Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja som prišiel do tejto sály včera o 18.30 a odvtedy som túto budovu neopustil, nemám ten, nemám ten luxus ako napr. pán kolega Kolesík, že si môžem odbehnúť sa vyspať a odpočinúť si, a keď sa musím striedať s dvoma alebo troma kolegami na jednej stoličke, tak sa človek potrebuje trošku pretiahnuť a vystrieť. Samozrejme, on si nenechal ujsť tú minútku a rovno to musí prísť fotiť a posielať svojim...
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja som prišiel do tejto sály včera o 18.30 a odvtedy som túto budovu neopustil, nemám ten, nemám ten luxus ako napr. pán kolega Kolesík, že si môžem odbehnúť sa vyspať a odpočinúť si, a keď sa musím striedať s dvoma alebo troma kolegami na jednej stoličke, tak sa človek potrebuje trošku pretiahnuť a vystrieť. Samozrejme, on si nenechal ujsť tú minútku a rovno to musí prísť fotiť a posielať svojim kamarátom na Facebooku. Pošlite aj mne tú fotku, aspoň budem mať pamiatku na dnešné ráno, pán kolega. On to pošle priateľom, ja to môžem ukázať aspoň manželke, ktorú som celý víkend nevidel.
Ale začnem tam, začnem tam, kde som včera skončil. A to je, to je prípad toho piešťanského najprv verejného obstarávania, potom uzavretia zmluvy a postupne prejdem k tomu, čo sme sa napríklad dneska dozvedeli ako nové informácie, a môžeme sa potom nakoniec dopracovať k takému širšiemu, samozrejme, k širším súvislostiam, na základe ktorých som presvedčený o tom, že Robert Fico už by nemal byť predsedom vlády Slovenskej republiky.
Čo sa nám teda stalo v Nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch? Súťaže sa zúčastnili štyri spoločnosti Ad Rem z Dunajskej Stredy, Medical Group z Trnavskej cesty v Bratislave, Meditecon z Mostnej ulice v Nitre a AUDIOSCAN, Nad plážou v Banskej Bystrici. S tým, samozrejme, že Medical Group ako konzorcium viacerých eseročiek nie je možné zašpecifikovať, čo sa týka jeho vlastníckej štruktúry. Takže my vieme síce, že to, aká to firma je, ale nevieme, kto ju vlastní. Máme nejaké vodítka, napríklad, ale tam už sa nám líšia roky a časy, kde napríklad pán predseda parlamentu Pavol Paška hovorí, že skončil v roku 2002, register hovorí, že skončil v roku 2008. Pán predseda parlamentu Pavol Paška hovorí, že odkúpil tieto akcie, teda odpredal tieto akcie. Ale ak ich odpredal za inú ako nulovú hodnotu, čo by sa, čo by zrejme povedal, že ich daroval, ak ich odpredal za inú ako nulovú hodnotu, a teda ich nedaroval, tak predpokladám, že by mal byť niekde zverejnený v jeho majetkových priznaniach zisk, ktorý z toho získal. A ten nikde nie je.
Táto spoločnosť sa zúčastnila tejto súťaže a spolu s ňou teda ďalšie tri tie, ktoré som menoval. Hneď na začiatku boli dve spoločnosti vylúčené, Ad Rem, spoločnosť s ručením obmedzeným, urobila veľmi neštandardný krok. Neštandardný v tom, že oni nezložili ani len zábezpeku na to, aby sa mohli zúčastniť súťaže. A ja sa pýtam, ak už chce firma predávať, ako je možné, že vôbec nesplní základný predpoklad toho, že môže byť zaradená na začiatku medzi solídne firmy, ktoré môžu nemocnici niečo predať. Tým, že nezložila zábezpeku, bola automaticky vylúčená a ostávajú nám tri. Firma AUDIOSCAN uviedla v technickej špecifikácii prístroja, alebo v technickej špecifikácii jedného z prístrojov, ktorý ponúkala piešťanskej nemocnici, nastaviteľné kilowatty minimálne v rozsahu 80 kW až 140 kW a podmienky, ktoré boli určené nemocnicou na prístroj, ktorý chcela kúpiť, boli 80 kW až 135. Čo znamená, že opäť sa nám to zrazu na konci uhne, nesedí technická špecifikácia, firma bola vyradená z možnosti predať čokoľvek nemocnici.
A tuto ďalej to začne byť naozaj zaujímavé. Ako viete, tak tá elektronická aukcia prebieha v dvoch fázach. V tej prvej prídu cenové ponuky predávajúcich a tie potom majú možnosť v elektronickej aukcii títo predávajúci znížiť. A čudujme sa svete, obidve cenové ponuky dvoch firiem, ktoré údajne spolu nekomunikovali, boli 1 599 990 eur. Na euro presne. Nie je tých baťovských 1 599 999 alebo 1 600 000, čo by dávalo zmysel, ale zaokrúhlene na 10 eur. Už tu, ja už v tomto bode ja konkrétne nechápem, ako Úrad pre verejné obstarávanie môže povedať, že podľa neho je všetko v poriadku. Keď si pozrieme matematickú, štatistickú pravdepodobnosť toho, že takéto niečo môže nastať, tak tá pravdepodobnosť je tak extrémne nízka, že aj matematici samotní by ju vyhodnotili ako takmer nemožnú. A áno, tá pravdepodobnosť sa môže znížiť tým, že tá cena sa má hýbať v určitom rozmedzí, ale nemôže sa hýbať v rozmedzí, kde sa trafia dve firmy, ktoré spolu nekomunikujú, na euro presne, tomu neverím.
Ďalší zaujímavý krok nastal v samotnej elektronickej aukcii. Ja som sa zúčastnil ako prísediaci na elektronickej aukcii, napríklad keď sa nakupovali tieto poslanecké počítače tu v Národnej rade. A tam reálne bolo vidno v živom streame, ako nahadzovali jednotlivé firmy cenové ponuky toho počítača s danou špecifikáciou, a bolo vidno, ako tie ceny klesajú, pretože chceli sa dostať na čo najnižšiu cenu a tam bolo aj vidno, že naozaj Národná rada ušetrí pomerne relevantné prostriedky. Nevravím, že tá cena toho počítača je ideálna, ale keď som porovnal, že s čím prišli ako ponukami na začiatku a čo bola nakoniec suma, za ktorú Národná rada kupovala tieto počítače, tie fešácke strieborné nové, tak tam bola pomerne akože signifikantná úspora.
Firma Meditecon ale v samotnej elektronickej aukcii neznížila tú ponuku ani o euro. Ostala pri tej istej ponuke, ktorú dala na začiatku pred elektronickou aukciou, t. j. 159 990 eur. (Pozn. red.: Správne malo byť 1 595 000 eur.) A firma Medical Group znížila svoju ponuku o celých 100 euro. Bavíme sa o šesťcifernej; sedemcifernej sume. To znamená, že finálna, že rozdiel medzi tými dvoma, pred elektronickou aukciou a po elektronickej aukcii, bol 100 eur a finálna suma teda bola 1 595 890, počkaj, tisíc niečo. Hej, 4 100, sorry, 4 100 eur. Jedným znížením. 4 100 eur. Čo v porovnaní s 1 590 000 je koľko? Promile? Stále, stále tu máme porovnanie so sumou v nemocnici, myslím, v Havlíčkovom Brode, kde sa blížila tá suma k miliónu eur. To znamená, že zjavne ten „range“, to rozpätie pre cenovú ponuku je podstatne väčšie, než dovoľuje tých 4 100 euro, o ktorých rozprávame.
Vďaka tomuto jednému zníženiu cenovej ponuky firma Medical Group túto súťaž teda vyhrala a na základe nej bola uzavretá kúpna zmluva. Toto všetko sa dialo pod gesciou odborníka, ktorého netreba znovu púšťať. Videli sme ho tu v tom videu dneska dvakrát.
Čo ma, mimochodom, privádza trochu, vy ste tu, pán Kéry, boli, keď som rečnil prvýkrát. Hovoril som o tom období toho začiatku 90. rokov. A čuduj sa svete, jedným z mojich veľmi, veľmi obľúbených záujmov bola práve beatnická poézia. A beatnická poézia je istým predchodcom moderného hiphopu. A tá myšlienková schéma za tým bola, beatnici ako, beatnici a hipsteri ako priamy predvoj hippies generácie v Spojených štátoch, boli vlastne tá silná protiestablishmentová generácia, ktorá nemala rada konvenčné správanie, nemala rada zošnurovanú vládu, nemala rada konzervatívne hodnoty v zmysle, že nerozumiem, čo mám, že musím niečo robiť len preto, že sa to má, a nie, že by som mal rozumieť, prečo to robiť chcem. A na tomto, na tomto základe pri takzvanej bopovej hudbe, ktorá nadväzovala na začiatky dnešného džezu, sa recitovali beatnické básne a hlavne ľudia ako Ginsberg a ľudia ako Kerouac alebo Diane di Prima alebo im podobní, Lawrence Ferlinghetti, vďaka tomu, že dokázali do tej džezovej hudby alebo bopovej hudby rytmicky recitovať vlastné básne, tak sa stali predvojom vlastne neskoršieho vývoju rapu a hiphopu. A ten myšlienkový základ bol, že nebudem spievať, budem rozprávať svoju novú víziu sveta.
A toto napríklad raperi, ako je Majk Spirit, ktorý mal byť na oslave 17. novembra, alebo môj obľúbený Bene, na Slovensku túto myšlienku ťahajú so sebou ďalej. Ono v tom americkom prostredí sa to potom rozvetvilo do obrovského množstva rôznych prúdov. Jeden z nich je aj o tom, že som najväčší čávo, mám reťaz takú, že by som na nej potiahol kamión, zarábam veľké peniaze. A to je ten, to je ten smer, ktorý razí u nás napríklad skupina Kontrafakt, Patrik Vrbovský zvaný Rytmus a aj Ego, ktorý s ním hrá v jednej kapele.
Ja osobne nemôžem povedať, že by som nevedel oceniť ostrejší jazykový prejav. Myslím si, že, myslím si, že v jazyku by mal byť človek schopný v zásade použiť akékoľvek výrazy, keď je to, keď je to namieste. Ale keď je toho moc, tak mi to vadí. A pri kapelách typu práve Kontrafaktu si myslím, že toho je až priveľmi. Ale nechám im to ako ich špecifickú vec a kľudne nech sa prejavia.
Ale čo mi vadí, je, keď zrazu táto ako subkultúrna záležitosť má byť prezentovaná ako súčasť bežného života a vlastne tento presah sa nám tu dnes stal. A ja si myslím, že to je zrada toho samotného prostredia. Lebo ja nemôžem, ja nemôžem ráno vstávať s tým, že ja som nastavený proti tejto spoločnosti a v priebehu dňa sa zo mňa stane niekto, kto kryje kšeft, kde je závažné podozrenie, závažné podozrenie z toho, že nemocnica v situácii, v akej slovenské zdravotníctvo je, prišla o 600-tisíc až milión eur, prišla by, keby sa im na to nebolo prišlo. Zároveň prišla o 250-tisíc eur na základe nákladov, ktoré s tým súviseli. To znamená nevykonané úkony, ušlá mzda jedného z doktorov, ktorý bol odvolaný, a náhrada tejto mzdy, čo nám dohromady všetky tieto úkony, neviem, čo bola tá tretia položka, ale tvoria 250-tisíc, o ktoré tá nemocnica už prišla.
Zjavne nie som jediný toho názoru, že toto je závažný problém. A preto ma dvakrát mrzelo, ak tento mladý pán, opomenúc jeho výrazivo, povedal, že moja funkcia v tejto veci skončila, lebo cétečko je tam, kde má byť. Tam dve veci sú problém. Prvá, že ani po všetkých informáciách, ktoré vyšli najavo, ten človek nie je schopný dostatočnej sebareflexie, aby pochopil, že tam niečo sa stalo zlé, že tam neboli efektívne a správne použité verejné prostriedky. A tá druhá vec, ktorá mi tam vadí, že keď sa následne ospravedlnil, tak nie za to, akým spôsobom aj pod jeho gesciou prebehol celý proces, ale sa ospravedlnil iba za to, že mohol niekomu ublížiť tým, čo povedal.
A ja si myslím, že odhliadnuc od odborných kvalít takéhoto človeka, ktoré sú zjavne spochybniteľné už len preto, že povedal, že cétečko tam je a ono tam nikdy nebolo, tak morálne nastavenie tohto človeka ho nemôže ani náhodou predurčovať na to, aby bol schopný rozhodovať o sumách takto veľkých. A ja koniec koncov, keď si s každým jedným z vás zrejme, ktorí tu teraz ste, sadnem na štyri oči, tak mi to potvrdíte.
Potom tu máme kúpnu zmluvu, ktorá je uzavretá medzi firmou Medical Group a kupujúcim Fakultná nemocnica Trenčín. Je to kúpna zmluva, ktorá je na jedno cétečko MX 16 a potom tu máme ultrazvuky Philips USG HD 15 trikrát pre gynekológiu, rádiológiu a urológiu, potom USG Nanomax pre ARO a USG HD 7 XE pre interné oddelenie. Dôvod, prečo hovorím tie názvy tých výrobkov, súvisí s tou výzvou, ktorú som dal včera a dnes som ju dal znovu. Ak sa chceme pohnúť ďalej a zistiť, či aj táto zmluva náhodou nie je problematická, tak by nám veľmi pomohlo, ak by sme zistili, za aké peniaze kupuje napríklad takýto prístroj súkromník, ktorý to potrebuje vo svojej súkromnej praxi. Lebo cétečko si len tak niekto do súkromnej praxe v Rožňave nekúpi. Ale ultrazvuk, sono si kúpi každý jeden gynekológ s trošku väčšou ambulanciou, lebo ho jednoducho potrebuje. My sa potrebujeme pozrieť, že či bábätkám to srdiečko bije, či je chrbtica taká, aká má byť, a vlastne všetko, čo sa na tom sone pozerá.
A mňa by veľmi napríklad zaujímalo a celý deň už mi chodia nejaké informácie, takže už si to začínam dávať dohromady, a to, čo som hovoril včera, sa začína potvrdzovať. Philips USG HD 15 sa nakupuje niekde v rozmedzí medzi 60- až 80-tisíc eur. Fakultná nemocnica v Trenčíne ho kúpila za 114-tisíc eur. Tam sa nedá rátať s dodatočnými stavebnými úpravami, to je mašina, ktorú zoberiete na koliečkach, dovediete ju do tej ambulancie, pobeháte po tom namastenom brušku tej mamičky a zase ju odveziete na tých koliečkach odtiaľ preč. Stačí ju zapnúť do elektriky.
Čo je tých 40 litrov? Medzi 80 a 114, to ma zaujíma. Ďalšie, tá HD 15 je za 101-tisíc, ďalšia za 101-tisíc a potom tie nižšie rady sú za 61 a za 60. A ja mám veľmi silné podozrenie, že každý jeden z týchto prístrojov je neúmerne predražený. Dnes som mal možnosť komunikovať s blízkym priateľom, ktorý pracuje blízko ministerstva zdravotníctva v Českej republike a čoskoro budem mať cenové kalkulácie všetkých týchto prístrojov na základe toho, za aké peniaze ich kupujú české nemocnice. A to je len jedna zmluva, to je Fakultná nemocnica v Trenčíne.
Potom tu máme Martin, kde tiež Medical Group predalo cétečko, a zrazu tá fráza Roberta Fica z dnešného dňa, že ani jeden cent, začína byť neúnosne nepravdivá. Už tých 250-tisíc, ktoré súviseli s piešťanskou nemocnicou, bolo vyplatených, už to je škoda. Ak nebude zrušená tá zmluva medzi piešťanskou nemocnicou a Medical Group, tak ďalších 600-tisíc až milión eur bude strata. Ak na každom jednom ultrazvuku, o ktorom som hovoril, sa ukáže, že tých 30 až 40 % vaty je tam navyše a nezodpovedajú nijakej pridanej hodnote, ktorá by bola zazmluvnená v tejto zmluve, tak to máme ďalších 100-tisíc. Ak to cétečko, ktoré kupoval Trenčín, bude mať rovnaký objem vaty, tak to môžeme mať ďalších 200-tisíc, 300-tisíc, bohvie. V Martine si pozrieme zmluvu, tam to tiež môže niečo spraviť, a zrazu zistíme, že lietame v miliónoch eur.
A okej, pani ministerka zdravotníctva za Piešťany musela vyvodiť politickú zodpovednosť, pani podpredsedníčka parlamentu Zmajkovičová bola symbolicky, symbolicky, áno, v podstate prísť o funkciu podpredsedu parlamentu je forma, pre niekoho adekvátna, pre niekoho menej, ale je to forma vyvodenia politickej zodpovednosti. Aj keď nemôžem si nespomenúť na situáciu, keď Iveta Radičová nedopatrením, nedopatrením zahlasovala na cudzom hlasovacom zariadení.
Neviem, či, pani Grečková, vy ste boli vtedy v parlamente, verzia, ktorú som ja počul, bola, že niesla, okej. Nech to ale ako bolo, nech to bolo akokoľvek, nech to bolo akokoľvek, v momente, keď bolo treba vyvodiť politickú zodpovednosť, tak Iveta Radičová položila mandát. A pamätáte si, že to bola, že to bola Renáta Zmajkovičová, ktorá upozornila na toto konanie a veľmi prísne a silno dbala na tom, aby vyvodením politickej zodpovednosti za to bolo, že sa pani Radičová vzdá mandátu.
Osobne nechcem porovnávať, ale myslím si, že čo sa týka spoločenskej závadnosti konania týchto dvoch konaní, tak jeden je možno symbolický a čo sa týka demokratických princípov silnejší, druhý má konkrétne dopady na financie štátu. Ale ak by sme mali ísť podľa merítok, ktoré v tom čase pani Renáta Zmajkovičová uplatnila na Ivetu Radičovú, tak si myslím, že by bolo fér od nej žiadať, aby sa vzdala poslaneckého mandátu. To len na okraj.
Ale okej, bola vyvodená politická zodpovednosť v momente, keď sme zistili, že Piešťany sú prúser. Ja sa ale pýtam, čo s tými ďalšími faktami. Čo s faktom, že predseda parlamentu, druhý najsilnejší ústavný, druhý najvyšší ústavný činiteľ tohto štátu, podľa všetkého klamal, keď hovoril o tom, že skončil v zdravotníctve v roku 2002, lebo záznamy z obchodného registra hovoria o tom, že odpredal svoje podiely v štyroch firmách, myslím, že v štyroch, pán Lipšic o tom dnes hovoril, až v roku 2008. Čo s tým, že na jednej strane pán Paška povie, odpredal som, ale na druhej strane nevidíme príjem, ktorý je povinný zverejniť?
A teraz vlastne sa dostávame k tej otázke, že prečo hovoríte o Paškovi, keď odvolávame Fica. A odpoveď je, ak si premiér Fico nevie v rámci svojich vlastných straníckych štruktúr a kontroly moci v tomto štáte urobiť poriadok s najbližším straníckym kolegom, tak nemôže byť predsedom vlády. Ja by som veľmi rád oveľa bližšie hovoril o tom, prečo Pavol Paška podľa mňa nemôže byť predsedom parlamentu, na schôdzi, ktorá by sa týkala odvolávania Pavla Paška, ale niečo mi napovedá intuitívne, že taká schôdza nebude. Mám silný pocit, mám silný pocit, že keď sa bude hlasovať o programe takejto schôdze, tak palce budú podliehať oveľa silnejšej gravitácii než v bežný deň, hore nado mnou, a budú ťahané k zemi.
Z tohto dôvodu si myslím, že musíme hovoriť o tom, že dvaja, druhý a tretí najvyšší ústavný činiteľ sa zaplietli v tomto momente do pavučiny, z ktorej podľa mňa nemôžu, ak sa všetky tieto podozrenia potvrdia, a ani jeden nepracuje na tom, aby ich vyvrátil, treba povedať, ak sa potvrdia, tak by nemali jednoducho byť na svojich pozíciách.
Ďalšia vec je, už až zľudovela otázka, až zľudovela otázka Alojza Hlinu, ako sa tí hoši v Belize dozvedeli, že v Piešťanoch treba cétečko. Ona vyzerá na základe, ona vyzerá na prvé počutie ako taký jednoduchý fórik, ale za ňou je hlbšia pravda. Možno si spomeniete na prejav pána Lipšica, ono tá firma v Belize nemá napríklad zápisy zo stretnutia valného zhromaždenia v anglickom jazyku, ani v španielskom, ak je teda zo Strednej Ameriky. Ona ich má v slovenčine. Ako je možné, že firma v Belize nepotrebuje prekladať svoje vlastné dokumenty, to je moja prvá otázka. A ako je možné, že sa verejných obstarávaní na Slovensku stále môžu zúčastňovať firmy, ktoré my vlastne nemáme ako zistiť, že komu patria?
Otázka zistenia si majiteľa firmy, od ktorej idem niečo kupovať, nie je iba o tom, že to potrebujem vedieť napríklad kvôli konfliktu záujmov alebo kvôli nezlučiteľnosti funkcií. Ale majiteľ firmy je aj určitou formou záruky toho, že kupujem kvalitný produkt. Keby som ja vám išiel predávať, ja neviem, šijacie stroje, a pritom som maximálne okolo neho išiel u nás doma v obývačke, asi by ste mi toľko nedôverovali, že viem, čo robím. A preto je mi záhadou, že nemá Slovenská republika pri míňaní štátnych peňazí alebo verejných zdrojov tendenciu vyžadovať ten pohľad, symbolický pohľad do očí človeka, od ktorého idem niečo kupovať.
Preto si myslím, že aby sme teda nehovorili iba v rovine kritiky, bolo by vhodné podporiť zákon, ktorý sme predložili na ďalšiu schôdzu a možnože sa dostane na prerokovanie až na tej ďalšej niekedy budúci rok, ktorý v zákone o verejnom obstarávaní bude definovať to, že nesmieme kupovať nič od firmy, ktorá nepreukáže svojich vlastníkov. To by bolo fér. Lebo my nemôžeme prinútiť Belize, aby nám povedalo, kto vlastní firmy na jeho území, lebo tie firmy sú na jeho území presne kvôli tomu, že nám nemôže povedať, kto ich vlastní. Ale môžme vyžadovať od tej firmy, aby preukázala, kto ju vlastní, lebo inak od nej nebudeme nič kupovať.
Dobré ráno, pán minister. Ste podstatne čerstvejší, než keď ste odchádzali včera. No, tak tí, čo sme tu ešte celý čas, tak čerstvejší nie sme.
Problém teda je, problém teda je, že sa nakopilo príliš veľa otázok a nemáme odpovede. Že druhý a tretí najvyšší muž v tomto štáte miesto toho, aby sa snažili na tieto otázky odpovedať, tak nám rozprávajú, ako to bolo pred nimi, kto urobil aký problém, máme tu genézu toho tzv. rozkrádania, častokrát teda ani nie takzvaného, ale toho, máme tu genézu celej tej postkomunistickej transformácie na ten stav spoločnosti, ktorý máme dnes. Ale ak sa máme pohnúť dopredu, tak si musíme zadefinovať nielen to, že od čoho sa odrážame v minulosti, ale musíme si povedať aj, že kam chceme smerovať. A podľa mňa by bolo oveľa lepšie smerovať k spoločnosti, kde napríklad štát vie, od koho a čo kupuje, kde sa zabraňuje tomu, aby sa kupovali z verejných zdrojov predražené tovary a služby, a tak isto by sme mali smerovať k spoločnosti, kde sa nákup takýchto tovarov a jeho výhodnosť riadi výlučne alebo prevažne trhovými princípmi a nie tým, kto koho pozná a kto sa s kým dokáže dohodnúť na vytvorení zdania verejného obstarávania.
Nedávno som mal možnosť sa rozprávať s jedným pánom, ktorý pracuje v rakúskej banke, a porovnávali sme úrokové sadzby na hypotékach v Rakúsku a u nás. A úrokové sadzby sú u nás síce momentálne mimoriadne nízke, ale stále tie rakúske sú oveľa nižšie. A ja som sa ho pýtal, veď tá ekonomika je pomerne teda, pomerne blízko jedna druhej, ako je možné, že máte tie úrokové sadzby tak nízko? A on povedal: No, u vás je neskutočne nízka vymožiteľnosť práva a strašne vysoká korupcia. A tam ma to zasiahlo, lebo som si uvedomil, že vlastne tá korupcia nie je iba spoločenský problém, ale ona napríklad pre rodiny, ako je tá moja, sa ukazuje aj na výške ich každomesačnej splátky hypotéky. Keby bola u nás korupcia nižšia a vymožiteľnosť práva vyššia, keby banky sa nemuseli báť, že budú o svoj, respektíve o majetok, ktorý niekto nedokáže splácať, ony sa ho potrebujú zbaviť, takže ho budú musieť riešiť tri roky namiesto dnešných desiatich alebo rok namiesto piatich, tak tá úroková sadzba by bola nižšie. A keď sa naozaj bavíme o tom, že bežnému slovenskému občanovi naozaj záleží na každom eure, na každej korune, že ju otáča dvakrát, tak ak si uvedomíme, akým spôsobom je toto všetko prepojené, opäť si myslím, že by sme sa mali skôr zamýšľať nad tým, ako tie dodatočné náklady na každej jednej takejto platbe znižovať namiesto toho, aby sme ich nechávali také, aké sú dnes, práve tým, že nerobíme nič s tým prostredím, v ktorom sa títo ľudia pohybujú.
A ak sa máme pohnúť ďalej, tak vyvodzovanie politickej zodpovednosti v prípade takéhoto prúseru, aký máme možnosť vidieť v piešťanskej nemocnici, nemôže byť len symbolické. Pani ministerku Zvolenskú nahradil človek, ktorý bol jej pravou rukou. Celý čas, kedy sa diali tieto nákupy, napríklad vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, v nemocnici v Martine, v nemocnici v Piešťanoch, boli v tandeme. Je pravda, že ministerka bola navrchu, ale pán štátny tajomník podľa všetkého niesol pomerný diel politickej zodpovednosti a podľa mňa je aj vzhľadom k jeho pôvodu a pozadiu nie šťastné vyvodenie takej politickej zodpovednosti, kde človek prepojený s Pentou nahrádza odstúpivšiu ministerku.
Tak isto nie je úplne šťastné, ak vyvodením politickej zodpovednosti je iba strata pozície podpredsedníčky parlamentu. Nie je úplne šťastné, ak predseda parlamentu nie je schopný dôveryhodne dokázať, kedy prestal podnikať, a to štyri roky medzi rokmi 2002 až 2008 už hovoria o pomerne vážnom možnom porušení zákona, pretože si určite všetci pamätáte, že pán Pavol Paška bol predsedom parlamentu od roku 2006 do roku 2010. To znamená, že tam máme dva roky sa prekrývajúce podľa obchodného registra, v ktorých bol stále majiteľom podielu, myslím, že v štyroch firmách v konzorciu Medical Group. Zároveň odpredaním týchto podielov podľa všetkých jeho majetkových priznaní mu nevznikol žiadny zisk. Toto samotné by mohlo byť v štandardnej krajine v európskom prostredí dostatočným dôvodom na to, aby už nebol predsedom parlamentu.
Je podľa mňa skôr pravdepodobné, že sa pozeráme na vrchol ľadovca, než že by sme sa pozerali práve teraz na jeho bázu. Myslím si, že tá spleť, ja som kedysi hovoril o tom, že čo by mohlo symbolizovať, čo by mohlo symbolizovať vlastne to mocenské prepojenie samosprávy, pozícií na súdoch, v prokuratúre, v polícii, v ZMOS-e, v zákonodarnej moci, vo vláde a v súkromnom sektore. Ja som hovoril, že by to mohla byť hydra okrídlená, lebo tie jej chápadielka v podstate zasahujú takmer do všetkých aspektov nášho života a krídla, ktoré má, dokážu prikryť kohokoľvek, koho tie chápadielka držia. A my práve teraz sme iba zasvietili baterkou niekde, kde sa tá hydra môže pohybovať. A jak ju pomaličky začneme pridávať na svetle a začneme ju lokalizovať, tak myslím si, že takých zmlúv, ako je táto, skôr bude pribúdať, než by ich odbúdalo. Skôr začneme rozpletať ten spletenec a tie prepojenia v korupčnom prostredí, než by sme zistili, že už žiadne nie sú. A toto všetko môže byť otázka nasledujúcich týždňov a mesiacov.
Ľudia vždycky v určitej chvíli si povedia, že už toho majú dosť, a kto ste za posledných pár rokov boli v nemocnici, tak ste asi často neodchádzali z tej nemocnice s tým, že ešteže to zdravotníctvo je úplne v poriadku. A ak sa začne dokazovať na základe takýchto prípadov, že nie tisíce, nie státisíce, ale milióny eur mohli v tom zdravotníctve dnes ešte byť a namiesto toho sú vo vačkoch pochybných ľudí v pochybných firmách, tak je pomerne vysoká pravdepodobnosť, že to ľudí naštve, že to naštve dokonca aj vás. Myslím si, že o 3.17 ráno môžeme sa chvíľu zamyslieť nad tou otázkou, že či to za to stojí, či to za to stojí držať, že ak naozaj vidíme.
Ináč toto je jedna vec, ktorá napríklad odlišuje školstvo a zdravotníctvo. Podľa toho, čo si pamätám ešte z čias vlády Ivety Radičovej, pri školstve platí, že pri peniazoch, ktoré doňho dávame, je takmer najlepšej možnej kvality. To znamená, že zvyšovanie kvality školstva takmer priamo súvisí so schopnosťou štátu vliať doňho viacej peňazí. A v zdravotníctve to neplatí. V zdravotníctve toto neplatí. Naše zdravotníctvo pri objeme peňazí, ktoré doňho ide, by mohlo byť podstatne kvalitnejšie. My by sme nemuseli vlievať do zdravotníctva viacej peňazí, stačilo by poupchávať diery, ktorými tie peniaze odtekajú. A možnože, možnože práve pochybné kontrakty firiem ako Medical Group by mohli byť významnými dierami, ktoré potrebujeme upchať. Nemám v sebe už toľko naivity, že by som si myslel, že sa dokážeme od korupcie úplne oprostiť. Korupcia istým spôsobom súvisí so schopnosťou človeka podľahnúť rôznym zvodom a súvisí s jeho, zrejme to nie je prirodzenou potrebou, ale s potrebou uľahčiť si veci. Keď sa môžem k niečomu pomerne ľahko dostať a nemám dostatočne silný morálny kompas, ktorý by ma od toho zadržal, tak sa mi môže stať, že tomu podľahnem. A my, keď sa na toto pozeráme, tak sa môžeme opäť rozhodnúť, že či budeme v školstve, v osvete, v médiách, v treťom sektore tomu aktívne vytvárať prekážky, alebo z toho začneme profitovať.
A politická strana SMER, nevravím, že na úrovni každého svojho člena, ale úrovňou svojej prepojenosti so súkromnou sférou, úrovňou svojej personálnej prepojenosti so štátnou a verejnou správou skôr vytvára prostredie na to, aby sa tam korupcii darilo, než by proti nej bojovala. Sa obávam. Ale na druhej strane verím tomu, že aj v radoch tejto strany sú ľudia, ktorí by to tam radšej nevideli.
A tak isto si môžeme povedať, že možno ak jedno z tých hrubých chápadiel tej chobotnice bude v týchto týždňoch a mesiacoch useknuté alebo aspoň ochromené, možno to aj tomu vnútornému prostrediu pomôže. Možnože tá neochvejná istota, že dnes na nás nikto nemá, bude otrasená a aj ľudia, ktorí sa pohybujú na úrovni možno toho mesta, tej dediny, toho úradu, ktorí prídu a povedia, potrebujem niekde tuto upratať synaka, potrebujem sa dostať k tejto zákazke, k tomuto eurofondu, tak začnú na chvíľku cúvať a chvíľku rozmýšľať. A aj toto by bol posun, aj toto by bol posun.
A možno sa raz dopracujeme do toho stavu, že nie keď predseda parlamentu neprizná nejaký svoj príjem, ale keď sa príde na to, že napríklad tak, ako sa v Škandinávii prejaví, sa odhalí škandál, že na nejakej večeri nejaký minister si nezaplatil zo svojho, ale zaplatil zo štátnych peňazí, tak už toto bude dostatočne silným tlakom na to, aby takýto minister odstúpil. Že tá citlivosť voči prehreškom a tá prepážka medzi tými dvoma peňaženkami, ktoré ten minister vždycky žongluje vo svojich vlastných rukách, tak zhrubne, že niektoré veci, ktoré dnes ešte považujeme za prirodzenú súčasť ministerského alebo úradníckeho života, prestaneme za takéto považovať.
Mnohí z nás si považujú za takmer normálne, že keď niekto má služobné auto, tak pošle šoféra vyzdvihnúť deti zo školy alebo manželku z obchodu alebo pôjde na ňom do kina, a toto všetko je súčasťou, toto je všetko súčasťou zrenia tej politickej kultúry. A ak by sme dokázali začať to rozlišovať na úrovni tých malých vecí, tak verím tomu, že by sme mohli začať šetriť veľké peniaze na tých veciach veľkých. Ak sa začneme oveľa prísnejšie pozerať na verejné obstarávanie ako to, ktoré prebehlo v Piešťanoch, ak napríklad vytvoríme systém, v ktorom by sme nemuseli si zháňať pri každej jednej zmluve alternatívne cenové ponuky, ale rovno by sme ich niekde mali uložené, ak by sme nastavili systém benchmarkov, ktoré by dajme tomu neporovnávali cenu, za ktorú nakupuje štát, s cenou, za ktorú dokáže nakúpiť súkromník, ale keď by sme si nastavili automatický systém benchmarkov, ktorý by porovnával iba jednotlivé štátne inštitúcie medzi sebou, aj to by pomohlo.
Predstavte si, že by sme na internete vedeli zistiť, za aké peniaze nakupujú papier jednotlivé, všetky úrady na Slovensku. Už to by dokázalo vytvoriť pomerne veľký tlak na to, že nejaký kamarát dodávateľ v Rožňave alebo v Kežmarku alebo v Ružomberku, keď by sa pozrel na ten web a zistil by, že okej, celé Slovensko krabicu tohto papiera kupuje medzi 1,50 až 1,80, tak okej, mám síce na úrade kamaráta, ale viem, že ja mu nemôžem spraviť až tak zle, že by teraz sme nahodili na každú krabicu jedno euro navyše, tak to dáme na tých 1,85 nech to netrčí, už tam by ten úrad ušetril. Predstavte si, že by sme pri každej službe a pri každom tovare mali takýto benchmark, už to by nám pomohlo. (Reakcia spravodajcu.) No nefunguje ešte, pokusne, no však bolo to súčasťou programu SaS, som rád, že sa to uplatňuje.
Ak sa teda máme pohnúť k vyššej politickej kultúre, ak máme začať bojovať proti tomu, aby tá koncentrácia moci a jej prepojenie na jednotlivé zložky viedla viacej ku korupčnému správaniu, než by viedla od neho, som presvedčený o tom, že nemôžme ostať pri súčasnej situácii mlčať. A ak by bolo možné odvolávať Pavla Pašku, bol by som za, ale práve teraz odvolávame Roberta Fica, ktorý podľa mňa si s ním nedokáže spraviť poriadok. A kým to nespraví... (reakcia z pléna), to je dobrý nápad, ale nedá sa to, nemôžme zlúčiť tie dve schôdze; a kým to neurobí, myslím si, že je to dostatočným dôvodom na to, aby Robert Fico už premiérom Slovenska nebol.
Ďakujem.
Skryt prepis
