Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol predložený návrh zákona.
Tento poslanecký návrh zákona má za cieľ reflektovať niektoré poznatky z aplikačnej praxe týkajúce sa právneho postavenia starostov obcí a primátorov miest. A zároveň sa odstraňujú týmto niektoré legislatívne nedostatky zavedené predchádzajúcimi zásahmi do právnej úpravy a aktualizujú sa príslušné odkazy.
V zásade sa tu riešia tri okruhy problémov.
Prvý okruh problémov je dovolenka starostov a primátorov, kde ide o zosúladenie vybraných pracovných podmienok starostov, primátorov so zamestnancami vo verejnej správe. Týmto sa odstráni nerovnovážny stav, v ktorom starosta nemal nárok na priznanie dovolenky v rovnakom rozsahu ako zamestnanci obce, respektíve zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme.
Druhý okruh problémov je okruh stravovania, kde sa navrhuje zosúladenie použitej terminológie s terminológiou zavedenou v rámci reforiem sociálnych systémov, transformáciou modelu sociálneho zabezpečenia a modelu sociálneho poistenia.
Vyrovnávajú sa podmienky na prácu vo vzťahu k zabezpečovaniu stravovania a tvorby a použitia sociálneho fondu, čo je tretí okruh problémov, ktorý táto novela zákona rieši.
Z materiálov, ktoré sú dostupné aj na internete, vyplýva, že tento návrh zákona bude mať vplyv na rozpočty obcí a miest, a teda na rozpočet verejnej správy, a preto mi dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadril aj k týmto problémom.
Zákonník práce umožňuje rozšíriť okruh osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie a prispieva na stravovanie v rozsahu najmenej 55 % ceny jedla a najviac do sumy 55 stravného, poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, podľa osobitného predpisu. Tento fakultatívny inštitút rozšírenia okruhu osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečuje alebo pokryje stravovanie, bol zavedený zákonom č. 206/1996 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 1997. Táto možnosť doposiaľ nie je využívaná zhruba v 20 % samospráv, najmä z dôvodu kontinuálnej absencie odborového orgánu alebo zástupcu zamestnancov, na ktorý je v tomto zákone tento inštitút viazaný.
Najfrekventovanejším spôsobom naplnenia zákonných povinností zamestnávateľa, ktorým je obec alebo mesto, vo vzťahu k zamestnancom, je stravovanie prevažne vo vlastných stravovacích zariadeniach alebo v stravovacích zariadeniach organizácií v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti mesta alebo obce. Tieto subjekty nie sú zriadené za účelom tvorby zisku, ale za účelom plnenia verejného záujmu. A cena stravného sa v týchto subjektoch priemerne pohybuje vo výške 2,75 eura na jedno hlavné jedlo. A v tomto prípade bude zamestnávateľ uvádzať 55 %. Odhadujeme, že z dotknutých samospráv, ktoré dosiaľ nezabezpečovali stravovanie štatutára, bude takýmto spôsobom zákonných povinností tvoriť 70 %, v zvyšných 30 % samospráv bude zabezpečovať stravovanie štatutár obdobne ako u ostatných zamestnancov prostredníctvom zmluvného alebo komerčného poskytovateľa stravovacích služieb alebo prostredníctvom stravných lístkov.
Na základe týchto údajov sme vyčíslili dopad na rozpočty obcí a miest vo výške 231-tisíc eur.
Pokiaľ ide o finančné dopady na tvorbu sociálneho fondu, pre mestá a obce ako zamestnávateľov je platná kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2015, ktorá ustanovuje povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 1 % a dodatkový prídel vo výške 0,5 % hrubých miezd.
Podľa veľkostnej štruktúry obcí a miest a mestských častí a platových koeficientov podľa zákona č. 253/1994 Z. z. a pri zohľadnení hrubej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2014 vo výške 858 eur je odhadovaný ročný vplyv na rozpočty miest a obcí vo výške zhruba 787-tisíc eur. Výpočet prídelu sociálneho fondu zo zaúčtovaných štatutárov, tak ako som hovoril, v tomto čísle 787-tisíc eur nezohľadňuje takzvaných úväzkových starostov, respektíve starostov, ktorí nepoberajú za výkon funkcie plat.
Pani predsedajúca, ďakujem pekne.