Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vidíte, už táto jedna vetička, s ktorou ste ma pustili k tomu mikrofónu, ukazuje, že potrebujeme niečo zmeniť v rokovacom poriadku. Ja som totiž predseda nefunkčného klubu. Keď vedie schôdzu pani podpredsedníčka Jurinová, tak ma sem zavolá za klub, keď vedie schôdzu pani podpredsedníčka Laššáková alebo pani Zmajkovičová, tak ma sem zavolá za stranu. Keď vedie schôdzu pán predseda Paška, tak ma sem zavolá za...
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vidíte, už táto jedna vetička, s ktorou ste ma pustili k tomu mikrofónu, ukazuje, že potrebujeme niečo zmeniť v rokovacom poriadku. Ja som totiž predseda nefunkčného klubu. Keď vedie schôdzu pani podpredsedníčka Jurinová, tak ma sem zavolá za klub, keď vedie schôdzu pani podpredsedníčka Laššáková alebo pani Zmajkovičová, tak ma sem zavolá za stranu. Keď vedie schôdzu pán predseda Paška, tak ma sem zavolá za klub, ak sa pomýlil. A ak zistí, že sa pomýlil, tak ma sem nezavolá vôbec, lebo mi povie, že klub nie je.
Podľa zákona klub stále existuje. Zákon hovorí, že na vznik klubu je potrebné osem členov. A nijakým spôsobom sa nevyjadruje k tomu, že akým spôsobom klub zaniká, preto tiež pán predseda veľmi šalamúnsky vo svojom rozhodnutí z 14. mája 2013 ani len náhodou nenaznačil ani zánik, ani zrušenie klubu. Pán predseda skonštatoval, že klub sa stal nefunkčným. Z toho dôvodím, že klub stále funguje. Rovnako ako nefunkčné auto stále stojí pred domom, nefunkčný klub stále funguje v parlamente. Stále je v parlamente, hej, lebo... (Reakcia z pléna.) No tak dobre. Nefunguje, ale je. Nefunkčné auto stojí pred domom, nefunkčný klub stále je v parlamente. To je logické. To je veľmi logické. Keď zákon hovorí, že na vznik klubu treba osem, a o zániku nič nehovorí, tak predpokladám, že je to niečo podobné, ako keď vieme, že na vznik dieťaťa je treba dvoch ľudí. Ale o zániku to nič nehovorí. Keď stratím rodičov, furt neznamená, že zanikám aj ja. To znamená, že sú to dve veci, ktoré nemôžeme spájať dohromady. (Reakcia z pléna.) Systémová filozofia ma vylúčila do takéhoto stavu, takto rozmýšľam, preto súhlasím s tým, že zákon treba zmeniť. Ja nechcem byť v situácii, že moje postavenie v tomto parlamente sa odvíja od toho, kto práve vedie schôdzu. Nechcem byť v situácii, že na internete môj klub existuje a v pléne nie. Nechcem byť v situácii, že síce môžem ísť na poslanecké grémium, ale nemôžem sa za klub prihlásiť do rozpravy. Jednoznačne máme v rokovacom poriadku dieru. A teraz čo s ňou?
Pán predseda parlamentu dal vypracovať celkom peknú a inšpiratívnu analýzu, že ako to vyzerá v iných parlamentoch iných krajín. A ja si pamätám, zhruba pred dvoma rokmi bola pripravená veľmi obsiahla novela rokovacieho poriadku a už v nej počas predsedovania Richarda Sulíka bol návrh, aby sme sa riadili českým modelom. V Čechách je to totiž tak, že potrebujete desať poslancov na vznik klubu a ten odráža realitu, ktorú priniesli do parlamentu voľby, ale klub existuje až dovtedy, kým jeho počet jeho členov neklesne pod troch.
To znamená, ešte stále traja poslanci, ktorí reprezentujú stranu, ktorá sa dostala do parlamentu prostredníctvom volieb, tvoria funkčný klub. Až keď klesne počet členov klubu pod troch, klub automaticky zaniká. Môžme sa rozprávať o tom, že či traja sú naozaj klub, či by to nemuseli byť piati alebo šiesti. To je dobrá diskusia. Ale myslím si, že vôľa občanov, ktorá je vyjadrená voľbami, že nejaká strana by mala byť zastúpená v parlamente, by mala byť rešpektovaná viac ako formálne pravidlá pre utváranie alebo neutváranie klubov. V Čechách to majú ošetrené tak, že ak náhodou vznikne nový klub, tak je potrebné na jeho vznik desať ľudí, a v momente, keď klesnú pod desať, tak zaniká. To znamená, je rešpektovaná vôľa občanov pri vzniku klubu na začiatku volebného, na začiatku volebného obdobia. A tá je rešpektovaná až do chvíle, kým počet poslancov v danom klube neklesne pod troch. V prípade, že klesne, klub zaniká. Ak vznikne nový klub, je potrebných desať. V prípade, že klesne pod desať, zaniká, lebo to už nie je vôľa občanov vyjadrená vo voľbách.
Ďalšia vec. Treba sa zamyslieť nad tým, čo je vlastne poslanecké grémium. Pretože podľa mňa poslanecké grémium je pracovný orgán, teda organizačno-politický orgán. Zároveň sa v ňom preberajú politické stanoviská také, ktoré je lepšie prebrať si najprv tam, než prídu sem. Ale zároveň sa na ňom preberajú veci, ako organizácia schôdze. Práve teraz sa môžme dostať do situácie, že ak prejde táto novela v takej podobe, ako je predložená, tak budeme mať 15 nezávislých poslancov. Jednu desatinu. Desať percent zloženia celého parlamentu na grémiu nebude mať svoje zastúpenie. A tým pádom 10 % poslancov sa nebude mať ako vyjadrovať k tomu, ako bude vyzerať program, kedy budú schôdze, akým spôsobom organizujeme svoj čas, či budeme jednať do 19.00, po 19.00. To všetko sú veci, ktoré sa predvárajú na grémiu, a myslím si, že 10 % poslancov by malo mať svoje zastúpenie na grémiu a mať možnosť sa prostredníctvom nejakého svojho zástupcu vyjadrovať k tomu, akým spôsobom si v parlamente organizujeme čas.
Som teda za to, aby sme diery v rokovacom poriadku zaplátali. Nie som za to, aby sme to riešili tým spôsobom, ktorý je načrtnutý v tejto novele rokovacieho poriadku. Ale som rád, že pani predkladateľka povedala v úvodnom slove, že to nie je finálna verzia a predkladatelia sú otvorení diskusii. Preto sa teším na diskusiu v druhom čítaní a dúfam, že finálnu podobu rokovacieho poriadku urobíme jednak tak, aby sa nemusel predseda parlamentu tak filištínsky vyhýbať niektorým slovíčkam, ako to urobil vo svojom poslednom rozhodnutí, a jednak tak, aby som sa nedostal už nikdy do situácie, že nebudem vedieť, na čom v parlamente som, lebo byť predsedom nefunkčného klubu vôbec nie je príjemná vec.
Ďakujem.
Skryt prepis
