Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.10.2012 o 18:16 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2012 15:15 - 15:17 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pán kolega Blaha, ja nebudem sa teraz snažiť ani vás zosmiešniť, ani potupiť, pretože ja mám úctu k akademickej výkonnosti. A zrejme keby som sa bol býval viacej učil a viacej čítal aj na filozofií, tak by som bol býval skončil ako vy.(Smiech v sále.) Ale osobne som rád, že som popri škole viedol mimovládku, že som si vypísal tých svojich pár faktúr a že som sa ponoril do toho účtovníctva, že som strávil noci nad tým, že som sa snažil na zmysluplné veci od vtedajšej vlády či už pravicovej, alebo ľavicovej vydrankať peniaze na to, aby sa deti mohli vzdelávať inak, a som rád, že som si aj prešiel kus sveta a že som niečo v ňom videl a na základe toho môžem sa vo svojom živote rozhodovať.
Podľa mňa, ak vy chcete ostať úprimný k tomu, čo ste tu predviedli, tak do pol roka zo strany, ktorú reprezentujete, vystúpite von. Pretože ak chcete týmto kvetnatým spôsobom naozaj obhajovať stranu, ktorá v minulosti odovzdala celé súdnictvo Mečiarovi a doteraz sa plandáme s tým, že vymožiteľnosť práva je tu jeden z najväčších problémov, ak chcete týmto kvetnatým spôsobom obhajovať a mlžiť to, že strana SMER, s. r. o. tu v prvom rade slúži svojim vlastným finančným mocipánom, tak vám sa z toho jedného pekného dňa musí zdvihnúť žalúdok a ak chcete byť poctivý, tak z rovnej zelenej lúky začnete budovať niečo, čo sa možno v budúcnosti bude môcť nazvať sociálnou demokraciou, lebo strana SMER ňou nie je. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

4.12.2012 11:55 - 12:08 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Richard, mňa vždycky udiví, že napriek tomu, že svoje tvrdenia ohľadom daňového systému dokladáš konkrétnymi číslami, a to aj také vyjadrenia, že ten daňový systém bol spravodlivejší, že ten daňový systém doteraz viac myslel na chudobných ľudí, tak aj napriek tomu proste na druhej strane stále vidím v lepšom prípade teda dobrý načítaný citát alebo v horšom prípade vidím naozaj iba floskule a prázdne vyjadrenia, ktoré sa opakujú cyklicky a stále dookola.
Jedna vec ale stojí za zvýraznenie a ty si o nej hovoril, a to je presne ten psychologický moment, ktorý sa na ten daňový systém viaže. V daňovom systéme ľudia, ktorí doňho vlejú peniaze, jednoducho musia cítiť zmysluplnosť investovania tých peňazí do niečoho, a keď 90 % pri tejto konkrétnej dani dávajú ľudia, ktorí zarábajú nadpriemerne, teda tí bohatí, preto ich je naozaj jednoduché zmeniť domicio, ísť do inej krajiny, ktorá im poskytne lepšie podmienky.
Tak podľa mňa by sme mali pri stanovovaní podmienok v tomto systéme myslieť aj na to, akým spôsobom to zoberú, a to nie je otázka ideológie. Pán Paška, to nie je otázka toho, že ako by mal svet fungovať. To je otázka toho, ako on už dnes funguje, a to je presne rozdiel medzi nastavovaním pravidiel pravicou a nastavovaním pravidiel ľavicou. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:42 - 13:44 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pán Blaha, ja sa netajím tým, že mám medzery, a už som niekoľkokrát uznal, že čo sa týka akademických kvalít, tak uznávam vašu, vašu kvalifikáciu a veľmi rád sa niečo doučím. S tým nemám problém. Ale sú tiež diela, ktoré som nečítal a na základe toho, čo som vedel doteraz, tak tá interpretácia, teda to, o čom ste hovorili pôvodne, nebol priamo Hayekov výrok, ale bolo to vytiahnuté z interpretácie, ktorú o Hayekovi povedal niekto iný. Na to som reagoval.
A, pán Faič, no, ono je to veľmi jednoduché. Ono sa hovorí, že kto do tridsiatky nebol ľavičiarom, nemá srdce, a kto po tridsiatke ostáva ľavičiarom, tak nemá rozum. A v podstate ono je to tak, že tie ľavicové riešenia tým, tou svojou ako keby jednoduchosťou a proklamovanou ľudskosťou intuitívne naozaj niekedy prídu sympatickejšie, ale keď sa pozrieme na to, že ony zákonite znamenajú zvyšovanie dlhov, že znamenajú nezodpovedné hospodárenie, že znamenajú veci, ktoré potom sa musia poctivo škrtaním a šetrením znovu naprávať, tak mi príde oveľa jednoduchšie naozaj radšej dlhodobo sa správať tak, aby tie rozpočty boli vyrovnané a dajme tomu aby sa zavádzali aj tie myšlienky znižovania, resp. zvyšovania distribúcie bohatstva medzi ľudí. Ale musí to byť robené na základe, na základe zodpovedného hospodárenia. A ja teda neviem o žiadnej socialistickej vláde, ktorá by za sebou v prvom rade nezanechávala dlhy. (Reakcia z pléna.) Švédsko teraz, Švédsko teraz je jedným z lídrov v zavadzaní pravicových reforiem, pán kolega, no.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2012 13:30 - 13:39 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Pán Číž, dúfam, že neodídete, naozaj veľmi dúfam. (Reakcia poslanca.) Lebo tiež sa odpichnem od spomínaného pána Breinera, lebo jednu vec, ktorú ste nespomenuli, a on v podstate končí ten svoj článok touto vecou, je, že žije síce v New Yorku a nie v Pchjongjangu, ale "ľudská hlúposť, chamtivosť a zloba sa infiltrujú aj do toho najlepšie vyšpekulovaného systému". Aby teda skončil optimisticky, vidí, že sa proti tomu začínajú organizovať priamo demokratické iniciatívy, ale vidí ich ako nedostatok jednak komunistického systému, v ktorom prežil polku života, a jednak toho kapitalistického, ktorý žije dnes v Spojených štátoch amerických.
Pri mne nie je veľkým tajomstvom, že aj v radách(pozn. red.: správne má byť "radoch") strany SaS mám oveľa bližšie k niektorým ľavicovým témam než mnohí moji kolegovia. Možno je to tým, že som neprišiel do SaS ako úspešný podnikateľ. Prišiel som do SaS ako chudobný učiteľ, a teda sa na svet pozerám trochu inak, ale dlhé roky, už ako stredoškolský študent, aj keď som, aj keď som trénoval u študentov akademickú debatu, aj keď som sa snažil s mnohými múdrymi ľuďmi rozprávať o tom, že akým spôsobom nastavovať rôzne politiky na svete, tak som vždy došiel k jednému, resp. väčšinou som došiel k jednému a tomu istému záveru. A aj napriek tomu, že intuitívne som sa snažil prikladať k tým, prikláňať k tým ľavicovým riešeniam, tak v momente, keď mi ich niekto rozobral na drobné, tak som zistil, že dlhodobo nie sú udržateľné a tá pravicová rétorika a niekedy až technokratické rozoberanie vecí do detailu je užitočná(užitočné), pretože dlhodobo funguje.
Pán kolega Číž povedal, že za posledných šesť rokov sa v rétorike pravice nič nezmenilo a stále prichádza s tými istými nápadmi. To nie je pravda. Keď sa pozrieme na programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej alebo napríklad na volebný program strany SaS z roku 2010, tak dôležité prvky... (Reakcia z pléna.) Pán Číž fajčí.
Dôležité prvky, ktoré predtým sme v slovenskej politike nemali a dnes ich tam máme a mali by sme o nich rozprávať, je kombinácia, sú kombinácia základného príjmu a negatívnej dane. A toto nie je neoliberálny technokratický koncept. To je koncept, ktorý by si v modernej Európe veľmi ľahko osvojil aj progresívny ľavicový politik. Je to koncept, ktorý je založený na tom, že v dnešnej civilizovanej spoločnosti naozaj nemôžme nikoho nechať na ulici, že každý človek by mal mať základný štandard zdravotnej a sociálnej starostlivosti a že každý príjem by mal byť zdanený a zodvodovaný rovnako. Rovnako.
Takisto to hovorí o tom, že nepotrebujeme napríklad minimálnu mzdu v prípade, že akýkoľvek príjem človeka dokážeme do určitej hranice dorovnať. Toto sú nové veci, to nie sú myšlienky, ktoré tu boli pred šiestimi rokmi, to sú myšlienky, ktoré sem prišli spolu so stranou SaS a obohatili pravicovú ekonomickú agendu. Ale nepočúvame žiadnu diskusiu, nepočúvame žiadnu odbornú kritiku, ktorá by s nimi polemizovala, nepočúvame ani od strany SMER niečo, čo by poprelo užitočnosť tohto nápadu spomenutého v knihe Odvodový bonus.
Častokrát pán kolega Blaha, ktorý už tu nie je, hovorí, nám dáva za príklad škandinávske krajiny s obrovským, s obrovskou mierou prerozdeľovania verejných prostriedkov a hovorí o tom, že tam, kde je životná úroveň najvyššia, sú vysoké dane, vysoké, vysoké odvody a že dobre zarábajúci ľudia veľkú časť svojich príjmov vracajú naspäť spoločnosti. Lenže my nemôžme zobrať len ekonomické parametre iného systému, my sa musíme pozrieť naozaj na to, o čom hovoril aj pán kolega Číž, a to je morálka a právo. Lebo ľavicová agenda sa nedá pretláčať proti podnikateľom a proti dobre zarábajúcim. Ľavicová agenda sa aj v škandinávskych a iných západných krajinách dá presadiť len v spolupráci s nimi. A spolupráca s nimi znamená, že ten človek, ktorému zrazu naparíme vyššie dane, ktorý zrazu musí platiť viacej odvodov, má právo vyžadovať od spoločnosti niečo viac. A čo by mal vyžadovať na Slovensku? Vyššiu vymožiteľnosť práva, menej byrokracie pri zakladaní a riadení firiem, menej byrokracie pri tom, akým spôsobom sa musí vyrovnávať s každodennou realitou podnikateľského prostredia. A potom, pán Blaha, sa môžme dočkať toho, že aj podnikatelia uznajú, že, áno, tento štát mi vytvára také podmienky pre život a pre podnikanie, že dáva zmysel, že mu zaplatím viac. Lenže v tej situácie nie sme.
Z podnikateľa je tu robený nepriateľ, z podnikateľa je tu robený vykorisťovateľ, a napriek tomu, že väčšinu peňazí, ktoré užívame ako predstavitelia štátu, vygeneroval práve on, tak budeme robiť všetko pre to, aby sme mu skomplikovali život. Takže ak máme začať brať vôbec ľavicovú rétoriku v akomkoľvek ohľade vážne, tak by sme mali v prvom rade sa pozerať na to, čo ide ponúknuť ľavicová vláda tomu podnikateľovi ako protihodnotu, pán Blaha?
Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby bola vyššia vymožiteľnosť práva? Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby väčšina ľudí na Slovensku nepovažovala sudcov a ich vedenie za mafiu? Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie? Bude odstraňovať byrokratické bariéry, aby každý podnikateľ nemusel naháňať 150 papierov, len aby založil firmu?
Lebo v momente, keď začnú slovenskí podnikatelia hovoriť áno, naša spoločnosť nám o toľko zlepšila prostredie pre život, že už dokážeme pochopiť, že máme platiť, že máme platiť vyššie dane, tak vtedy začne byť vaša argumentácia relevantná a prestanú to byť akademické blaboly. Dovtedy môžete mať 150 citátov alebo aj klamlivých interpretácií Hayekových výrokov, ale stále, stále to bude iba na úrovni akademickej debaty. (Ruch v sále.)
Takže zhrniem to jediným, jednou jedinou vecou. Je legitímne a je súčasťou európskej aj svetovej tradície, že ľavicové a pravicové myslenie prichádzajú do konfliktu a každé prichádza so svojím vlastným, so svojím vlastným videním sveta. Ale sú veci, na ktorých by sa aj jedni, aj druhí zhodnúť mali, a to je potláčať hlúposť pri spravovaní štátu, potláčať zbabelosť a vyžadovať právo. V momente, keď sa zhodneme na tom, že korupcia by nemala byť pracovným nástrojom, keď sa zhodneme na tom, že lož by nemala byť pracovným nástrojom, a keď sa zhodneme na tom, že keď budeme každý jeden druhému priať skôr to lepšie, než to zlé, tak potom bude možno aj jedno, či je pravicová, alebo ľavicová vláda, lebo občan bude cítiť, že štát pre neho niečo robí.
Ospravedlňujem sa, že som nepovedal nič k zákonu, ale šírku diskusie nastavili rečníci predo mnou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 12:15 - 12:16 hod.

Martin Poliačik
Ja len veľmi stručne. Ďakujem, Alojz, že si prečítal v podstate požiadavky protestujúcich pred vládou aj pred Národnou radou, ktorí dneska prišli. Som veľmi rád, že to, čo predtým bolo uzavreté v úzkom kruhu pána alebo pánov ministrov a odborárov, sa naozaj mení na občiansku iniciatívu, v ktorej učitelia, rodičia aj študenti spolu formulujú podmienky pre to, aby sa veci v školstve zmenili k lepšiemu. A ešte raz vyjadrujem plnú podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2012 14:24 - 14:26 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pán kolega, každý rok s väčším alebo s menším cirkusom prechádzame cez to isté. Ja som to hovoril pred dvoma rokmi a hovoril som to pred rokom a hovorím to aj dnes, je naozaj čas, aby sme sa zamysleli a napísali zákon o odmeňovaní verejných činiteľov, resp. ústavných činiteľov, odznova, ešte raz. A nebojme sa napríklad povedať v ňom, že plat poslanca má byť pevná suma, alebo pevná suma valorizovaná o infláciu, alebo pevná suma valorizovaná podobne ako dôchodky. Ale tie nožnice už sa nám otvorili tak neskutočne, že to, čo reálne poslancovi zákon priznáva, a to, čo poslanec dostáva, už sú absurdným spôsobom odlišné sumy a toto sa nedá robiť donekonečna.
Zbytočne sa okolo toho vždycky vytvára politické pnutie, zbytočne to vytvára tlak aj zo strany verejnej mienky, kde mnohí by najradšej boli, možno keby sme pracovali zadarmo. Pozrime sa konečne na ten zákon odznovu, aj na odmeny poslancov, aj na odmeny sudcov, aj na odmeny ostatných verejných činiteľov, a postavme to tak, aby sme to nemuseli každý rok meniť, zmrazovať alebo akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.11.2012 11:33 - 11:36 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. O tomto zákone rokujeme ako o tlači 211, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia predkladajú návrh zákona s cieľom zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady.
Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Doložka vybraných vplyvov k predmetnému návrhu zákona obsahuje zhodnotenie vplyvu na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, ako aj zhodnotenie sociálnych vplyvov, vplyvov na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2012 č. 196 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý bude zároveň aj gestorským výborom. Odporúčam lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Skončil som, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2012 18:16 - 18:18 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
No, Jofo, ďakujem ešte raz. Aj tvoje prvé vystúpenie, aj toto druhé ma ubezpečilo v tom, že hodnotovo sme na tom rovnako, že vyznávame tie isté princípy v spoločnosti. A ako úplne poslednú vec môžem povedať len dúfanie, dúfam, že história je na našej strane. Že tak ako, že ten progresivizmus, ku ktorému hovoril aj Marián, že je namieste a že naozaj ľudstvo sa možno pomaly a ťažkopádne, ale hýbe k uvedomelejšej, možnože aj k duchovne vyspelejšej spoločnosti.
Ono samozrejme, že ten tzv. postmoderný chaos niekedy môže byť mätúci, lebo ľudia, ktorí prirodzene tendujú k tomu, že majú istoty a že autorita im zabezpečuje hotové odpovede, sa môžu cítiť trošku znepokojení a môžu sa cítiť, že zrazu sa nemajú čoho chytiť. Ale presne takisto aj dieťa od hotových odpovedí svojich rodičov postupne prechádza k vytváraniu svojich vlastných a k nejakému nezávislému mysleniu. A ja si myslím, že je načase, aby aj slovenská spoločnosť sa pohla od toho takého predpubertálneho hľadania hotových odpovedí a pevného "řádu", jak hovoria Češi, alebo pevného poriadku, cez možno také pubertálne vykrikovania a popieranie každej autority, ale nakoniec by sa mohla dostať k nejakému nezávislému mysleniu, tolerancii a otvorenému zamýšľaniu sa o tom, ako má svet okolo nás vyzerať.
A ak hľadáme kritérium, tak ho poviem ešte raz a hovoril som o ňom aj predtým, je to láska.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.10.2012 17:23 - 17:39 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, vystúpim teraz, lebo nerád mám to krytie záverečnej reči a chcem dať možnosť kolegom aj reagovať, potom nevystúpim v záverečnej reči, takže nebudem zbytočne naťahovať čas.
Aby som zhrnul celú doterajšiu rozpravu, lebo predpokladám, že Jofo už moc iného, než už povedal, nepovie, ostal som popravde trochu, trochu zaskočený. Nieže by som tu nepočul veci, ktoré by som nečakal od jednotlivých rečníkov, ale napriek tomu ja niekedy proste, napríklad keď hovorí kolega Kuffa alebo keď hovorí Braňo Škripek, ja jednoducho nedokážem sa, nedokážem sa naladiť na tú frekvenciu, ja tam nedokážem dovidieť, ja tomu nedokážem porozumieť, že prečo, prečo by malo byť naozaj tak dôležité, aby všetci žili podľa nejakej jednotnej predstavy. Prečo, ak jeden človek nijakým spôsobom druhému neškodí, naopak, správa sa k nemu s úctou, s rešpektom a v súvislosti so svojou prirodzenou nejakou orientáciou, prečo by mu štát nemal vytvoriť miesto a priestor pre dôstojný život kľudne aj v páre s iným, takým istým človekom.
Homosexuálne páry, povedalo sa to tu niekoľkokrát, sprevádzajú ľudskú históriu odjakživa. A, áno, mali sme spoločnosti, kde to bolo úplne otvorené, mali sme spoločnosti, kde to bolo súčasťou kultúry, ale zároveň máme spoločnosti ešte stále v Afrike, v Ázii, kde za homosexualitu je trest smrti. A my sa v podstate hýbeme od... (Reakcia z pléna.) Máme. A my sa v podstate hýbeme od toho úplného popretia, že niečo také existuje, teraz sme v tej fáze dajme tomu že akceptácie, ale nech si to robia tam a my s tým nemáme nič. A postupne sa dúfam, a dúfam, že história sa nezmení v tomto, hýbeme ku fáze, že áno, akceptujeme, že tu sú a zároveň im vytvárame priestor a podmienky pre to, aby žili rovnocenne ako my všetci ostatní, ktorí s nimi zdieľame jednu krajinu a jeden právny systém.
Ono to nie je iba o papieri, Braňo. Ono to nie je iba o vytvorení zákona, ono je to o deklarovaní, čo si štát ako autorita nejaká, je možné, že na Slovensku podlomená, ale stále nejaká myslí, že ako by štát, že ako by ľudia mali žiť a ako by štát mal vyzerať. A preto je potrebný ten zákon, preto nestačí iba tolerancia a úcta, lebo v rámci zákonov, ktoré dnes máme, jednoducho existujú množstvá problémov a neexistuje tu štatút, ktorý povedal, áno, beriem vás ako rovnocennú súčasť v spoločnosti, v ktorej žijeme. Keď je potrebné platiť dane, sme si všetci rovní, keď je potrebné plniť iné zákony, keď je potrebné pracovať, keď je potrebné platiť zdravotné odvody, všetci sme si rovní, ale akonáhle máme pred sebou právo na nejaký zmysluplný, láskyplný vzťah, tak zrazu si ho uzurpujeme len my a pre nich ho nedáme. A to si myslím, že je nesprávne. Si myslím, že je nesprávne.
A samozrejme, že sa v tomto môžme odvíjať od tradície, ktorá, ktorá možno má naozaj tie kresťanské korene, ale presne rovnako ako sa jednotlivé, jednotlivé štáty v Európe sekularizujú a oprosťujú od tejto tradície a práveže viacej počúvajú zdravý rozum, ako by počúvali Sväté písmo alebo zjavenú pravdu, tak presne v tomto štýle sa stále viacej dostávame k tomu, že uznáme aj homosexuálnych ľudí, resp. inak orientovaných ľudí ako menšinu a zároveň uznáme, že je potrebné pre ne vytvárať, pre týchto ľudí vytvárať priestor a akceptovať ich v plnom prejave ich vlastnej orientácie, ich vlastného života a ich vlastného prístupu jedného k druhému.
Tolerancia, nech si robia vo svojej spálni, čo chcú, nestačí. Nie je to o tom, že v momente, keď vyjdú odtiaľ, tak my prestaneme vidieť, že majú toho svojho partnera. A štatistiky a výskumy ukazujú, že to jednoducho nestačí. Keď sa pozrieme napríklad na situáciu v Salt Lake City, čo je mesto veľmi výrazne zaťažené teda zjavenými pravdami a mormónskou ideológiou, tak máme najväčší počet homosexuálne orientovaných bezdomovcov v Spojených štátoch amerických. A prečo je to tak? Pretože v momente, keď rodičia zistia, že majú inak orientované dieťa, tak ho bez milosti vyrazia z domu To znamená, že, že to celkové naladenie tej spoločnosti jasne ovplyvňuje sociálnu aj ekonomickú situáciu LGBT komunity, ktorí sa v tej spoločnosti vyskytujú. A, naopak, krajiny, ktoré zaviedli registrované partnerstvá, pomaličky tú traumatizáciu tejto menšiny v spoločnosti zmenšujú a je to tak, ako hovorila napríklad Lucia Nicholson, že ani deti v škole už sa vôbec nezamýšľajú nad tým, či to dieťa, ktoré s nimi chodí do škôlky, tak svojich rodičov doma volá daddy and mama alebo pappa and daddy. Zamýšľajú sa iba nad tými vecami, či je k nemu otecko dobrý, či ho má rád, či dobre varí a úplne klasickými vecami, nad ktorými sa zamýšľame aj my.
Odznelo tu, že ľudia neprijímajú, aby existovali deti, ktoré budú žiť v jednej domácnosti s dvoma mužmi alebo s dvoma ženami, lenže také rodiny už na Slovensku, kolegovia, žijú, my ich tu máme. A deti v týchto rodinách sú presne tie, ktoré potrebujú ochrániť. Viete si predstaviť, že je, existuje situácia, kde sa manželia alebo rodičia rozídu alebo rozvedú takéhoto dieťaťa, napríklad aj kvôli tomu, že jeden z nich dvoch si uvedomí, že má inú orientáciu a jednoducho ten vzťah ďalej neklape. A dajme tomu takáto matka, ktorej ostanú z manželstva deti, a otec nielenže je nechápavý, ale dajme tomu bol aj násilnícky, bude od tých detí oddelený a bude žiť mimo nich ďalších osem alebo desať rokov. A týchto osem alebo desať rokov dieťa bude v jednej domácnosti s matkou, svojou biologickou matkou, a zároveň s jej partnerkou, s ktorou ona žije. Osem alebo desať rokov dajme tomu harmonického, pekného, láskyplného spolužitia. A ak sa náhodou stane, že táto biologická matka umrie, tak ja si myslím, že je iba správne, aby sudca rozhodol, či je pre dieťa lepšie, aby ostalo s tou druhou partnerkou, alebo by malo ísť dajme tomu k tomu násilníckemu otcovi.
My tu nedávame žiadny automatický návod, ako to má byť, jedinú vec, ktorú sme spravili v tom zákone, je, že necháme súd rozhodnúť a súd má rozhodnúť v čo najlepšom záujme dieťaťa. Nezavádzame adopcie, nechcem dávať deti homosexuálnym párom, o tom proste táto diskusia nie je. Môžme sa o nej v rámci akademickej pôdy porozprávať, či je lepšie, aby, aby deti ostávali v detských domovoch, alebo či by im bolo lepšie v láskyplnej homosexuálnej rodine. Áno, to je relevantná diskusia, ale nie je to tento zákon. Jediné, čo v tomto zákone riešime, je, či priznáme existenciu týmto párom, či im priznáme spoločenský status, či budeme dodržiavať ich Všeobecnou deklaráciou ľudských práv priznané práva a či jednoducho posunieme vývoj tejto civilizácie a spoločnosti opäť na trochu vyššiu úroveň.
Skúste sa pozrieť do historických kníh. Pozrite si zástupy "slušných ľudí" odfotených pod stromom, na ktorom visia obesení černosi. Pozrete si zástupy "slušných ľudí", ktorí stáli pred školami v New Orleans a bránili černošskému dievčatku ísť do školy s bielymi deťmi. Pozrite si zástupy "slušných ľudí", ktorí stáli na námestí aj na Slovensku a pozerali sa na to, ako židovských spoluobčanov nakladajú do vagónov.
Myslenie týchto ľudí sa muselo pohnúť a pohlo sa len tým, že niekto povedal: toto nie je správne. Ak by vtedy tým "slušným ľuďom" niekto nepovedal, že černosi sú takí istí ľudia ako my, bola by tá situácia doteraz rovnaká. Dnes tam už nie je a černoch je prezidentom Spojených štátov amerických. Ak by vtedy niekto nepovedal, že všetky deti majú byť vzdelávané rovnakým spôsobom, tak to dievčatko sa do tej školy jednoducho nedostane a takisto by sa tá situácia nikdy nezmenila. Ak by tie sufražetky neboli v Británii priviazané k tomu plotu, možno by doteraz ženy nevolili. Jednoducho k tomu je potrebné niekedy zakričať a zatriasť tými ľuďmi, že toto jednoducho nie je správne. A to je jediné, o čo sa tu snažím.
A ešte aj ten prejav, ktorý som mal v reakcii na kolegu Kvasničku, mal byť ústretový krok. Mal byť ústretový krok, aby ste videli, že ani v rámci kresťanského svetonázoru nie je všetko čiernobiele, že existujú aj iné názory a že aj svet kresťanský sa na túto vec nepozerá úplne jednoznačne.
Ja vás neučujem, ja vás nič neučím, ja vám len ukazujem inú stranu, inú stranu, Alojz. Ale, samozrejme, keď zoberiem vašu predchádzajúcu faktickú poznámku, tak je jasné, že to nepadne na úrodnú pôdu, lebo vy keď sa cítite, že ste zrazu chvíľku vo väčšine, tak názory sú úplne nepodstatné. Názory sú nepodstatné: my sme väčšina, my to tu prevalcujeme. To je jak Zlatá Idka, úplne to isté. Predtým taký bol Mečiar, vy ste teraz presne takí istí.
Lenže demokracia nie je, demokracia nie je diktatúra väčšiny. (Reakcia z pléna.) Nie. Demokracia je to, že síce väčšina rozhoduje, ale rešpektuje práva menšiny. Rešpektuje práva národnostnej menšiny, menšiny ľudí s inou orientáciou a takisto názorovej menšiny, náboženskej. Je o tom, že aj keby sme tu mali iba zopár moslimov, tak im nebudeme napríklad brániť vyznávať Alaha. O tom je demokracia. Nepleťte si to s diktatúrou väčšiny, lebo v momente, keď to urobíme, tak rovnako, ale nie, k tomu sa vracať nebudem, lebo ja ten argumentum ad Hitlerum takisto nemám tak rád.
Takže aby som to zhrnul. Nebavíme sa tu o tom, že či prirodzený zákon káže milovať, ako som ja hovoril, alebo či káže nejaké spoločenské usporiadanie. To je dobrá akademická diskusia, ale nemá určovať podobu zákona. Podoba zákona má byť určená potrebou obyvateľov tej krajiny. A potreba obyvateľov tejto krajiny, ak má ísť dopredu k väčšej tolerancii a k väčšiemu pochopeniu, je tá, aby aj ľudia inak sexuálne orientovaní mohli žiť zmysluplne v pároch. My ako predstavitelia štátu by sme mali povedať, áno, podporujeme, že žijete zmysluplne v dlhodobých vzťahoch a nehlásite sa k tomu promiskuitnému spôsobu života, o ktorom hovoril Marián Kvasnička. Áno, podporujeme vás ako stabilný pár a zato, že žijete spolu pekne, cnostne, vám, rešpektujeme váš štatút ako páru, ktorý v spoločnosti nejakým spôsobom vystupuje. A tým, že žijete v dlhodobom vzťahu, tak vám aj priznáme práva a povinnosti, podobne ako párom heterosexuálnym. To je celé.
Je možné, že to pomôže iba zopár ľuďom. Je možné, že naozaj tých ľudí, ktorí by využili ten statut registrovaného partnerstva, nie je tak veľa, ale to nevieme, kým ho neuznáme. V Čechách sú ich tisíce, teda v Spojených štátoch, sorry, sú ich tisíce.
Ukončím to jedným príbehom, ktorý ma oslovil a podľa mňa súvisí s touto témou. Išiel jeden muž po pláži každý deň a dve hodiny svojho času venoval tomu, že keď príliv naniesol hviezdice na pláž, tak ich zbieral do kýblika a dával ich naspäť do mora. A každý deň čo najviac ich pozbieral do toho kýblika a dával ich naspäť do mora. A aj keď ich tam veľa, tých hviezdic, zostalo, tak on tým niekoľkým zachránil život. Ale pýtal sa ho jeden chlapík, ktorý tam chodil behať na tú istú pláž, že: Prečo to robíš? Pozri sa, koľko ich ostáva na tej pláži a umrú. Pre koho je to dôležité, že zoberieš do kýblika tých pár a dáš ich naspäť do toho mora? A on povedal: Pre každú jednu v tom kýbli je to otázka života a smrti.
A presne toto isté sa týka tej diskriminovanej menšiny na Slovensku. Ak by ich bolo zopár, ktorým skvalitníme život, a naozaj nás to nič nebude stáť, žiadny rozvrat tradičnej rodiny, žiadne ohrozenie kresťanského ponímania manželstva, tak by sme to mali urobiť. A ja pevne dúfam, že možno k tým zopár ľuďom, ktorí za to zahlasujeme zajtra, sa možno o pol roka alebo o rok pridajú aj ďalší. Dúfam, že táto dvojdňová diskusia mala zmysel. Dúfam, že vďaka tejto dvojdňovej diskusii sa pár ľudí nad tým začne poriadne zamýšľať a že táto otázka, ako v iných krajinách, sa pohne dopredu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2012 16:58 - 17:00 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Manželstvo nie je výsadou muža a ženy, tak je dané v niektorých kultúrach, ale to nemusí byť fixný stav, že áno. Sú krajiny, kde manželstvo uzatvárajú aj ľudia rovnakého pohlavia a vždycky je to dané (reakcia z pléna), no napríklad v Spojených štátoch amerických, alebo v niektorých, tak v Českej republike sú to registrované partnerstvá, ale máme aj krajiny, kde sú manželstvá a kde to určuje ich súčasný zákon, takisto ako u nás, ale nemožno to vyhlásiť, tak ako Igor, za večnú a nemennú pravdu, pretože to je jednoducho dané práve súčasnou legislatívou tej-ktorej krajiny.
A takisto nemožno povedať, že žiadne práva porušované nie sú a nikto nie je diskriminovaný, lebo jednoducho počúvame ľudí, ktorých sa to dennodenne týka. A oni v každodennom živote pociťujú tú diskrimináciu a jednoznačne ju formulujú a na základe ich požiadaviek vznikol ten zákon, ktorý predkladáme do tohto parlamentu.
Takže je veľmi lacné, Igor, postaviť sa tu a povedať tri-štyri vety a tváriť sa, že len preto, že si to povedal ty, je to pravda. Akonáhle to nie je podložené žiadnym argumentom, tak sú to len plané výkriky do tmy a v podstate nič neznamenajú.
Ďakujem.
Skryt prepis