Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, členovia vlády, vážení hostia, prvá vec, ktorú som urobil, keď som sa pozeral na programové vyhlásenie tejto vlády, bolo Ctrl F a zadal som si do vyhľadávania slovíčko sloboda. Dokument hovorí nula, neni. Skúšal som v iných gramatických tvaroch, v singulári nula, neni. Tak skúsil som v pluráli aspoň a nejaké štyri, päť kúskov sa tam našlo, ale vždycky iba v tých takých prilepených, floskuloidných vyjadreniach o tom, ako treba ochraňovať, hlavne v medzinárodnom práve a v medzinárodných stykoch, ako treba ochraňovať slobody a zaoberať sa slobodami a v justícii, aby, ako treba ochraňovať slobody, ale sloboda ako hodnota, na ktorej by mala byť postavená naša spoločnosť, v programovom vyhlásení tejto vlády chýba, a tak mám také podozrenie, že sloboda tejto vláde smrdí, prekáža, vadí, že sloboda nie je niečo, čo by táto vláda chcela, aby si občania Slovenska pestovali, aby na nej stavali, aby ju rozvíjali. Nechcú slobodu občanov zvyšovať, maximálne tak, chcú všeobecne zadefinované a medzinárodnými dokumentmi popísané slobody chrániť, a to je málo.
Jedna oblasť, kde ma to mimoriadne mrzí, je oblasť školstva. Pán minister je tu, som rád, že počúva. Nie je blbosťou, nie je blbosťou, pán minister, že slobody je v školstve málo. Vy to sám viete. Učiteľ nemá slobodu učiť tak, ako by chcel, lebo je zavalený byrokraciou, papiermi a nariadeniami a nie je možné, aby sa poctivo pripravil na hodinu len kvôli tomu, že musí na základnej škole vyškrtávať triedne knihy sprava doľava a na gymnáziu zľava doprava. (Hlas z pléna.)
Však, ale hovoríš, že hovorím blbosti, tak mu hovorím, aký je stav.
Slobodu nemajú ani deti. Snažili sme sa to riešiť. Slobodu nemajú ani deti. Napriek tomu, že oni sú tými, ktorí budú formovať budúcnosť tohto štátu, tejto krajiny, budúcnosť Slovenska, nepýtame sa ich, aké sú ich potreby. Opäť máme ministra, ktorý podľa programového vyhlásenia vlády vie, ako bude vyzerať v budúcnosti tento svet. Vie, aké budú potreby trhu, vie, aké budú potreby spoločnosti, vie, čo deti potrebujú, a z moci štátom mu zvolenej, on im to do tých rukách dá, a to je zle.
Už som to povedal včera a zopakujem to ešte raz. Učitelia vychovaní drezúrou 70. rokov, nemôžu vzdelávať deti 20. rokov 21. storočia, pretože sú to pre nich mimozemšťania, oni im nerozumejú, oni nevedia, ako rozmýšľajú, čo chcú a aké majú potreby, a preto by sa mali v prvom rade od nich učiť.
Vo svete stále viac zaznieva potreba tzv. Child-oriented education, vzdelávania orientovaného na potreby dieťaťa. Nepýtame sa, čo potrebuje spoločnosť. Nepýtame sa čo potrebuje pracovný trh, pýtame sa, čo je najväčšou potrebou dieťaťa a čo mu musíme na školách dať na to, aby spoločnosť bola v budúcnosti podľa našich predstáv, hodnotových, a tam je to jednoduché. Dieťa má mať čo najviac slobody, už od útleho veku troch rokov, sa má čo najviac rozhodovať. Má poznať svoje hranice, ale v rámci nich má samourčovať svoju vlastnú cestu a toto sú princípy, ktoré aj do predškolského aj do základnoškolského aj do stredoškolského prostredia by sme mali zavádzať. To sú princípy, na ktorých bolo písané aj programového vyhlásenie bývalej vlády, a to sú princípy, ktoré dnes v programovom vyhlásení vlády chýbajú.
A musím smutne konštatovať, že aj z posledných vyjadrení a krokov pána ministra to vyzerá, že kým doteraz sa školstvo aspoň po maličkých kúskoch pohybovalo vpred, tak ak nezmení svoj názor a svoje postupy, tak žijeme veľký skok dozadu, naspäť do 70. rokov 20. storočia, kedy štát vedel najlepšie, čo je pre deti dobré, dopravil im to priamo do lavíc, každému rovnako, píšte všetci modrým perom, iná farba nebude.
Druhá vec, ktorá ma mimoriadne zarazila v programovom vyhlásení vlády, a pán Blaha možno bude so mnou súhlasiť, keďže ho považujem za intelektuálneho strážcu sociálnodemokratických princípov v tomto parlamente a teším sa na konfrontáciu s ním. Programové vyhlásenie vlády hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobro. Proti tomu nič nemám. Áno, rodina je základným prvkom spoločnosti, ale nie je jediným. Áno, heterosexuálni ľudia sú väčšinou v tejto spoločnosti, ale nie sú tu sami. Tak som si nalistoval ďalej v tom programovom vyhlásení vlády, že čo sa hovorí pri menšinách. Hovorím si, ó menšiny majú vlastnú kapitolu, super, a tam len národnostné. Žiadne iné menšiny nemáme v tomto štáte? Napriek tomu, že Stano Fořt tu už nesedí, neverím, že bol jediným teplým poslancom tejto snemovne. Nejaký tu ešte bude, máte tu ďalej bratov, sestry, deti, kamarátov, nebudeme myslieť aj na túto menšinu v tomto štáte? Pán Blaha, nepatrí to k základným atribútom sociálnej demokracie v modernej Európe? A ja sa pýtam, ako ďalej? Ďalšie štyri roky budeme ignorovať, že tu máme štyri alebo viacej percent obyvateľov Slovenska, ktorí sa nemôžu domôcť svojich základných práv na šťastný a spokojný život v tejto spoločnosti?
Ja vám poviem jednoduchý príbeh. Predstavte si, v malej obci vyrastá teplý Janko, celá dedina to o ňom vie a otec vychovaný v katolíckej viere, nie je úplne tolerantný, vykáže teplého Janka z domu. Teplý Janko príde do Bratislavy, lebo tu sa stratí, nájde si priateľa. Pätnásť, šestnásť rokov s ním žije v monogamnom peknom vzťahu, majú spolu vzťah, spoločný majetok, spoločné záväzky a jedného pekného dňa na ulici Kapucínskej, studená električka teplého Janka prejde. A teraz ten jeho partner príde do nemocnice, spýtať sa po šestnástich rokoch vzájomného spolužitia, ako sa má ten môj Janko, ako sa mu darí, a oni mu povedia: "Vy ste cudzí človek, my vám nemôžeme nič povedať." Príde faktúra domov za telefón, teplý Janko nevie faktúru zaplatiť, ale partner nemá nijaký spôsob, aby dokázal za neho splatiť jeho dlhy, lebo je preňho cudzím človekom. A keď nebodaj, tá električka trafila dobre a teplý Janko to neprežije, tak všetok jeho majetok zdedí ten jeho bigotný otec, ktorý ho vyhodil z domu a pre jeho blaho a pekný život neurobil nič, a jeho partner, v tom byte, na ktorý nemá žiadny nárok, bude plakať a nebude môcť urobiť vôbec nič.
Tak sa pýtam. Bude to pokračovať ďalej? Budeme túto menšinu naďalej ignorovať? Budeme ignorovať to, že sú to ľudia, ktorí majú svoje potreby a potrebujú si zastať svoje základné spoločenské postavenie v tejto spoločnosti? Budeme ich vynechávať z každého dokumentu, ktorá každá ďalšia vláda v tomto štáte prijme? Ak chcete vedieť zopár detailov, ako si žijú títo ľudia, čo chcú a čo sú ich základné požiadavky na to, aby mohli v tejto spoločnosti normálne fungovať, pozývam vás 9. júna 2012, príďte na Pride, porozprávajte sa s nimi. Ručím vám za to, nebudete vidieť žiadne polonahé kreatúry, ktoré tam ovešané perím budú tancovať na námestí. Budete vidieť normálnych ľudí, v normálnych vzťahoch, s normálnou, často romantickou predstavou o celoživotnom monogamnom spolužití, ktorí chcú jednoducho, aby spoločnosť uznala, že tu sú a že existujú.
A aj keď v programovom vyhlásení vlády o nich nie je ani slovo, pevne dúfam, že táto vláda na nich nezabudne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Jeden klenot za druhým, ale budem reagovať teda na predrečníka. Ono je to veľmi ťažké vniesť nejakú rozumnú nôtu do tak nevzdelaného prostredia. Lebo keď kolegovia proste v jednej vete vedia povedať, rovná daň a DPH a iní si myslia, že vyššie príjmy z rovnej dane sme získali iba vďaka tomu, že predtým tu bol bordel. Nie, ono to bol reálny dôsledok dobrého systémového opatrenia. A keď sa pozrieme do Európy, že teda, ktoré krajiny majú problémy a ktoré ich nemajú, no tak ja opäť spomeniem tie dva vysunuté prípady.
Na jednej strane kolegom spomínané Španielsko, Taliansko, to jest socialistami vedené nezodpovedné krajiny, ktoré už teraz nazývame prasiatkami, lebo raz nevedia, ako sa z toho bahna vymotať, a na druhej strane to Estónsko, o ktorom stále rozprávam, ktoré je takou peknou vlajkovou loďou rozumného liberálneho zmýšľania a ako jedno z mála v Európe nemá problém. Tak prečo by sme mali vašimi socialistickými, resp. aby som reagoval na predrečníka, ich socialistickými návodmi riešiť problémy, ktoré práve socializmus v Európe spôsobil? A prečo by sme sa nemali pozrieť na liberálne zmýšľajúcich, napríklad Estóncov, a brať si z nich príklad, aby sme sa z tohto marazmu dostali? A ja sa sám seba stále pýtam, aj tebe tú otázku ako predrečníkovi dám, prečo?
Ďakujem veľmi pekne.

Pani kolegyňa, hovoríte mi z duše. Mňa, keď sa pýtali novinári pri formovaní tejto vlády, či nominácia pána ministra Čaploviča je dobrou alebo zlou, povedal som, že to nie je až taká zlá správa, lebo ako predseda výboru bol otvorený podnetom z vonku, často pôsobil priam mlado v niektorých svojich názoroch, ale v momente, keď padla naňho ťarcha úradu, tak cítime spiatočníckosť. A už prvé kroky, ktoré ministerstvo pod jeho vedením podniká, vrhajú na celú budúcnosť školstva na Slovensku veľmi zaujímavý tieň.
Ako príklad možno spomenúť sedemnásť rokov úspešne fungujúce šesťročné gymnázium v Martine. Sedemnásť rokov fungujúci projekt, ktorý iba kvôli tomu, že Štátny pedagogický ústav nebol schopný mu dať dôstojný štatút, musí teraz končiť. Namiesto toho, aby ministerstvo hľadalo spôsob, akým aj alternatívne spôsoby vzdelávania, ak vykazujú dobré výsledky, boli zaradené do siete škôl, namiesto toho tu nastupuje tupá jednotvárnosť a snaha o to, aby sme boli všetci rovnakí, aby sa všade učilo rovnako, aby všade vyrastali rovnaké deti s rovnakými výsledkami učené rovnakým spôsobom. Toto nie je cesta, pán minister.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. No, pán Muňko nielenže myslí na svoj vlastný dôchodok, tiež myslí na zabezpečenie svojich vlastných detí, a to až do takej miery, že doteraz nie je jasné, na základe čoho bola uzavretá zmluva medzi SATUR-om a Národnou radou. Prečo bolo požadované, aby na toľkých letiskách mal dodávateľ leteniek svojich pracovníkov a prečo to nakoniec vzišlo, že SATUR bola jediná možná organizácia, ktorá dodnes dodáva predražené letenky Národnej rade, a pán Muňko, samozrejme, má z toho svoj grošík.
Ďalšia vec, bol to práve pán Muňko, ktorý, keď robil riaditeľa Sociálnej poisťovne, sa dopustil nehorázneho kroku, keď znemožnil ľuďom, ktorí by aj dodatočne uhradili peniaze, ktoré dlžili Sociálnej poisťovni, dostať sa ku svojim vlastným dôchodkom, hlúpo predal pohľadávky tretej osobe, inej firme a tým pádom všetci títo ľudia, ktorých pohľadávky voči Sociálnej poisťovni boli predané preč, aj keď uhradia všetky svoje záväzky, ktoré kedykoľvek voči štátu mali, už alikvotnú časť z toho v rámci dôchodku nikdy v živote nedostanú a ostanú doživotne okradnutí o svoje vlastné dôchodky, aj keď si všetky svoje záväzky splnia. A tento človek, ktorý nesiaha ani ministrovi, ani súčasnému riaditeľovi Sociálnej poisťovne ani po päty, ide rozprávať o tom, že by sa niekto mal hanbiť, tak to je taký akútny nedostatok sebareflexie, že to som ani u človeka s oveľa nižším vekom už dávno nevidel.
Ďakujem veľmi pekne.

Uf, uf, pán kolega, hodina. To ste ako svojím prvým vystúpením predbehli mnohých parlamentných matadorov. Vidím, že vzniká nová legenda v Národnej rade Slovenskej republiky. Držím vám palce. Nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým témam, pretože ste ich načrtli také obrovské množstvo, že nemám na to dostatok času, ale v jednej veci ma ten váš pohľad na svet popravde trošku zaráža, a to je preceňovanie úlohy štátu v živote jednotlivca a snaha diktovať jednotlivcom veci v oblasti ich súkromného života. Tá prvá sa prejavila napríklad vo vašom príspevku tým, že ste deti v nemanželských zväzkoch vyhlásili za deti s nižšou mierou ochrany alebo s nižšou mierou istôt. Môžem vám povedať, nie je to pravda. Deti, ktoré sú v manželstve, aj deti, ktoré sú v nemanželskom zväzku, požívajú v právnom systéme tohto štátu rovnaké postavenie a rodičovské práva a povinnosti sa týkajú pri týchto deťoch obidvoch rodičov rovnako. Čo sa týka viacgeneračných domov, možno máte veľké šťastie na svokru, ale ručím vám za to, že mnoho mužov a žien v tomto štáte veľmi čaká na to, kedy môže bývať sám alebo kedy môžu bývať sami, lebo zlá svokra je častokrát horšia, než dobrá choroba. A čo sa týka liečení závislosti, tam tiež treba sa pozrieť na to, že aj závislosť sama je chorobou. Bez ohľadu na to, čo človeka k nej viedlo, treba sa k nemu správať ako k pacientovi.
Ďakujem.

Chcel som dať najprv procedurálny návrh, aby ste, pani predsedajúca, sledovali, kto na koho reaguje v poznámkach, nabudúce to urobím. A k pánovi ministrovi, no, jedna vec je istá. Vláda, ktorá odišla po osemnástich mesiacoch, v riešení takzvanej rómskej problematiky určite urobila viacej ako štvorročná vláda Roberta Fica pred ňou. Takže keď sa budeme pozerať na to, kto a akým spôsobom čo riešil, vy tiež ste neprišli s čistým štítom, neprišli ste ako nepopísaný kus papiera, a namiesto toho, aby ste sa poučili aspoň z tých štúdií, ktoré tu máme za posledných desať rokov, tak prichádzate s riešeniami, ktoré všade inde na svete už opustili. Rozprávate o internátnych školách a podobných hlúpostiach a neučíte sa z toho, čo ľudia už mali možnosť urobiť v iných krajinách, ale prichádzate s ideologicky motivovanými zlými riešeniami, ktoré situácii nepomôžu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Lucia, ďakujem ti za tento príhovor. Som rád, že pri tak vážnom probléme, ako je situácia koncentrovanej chudoby v osadách, hlavne na východnom Slovensku, ale aj v iných miestach, dokážeme hovoriť odborne a s referenciami na skúsenosti v podobných situáciách inde vo svete.
Rád by som sa vrátil hlavne k tej predškolskej výchove. Existuje zaujímavý údaj, ktorý nám hovorí, že takmer každé dieťa v rómskych komunitách, ktoré absolvuje predškolskú výchovu, skončí strednú školu. Hovorila si, 18 percent detí z rómskych komunít chodí do škôlok, teda zhruba 18 percent rómskych detí má oveľa vyššie šance, že skončia stredoškolské vzdelanie ako tie ostatné. Myslím, že už len toto samotné hovorí v prospech faktu, že sústrediť sa na vzdelávanie hlavne detí vo veku medzi tretím a šiestym rokom života je kruciálne a veľmi dôležité. Prečo? Pretože keď nám príde šesťročné dieťa do školy, nevie po slovensky a nemá základné hygienické návyky, tak len so zvládaním základných funkcií, ktoré v spoločnosti potrebuje, má tak veľké problémy, že veľmi ľahko prepadne sitom a skončí v špeciálnej škole. Ak by sme cez predškolské vzdelávanie dokázali tieto deti naučiť základným zručnostiam sociálnym, hygienickým aj jazykovým, tak nám nebudú v prvých ročníkoch vypadávať, a môže sa nám stať, že ten počet stredoškolákov, ktorí skončia, nám rapídne vzrastie, veľmi pekne ďakujem. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Mičovský, oceňujem optimizmus, keď čítate programové vyhlásenie vlády, len vidím, že už máte svoje skúsenosti a nenecháte sa opiť rožkom. Teraz vyšla nová informácia, práve včera, nové vedenie Štátnych lesov podalo žiadosť na ministerstvo životného prostredia na vyťaženie rezervácie Pilsko a Babia hora. Sám určite viete, že sú to jedny z posledných originálnych smrekových lesov na Slovensku, takže aj vás nabádam ako poctivého ochrancu lesov na Slovensku, poďme sa hlavne pozerať na to, čo vláda koná a činí, a nie, čo dokážu jej úradníci zbúchať na kus papiera. Ďakujem.

... návrh mám, aby sa dodržiavali procedúry a nechali sa dobehnúť faktické poznámky, pretože ak by ktokoľvek teraz dal faktickú poznámku počas vystúpenia pána ministra, tak nebudeme vedieť, na koho vlastne reaguje. Za normálnych okolností vždycky sa nechajú dobehnúť faktické poznámky, bez ohľadu na to, či si pán predseda vlády to praje, alebo nie a potom, podľa normálnych zvyklostí vystúpi člen vlády. Takže by som bol rád, keby sa nezavádzali nové maniere hneď na prvom zasadaní Národnej rady. Ďakujem veľmi pekne.