Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

29.10.2014 o 17:51 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.10.2014 9:57 - 9:59 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Mne to tak niekedy pripadá, že sused je hlupák, tak si čurám na dvere, hej, že proste... (Smiech v sále) Ja tam nevidím spory. Však čo on si robí na svojej strane toho plotu, tak to je jeho vec a vec ľudí, no, vec ľudí, ktorí tam žijú. A ešte kebyže sa dá, ešte kebyže sa dá voči tomu nejakým spôsobom ohradiť bez toho, aby som ako keby ubližoval tým ľuďom na svojej strane, tak dajme tomu. Tomu sa hovorí akože normálna reakcia v rámci diplomacie, že, áno, budem podnikať také kroky, aby som zabraňoval expanzii nedemokratického rozmýšľania a správania. A, áno, to je úplne legitímne, v tom s tebou, v tom s tebou, Igor, súhlasím.
Ale akonáhle dôsledkom toho môjho kroku je to, že ubližujem vlastným občanom, tak by som ho mal zvážiť. Lebo ja si nemyslím, že snaha o ovplyvňovanie politického diania v inej krajine je nadradená povinnosti dbať o blaho vlastných občanov. Myslím si, že je to naopak. A akonáhle zisťujem, že vlastní občania trpia tým, čo robím, tak by som mal prehodnotiť tento svoj zámer. Lebo nech máme na Orbána názor, aký máme, a zrejme sa v ňom asi všetci zhodneme, stále je to vnútornou záležitosťou jeho vlastnej krajiny.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 31.10.2014 9:45 - 9:51 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Povedzme si úprimne, v akom svete vlastne žijeme, hej. Človek zle odbočí na križovatke, je v Maďarsku, ani nevie ako, a ešte furt všetci okolo neho rozprávajú po slovensky, však polovica Rajky už je, v podstate sú Slováci. A máme v podstate pomerne veľké územie, kde tisícky rokov žijú ľudia maďarskej národnosti, alebo akokoľvek tomu hovorili predtým. Každopádne žije tu dnešná rodina, jej predkovia a predkovia jej predkov žili v tom istom meste a dneska si hovoria Maďari. A takíto ľudia, ktorí možno nikdy neopustia Slovensko, ak využijú možnosť, že im teda... Ako úplne na začiatok musím povedať, že Viktor Orbán je jeden z mála ľudí, pri ktorých si poviem, ešteže máme Fica, hej. To otvorene priznávam, že ja by som sa popravde divil každému občanovi maďarskej národnosti, ktorý by vôbec chcel prejsť na druhú stranu hranice, hej. Podľa mňa mnohí občania maďarskej národnosti si dneska potichučky povedia, že, chvalabohu, že ten Trianon dopadol tak, jak dopadol, že môžme na tejto strane tej čiary žiť. Ha! (Rečník sa zasmial, ukazujúc prstom na poslancov v pléne.) Lebo kto by chcel protestovať dneska akože v tomto počasí za to, aby mal lacnejší internet? Povedzme si, hej? No, to sú ľudia, to sú problémy, ktoré majú oni na druhej strane. My ich tu zatiaľ nemáme. Hovorím, môže sa to zmeniť, môže sa to zmeniť, lebo aj pán Fico sa vie inšpirovať tým najhorším, čo vidí za hranicami, ale nemení sa. Nemení.
To znamená, že žijeme v krajine v zásade bez hraníc. Či sa bicyklujem v Rajke, alebo v Rakúsku, alebo v Bratislave, bicykel nijako nepociťuje, proste som v bezhraničnom Schengene. Nakupovať môžem ísť tam, môžem ísť tam. A tuto sa ideme hrať pri bežnom prepúšťaní vrahov kvôli pochybeniu sudcu. Vrahovia nám behajú alebo sú v domácnosti a behajú po slobode kvôli tomu, že nejaký sudca niekde pri súde spraví chybu, a my budeme rozprávať, že ohrozením štátu je tá babička, ktorá v spomienke na svojich predkov si zobrala teda na základe možnosti, ktorú jej Viktor Orbán dal, maďarské občianstvo a ona je ohrozením nášho štátu, Igor? Majme akože Boha pri sebe.
Toto naozaj nie je téma, ktorá je hodná tých emócií. Ona je hodná emócií kvôli tomu, čo sa z nej stalo. Vážnosť jej dalo to, že naozaj sa rozprávame o ústavnosti. Ale keď sa pozrieme na každodenný život bežných ľudí, tak vidíme naozaj iba absurditu. Vidíme absurditu toho, že babička, ktorá možno nikdy neopustila územie, dnešné územie Slovenska, už nie je slovenskou občianskou, lebo jej bolo odobraté občianstvo. Vidíme absurditu toho, že my sa zriekame našich vlastných ľudí, na ktorých by sme mali byť hrdí, len kvôli tomu, že získajú občianstvo v Nemecku, v Austrálii, v Spojených štátoch. A oni, chudáci, oni nesedia každý deň akože nad záznamom z Národnej rady Slovenskej republiky. Oni majú čo robiť, aby sa uživili a po tých šiestich alebo desiatich rokoch získajú občianstvo, náhodou sa tu pochvália, ale zrazu im povieme: "Oh, vy už nie ste Slováci, vy už nie ste naši, choďte si tam, robte si, čo chcete!" Je toto normálne? No nie je. To sú ľudia, na ktorých by sme mali byť hrdí. To sú ľudia, ktorí tam niečo dokážu, ktorí tam niečo, dobré meno Slovenska môžu šíriť. A my im zoberieme občianstvo? Ešte ak by sme mali myslieť na to, že jedného dňa sa sem vrátia, že môžu nadobudnuté skúsenosti zo sveta priniesť, niečo nám dať, niečo nás naučiť. Tak nie, my sa ich zriekneme, lebo, á, už sú odrodilci.
A toto všetko spôsobila jedna paranoidná myšlienka v hlavách koalície SMER, SNS, HZDS, ktorú si tu dodnes kvôli tomu, lebo naložiť Maďarovi je in, raz za čas si tu budeme živiť a nebudeme sa dívať na to, že ide iba o tých 64 ľudí, ktorí využili dajme tomu tú Orbánovu kliku, a že to uškodilo reálne ďalším desiatkam ľudí, ktorých sa Orbánova klika vôbec netýka.
Mali by sme byť schopní sa spätne na to pozrieť otvorene, možno vzadu v salóniku si konečne povedať, že to celé bola hlúposť, a podporou tohto zákona to zmiesť zo stola. Lebo to neni vhodné toho kriku.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2014 10:18 - 10:20 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pán kolega, ja obšírnejšie sa vyjadrím k rozprave. Zareagujem len na, na tú ukážkovú aroganciu, ktorú ste predviedli práve v reakcii na ten blog. Ono nie je na vás, aby ste posúdili motiváciu ženy napríklad, ktorá je celý týždeň s dvoma deťmi zavretá doma, v nedeľu možno aj si od tých detí chcieť odpočinúť. Možno tomu ani nebudete veriť, ale ono ako celý týždeň byť zavretý na materskej s dvoma deťmi je celkom slušná psychiatria a kde slovná zásoba takej ženy pomerne dramaticky klesá a potrebuje sa socializovať aj, aj s inými ľuďmi, aj mimo manžela, možno aj od neho si niekedy potrebuje odpočinúť a v konečnom dôsledku to môže prispieť k tomu, že sa tá rodina môže mať lepšie. Ale nechajme to na nich. Ak v nedeľu majú dohodu v rodine, že manžel preberie štafetu a ja teda za seba môžem povedať, že ja veľmi rád trávim s deťmi čas aj sám, že sú to pre mňa vzácne chvíle a ona vtedy chodí do práce, tak nechajme to na nich, neurčujme im to zvrchu.
To isté, to isté v ostatných prípadoch. Zvrchu sa pozeráte cez prsty na ľudí, ktorí jednoducho rozmýšľajú inak, ako vy a určujete im, kedy majú byť spolu a kedy si čo majú užívať, namiesto toho, aby si to oni mohli rozhodiť medzi sebou sami. To, kedy je rodina spolu, je na jej dohode, nie na zákone. To, kedy si rodina čo užíva, je na jej dohode a nie na zákone. A to, kedy sa kto o koho stará, je tiež na ich dohode a ich možnostiach a nie na tom, čo im nadiktujeme zákonom. A ich príjmy sú tiež závislé od toho, ako tieto dohody dodržiavajú. Ostatné v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2014 19:02 - 19:04 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Evi, presne, presne v tom zmysle som hovoril. Ja viem, že sa nedá vychytať stopercentne všetko, a ešte raz poviem, ja som zažil zázračných doktorov pri obidvoch tehotenstvách, mojich obidvoch synov. Takže sú doktori aj na Antolskej, aj v trenčianskej pôrodnici, ktorých by som na rukách nosil dodnes práve vďaka tomu, že, že som ich zažil pri práci. Ale viem, že sú aj takí, ktorých by som na rukách nenosil.
A od jedného z nich som odvážal, zhodou okolností manželku z pôrodnice, keď ju bezdôvodne chcel ťahať na sekciu. Takže viem zhruba, v akej, v akom stave máme niekde pôrodnice na Slovensku, a to nehovorím o iných oddeleniach.
Každopádne práve to, o čom hovoríš, že on urobí svoje maximum, by malo byť v tých záznamoch z toho vyšetrenia jasne zadokumentované. Aj ten intuitívny predpoklad na niečo alebo odhad sa dá napísať. Je predpoklad na niečo alebo tuší predpoklad na niečo, alebo je možnosť niečoho a už sa tam dá niečoho chytiť. A on môže povedať, zo všetkého, čo som videl na tom skene, som vyčítal toto, so všetkou mojou kvalifikáciou a vzdelaním som to vyhodnotil takto, a možno keby som vtedy vedel, čo viem dnes, by som sa rozhodol inak, ale nevedel som. A to je legitímne. Ale nemôže, nemôže predsa povedať jednej mamičke, že ani sa mi do tých papierov nepozerajte a choďte si spraviť proste zdravé dieťa. To tam, tam je priepastný skok, ktorý zrejme všetci chápeme. A prekonaním tohto skoku by sme sa mali zaoberať a myslím si, že tento návrh je jedným z dobrých krokov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.10.2014 18:49 - 19:00 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona, keď prvýkrát som ho čítal, keď s tým Lucia prišla, tak som si v zásade spomenul na dve veci. Tá prvá súvisela aj s narodením mojich vlastných detí, tá druhá súvisela s prípadom, ktorý, o ktorom som prednedávnom dával vedieť.
Bol to pár, ktorý nemal to šťastie byť natoľko vzdelaný a finančne zabezpečený ako pár z príbehu, o ktorom hovorila Lucia Nicholson, práve naopak, je to pár, ktorý je sociálne na tom veľmi zle. Tak isto podľa ich názoru pochybením lekára sa po takzvane bezproblémovom tehotenstve stalo, že sa dieťa narodilo s nedovyvinutou brušnou dutinou. Možno že Evka Horváthová by vedela presnejšie, o čo ide, ale podľa toho laického vysvetlenia, ktoré som od nich dostal, dieťa napriek všetkým výsledkom, ktoré mali byť dobré, sa narodilo s tým, že teda črievka boli vonku z brušnej dutiny, bolo okamžite nutné ho operovať. A keby sa o tomto stave bolo vedelo vopred, tak aj celý, celý pôrod aj celé vyšetrenie nasledujúce by podľa všetkého vyzeralo inak. Takýchto prípadov, obávam sa, máme nielen týkajúcich sa tehotenstiev a nielen týkajúcich sa detí, ale keď si, keď si pozrieme tie medializované články o starých ľuďoch, ktorí s preležaninami ležia vo svojich vlastných výkaloch v niektorých nemocničných zariadeniach, ja nevravím, že to je pravidlo, nikdy by som si to nedovolil. Ja nikdy nezabudnem na pocit, keď sa 6 týždňov skôr mi narodil náš prvý syn a nedýchajúceho ho odnášali z tej sály, a ďakujem celým sebou, všetkým, čo mám, všetkým doktorom na Antolskej za všetko, čo urobili, lebo mám dve krásne zdravé deti. Ale viem si predstaviť tú paniku a tú hrôzu a tú bezmocnosť, ktorú cíti rodič, ktorý zrazu nemá odpovede, ktorému niekto deväť mesiacov hovoril, že má tabuľkové krásne dieťa, ktorý má doma vymaľovanú izbu, nachystanú postieľku, ktorý vie, že týždeň nato bude viesť svoju ženu s bábätkom domov, a zrazu ho čaká štvormesačná tortúra a v rámci nej je doktorom vnímaný ako jeho nepriateľ. Ja viem, že toto celé naväzuje na stav slovenského zdravotníctva, že niektorí doktori majú príliš veľa práce, že nemajú personál možno okolo seba, ktorý bol, bol schopný buď kvalifikáciou, alebo časom, alebo vyťaženosťou zabezpečiť dostatočnú dokumentáciu. Ja som si vedomý toho, že aj na tých doktorov je toho veľa. Ale v momente, keď sa dostane do sporu názor lekára a názor, jak povedala Lucia, toho bežného smrteľníka, tak som presvedčený o tom, že je správne, aby so všetkou svojou kapacitou, kvalifikáciou dokazoval lekár, že nepochybil. Jednak sa tým odbúrava to, o čom hovoril, o čom hovoril Gábor, že nemusíme ako keby hľadať ďalší názor, že nemusíme nutne nájsť názor lekára, ktorý by povedal, tu nastala chyba a on sa bude potom konfrontovať s daným lekárom. A jednak to dôkazné bremeno by začínalo tam, kde, tak ako tvrdia poškodení, začal problém.
Pri, pri, zhodou okolností pri, pri čakaní nášho druhého syna takisto jemný odvar toho, čo, o čom hovorila Lucia, sme, bohužiaľ, mali možnosť zažiť aj my s mojou manželkou. Keďže na základe tých prvotných skríningov tam vyšla vysoká predispozícia na teda genetickú, genetickú chybu, a tiež sme zažili zopár mesiacov, kde sme proste, kde nám ľudia hovorili, že možno by bolo lepšie si to dieťa nechať zobrať, lebo pri takejto štatistike vám hrozí, že sa vám narodí dieťa poškodené, čo my sme, samozrejme, odmietli. Ale tam napríklad by potom nemohol doktor povedať, veď my sme vám hovorili, že je všetko v poriadku, a nastala chyba. Tam bolo jasne zdokumentované od začiatku, mali ste takýto skríning, mohli ste postúpiť takéto vyšetrenie, vy ste ho odmietli. Ak sa narodí také dieťa, bolo to v plnej logike celého procesu. A ja takisto som si plne vedomý toho, že nie všetko sa dá postihnúť. Skríning, ktorý sa robí pri tehotenstve, je len štatistický, on nie je priamo dôkazným materiálom, ktorý by hovoril, že áno, to poškodenie tam nutne musí byť. To je len vychádzanie z nejakej štatistiky, ktorá hovorí, áno, je nejaká pravdepodobnosť, že sa vám to môže stať, tak ako sa nám mohlo a, chvalabohu, sa nestalo.
Ale ak sa máme pohnúť ďalej, ak pre doktorov, ktorí ku svojej vlastnej práci nie vždy pristupujú zodpovedne, má byť nejaká hrozba, nazvime to, tak nech je v tom, aby pri každom vypisovaní karty, pri každom písaní správy mysleli na to, že toto si raz budem musieť obhájiť. Ja viem, že je to pri tom množstve pacientov veľa, ale obávam sa, že v momente, keď naozaj bude potrebné dokazovať, kde sa stala alebo nestala chyba, tak minimálne, minimálne by mal ten doktor byť schopný ukázať a dokázať, že spravil svoje vlastné maximum. Ak do toho vošli iné faktory, ktoré nemohol nijakým spôsobom postihnúť, ak došlo k nepredvídateľným okolnostiam, ak napríklad niečo zamlčal samotný pacient, to sa tiež často môže stať, že pacient nedá informáciu, a na základe toho je buď zle diagnostikovaný, alebo z jeho správania, z jeho stavu sa vyvodzujú chybné závery, tak by to niekde malo byť napísané. Ale ak sa dostávame do situácií, kedy každý poškodený pacient sa v očiach daného doktora stáva nepriateľom a on môže či už manipuláciou záznamov, alebo skrytím sa do ulity v podstate z toho len vyrásť, lebo vie, že aj vďaka justícii, aj vďaka praxi, ktorú veľmi dobre popísala Lucia Nicholsonová, že jednoducho súčasná prax je taká, že sa mu s veľkou pravdepodobnosťou nič nedokáže a nič nestane, tak sa obávam, že tých pár možno nezodpovedných doktorov, ktorí, ktorí na Slovensku, bohužiaľ, sú, bude len zbytočne posmelených. A to nechcem ísť do histórie po doktoroch, ktorí už vôbec nemajú vzťah ku svojmu vlastnému remeslu. Myslím si, že to sem nepatrí.
Ale myslím si, že ak sa máme zo súčasnej situácie nejakým spôsobom dostať, tak toto je jeden z nutných prvých krokov.
A, pani Kučerová, vy ste tu momentálne jediný človek zo SMER-u, ja by som veľmi ocenil, keby ste skúsili na klube sa prihovoriť aspoň za to, aby to prešlo do druhého čítania. Toto nie je politicky motivovaný návrh zákona. A ak kompetencie Úradu pre dohľad na lekárskou starostlivosťou sú diskutabilné, skúsme nájsť iný mechanizmus. Ak spôsob, akým je to napísané v návrhu novely a v dôvodovej správe, nie je ideálny, máme tu minimálne desať doktorov a určite tu máme desať právnikov, kľudne to na mesiac odložme, sadnime si k tomu a napíšme to lepšie. Celé druhé čítanie budeme mať na to, aby aj ústavnoprávny výbor, aj zdravotný výbor, zdravotnícky výbor si k tomu mohol sadnúť a prísť s lepším konceptom. Len to, preboha, nenechávajme tak, ako je to dnes. Jeden príbeh toho človeka, čo chodil po pláži a hádzal naspäť do mora tie hviezdice a pýtali sa ho, že prečo to robí, že však aj tak ich všetky nezachráni, on povedal, pre každú jednu to význam. Aj tieto príbehy sú mnohé a nedokážeme jednou novelou zákona zrejme všetky vyriešiť. Ale ak by sme aspoň v tých pár konkrétnych niektorých prípadoch dokázali spôsobiť pozitívnu zmenu v tom procese, tak sa, prosím, prihovorte na tom smeráckom klube za to, aby sa to aspoň dostalo do druhého čítania.
Budem veľmi rád, ak táto diskusia bude pokračovať, ak ten, aspoň ten jeden príklad, ktorý spomenula Lucia, možno aj ten jeden, ktorý som spomenul ja, bude motiváciou k tomu, aby sme s tým niečo urobili. Možno nájdeme nejaké lepšie riešenie. Možno zo strany lekárov, zo strany právnikov prídu pripomienky, ktoré to môžu vycizelovať, len dajme tomu, prosím, šancu. Pustime to do výborov, nechajme o tom porozprávať sa odborníkov a možno nakoniec prídeme s niečím, kde budú obidve strany spokojné, aj zodpovední lekári, lebo aj ich to bude chrániť a im to bude zlepšovať meno, aj poškodení, ktorí môžu z rúk nezodpovedného lekára mať skazený celý život. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.10.2014 17:51 - 17:52 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov tak Národnej rady ako aj vlády, predpokladám.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A komu by zrejmý nebol, samozrejme, má možnosť nahliadnuť do dôvodovej správy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Toto moje odporúčanie nezakladám len na formálnej stránke, ktorá súvisí s mojou úlohou spravodajcu, ale aj s tým, že je naozaj potrebné minimálne počet čiarok v tomto zákone zoštandardizovať.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu, vás, teda pána predsedu Národnej rady.
Môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2014 17:26 - 17:28 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem. No, Jofo, nerád to hovorím, ale registrované partnerstvá si prvý v tejto diskusii vytiahol ty. Ja som na ne naozaj pri mojom, pri mojom vystúpení nemyslel. Je pravda, že možno niekedy spájam témy, ktoré na prvý pohľad nesúvisia, ale práve tá, práve tá naša zviazanosť, čo sa týka, zviazanosť rúk, čo sa týka štátnych sviatkov, ktorú máme reálne potvrdenú, stačí si pozrieť posledný pokus niektoré z nich zrušiť zo strany vlády SMER-u, čo je osemdesiattrojka, silný parlament, tak ukazuje, že naozaj tie ruky zviazané máme.
Daniel, ja úplne súhlasím s tým, že treba riešiť to, čo sa riešiť dá, kde existuje nejaký priestor, tam určite treba hľadať riešenia. To bol tiež dôvod, prečo som dlhé hodiny sedel u teba v kancelárii na ministerstve a prečo je vypracovaný pomerne dobrý návrh odluku cirkvi od štátu. Ja s tým nápadom žijem, jak si dobre pamätám, od roku 2010 a bol cizelovaný za toho času, kedy si bol ty ministrom kultúry, a stále si myslím, že aj pre riešenie situácie tretieho sektora, aj pre riešenie situácie kultúrneho dedičstva, aj pre riešenie situácie nezávislosti cirkvi od štátu je to dobrý nápad. A som presvedčený o tom, že je v možnostiach súčasne platnej zmluvy s Vatikánom. To znamená, že nemyslím si, že, že tam je priestor na pasivitu, tam je priestor na pasivitu, tak ako sme odkázaní na pasivitu pri tých sviatkoch, obávam sa.
A mrzí ma, že, že nemôžem ešte obšírnejšie reagovať na kolegu Mikloška, a len jedna vec, ja som rád, že niektoré veci ešte nie sú z tej zmluvy dotiahnuté do konca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.10.2014 16:54 - 17:00 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Nebudem dlho, ale jedna vec mi nedá, už máme túto tému otvorenú niekoľkýkrát a vždy, keď sa, keď sa otvára v podstate zákon o štátnych sviatkoch a o pamätných dňoch, sa diskusia točí okolo našej schopnosti vyrovnávať sa s vlastnou históriou. A my sme tu mali už na začiatku tohto volebného obdobia, možno si to pamätáte, snahu obmedziť nejakým spôsobom počet, počet štátnych sviatkom s tým, že bola na chvíľku, na chvíľku bola na stole aj taká kacírska myšlienka, že niektoré z kresťanských sviatkov by sme mohli prejsť do podoby pamätných dní alebo, alebo že by neboli proste štátnymi sviatkami, a trvalo to tak tri týždne. Potom prišiel rázny sek, ešte aj on, sám najvyšší, predseda vlády, dostal veľmi jasný signál, že "tudy cesta nevede" (reakcia z pléna), a počet sviatkov nám ostal presne taký, ako o ňom hovoril, ako o ňom hovoril kolega Viskupič, a my sa, my sme nútení aj tuto s pánom predkladateľom si v tej dovolenej časti, to znamená, sviatky, ktoré sa týkajú našej histórie a ktoré nejakým spôsobom vyjadrujú vzťah obyvateľstva k svojej vlastnej štátnosti, tak tu, chúdence, tých pár si musíme vymieňať, changeovať, že tento by sme mohli dať a tento zase vyškrtneme. A nad tým všetkým pri reflexii svojej vlastnej svojbytnosti, štátnosti máme jeden nehanebný a bezprecedentný dokument, ktorého text, ak má k niečomu veľmi blízko, tak je to konkordát Mussoliniho Talianska s Vatikánom z polovice minulého storočia a to je Vatikánska zmluva. A my sa budeme rozprávať o tom, že či Deň ústavy áno alebo nie, že či si siahneme na, či budeme viacej sa hlásiť k tomu, že sme potomkami teda liberálnej tradície medzivojnového Československa, že si ctíme obrovské osobnosti, štátnikov, Masaryka, Štefánika, a pritom všetkom nám tu nad hlavami všetkým visí jedna zmluva, ktorá nemá obdoby nikde vo svete. Nikde. Neexistuje druhý štát, ktorý by mal takúto zmluvu uzavretú. Neexistuje štát, ktorý by sa natoľko sklonil a pokrčil, že by na seba nechal naviazať iba povinnosti a že by uzavrel zmluvu, z ktorej sa nedá vyvliecť, ktorá sa nedá nijakým spôsobom upraviť, ktorá sa dá iba dodržiavať, a toto všetko si tu nechávame bez povšimnutia a budeme sa baviť o tom, že čo nám táto nehorázna zmluva vyárendovala ako ten piesoček, kde si môžeme jeden deň presunúť tam a druhý tam. A toto je presne dôvod, pre ktorý ja vždycky, keď sme sa bavili doteraz o presune štátnych sviatkov, som sa zdržal a zdržím sa znovu, lebo kým sa nevysporiadame s týmto, tak každá jedna snaha, každá jedna takáto diskusia v končenom dôsledku bude smiešna. Ja viem, že ide o vážne veci a v zásade úplne s dôvodovou správou, aj so spôsobom, akým je to predložené, aj s dôvodom, z ktorého je predložený tento zákon, súhlasím, a tiež si myslím, že 1. september by sa mal vrátiť učiteľom a žiakom a nemal by ho mať Hradný vŕšok. Prvý september má byť deň, kedy otvárame školy. Vždy to tak bolo a malo by to tak byť. A keď chceme si uctiť ústavu, aj keď potom, čo s ňou stvárame posledný rok, neviem, či ešte je čo, ale ak si chceme uctiť ústavu, tak to môžeme robiť v rámci pamätného dňa alebo tak, ako povedal Dano Krajcer, môžeme to robiť hneď po Silvestri ráno. Všetci máme na to ideálnu náladu vtedy ráno. Ale ak sa bavíme o štátnych sviatkoch, tak si v prvom rade priznajme, že tu máme zviazané ruky, že tu nie sme svojbytní, že tu nie sme ľudia, ktorí dokážu povedať, áno, toto si budeme ctiť a toto nie. Priznajme si, že tu máme historické bremeno z čias, keď sa s Mečiarom nebol ochotný rozprávať nikto, nikto, a tak využil aspoň to, že sa s ním bavili vo Vatikáne, a potom sa, potom sa... (Reakcia z pléna.) Vtedy sa to naštartovalo, pán Lipšic, nehovorte mi, že to tak nebolo, a to, čo bolo, a to, čo bolo vtedy, to, čo bolo vtedy uzavreté, je hanba. (Ruch v sále.) Je hanba. Lebo ja nemám nič proti tomu, aby sa tieto veci, ktoré sú upravené v tej zmluve, upravovali vo vnútroštátnej legislatíve, ale aby sme boli viazaní zmluvou so štátom, ktorý v zásade predstavuje cirkev, nie je hodné 21. storočia. Zvlášť, ak neexistuje sila - okrem trojpätinovej väčšiny tohto parlamentu -, ktorá sa tak skoro zrejme nenájde, ktorá by nás z toho dokázala vyvliecť von. Aká je to svojbytnosť potom, aká je to štátnosť? Obávam sa, že kým nevyriešime túto otázku, tak každá jedna ďalšia diskusia o štátnych sviatkoch bude iba druhoradá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.10.2014 11:06 - 11:07 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pán predseda, žiadam Národnú radu, aby odložila hlasovanie o návrhu pani podpredsedkyne parlamentu Renáty Zmajkovičovej, a to z dôvodu obsiahleho pozmeňováku, ktorý bol doručený vlastne poslancom až na konci rozpravy, v ktorom sa v nových článkoch otvárajú mnohé zákony, o ktorých sme sa vôbec predtým nerozprávali. Nijak sa netýkajú veci. Navrhujem, aby bol zákon vrátený naspäť do výborov, aby sme mohli jednak sa pozrieť na legislatívnu čistotu toho, akým spôsobom sú nové články otvárané, aby sa mohla pozrieť samotné meritum veci týchto nových článkov, aby sme vedeli, čo vlastne sa do školského zákona vkladá, a potom následne môžeme, samozrejme, opätovne hlasovať po tom, ako, ja by som uvítal, keby ešte bola otvorená aj rozprava. Lebo naozaj k návrhu novely, ktorý bol pár riadkov, máme päťstranový pozmeňovák... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2014 10:47 - 10:49 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem. Budem reagovať len na tie dva posledné príspevky, lebo neviem, či kolegovia prišli až na koniec môjho príspevku alebo nepočúvali ma poriadne. Ja som nehovoril predsa všeobecne, že je taký každý policajt, ja som to niekoľkokrát zopakoval, že verím, že väčšiny policajtov sa toto netyka a že hovoríme o tolerovanej menšine. Ale tvrdiť, že niečo také v silových zložkách na Slovensku neexistuje, je zatváranie očí pred reálnym problémom. A to vám povie mnoho ľudí, ktorí sa v tom prostredí pohybujú. A koniec koncov raz za čas nám to vylezie na povrch a potom je s tým problém. Spomeniem problém pána Mišúna, ktorý bol mestským policajtom, spomeniem ešte raz problém pred klubom Mariachi, kde bezbranného človeka na zemi kopal aktívny vojak. A preto som to spomenul, že hovorím, že toto je vrchol ľadovca a pod ním sa určite niečo deje, čo stojí za to, aby sme sa na to pozreli a aby sa ten problém odstraňoval. Ja nehovorím, že je taký každý policajt, a nehovorím ani, že je ich taká väčšina. Ja hovorím, že ten problém v silových zložkách existuje. A za tým si stojím.
Čo sa týka nahlasovania tých sexuálnych trestných činov, tam je presne to isté. Ja nevravím, že to je zakaždým, že to je vždy, ja hovorím, že je strašne veľa výpovedí obetí znásilnenia, ktoré tvrdia, že zo strany polície nielenže neprišla k nim podpora ale že spôsob, akým sa k nim policajti správali, bol viac traumatizujúci ako samotný ten zážitok. Toto som si ja nevymyslel. Keď sa pozriete na ten portál obetí nemlčme.sk, tam si to môžete sami prečítať. Ak s tým niečo neurobíme, tak potom budeme mať každý rok takéto štatistiky a budeme iba krútiť hlavou,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis