Takže ďakujem. Ten prvý bod, o ktorom som hovoril, t. j. spájanie tried podľa mňa nereflektuje na moderné trendy vo vzdelávaní minimálne prvých deviatich ročníkov základných škôl. Nevytvára priestor na už viac ako sto rokov overené metódy, ktoré aj v porovnávaní s tými školami, ktoré poznáme dnes na Slovensku, vykazujú častokrát lepšie výsledky, sú viacej orientované na potreby dieťaťa. Pre niečo takéto jednoducho v zákone, ktorý teraz sa toto plénum chystá schváliť, nevytvára priestor a považujem to za veľmi nešťastné. Považujem za veľmi nešťastné, že sa nedokážeme stále poučiť z vývoja v školstve, hlavne v krajinách, ktoré v PISA vykazujú oveľa lepšie výsledky ako my, a tým pádom stále zotrvávame v tom mentálnom nastavení druhej polovice 20. storočia, ktoré už podľa mňa nie je náležité pre dnešné školstvo.
V prvom čítaní sa ma pán minister pýtal, keď som hovoril o okresávaní slobody pre učiteľov, že koho vlastne zastupujem, že veď sú to, povedal v rozprave v prvom čítaní, že veď sú to samotní učitelia, ktorí žiadajú, aby mali presne dané, čo a kedy majú učiť. Len, pán minister, toto je presne tá väčšina, bohužiaľ, v školstve, ktorá dotiahla aj žiakov na tie úrovne, ktoré máme v PISA dneska odmerané. Tí učitelia, ktorí hovoria, my potrebujeme viesť, my potrebujeme mať všetko predpísané, my to potrebujeme mať na papieri, aby sme vedeli, čo máme robiť, to sú presne tí, ktorí ťahajú školstvo dole.
A takí, ktorí využívali tých svojich 30 %, ktoré boli dané v čase, keď bol pán Kríž na pedagogickom, Štátnom pedagogickom ústave, práve tí, ktorí využívali kreativitu, prinášali vlastné materiály, prinášali vlastné spôsoby, ako si zorganizovať čas, a materiál na hodiny, tak takých teraz vedenie ministerstva školstva zo školstva vytláča. To znamená, my si budeme ťahať so sebou tú šedú masu bez tvaru, ktorá nie je schopná priniesť nejakú, nejakú pridanú hodnotu do školstva, a tých ľudí, ktorí reálne makali, pripravovali svoje vlastné veci, chceli sa pozrieť na výučbu iným spôsobom, tak tých práve tým dirigizmom, etatizmom a centralizmom, ktorý máme predstavený v podobe dnešného ministerstva školstva, tých zo systému vytláčame. A vytláčame ich tým, že im proste znechucujeme prácu, že namiesto toho, aby sme ocenili, že prichádzajú s niečím novým, namiesto toho, aby sme vytvárali priestor pre to, aby takíto učitelia mohli tieto svoje poznatky a návody zdieľať, aby sa mohli jeden od druhého učiť, aby sa tým mohlo posúvať celé školstvo dopredu, tak to nahrádzame dirigizmom ministerstva školstva, ktoré jednoducho povie, takto to má byť, a keď to tak nie je, tak tam nastúpi totalitný režim školskej inšpekcie, ktorú keby sme zajtra zrušili, tak sa vôbec nič nestane.
Školská inšpekcia na Slovensku je dokonale zbytočný orgán. A nie zbytočný kvôli tomu, že by sme školskú inšpekciu nepotrebovali, on je zbytočný tým, ako je dnes nastavený a akí ľudia v nej sú, že prídu, nie sú absolútne schopní posúdiť individuálnu kvalitu vzdelávacieho procesu na každej škole a jediné, čo robia, je, buzerujú za to, že sa dopúšťajú školy neprípustných zásahov do školskej, do školskej dokumentácie. A to aj vaši vlastní kolegovia zo SMER-u vám potvrdia, ktorí robia na školách, že nie je nič horšie, nie je nič horšie, ako keď vám príde do školy inšpektor, lebo nepomôže v ničom, neporadí v ničom a jediné, čo bude robiť, je buzerovať za to, že triedne knihy na základnej škole nie sú vyškrtané perom podľa pravítka zľava doprava a že triedne knihy na strednej škole nie sú vyškrtané perom a pravítkom sprava doľava. To je náplň ich práce. A v tomto aj súčasné ministerstvo školstva zlyháva, lebo presne tento prístup podporuje.
Aká by mala teda byť alternatíva? Miesto toho, aby sme okresávali slobodu učiteľov vytvárať čo najlepšie podmienky pre svojich vlastných žiakov, prispievať svojou vlastnou pridanou hodnotou do vzdelávacieho procesu, miesto toho im diktujeme, čo máme, čo majú robiť. A keď teda máme tak veľké zastúpenie učiteľov, o ktorých hovorí pán minister, že oni potrebujú viesť, oni potrebujú mať napísané, čo a kedy majú robiť, tak nech je to vo forme guidelineu, nech to nie je záväzné. Nech to je niečo, čím ministerstvo povie: okej, nie ste schopní pripraviť si program sami, toto je naše odporúčanie, ako by to asi malo vyzerať. Takýto guideline, keď príde tomu učiteľovi na stôl, tak bude plniť presne tú istú funkciu ako to dnešné záväzné tlačivo, ale pre tých, ktorí ho nepotrebujú, nebude zväzovať ruky. To je prvá vec, ktorú treba určite urobiť.
Druhá vec. Opäť, keď sa pozrieme na výsledky PISA, tak krajiny, ktoré dosahujú nadpriemerné výsledky a výborné výsledky, sú tie, ktoré inkorporovali, vniesli do svojho vlastného vzdelávacieho programu to, že vzdelávanie má byť v prvom rade zamerané na potrebu žiaka, na potrebu dieťaťa. Child oriented education alebo Student oriented education má byť alfou a omegou toho, čo na Slovensku máme spraviť. Lenže to nie je možné, kým na ministerstve stále budú ľudia, ktorí rozprávajú o tom, že treba budovať kádre, že niečo si vyžaduje trh práce, čo podľa mňa človek, ktorý má dneska 60 rokov, nemá predstavu o tom. Nemá predstavu, ako bude vyzerať trh práce o pätnásť rokov. On keď počuje Startup, tak podľa mňa ani netuší, že to nie je športová terminológia. A takíto ľudia majú rozhodovať o tom, ako my nastavíme dnešné školstvo, česť výnimkám. Česť výnimkám, Alojz. Aj jeden, aj druhý. Vysvetlím rád.
Takíto ľudia proste podľa mňa nevedia, ako majú nastaviť dnes, lebo my vôbec nevieme, ako o pätnásť rokov toto prostredie bude vyzerať. Či technológie budú naďalej napredovať tak ako dodnes, alebo sa to bude, alebo to bude stagnovať. Či ekonomická, alebo sociálna situácia bude viacej vyžadovať to, že sa budeme musieť uskromňovať, alebo tu budeme mať ekonomický rast. Či celkovo nevzniknú úplne nové druhy práce, o ktorých ani netušíme, že ako môžu vyzerať, a všetci tí naši vychovaní žiaci, ktorí majú byť akože zaraditeľní do toho trhu práce, zrazu nezistia, že trh práce sa zmenil. A opäť, dnešné ministerstvo školstva má vychovávať akože ľudí pre lepšie uplatnenie na trhu práce, ale nevie, ako ten trh práce o pätnásť rokov, keď nám tie deti zo školy vyjdú, bude vyzerať. To znamená, miesto toho, aby sme posilňovali individuálnu schopnosť každého jedného žiaka prispôsobiť sa svetu okolo seba, využívať svoj potenciál čo najlepšie a vytrieskať zo seba čo najviac, ako sa dá, aj v porozumení, aj v pochopení, aj vo výkone, tak nie, my ich budeme zrovnávať do jednej laty, keď náhodou nejaká hlava trčí, tak zoťať, a podľa hesla "píšte všetci modrým perom, iná farba nebude" to pekne nastaviame do jednej rady, lebo takto si to vyžaduje trh práce. To je dnešný prístup. Všetkým rovnako. Kvôli jednému dieťaťu, ktoré by malo náhodou prestúpiť z jednej školy na druhú, upravíme všetkým osnovy rovnako, len aby náhodou nemuselo sa prispôsobiť novým podmienkam. Pritom celý dnešný svet je o flexibilite, je o tom, že sa ľudia musia čo najrýchlejšie prispôsobovať tomu, čo je nové.
Teda ak by som mal v nadväznosti aj na túto novelu, aj na výsledky PISA menovať tri veci, v ktorých podľa mňa školstvo a aj zastúpené dnešným ministerstvom školstva zlyháva, je nedostatočný dôraz a tlak na školy, ktoré vychovávajú učiteľov, aby zmenili svoju metodológiu, to je prvá vec. Je nedostatočný tlak na celkovú systémovú zmenu školstva, aby bolo orientované na potreby dieťaťa a študenta, to je druhá vec, a osnovy namiesto toho, aby sa uvoľňovali a šikovným učiteľom sa vytváral priestor na to, aby robili veci po svojom, tak sa im ruky zväzujú, je tretia vec. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chvíľočku, poprosím vás, páni poslanci, počúvajme sa. Nech sa páči, pán poslanec. Pokračujte.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Či vám to nevadí?
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Nie, ja mám dosť silný hlas, to je v pohode.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
No tak potom je dobre.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Takže to je k systémovým zmenám v školstve. A tá posledná vec, ktorú chcem povedať, je premárnená možnosť strany SMER, čo sa týka počtu obcí a tým pádom prenesene aj počtu škôl. To, že máme na Slovensku priveľa obcí, je fakt. To, že na samosprávu týchto obcí sa míňa priveľa peňazí, je tak isto fakt. To, že máme príliš veľa starostov, ich úradníčok, úradníkov a správcov lazov, kde žije pár desiatok, možno 100 ľudí, je tak isto fakt. A s týmto sa, na toto sa viaže aj priveľký počet škôl. S tým budeme súhlasiť, ale nedá sa urobiť to, že ideme municipalizovať teraz školy bez toho, aby sme zároveň nevytvárali aj tlak na municipalizáciu tých obcí samotných. A vy máte teraz, páni kolegovia, jedinečnú šancu, lebo máte v rukách úplne všetko okrem prezidenta po ďalších voľbách, ktorý možno bude pravicový, máte, ale zatiaľ máte svojho, máte v rukách úplne, úplne všetko. To znamená, že vy máte aj so ZMOS-om vyjednávaciu pozíciu na to, aby ste povedali, okej, dosť, takto to ďalej nejde, a nastavili mechanizmy, ktoré budú malé obce, malé dedinky motivovať k tomu, aby sa spájali do municipalít. Keby sa povedalo, že napríklad podielové dane sa budú prerozdeľovať v závislosti od toho, či bude snaha tej danej obce efektívne nakladať s peniazmi, ktoré jej prichádzajú, a to znamená, keby sa vytvoril motivačný mechanizmus, že čím viac sa tie obce budú spájať a koncentrovať samosprávu do jedného centra a šetriť tým prostriedky, tým viacej budú mať podporu zo strany štátu, to by bol systémový krok. A tam by sa potom už veľmi ľahko dalo povedať bé, že keď už sa spájate teda a municipalizujete na úrovni samosprávy, tak to isté sa dá spraviť aj so školou, a tam, kde sa bude sústreďovať do jedného centra správa nejakého väčšieho mikroregiónu, tak to by sa dalo spraviť aj so školou. A tam by to išlo ruka v ruke systémový nástroj v oblasti, v oblasti samosprávy ako takej so systémovým nástrojom v oblasti znižovania počtu škôl. A toto sa nedeje. Napriek tomu, že tu máme ESO, napriek tomu, že sa stále hovorí o veľkej reforme, tak takéto motivačné mechanizmy sa nezavádzajú. A mňa veľmi mrzí, že potom máme vytrhnuté, vytrhnuté kroky z celého tohto kontextu, ktoré jednoducho vytvoria v tých regiónoch napätie.
Ja úplne súhlasím s tým, že ten počet škôl treba znižovať, lebo niektoré školy naozaj sú príliš blízko pri sebe a sú príliš malé, ale ak by strana SMER k tomu pristúpila systémovo a nadrezortne, tak by tá práca bola efektívnejšia, ľahšia a výsledok by bol oveľa lepší, ako keď sa bude týkať iba škôl samotných.
Ďakujem veľmi pekne.
