Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. A predkladá sa v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala obnoviť význam doplnkového dôchodkového sporenia.
Od transformácie doplnkového dôchodkového poistenia na doplnkové dôchodkové sporenie sa za posledných takmer 10 rokov vo väčšine oblastí, ktoré zákon upravuje okrem oblasti odplát, neuskutočnila výraznejšia zmena.
Predkladaná novela prichádza so zmenami, ktoré reflektujú potrebu úpravy zákona z dôvodu dynamického vývoja externého finančného prostredia, ako i z dôvodu potreby upravenia vlastného interného nastavenia tak, aby bol systém doplnkového dôchodkového sporenia atraktívny pre všetkých, ktorí naň prispievajú, a plní účel, na ktorý je určený, a to možnosť pre účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia získať lepší doplnkový príjem v starobe, ako i v prípade skončenia vykonávania rizikových prác.
Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení prináša zmeny v štyroch hlavných oblastiach, ktorými sú, po prvé, oblasť dávok vyplácania v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, po ďalšie, oblasť informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností, po tretie, oblasť investovania a riadenia rizík a, po štvrté, celý rad prierezových opatrení vedúci k zatraktívneniu doplnkového dôchodkového sporenia.
Aby systém doplnkového dôchodkového sporenia mohol plniť svoj účel, musí byť dostatočne vykonaný a efektívny a musí byť vytvorený predpoklad, aby dávky vyplácané z tohto systému boli naozaj v čo najväčšej miere využívané na lepší príjem účastníka v starobe, respektíve po skončení výkonu rizikových prác. V opačnom prípade by išlo nielen o neefektívne narábanie s prostriedkami tých, ktorí do systému doplnkového dôchodkového sporenia priamo prispievajú, ale i s prostriedkami všetkých daňovníkov, ktorí doplnkové dôchodkové sporenie nepriamo podporujú cez daňové úľavy poskytované v rámci tohto systému. Predkladaná novela zákona preto navrhuje sprísnenie podmienok vyplácania doplnkového starobného, ako i doplnkového výsluhového dôchodku, zvýšenie veku, od ktorého sa oba dôchodky vyplácajú tak, aby účastníci čerpali prostriedky v starobe, respektíve po skončení výkonu rizikových prác, a nie ešte počas svojho ekonomicky aktívneho obdobia. S tým súvisí i zrušenie dávky odstupného, ktorá je nahradená dávkou predčasný výber. Účastník si tak po splnení podmienok môže podobne ako doteraz vybrať prostriedky, ktoré sám do svojho doplnkového dôchodkového sporenia vložil. Nárok na príspevky zamestnávateľa získa účastník však až po splnení zákonných podmienok na výplatu ostatných dávok dôchodkového doplnkového sporenia, t. j. najmä v starobe, respektíve po skončení vykonávania rizikových prác.
Zrušenie neefektívnych a nepružných dávkových plánov a úprava informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností vedú k zníženiu nákladovosti systému doplnkového dôchodkového sporenia.
Informačné povinnosti, ktoré neboli dostatočne adresné a poskytovali účastníkom nízku pridanú hodnotu a zbytočne predražovali tento systém, sú v novele predkladaného zákona nahradené. Tu môže byť príkladom presun povinností zverejňovania informácií v tlačenej podobe v periodikách do elektronickej podoby na webových stránkach doplnkových dôchodkových spoločností.
Ešte výraznejšou zmenou je však zavedenie dokumentu kľúčové informácie, ktoré poskytujú účastníkom v prehľadnej a stručnej podobe všetky potrebné informácie, ktoré pre svoje investičné rozhodnutie potrebujú, a nahradia ťažkopádny a neadresný dokument informačný prospekt.
Krokom, ktorý vytvára predpoklad pre aktívnejší záujem účastníkov o manažment svojich prostriedkov v doplnkovom dôchodkovom sporení je i skrátenie obdobia, počas ktorého má doplnková dôchodková spoločnosť nárok na odplatu za prestup z troch rokov do uzatvorenia účastníckej zmluvy na jeden rok, obdobne je tomu tak aj v druhom pilieri. Predpokladaná novela zákona nezostala len pri úprave odplaty za prestup.
Vzhľadom na to, že slovenský tretí pilier patrí v porovnaní s obdobnými systémami v rámci Európskej únie k najdrahším, a vzhľadom na to, že priemerná čistá výkonnosť, doplnkový dôchodkový fond bol i z dôvodu vyšších odplát, nedosahuje úroveň inflácie, priemerná výkonnosť doplnkových dôchodkových fondov za posledných šesť rokov dosiahla len 1,4 %, zatiaľ čo priemerná inflácia bola v rovnakom období na úrovni 2,9 %, predpokladá novela zákona reflektovať túto skutočnosť úpravou naprieč celým spektrom odplát poskytovaných doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam.
Ďalšou zaujímavou zmenou, ktorá zatraktívňuje systém doplnkového sporenia, je určite i znovuzavedenie daňovej úľavy v podobe nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka, respektíve účastníka do výšky 180 eur ročne.
V neposlednom rade prináša novela zákona i zmeny v oblasti investovania a riadenia rizík, ktoré reflektujú zmeny, ktoré sa udiali všeobecne vo finančnom svete v posledných rokoch, a optimalizujú možnosti investovania doplnkových dôchodkových spoločností, ako i zavádzajú účinnejší a efektívnejší systém samotnej vnútornej kontroly a riadenia rizík.
Čo sa týka mňa ako predkladateľa, nemám výhrady voči spoločnej správe, ktorá vzišla z výboru, a podporujem odporúčania, ktoré gestorský výbor prijal.
Skončil som, pán predseda.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Predkladám ho v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
Cieľom návrhu zákona je najmä úprava podmienok rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetí, v ktorom je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená. Z toho dôvodu sa navrhuje najmä zmeniť označovanie odvetví, pre ktoré je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, z úrovne skupiny na úroveň divízie podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, pričom sa zmluvným stranám ponecháva možnosť uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa aj na úrovni skupiny, prípadne časti odvetvia, ak sa na tom dohodnú, po ďalšie, umožniť rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nielen na úroveň odvetvia, kvázi divízie, ale aj na úroveň časti odvetvia skupiny, rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na spoločný návrh zmluvných strán alebo návrh jednej zmluvnej strany, a teda vypustenie podmienky súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, pre rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ustanoviť podmienku reprezentatívnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, t. j., musí byť splnené, že zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá sa navrhuje rozšíriť, zamestnávajú v odvetví, respektíve v časti odvetvia väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví, respektíve časti toho istého odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, po ďalšie, umožniť zamestnávateľom v odvetví alebo časti odvetvia, na ktoré sa rozširuje záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, uplatniť v zákonom ustanovenej lehote pripomienky k návrhu na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, po ďalšie, zriadiť na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poradnú komisiu na prerokovanie návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá bude skúmať splnenie podmienok na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vrátane ekonomických vplyvov, posudzovať pripomienky zamestnávateľov a ktorej stanovisko bude odporúčaním pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z hľadiska rozhodovania o rozšírení záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Zároveň sa navrhuje z rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zo zákona vylúčiť taxatívne vymedzené kategórie zamestnávateľov. Ide najmä o zamestnávateľa, pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, po ďalšie, ktorý je v úpadku alebo v likvidácii, po ďalšie, u ktorého je zavedený ozdravný režim alebo nútená správa, po ďalšie, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, po ďalšie, ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím, po ďalšie, ktorého postihla mimoriadna udalosť alebo ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som pripravený na serióznu a argumentačne podloženú diskusiu. Verím, že náš návrh prispeje nielen k lepším pracovným podmienkam na Slovensku, ale aj k férovej hospodárskej súťaži a zabráni nečestnému dumpingu zo strany tých, ktorí chcú konkurovať len podliezaním sociálnych a pracovných štandardov.
Upozorňujem, že až do roku 2003 nebol s týmto mechanizmom na Slovensku žiadny problém. Ak bude novela prijatá, reálne sa začne však uplatňovať rozšírením kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v podstate až o rok, preto odmietam argumenty, ktoré zazneli aj v médiách o možnom nevhodnom načasovaní.
Pokladám za potrebné v úvodnom slove uviesť jeden veľmi dôležitý fakt. A to je otázka sociálneho dialógu a akceptovania pripomienok sociálnych partnerov k tomuto zákonu. Vo vláde, resp. ten legislatívny proces pred Národnou radou bol ukončený niekde v mesiaci február. Následne na základe dohody sociálnych partnerov som akceptoval, že pôjde návrh do Národnej rady o pol roka neskôr. To znamená, že na základe odporúčania Republikovej únie zamestnávateľov a dohody s odborármi sme akceptovali, že účinnosť zákona nebude od 1. 7. tohto roku, ale od 1. 1. 2014. Tým zároveň aj uvádzam, že budem odporúčať účinnosť tohto zákona na základe dohody sociálnych partnerov od 1. januára budúceho roku.
Po ďalšie. Jedna zo zásadných pripomienok, ktorú uplatnili spoločne zamestnávatelia pri prerokovávaní prípravy novely tohto zákona, spočíva v nasledovnom. Predmetný zákon o kolektívnom vyjednávaní bol prijatý v roku 1991, narýchlo, bez dostatočnej legislatívnej prípravy. Jeho hlavným účelom bolo stanovenie podmienok pre naplnenie ústavného práva na štrajk (čl. 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Preto ho nie je možné považovať za adekvátny legislatívny základ pre úpravu kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov Slovenskej republiky. Z toho dôvodu navrhujeme uvažovať o príprave nového zákona o kolektívnom vyjednávaní. Akceptoval som tú pripomienku, akceptovali ju sociálni partneri aj na úrovni zamestnancov a v súčasnosti sa aktívne pracuje na úplne novom zákone o kolektívnom vyjednávaní. Pokladám to za dôležité uviesť, lebo ten proces beží.
Zároveň chcem povedať jednu vec, sociálny dialóg je o zohľadnení alebo aspoň snahe, priblížení sa názorov jednotlivých sociálnych partnerov. Pritom je potrebné rešpektovať, že každý jeden sociálny partner zastupuje v tripartite istú konkrétnu sociálnu skupinu a obhajuje jej záujmy. To sa týka každého jedného zákona. Nie vždy dôjde k dohode, raz je v rozpore zamestnávateľ, raz je v rozpore zamestnanec vzhľadom na to, že sa neuplatnili všetky jeho pripomienky. Úloha štátu je hľadať primeraný kompromis s cieľom udržania sociálneho zmieru. Pokladám za potrebné tieto veci uviesť hneď v úvodnom vystúpení, pretože, áno, pri schvaľovacom procese v predchádzajúcej časti tohto zákona nedošlo k dohode sociálnych partnerov na jeho absolútnom znení, ale dovolím si povedať, že k priblíženiu sa dospelo, pretože viaceré akcepty jednej aj druhej strany boli vzájomne akceptované a dostali sa do tejto novely zákona.
Toľko v úvodnom slove. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Veľmi stručne, chcem poďakovať za vecnú diskusiu aj k tomuto zákonu, ktorým v podstate završujeme tú štvoricu sociálnych zákonov, ktoré prerokovávame v pléne Národnej rady.
Sme v prvom čítaní, znova, nebudem reagovať na niektoré konkrétne doplňujúce návrhy, tak ako pri predchádzajúcich troch zákonoch znova vyjadrujem pripravenosť. Ja aj moji kolegovia zhodnotíme niektoré návrhy konkrétne, ktoré tu už padli, ktoré sa týkajú nejakého doplnenia. A vyjadrujem pripravenosť sa nimi objektívne zaoberať. Ak vecne majú vylepšiť tú novelu, celkom iste ich privítame.
K tej vecnej novele chcem zvýrazniť tú skutočnosť, že vychádzame v maximálnej miere v ústrety vzhľadom na aplikačnú prax viacerým sociálnym skupinám, podnikateľským skupinám. Ide hlavne o zníženie tej administratívnej záťaže živnostníkov, samostatne zárobkovo činných osôb.
Rokoval som, pán Mihál tu momentálne nie je, a rokujem pravidelne aj vlani, aj teraz, aj v tomto týždni, no len chcem sa popýtať, kto má byť pre mňa relevantnejší partner, ako je predseda komory živnostníkov, ako je predseda zväzu živnostníkov? A tento týždeň som rokoval aj s pánom Sirotkom, ktorý reprezentuje malé a stredné podniky. Chcem sa popýtať, mám si volať tie tisíce živnostníkov a s každým z nich hovoriť? To znamená, že to sú relevantní partneri, to znamená, rokujem s tými, ktorí majú na to oprávnenie, ktorí reprezentujú tento stav. Samozrejme, mojou úlohou nie je zisťovať, koľko je kde ako členov, ale som presvedčený a vyplýva to aj z tých rokovaní, že sú to fundovaní ľudia, ktorí stav, ktorý reprezentujú, jednoznačne aj obhajujú.
Z titulu funkcie ministra práce a sociálnych vecí zároveň zastávam aj funkciu predsedu Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Zhodou okolností včera v tlači vyšli informácie o novej výške priemerného dôchodku na Slovensku. Je to 390 eur. Je mi veľmi ľúto, ale na každej dozornej rade v podstate hodnotíme tieto veci. (Použijem výraz v úvodzovkách.) „Kazia" tento priemer najmä ľudia, ktorí prichádzajú do dôchodku zo stavu bývalých samostatne zárobkovo činných osôb. To sú momentálne tí najnižší z hľadiska príjmu dôchodcovia. Preto je objektívne, že sa tým problémom zaoberáme, a je objektívne, že samotní živnostníci pochopili a podporili ten návrh, ktorý som vlani dal. Opakujem to často, ale neviem, čo k tomu viacej v súvislosti s týmto povedať.
Čo sa týka vyjdenia v ústrety matkám na materskej a rodičovskej dovolenke, myslím, že táto otázka je a bude len ocenená.
No a to, že upravujeme niektoré postupy z hľadiska vymáhania a postúpenia pohľadávok a že ideme v maximálnej miere podporiť, aby akékoľvek postúpenia pohľadávok zo Sociálnej poisťovne prechádzali iba na právnické osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, je úplne logické a pochopiteľné. Ja som prekvapený, prečo takáto zmena už možno aj v minulosti doteraz nebola aplikovaná.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú presunu jednotlivých fondov. Chcem upriamiť pozornosť na dátum, ktorý sme dali. Je tam rok 2017. To znamená, nebol tu záujem posunúť niečo len na obdobie funkčného obdobia tejto vlády. Naopak, na rok sme vytvorili podmienky pre to, aby nebola potrebná okamžitá novela aj pre vládu, ktorá vzíde z tých nasledujúcich parlamentných volieb. To znamená, že je to veľmi objektívne a, myslím, aj pragmatické z hľadiska toho dátumu, ktorý sme prijali. Som presvedčený, že ak v tom čase bude fungovať UNITAS a veci okolo toho, tak sa asi komplexne prehodnotí celý tento systém a prijme nové systémové opatrenie, pretože bude bežať ročné zúčtovanie a vlastne výber do jedného centra. Sociálna poisťovňa v tom čase, už predpokladám, bude realizovať len výplatu dôchodkov a bude v úplne inom postavení.
Ďakujem pekne ešte raz za všetky pripomienky a uchádzam sa o podporu novely tohto zákona v prvom čítaní. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, národný projekt podpora opatrovateľských služieb, bolo alokovaných celkovo 28 miliónov eur do projektu, ktorého cieľom je prispieť k zabezpečeniu práva občanov na poskytnutie opatrovateľskej služby a navýšiť kapacity opatrovateľov, aby mohli byť uspokojené potreby ľudí, ktorí sú odkázaní na poskytovanie takejto služby, a budú sa môcť zapojiť aj verejní, aj neverejní poskytovatelia. Projektom sa predpokladá vytvorenie cirka 1 500 pracovných miest pre opatrovateľky. Predpokladáme, že národný projekt bude spustený ešte v priebehu tohto kalendárneho roka. V súčasnosti absentuje v obciach opatrovateľská služba, pričom ide o sociálnu službu, ktorá je veľmi žiadaná. Počet opatrovaných osôb však dlhoročne klesá, nakoľko obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na jej financovanie. Zámerom vlády Slovenskej republiky je zmeniť túto situáciu a podporiť zotrvanie klientov odkázaných na sociálne služby v ich prirodzenom domácom prostredí tak, ako je to deklarované v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Práve týmto národným projektom chceme tento cieľ podporiť. V praxi to bude znamenať, že sa zvýši počet klientov, ktorým sa doteraz neposkytovala opatrovateľská služba, alebo ktorým sa poskytovala takáto služba v nižšom rozsahu. A na druhej strane sa vytvoria nové pracovné miesta pre opatrovateľov tým, že v rámci projektu sa budú obciam a neverejným poskytovateľom preplácať náklady na vytvorenie týchto pracovných miest a to vo výške 644 eur mesačne na jedno novovytvorené pracovné miesto. Projektom sa pomôže hlavne malým obciam, ktoré doteraz opatrovateľskú službu neposkytovali alebo len v úplne nevyhnutnej miere. Uvedomujem si, že pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc pri každodenných úkonoch, ako sú podávanie jedla, osobná hygiena, pomoc pri modlitbe a domácnosti, poskytovanie opatrovateľskej služby je nevyhnutnosťou, a preto mojím zámerom je, aby tento pilotný projekt sa začal realizovať čo najskôr. Po uzavretí výzvy budú môcť obce a neverejní poskytovatelia podávať žiadosti o nenávratný finančný príspevok Fondu sociálneho rozvoja, ktorý bude uzatvárať zmluvy s konkrétnymi žiadateľmi.
Opravujem sa, nie je to o modlitbe, ale o mobilite. Skončil som.

Pán poslanec, snažil som sa vyjadriť, kto sú poistenci štátu. Sú to matky, ktoré sa starajú o svoje deti, alebo sú to poistenci štátu, ktorí opatrujú ťažko zdravotne postihnuté osoby, prípadne zabezpečujú výkon osobnej asistencie. Toto sú priamo definovaní poistenci štátu. Na tých sa vzťahujú tie percentá, ktoré som predtým vymenoval. To znamená, oni plnia nárok vzhľadom na to, že im z objektívnych dôvodov nebolo umožnené pracovať, lebo sa starali o dieťa alebo o zdravotne postihnutú osobu, alebo zabezpečovali výkon osobnej asistencie takejto osobe. Ale opakujem ešte raz, je aj táto otázka zneužívaná. Ja nechcem hovoriť o nejakých etnikách a práve preto máme záujem a budeme riešiť. A opakujem, vo veľmi krátkej dobe. Do pol roka bude pripravený návrh zákona, ktorý bude aj túto oblasť zohľadňovať, pretože sme toho názoru, že je tu kategória ľudí, ktorá zneužíva tento systém, a z toho titulu je to treba riešiť. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Nárok na starobný dôchodok je podľa zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení neskorších predpisov podmienený dovŕšením dôchodkového veku a získaním minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia a to bez ohľadu na to, či sa jedná o obdobie získané formou povinného dôchodkového poistenia, alebo dobrovoľného dôchodkového poistenia, alebo obdobie získané dodatočným zaplatením v zákonom taxatívne ustanovených prípadoch, napríklad za obdobie zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov.
Na výpočet sumy starobného dôchodku je rozhodujúci priemerný osobný mzdový bod získaný v zásade počas celého ekonomicky aktívneho života. Obdobie dôchodkového poistenia, to je v zásade odpracované roky za celý život a aktuálna dôchodková hodnota. V princípe platí, že ak poistenec počas svojho aktívneho života dosahoval príjem na úrovni priemernej mzdy a získal obdobie dôchodkového poistenia 40 rokov, jeho dôchodok v pomere k priemernej mzde vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky bude približne 50 % z jeho predchádzajúceho zárobku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že človek, ktorý celý život nepracoval, teda neplatil poistné a ani nebolo zaňho zaplatené poistné napríklad zo strany štátu, nemá nárok na dôchodok, pretože nezískal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Osobitným prípadom sú poistné obdobia, počas ktorých poistné hradí štát. Ide o obdobia, počas ktorých je činnosť poistenca hodnotená ako celospoločensky prospešná, napríklad obdobie starostlivosti o dieťa, opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo výkon osobnej asistencie. Zákon oceňuje takéto osoby tým, že štát za ne hradí poistné. Vymeriavacím základom takejto osoby však nie je priemerná mzda, ale v zásade 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, je to konkrétne v prípade starostlivosti o dieťa, respektíve 50 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, pokiaľ sa jedná o ostatných poistencov štátu. To znamená, že vo všetkých vecných argumentoch, ktoré som použil vo svojej odpovedi, vyplýva, že starobný dôchodok sa nevypočítava u ľudí, ktorí nepracovali, zo základu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takíto ľudia totiž nemajú nárok na starobný dôchodok. V prípade poistencov štátu nemožno hovoriť o pozitívnej diskriminácii voči pracujúcim zamestnancom, keďže činnosť, ktorú vykonávajú, je v celospoločenskom záujme a v zásade im objektívne znemožňuje plnohodnotný výkon zárobkovej činnosti, čo je však dôležité a čo chcem zvýrazniť. V každom prípade si však uvedomujeme, že vnímanie, nazvem to nespokojnosti s tým, že pre niektorých poistencov štátu - a to práve tých, ktorí v zásade nikdy nepracovali a vôbec nemajú záujem pracovať - sú deti silným motivačným faktorom pre zabezpečenie si dôchodku. Túto otázku analyzujeme, hľadáme optimálne riešenie a ideme ju urýchlene riešiť, pretože chceme eliminovať takéto situácie. Toto riešenie by malo byť súčasťou anuitnej novely zákona, ktorú predbežne pripravujeme do Národnej rady hneď začiatkom budúceho roku.
Skončil som.

Pán poslanec, rebríček poradia priorít, ktoré predložila Podnikateľská aliancia Slovenska Svetovému ekonomickému fóru, má nasledovné poradie. Hlavnými problémami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, hovoria o Slovensku, sú: klientelizmus, negatívny daňový systém, nízka transparentnosť a efektívnosť verejných výdavkov, rastúca zadlženosť štátu, potom ide až Zákonník práce alebo pracovný kódex. To znamená, aj z pohľadu ich hodnotenia, hodnotenia manažérov a majiteľov je to až ôsmy, deviaty problém.
A ak dovolíte, čo je Zákonník práce? Zákonník práce je výsledok sociálneho dialógu dvoch sociálnych partnerov. Jeden z nich reprezentuje zamestnávateľov a druhý reprezentuje zamestnancov. To nikdy nemôže byť objektívne zhodnotené, pokiaľ sa vyjadruje len jeden z týchto sociálnych partnerov. Preto si stojím za tým, čo som povedal.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, v prvom rade musím upozorniť, že toto hodnotenie vôbec nepotvrdzuje negatívny vplyv Zákonníka práce na podnikateľské prostredie, a teda ani potrebu jeho revízie. Buď viete, ako rebríček, na ktorý sa pýtate, vzniká, a potom je vaša otázka typickým prejavom opozičného populizmu, alebo to neviete, a preto si dovolím krátke objasnenie.
Svetové ekonomické fórum nie je nejaká kamenná inštitúcia. Je to sieť rôznych ľudí z rôznych kútov sveta. Rebríček konkurencieschopnosti vzniká tak, že na základe nejakej dohodnutej metodiky národní partneri zbierajú podkladové informácie. Mnohé z nich tvoria relatívne mäkké alebo dokonca subjektívne kritériá. Takzvaným tvrdým údajom je dĺžka súdnych konaní, to by v zásade nemuselo byť sporné, ale pokiaľ hovoríte o Zákonníku práce, jeho vplyv na konkurencieschopnosť sa meria otázkou manažérov podniku. Čiže na základe ich subjektívneho vyjadrenia, či im novela zhoršila podmienky, sa potom vyhodnotí vplyv zákonníka. A navyše, národným partnerom na Slovensku je Podnikateľská aliancia Slovenska, čiže lobistické záujmové združenie štyridsiatich slovenských firiem, ešte raz, štyridsiatich z tých tisícov, ktoré u nás fungujú. Napokon, myslím si, že vyjadrenia pána Kičinu už roky nenechávajú nikoho na pochybách, o čo v tomto prípade aliancii ide.
Tým však nechcem dehonestovať ani znižovať význam rebríčka konkurencieschopnosti, či dokonca Svetového ekonomického fóra, ale treba sa viac pozrieť na základné údaje, na jednotlivé posudzované faktory a napokon nebáť sa kriticky hodnotiť aj zvolenú metodiku. Napokon, ešte pred pätnástimi rokmi v nej vládne výdavky mali negatívny vplyv a v konečnom hodnotení znižovali konkurencieschopnosť krajiny. Potom však šéf tímu odborníkov, ktorí tú metodiku zostavujú, známy americký ekonóm Jeffrey Sachs vyhlásil, že empirické zistenia dokazujú, že aj krajiny s vysokými výdavkami dosahujú vysokú konkurencieschopnosť. Príkladom mu mali byť škandinávske štáty a jednoducho metodiku zmenil. Mimochodom, ide o toho istého svetového ekonóma, ktorý na začiatku 90. rokov presadzoval rýchlu privatizáciu všetkého v strednej a východnej Európe a o desať rokov sa za to verejne ospravedlnil.
Moje slová napokon včera večer v Slovenskom rozhlase potvrdil aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov pán Martin Hošták. Citujem: "Rebríčkov, ktoré merajú kvalitu podnikateľského prostredia, je množstvo a každý z týchto systémov hodnotení používa vlastné parametre, vlastnú metodológiu a takisto dáva tým vybraným parametrom rôzne váhy," povedal. Príkladom je najnovšie hodnotenie Doing Business, ktorého autorom je Svetová banka, kde Slovensko skončilo najlepšie zo všetkých krajín V4. V svetovej ročenke konkurencieschopnosti sa Slovensko v roku 2013 nezhoršilo a umiestnilo sa na 47. priečke zo 60 krajín. A v indexe ústretovosti podnikateľského prostredia v krajinách Európskej únie Business index Českej poisťovne za rok 2012 bolo Slovensko dokonca na piatom mieste, čo je absolútne najlepšie poradie zo všetkých krajín V4.
Pán poslanec, keď sme novelu zákonníka konzultovali s odborníkmi z OECD, sami priznali, že v takejto ekonomickej situácii, ako sa dnes nachádza Európa, nemožno nikdy určiť vplyv jedného konkrétneho faktora.
Mohol by som tu opäť ukázať na tabuľku, ktorou som takmer pred rokom dokazoval, že za posledných desať rokov neexistuje žiadny priamy vzťah medzi novelami Zákonníka práce a rastom HDP či vývojom nezamestnanosti. Nechcem túto snemovňu opäť týmito číslami unavovať.
Áno, chápem, že novela Zákonníka práce mohla sťažiť riadenie firiem alebo spravodlivejšie vyvážila záujmy ich majiteľov a ich zamestnancov. Možno dokonca prispela k symbolickému zníženiu ziskov, ak si niekde aj vďaka tejto novele dokážu zamestnanci vybojovať vyššie platy, ale nič z toho nemôžte nikdy objektívne označiť ako zhoršenie podnikateľského prostredia. A keď sa vyskytli aplikačné problémy, okamžite sme ich na tripartitnej báze riešili a treba povedať, že aj vyriešili, napríklad začiatkom tohto roku v prípade flexikonta.
Nech sa teda akokoľvek usilujete mútiť vodu tam, kde je priezračná, len aby ste získali lacné politické body, my budeme naďalej dôsledne plniť svoje predvolebné sľuby občanom Slovenskej republiky a chrániť ich záujmy. Napríklad aj ten, aby sa nestali otrokmi vo svojej vlastnej krajine.
Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa navrhujú zmeny v troch hlavných oblastiach, ktorými sú:
1. zníženie administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb,
2. zlepšenie postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa,
3. je to úprava postupu vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou.
Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala stabilizovať podnikateľské prostredie, a to najmä znižovaním administratívnej zaťaženosti, preto sa navrhuje zrušiť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a zaviesť povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného. V súvislosti s aplikačnými problémami posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na základe registrácie takejto osoby u správcu dane sa navrhuje zmeniť spôsob posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bude priamo závisieť od dosahovania príjmov z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a nie od registrácie tejto osoby u správcu dane, čo rovnako prispeje k znižovaniu administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb.
Ďalším z opatrení podporujúcim znižovanie administratívnej záťaže v sociálnom poistení je zánik dobrovoľného poistenia v prípadoch, ak dobrovoľne poistená osoba nezaplatila poistné na dobrovoľné poistenie dva kalendárne mesiace za sebou nasledujúce. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dobrovoľné poistenie, je dôvodné predpokladať, že dobrovoľne poistená osoba nezaplatením poistného za dva mesiace po sebe nasledujúce vyjadruje vôľu nebyť naďalej dobrovoľne poistená. Obdobná zásada sa uplatňuje aj v komerčnom poistení a dobrovoľne poistené osoby sa mylne domnievajú, že platí aj v dobrovoľnom sociálnom poistení, neodhlásia sa z dobrovoľného poistenia a neplatia poistné, čím im neustále narastá nedoplatok na poistnom a Sociálna poisťovňa im predpíše penále za nesplnenie povinnosti odviesť poistné.
V súvislosti so zavedením platenia poistného aj z dohôd dochádza k situáciám, kedy si osoby starajúce sa o deti privyrábajú počas materskej a rodičovskej dovolenky na dohodu, z ktorej ale majú nízky príjem a tento im negatívne ovplyvňuje výšku dávky v nezamestnanosti aj po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky, prídu o prácu a sú odkázaní na dávku v nezamestnanosti. Preto sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje vylúčiť príjmy dosahované v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvňujú denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky.
Poskytovanie rôznych benefitov zamestnávateľom počas poberania nemocenských dávok taktiež negatívne ovplyvňuje nárok zamestnanca na nemocenskú dávku, preto sa navrhuje umožniť poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaným v období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonávanú v období trvania nároku na vyplatenie nemocenskej dávky.
V oblasti vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zrušiť možnosť postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovne na inú osobu okrem právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, umožniť povoliť splátky dlžných súm aj na pohľadávkach na dávkach a zvýšiť diskontnú úroveň, úrokovú sadzbu pri povolení splátok dlžných súm poistného na trojnásobok ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. V záujme vykrývania deficitov v základných fondoch, najmä v starobnom, z vlastných prostriedkov Sociálnej poisťovne sa navrhuje zaviesť automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku správneho fondu do rezervného fondu solidarity. Súčasťou návrhu zákona je aj predĺženie obdobia presúvania disponibilných finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok, do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov, na dávky z predchádzajúcich, s predchádzajúcim súhlasom dozornej rady a predĺženie obdobia, obdobia doteraz, doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie do konca roku 2017.
V súvislosti so zmenami navrhovanými v rámci novely zákona o sociálnom poistení sa navrhuje primerane upraviť aj zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Je to obdobne ako pri poskytovaní nemocenských dávok, sa navrhuje riešiť situácie, keď k splneniu všeobecnej podmienky nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bránia príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu. Je to napríklad plnenie, poskytovanie zo sociálneho fondu, obchodné, odchodné, odstupné a podobne, ako aj zákon o zdravotnom poistení. Tam sa jedná o zosúladenie definícií a pojmov s definíciou samostatne zárobkovo činnej osoby a pojmami povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, používaných v novele zákona o sociálnom poistení. Navrhujeme, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. januára budúceho roku okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zníženia administratívneho zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb, pri ktorom sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.
Skončil som, pán predseda.

Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Relatívne stručne, pretože príspevok na starostlivosť o dieťa a rodičovský príspevok tvoria istý neoddeliteľný systém spoločný, logicky nasledujú, niekde sa vzájomne aj prelínajú, tak že aj tento zákon ide alebo táto novela ide po tom predchádzajúcom, má svoju logičnosť. Ja to, čo som povedal v závere k tomu predchádzajúcemu zákonu, môžem len znova zopakovať. Ďakujem za všetky vecné vystúpenia k tejto problematike, ktoré tu zazneli. Každopádne vnímam, že je tu záujem istým spôsobom vylepšovať to, čo sme my navrhli. To, čo sme navrhli, skôr vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe a je tu snaha problémy, ktoré sa tu objavili, aby sa ďalej jednoducho neopakovali a z toho titulu robíme alebo navrhujeme tie zmeny, ktoré sú tam. Ja si myslím, že sú logické a pochopiteľné, že je potrebné ich jednoducho realizovať.
Ak dovolíte, vzhľadom na to, že dosť drvivá časť diskusie sa venovala legislatívnemu procesu, bolo by asi odo mňa nezodpovedné, keby som k tomu nezaujal stanovisko. Legislatívny proces, on má svoje časové a obsahové súvislosti. Začína niekde od legislatívneho zámeru a de facto a de iure končí niekde až podpisom pána prezidenta pod schváleným zákonom v Národnej rade Slovenskej republiky. Vždy dovtedy prechádza istým procesom, pripomienkovým konaním. Má svoje opodstatnenie pre rezort práce a sociálnych vecí. Sú v tomto prípade veľmi dôležití napríklad aj sociálni partneri a akékoľvek zmeny, ktoré sú navrhované na hospodárskej, sociálnej rade, sú veľmi významným faktorom pre to, aby sa aj vecné, aj odborné pracoviská ministerstva touto problematikou alebo tými návrhmi zaoberali. No a k tomu asi toľko. Podívajte sa. Ministerstvo predložilo alebo ponúklo do diskusie navrhované zmeny, ktoré, by som povedal, boli, zásadne menili pravidlá systému rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa. Áno. Treba povedať, že ministerstvo vždy pri podobných, ale nielen sociálnych, ale aj spoločenských témach hľadá širší konsenzus. Ten je nevyhnutný. Opakujem ešte raz. Sociálny dialóg, to je jedna z najväčších priorít ministerstva práce, sociálnych vecí aj v predchádzajúcom období pri akejkoľvek príprave novely zákona. V pripomienkovom konaní sa časť verejnosti, ktorej sa problematika priamo dotýkala, priklonila k zachovaniu súčasných pravidiel. Aj ustúpenie od niektorých predkladaných návrhov je legitímnym výsledkom legislatívneho procesu a vlastne tým sa len potvrdzuje jeho zmysel. A za týmto si stojím. A to bol proces, ktorý bol aj v tomto prípade. Jednoducho každé jedno pripomienkové konanie je o tom, že sa získava aj názor verejnosti. A my sme celkom logicky tieto veci zvážili a ponúkli rozmer, ktorý reaguje na aplikačnú prax a novelizuje veci, ktoré život ukázal na to, že je potrebné meniť.
Ak dovolíte, jedna poznámka ešte k príspevku na starostlivosť na dieťa. Dobre povedané, áno, Európsky sociálny fond. No sme trošku v zložitom období. Rok 2013 je niečo, keď niečo končí a niečo nové začína, alebo minimálne sa pripravuje. Tí, ktorí podrobnejšie sledujete, veľmi dobre viete, že operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia nie je program, ktorému by hrozilo, že prepadnú nejaké finančné prostriedky. Naopak, už vlani bežala realokácia. To znamená presunutie prostriedkov z iných operačných programov alebo v tomto prípade v rámci operačného programu v oblasti vzdelávania do problematiky zamestnanosti, pretože vieme tieto prostriedky jednoducho vyčerpať na účelné veci. To znamená, že toto je tá otázka, ktorá je tu trošku teraz momentálne zložitejšia. My sme v procese. Ja už poznám návrh nejakej alokácie, ktorá súvisí s novým programovacím obdobím. Samozrejmá vec, že konkretizácia týchto vecí dneska intenzívne beží aj s konzultáciami s Európskou komisiou. Preto je logické, že je tu isté riziko stavať absolútne akýkoľvek príspevok len na prostriedkoch z Európskeho sociálneho fondu. Tiež má svoje riziká, nie malé. Možno by sa niekedy dalo aj povedať, že je to aj nezodpovedné, ale vzhľadom na objem prostriedkov, o ktorý sa v tomto prípade jedná, to nevidím až tak zle. Takže ja som pripravený. Aj tá konkretizácia bude nejak postupovať ďalej na túto tému aj vzhľadom na to, čo tu zaznelo, niektoré návrhy v súvislosti s možnými doplneniami alebo, nazvem to, navýšením vecí sa vážne zaoberať, ale bude to v značnej miere záležať od toho, do akej miery je možné uvažovať v tom budúcom programovacom období s pokrytím týchto náležitostí, ktoré súvisia s týmito finančnými prostriedkami.
Skončil som, pán predseda.