Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.7.2012 o 15:02 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 3.7.2012 15:02 - 15:08 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, ak tento zákon neprejde cez Národnú radu, tak žiaci a študenti na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha v Martine budú prvými obeťami súčasného vedenia ministerstva školstva. Asi nebudú poslednými podľa legislatívnych zámerov, ktoré máme možnosť vidieť pre nasledujúce týždne a mesiace, ale nie je nutné, aby nimi boli.
To, čo máme možnosť vidieť v Martine, je ukážkové zlyhanie štátu. Zlyhanie parlamentu, zlyhanie ministerstva, zlyhanie inšpekcie. Napriek tomu, že vzdelávací program, ktorý tam bol 17 rokov testovaný, sa vo všetkých parametroch ukázal ako úspešný, nemôže pokračovať ďalej a aj Štátny pedagogický ústav podľa správy, o ktorej hovoril kolega Hrnčiar, povedal, že jedinou prekážkou k tomu, aby ho pustili do plnej prevádzky, je zmena zákona, ktorá medzitým na šesťročné gymnáziá zabudla.
A ja sa pýtam, čo je našou prácou v tomto parlamente? Nemali by sme práve vytvárať podmienky nato, aby to, čo je úspešné, mohlo pokračovať?
V školstve to funguje tak, že existuje nejaká väčšinová tendencia, ktorá sa ukazuje väčšinou na štátnych školách, a potom existujú experimentálne, rôzne nové prístupy ku vzdelávaniu a na ich základe sa môže potom aj tá väčšinová, tá väčšinová cesta na tých väčšinových školách prispôsobiť a zobrať si z nich to najlepšie, aby sme mohli postupne vzdelávací proces a výchovný proces na našich školách zlepšovať.
Častokrát práve súkromné školy zavádzajú nové postupy, nové technológie, pristupujú k deťom inak, a ak sa to overí, potom aj štátne alebo verejné školy môžu si to najlepšie, čo sa z týchto experimentov dozvedia, prebrať do svojich osnov, do svojich štandardov a takýmto spôsobom sa vyvíjať.
Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha nie je súkromná škola, nie je experimentom, je dlhodobo uznávanou výbornou vzdelávacou inštitúciou, ktorá stava(stavia) na dobrých základoch, má výborných učiteľov a všetci študenti, ktorí šesťročné gymnázium absolvovali, hovoria o tejto škole v superlatívoch. Takisto pedagógovia, ktorí tam učia, si pochvaľujú práve prácu s deťmi od 12 rokov nasledujúcich šesť rokov, lebo - presne ako hovoril kolega Hrnčiar - práve ten prechod v období dvanástich rokov od konkrétneho k abstraktnému a ku kreatívnejšiemu mysleniu umožňuje začať s nimi pracovať, s týmito žiakmi, na inej úrovni a vzdelávanie ťahať kvalitatívne lepšie než napríklad na osemročných gymnáziách alebo potom na štvorročných klasických.
To, čo chceme spraviť touto novelou, je jednoducho nechať dobrý projekt pokračovať ďalej. Nechceme zavádzať nové šesťročné gymnáziá, nechceme otvárať nové školy. Napriek tomu, že na mnohé z týchto otázok možno máme každý iný názor, na jednej veci by sme sa mali zhodnúť. Ak v mizérii slovenského školstva máme ostrovček pozitívnej deviácie, ak môžme konkrétne ukázať na konkrétnu školu a konkrétny program, že toto funguje a malo by to mať štátnu podporu, tak je našou psou povinnosťou oceniť prácu tých pedagógov, vedenia školy a oceniť investíciu do sedemnástich rokov vytvorenia kvalitného programu a jednoducho ich nechať, aby v tejto práci pokračovali ďalej.
Oni od nás nežiadajú peniaze, aby sme ich podporili, oni od nás nežiadajú novú budovu ani novú telocvičňu, nežiadajú nič iné, len jednu jedinú vetičku v zákone, ktorá by im umožnila pokračovať v práci, ktorú začali.
Ja viem, že aj medzi kolegami v strane SMER je veľa takých, ktorí nie s každou myšlienkou, ktorú presadzuje minister školstva, súhlasia. Ja veľmi dúfam, že pri tomto zákone ukážeme, že najprv je parlament, až potom je vláda, a umožníme dobrému projektu pokračovať ďalej v práci a umožníme tak aj to, aby sme na Slovensku neboli všetci rovnakí, nebola každá škola rovnaká, ale aby keď sa niečo ukáže ako kvalitné, tak to bolo podporené a mohlo existovať ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.7.2012 14:43 - 14:44 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Igor, ja síce nie som úplne priateľ vodenia občanov a spotrebiteľov za ručičku, myslím si, že človek by mal vždy byť zodpovedný a ostražitý v kontakte aj s reklamou, aj s akýmkoľvek predajcom, či už tovaru, alebo služby, a mal by si byť vedomý toho, že sa musí dozvedieť všetky informácie predtým, než pustí peniaze z ruky.
Ale na druhej strane súhlasím s vami aj s dôvodovou správou v tom, že, ako hovorí presne kolega Viskupič, nemal by byť ani vodený za nos a mal by byť schopný rozdeliť jeden produkt od druhého na základe porovnateľných údajov. Rovnako ako pri pôžičkách alebo iných finančných produktoch v poslednej dobe, v posledných rokoch sa sprísňovala legislatíva tak, aby bolo možné porovnávať úrokové sadzby a ľudia aby sa mohli rozhodovať na základe porovnateľných údajov, aj tu si myslím, že poskytnutie celkovej ceny základného balíka zájazdu aj s poplatkami je niečo, čo na trhu prospeje a zvýši to kvalitu aj samotných produktov, lebo nebudú predávané na základe zavádzania, ale budú predávané na základe ponúknutia naozaj kvalitného produktu.
Takže nemám problém tentokrát váš návrh podporiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.7.2012 11:41 - 11:42 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pán Bugár, ja som nehovoril konkrétne k tomuto návrhu, že podporujem to znenie. Hovorím o tom, že treba opätovne otvoriť diskusiu o zmene rokovacieho poriadku ako takého. Tento návrh môže byť krok dobrým smerom, nemusí byť. Ak ho posunieme do druhého čítania, môžme ho prekopať kompletne a nájsť iné technické riešenie. Hovorím o tom, že napríklad ten paragraf, ktorý hovorí o prítomnosti laptopov a telefónov v rokovacej miestnosti, flagrantne porušujeme každý jeden, ktorý tu sedíme, a napriek tomu nikto už roky nemá snahu konkrétne tento jeden paragraf zmeniť. Ak hovoríte o postupnom zlepšovaní, čakal by som, že aspoň tento jeden paragraf už dávno v rokovacom poriadku nebude.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.7.2012 11:37 - 11:39 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, tak ako tu teraz sedíme v tejto poloprázdnej miestnosti, každý z nás v tejto chvíli porušuje zákon. Počítač, telefón, ktorý máme na stole alebo vo vačku zapnutý, je v príkrom rozpore s rokovacím poriadkom. Áno, vy ste teraz tam ukázali nejaké vtipné video kolegom, ja som stále na facebooku, nehovorím, že na tom stave je niečo zlé. Treba využívať technológie a komunikovať s voličom. Ale o jednej veci to hovorí, náš rokovací poriadok je sto rokov za opicami a treba s tým niečo robiť.
Vítam túto snahu zo strany kolegov, ale myslím si, že naozaj je to iba prvým z tisíca krokov. Viem, že pán predseda parlamentu je otvorený k spolupráci naprieč politickým spektrom. Overilo sa to už pri zmene ústavy pri trestnoprávnej imunite a dúfam, že rovnako konštruktívny dialóg, ako sme mali pri trestnoprávnej imunite, by bolo možné dosiahnuť aj obnovením práce skupiny na rokovacom poriadku.
Ten materiál, ktorý bol pripravený pred zhruba dvoma rokmi, je pomerne rozsiahly. Rokovací poriadok bol pripomienkovaný niekoľko mesiacov všetkými vtedajšími parlamentnými stranami, a preto by som vás, pán predseda, rád poprosil, či by ste sa mohli aspoň krátko vyjadriť k tomu, či takáto skupina by mohla začať znova pracovať a že by sme rokovací poriadok dali na úroveň 21. storočia. Nemuseli by sme sa baviť iba o tom, akým spôsobom budeme dokazovať svoju prítomnosť v parlamente, ale všeobecne jednak prispôsobiť text rokovacieho poriadku novým technológiám a jednak možno zmeniť niektoré procedúry, ktoré dlhodobo robia šarapatu v legislatívnom procesu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.7.2012 11:15 - 11:18 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Áno, máte pravdu, pôvodne bol určený pán poslanec Procházka, beriem to za neho.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti uložené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Predkladaný návrh je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovensko viazané, ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh zákona nepredpokladá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie alebo informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúrach Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 1. júna 2012 č. 87 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2012 14:30 - 14:32 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Kolegovia zo SMER-u neviem, či počúvajú napríklad štátneho tajomníka, keď rozpráva, ale ja si myslím, že ak používa rétoriku, v ktorej hovorí o nedostatkoch kádrov na Slovensku, tak normalizačný valec je celkom dobrá rétorika, ktorá by sa mala odraziť naspäť. Ja nemám nič proti, proti nastaveniu dobrých pravidiel. Určite, odkedy sedím v tomto parlamente, hovorím presne o tom istom, potrebujeme dobré pravidlá, ale dobré pravidlá také, ktoré, po prvé, nechávajú slobodu v rukách učiteľov, aby mohli učiť takým spôsobom, aký sami uznajú za najlepší. To je prvá vec. Druhá, pravidlá financovania také, aby neboli zvýhodňovaní alebo znevýhodňovaní niektorí zriaďovatelia. To znamená rovnaké pravidlá pre verejné školy, súkromné školy, cirkevné školy takým spôsobom, aby nebola diskriminácia dieťaťa na základe zriaďovateľa školy, do ktorej chodí. A po tretie, pravidlá, ktoré jednoznačne potrestajú porušovanie tých predchádzajúcich dvoch. To znamená, že ak niekto nevie poriadne hospodáriť s peniazmi, alebo neučí takým spôsobom, ako si štát predstavuje, tak by tam mala byť nie trest, ale, ale doporučenie alebo odporučenie, akým spôsobom má toto všetko urobiť. Ja som nehovoril vo svojom príhovore v prospech návrhu, ktorý máme na stole. Ten som zhodnotil a povedal som, že áno, spomenúť si na kvalitu je dobré, ale treba to spraviť koncepčne, ale hlavne som sa venoval tomu, že ako by to koncepčné malo vyzerať. A podľa mňa by to malo vyzerať tak, že o výchove svojich detí a vzdelávaní svojich detí by mali rozhodovať hlavne rodičia a nemal by to robiť centrálne štát.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2012 14:17 - 14:22 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Budem hovoriť len v krátkosti, ale nemohol som si pomôcť. Oceňujem, oceňujem akúkoľvek zmienku o zarátaní kvality do hodnotenia škôl a do systému ich financovania. Čím viacej kvality zaradíme medzi parametre, na základe ktorých sú školy platené, tým lepšie bude možné na trhu so vzdelávaním rozoznať dobré od zlého. A to dobré podporiť.
Preto považujem ten návrh, ktorý máme teraz na stole, za cestu dobrým smerom, ale pri tom kombajne, ktorý sa na školstvo chystá v nasledujúcich mesiacoch z rúk ministerstva školstva, sa obávam, že aj keby, aj keby tento návrh prešiel, pán kolega, tak nám hrozí veľmi ťažký normalizačný valec v nasledujúcich mesiacoch, ktorý, bohužiaľ, aj keby tento návrh prešiel, tak jeho účinok zrejme zneutralizuje.
Porozprávajme sa teda o tom, že čo by, čo v tom školstve naozaj potrebujeme, a možnože sa to donesie aj do uší pána ministra. Rozpráva nám tu už nejaký ten týždeň o fínskom modeli, tak si pozrime, že čo by vlastne v tom školstve sme aj podľa fínskeho modelu mali mať. A na základe toho sa pozrime na to, že čo by sme mali v školách hodnotiť.
Nesúhlasím s pani kolegyňou v tom, že, že normatívne financovanie škôl je zlé. Normatívne financovanie škôl je dobré za predpokladu, že je dobre nastavené, ale to nastavenie, ktoré máme, to určite zlé je. Pretože nijakým spôsobom nerozlišuje kvalitu od nekvality a nedáva priestor na to, aby kvalita bola zvýhodnená.
Určite nie som priateľom rozhodovania od zeleného stola. A to, čo ste vy, pani kolegyňa, spomínali, mi ho tak trošku pripomína, lebo ja neviem, na základe akých kritérií a kto by mal posudzovať, že ktorá škola potrebuje koľko miest, akým spôsobom budeme vyhodnocovať to ideálne naplnenie. A skôr mi to pripomína také nejaké centrálne plánovanie, a nie súťaž rôznych prístupov ku vzdelávaniu, z ktorej by malo prirodzeným spôsobom vyjsť to najkvalitnejšie ako to, čo máme podporiť a nejakým spôsobom aj finančne ohodnotiť.
Ja skôr presadzujem normatívne financovanie, v ktorom by boli ale všetky prvky zahrnuté spolu. To znamená, to, čo teraz dávame v jednotlivých chlievikoch cez sto rôznych príspevkov na kúrenie, na kapitálové výdavky a tak ďalej, zhrnúť do jedného normatívu, ktorý bude na hlavu dieťaťa, ale tento normatív nedať škole, ale dať ho buď študentovi samotnému, alebo jeho zákonnému zástupcovi.
A takýto normatív, v podstate sumu peňazí, ktorá má pokryť náklady na vzdelanie jedného dieťaťa, potom bude môcť každý rodič, zákonný zástupca, dať do rúk škole, ktorá, ktorá potom má to jeho dieťa vychovávať. A takýto normatív, určite uznáte, že by splnil tie kritériá, že podporuje kvalitu, ale tá kvalita nebude vyhodnocovaná centrálne štátom, ale bude to kvalita, ktorú vyhodnotí zákonný zástupca každého dieťaťa individuálne.
Teda naspäť k návrhu. Hodnotím ho ako, ako pripomienku toho, že na kvalitu máme myslieť, ale určite by som očakával skôr koncepčnejšiu prácu zo strany ministerstva, ale obávam sa, že sa jej tak skoro nedočkáme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2012 14:13 - 14:14 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Súhlasím s tebou, Richard, v tom, že vyzdvihnutie kvality škôl je namieste, ale osobne považujem tento návrh za akýsi štek dobrým smerom, že v podstate hovorí o tom, čo by sme mali oceniť, ale veľmi málo a nekomplexne hovorí o tom, ako by sme to mali dosiahnuť.
Ja už som to v tomto pléne povedal niekoľkokrát a zopakujem to znovu, hodnotenie kvality škôl potrebuje najprv svoju samostatnú vlastnú metodológiu a musí byť tak externé ako interné. K hodnoteniu kvality škôl musíme jednoznačne prirátať vzájomné hodnotenie učiteľov, hodnotenie manažmentu ich škôl, hodnotenie žiakov, ktoré sa týka učiteľov a takisto rodičov, ktorí by mali byť do toho procesu zakomponovaní.
Až potom, keď budeme mať komplexný obraz jednak o výuke, o inovatívnych prístupoch k výuke a o tom, ako túto výuku vnímajú učitelia, žiaci a manažment školy, až potom môžme nejakým spôsobom výsledok takéhoto hodnotenia zarátavať do normatívu a takým spôsobom zvyšovať, zlepšovať podmienky kvalitnejších škôl na trhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2012 14:34 - 14:36 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pán kolega, čo sa týka toho, že ako má alebo nemá byť menená ústava, možno už len keby sme sa pozreli na zoznamy ľudí, ktorí stáli pri zrode tej americkej a tej slovenskej, tak by sme pochopili ten kvalitatívny rozdiel, že prečo možno tá americká ústava nepotrebovala zďaleka toľko zmien, ako by potrebovala po 20 rokoch tá slovenská. Ja nevravím, že zrovna v tejto jednej veci, ale v mnohých iných.
A druhá vec, veľmi ma prekvapilo to tvoje podcenenie priamej demokracie. Ja musím povedať, že pri mnohých otázkach spojených z priamou demokraciou tiež som opatrný, ale na druhej strane si myslím, že je to trend, ktorý pri rozmachu, jednak pri prudkom zvýšení vzdelanosti a pri rozmachu informačných technológií je jednoznačne trendom tejto doby. Že priama demokracia stále viac bude vstupovať do rozhodovacích procesov v jednotlivých krajinách a možno až vtedy sa naozaj stane, že politické špičky začnú investovať do vzdelávania svojich obyvateľov viac, než to robia napríklad slovenskí politici doteraz. A potom sa reálne stane, že to, čo nazývame demokraciou, sa aj stane demokraciou, že ľudia svojím vlastným prispetím a s plnou zodpovednosťou za svoje rozhodnutie, podobne ako to robia Švajčiari, budú vo veľkej miere formovať budúcnosť svojej krajiny. Nevravím, že to má byť zo dňa na deň, ale určite by som ich za bezmyšlienkovité stádo, ako mohlo vyznieť z toho tvojho príspevku, nepokladal.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2012 15:27 - 15:29 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Richard, ďakujem za veci, ktoré si povedal, lebo vracajú vlastne ten problém, ktorý teraz rezonuje v celej Európe, naspäť tam, kde sme ho videli predtým, než sa na základe neviem čoho, ale nakoniec rozpadla naša bývalá vláda. Mnohí ľudia vrátane našich bývalých koaličných partnerov už chápu, že my sme vtedy mali pravdu, že veci, o ktorých sme hovorili, sa stanú. Keď zástupcovia Európskej únie a Európskej komisie rozprávali o tom, že Grécko podržíme za každú cenu, nie je šanca, že by vypadlo z eurozóny, a my sme vtedy tvrdili, že sa to musí stať, tak už dnes všetko napovedá tomu, že sa to nakoniec stane.
Je zaujímavé rozprávať možno ústami niektorých našich kritikov o tom, že by nemali vládnuť účtovníci. Ja často súhlasím s tým názorom. Ale na druhej strane aj politik alebo štátnik by mal vždy myslieť na to, že má iba obmedzený rozpočet, obmedzený počet peňazí a akonáhle začne svojimi politickými a štátnickými krokmi míňať viac, než si môže dovoliť, tak smeruje presne do toho marazmu, v ktorom je teraz Európska únia a na ktorý mieni naša sociálnodemokratická vláda nastúpiť do vlaku, ktorý sa volá európska cesta. A napriek tomu, že všetci vidíme, že ten vlak sa rúti do nie do pekných miest, tak len kvôli tomu, že má na sebe nápis európska cesta a toto je európska cesta a toto je európsky spôsob rozmýšľania, tak my naň naskočíme a do tých nepekných miest sa na ňom so zbytkom Európy budeme viezť. Výborne.
Skryt prepis