Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Tiež vystupujem za predkladateľov, keby náhodou to nebolo niekomu jasné.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale ste aj písomne prihlásený.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Som aj písomne prihlásený, to sa nevylučuje, na tom sa zhodneme.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Dobre. Takto pred dvadsiatimi piatimi rokmi, nemôžem povedať, že by som bol v centre diania na Slovensku, ale bol som vo veku, pri ktorom keď sa niekto s vás venuje vývinovej psychológii, tak vie, že je to vek najcitlivejší na vnímanie spoločenskej situácie. (Reakcia z pléna.) A ja som mal okolo desať rokov vtedy, vy ste boli, predpokladám, v strane. Proti vám tam stáli ľudia na tých námestiach. A môj otec bol medzi nimi. A jeden môj dobrý kamarát hovorí, že vďaka tomu sa z nás stala generácia, ktorá verí, že všetko je možné. My sme totižto videli okolo seba, že to, čo za normálnych okolností zažívajú iba puberťáci, to absolútne nadšenie a tá viera v to, že veci sa môžu obrátiť na dobré, vtedy nakazili celú spoločnosť tak, že vtedy boli masy ľudí, ktoré povedali, svet môže byť lepší. Medzi nimi, samozrejme, bola kopa špekulantov, kopa ľudí, ktorí si povedali, že, áno, môže byť lepší, ale iba pre neho a na úkor niekoho. Medzi nimi boli tí, ktorí sa okamžite chopili príležitostí. A možno keď mali v nejakom podniku nejakého známeho, kamaráta, možno keď mali nejakého kamaráta priamo medzi tými, ktorí začali organizovať po revolúcii svet okolo nás, tak namiesto tých ideálov, okamžite začali myslieť na to, ako sa na tom obohatiť. A tam niekde vznikol tento spor, ktorý sa ťahá do dnešného dňa, 25 rokov, medzi tými, ktorí si 25 rokov myslíme, že sme sa začali hýbať smerom k civilizovanejšiemu svetu, a medzi tými, z ktorých ste si povedali niektorí, že kradnúť v malom už stačilo, že odnášať si tehly zo stavby, to už nie je dostatočné, že zobrať si papier od kopírky, to už sa nenosí, a začali ste odnášať budovy, celé kopírky.
Váš koaličný partner, pán Mečiar, a iný koaličný partner, pán Slota, boli pri tom, keď sa v privatizácii dokázala predať firma za 20 mil. korún, ktorá v momente predaja mala 60 mil. korún na účte so splatnosťou 21 dní. A vy budete mať tú drzosť tu rozprávať o privatizácii za Dzurindových vlád? Ja viem, že nebola tá privatizácia úplne čistá, ja som ďaleko od toho, aby som mal ideály o prvých dvoch vládach Mikuláša Dzurindu, napriek tomu ho mám dodnes za najlepšieho premiéra, ktorý kedy v tejto krajine bol. Stále mám tieto dve vlády za tie, ktoré napriek snaženiu vašich koaličných partnerov Mečiara a Slotu dostali Slovensko do Európskej únie, dostali Slovensko do NATO, dostali Slovensko do OECD a naštartovali proces, ktorý ste vy potom mohli dokončiť a ktorým ste dostali Slovensko do Schengenu a eurozóny. Kam ste dostali Slovensko vy?
Jediné, čo vás zachraňuje v tom rebríčku doing business, je zmenená metodika, kde momente, keď sa pozriete na porovnanie jednotlivých parametrov, tak zistíte, že sme o dve priečky klesli a len vďaka zmenenej metodike, keď sa pozrieme na hrubý sumár, tak sme o sedem priečok stúpli. To, že sme s tých sedem priečok vyššie, spomínate veľmi radi. To, že sme tu vďaka zmenenej metodike v meraných parametroch klesli o dve priečky nižšie, už nepoviete.
Zároveň veľmi radi rozprávate o silnom štáte, o silnom štáte, ktorý má stáť na strane slabého človeka, ochraňovať sociálne slabých, vymáhať právo tam, kde treba. Ja vám poviem jeden zážitok z tohto týždňa. Na ulicu Zátišie 35 v Bratislave sa prisťahovala pani z Prešova. Samozrejme, nemám nič proti Prešovu, ale niekto jej tam dal proste rozumy, ako sa to na Slovensku robí. Táto pani v rozpore so zákonom zbúrala svoj dom, dodatočne jej teda bolo schválené búracie povolenie, lebo odčiniť búranie sa nedá, nemôžete jej, samozrejme, prikázať, aby postavila naspäť starý barak. Dostala za to pokutu, tú zaplatila a okamžite začala stavať. Okamžite zaliala betónovú dosku, začala ťahať múry. V momente, keď som tam ja bol, tak tam bol čulý pracovný ruch. Policajti sú tam každý deň, stavebný úrad je tam každý deň. Pritom mestská časť koná a pani hovorí: „Ja mám 18 dní na to, aby som prebrala zásielku. Kým ju nepreberiem, vy tu nemáte čo robiť.“ Je toto to správanie silného štátu, ktorý zabezpečuje práva slabého človeka, že chlapík, ktorý je hneď vedľa a ktorému ona odhalila kompletne celý múr na jednej strane, a pani, ktorá je na druhej strane a tiež má kompletne odhalený celý múr, nemôžu robiť nič iné, len sa prizerajú zo dňa na deň na to, ako im tam ilegálne rastie barak rovno vedľa ich dvora. Ten jeden má hygienický posudok o tom, že tam nebude mať absolútne žiadne svetlo vo dvore, tá druhá má zatečenú pivnicu, majú to nafotené, každý deň posielajú fotky, každý deň sa pozerajú na to, ako klesá hodnota ich majetku, a nemôžu urobiť vôbec nič. Toto je ten silný štát, ktorý stojí na strane slabého človeka. A v tom istom momente silní predstavitelia finančných skupín zakrytí anonymnou maskou firmy v Belize sú nedostihnuteľní.
A my by sme sa vlastne museli uchýliť k podobným praktikám, k akým sa uchýlila tá protikorupčná agentúra v Čechách. Tam to naozaj spravili tak, že poslali tam agenta. Ten tam niekoho podplatil, ten mu dal tie informácie o tom, kto je reálnym vlastníkom tej firmy, a on s tými informáciami išiel domov a potom mu išiel po krku, lebo žiadny legálny nástroj z našej strany nie je na to, aby sme zistili, či napríklad pán Paška je alebo nie je vlastníkom tej belizskej firmy. Pritom jediné, čo môžeme spraviť na našej strane, je vyžadovať od každej firmy, ktorá chce sa zúčastniť verejného obstarávania na Slovensku, aby svojich vlastníkov jednoducho zverejnila. My nemusíme riešiť, ako sa v Belize dozvedeli o piešťanskom CT, ako hovorí Alojz. Náš problém nie je toto, ale to, ako je možné, že významnú časť vybavenia slovenských nemocníc za ceny, ktoré zjavne nie sú trhové, dodávajú ľudia o ktorých absolútne nič nevieme. Toto je zmluva z Fakultnej nemocnice v Trenčíne. (Ukázanie listu papiera formátu A4.) Je tam uvedené jedno CT-čko, päť ultrazvukov, z ktorých len jeden ten ultrazvuk stal 113-tisíc eur (Philips HD 15). Nie je špičkou vo svojom segmente, je špičkou v sortimente Philips, existuje kvalitnejší ultrazvuk od firmy GE, ktorý súkromné ambulancie, napríklad gynekologické, sú schopné kúpiť za 60-tisíc až 65-tisíc eur. Fakultná nemocnica v Trenčíne keď nakúpila CT-čko a päť ultrazvukov dohromady, zaň zaplatila 114-tisíc.
A toto sú tie čriepky, o ktorých ja tu dneska celý večer rozprávam, a toto je tá výzva, ktorú chcem dať občanom tohto štátu. Vážení občania, nemusíte zrovna oznámiť, že kde sa deje tej kšeft, ale významne pomôžete ľuďom, ktorí chcú prísť na kĺb veci, v prípade, ak napríklad váš sused, váš kamarát, váš spolužiak má súkromnú gynekologickú ambulanciu, tak nech nám pošle cenovú kalkuláciu, keď naposledy kupoval ultrazvuk. Nech nám to pošle. Nech to pošle Alojzovi, mne na adresu martin@poliacik.sk, čo je veľmi jednoduché si zapamätať, nech mi to pošle na e-mail a budeme tak vedieť, že dajme tomu 40 gynekológov na Slovensku vo svojich súkromných ambulanciách si kúpilo tie ultrazvuky GE za niekde medzi 60-tisíc – 65-tisíc, možno 70-tisíc eur a vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne bez nejakého špeciálneho zabudovávania, to je vec na kolieskach, ktorú si dovediete tam, kde ju potrebujete, a potom ju na tých kolieskach zase odtlačíte tam, kde ju potrebuje niekto iný, ju kúpili za 114-tisíc. A, vážení občania, veľmi by nám pomohlo na vykreslenie celého tohto obrazu, kebyže nám dáte čo najviac informácií. Súkromné ambulancie, ktoré si musia kupovať tie ultrazvuky, by nám ich mohli dať napríklad, lebo, viete, taký ultrazvuk, to nie je to, že ja si naťukám Philips HD 15 do Google Price a ono mi to vyhodí. Viem, že použité ultrazvuky tohto typu sa predávajú za niekde okolo 50-tisíc eur. Ale neviem, za koľko sa predávajú nové také. Ale viem, že tam vonku je nejaký gynekológ, ktorý ho kupoval minulý rok, rok predtým, pričom jeho kolega ho kupoval rok predtým. A keď mi oni pošlú tie ceny, za koľko to kúpili, tak si to budem vedieť do tej skladačky doplniť. A ak sa reálne ľudia zobudia a dajú nám tieto veci vedieť, tak ja verím tomu, že to dokážeme rozpliesť, že budeme vedieť povedať, že tuto napríklad v tom Trenčíne ten človek, ktorý mi o tom nákupe povedal, mal pravdu, že reálne existujú ľudia, ktorí kvalitnejší ultrazvuk, kvalitnejšie sono kúpili za 60-tisíc a že trenčianska Fakultná nemocnica kúpila päť tých ultrazvukov a za jeden z nich dala 114-tisíc. Ak to je pravda, tak už sa nebavíme o tom, že to nebolo vyplatené, páni kolegovia, už sa bavíme o konkrétnej vate, ktorá niekomu pristála vo vačku, lebo tie ultrazvuky tam už sú. A súčasťou toho je CT-čko, ktoré tiež môže byť predražené. A tiež možno niekto bude vedieť o nemocnici v Salzburgu, alebo vo Viedni, alebo o nemocnici v Čechách, ktoré podobné CT-čko mohli kúpiť. Tiež nám tú informáciu môžu poslať. A zrazu tak zistíme, že firma MEDICAL GROUP, ktorá je na druhej strane tejto zmluvy (Ukázanie listu papiera formátu.), dokázala predať jednak predražených päť ultrazvukov a jednak predražené CT-čko Fakultnej nemocnici v Trenčíne. A už to nebude o tom, že sa tomu zabránilo, lebo sa niekto ozval dostatočne skoro, už to bude vyplatený kšeft. A ja sa ešte raz pýtam na to, na čo som sa spýtal pred nejakými dvanástimi hodinami, keď sa toto zistí, koho hlava padne.
Bolo nám tu povedané, že pán premiér Fico sa k tomu postavil ako chlap a rázne a rýchlo. Tak, po prvé, keby sa k tomu mal postaviť ako chlap, tak nejde na tú tlačovku sám, nechá pani ministerku vyvodiť zodpovednosť voči sebe samej. Na tej tlačovke ona mala byť, ona mala povedať, že ju mrzí, čo sa stalo, ona mala preberať zodpovednosť a ona mala povedať, že odchádza, a nie on, že tam príde a povie: „Ja som ju upratal.“ To nie je ani chlap, ani džentlmen, ani silný postoj. Od pani Zmajkovičovej to nečakám, ale minimálne od ministerky Zvolenskej toto by bol férový prístup. Alebo tam mohli ísť spolu. Ale určite nie je chlapské prísť na tlačovku dvojminútovú a povedať: „Upratal som ministerku zdravotníctva.“
Bolo nám tiež povedané dneska už niekoľkokrát, že sú to tak špecifické prístroje, že existujú možno dve firmy, ktoré sa zúčastňujú tých výberových konaní, a nemôže ich byť viacej, lebo proste tým sa toľko ľudí nezaoberá. Tak pozrime sa na to výberové konanie vlastne v tých Piešťanoch, ako ono prebiehalo. Prihlásili sa doň štyri firmy. Z toho dve boli na hneď na začiatku ale vylúčené. A predstavte si, že takáto firma, ktorá sa prihlási do tej súťaže, lebo chce niečo predať, ani len nezaplatí zábezpeku. No ja by som si vtedy povedal, že tam je len tak naoko a že tá druhá firma napriek tomu, že sú jasne špecifikované technické parametre toho CT-čka aj toho ultrazvuku, ktoré má dodať, tak tieto parametre poruší a tým pádom tiež nechá priestor na to, aby bola z tejto súťaže vylúčená. A ostávajú nám potom dve v tejto vysoko špecifickej záležitosti, ktorá si vyžaduje teda odborníkov, sa nám tú vyrojili dve firmy. A čo je ale zaujímavé, je, že ony obidve ponúknu navlas rovnakú sumu, ale na euro, a nie 1,6 mil., ale 1,595 990 mil., nie 1,599 999 mil., ale 1,595 990 mil. (rovnaká suma, dve firmy). A mi teraz povedzte, prosím vás, ak toto nie je kartelová dohoda, to sú šamani, akože čerpajú informácie z vesmíru z toho istého zdroja, že obidvaja stáli na balkóne, pozerali sa na Mesiac a povedali si 1,595 990 (nula) mil., nie 1,599 999 mil. Niekto jej smrdí Baťom. Čo je toto? To je poctivá súťaž? To je ofajč, to je odrb. A takýchto verejných obstarávaní tu máme pri každej jednej mrti. A my sa potom môžeme, samozrejme, hrať na to, koľko sme prijali systémových opatrení a že bojujeme proti korupcii. Akonáhle už na začiatku štyri firmy vedia, že ja dám takú sumu, ty dáš takú istú, ty nezaplatíš zábezpeku a ty niečo pomrvíš v tej prihláške, tak je jasné, ako to dopadne.
A po elektronickej aukcii brutálne spadla tá cena, to budete čumieť. Po elektronickej aukcii teda suma spadla na 1,595 890 mil., o 100 eur. A bolo to dané. Sa trhali na tej aukcii ale až do krvi tí dvaja. Sa tam išli roztrhať, aby to bola najlepšia cena. Toto je verejné obstarávanie, ktorým sa tu ideme pýšiť, ako dokážeme proste z tých kapitalistov vytrieskať najlepšiu cenu, že ešte s holými gaťami nám to CT-čko dotiahnuť do tej nemocnice? Toto je ono? Veď to je smiešne.
A môžeme mať nádherne nastavený systém, ale keď nebudeme mať reálny nástroj kontroly, keď tu nebude niekto, kto povie, toto je kartelová dohoda a takto to nemôže byť, keď nebude zákon, ktorý povie, že každému jednému, kto sa zúčastňuje môjho verejného obstarávania, musím vidieť do očí, tak sa nedostaneme nikam, tak sa nedostaneme nikam, môžeme mať perfektné protikorupčné opatrenia, môžeme mať perfektne nastavené pravidlá, keď tu nebude exekúcia, ktorá bude vyžadovať základnú ľudskú slušnosť, tak tí, ktorí si tie zákony niekde prečítajú a zaradia nás do tabuľky, nám môže sem prísť potriasť labkou za to, ako sme to perfektne nastavili, ale sa budú diať každý deň takéto odrby (600-tisíc v Piešťanoch, 50-tisíc na tom ultrazvuku v Trenčíne krát 5). Bohviekoľko to bolo na tom CT-čku. Potom tu máme ďalšiu fakultnú nemocnicu, potom tu máme lieky, potom tu máme obväzy, potom tu máme postele (500, 450 kíl), ako to komu vyhovuje. A babka k babce sa vyťahuje z vrecka toho pacienta, toho klienta, toho občana. A pekne sa to hromadí vo vreckách. A to je presne tá otázka, že vo vreckách koho toho je. To je otázka, prečo o 5,29 hodine ráno v nedeľu sme ešte tu, budeme tu aj v nedeľu. Dúfam, že tu budeme aj v pondelok. Dúfam, že tu budeme aj v utorok.
A ja dúfam, že tá moja výzva padne na úrodnú pôdu, lebo nie každý môže byť bielou vranou, nie každý má jednak tie informácie a jednak možno tú odvahu. A my sa môžeme hrať, že mečiarizmus už je preč. Ale choďte sa spýtať ľudí, ktorí sa reálne hýbu v prostredí, kde sa nerozpráva o menej ako 6-ciferných číslach, ktorí dodávajú IT systémy, ktorí dodávajú softvérové riešenia, ktorí dodávajú jednoducho veci, kde keď je menej ako 6 cifier, tak sa ani nevstáva ráno z postele. A títo ľudia zrazu rozprávajú také veci, pri ktorých no chvíľku som sa štorcoval. Ale zastavilo pri mne to čierne auto a ten pán sa ma spýtal: „Pravda, vy máte dve deti?“ A zrazu ten závan toho mečiarizmu je oveľa bližšie, než by sme si mysleli. Na Slovensku sú ľudia, ktorí sú schopní kvôli zárobku vyhrážať sa likvidáciou rodiny. Sú to ľudia, ktorí sa hýbu v prostredí, kde sa vycuciavajú peniaze z tohto štátu. A každý jeden z nich mi povie: „Sorry, Martin, ja v momente, keď by som ti povedal detaily, tak ja nielenže končím v mojom biznise, ale ja končím v tomto štáte. A ja tu mám ženu, ja tu mám deti, ja tu chcem žiť a ja ti jednoducho nič viacej povedať nemôžem.“ Ale je realitou, že hrubokrkí, absolútne neokrôchaní ľudia v momente, keď niekomu z nich ide o zárobok, sú schopní vyhrážať sa likvidáciou rodiny. A keďže stále iba o tom rozprávame a stále hovoríme, že hovorí sa a každý to vie a vtáčiky štebotajú, tak fešáci, ktorí poznajú ten obrázok z druhej strany, sú ešte stále vysmiati, a preto si myslím, že tá mozaika sa musí začať skladať aj z tej našej strany, že ten počet tých informácií jednoducho musí presiahnuť tú kritickú hranicu, tá kritická masa musí byť dosiahnutá, aby to začalo dávať zmysel. A už teraz sú nervózni a keď sa to začína preklápať, tak znervózňujú ešte viacej.
Ja som posledný z tých, kto by volal po revolúcii. Zvlášť slovenský typ revolucionárov nemám rád, nemám rád ľudí, ktorí nás idú odtiaľto vyháňať roxorovými tyčami, nemám rád ľudí, ktorí nepoznajú základné pravidlá slušného správania, nemám rád ľudí, ktorí volajú po znárodnení všetkého majetku, lebo si myslia, že by to dokázali lepšie. Nemám dôveru k slovenským revolucionárom, mám dôveru k slušnému, pluralitnému a demokratickému štátu, ale ak sa nebudeme hýbať smerom k nemu, tak sa budeme nutne hýbať smerom od neho a títo ľudia budú rásť na sile, pri klesajúcej životnej úrovni alebo stagnujúcej životnej úrovni, ekonomickej kríze vo svete, ja som chronický optimista, ale obávam sa, že teraz sme v tom dvojitom véčku iba v strede, že vlastne to ďalšie dno nás ešte čaká, môžeme byť veľmi prekvapení, čoho sa dočkáme, a, už som to tu raz povedal, aj ľudia, ktorí si myslia, že to majú pevne v rukách, jedného dňa môžu byť veľmi prekvapení, lebo ak staviate zámerne spoločnosť tak, že šikovných ľudí z nej vypudzujete von, ak staviate spoločnosť tak, že ľudí, ktorí sú ochotní sa postaviť za základné morálne princípy, vytláčate na okraj, ak staviate spoločnosť tak, že nedovzdelávate svoje vlastné deti, ak staviate spoločnosť tak, že nevychovávate sebavedomých a zodpovedných ľudí za svoje konanie, tak v momente, keď stratíte nad touto masou kontrolu, tak zároveň stratíte kontrolu nad tým, kto ju preberie. Ja viem, že ľuďom bažiacim po moci môže byť nepríjemné podporiť to, aby sme vychovávali samostatné a zodpovedné deti. Ale ak naozaj vychováme iba väčšinovú generáciu závislú od vedenia niekoho iného, sme si istí, že budeme mať vždycky pod kontrolou to, kto ten jeden bude, kto ich bude viesť?
Ja som mal sobotu stráviť na seminári pre rodičov Montessori pedagogiky, kde by som sa dozvedel o tom, ako z môjho syna ide táto škola vychovať jedno sebavedomé a zodpovedné dieťa za vlastné činy. Namiesto toho som musel ísť sem. Ale to, čo mi tam povedali, bol sen Marie Montessori, podľa ktorého žijem aj ja. Maria Montessori verila tomu pred vyše sto rokmi, že ak sa zameriame na deti, ak ich naučíme vážiť si seba samých, dôverovať sebe a dôverovať svetu okolo seba, ak takýchto učiteľov a takýchto škôl bude dostatočne veľa, tak na svete bude mier, už nebudú vojny. A teraz si predstavme tu opačnú situáciu. Ak budeme vychovávať ľudí závislých od systému, ak akýkoľvek prejav individuality, morálneho cítenia a postavenia za vlastné princípy budeme považovať za niečo nežiaduce a vytláčať to na okraj spoločnosti, čo bude výsledkom? A potom výsledkom je opak mieru, výsledkom je vojna. Stalo sa to raz, stalo sa druhý raz, stalo sa to pred sto rokmi. A ak sa nezobudíme, tak sa to môže stať znovu. A potom už to nebude na nás, kolegovia, kto z nás bude rozprávať, kto mal pravdu a kto to zapríčinil, lebo to zoberú do rúk ľudia, ktorých tu ani jeden z nás nechce mať. A to ten fúzkatý pán z Banskej Bystrici je iba odvar, je smiešny.
Tú moju výzvu ešte raz zopakujem. Vážení občania, nepomáhajte opozícii, nepomáhajte stranám, nepomáhajte politikom, pomôžte nám ako ľuďom, ktorí to chceme pochopiť a ktorí tu chceme aspoň v tejto jednej veci spraviť poriadok, ak viete, koľko tá vec, ktorú štátne nemocnice nakupujú za tie peniaze, ktoré sú vo verejne prístupných zmluvách, stojí vo Viedni, v Salzburgu, v Prahe, koľko taký ultrazvuk stojí v Rožňave, v Nitre, v súkromnej gynekologickej alebo urologickej alebo akejkoľvek ambulancii, len nám to napíšte. A my už si s tými informáciami nejako poradíme. A keď tá mapa bude vyskladaná, keď bude jasné, že nie sú to iba Piešťany, ale aj Trenčín, Martin, Trnava, Košice, kde všade je tam minimálne 40-, 50-percentá vata, tak už to nebude iba o tom, že pán premiér na dve minúty príde a povie, že: „Rozprával som sa s ministerkou zdravotníctva, povedala, že odíde, na druhý deň tam dám niekoho, kto je z rovnakej fajty, ako je ona, a v podstate sa všetko hýbe ďalej.“ A už to nebude zároveň o tom, že keď pani Zmajkovičová nahnevá celý parlament tým svojím horalkovým zákonom, tak jej proste jednoducho klepneme trochu po prstoch a už nebude podpredsedníčkou parlamentu, ale už to bude o tom, že sa aj pán premiér začne rozprávať s reálnymi hráčmi, že: „Haló, chlapci, prerastá nám to cez hlavu.“
Dneska som v tej faktickej, ktorú som nedopovedal po vystúpení pána Kaliňáka, chcel povedať ešte jednu vec, že mu držím palce, lebo ak je pravda, čo sa šepká po chodbách tohto parlamentu a práve sme svedkami vybavovania si účtov medzi tou kaliňákovskou a paškovskou fajtou v strane SMER, tak musím povedať, že som plne na strane Kaliňáka, pre dnešok. A držím mu palce. Je možné, že to tak nie je, ale ak to tak je, tak mu ich držím veľmi silno, lebo jedna z mála vecí, ktoré nám tu dnes môžu pomôcť, je, keď sa začnú hrýzť medzi sebou, lebo vtedy začnú robiť chyby.
Prezidentské voľby mohli byť začiatkom, ale zjavne sa otriasli, táto kauza môže byť veľmi vhodným pokračovaním, môže sa to začať pri zdravotníctve, možno sa ozve niekto, kto dodáva softvérové systémy. Alojz tu už rozprával stokrát o tom, ako je nemožné zmerať, koľko stojí napríklad CNS pre štátnu správu. A možno sa tu ešte dozvieme niečo aj o zbraňových systémoch, o obrane. A to nie je o tom, že by nebolo čo nájsť, lebo vždy keď sa stretnete s ľuďmi, ktorí sa v tom prostredí pohybujú, tak povedia, jasné, že sa to deje. Dokonca sa hovorí, že (Ukazovanie rukou.) toto je 20-percentný minister, toto je 30-percentný minister, ten je 15-percentný, mimoriadne slušný, tento je 40-percentný, ten nás zdiera. Ale málokto vám povie, že: „Viete čo? Ja som taký prekvapený, že ja som išiel minule kšeftovať so štátom a nikto po mne nič nechcel.“ (S úsmevom povedané.) No to si vypočujete v nejakej krčme v Apollo Business Centre. Toto sa nehovorí.
A ak máme niekde začať, tak ja si myslím, že to zdravotníctvo je naozaj dobrým štartovacím bodom, a ak máme pri niekom začať, tak začnime pri tom človeku, ktorý to celé kryje, nie zrovna pri tom, ktorý to organizuje. Na toho bude čas v pondelok, v utorok. A teraz hovoríme o premiérovi tohto štátu, o tom, ktorý chcel z toho celého vycúvať, ktorý už má toho plné zuby, ktorý chcel byť prezidentom. A nepodarilo sa mu to. A teraz tam musel zostať trčať a musí to kryť ďalej, lebo sa mu z toho jednoducho nepodarilo vypadnúť. Tak mu to uľahčime a dajme mu dôvod na to, nech z toho môže vypadnúť. Veď má dosť aj dosiahnuté, aj zažité, aj natrápené. To musí byť brutálny stres. Nech si už konečne ide oddýchnuť. Aj nech nám dá svätý pokoj.
Ja tiež neviem, aká je alternatíva. Tiež sa niekedy pozerám okolo seba a hovorím si, že zatiaľ to nejako nevyskladáme. Ale verím v to, že sa to dá vyskladať. Ja si pamätám rok 2009, totižto. Keď sa zakladala SaS-ka, tak ľudia hovorili: „Čo vám šibe? Prosím vás, budete mať 2,5 %, možno ani to nebude a Fico tu je na ďalších desať rokov. To je istá vec.“ Nám to hovorili v roku 2009. A ja som rok spával po dve-tri hodiny denne, lebo som po nociach písal ten náš program, ktorý nikto nečítal, a v tom roku 2010 zrazu vďaka tomu, koľko percent SaS-ka mala, tu Slota bol, ale Mečiar nebol, nebolo na postavenie vlády. A mali sme možnosť to skúsiť. Nie všetko sa nám podarilo, otvorene priznám, ale napríklad zverejňovanie zmlúv je jedným zo základných kameňov toho, že tu túto zmluvu môžem dneska držať v ruke. (Ukázanie listu papiera formátu A4.) Toto by tu za prvého Fica nebolo. Vtedy sa nemohlo stať, že takýto kšeft by mal svoju zmluvu zavesenú na internete. A bola to vláda Ivety Radičovej, tých 18 mesiacov, o ktorých sme tu dneska počúvali, čo všetko strašné sa vtedy stalo. Ja viem, že sa nič také nestalo. Ale veľký výdobytok toho, že dneska môžeme sa niektorým pozerať na prsty, je, že (Ukázanie listu papiera formátu A4.) takáto zmluva, kým nie je zverejnená, jednoducho neplatí. A ak máme na niečom dobrom, čo sa dosiahlo za tých 18 mesiacov, začať stavať, ak máme využiť, že sú po Slovensku ľudia, ktorí si nájdu vo svojom vlastnom voľnom čase čas a prehrabávajú sa tým, tak ešte raz vyzývam, začnime skladať ten obrázok, začnime skladať ten obraz. Nie je možné, aby to bolo tak dokonale zorganizované, že to niekde proste neprdne, že to koliečko nevyletí, že tá strunka nestrelí. Tak dokonalý stroj nie je. Mazivom tohto stroja je strach. Keď strach zmizne alebo aspoň v niektorých častiach toho stroja ho bude menej, tak to začne drhnúť. A ak sa môžeme na niečo spoľahnúť, tak to je to, že princíp, ak pôjdem dole, tak ťa stiahnem so sebou, platí. A to znamená, že keď sa vnútri v tej mašine niekde začne ten systém rútiť a rúcať, tak ten človek povie, že sa to dá do pohybu a: „Okej, letím, ale ty pôjdeš so mnou, lebo sme v tom, kamarát, boli spolu od začiatku.“ A to je tiež dôvod, prečo tu o 5.46 hodine ráno v nedeľu ešte stojíme a sedíme.
Som členom generácie, ktorá si myslí, že všetko je možné. Videl som pred sebou v čase svojho neskorého detstva alebo skorého dospievania, ako sa zbláznil celý národ, na chvíľu sa zbláznil v eufórii, že všetko môže byť lepšie. A tento pocit si chcem znovu a znovu a znovu pripomínať celý život, že všetko je možné. A napriek tomu, že mi všetci budú hovoriť, že svet sa správa inak, že to celé funguje inak, že to je proste hlúpy idealista, ktorý si myslí (hipisák), že môže otočiť svet. Ja viem, ako sa svet správa. Ale zároveň viem, že v ňom existujú ľudia, ktorí dokážu veci otočiť ako tí dvaja z Piešťan, ako tuto Janko Mičovský a že v momente, keď ich bude dosť, tak dokážu ten systém naštrbiť zvnútra.
Mal som ešte prichystanú jednu vec do tohto príhovoru a to je iba veľmi stručná reakcia na príhovor pána premiéra, v odrážkach zosumarizované kauzy strany SMER. (Ukázanie súboru listov papiera formátu A4.) Mám to čítať? (Reakcia z pléna.) Vám je to všetko jasné, vy to všetko poznáte, doma si to opakujete pred spaním. (Reakcia z pléna.) A napriek tomu zaspíte, pani kolegyňa. (Reakcia z pléna.) Je tu J&T podpísané pod zmluvou s SPP-čkom, tajná zmluva Jozefa Brhela so SEPS-om, tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby. A môžeme ísť tak dokola a dokola a potom zase príde pán premiér a povie: „Ajáj, vy ste spravili, aj vy ste dokázali hen platinové sitká.“ To bola tiež teda mimoriadne veľká blbosť.
A stále sa ale nepohneme dopredu, lebo keď si budeme stále ukazovať prstom slovami „aj ty si, aj ty si, aj ty si“ (Ukazovanie prstom.), a my, ktorí sme boli tu chvíľku, nespravili sme ani jedno ani druhé, myslím si, že jediná vec, na ktorej sa môžeme zhodnúť, je, že SaS je strana, ktorá nemá korupčnú kauzu, jedinú, tak sa dopredu nepohneme a občania budú znechutene pozerať sa na nás s tým, že čo to tam tí ľudia v tom parlamente robia s tým, že aj tak sú rovnakí, aj tak všetci kradnú.
Len možnože jednu vec by bolo celkom zaujímavé tým ľuďom ukázať, že predsa len je rozdiel, keď ti niekto ukradne päť eur z vačku a keď ti niekto ukradne auto. To je rozdiel. A v takomto pomere zhruba za posledných desať rokov asi žijeme aj pri tých rôznych vládach, že v zásade chyby, ktoré sa možno udiali na strane aj tej vlády, ktorej SaS bola súčasťou, môžeme rátať v miliónoch. Ale chyby Fica a jeho siedmich rokov pri vláde sú miliardy. A to ten štát aj tá spoločnosť pociťuje celkom inak.
A to vôbec nehovorím o tom, že vláda Ivety Radičovej aktívne podporovala vznik a rozvoj občianskej spoločnosti, že aktívne podporovala tretí sektor, že aktívne podporovala to, aby zospodu prichádzalo čo najviac podnetov, a aktívne podporovala to, aby z tretieho sektora prichádzali riešenia, ktoré si ľudia osvoja a budú pokladať za svoje.
Čo robí vláda Roberta Fica? Vedie virtuálny sociálny dialóg so sociálnymi partnermi. Snaží sa ukázať, že my sa s niekým rozprávame, aby nevyzerala, že je autokratickým orgánom, ktorý robí všetky rozhodnutia. Ja si myslím, že je toho dosť, že tak ako si ľudia mysleli, keď už to Mečiar preháňal, že je toho dosť, tak teraz by si mali začať myslieť ľudia, že aj toho Fica už bolo dosť.
A druhá vec, si myslím, je, že je čas na to, aby ľudia, ktorí stoja na druhej strane barikády, dostali šancu znovu, ale mali by sme sa k nej správať oveľa zodpovednejšie. Ďakujem.