútra. A možno ten výbor pre obranu a bezpečnosť, opoziční poslanci by mali mať právo toho návrhu. Ako v minulosti keď sa spustil proces privatizácie SPP, tak v tej výberovej komisii bol vtedajší opozičný poslanec Robert Fico. O tom sa už málo hovorí. Totiž v opačnom prípade to, samozrejme, vyvoláva pochybnosti, či keď všetkých piatich členov tam vymenuje pán minister, budú to jeho ľudia, je to vymenované síce aj z odborových organizácií Policajného zboru, aj so služobného úradu, či nebudú to všetko jeho ľudia.
Po ďalšie, čo ma vyrušilo na tomto návrhu zákona, nielen mňa, ale aj viacerých kolegov a aj odbornú verejnosť, je to, že účinnosť zákona, to je na konci, si to skúste všimnúť, je dátum 1. december 2015. To znamená, tento zákon začne platiť od 1. decembra 2015, keď sa teda prijme, tak ako je navrhovaný, a minister vnútra má povinnosť do šiestich mesiacov vypísať výberové konania na prezidenta, viceprezidentov Policajného zboru, šéfa inšpekcie a kontroly na ministerstvo. A toto naozaj vyvoláva pochybnosti, či pán minister chce vo funkciách zabetónovať svojich ľudí tým, že teraz sa tak ponáhľa, že tento zákon má platiť od 1. decembra. A preto som sa ho chcel spýtať, dúfam, že ma počúva, či ak aj presadí SMER, že tento zákon začne platiť od 1. decembra 2015, či dá verejný prísľub, že nevypíše to výberové konanie do marcových volieb a nechá ho na nového ministra vnútra. Toto by ma naozaj zaujímalo v tejto chvíli, lebo v opačnom prípade, keď naozaj sa ponáhľa s tým, s tou účinnosťou od 1. decembra a chce ešte do volieb vypísať výberové komisie a vybrať tak týchto funkcionárov, to vyzerá, ako keby ich tam chcel zabetónovať.
Ďalšia otázka, ktorá vo viacerých kolegoch drieme, je, či budú takto vymenovaní funkcionári, ktorí budú vybratí v tej komisii, či budú takto odvolateľní. Ja keď som si čítal návrh zákona, a tu znova by som bol rád ak by mi pán minister to vyvrátil alebo potvrdil, skôr potvrdil, lebo tak ako čítam ja návrh zákona, tak nový minister vnútra bude môcť vypísať nové výberové konania na týchto funkcionárov. Ale aj v odbornej verejnosti drieme podozrenie, či sa to tak bude môcť udiať, keďže možno mesiac, niekoľko týždňov pred tým budú vybratí títo funkcionári, či bude môcť nový minister znova vypísať to výberové konanie za dodržania, samozrejme, určitých časových lehôt, ktoré v zákone sú.
Preto tá moja dosť podstatná otázka je na ministra vnútra, či teda on chce ešte do volieb ako súčasný minister využiť tento návrh zákona a vypísať výberové konania, lebo je tam doba 6 mesiacov, čisto teoreticky aj prakticky by to mohol nechať na nového ministra vnútra.
Mimochodom, čo sa týka účinnosti toho zákona od 1. decembra, mal som informáciu, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol iný termín jeho účinnosti, nie 1. December. Tak preto sa aj pýtam, či toto ponáhľanie sa s tým, aby ten zákon platil od 1 decembra, neevokuje vo verejnosti otázky, či pán minister chce ešte vybrať funkcionárov Policajného zboru. Osobne si myslím, že ak by boli tie výberové komisie vypísané, tak ako je to uvedené v tomto zákone, za tohto pána ministra, tak funkcionári Policajného zboru by boli asi vybratí tí istí ako teraz.
Takže očakávam, že pán minister v záverečnej reči alebo v rozprave sa vyjadrí k tomu, prečo sa tak ponáhľa, či využije tento inštitút, ak tento zákon prejde, a vypíše tie výberové konania a či vyvráti obavy, či týmto spôsobom chce týchto funkcionárov zabetónovať.
Toto všetko, tieto pochybnosti vo mne aj v klube KDH vyvolávajú takúto reakciu, že v súčasnosti aj keď výberové konania ako princíp sa nám páčia, evokuje to, že klub KDH sa pri tomto návrhu zákona zdrží hlasovania, v druhom čítaní sa budeme snažiť vylepšiť viaceré opatrenia, ktoré som naznačoval. A dúfam, že pán minister vyvráti aj niektoré pochybnosti, ktoré som tu spomínal. Ďakujem za pozornosť.

228.
Ďakujem. Myslel som si, že nebudem reagovať, pán kolega Martvoň, ale práveže vo svojom vystúpení som hovoril, že keby pán poslanec Hlina tu v júni nekričal, nemával tou zmluvou, asi by si to nikto nevšimol. Asi by si to nikto nevšimol a prešlo by to potichu tak, ako som to povedal, že psy štekajú, karavána ide ďalej. Naozaj tým svojím expresívnym prejavom ako docielil to, že začali sa o to zaujímať aj ďalší poslanci, čo kričí, jak kričí, a prišli na to, že to je jedno veľké svinstvo, keď tu chce niekto po pani, ktorá si požičala 600 eur, vrátiť 8 000 eur.
Tak týmto ďakujem aj predsedovi parlamentu Pellegrinimu, že si to všimol, že oslovil kolegu Madeja, že ten na tom pracoval celé leto. Ja mu tu úctu dávam, že na tom pracoval s celým tímom. A podstatné je to, aby sa veci pohli, aby naši občania neboli zdieraní úžerníckymi nebankovkami.

224.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, naozaj som sa nechystal vystúpiť k tomuto návrhu zákona, lebo som vedel, že kolega Hlina vystúpi, ale keď už som bol navrhovateľom vyzvaný, tak teda mu splním to jeho prianie.
Na úvod hneď musím povedať, že pán navrhovateľ mal veľmi dobré vystúpenie, ako myslím to uvedenie zákona. Až je mi ľúto, že v minulosti ste viackrát nevystúpili a s tak dobrými návrhmi zákona, ako je tento. Takže veľmi ho chválim, tento návrh zákona.
A ja tu musím potvrdiť to, čo hovoril, veľmi kľudne dneska, môj kolega Alojz Hlina. Ale keď to tu hovoril v júni, keď tu mával tým papierom, keď veľmi expresívne tu kričal, tak úplne zostali niektorí poslanci, ktorí nevedeli, o čom hovorí, lebo nestihli si všimnúť v tej rýchlosti, ako tu kričal, o čom hovorí, úplne konsternovaní zostali viacerí. Zostali aj viacerí novinári, na chodbách sa pýtali, čo to ten Alojz tam kričí, prečo to tam vrieska a už ho nálepkovali všelijako. A ja som potom vystúpil a som to tu vysvetľoval a bol tu ešte pán minister Richter, aj on zostal konsternovaný, keď sa dozvedel, že pani má zaplatiť za 600 eur, 8 000 že má vrátiť? 8 000 za 600 eur?! To keď som znova preopakoval, pán minister Richter tu tiež gúľal očami. Na to reagoval predseda pán Pellegrini, oslovil pána Madeja a dneska je tu zákon, ktorý túto problematiku zmeniek zo zahraničia, ktoré vymáhajú po slovenských občanoch, tých 91 % plus ďalšie zákonné úroky, čiže skoro 100 %, sa tu rieši. Pán Boh zaplať za to.
Ale my sme naozaj v minulosti túto problematiku s kolegom Hlinom riešili. A naozaj sme robili aj akcie ako protest proti úžerníckym nebankovkám aj v Banskej Bystrici. Kolega Hlina bol celú noc pred ministerstvom spravodlivosti. Aj v Bratislave robil protest proti úžerníkom. A naozaj som navrhoval v minulosti opakovane návrh zákona, aby existoval strop pre tieto úroky pri nebankovkách. A dvakrát som to navrhoval. Odmietli ste to. Potom ste prišli, vládni poslanci, s návrhom zákona, ktorý to vyriešil. A tešil som sa, že aj toto je moja práca opozičného poslanca, poukazovať na takéto závažné problémy, keď, ako vy ste povedali vo svojej úvodnej reči, tisíce občanov sú zdierané úžerníckymi nebankovkami. Úžernícky klondike na Slovensku sa rozbehol. Tisíce podaní na slovenských súdoch. A ja som si tiež vtedy myslel, že stačí prijať strop pre úroky, pre tieto spotrebiteľské úroky a budú niektoré problémy vyriešené. Kolega Hlina zase poukázal na riešenie exekúcií. Aj tie sa sprísnili vládnym návrhom zákona. A nebankovky sú dneska licencované. Čiže pohli sa veci.
Ani nás vtedy nenapadlo, že existuje takto perfídny sofistikovaný spôsob, ako sa dá cez zahraničie vymáhať cez zmenky, sa dá vymáhať 100 % od slovenských občanov. A je to perfídny sofistikovaný spôsob. Vtedy sme o ňom nevedeli.
Takže máme za sebou nejaké výsledky. Venovali sme sa tejto problematike. To nie je o tom, že ja sa potrebujem chváliť. Ja potrebujem to, aby bol výsledok, aby slovenskí občania mali tu zákonom stanovené, že tu ich nebude niekto zdierať stovkami, tisíckami percent.
Však prišla za mnou redaktorka Slovenskej televízie, keď sme to riešili, a ukázali mi zmluvu na 6 000 % ročne. 6 000 % ročne!
Takže, áno, dneska zákonom máme stanovený strop pre úroky, exekúcie sprísnené, licencované musia byť nebankovky. Aj toto kvitujem, že len vymáhať pohľadávku bude môcť v tomto návrhu zákona len licencovaný subjekt, nie nejaká cyperská zahraničná firma fiktívna. Takže chválim tento návrh zákona.
O toto by nám malo ísť tu v pléne Národnej rady. Alojz Hlina tu nekričal preto, aby získal nejaké politické body. A to je odkaz aj pre teba, Jozef Šimko, Jozef Mikloško, prepáč, on keby to vtedy hovoril kľudne, sofistikovane, keby tu ukázal nejakú zmluvu, všetci by to prešli. No, Lojzo tu niečo povedal, psy štekajú, karavána ide ďalej. Ale keď tu kričal, keď robil tie excesy, pozri, dneska je tu návrh zákona od vládnych poslancov. A ja sa z toho teším. My to podporíme. Ak bude treba, v druhom čítaní vieme napomôcť vylepšiť.
Takže podporujem tento návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.