Videokanál poslanca

Ľubo, oceňujem, koľko času si do toho, koľko času si do toho vrazil. Tá práca s dátami je na úrovni naozaj hlbšej analýzy, ktorú málokedy počujeme v tomto parlamente, a bolo to vidieť aj na tvári pána ministra. Väčšinou, keď hovoríš, tak on býva taký skôr prchký, ale tentokrát to boli skôr také zamyslené výrazy a kamarát na telefóne už mu tam, kamarát na telefóne už mu tam nejaké repliky, ktoré, predpokladám, sa dočkáme v záverečnom slove, diktoval, takže zjavne si aspoň v niektorých prípadoch udrel na sú správnu strunu. Ja som zvedavý, že akým spôsobom pán minister na to zareaguje. Ale samotný fakt, že už teda nemal tendenciu skákať ti do reči a nejakým spôsobom vstupovať do tvojho vystúpenia, hodnotím kladne. Predpokladám, že si ho konečne zaujal viacej obsahom než formou. Ďakujem.

No, Alojz, zákon nerozlišuje cannabis sativa a cannabis indica ani cannabis ruderalis. V podstate všetky sú, to sú, to sú poddruhy cannabis sativa, takže konope siatej, je akékoľvek konope podľa nášho zákona, ale stále akékoľvek semienko akejkoľvek konopy je stále neškodné a býva bežne súčasťou krmív pre vtáky, krmív pre hlodavce. Býva súčasťou čokolády, niektorí ľudia to majú v müsli, jednoducho to je bežné semienko na úrovni akéhokoľvek iného orieška, používané v potravinárstve alebo v kŕmnych zmesiach pre domáce zvieratá, takže jednoducho do toho zákona nepatrí, je to, je to hlúposť a bolo, bolo tam dané len kvôli tomu, aby sa mohlo na základe prítomnosti semena uvažovať o nejakej možnosti, že ten mladý človek to chce zasadiť, a to chce pestovať alebo dokonca bola používaná taká logika, že keďže ešte pred možno šiestimi alebo siedmimi alebo desiatimi rokmi nebolo bežné, že sa predávala marihuana z čisto samičích rastlín, ktoré sú sensemily, to znamená nie sú, nie sú opelené. Teraz marihuana, ktorá sa predáva, už väčšinou semienka nemá, ale ešte pred desiatimi rokmi väčšina marihuany, ktorá sa predávala, semienka mala. To znamená, že keď policajt niekomu našiel semienka vo vačku, tak usudzoval z toho, že predtým nejakú trávu fajčil. Aj takto sa logika vyvíjala, a to všetko viedlo zase iba k zbytočnej buzerácii mladých ľudí. A som rád, že sa to odstraňuje zo všetkých tých dôvodov, ktoré som povedal.
Ďakujem.

Pán kolega Novotný, no presne, česká cesta je, Česi to urobili tak, že oni vždycky novelizujú vlastne ten zákon, a je to neskutočne neflexibilné a nefunguje to. Ja mám, mám kontakty na ľudí, ktorí píšu tú legislatívu v Čechách a snažia sa s tým vyrovnať po novom. Ja som rád, že tá slovenská cesta išla tak, ako ide, lebo ona nie je zameraná na trestanie, je zameraná na prevenciu. To znamená na čo najrýchlejšie stiahnutie tých podozrivých substancií a kým nie je vyhodnotené, či tá istá substancia náhodou nie je používaná v pracích práškoch, tak my ju nemôžme zaradiť rovno medzi psychotropné látky, lebo by sme tým narušili chod drogérie, ktorá je len o ulicu vedľa. To znamená, že to riešenie, ktoré je teraz, považujem za veľmi dobré.
Jožko Mikloško, no tá, tá politika je hlúpa, lebo nefunguje. Existuje, existuje správa OSN z roku 2011, ja už som ju tu niekoľkokrát citoval, ktorá hovorí, že napriek tomu, že bola vyhlásená vojna proti drogám v 70. rokoch minulého storočia, tak počet užívateľov drog, počet peňazí, ktoré sa v drogovom biznise točia, aj množstvo drog na trhu neustále stúpa. Máme plné väznice, mnohí policajti si robia zárezy na pažbách na malých rybách a problém sa nerieši. Kdežto harm reduction stratégia, ktorú obhajujem ja, dokázateľne v mnohých krajinách nielen že pomohla znížiť ujmu na strane užívateľov, ich rodičov, ich blízkych a celej komunity, ale zároveň vďaka prevencie, prevencii a edukatívnym programom, ktoré sú cielené priamo na tie cieľové skupiny, sa jej darí znižovať počty ľudí, ktorí majú problém s drogovou závislosťou. Keby si niekedy potreboval, tak kľudne tomu venujem aj viacej ako dve minúty.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Ja vítam túto novelu, že prišla, prišla do Národnej rady, podľa mňa minimálne v jednom prípade rieši mimoriadne absurdnú situáciu, ktorá doteraz bola súčasťou tohto zákona, a to sú práve semená konopy siatej. Niečo, čo je bežnou súčasťou vtáčieho zobu a pridáva sa do luxusných čokolád, je podľa mňa totálnym nezmyslom, aby bolo postihované akýmkoľvek spôsobom ako prekurzor alebo niečo, čo môže viesť k vytváraniu alebo prechovávaniu psychotropných látok. To znamená, minimálne tento jeden krok je proste len zavedením zdravého rozumu do zákona, pretože doterajšia prax, bohužiaľ, bola taká, že aj pri semienkach konopy siatej boli mladí ľudia častokrát vystavovaní zbytočnej buzerácii zo strany, zo strany policajtov, a som rád, že minimálne táto jedna zmena do tohto zákona prišla.
Čo sa týka tých všetkých ostatných látok, je to odozva na rozmáhanie sa takzvaných dizajnových drog na našom, na našom území a všeobecne na území Európskej únie aj sveta. Ľudia sú mimoriadne vynaliezaví a tým, že, že tá hlúpa politika vojny proti drogám, ktorá nefunguje a bola presadzovaná doteraz, pri niektorých ľuďoch znamenala, že dobre, tak keď máme takýto široký diapazón zakázaných látok, tak my budeme každý týždeň vymýšľať nejaký chemický vzorec, ktorý tam ešte nepatrí, budeme si ho predávať v crazyshopoch, budeme ho nazývať soľou do kúpeľa, alebo ho budeme nazývať nejako inak a na internete potom budeme rozširovať návody pre mladých ľudí, ako to užívať. Toto je mimoriadne nebezpečná situácia, pretože sú to látky, ktoré sa objavujú v podstate každý mesiac nové, nikto nevie, aké môžu, aké môžu byť ich vedľajšie účinky, aká dávka už môže byť smrteľná, ešte keď sa medzi sebou kombinujú, tak to je naozaj veľmi nebezpečné.
Ja som ocenil už tú prvú zmenu, ktorá prišla pred pár mesiacmi, to znamená ten flexibilný zoznam, ktorý reaguje na nové látky a miesto toho, aby trestal užívateľov, tak sťahuje tieto látky z trhu. Oceňujem aj túto zmenu, zvlášť kvôli tomu, že minimálne niektoré z nich nie sú, nie sú takými tými typickými rekreačnými drogami, ktoré by mali slúžiť mladým ľuďom, kde by sa ešte dalo rozmýšľať o nejakom rozširovaní obzorov, alebo niečo, tam sú látky, ktoré slúžia napríklad sexuálnym deviantom na to, aby, aby uspali svoje obete alebo znemožnili im útek, a to sú naozaj veci, ktoré, tam neexistuje pardon a ktoré treba jednoducho prísne regulovať.
Čo mi ale, keďže prvé čítanie má byť o celkovej koncepcii a možno aj o kontexte celkovej politiky, musím povedať, že stále je to iba veľmi malý čriepok, pani ministerka, stále je to iba veľmi malý kúsok do mozaiky a táto vláda nie je pri moci tak krátko. A podľa toho, čo chápem zo sledovania jej krokov, zo sledovania výrokov premiéra alebo aj pána ministra spravodlivosti, tak tá harm reduction stratégia, to znamená stratégia drogovej politiky, ktorá má byť zameraná na čo najmenšiu ujmu na strane užívateľov, na strane rodinných príslušníkov a spoločnosti ako takej, tak táto vláda si ju zobrala za svoju, len tam jednoducho treba, tam treba myslieť na to, že harm reduction stratégia funguje, len keď je postavená na dvoch nohách. Tá prvá noha je zliberalizovanie Trestného zákona, to znamená oveľa menšie postihy užívateľov a jednoducho zjemnenie toho, toho prísneho postihu u užívateľov na drogovej scéne, ale zároveň tá druhá noha tej stratégie musí byť založená na oveľa intenzívnejších osvetových programoch, na oveľa intenzívnejšom vzdelávaní hlavne u cieľových skupín a tá druhá noha je oveľa náročnejšia na spoluprácu jednotlivých rezortov. To znamená školstvo, zdravotníctvo.
Ja som kritizoval už ten krok, keď vlastne celá, celá agenda programov drogovej politiky bola prenesená pod ministerstvo zdravotníctva. Podľa mňa to bol veľmi nešťastný krok, pretože tá téma jednoznačne patrí na Úrad vlády a má byť nadrezortná. Ale keď už sa to stalo, tak som čakal, že ministerstvo zdravotníctva minimálne na úroveň vlády bude prichádzať s materiálmi, ktoré budú aj iným rezortom dávať nejaký guideline, nejakú, nejaké vodítko, že akým spôsobom sa tá druhá noha harm reduction stratégie na Slovensku bude budovať. A hovorím o tom znovu a dúfam, že sa dočkám nejakej odpovede ešte v tomto volebnom období a minimálne v čase, keď príde z ministerstva spravodlivosti novela Trestného zákona, kde sa ráta s tým, že sa postihy pre užívateľov drog významne znížia, môžu niektoré prejsť až na úroveň priestupku, tam už bude naozaj potrebné prichádzať aj s konkrétnymi opatreniami tej druhej nohy, to znamená, akým spôsobom budeme posilňovať terénnu prácu, akým spôsobom budeme posilňovať osvetu, lebo tie programy, ktoré sa dnes prezentujú na Slovensku ako, ako prevencia drogových závislostí, sú smiešne a neúčinné. Plošné programy typu "zober loptu a nie drogu" znejú síce dobre, ale ony, ja nemám nič proti tomu, keď sa nalievajú peniaze do toho, aby deti športovali. Proti tomu nemám vôbec nič. Ale čo sa týka prevencie drogových závislostí, tieto programy sú dokonale neúčinné a to je dokázané niekoľkými výskumami na vzorke jednak Európskej únie, aj na vzorke Spojených štátov amerických, že proste plošné, mediálne kampane bilbordové a také, ktoré sa prihovárajú cez mainstreamové médiá, stoja strašne veľa peňazí a nezasahujú tie, nezasahujú tie cieľové subkultúry a nezasahujú tie cieľové skupiny, pretože tie sú jednak veľmi fragmentované, to znamená, každá počúva na niečo iné, pochádzajú z rôznych prostredí. A naozaj efektívne, naozaj efektívne prostriedky na doručenie toho "mesidžu" k takýmto skupinám sa dajú, sú len tie, ktoré sú targetované, sú zacielené priamo na nich a sú im prispôsobené.
A tuto by som čakal od ministerstva zdravotníctva, že potom, čo boli podvyživené takmer všetky programy, ktoré sa venovali reálnej prevencii drogových závislostí na Slovensku, tak príde s nejakým plánom, ako ich revitalizovať. V podstate keby na Slovensku nebola Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá dlhé roky fungovala a podporovala terénnych pracovníkov po celom Slovensku, tak ani tie terénne pracoviská, ktoré dneska fungujú, a tie mimovládky - ako napríklad Drogy inak alebo Odyseus - už by neboli. Ale táto podpora zo strany tretieho sektora proste sa ukázala, že netrvá večne, my tu nemáme tak ako Česi, Čechom sa podarila jedna úžasná vec a to je, že priamo z prostredia drogovej scény bývalí závislí, bývalí závisláci, ich rodičia, rodinní príslušníci a tí, ktorí prišli napríklad o niekoho kvôli drogám, sa dali dohromady a terénne pracoviská, ktoré pracujú priamo na scéne a pomáhajú ľuďom jednak podchytávať, odchytávať tých, ktorí doňho ešte iba majú padnúť do toho problému, a tí, ktorí problém majú, tak im efektívne pomáhať priamo v teréne, tak vďaka týmto terénnym pracoviskám Čechom sa podarilo si vybudovať tú sieť tak, že majú jednak prehľad o tom, čo sa na tej scéne deje, a jednak majú efektívne metódy, ako tým ľuďom priamo v tej scéne pomáhať. Na Slovensku to nemáme. A nechcem maľovať čerta na stenu, ale ak na Slovensku sa dostaneme do situácie, že uvoľníme tresty a neponúkneme alternatívu pre toho užívateľa tam na tej ulici, tak dáme argument do rúk práve tým ľuďom, ktorí tvrdia, že tvrdý postih užívateľov je jediná správna cesta. A to nechcem, aby sa na Slovensku stalo.
Takže v rámci celej drogovej politiky na Slovensku nabádam iba k jednej veci. Pozrime sa na tú overenú metodológiu, ktorú vidíme v zahraničí, že funguje, pozrime sa na spôsoby, ktoré sú častokrát lacnejšie než to, čo dotujeme dnes, a efektívnejšie, poučme sa z toho a naozaj spravme z tohto prioritu a nielen pre výstupy mediálne, ale prioritu pre výstupy priamo na uliciach, priamo medzi tými ľuďmi. Dlhodobé výskumy dokazujú, že harm reduction stratégia je efektívnejšia a lacnejšia, ale len v prípade, že vieme, ako ju máme robiť. Takže dúfam, že buď teraz v záverečnom slove, pani ministerka, alebo možno pri druhom čítaní, alebo kľudne, ja rád za vami aj na to ministerstvo prídem sa popýtať, sa dozviem, že čo sú tie kroky, čo sa ide robiť. Ja pevne verím, že harm reduction stratégia na Slovensku bude zavedená do praxe, pretože je to jednoducho lepšie riešenie než to, čo máme teraz. Ale bol by som rád, keby bola zavedená do praxe tak, že bude reálne efektívna a že to nebude iba odfajknutá nejaká kolónka v stratégii, ktorá bola na Slovensku koniec koncov prijatá už viac ako 10 rokov dozadu.
Ďakujem veľmi pekne.

Takže ďakujem. Ten prvý bod, o ktorom som hovoril, t. j. spájanie tried podľa mňa nereflektuje na moderné trendy vo vzdelávaní minimálne prvých deviatich ročníkov základných škôl. Nevytvára priestor na už viac ako sto rokov overené metódy, ktoré aj v porovnávaní s tými školami, ktoré poznáme dnes na Slovensku, vykazujú častokrát lepšie výsledky, sú viacej orientované na potreby dieťaťa. Pre niečo takéto jednoducho v zákone, ktorý teraz sa toto plénum chystá schváliť, nevytvára priestor a považujem to za veľmi nešťastné. Považujem za veľmi nešťastné, že sa nedokážeme stále poučiť z vývoja v školstve, hlavne v krajinách, ktoré v PISA vykazujú oveľa lepšie výsledky ako my, a tým pádom stále zotrvávame v tom mentálnom nastavení druhej polovice 20. storočia, ktoré už podľa mňa nie je náležité pre dnešné školstvo.
V prvom čítaní sa ma pán minister pýtal, keď som hovoril o okresávaní slobody pre učiteľov, že koho vlastne zastupujem, že veď sú to, povedal v rozprave v prvom čítaní, že veď sú to samotní učitelia, ktorí žiadajú, aby mali presne dané, čo a kedy majú učiť. Len, pán minister, toto je presne tá väčšina, bohužiaľ, v školstve, ktorá dotiahla aj žiakov na tie úrovne, ktoré máme v PISA dneska odmerané. Tí učitelia, ktorí hovoria, my potrebujeme viesť, my potrebujeme mať všetko predpísané, my to potrebujeme mať na papieri, aby sme vedeli, čo máme robiť, to sú presne tí, ktorí ťahajú školstvo dole.
A takí, ktorí využívali tých svojich 30 %, ktoré boli dané v čase, keď bol pán Kríž na pedagogickom, Štátnom pedagogickom ústave, práve tí, ktorí využívali kreativitu, prinášali vlastné materiály, prinášali vlastné spôsoby, ako si zorganizovať čas, a materiál na hodiny, tak takých teraz vedenie ministerstva školstva zo školstva vytláča. To znamená, my si budeme ťahať so sebou tú šedú masu bez tvaru, ktorá nie je schopná priniesť nejakú, nejakú pridanú hodnotu do školstva, a tých ľudí, ktorí reálne makali, pripravovali svoje vlastné veci, chceli sa pozrieť na výučbu iným spôsobom, tak tých práve tým dirigizmom, etatizmom a centralizmom, ktorý máme predstavený v podobe dnešného ministerstva školstva, tých zo systému vytláčame. A vytláčame ich tým, že im proste znechucujeme prácu, že namiesto toho, aby sme ocenili, že prichádzajú s niečím novým, namiesto toho, aby sme vytvárali priestor pre to, aby takíto učitelia mohli tieto svoje poznatky a návody zdieľať, aby sa mohli jeden od druhého učiť, aby sa tým mohlo posúvať celé školstvo dopredu, tak to nahrádzame dirigizmom ministerstva školstva, ktoré jednoducho povie, takto to má byť, a keď to tak nie je, tak tam nastúpi totalitný režim školskej inšpekcie, ktorú keby sme zajtra zrušili, tak sa vôbec nič nestane.
Školská inšpekcia na Slovensku je dokonale zbytočný orgán. A nie zbytočný kvôli tomu, že by sme školskú inšpekciu nepotrebovali, on je zbytočný tým, ako je dnes nastavený a akí ľudia v nej sú, že prídu, nie sú absolútne schopní posúdiť individuálnu kvalitu vzdelávacieho procesu na každej škole a jediné, čo robia, je, buzerujú za to, že sa dopúšťajú školy neprípustných zásahov do školskej, do školskej dokumentácie. A to aj vaši vlastní kolegovia zo SMER-u vám potvrdia, ktorí robia na školách, že nie je nič horšie, nie je nič horšie, ako keď vám príde do školy inšpektor, lebo nepomôže v ničom, neporadí v ničom a jediné, čo bude robiť, je buzerovať za to, že triedne knihy na základnej škole nie sú vyškrtané perom podľa pravítka zľava doprava a že triedne knihy na strednej škole nie sú vyškrtané perom a pravítkom sprava doľava. To je náplň ich práce. A v tomto aj súčasné ministerstvo školstva zlyháva, lebo presne tento prístup podporuje.
Aká by mala teda byť alternatíva? Miesto toho, aby sme okresávali slobodu učiteľov vytvárať čo najlepšie podmienky pre svojich vlastných žiakov, prispievať svojou vlastnou pridanou hodnotou do vzdelávacieho procesu, miesto toho im diktujeme, čo máme, čo majú robiť. A keď teda máme tak veľké zastúpenie učiteľov, o ktorých hovorí pán minister, že oni potrebujú viesť, oni potrebujú mať napísané, čo a kedy majú robiť, tak nech je to vo forme guidelineu, nech to nie je záväzné. Nech to je niečo, čím ministerstvo povie: okej, nie ste schopní pripraviť si program sami, toto je naše odporúčanie, ako by to asi malo vyzerať. Takýto guideline, keď príde tomu učiteľovi na stôl, tak bude plniť presne tú istú funkciu ako to dnešné záväzné tlačivo, ale pre tých, ktorí ho nepotrebujú, nebude zväzovať ruky. To je prvá vec, ktorú treba určite urobiť.
Druhá vec. Opäť, keď sa pozrieme na výsledky PISA, tak krajiny, ktoré dosahujú nadpriemerné výsledky a výborné výsledky, sú tie, ktoré inkorporovali, vniesli do svojho vlastného vzdelávacieho programu to, že vzdelávanie má byť v prvom rade zamerané na potrebu žiaka, na potrebu dieťaťa. Child oriented education alebo Student oriented education má byť alfou a omegou toho, čo na Slovensku máme spraviť. Lenže to nie je možné, kým na ministerstve stále budú ľudia, ktorí rozprávajú o tom, že treba budovať kádre, že niečo si vyžaduje trh práce, čo podľa mňa človek, ktorý má dneska 60 rokov, nemá predstavu o tom. Nemá predstavu, ako bude vyzerať trh práce o pätnásť rokov. On keď počuje Startup, tak podľa mňa ani netuší, že to nie je športová terminológia. A takíto ľudia majú rozhodovať o tom, ako my nastavíme dnešné školstvo, česť výnimkám. Česť výnimkám, Alojz. Aj jeden, aj druhý. Vysvetlím rád.
Takíto ľudia proste podľa mňa nevedia, ako majú nastaviť dnes, lebo my vôbec nevieme, ako o pätnásť rokov toto prostredie bude vyzerať. Či technológie budú naďalej napredovať tak ako dodnes, alebo sa to bude, alebo to bude stagnovať. Či ekonomická, alebo sociálna situácia bude viacej vyžadovať to, že sa budeme musieť uskromňovať, alebo tu budeme mať ekonomický rast. Či celkovo nevzniknú úplne nové druhy práce, o ktorých ani netušíme, že ako môžu vyzerať, a všetci tí naši vychovaní žiaci, ktorí majú byť akože zaraditeľní do toho trhu práce, zrazu nezistia, že trh práce sa zmenil. A opäť, dnešné ministerstvo školstva má vychovávať akože ľudí pre lepšie uplatnenie na trhu práce, ale nevie, ako ten trh práce o pätnásť rokov, keď nám tie deti zo školy vyjdú, bude vyzerať. To znamená, miesto toho, aby sme posilňovali individuálnu schopnosť každého jedného žiaka prispôsobiť sa svetu okolo seba, využívať svoj potenciál čo najlepšie a vytrieskať zo seba čo najviac, ako sa dá, aj v porozumení, aj v pochopení, aj vo výkone, tak nie, my ich budeme zrovnávať do jednej laty, keď náhodou nejaká hlava trčí, tak zoťať, a podľa hesla "píšte všetci modrým perom, iná farba nebude" to pekne nastaviame do jednej rady, lebo takto si to vyžaduje trh práce. To je dnešný prístup. Všetkým rovnako. Kvôli jednému dieťaťu, ktoré by malo náhodou prestúpiť z jednej školy na druhú, upravíme všetkým osnovy rovnako, len aby náhodou nemuselo sa prispôsobiť novým podmienkam. Pritom celý dnešný svet je o flexibilite, je o tom, že sa ľudia musia čo najrýchlejšie prispôsobovať tomu, čo je nové.
Teda ak by som mal v nadväznosti aj na túto novelu, aj na výsledky PISA menovať tri veci, v ktorých podľa mňa školstvo a aj zastúpené dnešným ministerstvom školstva zlyháva, je nedostatočný dôraz a tlak na školy, ktoré vychovávajú učiteľov, aby zmenili svoju metodológiu, to je prvá vec. Je nedostatočný tlak na celkovú systémovú zmenu školstva, aby bolo orientované na potreby dieťaťa a študenta, to je druhá vec, a osnovy namiesto toho, aby sa uvoľňovali a šikovným učiteľom sa vytváral priestor na to, aby robili veci po svojom, tak sa im ruky zväzujú, je tretia vec. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chvíľočku, poprosím vás, páni poslanci, počúvajme sa. Nech sa páči, pán poslanec. Pokračujte.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Či vám to nevadí?

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Nie, ja mám dosť silný hlas, to je v pohode.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
No tak potom je dobre.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Takže to je k systémovým zmenám v školstve. A tá posledná vec, ktorú chcem povedať, je premárnená možnosť strany SMER, čo sa týka počtu obcí a tým pádom prenesene aj počtu škôl. To, že máme na Slovensku priveľa obcí, je fakt. To, že na samosprávu týchto obcí sa míňa priveľa peňazí, je tak isto fakt. To, že máme príliš veľa starostov, ich úradníčok, úradníkov a správcov lazov, kde žije pár desiatok, možno 100 ľudí, je tak isto fakt. A s týmto sa, na toto sa viaže aj priveľký počet škôl. S tým budeme súhlasiť, ale nedá sa urobiť to, že ideme municipalizovať teraz školy bez toho, aby sme zároveň nevytvárali aj tlak na municipalizáciu tých obcí samotných. A vy máte teraz, páni kolegovia, jedinečnú šancu, lebo máte v rukách úplne všetko okrem prezidenta po ďalších voľbách, ktorý možno bude pravicový, máte, ale zatiaľ máte svojho, máte v rukách úplne, úplne všetko. To znamená, že vy máte aj so ZMOS-om vyjednávaciu pozíciu na to, aby ste povedali, okej, dosť, takto to ďalej nejde, a nastavili mechanizmy, ktoré budú malé obce, malé dedinky motivovať k tomu, aby sa spájali do municipalít. Keby sa povedalo, že napríklad podielové dane sa budú prerozdeľovať v závislosti od toho, či bude snaha tej danej obce efektívne nakladať s peniazmi, ktoré jej prichádzajú, a to znamená, keby sa vytvoril motivačný mechanizmus, že čím viac sa tie obce budú spájať a koncentrovať samosprávu do jedného centra a šetriť tým prostriedky, tým viacej budú mať podporu zo strany štátu, to by bol systémový krok. A tam by sa potom už veľmi ľahko dalo povedať bé, že keď už sa spájate teda a municipalizujete na úrovni samosprávy, tak to isté sa dá spraviť aj so školou, a tam, kde sa bude sústreďovať do jedného centra správa nejakého väčšieho mikroregiónu, tak to by sa dalo spraviť aj so školou. A tam by to išlo ruka v ruke systémový nástroj v oblasti, v oblasti samosprávy ako takej so systémovým nástrojom v oblasti znižovania počtu škôl. A toto sa nedeje. Napriek tomu, že tu máme ESO, napriek tomu, že sa stále hovorí o veľkej reforme, tak takéto motivačné mechanizmy sa nezavádzajú. A mňa veľmi mrzí, že potom máme vytrhnuté, vytrhnuté kroky z celého tohto kontextu, ktoré jednoducho vytvoria v tých regiónoch napätie.
Ja úplne súhlasím s tým, že ten počet škôl treba znižovať, lebo niektoré školy naozaj sú príliš blízko pri sebe a sú príliš malé, ale ak by strana SMER k tomu pristúpila systémovo a nadrezortne, tak by tá práca bola efektívnejšia, ľahšia a výsledok by bol oveľa lepší, ako keď sa bude týkať iba škôl samotných.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, treba povedať, že by bolo asi veľmi nespravodlivé k súčasnému ministerstvu školstva výsledky včera zverejnené pripisovať súčasnému ministrovi. To ani pri veľkej dávke populizmu, ktorou niektorí možno disponujeme alebo disponujú v tejto, v tejto sále, by nebolo správne, ale myslím si, že dať dohromady pôsobenie prvej Ficovej vlády s tým, čo sa teraz deje na ministerstve, už férové je. A tak, ako bolo povedané v tejto rozprave, tak to, že tam ešte nie sú reformné ročníky, neznamená, že tie deti, ktoré už testované boli, neboli zasiahnuté tým reformným tlakom pána Mikolaja a že sa, že sa prvá Ficova vláda neodzrkadlila na výsledkoch tých ročníkov, ktoré boli testované v roku 2012. A veľmi nerád počúvam z úst ministra hodnotenie týchto výsledkov, pretože v tom, čo pán minister dnes aj povedal, nevidím východisko preto, že by sa situácia mohla v dohľadnej dobe zmeniť k lepšiemu. A obsah tejto novely školského zákona, ktorú máme práve teraz na stole, tiež nedáva východiská k tomu, aby sa situácia mohla zmeniť k lepšiemu. Naopak, zvyšuje štátny dirigizmus, centralizuje rozhodovanie o veciach školstva do rúk ministerstva a jeho úradníkov a formálne nesystémové kroky prezentuje ako systémové riešenie kvality školstva ako takého.
Prvý problém, ktorý vidím v súčasnej novele, ktorý nebol, ktorý nebol vyriešený ani počas, ani počas rokovania vo výboroch a nebolo naňho ani zareagované na základe toho, čo som hovoril v prvom čítaní, je napríklad spájanie tried. V západnej Európe poznáme veľmi rozšírené modely základného školstva, kde práve spájanie detí aj na veľkých školách, to znamená školách, ktoré majú sto, dvesto žiakov a nemajú, nie sú to málotriedky, tak majú spojené ročníky detí práve preto, že vnútorná dynamika spolupráce týchto detí v tých triedach je prínosná pre každé dieťa, ktoré do tej školy chodí. Sú to školy, kde máme napríklad prvý, druhý, tretí ročník dohromady, štvrtý, piaty, šiesty spolu v jednej triede a potom siedmy, ôsmy a deviaty.
Aký je, aký je, aká je výhoda tohto systému? Prváčik, ktorý príde do školy, sa okamžite zaraďuje do funkčného kolektívu, ktorý už má nastavenú nejakú svoju vlastnú dynamiku. Keď potrebuje s niečím pomôcť, nemusí nutne ísť za učiteľom, lebo tam má druháka a tretiaka, ktorí to isté učivo brali ešte minulý rok alebo pred dvoma rokmi. Môžu mu s tým pomôcť, učiteľ tým nie je zaťažený, môže sa venovať iba deťom, ktoré majú špecifické potreby, a zároveň ten druháčik alebo tretiačik, ktorý pomáha tomu mladšiemu kamarátovi v triede, si opakuje učivo, ktoré sa učil pred rokom alebo pred dvoma. Je to metóda, ktorá napríklad v Holandsku je využívaná takmer na šesťdesiatich percentách škôl, čo nepredpokladám, že budeme vyhodnocovať ako, ako malé percento. Je to metóda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, chcem sa vás spýtať, že či ešte máte dlhší príspevok, v tom prípade...

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Nemám, teda mám, hej.

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Takže prerušíme?

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Nech sa páči.

Ďakujem, to musela byť veľmi komická situácia, keď niekto zrazu začal behať po ministerstve a kričal: Jaj, jaj, toto musíme nutne stihnúť do konca roka, komu to len strčíme do ruky, aby sme to, preboha, prehnali tým parlamentom. A čierny Peter skončil vo vašich rukách, pán kolega. Lebo to je čistý trapas, čo je akože, čo je tento pozmeňovák, to uznáte sám. Neprešiel výborom, nikto nevieme, o aký pozemok ide, keby to malo byť aspoň aká-taká poctivá, je to nepriama novela, toto už ani nie je že prílepok, prílepok je aspoň, prílepok je aspoň vecne náležiaci k tomu zákonu. Toto nemá s týmto zákonom vôbec nič. Keby ste zrovna tento istý pozmeňovák dali k zákonu o oplodňovaní kráv v poľnohospodárstve, tak je rovnako súvisiaci so zákonom ako pri zákone, ktorý sa týka malých a stredných škôl. Takže toto je úplne nesúvisiaca novela, ktorá súvisí s majetkom. Ja budem sa všetkému ostatnému, čo ste, pán kolega, povedali vo svojej reči, venovať potom v rozprave, ale k tomuto jednému treba naozaj povedať, je to vysoko nepoctivé, lebo ani len nemáme ten pozmeňovák v rukách. Bude rozdaný tak, že pochybujem, že niekto sa stihne pozrieť na to tak, že by zistil, ako je reálne ten pozemok kým vnímaný v okolí tej parcely. Takže to nemáme ako overiť. A ja verím, že za tým môže byť šľachetný úmysel, že proste niekto niečo nevyužíva a treba to rýchlo upratať, ale toto naozaj nie je cesta, ako sa také veci robia.

Pán kolega, ja som nepovedal, že to riešenie, ktoré bolo presadené za vlády Ivety Radičovej, nepovažujem za dobré. Ja myslím, že na úrovni toho, že aké princípy sa vnášali do toho vzorca, s čím sa v tom vzorci pracovalo, to bol krok dobrým smerom, pretože to viacej kopírovalo reálny výkon ekonomiky a ekonomickú a sociálnu situáciu na Slovensku. Ja som iba skonštatoval, že toto riešenie zjavne nemá celospoločenskú ani celopolitickú zhodu. To znamená, že som skonštatoval fakt, že ak nedokážme žiť s takým zákonom, ktorý platí v dnešnej dobe, tak ho treba niečím nahradiť. A namiesto toho, aby som založil ruky za chrbát a každoročne iba zahlasoval za zmrazenie, som prišiel s iným výpočtom alebo s inou možnosťou, ktorú dávam na stôl. Podľa mňa je to možnosť dobrá. Určite ju budem presadzovať aj v rámci tej pracovnej skupiny, ktorá bude zvolaná, teda ak do nej vedenie parlamentu pripustí aj poslancov, ktorým bol zrušený poslanecký klub. Takže ak bude možnosť sa k tomu vyjadriť, toto riešenie tam predostriem a budem preň hľadať aj politickú podporu od ostatných kolegov v parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hostia. Vystúpil som v prvom čítaní k tomuto zákonu a sľúbil som, že to, čo som povedal, prinesiem vo forme pozmeňovacieho návrhu. Takže ho predkladám v druhom čítaní. Ide v ňom presne o to, čo som hovoril takto pred rokom, hovorím to aj tento rok. A síce, že zrejme už sme sa zhodli, že súčasná podoba zákona jednoducho nefunguje. Ani to, čo v ňom bolo napísané predtým, ani to, čo v ňom je napísané dnes, nedokáže získať širokú cezspoločenskú zhodu a tým pádom je namieste celkovo platy poslancov upraviť. A aby sme nemuseli každý rok robiť také divadielko, ako robíme práve teraz, to znamená, najprv nechať verejnosť zareagovať, ježišmária, poslancom sa idú dvihnúť platy a potom my prídeme ako hrdinovia a zase si ich zmrazíme a toto spravíme každý december, tak navrhujem veľmi jednoduchú zmenu, a to jest, že plat poslanca Národnej rady ostane na tej sume, ktorú dostáva dnes. A bude tá suma napevno napísaná v zákone a od roku 2015 sa bude táto suma pravidelne valorizovať len o infláciu.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k vládnemu návrhu, návrhu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 781. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás. Páni poslanci! Dobre, ďakujem veľmi pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
"Čl. I
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona č. 277/1998 Z. z., zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 447/2000 Z. z., zákona č. 175/2002 Z. z., zákona č. 668/2002 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 598/2006 Z. z, zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., č. 532/2011 Z. z., č. 69/2012 Z. z. a zákona č. 392/2012 Z. z. sa mení takto:
1. V § 2 ods. 1 sa slová "vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený podľa odseku 2, zaokrúhlený nahor na celé euro" nahrádzajú slovami: "v sume 1961 eur".
Odsek 2, v § 2 ods. 2 znie:
"(2) Plat poslanca sa upravuje každoročne na obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku."."
3. V § 4 ods. 1 znie:
"(1) Poslancovi patria diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie (ďalej len "paušálne náhrady") vo výške 0,71-násobku platu poslanca zaokrúhlené na celé euro nahor, ak má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, a vo výške 0,82-násobku platu poslanca, zaokrúhlené nahor na celé euro, ak nemá trvalý pobyt v Bratislavskom kraji.".
4. Za § 29i sa vkladá § 29j, ktorý znie:
"§29j
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2014
Ustanovenie § 2 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát uplatní v roku 2015.".
Týmto riešením podľa mňa sa vyhýbame riziku, ktoré je spojené s tým riešením, ktoré prezentoval pán kolega Fecko, pretože ja chápem, že naviazať platy ústavných činiteľov na vyrovnaný rozpočet je dobrý nápad, ale pozrime sa na to, že čo by to spôsobilo v realite. V momente, keď bude na Slovensku vyrovnaný rozpočet, tak bude s veľkou pravdepodobnosťou pravicová vláda, ktorá bude musieť robiť výrazne škrty, ktorá bude musieť konsolidovať verejné financie. (Reakcia z pléna.) A to, čo sme mali možnosť vidieť vo vývoji makroekonomických ukazovateľov za vlády Ivety Radičovej, naznačovalo tomu, že sme sa k tomu aspoň blížili, pán kolega, aspoň blížili. Takže keby sme sa raz dostali do momentu, že tu bude vyrovnaný rozpočet, tak to zrejme bude spojené s výraznými škrtmi na viacerých úrovniach štátneho rozpočtu. Spokojnosť obyvateľstva s týmito škrtmi bude otázna, pretože niektoré reformy sú bolestivé. A neviem si predstaviť, že by sme sa dostali do situácie, že okej, štátny rozpočet vykáže vyrovnaný stav, a zrazu, po niekoľkých rokoch, rátam, že by to mohlo byť o päť, sedem rokov najmenej, nám tie rastúce platy podľa zákona budú, že sa nám tie nožnice zatvoria. Lebo dneska máme zmrazené platy na úrovni roku 2009, kdežto to, čo hovorí zákon, že by sme mali dostávať, tak tie platy rastú. Neviem si popravde predstaviť, že by sa tie nožnice zaklapli. To znamená, stalo by sa, že v momente vyrovnaného rozpočtu by platy poslanca, poslancov Národnej rady a na ne naviazané platy mohli stúpnuť niekedy možno až o 100 percent. To je pre mňa nepredstaviteľná vec a myslím si, že je to nezrealizovateľné.
Ten návrh, ktorý podávam ja, tomuto predchádza. Jednak sa vyrovnáva s tou skutočnosťou posledných piatich rokov a tú sumu, ktorú poslanci Národnej rady dostávajú dnes, a tie platy, ktoré sú od týchto platov odvodené, stanovuje pevnou sumou ako niečo, na čom sa zjavne za posledných päť rokov spoločnosť ako-tak zhodla, alebo sa na tom zhodli poslanci Národnej rady, alebo k tomu boli pritlačení, to je jedno. Jednoducho na tejto úrovni už niekoľko rokov poslanci sú platení a myslím si, že to je, že to je úroveň platu, s ktorou netreba zásadne veľa robiť. A tento plat sa tým pádom bude upravovať každoročne len o infláciu, čo rieši napríklad tú, ten paradox, ktorý je spojený s vyplácaním na základe násobku priemerne mzdy v národnom hospodárstve, pretože tá so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou tiež rastie, čo pri inflácií neplatí. Kým pri priemernej mzde v národnom hospodárstve, keď sa nám zvyšuje nezamestnanosť, tak nám rastie aj priemerná mzda, lebo prví strácajú prácu, tí, ktorí sú najmenej platení, tak inflácia nekopíruje tak verne zvyšovanie nezamestnanosti a viacej zodpovedá ekonomickému nastaveniu celej krajiny. Dokonca, keď je naozaj vážna kríza, dochádza k deflácii a vďaka tomu by aj platy poslancov Národnej rady potom klesli. To znamená, si myslím, že naviazať platy ústavných činiteľov na infláciu je oveľa lepšie riešenie, ako nechať ich naviazané na priemernú mzdu v národnom hospodárstve, tak ako to bolo doteraz.
Zároveň týmto riešením by sa vyriešil patový stav, ktorý spôsobil Ústavný súd tým, že niektoré časti zákona pozastavil, tým, že by sa nanovo nastavili pravidlá, tak by bolo potrebné, aby sa k tomu Ústavný súd vyjadril znovu. Nešlo by o znižovanie platov sudcov. To znamená, že tá logika, ktorá bola v rozhodnutí Ústavného súdu, už by neplatila a mohli by sme sa konečne dostať do situácie, v ktorej by platy verejných činiteľov boli vyrovnané, a nie, že na základe rozhodnutia Ústavného súdu niekto je platený tak a niekto inak.
Posledná vec. Vyhli by sme sa tomuto každoročnému cirkusu, už by sme ho nemuseli robiť. Bolo by to poctivé riešenie. Dokázali by sme tým pádom už nechať zákon naozaj platiť, lebo tento rok, lebo to, čo robíme posledných päť rokov, je, že my nenechávame zákon platiť, my ho každý rok znásilňujeme, čo nie je dobre nastavený zákon. A v prípade, že neprejde tento pozmeňovák, čo signál mám, že neprejde, beriem vážne to, čo som dostal oznámené zo strany vládnej strany SMER, a síce, že v priebehu nasledujúceho kalendárneho roka bude rozbehnutý dialóg o, jednak o úplne novom zákone o poslancoch a že bude rozbehnutý zákon, dialóg aj o úplne novom znení zákona o platových pomeroch, lebo súčasný stav je jednoducho nevyhovujúci.
Takže myslím si, že keby tento pozmeňovák prešiel, tak by veľa veci riešil. Preto prosím aj kolegov zo SMER-u, aj kolegov z opozície o jeho podporu, ale v prípade, že neprejde, budem v pravidelných intervaloch pripomínať vedeniu parlamentu a vládnej strany, ktorá zvoláva takéto pracovné skupiny na úrovni parlamentu, že je tu prísľub riešenia problematiky aj zákona o poslancoch, aj zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov. A dúfam, že takto o rok už nebudeme opäť v skrátenom legislatívnom konaní zmrazovať platy, ale budeme buď schvaľovať úplne nový zákon, alebo už bude schválený.

Ďakujem, pán predseda. Obávam sa, že príliš veľa ľudí sa spoľahlo na príliš veľa ľudí. (Smiech.) Takže, ja v podstate k tejto veci mám len dva pozmeňujúce návrhy, ktoré podávam spolu s pani kolegyňou Nicholsonovou a s pánom kolegom Mihálom. A hneď, jak začnem dýchať, tak ich prečítam, dobre?
Dobre. Takže, tieto dva pozmeňujúce návrhy v podstate riešia obidva, veci, ktoré súvisia so starostlivosťou o deti alebo s rodinným životom. Nadväzujú jednak na kroky, ktoré už prijala táto vláda, ale aj na kroky, ktoré boli prijaté ešte za vlády Ivety Radičovej. Prvý pozmeňujúci návrh sa týka zverenia dieťaťa do starostlivosti obidvoch rodičov, takzvanej striedavky a kopíruje úpravu, ktorá bola schválená v Národnej rade vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavkoch na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo vzťahu k prídavku na dieťa a k príplatku a prídavku na dieťa. Aby som vysvetlil.
Dnes je situácia taká, že vlastne prídavky na dieťa pri striedavke sa dávajú tomu rodičovi, u ktorého je dieťa prvý deň v mesiaci, čo ale častokrát môže znamenať, že ak napríklad si striedajú, že prvý, tretí, druhý, štvrtý, tak vlastne dieťa je u toho istého rodiča vždycky prvý deň v mesiaci napriek tomu, že polku času trávi u toho druhého. Toto bolo upravené vlastne pri prídavkoch a tú istú logiku sa snažíme teda vniesť aj pri daňovom bonuse. To znamená, tá istá logika, ktorá bola zavedená pre prídavky na deti, je skopírovaná do tohto pozmeňováku a daňový bonus tým pádom si bude môcť uplatňovať takisto ten rodič na základe dohody a bude sa uplatňovať v šesťmesačných intervaloch tak, ako sa uplatňujú tie prídavky na dieťa a tým pádom bude naplnená filozofia striedavky ako takej.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 613.
V čl. I sa za bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý znie: 51. § 33 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
"(11) Ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, daňový bonus si uplatní rodič, ktorému sa daňový bonus vyplácal pred zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody rodičov, ak sa rodičia maloletého dieťaťa písomne nedohodnú na zmene.
(12) Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, písomne dohodnú na striedavom uplatňovaní daňového bonusu, môže si daňový bonus uplatniť každý z rodičov najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 57a a 57b znejú:
"57a) § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 217/2010 Z. z. a
57b) § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení zákona č. 217/2010 Z. z.".".
Odôvodnenie. Ešte zopakujem. V prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov navrhuje sa vyplácať daňový bonus tomu z rodičov, ktorému sa daňový bonus vyplácal pred rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom návrh v tomto smere nevylučuje aj zmenu oprávnenej osoby, avšak len na základe vzájomnej písomnej dohody rodičov. Ak sa rodičia dohodnú, návrh nevylučuje aj striedanie oprávnených osôb na uplatnenie nároku na daňový bonus, najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Takže ešte aby som ten chaotický úvod upratal, na záver, tá istá logika, ktorá bola vnesená do zákona o daňových, o prídavkoch na dieťa, sa uplatňuje aj na daňový bonus. To znamená, rodič, ktorý si uplatňoval daňový bonus predtým, ako bolo dieťa zverené do striedavky, budem mať možnosť uplatňovať si ho naďalej a ak sa dohodne s tým druhým rodičom na inom spôsobe, tak si to môžu striedať v obdobiach nie kratších ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku alebo manžela, ktorý je v tejto novele obmedzovaný. Ide o to, že ja chápem, že pri situáciách, kedy veľmi bohatí ľudia svojich partnerov majú možnosť nechať v zásade z ich príjmov žiť v spoločnej domácnosti, nie je úplne spravodlivé, aby si zároveň ešte uplatňovali daňový bonus a že sa snaží to novela okresať, tomu tiež rozumiem, ale obávam sa, že spolu s vodou bolo z tej vaničky vyliate aj bábätko a my sa snažíme pozmeňovákom, ktorý podávame, tú logiku otočiť. To znamená, zadefinovať tých, ktorí majú možnosť, na ktorých je možné teda uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane novým spôsobom.
Teda pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 613.
V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie: 20. V § 11 ods. 4 písmeno a) znie:
"a) manželku alebo manžela, na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka alebo manžel žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá v príslušnom zdaňovacom období bola zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo osobou, za ktorú platí poistné na verejné zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu štát a súčasne". Koniec áčka.
Poznámka pod čiarou k odkazu 63a znie: "63a) Zákon č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.". Poznámky pod čiarou k odkazom 63b, 63c, 63d a 63e sa vypúšťajú.".
Doterajšie body 20 až 102 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) v doteraz platnom znení zákona si daňovník pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželku alebo manžela mohol uplatniť len manželku alebo manžela, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa podľa osobitného predpisu žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovanom období preberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Daňovník si tak nemohol uplatniť napríklad manželku alebo manžela, ktorá študuje v dennej forme štúdia, ktorá poberá starobný dôchodok, ktorá poberá príspevok na osobnú asistenciu, ktorá poberá dávky v hmotnej núdzi, pričom nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nemohol si uplatniť ani manžela alebo manželku, ktorá pracuje v zamestnaní s nízkym príjmom na kratší úväzok, alebo len časť roka, ani manželku alebo manžela, ktorá má živnosť, ale z dôvodu ekonomickej krízy nemá zo živnosti dostatočný príjem. Podľa predloženého návrhu by si daňovník mohol uplatniť manželku, ktorá pracuje a podľa zákona o zdravotnom poistení je zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, alebo za ňu platí poistné štát.
Takže tá skupina, ktorú som vymenoval, ktorá vypadla z tej novely, je presne to bábätko, ktoré podľa mňa alebo podľa nás nespravodlivo je s vodou vylievané z tej vaničky. A ak chceme naozaj postihovať manželky nadpriemerne zarábajúcich občanov a občaniek tohto štátu, tak najlepšie kritérium podľa nás je to, že títo ľudia sú dobrovoľne nezamestnaní a platia si dobrovoľne zdravotné poistenie. Lebo to sú ľudia, ktorí naozaj zjavne nepotrebujú každú chvíľu chodiť na úrad práce sa hlásiť, zjavne nepotrebujú podporu v nezamestnaní a tým pádom môžeme na ne nahliadať, na nich nahliadať ako na ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom z nejakých zdrojov zabezpečení.
Som presvedčený o tom, že toto, táto formulácia v zákone lepšie postihuje, lepšie postihuje zámer, ktorý v tom zákone pôvodne bol a pritom dokáže pokryť aj tie skupiny manželov a manželiek, ktoré napríklad teda študujú v dennej forme štúdia alebo poberajú starobný dôchodok, alebo majú živnosť, ale ich príjem nie je taký, aby dokázali z neho normálnym spôsobom vyžiť a presne pre týchto ľudí predsa bol ten, bola tá možnosť uplatnenia si nezdaniteľnú časť základu dane vymyslená a myslím si, že by o ňu nemali naďalej prichádzať.
Ďakujem.