Ďakujem, pán podpredseda. Jedna úplne z prvých vecí, čo som urobil, keď som nastúpil do Národnej rady Slovenskej republiky, som zadal Parlamentnému inštitútu vypracovať štúdiu, ako vyzerajú zákony o lobingu naprieč Európskou úniou, a bol som presvedčený, že tam nájdem best practises, najlepšie skúsenosti s napĺňaním tohto cieľa. Ale musím povedať, že po preštudovaní výsledku zo strany Parlamentného inštitútu som došiel k jednému záveru, a síce, že v dnešnom slovenskom prostredí takýto zákon, nech by bol prijatý v akejkoľvek podobe, treba povedať, že to, čo má pán navrhovateľ vo svojom návrhu, kopíruje zhruba zámer, ktorý som ja mal pred štyrmi rokmi, ale nakoniec som ho nepredložil. A ten dôvod je veľmi jednoduchý. Slovenské prostredie je tak malé, tak kompaktné a tak prerastené inými, než profesionálnymi vzťahmi medzi jednotlivými účastníkmi rokovaní, že toto je zákon, ktorý ak prejde, tak neublíži, ale obávam sa, že nevyrieši problém.
A ten dôvod je v zásade jednoduchý. V momente, keď lobista príde za poslancom alebo iným verejným činiteľom, tak zároveň, keď je lobista, tak je buď spolužiak, alebo bratranec, alebo kamarát jeho kamaráta, alebo sa poznajú, pracovali spolu v jednej firme, nevravím, že museli nutne sedieť v base spolu, ale vždycky je proste nejaký, nejaký druh vzťahu, ktorý v momente, keď niekto ukáže prstom, že videl som vás tam a tam rozprávať sa o tom a o tom, tak povie, no však, ale veď kamaráti sa stretávajú a pijú spolu kávu. A o tom slovenská spoločnosť častokrát je. Kamaráti sa stretávajú a pijú spolu kávu a rozprávajú o všetkom možnom.
Myslím si, že v slovenskom prostredí oveľa viacej potrebujeme teraz tie tvrdé nástroje. Toto je mäkký nástroj vytvárania politickej kultúry, ktorý, keď prejde, určite neuškodí, ale myslím si, že tie tvrdé nástroje, ako kontrola napríklad zostavovania parametrov pre verejné obstarávania, kontrola transparentnosti verejných obstarávaní, tvrdý boj proti kartelovým dohodám, ktoré vznikajú presne na tých kávičkách, to je to... (Reakcia z pléna.) Hej, platenie, no, platenie faktúry je trochu mimo tézy, ale tiež problém. To je to, čo teraz potrebujeme urobiť.
Takže ja by som veľmi nerád pána predkladateľa oberal o optimizmus a rád za tento zákon zahlasujem, ale na základe skúseností, ktoré mám zo štúdia tejto témy z minulosti, obávam sa, že jeho reálny dopad bude asi rovnaký, ako bol reálny dopad schválenia zákona o dokazovaní pôvodu majetku. Tiež to bolo veľké politické haló, ktoré prešlo Národnou radou, tiež sa hovorilo o tom, ako to bude konečne tá päsť, ktorá uderí na ľudí, ktorí nezískali peniaze úplne čestným spôsobom - a skutek utek. A to bol jeden z tých tvrdších, akože tvrdších, nástrojov. Toto je stále ten soft, mäkký nástroj.
Určite takýto zákon potrebujeme, ak chceme deklarovať spoločenskú vôľu na zlepšovaní spoločenského prostredia a prostredia, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia na úrovni všetkých možných sfér obhajovania verejného záujmu. To áno.
Ale ešte raz. Slovensko práve tým, že je geograficky malé, že... - veď neklamme si, ako vždy, keď za nami niekto príde, že potrebuje sa oboznámiť s nejakým budúcim prijímaným zákonom alebo má nejaký návrh, tak k nám prichádza vo väčšine prípadov buď ako niekto, koho už poznáme, alebo ako niekto, koho nám niekto odporučil. Tie, tie, tie väzby nie že by boli všade dané, ale vždycky sa nejaká dá nájsť. A lobistov máme všelijakých. (Ruch v sále.) Máme lobistov, ktorí idú lobovať napríklad do klubu SMK pravidelne alebo MOST - HÍD, oni to potom medzi sebou rozoberajú aj v rokovacej sále. Nenechajú sa rušiť. (Reakcie z pléna.)
No a máme takých lobistov, ktorí prídu obhajovať svoje vlastné záujmy. Ale potom máme veľmi veľa lobistov, ktorí reálne prichádzajú s dobrými nápadmi, ako nejaký zákon vyriešiť, vylepšiť, alebo prichádzajú s témami, na ktoré my sme doteraz neprišli.
Ja mám veľmi dobrú spoluprácu s mnohými ľuďmi z tretieho sektora, napríklad hlavne v oblasti ochrany zvierat. A, áno, aj toto je lobista, ktorý by podľa vášho návrhu zrejme už mal byť potom nejakým spôsobom vystopovateľný a ja by som mal niekde mať napísané, kedy som sa s ním rozprával a o čom. A ja to rád urobím. Ja nemám problém zverejniť ktorékoľvek zo stretnutí, ktoré mám s kýmkoľvek, keď pripravujem nejaký zákon, ale tam, kde by sme to naozaj potrebovali vidieť, tam, kde by sme naozaj potrebovali vedieť, kto sa s kým stretol a kto čo komu dal do ruky a kto čo komu pošepkal, obávam sa, že tento zákon nepostihne a v rámci kamarátčaftov, kávičiek a posedení v nejakej kaviarni sa naďalej tie správne nápady budú dávať do správnych rúk.
Takže určite držím palce kultivácii politického prostredia aj spoločenského prostredia na Slovensku, nemám problém za tento zákon zahlasovať, ale na to, aby sme reálne skultivovali spoločenské prostredie a prostredie, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia vo verejnom záujme, ešte stále potrebujeme oveľa viacej dbať na dodržiavanie pravidiel, ktoré máme, a zavádzať tie tvrdé opatrenia, ktoré v nich sú napísané, a ak chýbajú, tak by sme ich tam mali dopísať.
Ďakujem.
