Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj za diskusiu, najmä za tú konštruktívnu, ktorá mala ambíciu a snahu vylepšiť veci. Sú isté vystúpenia, ktoré ma neprekvapili, ku ktorým sa ani nechcem vracať, ani ich zvlášť komentovať.
Pán poslanec Hlina, "tlčú sa medzi sebou". Ja registrujem, že v tejto snemovni ste sa zatiaľ tĺkol jedine vy. To je odpoveď na to vaše tlčenie.
Ale teraz ako, ak môžem, konkrétne k veci, pretože nechcem do toho dávať emócie. Ak som mal záujem pri tom poslednom zákone, ktorý sa týkal anuity, to znamená výpočtu dôchodku z druhého piliera, v maximálnej miere komunikovať a spolupracovať aj s opozíciou, pri prvom čítaní som zadefinoval, že toto je podobný zákon. Sociálna práca nie je o ľavici a o pravici. To je o podmienkach, to je o možno morálno-etickom postavení týchto ľudí, ktorí v spoločnosti nie sú docenení. Možno to je prvý krok k tomu, aby vedeli byť aj lepšie ďalej honorovaní. Minimálne z pozície ministra a zriaďovateľa niektorých sociálnych zariadení mám záujem k tomu dospieť, pretože si uvedomujem, že títo ľudia docenení nie sú. Očakávam, keď budeme vyhodnocovať 10 mil. eur, ktoré išlo pre neštátnych poskytovateľov, do akej miery zriaďovatelia premietli túto mimoriadnu dotáciu zo strany štátu aj na zlepšenie finančného ohodnotenia sociálnych pracovníkov, alebo si s tým len vykryli iné ekonomické záležitosti, ktoré v tomto prípade nechcem menovať.
Čo sa týka postupu a prístupu a procedúry. Zákon začína od základnej filozofie cez pripomienkové konanie až po posledné schválenie v druhom a treťom čítaní tu v parlamente. Nepoznám zákon, ktorý by bol celý jeden kalendárny rok bežal k diskusii, konferenciám, odborným podujatiam, samostatne zriaďovatelia štátni, neštátni, mestá, VÚC-ky, ako diskusia veľmi široká, čomu som rád, nehovoriac o tom, o zastúpení vysokých škôl a univerzít, ktoré vzdelávajú a školia budúcich sociálnych pracovníkov - či už vo forme bakalárskeho, alebo magisterského štúdia. Toto tu bolo, ale každopádne vzhľadom na doterajšiu skúsenosť, dvadsať rokov ambícií a pokusov dospieť k takémuto zákonu sa nepodarilo.
Som mal záujem vypočuť aj pohľady, pohľady odborníkov aj z opozície, aj z koalície. A to je výsledok pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložila pani Šedivcová. To nie je len nejaká vládna podoba vylepšenia. To je pohľad odborníkov zo sociálneho výboru, aj opozičných. To je spoločné dielo. To znamená, keď tu zaznela kritika, asi aj do vlastných radov? Nie. Kritizujete tých, ktorí mali záujem, prejavili pozíciu vylepšiť, ponúknuť čo najlepšie riešenie pre tento zákon. A ja im za to veľmi pekne ďakujem bez ohľadu na to, či to boli ľudia z vládnej strany, alebo z opozičných lavíc.
V tomto pozmeňováku sú všetky odpovede na otázky, ktoré v značnej miere dominovali v prvom čítaní. Ja som to v úvodnom slove pomenoval. Otázka dvojakého členstva v komore, v podstate vyriešená. Dneska ten problém nie je. Dobrovoľnosť, áno, mohlo to mať aj problém ústavnoprávny, uvedomil som si a práve preto tieto veci sú. Je tam dobrovoľnosť. To znamená, o čom sa tu bavíme?
Čo sa týka pána poslanca Novotného, no funkcionári komory nebudú platení. To je čestné, to je dobrovoľná, to je dobrovoľná funkcia. Nerozumiem, čo to malo znamenať, tie poznámky. Áno, tam budú nejaké finančné náklady, ale nie na platy a mzdu predstaviteľov a funkcionárov komory. To odmietam, to tam nie je. To znamená, že to nie je o nejakom biznise nejakých vyvolených, ktorí by mali tú komoru viesť. Možno v iných komorách to tak je. Tu to takto neplánujeme.
Čo sa týka ďalšej veci, ktorá dominovala, o riziku možnosti zneužitia postavenia komory. Ak sú niekde iné skúsenosti, riešte tie problémy v konkrétnej komore, ktorej sa to týka. Pán Novotný, možnože práve v komore lekárov, kde, kde takéto problémy sa objavujú. Ja budem v maximálnej miere spokojný, ak sa vám tie problémy podarí vyriešiť. Ale vy neprenášajte problémy z tejto komory do tejto, ktorá má vzniknúť. Tú si budovať iní, budú budovať iní ľudia na iných základoch a bude to záležať v prvom rade na nich, ako sa k tomu postavia a aký záujem na vytvorení a fungovaní tej komory budú mať.
Ak sa tu spomínal nejaký biznis z hľadiska vzdelávania, no tak sme jednoznačne dokázali, že o žiadny biznis nám nejde. Otázka vzdelávania je v podstate poriešená. Nie, ja nechcem robiť akýkoľvek biznis a som presvedčený, každý poctivý človek, ktorý súcití a má záujem na zlepšení a skvalitnení sociálnych služieb a vôbec postavenia ľudí, ktorí v tomto, v tomto odbore robia a pracujú a pôsobia, alebo majú aspoň záujem pomáhať tým, ktorí sú na to odkázaní, nikdy nebude takto rozmýšľať. Samozrejmá vec, že vzdelávanie je a bude, ale to som jasne zadefinoval, že je rozdiel medzi vysokoškolským vzdelávaním a sústavným vzdelávaním, že je rozdiel medzi špecializovaním, špecializačným vzdelávaním, prípadne vzdelávaním v nadstavbových činnostiach, pretože aj sociálna práca má svoje špecifiká, kde jednoducho tieto otázky sú, sú a budú vždy aktuálne.
Otázka zachovať sa ku svojim kolegom, ktorí dnes pôsobia v pozíciách sociálnych pracovníkov. Otázka poriešená. Jasne zadefinované, že od týchto ľudí sa nebude vyžadovať nejaké ďalšie vzdelávanie a spôsobilosti. Jednoducho sú, pôsobia tam, pracujú a budú naďalej pracovať. To je úplne jasná odpoveď a akékoľvek strašenie okolo toho jednoducho v tomto prípade nemá opodstatnenie. Tým dávam jasnú odpoveď aj na túto otázku.
Definícia sociálnej práce, áno, možno jeden z problémov, problémov, jeden z okruhov, ktorý nebol poriešený k spokojnosti časti poslancov, ktorí sa podieľali na vylepšení toho zákona ako takého. Ale ak dovolíte, pokúsim sa vyjadriť k tejto problematike, pretože jedna vec je to, čo sme doplnili a vložili do zákona, to znamená základné implementačné a aplikačné pravidlo pre výkon sociálnej práce sociálnymi pracovníkmi a asistentmi sociálnej práce v praxi, ale ak dovolíte, možno trošku širšie k tejto problematike, lebo táto otázka tu dosť dominovala a k tomu smeruje aj návrh pani podpredsedníčky Jurinovej a pani poslankyne Šípošovej. Ako jedno z prvých východísk na začiatku tvorby návrhu zákona bolo prijaté východisko, že návrh zákona nebude obsahovať definíciu sociálnej práce. Dôvody sú možno dva. Prvý je legislatívny, a to je, že táto definícia nemá normatívny charakter, druhý, to je vecný, doposiaľ sa nepodarilo navrhnúť definíciu, ktorá by bola komplexná a obsahovala celú, celý ten diapazón problematiky, ktorá sa tejto veci týka. Nepodarilo sa to ani vám v súvislosti s predložením toho, toho návrhu. Tým vám to nechcem vyčítať, len na základe aj vášho návrhu chcem zdokumentovať, prečo sme túto definíciu nedali, a pokúsim sa ďalej aj z toho medzinárodného hľadiska tie veci ešte zadefinovať, pretože napríklad aj v tej vašej činnosti alebo v tom návrhu, ktorý ste dali, vo vymedzenom cieli úplne chýba jeden zo základných cieľov sociálnej práce, a to je predchádzanie, prevencia. Iste sa nebudeme baviť o tom, ako je to dôležité.
Ďalším z pohľadu právneho predpisu ešte vážnejším problémom je, že sa novonavrhovaným odsekom 4 v § 2 v pozmeňovacom návrhu doslova určuje miesto sociálnej práce len v oblasti sociálnych vecí a rodiny. To je len v našom rezorte? To asi by tak nemalo byť; nemalo byť, to tak ani nemôže byť, to znamená, že tento zákon nemôže umožňovať výkon sociálnej práce v iných oblastiach. Myslíme si, že je to všeobecný zákon, teda ostatné zákony, ktoré okrem iného upravujú aj sociálnu prácu, môžu stanoviť, že sa výkon sociálnej práce vzťahuje, vzťahuje tento zákon. Navyše samotný odkaz na osobitné právne predpisy je zlý, lebo ak zákon 578/2004 napríklad o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ani tristosedemnástka o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch neobsahujú sociálnu prácu. Opakujem, neobsahujú.
A úplne posledná vec, odvolávka na medzinárodnú federáciu sociálnych pracovníkov, no definície sa menia. Možno viete, možno nie, práve teraz v mesiaci júli sa pripravuje ďalšie veľké medzinárodné fórum v Austrálii, kde bude prebiehať diskusia o novej definícii sociálnej práce. Opakujem, o novej definícii sociálnej práce. Na veľkom medzinárodnom fóre. Tu je, myslím si, že úplne jasná odpoveď aj o tom, že sa tieto veci aj z hľadiska odborných diskusií v medzinárodných organizáciách z hľadiska sociálnych pracovníkov menia, lebo sa vyvíjajú, čo je celkom prirodzené vzhľadom na pokrok, ktorý aj v tejto oblasti je. Tu je možno pohľad aj, a to nielen môj, ale, samozrejmá vec, že aj mojich kolegov, odborníkov z rezortu, ktorí sa k tejto problematike, problematike týmto spôsobom vyjadrili.
No a k pánovi poslancovi Novotnému. Nie je pravda, že tí, čo vykonávajú sociálnu prácu v pracovnom pomere, musia mať povolenie vydané komorou. To je odpoveď, nevidím tu už pána poslanca Kuffu. Opakujem, nie je pravda, nepotrebujú to, iná vec je tzv. to slobodné povolanie, to znamená, povolenia sa týkajú len výkonu samostatnej praxe. A to je diametrálny rozdiel.
Čo povedať na záver? Ešte raz chcem veľmi pekne a úprimne poďakovať všetkým tým, ktorí sa podieľali na vylepšení toho zákona. Ten zákon je potrebný, je potrebný, vôbec nevylučujem, že život a aplikačná prax prinesie o rok, o dva potrebu niektoré veci meniť, dopĺňať. Ale akonáhle by sme neprijali tento zákon, dostaneme sa do tej istej situácie a možno tí, čo prídu po nás o 10, o 20 rokov, by si kládli otázku, prečo sme tento problém neriešili. Lebo ten problém je živý. A neriešili to, neriešili to, by som povedal skôr už, generácie politikov pred nami, pretože niekedy v 90. rokoch tu bol prvý pokus pripraviť takúto normu. Ale stroskotal, bola nedohoda. Nechcem dospieť k tomu, že aby tu bola znova nedohoda, naopak. Chcem dospieť k tomu, aby sme tento zákon prijali a život a prax, pokiaľ ukážu potrebu, celkom iste, ktorí tu budú po nás, môžu tieto, tieto veci následne meniť.
Máme záujem profesionalizovať sociálnu prácu, lebo sociálna práca zasahuje do života mnohých ľudí. Môže pomôcť, ale môže aj poškodiť. To je veľmi dôležité si uvedomiť. Určenie odbornej spôsobilosti, utvorenie podmienok na výsostne odborné vzdelávanie, utvorenie podmienok na spravovanie si profesie samotnými sociálnymi pracovníkmi a odbornými asistentmi sociálnej práce, napríklad ustanovenie neakademických titulov v sociálnej práci má šancu na budúcnosť. Zaistiť, aby raz o mnoho rokov nikomu neprišlo zvláštne, že sociálnu prácu robia tí, ktorí ju vyštudovali, že sa sociálni pracovníci a odborní asistenti sociálnej práce vzdelávajú, niekde aj špecializujú vo svojich vlastných odborných kompetenciách a príslušných spôsobilostiach, že majú svoje etické normy a že sa nimi aj riadia a že sú na to primerane hrdí za to, čo robia.
Ďakujem preto ešte raz všetkým paniam poslankyniam a poslancom tak z vládnej strany, ako aj z opozície za záujem hľadať a nájsť riešenia, ako tento zákon vylepšiť. Skončil som. (Potlesk.)