Ďakujem. Pán podpredseda, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, milé deti, chcem iba veľmi krátko nadviazať na to, čo hovoril pán kolega Viskupič, pretože naozaj teda ja už asi druhý rok sa zamýšľam nad tým, že prečo je takou obrovskou prekážkou autorský zákon minimálne zosúladiť s dobou, ktorú žijeme.
Máme tu niekoľko naozaj, že absurdných situácií, ja si dovolím uviesť niekoľko prípadov. Mladá kapela, slovenská, nemá svojho agenda, nemá nikoho, kto by platil za jej promo akcie, nemá nikoho, kto by ju dostal do rádií a zároveň hrá možno najkvalitnejšiu hudbu vo svojom žánri na Slovensku. Zavesí video s touto svojou hudbou na internet, ale podľa slovenskej súčasnej legislatívy, ktokoľvek, kto by toto video chcel šíriť ďalej a pomôcť jej s tým, aby sa dostala do povedomia slovenskej verejnosti, to nebude môcť urobiť, ak nepodpíše zmluvu táto kapela s každým jedným človekom, ktorý by to video chcel použiť a šíriť ďalej. Napriek tomu, že tá kapela si to výslovne želá, a presne preto ho dáva na internet, to video, aby sa čo najviac dostalo do sveta, tak podľa súčasnej slovenskej legislatívy by museli uzavrieť zmluvu s každým jedným človekom, ktorý by chcel to video posunúť ďalej na to, aby išli v rámci súčasného autorského zákona.
Príklad 2. Máme neskutočne veľa šikovných programátorov, ktorí na Slovensku prispievajú svojou trochou na tvorbe otvorených systémov, ako je Linux, Firefox na Mozille a podobných produktov. Opäť, keby sa mali riadiť vyslovene iba slovenským právom, tak každý jeden modul, ktorý takýto programátor naprogramuje a chce ho sprístupniť všetkým ostatným užívateľom zadarmo, tak nemôže to urobiť, a to len z toho dôvodu, že podľa súčasného slovenského autorského zákona by musel uzatvoriť samostatnú zmluvu s každým jedným človekom, kto si takýto modul chcel vo svojom počítači nainštalovať ako súčasť svojho operačného systému alebo svojho prehliadača alebo čohokoľvek iného.
No aká je prax? Prax je taká, že jednoducho užívatelia internetu na súčasné znenie autorského zákona kašlú, pretože správanie sa na virtuálnych sieťach a vo virtuálnom prostredí jednoducho nie je v autorskom zákone postihnuté. A potom jedným z dôsledkov je to, že akékoľvek pravidlá pre internet nie sú dodržiavané, pretože, keď jednoducho neexistuje úprava toho, ako môže autor nakladať so svojím dielom, keď nemôže vedome sprístupniť svoju vlastnú tvorbu alebo svoje vlastné dielo komukoľvek, komu on chce, tak potom sa naozaj zmazáva aj tá hranica, pri ktorej sa zamýšľame, či stiahnuť film, alebo nestiahnuť film, či používať ilegálny softvér, alebo nepoužívať ilegálny softvér, a či máme mať operačný systém vo svojom počítači kúpený a nainštalovaný za peniaze, alebo si ho stiahneme niekde inde.
Preto si myslím, že by významnou mierou prispelo k utraseniu pravidiel na slovenskom internete to, keby sme v autorskom zákone jednoducho pripustili, že narábanie s autorskými dielami už nie je také, ako bolo pred päťdesiatimi alebo šesťdesiatimi rokmi, že čo človek vytvoril, tak to dával z rúčky do rúčky niekomu inému. My dnes sprístupňujeme akékoľvek dielo, ktoré vytvoríme, tisícom a miliónom ľudí po celom svete. A považujem naozaj za smutné, že náš autorský zákon je v tomto zaostalejší, ako je autorský zákon napríklad Vietnamu.
Máme tu na balkóne decká, máme tu na balkóne učiteľov. Na ministerstve školstva... Čože? Áno. (Reakcia rečníka na hlas z pléna.) Pre prostredie školstva by veľmi pomohlo niekoľko projektov, ktoré už boli rozbehnuté a boli rozbehnuté aj na ministerstve školstva, ale rozbiehali ich aj rôzne vzdelávacie mimovládne organizácie. Systém týchto projektov spočíval v tom, že by sa vytvoril akýsi prázdny rámec, ktorý by kopíroval slovenské osnovy, školské, a do tohto rámce by jednotliví učitelia nahrávali jednak svoje materiály, ktoré majú pripravené na tú ktorú hodinu, mohli by doňho nahrať svoje prednášky z tej danej hodiny, a potom nový učiteľ, ktorý príde do školy a chce sa zorientovať a chce prednášať čo najlepšie, by si z tohto, z týchto ako keby virtuálnych osnov, vytiahol materiály ostatných kolegov po celom Slovensku a na základe toho by mohol skvalitňovať svoje hodiny. Je to veľmi aktuálna téma preto, že z dôvodu, že reformné učebnice ešte stále meškajú, že tu máme osem ročníkov detí, ktoré jednoducho vyrástli bez učebníc, lebo tu bola tak neskutočne spackaná školská reforma pána ministra Mikolaja, tak toto by veľmi významným spôsobom mohlo pomôcť aj novým učiteľom, aj tým učiteľom, ktorí učia ešte stále bez učebníc, na to, aby ich hodiny jednoducho vyzerali lepšie a kvalitnejšie.
A čo to brzdí? Brzdí to autorský zákon. Lebo každý jeden učiteľ, ktorý by nahral tento svoj obsah do takéhoto programu, by opäť musel podľa súčasného autorského zákona mať samostatnú zmluvu s každým jedným iným učiteľom, ktorý by ten jeho obsah chcel použiť.
Toto je tak neskutočne, akože zdravý rozum, že takéto niečo sa, by sa malo umožniť, že ja si naozaj len veľmi ťažko viem predstaviť, prečo by ste, páni kolegovia zo SMER-u, nemohli za ten pozmeňovák zahlasovať a prečo by bolo nutné naozaj čakať až na to, že to pán minister prinesie v rámci novely autorského zákona možno koncom tohto roka alebo možno začiatkom roka minulého? Preto vás naozaj prosím, pozrime sa na to, ako na niečo... Budúceho, už som aj ja magor. Naozaj vás prosím, pozrime sa na to ako na čisto vecnú otázku. Nevnášajme do toho politikum. Je neskutočne veľa ľudí, ktorí roky čakajú na to, aby sa táto vec na Slovensku upravila, aby mohli naozaj sami určovať, akým spôsobom má byť zaobchádzané s ich dielom.
Ja nemám nič proti tomu, keď chránime autorom, autorov proti tomu, aby im boli diela kradnuté. Ale keď autor samotný si želá, áno, dávam celé svoje dielo svetu a nech si s ním robí čo chce, alebo si želá, dobre, môžete to šíriť ďalej, ale musíte spomenúť autora, alebo si želá, rozkúskujte to kľudne na jednotlivé tóny a použite ich vo svojich skladbách, ako nejaký dídžej. Má to by on, ktorý zadefinuje nejaké podmienky, akým spôsobom bude zadefinované, zadefinované, akým spôsobom bude narábané s jeho dielom, a nikto iný. A jediné, o čo nám ide, je otvoriť tento priestor. Preto vás naozaj prosím, podporte tento pozmeňovák, nejde o žiadnu politiku. Ide o veľmi jednoduchú a prostú vec: akceptujme, že žijeme v 21. storočí.
Ďakujem veľmi pekne.
