Videokanál poslanca

Alojz, ďakujem ti veľmi pekne, že si nás voviedol do svojho vnútorného sveta, že sme sa opäť dozvedeli, nad čím rozmýšľaš, čo kedy cítiš, čo by si tak komu odporučil, čo by si si tak pomyslel, že by kto mal robiť. Ďakujem, že si opäť ma spomenul vo svojom prejave, vždy sa cítim poctený, keď sa v niektorej -nástej minúte tvojho rozprávania dočkám toho, že počujem svoje meno, dáva mi to zmysel žiť a byť.
A viem konečne, čo je zmyslom tejto diskusie, lebo ty si to povedal v tej svojej reči, že keď vy poslanci strany SMER urobíte toto, tak ja sa prikloním k vám, a vy opoziční poslanci keď zase urobíte toto alebo oni hento neurobia, tak sa prikloním k vám. Takže v podstate už niekoľkú hodinu sa bavíme o tom, aby sme jedni druhých presvedčili, že Lojzo by mal byť s nami, na našej strane, že my ho potrebujeme, my ho tu chceme mať a s ním jediným to dáva zmysel, že s ním to potiahneme k tým svetlejším a krajším zajtrajškom. Ďakujem. (Potlesk a smiech v sále.)

Pán kolega Brocka, nie často sa stáva, že máme my dvaja na veci úplne rovnaký názor, ale dnes sa to stalo, tak by som to rád vypichol ešte aj s faktickou poznámkou.
Veľmi som sa započúval do vášho prejavu a ma zaujala tá časť, kde ste hovorili o mnohých rôznych spôsoboch, akými by sa dala situácia v štátnom rozpočte riešiť. Pripájam sa k predrečníkom, ktorí hovoria, že boli nemilo prekvapení faktom, že ste boli prerušený. Ja by som vás na tomto mieste veľmi rád vyzval, prosím vás, prihláste sa do rozpravy v prvom čítaní tohto zákona a dokončite, čo ste hovorili, chcel by som počuť ten koncept, ako ste ho priniesli do Národnej rady, až do konca, aby sme vedeli, kde sú tie možnosti, ako šetriť v štátnom rozpočte, kde sú tie cesty, akým spôsobom neožobračovať ľudí na ich budúcich dôchodkoch. A keď už sa máme možnosť na niečom zhodnúť, tak by som vám potom potriasol ľavicou alebo pravicou podľa toho, ako si poviete, že ako vám to dobre v tom vystúpení išlo. Takže teším sa na vaše vystúpenie v prvom čítaní k tomuto zákonu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Asi ste si už všimli ako všetci, ktorí sedíme v sále, že sa sála zapĺňa nepríjemným štipľavým dymom. Myslím si, že do času, kým sa Národná rada nevyvetrá a kým nezistíme, čo je obsahom tohto dymu, by sme nemali naďalej vystavovať ľudí, jednak zamestnancov, jednak poslancov, ďalej tomuto dymu. A dokedy sa tu nevyvetrá, dovtedy by sme mali prerušiť schôdzu Národnej rady. Ďakujem.

Pán kolega, neviem, ako to bolo v pôvodnom návrhu popravde technicky riešené, ale netýka sa toto v tom prípade aj Bratislavy? Ak to máme zaviesť.
Vďaka.

Ďakujem za faktické pripomienky. Pán Bublavý, v podstate ste povedali to isté, čo som hovoril ja vo svojom príhovore. V prvom rade sa musíme pozrieť na to, ako sú zadefinované podmienky, v ktorých je dovolené, alebo nie je dovolené takéto zvieratá chovať. Ja som si veľmi dobre vedomý toho, že máme na Slovensku vzorových chovateľov, ktorí svojím štandardom vysoko prevyšujú aj zabehnuté zoologické záhrady, a máme aj takých, ktorí leva držia väčšinu dňa v klietke, ktorá má 3 krát 4 metre. Takže v prvom rade sa musíme naozaj pozerať na to, akým spôsobom sú tie zvieratá chované, a preto hovorím, že najprv sa pozrime na spôsob definovania legislatívy, podľa ktorej môžu, alebo nemôžu byť tieto zvieratá chované, a až potom, v prípade, že sa zhodneme na tom, že áno, takto by to malo byť, dajme dodatočnú právomoc samosprávam vyjadrovať sa k tomu, že či môžu byť tie zvieratá na ich území alebo nie.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, hostia, musím povedať, že tento návrh zákona vo mne vyvolal zmiešané pocity, lebo na jednej strane viem, že nie všetky zvieratá, ktoré sú mimo nejakého štandardu zvierat, ktoré chováme na Slovensku, žijú vo vyhovujúcich podmienkach. Na druhej strane, obávam sa ale, že tento návrh zákona pristupuje k tomuto problému presne z opačnej strany, než by mal. Môžem sa vám zveriť, ja napríklad mám veľký problém ísť do bratislavskej ZOO. Mám veľký problém, pretože vidieť veľké mačkovité šelmy v takých malých klietkach bezcieľne blúdiť z jednej strany na druhú s úplne skleným a smutným pohľadom je niečo, čo znášam veľmi zle, a jediné, čo mi v bratislavskej ZOO robí radosť, sú tie malé kozičky v tom veľkom výbehu rovno za dverami, lebo tie v podstate žijú v pomerne normálnych podmienkach pre seba.
Na druhej strane viem, že na Slovensku je niekoľko súkromných chovov veľkých mačkovitých šeliem, ktoré majú výborné zabezpečenie, veľké výbehy, a aj v obciach, kde tie mačkovité šelmy sú chované, robia deťom a obyvateľom týchto obcí radosť a žijú vo vyhovujúcich podmienkach. To znamená, že nie je problém to, že by niekto povolil alebo nepovolil tieto chovy a že či sú súkromné, alebo sú prevádzkované oficiálnymi zoologickými záhradami, problém je v tom, že máme jednoducho zle nastavené podmienky. Tí, ktorí ste tu boli v minulom volebnom období, zrejme viete, že tu fungovala pracovná skupina, ktorá sa zaoberala výhradne zákonmi alebo legislatívou, ktorá sa týka ochrany zvierat, a z jej práce vzišiel pracovný návrh zákona o ochrane zvierat, ktorý bol v minulom volebnom období daný na pracovné pripomienkovanie ministerstvu pôdohospodárstva. Bohužiaľ, nepodarilo sa tento proces dotiahnuť do konca a legislatíva na ochranu zvierat na Slovensku tým pádom stále chýba. Chvalabohu, aj v tomto volebnom období sa našla prierezová zhoda celým parlamentom a vyzerá to, že už od septembra táto istá pracovná skupina v slovenskej Národnej rade začne pracovať znovu. Za najsilnejšiu a momentálne vládnu stranu si to zobral na starosť pán kolega Brixi, ktorý bude vystupovať v tejto rozprave po mne, a myslím si, že presne toto je ten spôsob práce, ktorý by sme mali pri tomto probléme zvoliť. Nie pozerať sa na to, že či chov povoliť alebo nepovoliť, ale pozrieť sa v prvom rade na podmienky, za akých sú chovy povoľované už teraz. Pretože podľa mňa, v spoločnosti je systém nastavený lepšie vtedy, keď sú dané jasne zadefinované podmienky a kto ich splní, tak automaticky môže, alebo nemôže niečo robiť, nech nechávať arbitrárne rozhodovať napríklad pre každú obec alebo každý región zastupiteľstvo, kde do toho môžu vstupovať oveľa subjektívnejšie vplyvy a kde rozhodovanie nie vždy musí byť založené na odborných argumentoch. Netvrdím, že tie odborné argumenty tam budú absentovať vždy, ale čím viacej vytvárame priestor pre arbitrárne rozhodovanie, tým menej odbornosti do toho systému vpúšťame. S tým určite budete, pán predkladateľ, súhlasiť.
Preto dávam procedurálny návrh nepokračovať ďalej v prejednávaní tohto zákona. Pozývam vás, pán predkladateľ, do pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať ochranou zvierat v tomto parlamente. Pán Brixi určite nebude namietať proti tomu, aby bol jediným zástupcom SMER-u v tejto skupine. Tí ľudia, ktorí v nej boli už v minulom volebnom období, pripadne iní zástupcovia opozičných strán určite tiež prispejú svojou troškou. A skúsme sa najprv pozrieť na komplexnú problematiku ochrany zvierat na Slovensku. Skúsme nejakým spôsobom celú legislatívu dať na jedno miesto a schváliť dobrý, kvalitný a moderný zákon o ochrane zvierat, ktorým sa tiež prihlásime k štandardom Európskej únie v tejto oblasti. A keď potom zvážite, pán predkladateľ, že tie nové podmienky, tak ako sú nastavené, nevyhovujú tomu, čo ste si predstavovali, keď ste predkladali zákon, ktorý máme momentálne na stole, tak sa môžme k nemu vrátiť a poprípade dať tie kompetencie samosprávy v takom rozsahu, ako si to predstavujte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, hostia, pri tom, ako hladko prechádza tento návrh rokovaním Národnej rady Slovenskej republiky, možno zabúdame, ako veľmi ťažko sme sa k tomu dopracovali. Koľkokrát už v tomto zbore bol, koľkokrát neprešiel. Nechcem opakovať slová môjho predrečníka pána Lipšica. Pre mnohých obyvateľov pripadalo takmer nemožné, aby sa vôbec niekedy jednak priestupková, ale aj trestnoprávna imunita v tomto parlamente zrušila. A chcem spraviť teda iba jednu vec a pripomenúť, že naozaj sme svedkami práve dnes ráno historickej chvíle. Napriek tomu, že to v tejto rokovacej sále tak nevyzerá, a môžme sa pozerať každý aj do svojich vlastných radov a možno aj do radov svojich politických oponentov. Práve teraz sa deje niečo, čo mnohí ľudia na Slovensku nepredpokladali, že by mohlo byť možné. A ja som veľmi rád, že ak niečo aspoň vzišlo z tých masových protestov proti tomu, ako sa robí politika na Slovensku, ktoré sme mali možnosť vidieť pred voľbami v roku 2012, tak je to dostatočný tlak na to, aby priestupková imunita a trestnoprávna imunita sa stali časťou minulosti a histórie.
Veľmi rád by som veril tomu, že sa dočkáme toho, aby zrušenie imunity platilo pre všetkých rovnako. To znamená, aby ani sudcovia neboli postavení nad úroveň bežných občanov, ale to je otázka na ďalší vývoj justície v tomto štáte. Pre tentokrát, to maximum, čo asi môžme urobiť, je odobrať privilégiá samým sebe. Už sme to raz urobili a priestupková imunita už nie je a ja budem veľmi rád, keď hlasovaním všetci prítomní potvrdíme, že tu trestnoprávnu nepotrebujeme tiež. Ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, zopakujem len to, čo som povedal včera. Vnímam to, že situáciu dokážete popísať, a problémy vidíte tam, kde naozaj sú. Len podľa mňa jeden základný rozdiel je medzi nami dvoma, že tam, kde vy vidíte priestor pre vyriešenie problému zo strany silnej ruky štátu, tak ja ho vidím skôr v ponechaní slobody a vytvárania podmienok takých, aby vzájomná konkurencia jednotlivých škôl vytlačila z každého účastníka to najlepšie, čo sa týka kvality.
A myslím si, že tie veci, ktoré hovoríte o súčasnej generácii, niekedy sú tiež len takým zovšeobecnením. Dnešné deti, hovorí sa o nich, že málo čítajú, ale trávia dennodenne niekoľko hodín browsovaním po internete, ktorý je plný textu. To znamená, že oni čítajú v podstate od rána do večera, akurát čítajú iné typy informácií v iných formátoch, ale čítať čítajú stále. A to isté sa týka, to isté sa týka toho presadenia. Oni jednoducho vyrastali mnohí v školskom systéme, ktorý absolútne nebol nastavený na ten trh práce, ktorý dnes máme okolo seba, takže sa nemáme čo diviť, keď vstupujú nepripravení, pretože jednoducho na to, čo ich čaká vo svete, ich v školách nikto nepripravoval.
A ak to máme zmeniť, tak súhlasím s tým, že tá zmena musí byť prierezová už od začiatku základných škôl, ale podľa mňa nemá byť nastavená na tom, že štát povie každému, čo má robiť a všetci musia robiť všetko rovnako, ale, a to sa ináč deje pri znovu zavádzaní jednotných štandardov pre vzdelávacie programy na školách, ale mala by sa nechať práve sloboda, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

By som to zopakoval ešte raz. Ja súhlasím s východiskami, ktoré menoval pán minister vo svojej reči. A to je aj fakt, že odborné vzdelávanie je potrebné, že nejaká forma stratégie je potrebná a musíme jej prispôsobiť to, akým spôsobom budeme ten systém naďalej ovplyvňovať. Ale hovorím, že tie kroky, ktoré sú teraz navrhované, môžu spôsobiť to, že aj to, čo je zdravé v tom systéme, môže utrpieť, že školy, ktoré možno majú trošku inú predstavu o tom, ako má vyzerať budúcnosť tých detí, vďaka strategickému plánovaniu, ktoré môže byť iné, utrpia, ale to neznamená, že nie sú kvalitné, to znamená iba to, že tam majú o vzdelávaní a o výstupoch, ktoré majú byť vo forme tých študentov zo škôl, jednoducho inú predstavu. Takže ja som za to, aby sme mali špecifické odborné vzdelávanie, určite som za to, aby spolupracovali súkromné firmy a školy na spoločných pracoviskách a aby vznikali prirodzené, spojené projekty, kde konkrétna firma zadotuje techniku napríklad pre študentov, aby keď vyjdú zo školy, mohli nastúpiť priamo do tej firmy. Nech sa páči, keď rodičia toho študenta to vyberú alebo ten študent sám si to vyberie ako jeho kariéru, určite som posledný, ktorý by tomu bránil. Ale zároveň hovorím, že takejto stratégii by nemali podliehať všetci, že by mal byť priestor na to, aby niektoré školy mali svoju vlastnú predstavu o tom, ako majú vyzerať ich študenti, a aby títo študenti si mohli vybrať, akým spôsobom budú vstupovať na trh práce. A keď tieto veci dokážeme zladiť, myslím si, že aj jedna aj druhá strana bude spokojná. Ale obávam sa, že ak prejde ten zákon v takej podobe, ako je navrhnutý teraz, tak záujmy tej druhej strany, toho kreatívnejšieho, možno experimentálneho vyučovania alebo voľnejšieho prístupu, ktoré ale takisto musia spĺňať štátne normy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)