Videokanál poslanca

Lucia, som rád, že si postavila tú tému naspäť na nohy, tam, kde patrí, pretože treba jednoznačne hovoriť o veciach tak, ako komplexne sú. Nie tak, aby sa nutne stále rozdeľovala spoločnosť, že toto sme my a to sú oni. Lebo v zásade tu je iba my.
A tá situácia, ako ju dnes na Slovensku vidíme, nie je vôbec šťastná. Akceptácia takej tej ľudáckej rétoriky, ktorá patrí naozaj k tomu najhoršiemu, čo Slováci vo svojej DNA majú, zo dňa na deň rastie. To, čo ešte pred piatimi alebo šiestimi rokmi bolo považované za extrémizmus, je dnes považované za prejav slušných ľudí a otvorená propagácia neonacistických hnutí začína byť vnímaná ako prejav protestu proti súčasnému establishmentu. Toto je mimoriadne nebezpečná situácia a práve príhovormi, ako mal dneska pán minister vnútra, kde sa asi snaží práve z tej narastajúcej skupiny neoľudácky zmýšľajúcich Slovákov si niečo utrhnúť pre svoje vlastné volebné preferencie, je len prilievaním oleja do ohňa.
Ak by sme mali sa správať zodpovedne, tak by sme mali asi hovoriť naprieč politickým spektrom jedno. Je zodpovednosťou naozaj všetkých, ktorí doteraz vládli alebo rozhodovali o tejto krajine, ako vyzerá, a aj to, ako vyzerajú rómske osady. A je zodpovednosťou nás všetkých, ktorí tú zodpovednosť máme teraz, aby sme to riešili, a nie rozdeľovať sa na my a oni.

V teórii argumentácie existuje jedna veľmi vážna chyba, ktorá sa učí už teda na základnej škole, a to je tzv. straw man fallacy, kde človek si najprv vybuduje niečo, čo je úplne mimo, mimo toho, čo tvrdí jeho oponent, a potom namiesto toho, aby vyvracal argumenty oponenta, tak strieľa šípy do toho, do toho vybudovaného panáka, ktorého si tam sám postavil.
A presne to urobil pán minister. On najprv celú tému otočil na to, že nám tu išiel vymenuvávať všetkých možných občanov rómskej národnosti, ktorí kedy spáchali nejaký trestný čin, a potom obvinil opozíciu z toho, že sa ide stavať na ich stranu.
Ale o tom to vôbec nie je! Je to o tom, že polícia má v prvom rade chrániť všetkých občanov a polícia má v prvom rade konať len v rámci svojich vlastných kompetencií. A aj keď robí pátračku, aj keď robí čokoľvek, tak tie kompetencie nemá prekračovať. A ak je podozrenie, že to urobila, tak minister vnútra má byť prvý nastúpený a počúvať, čo sa vlastne stalo, a vyvracať tieto podozrenia, nie postaviť sa na jednu stranu.
Lenže pre pána ministra je už príznačné, že on vždycky potrebuje najprv ukázať prstom na toho akože nepriateľa na druhej strane a potom z toho vytĺkať politický kapitál.
Je veľmi nešťastné, že sa to robí, keď sa už hovorí o najzraniteľnejších, tak naozaj je len málo zraniteľnejších ľudí ako ľudia, ktorí žijú v rómskych osadách. Napriek tomu, že ich život môže byť spojený s kriminalitou, napriek tomu, že ich život môže byť problémový zároveň, z pohľadu teda majoritnej spoločnosti, zároveň je len málo ľudí, ktorí sú zraniteľnejší v tomto štáte ako oni. A zneužívať to na svoju politickú propagáciu je čisté svinstvo.

Ďakujem. Pani podpredsedníčka, keby vaša kolegyňa, pani kolegyňa Zmajkovičová včera mala trošku politického a ľudského citu, toto mohla byť úplne iná diskusia. My sme tú diskusiu začali s pani ministerkou už na výbore. Ja som jej hovoril o podozreniach na šírenie sa niektorých látok, hlavne na východe Slovenska. Tú diskusiu sme mali včera alebo dnes dokončiť. Bohužiaľ, kvôli hlúpemu zásahu vašej kolegyne to nie je možné. Tak sa vyjadrím len k tomu, čo hovoril Alojz Hlina.
Alojz, naletel si niekomu, kto písal dôvodovú správu k tomuto zákonu, pretože zákon samotný nerozoznáva odrody konope. On hovorí proste iba o rastlinách, druhu cannabis, teda konope ako takého. On vôbec nerozoznáva medzi siatou, to spravil niekto nadprácu, keď písal dôvodovú správu, tam sa nerozoznalo vôbec ani kanabis indica, ani sativa, ani ruderalis, ani žiadny iný, takže sa hovorí o semienkach ako takých. A keby si bol býval chcel, mohol si sa mňa opýtať. Nie, nedajú sa rozoznať. Samozrejme sú odrody tie tzv. prekultivované, ktoré pochádzajú hlavne z tých skleníkových pestovateľských domov, kde tie semienka už sú výrazne väčšie. Tie sa rozoznať dajú, ale medzi bežnými odrodami, tak ako to bolo aj cannabis indica, aj cannabis sativa pestované, v zásade rozdiel nie je.
A bol by som rád, keby pani ministerka teda aspoň, aj keď som nemohol vystúpiť v rozprave, sa vyjadrila k veciam, o ktorých sme hovorili na ústavnoprávnom výbore, akým spôsobom sa aplikuje zoznam rizikových látok, ktorý bol zavedený vyhláškou k tomuto zákonu a akým spôsobom sa bude nakladať s molekulou Alfa PVP, ktorá dokázateľne nám robila škody na východnom Slovensku. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, hostia, je pravda, že strana vo..., že na strane prenajímateľov bytov sú dnes mimoriadne nevýhodné podmienky. Ľudia, ktorí byty prenajímajú, častokrát sa môžu stať obeťou podvodov a špekulácií, keď nie je možné takéhoto človeka v prípade neplatenia častokrát vôbec z toho bytu dostať. Nie je možné predčasne ukončiť s ním nájomnú zmluvu, a preto aj na realitnom trhu ľudia, ktorí sa viacej venujú prenajímaniu nehnuteľností ako ich, ako ich, ako ich predaju, sa oprávnene sťažujú, že hlavne pri bytoch, ktoré sú vyšších cenových kategórií, v prípade nájomníka, ktorý im 4 alebo 5 mesiacov neplatí nájom a nevedia ho odtiaľ dostať von, jednoducho prichádzajú k obrovským stratám. Tomuto rozumiem ako identifikovaniu problému, ktorým sa, ktorý sa má riešiť týmto návrhom zákona.
Čomu ale nerozumiem, je, prečo sa kvôli tomu vytvára vlastne samostatná zákonná úprava, prečo sa robí lex specialis, prečo sa neupravuje vlastne nájomný vzťah ako taký. Pretože jednak problémy tých súčasných prenajímateľov sa týmto pádom neriešia, pretože každý z nich by musel potom uzavrieť novú nájomnú zmluvu podľa, podľa znenia tejto novely, ktorá nám ide na stôl, druhá vec, nerieši sa problém s dlhodobými prenájmami, pretože tak, tak ako to máme v tejto novele, myslím, že je tam iba dvakrát možné predĺženie o dva roky, ak si dobre pamätám. A tretia vec, samotný inštitút, samotný vzťah prenajímateľov a nájomcov ostane v Občianskom zákonníku definovaný rovnako ako doteraz, a teda tie nájomné vzťahy, ktoré už sú, ktoré už sú upravené v nejakých nájomných zmluvách, tak tam ostane rovnako nevýhodná situácia pre prenajímateľov, ako je doteraz.
Takže moja otázka v prvom čítaní je, prečo, keď už sa pristupuje k úpravám, sa to neurobilo tak, žeby sa ochránili iba tie špeciálne kategórie, ktoré ste, pán podpredseda vlády, spomínali vo svojej úvodnej reči, prečo sa vlastne tieto neupravili niekde zvlášť a celé nájomné vzťahy prečo neboli upravené novým spôsobom, prečo je nutné vytvárať nový inštitút a tým pádom komplikovať legislatívu, a akým spôsobom sa teda budú riešiť už existujúce nájomné vzťahy, kde je, podľa mňa je to naklonené prehnane v prospech prenajímajúcich, teda tých, ktorí v tých bytoch bývajú, a akým spôsobom majú byť teda pri stávajúcich vzťahoch prenajímateľov a prenajímajúcich vyrovnané tie podmienky, aby sa nám nestávalo, že niekto prenajíma byt, nie je možné, aby mohol normálne nakladať so svojím majetkom, a má tam špekulanta, ktorý mu päť alebo šesť mesiacov neplatí nájom, a on nemá žiadny spôsob, ako ho odtiaľ dostať.
Ja keď som žil vo Veľkej Británii, tak som si prenajímal byt, tam jeden mesiac nezaplatenia nájomného znamenal, že v prvý deň nasledujúceho mesiaca prišli chlapci, ktorí mi vytiahli úplne všetko na ulicu, odovzdal som im kľúče a stávajúci prenajímateľ mohol so svojím bytom ďalej nakladať tak, ako chcel. Ja nevravím, že musíme ísť do takto tvrdého opatrenia a takéhoto extrému, ale to, že človek, ktorý disponuje svojím majetkom, dá ho niekomu inému do prenájmu a potom sa nevie k nemu dostať naspäť, nie je zdravá situácia. Teda moja otázka je, čo plánujete robiť s tými, ktorí už majú uzavreté nájomné zmluvy, ktoré musia bežať podľa súčasných podmienok, a čo s takými, kde napríklad nebude ochota so strany nájomcov postúpiť, pristúpiť na nové podmienky, aj keby sa ich to malo týkať.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, 23. októbra minulého roku som začal zbierať podpisy pod otvorený list pre vás, pretože už vtedy sa začali šíriť fámy o tom, že sa majú zmeniť podmienky práce novinárov v Národnej rade Slovenskej republiky. Bol som ubezpečený podpredsedníčkou parlamentu pani Laššákovou, že nič také sa diať nebude, a kvôli tomu som tie podpisy nechal tak a list odložil.
Preto sa vás pýtam, čo sa zmenilo odvtedy, aká situácia nastala, kvôli ktorej ste sa rozhodli takýmto spôsobom obmedziť prácu novinárov v parlamente. Kto z poslaneckého grémia bol o tom informovaný a ako vzniklo toto rozhodnutie?
Bez akéhokoľvek humoru, celá Národná rada je zastupovaná vami, vy ste prvý z rovných a tieň toho, že sa tu obmedzuje sloboda novinárov, teraz padá na nás všetkých rovnako. Mal by o tom minimálne rozhodovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dušan, ja ťa mám úprimne rád a tiež ti želám pekné sviatky.

Ďakujem, pán predseda. Chvíľku som sa pohrával s tým, že by som tú Tichú noc dal ja, však ja som ako dieťa v tých kostoloch spieval, ale obávam sa, že by som nenasadil tóninu, ktorú by vedel chytiť zbytok pléna, takže to nebudem skúšať.
Každopádne, každopádne ja musím povedať, že to mladé dievča, ktoré tu bolo, pre mňa je svojím spôsobom hrdinkou, lebo ja som odjakživa mal rád rebelov. A keď niekto dokáže pred plným parlamentom povedať, že bez ohľadu na to, aké je ročné obdobie, ja rád spievam pesničky také, ktoré sa mi páčia, tak to má u mňa človek aspoň akože minimálne, minimálne ako. Samozrejme, bolo by lepšie, keby bol dievčaťu niekto povedal na začiatku: Milá moja, bolo by dobré, keby si spievala koledy. Ale že jej niekto nepovedal, tak to, čo tu predviedla, u mňa má veľké plus. Toľko k tomu.
K téme. Nadviažem na to, čo ja som v podstate chcel nadviazať vo faktickej poznámke, len som sa nestihol vtedy prihlásiť, lebo som nemal zasunutú kartu. Chcel som nadviazať na to, čo hovoril Richard Sulík. Samozrejme, že, že ako liberáli by sme mali, mali v prvom rade dbať na to, že, že treba neregulovať podnikateľské prostredie, zároveň je potrebná ochrana spotrebiteľov. Nájsť medzi tým nejaký balans by malo byť vždycky otázkou toho, že, že kde tá čiara bude nakreslená.
Dnes večer, keby sme boli stále parlamentom, tak by sme sa o tejto téme bavili ďalej, ale toto už nie je parlament, toto je už iba chvost za, chvost za kométou. Takže ja iba zopakujem, čo som dnes už raz povedal.
Dnes bola z parlamentu urobená slúžka strany a vlády. Dnes výrazne utrpela parlamentná demokracia na Slovensku. Dnes sa stal ten moment, keď všetko v tomto štáte sa podriaďuje jedinej veci, a budeme to vidieť od začiatku roka každý deň, že všetko, najvyšší ústavní činitelia, činnosť vlády, výstupy vlády, činnosť parlamentu, dokonca prítomnosť ľudí ako predseda NKÚ a predseda najvyššieho súdu, títo všetci budú slúžiť jedinej veci - prezidentskej kandidatúre Roberta Fica. Nie je dobrý koniec roku. A v tom, čo som hovoril vo vinši, všetkým obyvateľom Slovenska zopakujem ešte raz, dúfam, že takto o rok parlament opäť bude parlamentom. Parlamentom, ktorý má kontrolovať vládu, parlamentom, ktorému nediktuje časový harmonogram premiér, a že parlamentná demokracia sa opäť stane parlamentnou demokraciou a nebude to premiérskou pseudodemokraciou, akú nám dnes predviedla vládna strana SMER.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predseda, v mene strany SaS chcem tiež zaželať aj kolegom, aj občanom Slovenskej republiky pekné sviatky, veľa oddychu, aby si užili sviatky bez ohľadu na svoju príslušnosť k náboženským alebo iným menšinám rovnocenne, každý podľa toho, ako uzná za vhodné. Parlamentu želám, aby v roku 2014 sa opäť stal parlamentom. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predseda, na základe práve odhlasovaného procedurálneho návrhu, kedy sa bude hlasovať o prerokovaných bodoch, ktoré budú prerokované medzi 17.00 a 19.00 hodinou?

Ja to beriem. Ja v zásade nemám, nemám s tým vôbec problém, že sa, že sa rieši aj čiastkový problém a že sa snažíš teda prísť s niečím, čo presne plní tú tézu, ktorú si povedal, že nemá existovať žiadna skupina ľudí, ktorá je nepostihnuteľná. A nevylučujem, že to podporím.
Hovorím len to, že situácia sa napriek tomu, že sa o nej rozpráva už naozaj dlhé roky, výrazne nemení, zhoršuje sa. Vnímanie verejnosti je stále radikálnejšie vo svojich prejavoch, a preto hovorím o tom, že spôsob, akým komunikujeme tieto témy, tiež musí reflektovať zmeny spoločenského nastavenia. A ak ich má reflektovať podľa mňa poctivo, tak to má urobiť tým, že musíme oveľa viacej vysvetľovať kontext a nesmieme sa hrať iba na tých, ktorí budú malým dvorom a dlhým bičom riešiť.
Musíme zároveň povedať, že tu je spoločná zodpovednosť nás všetkých za ten problém, ktorý tu vznikol, a že to bude vyžadovať veľkú investíciu aj odvahu politickú s tým naozaj niečo spraviť, že to nejde iba malými, čiastkovými riešeniami.
Ďakujem.