Videokanál poslanca

Alojz, hlavne ten úvod tvojho príhovoru ma zaujal. Škoda, že si nešiel trochu viacej do hĺbky, lebo to sú témy, ktoré popravde by som rád počul trochu rozobrané. Hovoril si o Bismarckovi v 1889 roku, keď Bismarck zavádzal priebežný dôchodkový model, stredná dĺžka života bola 48 rokov. Peniaze z priebežného dôchodku dostávali ľudia nad 70 rokov. To znamená, že drtivá väčšina ľudí v tom systéme, ktorý dodnes pretrváva v Európe, sa dôchodku nikdy nedočkala, takže bolo veľmi ľahké ho financovať, lebo ten strom demografický bol veľmi široký naspodu a úzky navrchu. Dnes sa nám ten strom otočil. V roku 2011 máme strednú dĺžku života niekde okolo 75 rokov a tam sa už zarátavajú aj napríklad deti, ktoré umrú veľmi tesne po narodení, takže sa nikdy dôchodku nedožijú, ale dôchodkový vek máme niekde pri šesťdesiatich dvoch rokoch. To znamená, drvivá väčšina ľudí sa toho dôchodku dožije a ten systém jednoducho ukazuje, že je neudržateľný a musí zlyhať. Zlyhá v celej Európe, tak ako si povedal, pretože Európa v dnešnej dobe naozaj je tým socializmom rozmaznaná, v dlhoch. A na svoju vlastnú rozmaznanosť a pýchu jedného pekného dňa doplatí. S tým súhlasím. A keď nás dobehne Čína, India, Latinská Amerika, kde je ten kapitalizmus, proti ktorému tu naši kolegovia tak broja, naozaj je oveľa ranejší, než je ten náš, tak nás to pekne udrie po chrbte odzadu.
Preto musíme vymyslieť niečo nové. A ja myslím, že druhý pilier a tretí pilier v dôchodkovom systéme sú krokom k tomu novému. A osobne som presvedčený o tom, že zavedenie odvodového bonusu by bolo finálnym krokom k tomu, aby sme to nejakým spôsobom nastavili na novú úroveň.

Ďakujem, pani predsedajúca. No, začnem pánom Martvoňom. Pán Martvoň, zverejnil som zdroj, z ktorého tá fotka pochádza, presne ako internetová etiketa káže. V prípade, že vám to naďalej vadí, ja rád vašu tvár nakreslím, keď bude treba. Potom už budem mať autorské práva k tomu obrázku.
Hlúposť toho výroku, ktorý je pri nej na internete a každý si ho môže prečítať, ostane zachovaná. Takže toľko k tomu.
A čo sa týka ostatných faktických poznámok. Súhlasím, pani poslankyňa Žitňanská, s tým, že vážnosť tohto zákona je zrejme vysoko nad čímkoľvek alebo mnohými zákonmi, ktoré boli v skrátenom legislatívnom konaní schvaľované predtým. O to dôležitejší by mal byť ten krok, ktorý by mohol byť vykonaný v tejto Národnej rade, ktorý by sa mohol udiať, a to jest, že by sme ako jeden muž odmietli skrátené legislatívne konanie a jednoducho ukončili túto nešťastnú sériu a potvrdili ďalší krok v tom, že sa vyvíjame smerom k niečomu, čo by sa právnym štátom mohlo nazvať.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, hostia, pani predsedajúca, pán minister, budem hovoriť hlavne o tom, akým spôsobom sa staviame k dodržiavaniu zákonov, zákonných podmienok a všeobecne pravidiel právneho štátu.
Keďže témou nie je zatiaľ meritum zákona, vyhnem sa tomu, čo je v navrhnutej novele zákona o sociálnom poistení, a budem hovoriť výhradne o tom, že ho máme predložené v skrátenom legislatívnom konaní.
Pán spravodajca, pán Podmanický priniesol pomerne podrobnú štatistiku o tom, ktorá vláda koľko zákonov schválila v skrátených legislatívnych konaniach. A môžeme bez akéhokoľvek prikrášlenia povedať, že áno, čo sa týka zneužívania tohto inštitútu, tak všetky doterajšie slovenské vlády majú svoje maslo na hlave.
Rovnako môžeme povedať, že čo sa týka vzťahu poslaneckej snemovne k rokovaciemu poriadku, takisto častokrát nejaká zvyklosť a zvykové právo bola postavená nad úroveň zákona a snemovňa Národnej rady bola postavená do pozície schopnej rozhodnúť o čomkoľvek, bez ohľadu na to, čo zákon hovorí.
Slovensko je ešte stále transformujúcou sa krajinou, bez ohľadu na to, či si to priznávame, alebo nie, my máme ešte stále veľmi ďaleko od právneho štátu v tom klasickom slova zmysle. A máme ešte stále ďaleko od vyspelej demokracie napriek tomu, že v štatistikách celosvetových sa medzi vyspelé demokracie už zrejme môžeme rátať.
Viac ako štyridsať rokov systematického ničenia hierarchie hodnôt spoločnosti, ktoré sme zažili na Slovensku, sa podpísali aj na tom, že vzťah k zákonu a vzťah k štátu nie je to isté ako napríklad v škandinávskych krajinách, ktoré sociálnodemokratická strana SMER nám chce dávať za vzor.
A tak sa dostávame do situácií, že vyhlasujeme o štáte, že niečo môže alebo musí, alebo vlastní, alebo má robiť, bez ohľadu na to, aby sme sa pozreli na to, že akým spôsobom sa nám doteraz štát vyvíjal.
Vyhlasujeme, že dodržiavame zákon, ale vždycky iba vtedy, keď nám to vyhovuje. Vyhlasujeme, že tí, ktorí práve vládnu, pošliapavajú pravidlá a pošliapavajú to, podľa čoho by sme sa mali riadiť, ale v momente, keď sa dostaneme ku kormidlu, neváhame použiť tie isté prostriedky.
Myslím si, že rovnako ako zrušenie priestupkovej imunity, zrušenie trestnoprávnej imunity, zavedenie zverejňovania zmlúv na internete, aj koniec takýmto praktikám by malo byť jedným z míľnikov, ktorým potvrdíme, že Slovensko sa stáva ozajstným právnym štátom, ktorým potvrdíme, že si začneme reálne ctiť zákon a že naozaj budeme počúvať to, čo máme napísané v ústave, a síce, že ako zvolení predstavitelia občanov tohto štátu sa budeme výhradne a výlučne riadiť iba tým, čo nám povoľuje zákon.
Vážení poslanci vládnej strany SMER, teraz je loptička na vašej strane kurtu. Môžete byť tými, ktorí povedia, áno, prečítali sme si zákon, priznávame, že tie podmienky sme nesplnili, že to, čo označujeme ako dôvod na vznik veľkej hospodárskej krízy, je len výmysel. A tento zákon do skráteného legislatívneho konania nepatrí. Môžete o tom rozhodnúť, môžete tým potvrdiť, že sme tento míľnik dosiahli, a nastaviť tým úplne inú latku pre akúkoľvek budúcu vládu, ktorá sem jedného dňa po vás príde.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja sa pripájam k pánovi Viskupičovi, on ma predbehol. On je neskutočne rýchly.
Ďakujem.

Ľudo ďakujem za väčšinu vecí, ktoré si povedal. Chápem, že niektoré si musel povedať vďaka situácii, ktorá tu vznikla v piatok a už aktuálna nie je. A myslím si, že čo si človek, ktorý ho ešte videl, to tvoje vystúpenie v piatok, si z neho odniesol fakt, že vládna strana SMER je stále nervóznejšia a už sa nebráni použiť akékoľvek prostriedky k tomu, aby len nasilu, čo najrýchlejšie pretlačila tento zákon cez hlasovanie parlamentu, PR kolesá strany SMER šľapú na plné obrátky, dokonca až do takej miery, že dva dni po sebe sa najčítanejší slovenský denník zaoberá posilovaním pána premiéra. Vidíme, že naozaj už každý jeden nástroj, ktorý sa dá použiť, je použitý na to, len aby ľudia nemysleli na fakt, že im ide vláda siahnuť na dôchodky, na budúcnosť a na nasporené prostriedky, z ktorých mohli v budúcnosti čerpať v čase svojej staroby. Ja ale verím, že aj vďaka tomu, že táto rozprava už trvá toľko, koľko trvá, a médiá sa k nej stále vracajú, aspoň čriepky z toho, čo tu hovoríme, sa medzi ľudí dostanú a takisto vďaka petícii, ktorá je stále podpisovaná a už čoskoro bude mať 100 000 podpisov, tá zvesť o tom, že strana a vláda istôt svojimi ranami istoty stále štedrejšie rozdáva údery všetkým obyvateľom Slovenska, sa naozaj dostane von a ľudia si to uvedomia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Podľa § 26 rokovacieho poriadku ods. 1 navrhovateľom, ak je vláda, môže v jej mene vystúpiť len poverený člen vlády a ostať aj navrhovateľom počas prerokúvania. Mám pred sebou uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 388 z 30. júla 2012, ktoré hovorí, že poverený odôvodní návrh vlády na tejto schôdzi parlamentu, bol minister sociálnych vecí. Zmenila sa nejakým spôsobom dikcia rokovacieho poriadku, alebo ja zle niečo chápem, ale nemal byť pán navrhovateľ celý čas tu? Ďakujem.

Vážené, vážené dámy, vážení páni, starý dobrý Robert Fico je naspäť. Tá vľúdna maska, ktorú si nasadil na začiatku tohto volebného obdobia, konečne je v prachu, tam kde ju mal v rokoch 2006 až 2010, kedy ju ani len nevytiahol, tak teraz ju na chvíľku vytiahol, tváril sa civilizovane, tváril sa ako človek, pre ktorého dohody niečo znamenajú a dnes sme konečne sa dočkali starého dobrého "kokakolového" Roberta Fica, tak ako ho poznáme. Je neskutočné, že vôbec má pán premiér drzosť rozprávať o nejakých dohodách, ktoré akože platili doteraz, už pri ÚVO sme videli, ako si ctí dohodu s opozíciou a ak má byť toto trápna výhovorka, aby v budúcnosti neexistovala akákoľvek šanca, aby opozícia mohla kontrolovať túto vládu, tak to si naozaj našiel veľmi zlý čas.
Keby sa bol býval včera napr. zúčastnil grémia, kde sme hovorili o tej džentlmenskej dohode zo začiatku tohto volebného obdobia, tak by sa dozvedel, že zo všetkých úst opozičných poslancov, ktorí tam boli, zaznelo, že nikto túto dohodu nespochybňuje. Povedali sme, že ju rešpektujeme a povedali sme aj to, že čakáme zmenu v rokovacom poriadku, ktorá by umožnila Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa správala na základe zákonných postupov. My nemôžeme vytvárať iba na základe džentlmenskej dohody priestor pre to, aby sa dlhodobo nedodržiaval zákon. Áno, dialo sa predtým, niekoľko rokov sme sem vnášali napríklad telefóny do sály napriek tomu, že rokovací poriadok to zakazoval, ale takáto praktika jednoducho nie je dobrá a treba ju odstrániť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, keďže stále trvajú pochybnosti o tom, že či boli splnené všetky podmienky pre skrátené legislatívne konanie pre zákon 461/2003 o sociálnom poistení, navrhujem bod č. 1 vyradiť z programu. Ďakujem.

Miro, ďakujem, že si vniesol do toho trochu faktov a opäť trochu kontextu hlavne o tom, ako to vyzerá vo svete. Možno ešte ďalšia vec, nad ktorou sa zamýšľame málo a hovoríme o nej málo, a ja, ak sa mi podarí prihlásiť do ústnej rozpravy, tak to potom spomeniem, je, že štát nie je v každom štáte to isté. Že vo Švédsku štát znamená niečo dramaticky iné ako štát na Slovensku, že v Nórsku štát znamená niečo dramaticky iné ako štát na Slovensku. A napriek tomu, že pán Blaha si myslí, že štát je univerzálne zrejme to isté v každej krajine a mali by sme sa k nemu správať rovnako, tak ja si myslím, že to je obrovský omyl a podľa toho by sme sa tiež mali potom správať k tomu, že čo a ako tomu štátu zverujeme, resp. ľuďom, ktorí niečo ako štát riadia.
A ešte malá rada. Ak chceš vzdelávať pána kolegu Kolesíka, tak jemu stačí dať väčšinou nejaký lístoček a moc sa ho nepýtať na to, že čo s ním v rokovačke robí on. To stačí.
Vďaka, dovidenia.