Videokanál poslanca

Áno, ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Mark Twain napísal, urobil si taký žartík zo svojich priateľov, že poslal viacerým význačným hodnostárom, myslím, že to bolo v meste, správu, telegram: "Všetko bolo prezradené, ihneď odíďte." Všetci z týchto mužov do nohy do 24 hodín opustili mesto. On si to vymyslel, on nebol s nimi na ničom dohodnutý. Mali proste zlé svedomie. Ja mám taký pocit, že je čas, aby sme na Slovensku naozaj mohli tu zasadať bez nejakého strachu, bez nejakého zlého svedomia, bez toho, aby sme stále riešili nejaké kauzy z minulosti, tým nechcem povedať, že sa nemajú vyšetriť, teraz nehovorím o tom, že sa nemajú vyšetriť, majú sa vyšetrovať a vyšetriť, ale aby sme ďalej takéto veci nemuseli riešiť, pretože jednoducho nebude k nim príčina. Aby sme sa nemuseli báť, že keď nebudeme mať tú imunitu, tak nás nejakí politickí protivníci odsúdia. Aby nemohla fungovať vydierateľnosť, ktorá sa tak často tiež spomína aj práve s tým obdobím, o ktorom hovorí kauza alebo teda spis Gorila.
Keď som uvažoval o vstupe do politiky, tak mi jeden rozumný muž povedal, že dôveryhodnosť vzniká prekryvom dvoch množín. Jedna z nich je kompetentnosť, odbornosť a druhá je charakter. Myslím si, že pre každého z nás toto môže byť také, také určité memento, že môže zapracovať na niektorej z týchto oblastí, alebo na oboch týchto oblastiach. Pretože ja sa potom obávam, že to bude tak, že niektorí politici, myslím, že to bol aj súčasný pán premiér, sa vyjadria, že ich zaujíma iba právna a ekonomická rovina a nie morálny rozmer. Ale potom to tu budeme mať stále. Pokiaľ naozaj nebudeme vnímať, že nie sú dôležité len zákony, predpisy a to, či je to v pluse alebo mínuse, ale aj o tom, či je to naozaj spravodlivé, či je to čestné, či je to dobré.
Ja by som to zhrnul, nechcem naťahovať čas, ale cítil som to tak na srdci ako potrebné a veľmi dôležité popri všetkých tých technických poznámkach. V Biblii sa píše veta, ktorá nie je náboženská, je skôr morálna, keby ste si vypočuli túto vetu, také povzbudenie: "Bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je cnostné a chválitebné. A Boh pokoja bude s vami." Ak naozaj chceme, aby sme mali, či už sme veriaci, alebo neveriaci, ten pokoj aj medzi nami, aj smerom do budúcnosti pre našu prácu, pre našu službu, tak potrebujeme naozaj myslieť na tieto dobré veci a venovať sa im, mať charakter, vnímať tú morálnosť a verím tomu, že nebudeme musieť riešiť potom v parlamente žiadne ďalšie kauzy a spisy Gorila, Sasanka a neviem, ktoré ďalšie takisto nejaké finančné skupiny a nebudeme sa stále dokolečka obviňovať, odsudzovať, urážať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Neviem, či to bude pána ministra zaujímať. Keď hovoríme o kauze Gorila, ja by som možno chcel upozorniť na jej dopady na spoločnosť a možno také politické dôsledky a politický dopad. To, čo možno mi tak leží na srdci, keď počúvam aj tieto komentáre a keď som sledoval celú kauzu Gorila, zo začiatku oveľa viac ako občan a volič, ako politik, tak som si uvedomil to, čo teda komentátori aj v médiách zdôraznili, že pravicový volič je oveľa viac kritický a že vlastne tú politickú daň za kauzu Gorila zaplatila pravica, zaplatila opozícia a pánu premiérovi a jeho strane SMER to prešlo veľmi zľahka.
Ja by som prirovnal moje chápanie tejto kauzy aj na základe rozhovorov s ľuďmi, ktorí v tej dobe boli aktívni v politike a ktorí ma uistili, že opisuje reálne veci a reálne praktiky, že ide o určitý výsek. To znamená, ako keby ste prišli na nejakú párty, kde je zhasnuté, kde je nejaký opar a teraz urobili nejakú fotku s bleskom. A to by ste zverejnili. Tak zachytili by ste ľudí, ktorí tam naozaj boli a ktorí tam naozaj čosi robili, ale nebol by to záber celej miestnosti, nebol by to stopercentný dokument. Preto si myslím, že keď sa snažíme uvádzať fakty a ide nám o pravdu, tak treba vedieť, že jednotlivý vytrhnutý fakt ešte neznamená celú pravdu a že môže poukazovať na, a môže prekrúcať pravdu, jednotlivý vytrhnutý fakt veľmi zlým spôsobom a môže veľmi poškodiť česť a dobré meno ľudí. Každý človek, vrátane mňa, je slabý, robí chyby, ako kresťan by som povedal, je hriešnik a preto nejde o to, že by sme mohli niekoho nejako dopredu zatracovať. Taký príklad by som uviedol, že volič, občan je častokrát citlivý na nejaké kauzy, ktoré sa vedia tak dobre mediálne predať a ide v nich o sumy, ktoré sú preňho dosiahnuteľné, o tisíce, desaťtisíce, stotisíce eur. To je také zrozumiteľné. Ale keď sa povie, že miliarda, tak väčšina ľudí štatisticky si nevie predstaviť, o čo ide a je to niečo, čo je mimo jeho pochopenia, mimo jeho použitia. Keď poviem, že niekto ukradol 10-tisíc eur, tak ten človek si vie predstaviť 10-tisíc eur, mal by som auto, 100-tisíc eur, mal by som možno už aj byt. Ale keď poviem miliardu, tak dosť dobre, okrem nejakých exotických relácií, kde sa snažia minúť čím viac peňazí, asi človeku nemôže prísť, kde by niečo také použil. A mám pocit, že toto efektívne zvládla, zvládli niektoré strany, efektívne a marketingovo a krásne sa z toho vykľučkovalo. Niekedy sa hovorí aj medzi ľuďmi tu, na Slovensku, že ak kradnete, musíte kradnúť vo veľkom, vtedy sa vám nič nestane. Ak podvádzate a kradnete v malom, tak za to zaplatíte.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel povedať, je, že naozaj v mnohých tých aplikáciách, aj Gorily, aj ďalších káuz, sú médiá také nevyvážené alebo ich správy sú nevyvážené a tendenčné. Ja by som sa teraz zameral na takú vec, ktorá sa týka ohovárania a osočovania, posudzovania ľudí. Posudzovanie je vtedy, keď bez dostatočného podkladu pripúšťame ako pravdivú nejakú morálnu chybu človeka. To znamená, že pripisujeme mu zlý úmysel. Keď sa napríklad prevalí nejaká situácia, že tamten sa stretol s týmto, tamten rokoval s týmto, stalo sa toto a tamto, tak hneď povieme, že ten človek to urobil úmyselne, urobil to naschvál, robíme z neho zlého človeka.
Ďalšia vec, čo je ohováranie? Ohováranie je, keď odhaľujeme zbytočne chyby iných ľudí s cieľom poškodiť ich meno, poškodiť ich česť. Myslím si, že toto je problém, že navzájom sa veľmi často špiníme, urážame, osočujeme, aj dnes som tu počul viaceré také, také osobné útoky, či už v rámci rozpravy alebo v rámci faktických poznámok, ktoré spôsobujú to, že sme potom naozaj za takých ľudí bez cti a bez dôstojnosti. Viete, kedysi to bolo také, že chlap, ktorý mal česť, tak keby ho niekto urazil, tak sa stretnú niekde na lúčke, dajú sa chrbtom k sebe, urobia 30 krokov a potom vystrelia z pištolí. Jasné, dnes nie je taká doba ani to nie je dobré, aby sme niečo také zavádzali. Ale prečo to tí ľudia robili? Pretože mali silne vyvinutý zmysel pre česť. Jednak si potrebujem chrániť česť tak, aby ma niekto iný neurážal, ale na prvom mieste tak, aby som ju ja sám nestrácal. A chcel by som povedať, že naozaj, z jednej strany je veľmi zlé, že sa necháme, alebo navzájom že sa urážame, obviňujeme, osočujeme, na druhej strane, že robíme veci, ktorými tomu zavdávame, zavdávame príčinu.
Pani predsedajúca, mohol by som poprosiť o prítomnosť pána navrhovateľa?

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som vlastne chcel možno sa pripojiť k pánu poslancovi Štefancovi s tiež takým, s navrhovaným pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu. Tiež nesúhlasím s tým spoplatnením pri prvom zápise vozidla v Slovenskej republike, pretože tak ako som sa rozprával napríklad aj s ľuďmi, ktorí majú napríklad autobazáre tak, že je to pre nich likvidačné, ale je mi jasné, že do štátneho rozpočtu je potrebný nejaký príjem, takže nebudem nerealisticky navrhovať úplne zrušenie tohto bodu, ktorý teda kategorizuje tie poplatky do tých výkonov, teda podľa výkonu motora. Ale dovolil by som si jeden taký malý drobný pozmeňujúci návrh, ktorý by sa týkal áut, ktoré majú šesť a viac miest na sedenie. Dôvod je taký, že taký typický príklad niekoho, kto si kupuje také auto, opakujem, ide o osobné auto, nejde o M1, to znamená, že autá na podnikanie. Kto si kupuje takéto auto, je nejaká rodina, ktorá má štyri a viac detí, pretože proste keď máte tri deti, do kombíka sa s nimi už nezmestíte, potrebujete niečo väčšie. Ak máte väčšie auto, tak máte aj väčší motor, ktorý má väčší výkon. Úplne bežný výkon týchto áut je okolo tých 90 - 100 kW, a to hovorím o tých základných motorizáciách, nie o nejakých tých najvyšších alebo vyšších. Takže ja navrhujem, aby sa zmenil tento zákon takto.
V čl. I v 32. bode v sadzobníku správnych poplatkov v časti VI - Doprava, v položke 65 sa v písmene a) za slová "výkon motora do 80 kW vrátane" vkladá čiarka a slová "prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".
2. V čl. I v 32. bode v v sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. - Doprava, v položke 65 sa v písmene b) za slová "najviac tromi miestami na sedenie" vkladajú slová "a kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".
Verím, že, že aj v prípade vládnych poslancov je priestor pouvažovať nad touto zmenou a prípadne ju podporiť pri hlasovaní, aby sme možno uľahčili sociálny dopad, zvlášť na rodiny s viacerými deťmi. Ja by som ešte možno chcel uviesť taký konkrétny príklad, o čom hovoríme. Možno to niektorým nie je celkom jasné. Ak kupujete nové auto, ktoré má v tejto kategórii cenu povedzme nejakých, najmenej tých 15 do 20 tisíc eur, tak nejaká položka alebo príplatok na cene vo výške nejakých 300 - 400 eur nie je taký významný. Ale v prípade, že si doveziete auto v slušnom stave, ktoré má viac rokov, a jeho cena je povedzme okolo 5 tisíc eur, tak navýšiť cenu o nejakých 400 eur je dosť významná položka, zvlášť pre rodiny s viacerými deťmi, ktoré majú zvýšené náklady. Takže by som vás chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, pouvažovať nad ním, nemyslím si, že výpadok, a som presvedčený, že výpadok tých príjmov, predpokladaných príjmov pre štátny rozpočet by bol nejaký vôbec merateľný, ale naopak, pre tie rodiny by to mohlo byť významné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja ďakujem pánovi Kaníkovi za dnešné vystupovanie aj toto záverečné. Zvlášť som si ja sám uvedomil a chcel by som to ešte pripomenúť a poďakovať, že to on zdôraznil, že tu nejde len o 2. dôchodkový pilier, ale o mnohé ďalšie dôležité zmeny, napríklad zmenu práce na dohodu, ktorá sa naozaj dotýka mnohých, mnohých ďalších skupín obyvateľstva, ktoré sú príjmovo slabé a takto si môžu vypomôcť. Ja viem, že rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, ale aby sme vedeli, prečo pokladáme tento návrh toho skráteného konania za tak závažný, pretože má taký široký dopad, preto chceme aby prebehol v riadnom legislatívnom konaní. Ďakujem.

Ja sa ospravedlňujem všetkým reagujúcim, že nebudem reagovať na nich, ale moju osobitnú priazeň si vyslúžil pán poslanec Podmanický. Takže chcel by som zareagovať na neho pri všetkých sympatiách, ktoré k nemu prechovávam.
Takže prvá vec. Dosť nevhodne ste urazili asi 55 000 učiteľov na Slovensku. To je práve taký ten hlúpy predsudok spoločnosti, ktorý panuje. Učitelia vás určite za to budú mať radi, že ste sa takto vyjadrili. Chcem povedať, že napríklad ja osobne som veľkú časť prázdnin trávil dobrovoľníckou činnosťou s mladými ľuďmi z tých sedem týždňových dovoleniek, ktoré som si musel vybrať v lete naraz.
A ďalšia vec. Som úplne spokojný s tým, že sme tu, ale nie som spokojný s tým, že sa rokuje o tak dôležitej veci.
Keď ste sa odvolávali na predčasné voľby a kolaps finančnej správy. Bežne bývali voľby aj v júni a bol zvyk, že jednoducho tam bola nejaká júlová schôdza a potom boli parlamentné prázdniny. Mne nechýbajú. Ja som s tým úplne, ako hovorí Lojzo, konformný. Ale ten kolaps finančnej správy, dneska keby som to rátal, ste ho dneska možno 50-krát spomenuli, je to možno jeden z hlavných argumentov, ktorý používate. Či je aj naozaj pravdivý a taký relevantný, to neviem.
Takže poprosím, aby sme naozaj sa snažili dohodnúť na spoločnom dobre všetkých občanov, lebo nám tu musí ísť o to, nielen o to, aby sa podľa nejakého vopred pripraveného plánu schválili z rôznych dôvodov naplánované vládne opatrenia, ktoré nemusia byť úplne najvhodnejšie. A práve o tom tu vedieme túto diskusiu. Ďakujem všetkým.

Pán predseda, pán minister, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, ja by som najprv možno si aj vyprosil, aby dopredu ma tu pán Podmanický poučoval, o čom mám hovoriť. Myslím si, že je to drzé. Ďakujem.
Ďalšia vec. Pani Vaľová, že štát má peniaze. Štát nemá žiadne peniaze. Sú to peniaze občanov, o ktorých tu my debatujeme dneska celý deň. (Potlesk.) A mňa naozaj pramálo zaujíma, nie preto že by som nemal voči vám úctu, či je dobrý Kaník alebo Tomanová alebo Richter. Ja tu zastupujem občanov. Ide o ich peniaze, aj o moje peniaze. Ja mám takmer štyridsať rokov, o nejakých dvadsaťpäť, snáď tridsať rokov pôjdem do dôchodku, ale je tu kopa iných ľudí.
Ja by som chcel povedať jednu vec. Čo sa týka toho skráteného legislatívneho konania, ja som nevedel, prečo je taká neobvyklá vec pre mňa ako pre učiteľa, taká nezvyklá, že uprostred leta je zrazu schôdza. Pomaly to začínam chápať, treba to rýchlo urobiť, keď ľudia sú preč. A zdá sa, že vám to dobre ide. Možno ste aj dohodnutí s médiami, lebo obdivuhodne to ignorujú. Ja sa celý deň napríklad na SME-čku snažím nájsť nejaký článok o tom, aká sa tu vedie diskusia, ale zatiaľ som sa dočítal o dyme, o tom, že Poliačik nás chcel zachrániť pred dymom. Dal procedurálny návrh, aby sme sa tu nepodusili tí pätnásti, dvadsiati, možno že aj tridsiati, čo sme tu vtedy boli (Reakcia z pléna.), 27 nás bolo. Ďakujem. A takisto som sa dozvedel o tom, že pán Fico dostal prasa od SaS-ky, ale nič som sa nedozvedel o tom, že debatujeme o tak vážnej veci. Viete, naozaj mne sa veľmi páčia mnohé vystúpenia, aj z jednej aj z druhej strany, z toho hľadiska, že tí ľudia sa to snažia vysvetliť. Mnohí z nich sú naozaj odborníci. A prevažuje tam tá odborná vec. Ale fakt je taký, že ľudia občania od nás chcú, aby sme sa dohodli. Mne tak prišiel na um taký model, že keď sa volí pápež, tak je konkláve, zavrú ich tam a keď sa po nejakých troch dňoch nevedia dohodnúť, tak im začínajú znižovať prídel potravy. Proste sa musia dohodnúť. Ja chcem dať návrh, aby sa nerokovalo o tom, že bude tento návrh zákona prijatý v skrátenom konaní. Ale, naopak, je to veľmi vážna vec, na ktorej sa nutne musíme dohodnúť všetci. To sa týka celého štátu, všetkých občanov, nie toho, že raz-dva si tu niečo odbúchame, odhlasujeme tak závažnú vec. Ja protestujem proti tomu, že tu len preto, lebo z nejakých dôvodov, ktoré neboli celkom podľa mňa dostatočne ozrejmené, niekto chce ešte v priebehu tejto schôdze odhlasovať to, že zrazu sa zmení nejaké číselko na prvý pohľad, ale obrovský dopad na spoločnosť. Ja chcem, aby o tom prebehla celospoločenská diskusia, keď tu ľudia budú, keď sa vrátia z toho Chorvátska, ako to tu bolo spomínané, aby prebehlo riadne pripomienkovanie a aby sa o tom seriózne rozhodlo. A ako to tu už x razy zaznelo, je dosť možností, ako tie peniaze, ktoré budú chýbať a ktoré bude „stáť“ to normálne legislatívne konanie, sa dajú ušetriť inde. Takže ja vás naozaj chcem požiadať, zvlášť stranu SMER, pána ministra, aby sme nedávali tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ale v riadnom, pretože je to veľmi vážna vec.
A takisto navrhujem, bolo to tu už spomenuté, dúfam, že táto vec by mohla do budúcnosti prejsť, že táto vec by sa mala riešiť na úrovni ústavného zákona viac ako jednoduchou väčšinou, aby zostala stabilná, aby sa nemenila každú chvíľku. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, ja by som chcel zareagovať ako učiteľ z praxe, stredoškolský učiteľ, učiteľ na gymnáziu a učiteľ na cirkevnom gymnázium, to znamená, človek, ktorého sa z praxe tieto veci veľmi konkrétne dotýkajú.
Ja by som veľmi pozitívne hodnotil aj dnes už prednesené príhovory pani poslankyne Žitňanskej, aj pána poslanca Osuského. Mnohé z toho, čo by som chcel povedať, povedali oni. Takže ja budem už len taký veľmi konkrétny, praktický a naozaj, tak ako povedala pred chvíľou pani poslankyňa Žitňanská, berieme to ako také podnety pre vás. Pretože tak ako to zaznelo už v rozprave pri programovom vyhlásení vlády, školstvo je a musí byť priorita. Ono, myslím si, že stále tá mentalita ešte taká nie je. Vidno to aj možno na záujme alebo nezáujme poslancov, ale aj médií. Keď som si pozeral články k debatám o včerajšom zákone 597 a o tom dnešnom, tak príliš tam ani nejaký záujem alebo diskusia nie je. Čo je možno dané aj tým, že naozaj sme zvyknutí, že to školstvo nie je nejaké vzrušujúce, že možno to zdravotníctvo teraz, vieme, že tie platy sestier, čo je tiež veľmi dôležitá vec, je tak viac mediálne pretraktované.
Takže ja by som znova chcel pripomenúť aj tejto snemovni, aj všetkým nám, že je to naozaj veľmi dôležitá vec. Ide o deti, ide o obrovské množstvo ľudí, či už ako žiakov alebo učiteľov, rodičov.
A chcel by som vyzdvihnúť pozitívne v tomto zákone navrhované povinné prijímacie pohovory na stredné školy. Je to vec, ktorá si zaslúži plus, pretože naozaj dnes, ako to už bolo spomenuté aj v jednej faktickej poznámke, lákajú žiakov, nielenže nemusíte robiť prijímacie pohovory, ale dáme vám už nejaké výhody alebo neviem čo, zaplatíme vám, len príďte. Že naozaj táto vec je veľmi, veľmi pozitívna. A viem, že najmä kvalitné školy budú tým poctené, pretože tie sa snažili vždy o to, robiť prijímacie pohovory, aby udržali kvalitu. A už tu sa môže vyzdvihnúť ich úroveň.
Chcem ale k tomu poznamenať, že naozaj, ako už hovorila pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Osuský, je veľmi dôležitá objektivita týchto prijímacích pohovorov, aj objektivita tých monitorov, prípadne ďalších testovaní, ktoré sú tam dané ako podmienka prípadného vyhnutia sa tým prijímacím pohovorom. Zase k tomu by som chcel poznámku ako človek z praxe. Netýkalo sa to síce monitorov, lebo na strednej škole nie sú, ale týkalo sa to maturít, kde naši žiaci nám hovorili, no jasné, no my sme jediná škola, kde nepomáhate. Tam pomáhajú, hentam pomáhajú. Jasné, sú to také študentské reči. Nedal by som za ne ruku do ohňa. Ale fakt je taký, že je tu priestor na to, aby sa porozmýšľalo o tom, ako zabezpečiť objektivitu a nezneužívanie tohto testovania.
Ak teda vyzdvihujem to zavedenie prijímacích pohovorov ako vysoko pozitívne, tak by som chcel povedať, že v tomto kontexte potom stanovovanie kritéria priemerov sa mi zdá zbytočné. Vysvetlím prečo. Určite to stanovovanie priemerov 2,0 a 2,75 má za cieľ, ako sa domnievam, to, aby naozaj nešli ľudia, ktorí naozaj sú mimo tej úrovne pre tieto školy. Fakt je ale taký, ako to pani poslankyňa Žitňanská vyrátala, že toto už je úplný extrém. Neviem, či je to tak, že bola myšlienka najprv dať nejaké iné číslo, potom sa ustúpilo, posunulo sa na ďalšie číslo. Prípad človeka, ktorý má 2,0, môže byť človek, ktorý má od vrchu do spodu trojky alebo prípadne má štvorky, alebo je až na prepadnutie z niektorých predmetov. O to viac pri priemere 2,75. A naozaj, ako to povedal pán poslanec Osuský, je tu potom tlak, veď mu nedajte tú štvorku, veď mu nepokazte život. A je to naozaj veľmi nepríjemné potom pre tých učiteľov. Navyše to vytvára aj priestor na korupciu, čo určite vláda nechce vytvoriť takýto priestor.
Takže ja navrhujem, aby sa táto vec z tohto návrhu stiahla. Ak majú zostať tie prijímacie pohovory, tie priemery potom nemajú príliš veľký význam.
Čo veľmi teda vyčítam a obávam sa a s čím mám zlú skúsenosť, je práve ten konflikt zriaďovateľov. Ono je mi až zvláštne, že je okolo toho také ticho, pretože toto je veľmi dôležitá vec. Ja ako učiteľ z cirkevnej školy mám skúsenosť, že veľmi často sa prejavuje pri napätí medzi štátnymi alebo verejnými školami, štátnymi školami a neštátnymi, konkrétne v tomto prípade cirkevnými, ale patria tam aj súkromné, určitá osobná animozita aj z dôvodu, ja neviem, aj negatívneho postoja voči cirkvi, prípadne voči myšlienke súkromného školstva napríklad. A týmto sa otvára priestor a je aj prirodzené, že zriaďovatelia štátnych škôl budú uprednostňovať svoje školy, na tom nie je nič nejako neočakávaného. Takže vidím tu problém. Osobne by som navrhoval, aby takáto vec tam vôbec nebola. V prípade, že sa zákon dostane do druhého čítania, myslím, že by tam bol priestor na pozmeňujúce návrhy, ktoré zabezpečia objektívne kritériá, ale skutočne objektívne kritériá pri zamedzení otvárania prvých ročníkov škôl, ktoré vyhodnotili ako neperspektívne alebo nedostatočné. A takisto zaručenie existencie cirkevného a súkromného školstva, pretože podľa Ústavy Slovenskej republiky majú rodičia právo na výber, kam svoje deti umiestnia. Aby toto právo zostalo reálne, tak je potrebné to alternatívne neštátne školstvo ochraňovať. To znamená, že je potrebné do tohto návrhu zákona, ak to teda tak musí zostať a zostane to tak, zapracovať nejaké princípy, ktoré zaručia existenciu a možnosť tohto menšinového školstva, cirkevného a súkromného. Inak je tento zákon ohrozujúci a ohrozuje tých, ktorí nemajú za sebou štátnu moc.
Toľko moje poznámky k tomuto zákonu z učiteľskej praxe.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcel ešte pripomenúť vlastne to, čo zaznelo v reakciách na moje vystúpenie. Ďakujem poznámkujúcim.
Naozaj by som chcel apelovať na pána ministra, ako hovoril pán poslanec Osuský, že on zastupuje alebo vy zastupujete deti a mládež, školstvo.
Keď sme hovorili o programovom vyhlásení vlády a hovorili sme o tom, že je to priorita, a o tom, že naozaj bude ťažké pridať peniaze do školstva. Prosím, tak ich neposielajme z neho preč. Starosta je širokospektrálny, on zastupuje všetkých občanov aj dôchodcov a aj mladé rodiny a ja neviem, koho každého možného má v obci, čo je samozrejmé a je jeho úloha. Ale minister školstva zastupuje deti a mládež, a preto by mal strážiť, aby tie peniaze zostali pre deti a mládež. Preto si myslíme, že ten návrh nie je dobrý, lebo sa ľahko môže rozutekať.
Ja som ešte zabudol na margo môjho vystúpenia povedať, že my sa snažíme tú vec pochopiť a chápať aj tie dôvody a rozprávame aj so starostami, nielen s ľuďmi z centier voľného času. Takisto sme boli na ministerstve školstva, kde nás prijal pán štátny tajomník, a hovorili sme viac ako hodinu s ľuďmi, ktorí pracovali na tejto novele zákona. Ale tak ako to my chápeme, ako to chápu ľudia z rôznych strán, ktorí sú v tom procese zapojení, hodnotenie je, že ten návrh zákona nie je dobrý alebo nie je dosť dobrý na to, aby to vyriešil a nespôsobil zbytočne veľa sprievodných škôd, ktoré sa potom nebudú dať nijako už vyžehliť.
Toto je naša obava, preto ešte raz hovorím, stiahnite ten návrh a skúsme nájsť lepšie riešenie. Ďakujem.

Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia a kolegyne, ja by som chcel k tomuto zákonu povedať zopár slov.
Zvlášť by som to teda adresoval teda pánovi ministrovi ako predkladateľovi zákona. A možno je tu taká neobvykle vzrušená debata, pomerne rozsiahla, na tému tohto zákona. Vy ste včera na tlačovke povedali, že tí, ktorí nesúhlasia s týmto zákonom, tak buď vás nepochopili, alebo nepochopili ten zákon, alebo im vyhovuje netransparentnosť. Ako politické vyhlásenie to možno je zaujímavé, ale myslím, že azda nás všetkých nechcete dať do jedného vreca, že sme buď nechápaví, alebo máme snahu o nejaký nekalý biznis.
Je tu aj ďalšia možnosť, že pomerne rozsiahlo a vzrušene argumentujeme práve kvôli tomu, že sme presvedčení, a to nielen my, že tento zákon proste nie je dobrý. Nejde o to, že by sa táto situácia nemala riešiť a nemala by sa prijať novelizácia tohto zákona, ale o to, že v takejto forme ten návrh zákona naozaj nie je dobrý. A ja by som dokonca povedal, že tento zákon nielenže nie je dobrý, ale je aj nebezpečný. A ľudia, ktorí prevádzkujú centrá voľného času, nemajú nejaké len zbytočné fantómové obavy, ale reálne obavy z toho, že zabehnuté funkčné voľnočasové aktivity pre deti zaniknú, budú zrušené, budú podfinancované a potom to, čo je tuná na tejto tabuľke, že sa stane realitou. Nebudem to opakovať, pretože to tu už bolo veľakrát zopakované, ale je to skutočne dôležitá vec. A naozaj sme presvedčení, že toto hrozí, že hrozí zánik mnohých funkčných centier voľného času a že ich odpor je zrejmý aj z takého občianskeho odporu alebo občianskej aktivity, ktorá vznikla, do ktorej ich povzbudzujeme.
Myslím, že my ako poslanci sme v poslednej dobe, odkedy bola avizovaná táto novela, bol predložený tento návrh, dostávali do e-mailových schránok mnohé správy, ktoré hovorili o tom, že ľudia, rodičia, zamestnanci týchto centier alebo aj ostatní občania sa nestotožňujú s týmto návrhom nie preto, že by mali nejaké politické námietky alebo by mali niečo osobne proti pánu ministrovi, prípadne proti strane SMER, ale preto, lebo naozaj nepokladajú za dobrý tento návrh a pokladajú ho za škodlivý a nebezpečný. Tí, ktorí sa aktivizujú a ktorí prispievajú aj v médiách, posielajú e-maily, prípadne robia ďalšie občianske aktivity. Viacerých z nich poznám. A viem, že im naozaj nejde o biznis, ale vedie ich najlepší záujem detí v ich centrách, že sú to ľudia ktorí majú srdce na dlani a venujú sa tým deťom a vedia si to aj ekonomicky dobre zrátať, že takto to funguje, chvalabohu, dobre, aspoň v ich prípade a v ich centrách konkrétnych a nie je ich málo a ak sa tá situácia zmení, tak to veľmi ohrozí toto fungovanie. A skutočne reálne si vedia zrátať, že budú blízko zániku alebo teda zanikne tá aktivita, ktorá trvala roky, než sa rozvinula.
V predkladajúcej správe je avizovaná snaha sprehľadniť financovanie centier voľného času a zabrániť nekalému biznisu s voľnočasovými aktivitami. Bohužiaľ, tento zákon to ale nerieši, on len presúva ten problém. Ak chceme riešenie, tak je výber, viaceré z tých návrhov riešení tu boli prezentované. Ja by som možno spomenul dve také základné riešenia.
Po prvé. Jedno z riešení, ktoré by bolo dobré, ak by sa tento návrh stiahol a prepracoval, je už spomínaný register sfunkčniť naozaj, aby všetci mohli vidieť, kde ktoré dieťa je zapísané, a to nielen ministerstvo, ale aj rodičia napríklad, aby sme mohli skontrolovať to prípadné zneužívanie. Ja vám poviem, včera večer asi dve hodiny som venoval podrobne tomu paragrafovému zneniu zákona ešte, aby som sa dobre pripravil aj na dnešný deň a na dnešnú rozpravu. Tak som tam našiel taký príklad, kde sa rieši to, či je dieťa prihlásené u viacerých zriaďovateľov, prípadne vo viacerých krúžkoch, tak, že rodič, prípadne zákonný zástupca napíše čestné prehlásenie, dá ho riaditeľovi, riaditeľ ho posunie ďalej zriaďovateľovi, obci, obec ho posunie krajskému školskému úradu a krajský školský úrad ho posunie ministerstvu. Pritom sú tam príslušné dátumy, do ktorého času to treba urobiť. Nebolo by jednoduchšie, keby hneď pri prihlásení sa zapísali do registra a mali by to okamžite všetci on line k dispozícii? Uznávam, na toto nie som odborník, ale verím tomu že ak by sa to sfunkčnilo, a sú ľudia, ktorí to zvládnu, ako sa hovorí, ľavou zadnou, tak by to fungovalo bez problémov. Takže prihováram sa za sfunkčnenie tohto registra, ktorý môže oveľa priniesť väčšiu transparentnosť do tohto procesu.
Ďalšia vec je jasná a povinná viazanosť finančných prostriedkov na pravidelné celoročné voľnočasové aktivity, napríklad takým spôsobom podobným, ako je to pri krúžkoch v škole, že je plán práce kde je jasne napísané, kde kedy a v akej miestnosti sa daný krúžok uskutočňuje. Napríklad to môže byť v utorok o 16.30 hodine v miestnosti č. 125 a ktokoľvek keďže vie, že to funguje, môže prísť a skontrolovať túto danú aktivitu, či už nejaký poverený orgán, školská štátna inšpekcia, alebo niekto iný kompetentný.
Ja by som chcel naozaj vyzvať, že ak máte záujem o tú transparentnosť a o efektivitu a o tie voľnočasové aktivity, aby naozaj tie deti pokračovali tam, kde to funguje efektívne, a ja verím, že je to vo veľkej väčšine tých centier voľného času, stiahnite tento zákon a poďme sa na to pozrieť naozaj. Ja viem, že vy ste rokovali aj s týmito zástupcami, ktorí mali námietky, ale skúste si sadnúť a bude možnosť naozaj urobiť to lepšie, ako je tento návrh zákona. Ak to neurobíte, sa obávam, že to ide týmto smerom, tak potom je ťažké vyvrátiť podozrenie, ktoré tu už bolo naznačené, že vlastne na to nemáte slobodu, tým nemyslím len vás osobne, ale vôbec možno ako politickú stranu, že sú tu iné záujmy, ktoré vás proste do toho nútia. A človek nemusí byť génius, aby si zrátal, že naozaj vietor môže fúkať zo strany ZMOS-u. Ja nikoho neobviňujem, ale sú tu skúsenosti, ktoré tu boli jasne vymenované, podopreté číslami, reálny stav. Naozaj ja sa ospravedlňujem niektorým pánom starostom, prípadne primátorom alebo iným štatutárom, ktorí sú tu, ja vás neobviňujem, že vy ste takí, ale, bohužiaľ, je tu veľa ľudí, ktorí z rôznych dôvodov, možno aj dobre myslených, narušia to, čo funguje, a to, čo je veľmi dobré, to znamená, neozdravia to, ale zadusia to. Alebo potom povedzte ľuďom: „Viete, tá veľká politika na Slovensku naozaj nemôže rátať s nejakými detičkami, ktoré sa niekde hrajú futbal. Tu treba naliať peniaze hentam alebo tam a to je vyšší záujem. Takže treba tomu ustúpiť.“ A povedzte to občanom, ako to teda je, že potrebujete viac peňazí do rozpočtu samosprávy a že to je pre vás dôležitejšie ako voľný čas detí. Ak to neurobíte, tak, prosím vás, stiahnite tento návrh, prepracujte ho a pripravme spoločný návrh. Možno by to bolo úžasné, keby sme vedeli práve v takejto veci, ktorá by nemala byť politická, pripraviť spoločný návrh naprieč celým politickým spektrom, tak ako to bolo napríklad pri zrušení trestnoprávnej imunity. A bolo by jasné, že nám nejde ani o biznis, ani o ZMOS, ani o žiadne nejaké peniaze, ale naozaj o dobro detí, o voľnočasové aktivity, ktoré majú byť kvalitné, kontrolované, transparentné, adresné.
Nechcem teda vyvolávať žiadnu paniku, že teraz zaniknú všetky centrá voľného času, ale chcel by som vás požiadať teda, ak tento návrh bude prijatý, aby ministerstvo potom pripravilo nejaké zhodnotenie po roku, po dvoch-troch rokoch, aký to malo dopad na funkčnosť a na existenciu a činnosť funkčných centier voľného času. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán Bagačka, ja by som chcel jednu poznámku. Napríklad v našom prípade toto riešenie ešte zlepšilo situáciu na základnej škole, lebo my sme nebrali deti už zo 4., resp. 5. ročníka, ale až zo 7., takže ešte 2-3 roky potiahli tých študentov ďalej. Takže, samozrejme, máte úplne pravdu v tom slova zmysle, že netreba zabúdať na základné školy, ale je tu koncepcia, ktorá, o ktorej sa diskutuje aj pri tých 8-ročných, aj pri tých 6-ročných, jasné, že je to len pre určitú časť populácie, nie o tom, že sa majú vyľudniť triedy základných škôl na druhom stupni. A naozaj je možno aj do budúcnosti taká myšlienka, že celkovo premyslieť tú koncepciou základného školstva a potom aj stredného.
Myslím, že v Poľsku majú skúsenosti s určitým spôsobom, nehovorím, že ho máme prebrať, ale môžme sa, môžme otvoriť diskusiu na túto tému. Takže myslím si, že nejaké 4, myslím, že gymnáziá, ktoré mali 6-ročnú formu na Slovensku, určite nezruinujú základné školstvo, ale dá sa teda o tom hovoriť.
Ďakujem veľmi pekne.