Ďakujem. Pani predsedajúca, pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, ja by som zopár myšlienok, budem len krátko v toto piatkové popoludnie. Prihlásilo sa nás veľa do rozpravy, ale akosi keď to vyšlo na takýto nie možno lukratívny čas, tak médiá chýbajú. Ja by som chcel možno ako predseda poslaneckého klubu OĽaNO pripomenúť niekoľko vecí.
Prvá je, keď sa hovorí o tom politickom obchode alebo kšefte. Prvá vec, uznávam, áno, slovo obchod alebo kšeft má negatívny náboj, takže môže byť pre niekoho brané ako urážlivé alebo ako negatívne. Chcem ubezpečiť teda za seba, že ja slovo obchod alebo aj kšeft, hoci expresívne, chápem skôr neutrálne a závisí to od obsahu a od formy, od spôsobu.
Zopakujem to, čo som už hovoril ráno. Naše vyjadrenie z 26. februára, keď sme sa ako poslanecký klub stretli v Nitre, tak vyjadrenie nášho poslaneckého klubu bolo takéto, citujem: "Je smutné, že tradičné politické strany urobili z takých vážnych tém, ako je manželstvo a súdnictvo, politický kšeft. Napriek tomu OĽaNO obidva návrhy v prvom čítaní podporí." A teraz nasleduje časť, ktorá je najdôležitejšia: "My chceme diskutovať o čo najlepšom znení týchto zákonov v prospech ľudí a nie o politických obchodoch SMER-u a KDH."
Sú ľudia v našom klube s rôznymi názormi, dneska sme to videli, a je to tak v poriadku. Pre niektorých ten výraz obchod má negatívnejší náboj, pre niektorých neutrálnejší. Chcem povedať, že v súčasnej politickej situácii môžem súhlasiť napriek tomu, že sme ráno možno mali nejaký rozpor aj s poslancom Hlinom, že je to šikovnosť Kresťanskodemokratického hnutia, takýmito jednaniami zabezpečiť, aby agenda Kresťanskodemokratického hnutia, a teraz myslím na agendu v tom dobrom slova zmysle, hodnotovom, že sa darí presadiť.
Môj pohľad ale, ktorý som chcel ponúknuť, je iný v tom, že je to šikovnosť a je to dobrý obchod, ak nevidíme žiaden iný svet, len ten politický. Vaše skúsenosti, ktoré ste tu od 90. rokov získali a uplatňovali, hovoria o tom, že ak chceme zmeniť ústavu a chceme nejakú vec dosiahnuť, musíme sa dohodnúť. Buď musíme mať väčšinu, 76 hlasov, v prípade ústavy 90. A tak to je.
Ale čo ak sa presunieme aj do iného sveta, nielen v tejto sále? Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že sme demokracia, ktorá je vykonávaná buď cez zastupiteľov, to sme my poslanci, na úrovni celého štátu v Národnej rade Slovenskej republiky, alebo priamo. A ja som presvedčený, že napriek tomu, že mnohí štandardní politici sú presvedčení, že referendum nie je až tak dobrý nápad alebo že vlastne je to nepoužiteľné, tak ja som presvedčený, že je ten čas na to, aby sa to posunulo. Nie aby sa vymenila parlamentná demokracia alebo zastupiteľská za priamu, ale aby sa to vybalansovalo, aby sa dosiahla rovnováha. Poviem aj prečo.
Z toho dôvodu, že potom by do veľkej miery odpadlo to, čo tu musíme dnes absolvovať. Priznám aj určité, nazvem, nie zrovna najpríjemnejšie alebo najchutnejšie, najvkusnejšie, najúctivejšie veci, lebo tu vzniká určité napätie. Kresťanskodemokratické hnutie, viem, že si dávalo robiť nejaké prieskumy, takisto myslím, že Aliancia za rodinu si dávala robiť nejaké prieskumy. Veľká časť občanov v konkrétnych otázkach týkajúcich sa rodiny a manželstva od 65 % vyššie až po 85 %, zhruba v tomto rozsahu sa to pohybuje, je za to, aby to bolo takto.
Pre mňa je potom, tak keby som povedal, síce politické, ale podľa mňa len politické a nie realistické, prečo nedať v takýchto veciach príležitosť rozhodnúť ľuďom. A potom sa nemusíme doprosovať a vymieňať a obchodovať, ale môžme povedať to, a chcem to znova zdôrazniť, čo hovoríme my ako obyčajní ľudia, podporím zákon, lebo je dobrý, nepodporím ho, lebo nie je dobrý. A nemusím robiť to, že ja sľúbim tomu, čo si nemyslím celkom, že je také, lebo. A takisto myslím si, že nikto nespochybňuje to, čo je položené tak verejne na misky váh. To znamená, áno, SMER chce z nejakého dôvodu riešiť justíciu, nebudem to rozoberať teraz, a je treba ju riešiť. KDH plus ďalší poslanci, ktorí dali ten druhý návrh a spolu podpísali ho do parlamentu, chcú riešiť otázku manželstva muža a ženy. Toto by sa dalo akosi pochopiť, a preto väčšina z nás nemá problém za to zahlasovať a posunúť to do druhého čítania, kde uvidíme, aké bude definitívne znenie.
Ale, bohužiaľ, na tých miskách váh, a to hovorím aj v takej korektnosti a úctivosti, proste nemôžme odškriepiť to, že sú tie prezidentské voľby a že pán premiér je v druhom kole prezidentských volieb a že táto vec sa nejakým spôsobom ponúka. Nemusíme si ani domýšľať, ani obviňovať, ale je to tak. A to je to, čo mnohým vadí. Niekto to vyjadrí úctivejšie, niekto menej úctivo.
Druhá vec, ktorú chcem povedať, je, a to avizujem smerom na druhé čítanie, že mnohí zástupcovia občianskeho sektora aj Aliancie za rodinu majú záujem, aby do slovenskej ústavy prešli ešte aj mnohé ďalšie formulácie. Formulácia, že "manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy" je výborná. Ja s ňou absolútne súhlasím, lebo tak, tak ide manželstvo, toto je manželstvo.
Druhá vec je to, vnímať to v kontexte toho, čo povedal pán premiér vo svojom rozhovore ešte pred prvým kolom prezidentských volieb, kde povedal, že čo sa týka budúcnosti, táto vec absolútne nejak nesúvisí s registrovanými partnerstvami, že nič nerieši. To tu bolo viackrát povedané. A preto si myslím, že naozaj by sme mali uvažovať do druhého čítania aj s takýmito vecami. Ak nie, ak nebude, ako sa hovorí, politická zhoda, tak opakujem znova, je tu jednak Aliancia za rodinu, ale sú tu aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorí chceme konať referendum, aby sa k týmto otázkam vyjadrili ľudia.
Mne je to naozaj divné. Viete, ja som sa rozprával, budem diskrétny, aby som nehovoril nejaké mená a podrobnosti, rozprával som sa možno rok dozadu s nejakými politikmi z relevantných politických strán, od ktorých aj závisí, či niečo prejde v parlamente, a bolo mi povedané, že také otázky, napríklad otázka manželstva muža a ženy, otázka interrupcií, sú tak hodnotné a takú majú cenu na politickom trhu, nazveme to, dúfam, že to nikoho neuráža, ale je to proste popis, že sa dávajú do toho, do ponuky, keď sa uzatvárajú nejaké koalície. A myslím si, že preto aj kolegovia napríklad z Ľudovej platformy sú takí akoby tým rozhorčení alebo rozhnevaní, pretože oni vnímajú, že z ich pohľadu sa to potom tak muselo udiať, keď takto, takto sa chápe štandardná politika. Zoberieme vás do koalície, podporíme vám toto z vášho programu a vy nám podporíte toto.
Áno, dáva to zmysel, ja som to povedal, dáva to zmysel, pokiaľ nevidíme žiaden iný svet mimo tejto sály, mimo politických strán. Ale ten svet tu je a ten svet na Slovensku, tí ľudia, obyčajní ľudia, teraz to nemyslím politicky, jasne vyjadria, čo chcú.
Samozrejme, že je otázka toho, ako sa to viackrát tak zhodilo, že, no ale referendum je vlastne taký neistý nástroj, pretože neboli úspešné tie referendá, pretože aj keď sa prijme, tak vlastne nie je, nie je vymáhateľné. Pretože keď Národná rada neprijme zákon v takom duchu, tak vlastne sa nič nestalo, pretože máme slobodný mandát.
A ja sa chcem opýtať, nie je čas posunúť to, aby sme nemuseli potom zažívať takéto veci? Aby napríklad Kresťanskodemokratické hnutie mohlo úplne spokojne povedať, kolegovia, partneri, chcete to podporiť? Fajn. A keď nie, ľudia to chcú, my spustíme referendum alebo necháme samotných občanov ako aktivistov. Ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa to posunulo týmto smerom a aby sme potom mali úplne inú politickú kultúru v tomto, v tomto pohľade, nielen v tom, či sa tu používajú expresívne výrazy. Mne sa expresívne výrazy nepáčia, používať ich. Ale tá politická kultúra je v tom, že ak tu bude reálna možnosť, že ľudia si to zoberú do vlastných rúk a povedia si, prepáčte, my sa nebudeme pozerať pri televíznych prijímačoch, či sa dohodne, a teraz ktokoľvek, teraz je to SMER alebo KDH, ale to môže byť ktokoľvek, ako ste povedali a býva to aj v rôznych zostavách, ale povedia si, my to chceme, my si to urobíme. Nebude lepšie na Slovensku, nebude menej napätia? A potom povieme, áno, ale väčšina nemusí mať pravdu. Samozrejme, že nemusí mať, samozrejme, že zastupitelia majú význam. Je dobré, ak sú to skúsení ľudia, ktorí vedia povedať k tomu svoje stanovisko a nie vždy dav musí všetko rozhodnúť skvele. Ale veď to je taká výzva pre to dozrievanie spoločnosti. Vyhlásme referendum alebo vyhlásme úmysel zozbierať podpisy pod referendum, stále, aj keby bolo rovno nulové kvórum, tak treba 350-tisíc podpisov a to nie je málo. Braňo Škripek niečo o tom vie, aj spolu s nami, že vyzbierať 100-tisíc podpisov aj pri veľkom záujme je fuška. Ak ľudia o to majú záujem, tak je priestor na vysvetľovanie. Nech sa páči, páni liberáli napríklad zo SaS-ky alebo odinakadiaľ môžu viesť debatu a môžu hovoriť o tom, áno, ste väčšina, ale majte ohľad aj na tých, ktorí to cítia inak. Samozrejme, a to bude dobrá diskusia, lebo to nebude boj, že kto z toho v parlamente, ale bude tu priestor na vysvetľovanie.
Ale je to potom otázka aj na konzervatívcov. Viete, ja si myslím, že asi ma, asi ma budú brať ľudia ako konzervatívca aj ako kresťana. Môže to posúdiť každý. Ale ja si nemyslím, že je demokratické alebo aj kresťanskodemokratické len využiť akoby, máme možnosť to nejak mocensky do tej ústavy dostať. Však logicky, neni to proti vôli ľudu v tomto prípade, čo sa týka manželstva. Ale podľa mňa je demokratické to, že dáme priestor na tú diskusiu a na vyjadrenie ľudí, a napríklad referendum v tejto otázke by podľa mňa pomohlo. Áno, môže sa stať, že v niektorých veciach by to haprovalo. Prejavila vy sa určitá nezrelosť.
Slovenská republika vznikla 1. januára 1993, čiže ak si dobre rátam, tak tohto 1. januára mala 21 rokov. Kedy sme to porovnali k ľudskému veku, tak je to vek, keď už človek môže nielen kandidovať, ale môže aj byť už zvolený. Ale zoberte si, je to napríklad čas, ktorý uplynul zhruba od začiatku od ´48., keď sa komunisti zmocnili moci, do ´68., keď nastala určitá taká obroda, tá Pražská jar a všetky tie veci s tým súvisiace. Ja si myslím, že spoločnosť je zrelá. Myslím, že nie som ten prvý, ktorý by tu mohol mudrovať a poučovať, ale mám pocit, že takýto, takýto pohľad ešte nezaznel.
A chcem teda ešte možno uzavrieť aj tým takým pohľadom na kresťanskú alebo kresťanskodemokratickú politiku. Pre mňa sú poslanci aj členovia Kresťanskodemokratického hnutia partneri, mnohí z nich sú moji priatelia, ale mám taký pocit, že sa to príliš stotožňuje. Dneska Janko Hudacký, veľmi fajn chlapík, povedal také vyjadrenie, v ktorom akoby kresťanské hodnoty, konzervatívne hodnoty sa rovnali KDH a nikdy inak. Áno, ono to platí, určite v KDH vždy nájdeme konzervatívne a kresťanské hodnoty, ale to nikto nespochybňuje, ale nemusí to byť len tak. A ja mám taký pocit a v posledných časoch dosť diskutujem aj s členmi KDH, aj so zástupcami KDH, predstaviteľmi KDH, že tá viera v to, že kresťanské hodnoty, rodinné hodnoty, tradičné hodnoty sa rovná KDH, že je tak silná, že mám niekedy pocit, možno sa mýlim, že prevažuje tú samotnú vieru v tie hodnoty. Nedobré je tak, ako keby fanúšikovia Realu a Juventusu viac verili v Real a v Juventus ako vo futbal. Podľa mňa to nie je prvoradé, prvoradé je ten futbal a potom Real a Juventus. A podobne aj v tomto prípade, rozhodujúce sú hodnoty a nie v prvom rade KDH, OĽaNO alebo, však kresťania sú v každej jednej, v každom jednom politickom zoskupení, aby sme to nedávali len do tejto polohy.
Možno si dovolím ešte jednu takú politologickú poznámočku, že v 90. rokoch v druhej polovici sa naozaj opozícii, pravici na čele s KDH, to treba povedať, podarilo poraziť Mečiara. Náležite sa na to odvolávate, zdôrazňujete zásluhy. Ja vám ich v úcte priznávam. Ale mám taký pocit, že ste dostali také škorpióny, bodnutie škorpióna pri tom víťazstve, a to, že vás pán Mečiar nakazil, ale nie možno štýlom svojej politiky, ale tým, čo tu zanechal a čo sa za tých ďalších - koľko? - 15 rokov nezmenilo, a to je ten volebný systém. A ten volebný systém, že Slovensko je jeden obvod a že čoraz viac sa stráca ten kontakt s obyčajnými ľuďmi, s ľuďmi na Slovensku, spôsobuje to, že my sme, že my sme zostali uzavretí v tom, že politika sa robí tu. Tu na Hrade, tu v parlamente. Ale, viete, ja som veľmi rád, keď môžem zbehnúť peši dole po Zámockej a prídem do mesta a viem, že už v polovici Zámockej nikto netuší, čo sa tu deje.
A chcel by som povedať ešte jednu poznámku, že ak aj ľudia tušia, tak my hovoríme o tom, že nemá sa prísť sem a tu vykrikovať a prednášať. Prepáčte, ja rozumiem rozhovorom diskrétnym pri káve, po kluboch a tak ďalej. Ale verím zároveň, že veci sa majú preberať na svetle. Kde inde máme debatovať? Áno, skĺzava to tu veľmi často k určitému divadlu, je tu nejaký mediálny priestor a nie vždy sa všetky veci vecne a pokojne dajú vyriešiť pri rozprave. Ale štandardne by to malo byť primárne rozprava, primárne parlament, kde sa takéto veci riešia, kde sa hovorí, kde sa diskutuje. A, samozrejme, niektoré citlivé veci sa môžu doriešiť aj v kuloároch.
Ale mne sa zdá, že akoby, a teraz to naozaj hovorím v dobrom a nehovorím to, akože chcem niekoho poúčať, ale v dobrom, že sme už úplne zabudli, že ten parlament je nastavený na to, že sa tu má viesť tá rozprava a tie veci sa majú dohodnúť. A nie, že sa tá politika má robiť len kdesi uzavretá, kuloárna. Vyvážiť to, mne to tu chýba. A to je pohľad, ktorý chcem do toho priniesť.
Takže ešte raz to zopakujem. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, každý poslanec slobodne, sme presvedčení, že je dobré posunúť dopredu súdnictvo, justíciu, snažiť sa o väčšiu spravodlivosť. Takisto, myslím, že drvivá väčšina klubu, možnože aj všetci poslanci, nemajú, nie že nemajú problém, ale aj spokojne a radi zahlasujú za ten návrh v tej časti, kde sa hovorí o manželstve jedného muža a jednej ženy. O to viac, samozrejme, pri tom samostatnom návrhu, ktorý je poslaneckým návrhom predkladateľov. Ale to je to, čo sa nám zdá vhodné priniesť do tejto diskusie.
Ďakujem vám za pozornosť.
