Ďakujem, pán predsedajúci. Ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona, keď prvýkrát som ho čítal, keď s tým Lucia prišla, tak som si v zásade spomenul na dve veci. Tá prvá súvisela aj s narodením mojich vlastných detí, tá druhá súvisela s prípadom, ktorý, o ktorom som prednedávnom dával vedieť.
Bol to pár, ktorý nemal to šťastie byť natoľko vzdelaný a finančne zabezpečený ako pár z príbehu, o ktorom hovorila Lucia Nicholson, práve naopak, je to pár, ktorý je sociálne na tom veľmi zle. Tak isto podľa ich názoru pochybením lekára sa po takzvane bezproblémovom tehotenstve stalo, že sa dieťa narodilo s nedovyvinutou brušnou dutinou. Možno že Evka Horváthová by vedela presnejšie, o čo ide, ale podľa toho laického vysvetlenia, ktoré som od nich dostal, dieťa napriek všetkým výsledkom, ktoré mali byť dobré, sa narodilo s tým, že teda črievka boli vonku z brušnej dutiny, bolo okamžite nutné ho operovať. A keby sa o tomto stave bolo vedelo vopred, tak aj celý, celý pôrod aj celé vyšetrenie nasledujúce by podľa všetkého vyzeralo inak. Takýchto prípadov, obávam sa, máme nielen týkajúcich sa tehotenstiev a nielen týkajúcich sa detí, ale keď si, keď si pozrieme tie medializované články o starých ľuďoch, ktorí s preležaninami ležia vo svojich vlastných výkaloch v niektorých nemocničných zariadeniach, ja nevravím, že to je pravidlo, nikdy by som si to nedovolil. Ja nikdy nezabudnem na pocit, keď sa 6 týždňov skôr mi narodil náš prvý syn a nedýchajúceho ho odnášali z tej sály, a ďakujem celým sebou, všetkým, čo mám, všetkým doktorom na Antolskej za všetko, čo urobili, lebo mám dve krásne zdravé deti. Ale viem si predstaviť tú paniku a tú hrôzu a tú bezmocnosť, ktorú cíti rodič, ktorý zrazu nemá odpovede, ktorému niekto deväť mesiacov hovoril, že má tabuľkové krásne dieťa, ktorý má doma vymaľovanú izbu, nachystanú postieľku, ktorý vie, že týždeň nato bude viesť svoju ženu s bábätkom domov, a zrazu ho čaká štvormesačná tortúra a v rámci nej je doktorom vnímaný ako jeho nepriateľ. Ja viem, že toto celé naväzuje na stav slovenského zdravotníctva, že niektorí doktori majú príliš veľa práce, že nemajú personál možno okolo seba, ktorý bol, bol schopný buď kvalifikáciou, alebo časom, alebo vyťaženosťou zabezpečiť dostatočnú dokumentáciu. Ja som si vedomý toho, že aj na tých doktorov je toho veľa. Ale v momente, keď sa dostane do sporu názor lekára a názor, jak povedala Lucia, toho bežného smrteľníka, tak som presvedčený o tom, že je správne, aby so všetkou svojou kapacitou, kvalifikáciou dokazoval lekár, že nepochybil. Jednak sa tým odbúrava to, o čom hovoril, o čom hovoril Gábor, že nemusíme ako keby hľadať ďalší názor, že nemusíme nutne nájsť názor lekára, ktorý by povedal, tu nastala chyba a on sa bude potom konfrontovať s daným lekárom. A jednak to dôkazné bremeno by začínalo tam, kde, tak ako tvrdia poškodení, začal problém.
Pri, pri, zhodou okolností pri, pri čakaní nášho druhého syna takisto jemný odvar toho, čo, o čom hovorila Lucia, sme, bohužiaľ, mali možnosť zažiť aj my s mojou manželkou. Keďže na základe tých prvotných skríningov tam vyšla vysoká predispozícia na teda genetickú, genetickú chybu, a tiež sme zažili zopár mesiacov, kde sme proste, kde nám ľudia hovorili, že možno by bolo lepšie si to dieťa nechať zobrať, lebo pri takejto štatistike vám hrozí, že sa vám narodí dieťa poškodené, čo my sme, samozrejme, odmietli. Ale tam napríklad by potom nemohol doktor povedať, veď my sme vám hovorili, že je všetko v poriadku, a nastala chyba. Tam bolo jasne zdokumentované od začiatku, mali ste takýto skríning, mohli ste postúpiť takéto vyšetrenie, vy ste ho odmietli. Ak sa narodí také dieťa, bolo to v plnej logike celého procesu. A ja takisto som si plne vedomý toho, že nie všetko sa dá postihnúť. Skríning, ktorý sa robí pri tehotenstve, je len štatistický, on nie je priamo dôkazným materiálom, ktorý by hovoril, že áno, to poškodenie tam nutne musí byť. To je len vychádzanie z nejakej štatistiky, ktorá hovorí, áno, je nejaká pravdepodobnosť, že sa vám to môže stať, tak ako sa nám mohlo a, chvalabohu, sa nestalo.
Ale ak sa máme pohnúť ďalej, ak pre doktorov, ktorí ku svojej vlastnej práci nie vždy pristupujú zodpovedne, má byť nejaká hrozba, nazvime to, tak nech je v tom, aby pri každom vypisovaní karty, pri každom písaní správy mysleli na to, že toto si raz budem musieť obhájiť. Ja viem, že je to pri tom množstve pacientov veľa, ale obávam sa, že v momente, keď naozaj bude potrebné dokazovať, kde sa stala alebo nestala chyba, tak minimálne, minimálne by mal ten doktor byť schopný ukázať a dokázať, že spravil svoje vlastné maximum. Ak do toho vošli iné faktory, ktoré nemohol nijakým spôsobom postihnúť, ak došlo k nepredvídateľným okolnostiam, ak napríklad niečo zamlčal samotný pacient, to sa tiež často môže stať, že pacient nedá informáciu, a na základe toho je buď zle diagnostikovaný, alebo z jeho správania, z jeho stavu sa vyvodzujú chybné závery, tak by to niekde malo byť napísané. Ale ak sa dostávame do situácií, kedy každý poškodený pacient sa v očiach daného doktora stáva nepriateľom a on môže či už manipuláciou záznamov, alebo skrytím sa do ulity v podstate z toho len vyrásť, lebo vie, že aj vďaka justícii, aj vďaka praxi, ktorú veľmi dobre popísala Lucia Nicholsonová, že jednoducho súčasná prax je taká, že sa mu s veľkou pravdepodobnosťou nič nedokáže a nič nestane, tak sa obávam, že tých pár možno nezodpovedných doktorov, ktorí, ktorí na Slovensku, bohužiaľ, sú, bude len zbytočne posmelených. A to nechcem ísť do histórie po doktoroch, ktorí už vôbec nemajú vzťah ku svojmu vlastnému remeslu. Myslím si, že to sem nepatrí.
Ale myslím si, že ak sa máme zo súčasnej situácie nejakým spôsobom dostať, tak toto je jeden z nutných prvých krokov.
A, pani Kučerová, vy ste tu momentálne jediný človek zo SMER-u, ja by som veľmi ocenil, keby ste skúsili na klube sa prihovoriť aspoň za to, aby to prešlo do druhého čítania. Toto nie je politicky motivovaný návrh zákona. A ak kompetencie Úradu pre dohľad na lekárskou starostlivosťou sú diskutabilné, skúsme nájsť iný mechanizmus. Ak spôsob, akým je to napísané v návrhu novely a v dôvodovej správe, nie je ideálny, máme tu minimálne desať doktorov a určite tu máme desať právnikov, kľudne to na mesiac odložme, sadnime si k tomu a napíšme to lepšie. Celé druhé čítanie budeme mať na to, aby aj ústavnoprávny výbor, aj zdravotný výbor, zdravotnícky výbor si k tomu mohol sadnúť a prísť s lepším konceptom. Len to, preboha, nenechávajme tak, ako je to dnes. Jeden príbeh toho človeka, čo chodil po pláži a hádzal naspäť do mora tie hviezdice a pýtali sa ho, že prečo to robí, že však aj tak ich všetky nezachráni, on povedal, pre každú jednu to význam. Aj tieto príbehy sú mnohé a nedokážeme jednou novelou zákona zrejme všetky vyriešiť. Ale ak by sme aspoň v tých pár konkrétnych niektorých prípadoch dokázali spôsobiť pozitívnu zmenu v tom procese, tak sa, prosím, prihovorte na tom smeráckom klube za to, aby sa to aspoň dostalo do druhého čítania.
Budem veľmi rád, ak táto diskusia bude pokračovať, ak ten, aspoň ten jeden príklad, ktorý spomenula Lucia, možno aj ten jeden, ktorý som spomenul ja, bude motiváciou k tomu, aby sme s tým niečo urobili. Možno nájdeme nejaké lepšie riešenie. Možno zo strany lekárov, zo strany právnikov prídu pripomienky, ktoré to môžu vycizelovať, len dajme tomu, prosím, šancu. Pustime to do výborov, nechajme o tom porozprávať sa odborníkov a možno nakoniec prídeme s niečím, kde budú obidve strany spokojné, aj zodpovední lekári, lebo aj ich to bude chrániť a im to bude zlepšovať meno, aj poškodení, ktorí môžu z rúk nezodpovedného lekára mať skazený celý život. Ďakujem.
