Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, ak tento zákon neprejde cez Národnú radu, tak žiaci a študenti na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha v Martine budú prvými obeťami súčasného vedenia ministerstva školstva. Asi nebudú poslednými podľa legislatívnych zámerov, ktoré máme možnosť vidieť pre nasledujúce týždne a mesiace, ale nie je nutné, aby nimi boli.
To, čo máme možnosť vidieť v Martine, je ukážkové zlyhanie štátu. Zlyhanie parlamentu, zlyhanie ministerstva, zlyhanie inšpekcie. Napriek tomu, že vzdelávací program, ktorý tam bol 17 rokov testovaný, sa vo všetkých parametroch ukázal ako úspešný, nemôže pokračovať ďalej a aj Štátny pedagogický ústav podľa správy, o ktorej hovoril kolega Hrnčiar, povedal, že jedinou prekážkou k tomu, aby ho pustili do plnej prevádzky, je zmena zákona, ktorá medzitým na šesťročné gymnáziá zabudla.
A ja sa pýtam, čo je našou prácou v tomto parlamente? Nemali by sme práve vytvárať podmienky nato, aby to, čo je úspešné, mohlo pokračovať?
V školstve to funguje tak, že existuje nejaká väčšinová tendencia, ktorá sa ukazuje väčšinou na štátnych školách, a potom existujú experimentálne, rôzne nové prístupy ku vzdelávaniu a na ich základe sa môže potom aj tá väčšinová, tá väčšinová cesta na tých väčšinových školách prispôsobiť a zobrať si z nich to najlepšie, aby sme mohli postupne vzdelávací proces a výchovný proces na našich školách zlepšovať.
Častokrát práve súkromné školy zavádzajú nové postupy, nové technológie, pristupujú k deťom inak, a ak sa to overí, potom aj štátne alebo verejné školy môžu si to najlepšie, čo sa z týchto experimentov dozvedia, prebrať do svojich osnov, do svojich štandardov a takýmto spôsobom sa vyvíjať.
Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha nie je súkromná škola, nie je experimentom, je dlhodobo uznávanou výbornou vzdelávacou inštitúciou, ktorá stava(stavia) na dobrých základoch, má výborných učiteľov a všetci študenti, ktorí šesťročné gymnázium absolvovali, hovoria o tejto škole v superlatívoch. Takisto pedagógovia, ktorí tam učia, si pochvaľujú práve prácu s deťmi od 12 rokov nasledujúcich šesť rokov, lebo - presne ako hovoril kolega Hrnčiar - práve ten prechod v období dvanástich rokov od konkrétneho k abstraktnému a ku kreatívnejšiemu mysleniu umožňuje začať s nimi pracovať, s týmito žiakmi, na inej úrovni a vzdelávanie ťahať kvalitatívne lepšie než napríklad na osemročných gymnáziách alebo potom na štvorročných klasických.
To, čo chceme spraviť touto novelou, je jednoducho nechať dobrý projekt pokračovať ďalej. Nechceme zavádzať nové šesťročné gymnáziá, nechceme otvárať nové školy. Napriek tomu, že na mnohé z týchto otázok možno máme každý iný názor, na jednej veci by sme sa mali zhodnúť. Ak v mizérii slovenského školstva máme ostrovček pozitívnej deviácie, ak môžme konkrétne ukázať na konkrétnu školu a konkrétny program, že toto funguje a malo by to mať štátnu podporu, tak je našou psou povinnosťou oceniť prácu tých pedagógov, vedenia školy a oceniť investíciu do sedemnástich rokov vytvorenia kvalitného programu a jednoducho ich nechať, aby v tejto práci pokračovali ďalej.
Oni od nás nežiadajú peniaze, aby sme ich podporili, oni od nás nežiadajú novú budovu ani novú telocvičňu, nežiadajú nič iné, len jednu jedinú vetičku v zákone, ktorá by im umožnila pokračovať v práci, ktorú začali.
Ja viem, že aj medzi kolegami v strane SMER je veľa takých, ktorí nie s každou myšlienkou, ktorú presadzuje minister školstva, súhlasia. Ja veľmi dúfam, že pri tomto zákone ukážeme, že najprv je parlament, až potom je vláda, a umožníme dobrému projektu pokračovať ďalej v práci a umožníme tak aj to, aby sme na Slovensku neboli všetci rovnakí, nebola každá škola rovnaká, ale aby keď sa niečo ukáže ako kvalitné, tak to bolo podporené a mohlo existovať ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.