Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj za diskusiu, najmä za tú konštruktívnu, ktorá mala ambíciu a snahu vylepšiť veci. Sú isté vystúpenia, ktoré ma neprekvapili, ku ktorým sa ani nechcem vracať, ani ich zvlášť komentovať.
Pán poslanec Hlina, "tlčú sa medzi sebou". Ja registrujem, že v tejto snemovni ste sa zatiaľ tĺkol jedine vy. To je odpoveď na to vaše tlčenie.
Ale teraz ako, ak môžem, konkrétne k veci, pretože nechcem do toho dávať emócie. Ak som mal záujem pri tom poslednom zákone, ktorý sa týkal anuity, to znamená výpočtu dôchodku z druhého piliera, v maximálnej miere komunikovať a spolupracovať aj s opozíciou, pri prvom čítaní som zadefinoval, že toto je podobný zákon. Sociálna práca nie je o ľavici a o pravici. To je o podmienkach, to je o možno morálno-etickom postavení týchto ľudí, ktorí v spoločnosti nie sú docenení. Možno to je prvý krok k tomu, aby vedeli byť aj lepšie ďalej honorovaní. Minimálne z pozície ministra a zriaďovateľa niektorých sociálnych zariadení mám záujem k tomu dospieť, pretože si uvedomujem, že títo ľudia docenení nie sú. Očakávam, keď budeme vyhodnocovať 10 mil. eur, ktoré išlo pre neštátnych poskytovateľov, do akej miery zriaďovatelia premietli túto mimoriadnu dotáciu zo strany štátu aj na zlepšenie finančného ohodnotenia sociálnych pracovníkov, alebo si s tým len vykryli iné ekonomické záležitosti, ktoré v tomto prípade nechcem menovať.
Čo sa týka postupu a prístupu a procedúry. Zákon začína od základnej filozofie cez pripomienkové konanie až po posledné schválenie v druhom a treťom čítaní tu v parlamente. Nepoznám zákon, ktorý by bol celý jeden kalendárny rok bežal k diskusii, konferenciám, odborným podujatiam, samostatne zriaďovatelia štátni, neštátni, mestá, VÚC-ky, ako diskusia veľmi široká, čomu som rád, nehovoriac o tom, o zastúpení vysokých škôl a univerzít, ktoré vzdelávajú a školia budúcich sociálnych pracovníkov - či už vo forme bakalárskeho, alebo magisterského štúdia. Toto tu bolo, ale každopádne vzhľadom na doterajšiu skúsenosť, dvadsať rokov ambícií a pokusov dospieť k takémuto zákonu sa nepodarilo.
Som mal záujem vypočuť aj pohľady, pohľady odborníkov aj z opozície, aj z koalície. A to je výsledok pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložila pani Šedivcová. To nie je len nejaká vládna podoba vylepšenia. To je pohľad odborníkov zo sociálneho výboru, aj opozičných. To je spoločné dielo. To znamená, keď tu zaznela kritika, asi aj do vlastných radov? Nie. Kritizujete tých, ktorí mali záujem, prejavili pozíciu vylepšiť, ponúknuť čo najlepšie riešenie pre tento zákon. A ja im za to veľmi pekne ďakujem bez ohľadu na to, či to boli ľudia z vládnej strany, alebo z opozičných lavíc.
V tomto pozmeňováku sú všetky odpovede na otázky, ktoré v značnej miere dominovali v prvom čítaní. Ja som to v úvodnom slove pomenoval. Otázka dvojakého členstva v komore, v podstate vyriešená. Dneska ten problém nie je. Dobrovoľnosť, áno, mohlo to mať aj problém ústavnoprávny, uvedomil som si a práve preto tieto veci sú. Je tam dobrovoľnosť. To znamená, o čom sa tu bavíme?
Čo sa týka pána poslanca Novotného, no funkcionári komory nebudú platení. To je čestné, to je dobrovoľná, to je dobrovoľná funkcia. Nerozumiem, čo to malo znamenať, tie poznámky. Áno, tam budú nejaké finančné náklady, ale nie na platy a mzdu predstaviteľov a funkcionárov komory. To odmietam, to tam nie je. To znamená, že to nie je o nejakom biznise nejakých vyvolených, ktorí by mali tú komoru viesť. Možno v iných komorách to tak je. Tu to takto neplánujeme.
Čo sa týka ďalšej veci, ktorá dominovala, o riziku možnosti zneužitia postavenia komory. Ak sú niekde iné skúsenosti, riešte tie problémy v konkrétnej komore, ktorej sa to týka. Pán Novotný, možnože práve v komore lekárov, kde, kde takéto problémy sa objavujú. Ja budem v maximálnej miere spokojný, ak sa vám tie problémy podarí vyriešiť. Ale vy neprenášajte problémy z tejto komory do tejto, ktorá má vzniknúť. Tú si budovať iní, budú budovať iní ľudia na iných základoch a bude to záležať v prvom rade na nich, ako sa k tomu postavia a aký záujem na vytvorení a fungovaní tej komory budú mať.
Ak sa tu spomínal nejaký biznis z hľadiska vzdelávania, no tak sme jednoznačne dokázali, že o žiadny biznis nám nejde. Otázka vzdelávania je v podstate poriešená. Nie, ja nechcem robiť akýkoľvek biznis a som presvedčený, každý poctivý človek, ktorý súcití a má záujem na zlepšení a skvalitnení sociálnych služieb a vôbec postavenia ľudí, ktorí v tomto, v tomto odbore robia a pracujú a pôsobia, alebo majú aspoň záujem pomáhať tým, ktorí sú na to odkázaní, nikdy nebude takto rozmýšľať. Samozrejmá vec, že vzdelávanie je a bude, ale to som jasne zadefinoval, že je rozdiel medzi vysokoškolským vzdelávaním a sústavným vzdelávaním, že je rozdiel medzi špecializovaním, špecializačným vzdelávaním, prípadne vzdelávaním v nadstavbových činnostiach, pretože aj sociálna práca má svoje špecifiká, kde jednoducho tieto otázky sú, sú a budú vždy aktuálne.
Otázka zachovať sa ku svojim kolegom, ktorí dnes pôsobia v pozíciách sociálnych pracovníkov. Otázka poriešená. Jasne zadefinované, že od týchto ľudí sa nebude vyžadovať nejaké ďalšie vzdelávanie a spôsobilosti. Jednoducho sú, pôsobia tam, pracujú a budú naďalej pracovať. To je úplne jasná odpoveď a akékoľvek strašenie okolo toho jednoducho v tomto prípade nemá opodstatnenie. Tým dávam jasnú odpoveď aj na túto otázku.
Definícia sociálnej práce, áno, možno jeden z problémov, problémov, jeden z okruhov, ktorý nebol poriešený k spokojnosti časti poslancov, ktorí sa podieľali na vylepšení toho zákona ako takého. Ale ak dovolíte, pokúsim sa vyjadriť k tejto problematike, pretože jedna vec je to, čo sme doplnili a vložili do zákona, to znamená základné implementačné a aplikačné pravidlo pre výkon sociálnej práce sociálnymi pracovníkmi a asistentmi sociálnej práce v praxi, ale ak dovolíte, možno trošku širšie k tejto problematike, lebo táto otázka tu dosť dominovala a k tomu smeruje aj návrh pani podpredsedníčky Jurinovej a pani poslankyne Šípošovej. Ako jedno z prvých východísk na začiatku tvorby návrhu zákona bolo prijaté východisko, že návrh zákona nebude obsahovať definíciu sociálnej práce. Dôvody sú možno dva. Prvý je legislatívny, a to je, že táto definícia nemá normatívny charakter, druhý, to je vecný, doposiaľ sa nepodarilo navrhnúť definíciu, ktorá by bola komplexná a obsahovala celú, celý ten diapazón problematiky, ktorá sa tejto veci týka. Nepodarilo sa to ani vám v súvislosti s predložením toho, toho návrhu. Tým vám to nechcem vyčítať, len na základe aj vášho návrhu chcem zdokumentovať, prečo sme túto definíciu nedali, a pokúsim sa ďalej aj z toho medzinárodného hľadiska tie veci ešte zadefinovať, pretože napríklad aj v tej vašej činnosti alebo v tom návrhu, ktorý ste dali, vo vymedzenom cieli úplne chýba jeden zo základných cieľov sociálnej práce, a to je predchádzanie, prevencia. Iste sa nebudeme baviť o tom, ako je to dôležité.
Ďalším z pohľadu právneho predpisu ešte vážnejším problémom je, že sa novonavrhovaným odsekom 4 v § 2 v pozmeňovacom návrhu doslova určuje miesto sociálnej práce len v oblasti sociálnych vecí a rodiny. To je len v našom rezorte? To asi by tak nemalo byť; nemalo byť, to tak ani nemôže byť, to znamená, že tento zákon nemôže umožňovať výkon sociálnej práce v iných oblastiach. Myslíme si, že je to všeobecný zákon, teda ostatné zákony, ktoré okrem iného upravujú aj sociálnu prácu, môžu stanoviť, že sa výkon sociálnej práce vzťahuje, vzťahuje tento zákon. Navyše samotný odkaz na osobitné právne predpisy je zlý, lebo ak zákon 578/2004 napríklad o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ani tristosedemnástka o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch neobsahujú sociálnu prácu. Opakujem, neobsahujú.
A úplne posledná vec, odvolávka na medzinárodnú federáciu sociálnych pracovníkov, no definície sa menia. Možno viete, možno nie, práve teraz v mesiaci júli sa pripravuje ďalšie veľké medzinárodné fórum v Austrálii, kde bude prebiehať diskusia o novej definícii sociálnej práce. Opakujem, o novej definícii sociálnej práce. Na veľkom medzinárodnom fóre. Tu je, myslím si, že úplne jasná odpoveď aj o tom, že sa tieto veci aj z hľadiska odborných diskusií v medzinárodných organizáciách z hľadiska sociálnych pracovníkov menia, lebo sa vyvíjajú, čo je celkom prirodzené vzhľadom na pokrok, ktorý aj v tejto oblasti je. Tu je možno pohľad aj, a to nielen môj, ale, samozrejmá vec, že aj mojich kolegov, odborníkov z rezortu, ktorí sa k tejto problematike, problematike týmto spôsobom vyjadrili.
No a k pánovi poslancovi Novotnému. Nie je pravda, že tí, čo vykonávajú sociálnu prácu v pracovnom pomere, musia mať povolenie vydané komorou. To je odpoveď, nevidím tu už pána poslanca Kuffu. Opakujem, nie je pravda, nepotrebujú to, iná vec je tzv. to slobodné povolanie, to znamená, povolenia sa týkajú len výkonu samostatnej praxe. A to je diametrálny rozdiel.
Čo povedať na záver? Ešte raz chcem veľmi pekne a úprimne poďakovať všetkým tým, ktorí sa podieľali na vylepšení toho zákona. Ten zákon je potrebný, je potrebný, vôbec nevylučujem, že život a aplikačná prax prinesie o rok, o dva potrebu niektoré veci meniť, dopĺňať. Ale akonáhle by sme neprijali tento zákon, dostaneme sa do tej istej situácie a možno tí, čo prídu po nás o 10, o 20 rokov, by si kládli otázku, prečo sme tento problém neriešili. Lebo ten problém je živý. A neriešili to, neriešili to, by som povedal skôr už, generácie politikov pred nami, pretože niekedy v 90. rokoch tu bol prvý pokus pripraviť takúto normu. Ale stroskotal, bola nedohoda. Nechcem dospieť k tomu, že aby tu bola znova nedohoda, naopak. Chcem dospieť k tomu, aby sme tento zákon prijali a život a prax, pokiaľ ukážu potrebu, celkom iste, ktorí tu budú po nás, môžu tieto, tieto veci následne meniť.
Máme záujem profesionalizovať sociálnu prácu, lebo sociálna práca zasahuje do života mnohých ľudí. Môže pomôcť, ale môže aj poškodiť. To je veľmi dôležité si uvedomiť. Určenie odbornej spôsobilosti, utvorenie podmienok na výsostne odborné vzdelávanie, utvorenie podmienok na spravovanie si profesie samotnými sociálnymi pracovníkmi a odbornými asistentmi sociálnej práce, napríklad ustanovenie neakademických titulov v sociálnej práci má šancu na budúcnosť. Zaistiť, aby raz o mnoho rokov nikomu neprišlo zvláštne, že sociálnu prácu robia tí, ktorí ju vyštudovali, že sa sociálni pracovníci a odborní asistenti sociálnej práce vzdelávajú, niekde aj špecializujú vo svojich vlastných odborných kompetenciách a príslušných spôsobilostiach, že majú svoje etické normy a že sa nimi aj riadia a že sú na to primerane hrdí za to, čo robia.
Ďakujem preto ešte raz všetkým paniam poslankyniam a poslancom tak z vládnej strany, ako aj z opozície za záujem hľadať a nájsť riešenia, ako tento zákon vylepšiť. Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny bol prerokovaný v prvom čítaní približne pred mesiacom. Mal som záujem po dohode s členmi hlavne sociálneho výboru odsunúť jeho prerokovanie na neskorší termín, aby bol časový priestor pre ďalšie pripomienkovanie, vylepšovanie toho zákona.
Treba povedať, že aj tá rozprava pri prvom čítaní bola rušná, odznelo niekoľko výhrad, odporúčaní a možno aj obáv. Musím uviesť, že som tento záujem uvítal, a to paradoxne vrátane toho negatívneho, čo odznelo, bol to totiž záujem ozajstný a bolo naozaj zrejmé, že to, čo sa bude na Slovensku v nasledujúcich rokoch v sociálnej práci diať, je skutočne dôležitou otázkou. Hlboko si vážim nielen príspevky, ktoré smerovali k zlepšeniu návrhu právnej úpravy, ale aj diskusiu naprieč asi celým politickým spektrom, ktorá sa udiala tu v Národnej rade a osobitne na pôde sociálneho výboru. Áno, sociálna práca si takúto pozornosť nielen zaslúži, ale ju aj celkom vážne potrebuje.
Čas od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní bol venovaný nielen diskusii, ale aj hľadaniu riešení problémových, prípadne sporných otázok, na ktoré poukázalo prvé čítanie a rokovanie vo výboroch Národnej rady. Asi najrazantnejšie pripomienky odzneli k dvojakému členstvu v komore. Odzneli aj rôzne upozornenia k možnému zneužitiu samotného nastavenia fungovania komory v budúcnosti. Chápem tieto obavy, vec je možné riešiť zjednotením postavenia členov komory pri zachovaní kompetencie komory k vydávaniu povolení na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka a k sledovaniu plnenia profesijných podmienok k výkonu samostatnej praxe sociálneho pracovníka komorou.
Teda nielen sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce, ktorí vykonávajú sociálnu prácu v pracovnoprávnom alebo v odbornom pracovnom vzťahu, ale aj sociálni pracovníci, ktorí budú vykonávať sociálnu prácu ako samostatnú prax, nebudú viazaní povinnosťou členstva v komore.
K riziku zneužívania postavenia komory môžem uviesť len toľko, že návrh zákona je urobený tak, aby toto riziko bolo minimálne, vyvarovali sme sa takým kompetenciám komory, akou je napríklad zabezpečovanie sústavného vzdelávania či rozhodovania o doplnení vedomostí v rámci sústavného vzdelávania.
Isté pochybnosti odzneli počas prvého čítania aj v následných rokovaniach výboru pre sociálne veci aj k sústavnému vzdelávaniu. V prvom čítaní som povedal, že už dnes vyplýva zo Zákonníka práce a následne aj z ostatných pracovnoprávnych predpisov štátnej služby a verejnej služby povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť podmienky na prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov, ako aj povinnosť zamestnancov vzdelávať sa. Návrhom zákona sa týmto povinnostiam nič nemení, navrhuje sa len, sústavné vzdelávanie aby bolo súčasťou celkovej odbornej spôsobilosti sociálneho pracovníka, prípadne asistenta sociálnej práce. Z rokovaní výboru však bolo zrejmé, že je potrebné k návrhu zákona jasne zdôrazniť prepojenie na pracovnoprávne predpisy a ako aj aspoň príklad k návrhu zákona uviesť, aké aktivity sa považujú za sústavné vzdelávanie. Opätovne zdôrazňujem, že je rozdiel medzi vysokoškolským vzdelaním a sústavným vzdelávaním.
Ďalšou z pohľadu prístupu k zamestnaniu vážnou vecou je zachovať ju ku kolegom, ktorí dnes pôsobia v pozíciách sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a nespĺňajú podmienky odbornej spôsobilosti pre výkon sociálnej práce. Existujú tri možnosti riešenia: po prvé, rozlúčiť sa s tými, ktorí podmienky nespĺňajú, po druhé, určiť lehotu, v ktorej si podmienky musia doplniť, a treťou je doplnenie vzdelania alebo teda stanoviť v prechodnom ustanovení, že sa u týchto kolegov považuje podmienka odbornej spôsobilosti za splnenú.
Tu chcem zvýrazniť, že vládny návrh zákona počíta s tou treťou možnosťou a tým sa eliminujú akékoľvek riziká, ktoré by z toho vyplývali.
Počas rokovaní sme riešili aj niektoré ďalšie pripomienky, konkrétne k supervízii výkonu samostatnej praxe. Našli sme nejaký spôsob na spresnenie uplatňovaní o supervízii tak, aby bolo zrejmé, kto môže vykonávať supervíziu výkonu samostatnej praxe a bude poukazovať, preukazovať splnenie podmienky zabezpečenia supervízie. Pripúšťam, že môžu byť niektoré veci, ktoré ostali ešte sporné, napríklad definícia sociálnej práce v zákone ako taká, je tu však, aj tu sme však ponúkli riešenie - vložiť do zákona tzv. základné interpretačné aplikačné pravidlo pre výkon sociálnej práce sociálnymi pracovníkmi a asistentmi sociálnej praxe, sociálnej práce v praxi. Tým chcem povedať, že ten čas medzi prvým a druhým čítaním bol v maximálnej miere využitý na doplnenie, skvalitnenie a odstránenie akýchkoľvek pochybností, a preto by som v závere môjho úvodného slova vás chcel požiadať o podporu tohto zákona v druhom a treťom čítaní.
Skončil som, pani podpredsedníčka. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. K pánovi poslancovi Mihálovi, v podstate konkretizoval v reálnej podobe z hľadiska jednotlivých, možno povedať, dopadov vecí, ktoré som ja predtým vo všeobecnej rovine povedal, ale o čo v tomto prípade ide? Treba povedať jednu vec, že za tých posledných 20 rokov Slovenská republika nemala stav, ktorý nastal v ekonomike teraz, čo sa týka deflácie. My, alebo konkrétne v tomto prípade ja, čo riešim, je veľmi rýchla operatíva, ktorá z toho vyplynula, pretože vychádzali sme ešte z istých prognóz, pretože až apríl priniesol konkrétne čísla, ktoré potvrdil, nebudem hovoriť bohužiaľ, lebo je to relatívne dobrý vývoj, ktorý zas prináša iné pozitívne veci. Ja vôbec nevylučujem a už prvé rozhovory začali, že my budeme musieť komplexnejšie systémovo teraz prehodnotiť veci, ktoré tento stav priniesol aj spolu s ministerstvom financií a možno pre budúci rok pripraviť komplexnú novelu, systémovú novelu, ktorá by riešila aj takýto stav, lebo nastal raz, môže sa zopakovať v budúcom roku a bude potrebné na to systémovo reagovať.
Teraz nám ide v skutočnosti a hlavne o to, aby sme sanovali a riešili tento stav tak, aby to množstvo sociálnych dávok, úľav, príjmov, ktoré podmieňuje výška životného minima, nedospelo k tomu, že sa budú znižovať niektoré dávky. Pretože ak by mal byť zachovaný pôvodný návrh zákona, čo sa týka súm životného minima, treba povedať, že nie nejaké veľké, ale pre niekoho možno dosť podstatné zmeny by tu nastali, minimálne tá dávka pre jednu osobu, ktorá je dnes platná vo výške 198,09, by bola znížená o 0,59 eura. Dávka 138,19 o 0,41 eura a 90,42 o 0,27 eura. To znamená, to sú konkrétne čísla, ktoré by vyplývali zo zákona, keby sme túto novelu nepodali. A tu treba povedať jednu vec, že by sa to dotklo relatívne veľmi veľkého počtu, doslova tisícov ľudí, ktorí by na to doplatili.
To znamená, že, pán poslanec Hlina, to, čo predkladám, nie je hrdinstvo. Je to priama reakcia na stav a skutočnosť, ktorá v ekonomike nastala. Tu začína a končí moje hrdinstvo, pretože mám záujem, aby na tento stav nedoplatilo veľmi veľa ľudí, ktorých by to mohlo ekonomicky jednoducho postihnúť a znížiť ich kvalitu života. To je celý zmysel zákona, nič viacej, nič iné od toho neočakávam a preto celkom prirodzene očakávam aj veľmi širokú podporu tohto zákona, pretože reagujeme na stav, ktorý tu nebol.
K poštám a k ďalším veciam, viete, zvyšovať hlas a kričať, to tu dokáže hocikto. To nie je problematika, ktorá sa ma priamo dotýka, ale aj napriek tomu ja som zadanie pre Národný inšpektorát práce dal. Ale ten môže skúmať pracovno-právne záležitosti, do akej miery sú v súlade so Zákonníkom práce. K tomuto odpoveď dostane. Ale pokiaľ je to súčasť nejakej obchodnej politiky firmy, že má isté, isté podmienky, ktoré súvisia s prevádzkovými pracovníkmi, ktorí pracujú na pošte, tak je to trošku iná záležitosť. Opakujem, Zákonník práce a z toho vyplývajúce práva a povinnosti zamestnanca som preveriť dal a k tomu netreba zvyšovať hlas, ani kričať, ja počujem dobre a myslím si, že nie je potrebné, aby sa tu takýmto spôsobom ako zviditeľňovali niektorí páni poslanci.
To je ako odkaz pre vás (potlesk) a ak máte so mnou nejaký problém, s mojím štátnym tajomníkom problém, treba to riešiť niekde inde. V občiansko-právnom konaní, ktoré beží, pán poslanec, tam si dokážte svoju pravdu, lebo mám také obavy, že sa obávate toho právneho procesu a vŕšite sa nielen na štátneho tajomníka, ale aj na ministra, ktorý v tomto prípade, som presvedčený, predkladá návrh zákona, ktorý je v prospech širokej škály ľudí, ktorí by mohli na defláciu doplatiť.
Všetko z mojej strany. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, novela zákona o životnom minime sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ako reakcia na prognózy vývoja slovenskej ekonomiky v tomto roku. Vzhľadom na vývoj koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, jedného z koeficientov, od ktorého sa odvíjajú sumy životného minima, ktorý sa, ktorý za rozhodujúce obdobie dosiahol hodnotu 0,997, by bez schválenia predloženého návrhu došlo k zníženiu súm životného minima od 1. júla tohto roku a tým by sa znížili výšky, po prvé, štátnych sociálnych dávok, ako je napríklad rodičovský príspevok, prídavky na dieťa, opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, po druhé, úľav... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
63.
Pán minister, prosím, poprosím, dámy a páni, aby sme sa navzájom rešpektovali, aj rečníka. Kto sa chce porozprávať, nech sa páči, priestoru je mimo sály dosť.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
64.
Po druhé, úľav, nezdaniteľnej časti základu dane, daňového bonusu a po tretie príjmov pre účely posúdenia dávok rôznych nárokov na dávky, respektíve úľavy, čo by v konečnom dôsledku znamenalo zníženie príjmov niektorých občanov a rodín alebo vytvorenie prekážok pre uplatnenie úľav, zvýhodnení a príspevkov viazaných na posúdenie výšky príjmu.
Z uvedeného dôvodu sa navrhuje neuplatniť valorizačný mechanizmus úpravy súm životného minima ustanovený v § 5 zákona o životnom minime opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ak jeden z koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, bude nižší ako jedna, alebo rovný jednej. Ak by k takejto skutočnosti došlo, čo pre tento rok je už reálne, následne by Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrenia nevydalo a v účinnosti zostanú sumy životného minima ustanovené posledným opatrením.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, týmto sa uchádzam o podporu novely zákona. Ďakujem.

No, samozrejme, odovzdám tú otázku pánovi ministrovi, ale, ak dovolíte, rád by som zaujal stanovisko z pozície ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, lebo tá politika zamestnanosti je aj moja neoddeliteľná zodpovednosť.
Veľmi som privítal vlani na vláde, keď bola predložená koncepcia, že v rámci tej koncepcie sa uvádzalo aj číslo vytvorenia 18 600 nových pracovných miest v podmienkach agrorezortu. To, samozrejmá vec, som nielen privítal, ale aj v maximálnej miere podporil.
Možno istý pozitívny signál je aj skutočnosť, že sa mi podarilo vyjednať pre budúce programovacie obdobie formu možnosti podpory a dotácií, vytvárania nových pracovných miest v podmienkach agrorezortu, čo v minulom programovacom období nebolo. Tým chcem len deklarovať, že rezort práce, sociálnych vecí a rodiny je v maximálnej miere pripravený podporovať zamestnanosť aj v agrorezorte. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Pokúsim sa odpovedať z podkladov, ktoré pripravil rezort pôdohospodárstva.
Na úvod mojej odpovede by som rád uviedol, že je nespochybniteľným úspechom, že mechanizmus degresivity, to znamená mechanizmus znižovania priamych platieb, sa po náročných rokovaniach na pôde Rady Európskej únie podarilo spolu s ostatnými členskými štátmi presadiť v súčasnej podobe, ktorá výrazne spravodlivejšie reflektuje na veľkostnú štruktúru poľnohospodárskych podnikov v Slovenskej republike. Posun od východiskovej pozície k otázke cappingu, to znamená zastropovanie priamych platieb, až na súčasné päťpercentné krátenie platieb časti, ktorá presahuje 150 tisíc eur, je preto v tomto kontexte potrebné vnímať pozitívne.
Pripomeniem ešte, že zníženie sa týka výlučne platby SAPS čiže zložky základnej plošnej platby poľnohospodára.
Nové európske nariadenie, ktoré predstavuje legislatívny rámec pre prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky, je špecifické množstvom opčných transpozícií, o ktorých majú členské štáty možnosť rozhodnúť sa a Komisii svoje rozhodnutie notifikovať. Jedno z týchto rozhodnutí sa, ako uvádzate, týka aj možnosti odpočítať od priamych platieb, na ktoré má žiadateľ nárok, mzdy zamestnancov súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku poľnohospodár skutočne vyplatil a nahlásil vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnávaním.
V tejto súvislosti je potrebné si všimnúť časť ustanovenia, ktoré výslovne uvádza, že odpočítať možno mzdy zamestnancov, ktorých náplň práce priamo súvisí s poľnohospodárskou činnosťou, ktorá je v rámci nariadenia definovaná. To znamená, že sa jedná o oblasť prvovýroby. Požiadali sme o jeho výklad priamo európskeho zákonodarcu, ktorý nám potvrdil svoj legislatívny zámer, to znamená neumožniť odpočítať mzdy za ekonomickú, administratívnu či riadiacu činnosť. Počas negociácie o návrhu nariadenia pre priame platby nebola otváraná problematika špecifikácie jednotlivých mzdových položiek. To znamená, nebolo jasné, že mzdy nebude možné odpočítať en bloc. Rozhodnutie o zohľadnení miezd ako odpočítateľných položiek musí padnúť do 1. augusta tohto roku a môžem potvrdiť, že túto situáciu stále analyzujeme. V praxi by to však znamenalo neúmerné administratívne zaťaženie pre Pôdohospodársku platobnú agentúru, tým pádom aj pre štátny rozpočet a najmä, zdôrazňujem, pre poľnohospodára. Kontrolóri platobnej agentúry by boli tak nútení skontrolovať každého jedného zamestnanca v každom jednom podniku, ktorého sa znižovanie platieb dotkne, nakoľko v súčasnosti neexistuje efektívny systém kontroly odpočítateľných miezd okrem stopercentnej administratívnej kontroly. Podľa predbežných informácií nebude ani žiaden iný členský štát s podobnou veľkostnou štruktúrou, ako je Slovenská republika, napríklad Česká republika či Nemecko zohľadňovať mzdy ako odpočítateľné položky.
Na záver iba dodávam, že lajtmotívom reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo jej zjednodušenie a následná bezproblémová implementácia, za ktorú sme zodpovední my ako ministerstvo, a pravidlá prijímania pomoci potrebujeme nastaviť tak, aby čo najmenej zaťažovali poľnohospodárov. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Priznám sa, keď sme odchádzali do Národnej rady, hovoril som so svojimi kolegami a videl som, že majú relatívne taký, aj to pomenovali, akýsi dobrý pocit z dobre vykonanej práce, že našli veľa zhody na viacerých veciach, ktoré súvisia s obsahom tohto zákona. Tak som tak mierne ten ich optimizmus schladil s tým, že nebuďte prekvapení, čoho sa všetkého v poslaneckej snemovni dožijeme. Je mi ľúto, že mnohé veci sa naplnili.
Na druhej strane, keď som si mal možnosť prečítať napríklad vyjadrenie môjho predchodcu pána poslanca Mihála: "Došlo k zhode medzi vládou, stranou SMER a významnou časťou opozície, aj to je historicky prvýkrát, čo nejaký zákon, ktorý sa dotýka dôchodkového systému, podľa všetkého získa v parlamente dosť veľkú väčšinu." To je možno odpoveď aj smerom k pani Jurinovej. To nepovedal štátny tajomník, to povedal môj predchodca.
Viete, tá diskusia ma trošku donútila, aby som niektoré veci eliminoval aj zľava, aj sprava, za čo sa vôbec ospravedlňujem, ale ja musím vojsť do takej politicko-ideologickej roviny v úvode, aby som vysvetlil niektoré veci a potom prešiel k tým konkrétnym záležitostiam, ktoré tento zákon obnáša. Inak sa to asi nedá. Aby nemal niekto pocit, že tá dohoda je tu nejaká politicko-ideologická. Tá je veľmi konkrétna, pragmatická. Vychádza z toho, že viacerí ľudia, ktorí majú pocit zodpovednosti, mali záujem aby tých dnes 1,5 mil. ľudí, lebo my to nepripravujeme pre 3000 ľudí, ktorí pôjdu od 1. januára, ale pre celú tú kategóriu ľudí, mali pocit istoty, že pre nich sa pripravil zákon, ktorý napĺňa ich očakávania. A to aj pre tých, ktorí možno boli zavedení, keď vstupovali do druhého piliera.
Model sociálneho štátu, ktorý sa tu vytvoril po druhej svetovej vojne, je často spochybňovaný. Pomaly sa stráca legitimita, keďže čoraz viac sa presadzujú liberálne prístupy, zdôrazňuje sa "osobná sloboda" a princíp, že "človek má sa postarať sám o seba". Zabúdame však, že sociálny štát je veľký civilizačný výdobytok. Popretie potreby solidarity so slabšími by napokon vytvorilo takú sociálnu nerovnosť, že dôsledky by zmietli aj tých najbohatších. To život a prax a reálne pozície v Európe a vo svete aj v tejto chvíli vo viacerých príkladoch v plnej miere podporujú. Spolu s ekonomickou globalizáciou to vedie k oslabeniu pozície štátu, ktorý sa už sám častejšie zbavuje aj svojej zodpovednosti, napríklad povolením vstupu súkromného kapitálu do penzijného systému. Tým som dal jasne politicko-ideologickú pozíciu, ktorú ja osobne aj strana, ktorú reprezentujem, má. Ale potvrdzujem, že politicky, ideologicky sa celkom iste nezhodneme, sme na dvoch brehoch, na jednej strane brehu aj na druhej strane brehu. To, čo riešime, je, ako umožniť tým ľuďom, ktorí v tom druhom pilieri sú, aby bez problémov a bezpečne preplávali na tú druhú stranu toho brehu. O tomto je tá debata veľmi konkrétna a pragmatická.
To znamená, ak sa niekde diametrálne rozchádzame, chcem povedať veľmi konkrétne: my neriešime výpočet, my tu teda momentálne riešime hlavne výpočet dôchodkov z druhého piliera. Ja bez problémov chcem povedať, ja nie som otcom druhého piliera, ja som ho zdedil, opravil som pomer percent medzi prvým  a
druhéým pilierom a teraz opravujeme, a spoločne, zákon o výpočte dôchodku z druhého piliera. To je realita. A práve preto sa nechcem a nebudem vyjadrovať a vracať desať rokov dozadu a nechcem sa vyjadrovať ani k tomu, čo sa v priebehu tých desať rokov udialo. To nie je meritum veci, kvôli čomu tu sedíme. A myslím si, že by to bolo absolútne kontraproduktívne. A v kontexte tohto cieľa chcem veľmi pekne poďakovať za každú aktivitu vylepšiť tento zákon či už z vládnych alebo z opozičných lavíc. Vítam to, podporujem a, ešte raz opakujem, veľmi pekne ďakujem.
Dôchodkový systém nikdy nebol stavaný na to, aby sa ľudia dostali k peniazom tak, aby si, čo ja viem, ukladali v banke. Podstatou dôchodkového systému je nastaviť pravidelný každomesačný príjem na dôchodcu v čo najlepšej výške a samozrejmá vec, že v udržateľných zdrojoch. V tom sa absolútne zhodujem politicky s človekom, ktorý je asi úplne inde ako ja, s pánom Kaníkom, pretože toto je podstata a definícia dôchodku, na ktorej sme sa zhodli, a z toho pristupovali aj k reálnej potrebe výpočtu dôchodku tak, aby zodpovedala konkrétnym predstavám.
A tu je aj konkrétna odpoveď viacerým a hlavne pánovi Švejnovi, ktorý možno nepochopil, že peniaze v druhom pilieri nie sú ich súkromným vlastníctvom. Súkromným vlastníctvom sa stali preto, že vstúpili do piliera a nenaložili skutočne na to ani cent z vlastných  disponibilných zdrojov. Stalo sa to presmerovaním prostriedkov, ktoré by inak smerovali do Sociálnej poisťovne a neboli ich vlastníctvom. To je si treba uvedomiť. To znamená, že oni sa rozhodli na základe zákonnej povinnosti. My to rešpektujeme, išli v súlade so zákonom, ale musia rešpektovať, že v takomto prípade si štát celkom prirodzene žiada isté právo regulovať sčasti akékoľvek použitie tých prostriedkov. My sme povedali: priorita je doživotný dôchodok, ale je tam pomenovaný aj dočasný a samozrejmá vec, že aj programový výber, ale presne určené veci. V tomto sa, možno sa líšime a v tom je tá, tá istá základná, základný rozdiel, rozdiel medzi nami.
Ale som rád, že sa zhodujem s viacerými opozičnými poslancami, pretože skutočne o to išlo v tomto prípade. A ja by som skutočne mohol citovať viacerých, či už pána Mihála alebo aj pána Chrena alebo Kaníka. V mnohých veciach sa zhodujeme. Opakujem ešte raz, a práve som preto zadefinoval ten politicko-ideologický rozdiel, aký je medzi nami, ale my riešime pragmatickú, konkrétnu vec. A na tom sme sa zhodli a to by bolo dôležité pochopiť. To znamená, žiadne špekulácie ohľadom nejakých kšeftov. Nie. Je to konkrétna realita, potreba riešiť veci preto, aby tí, ktorí sa rozhodli, bez ohľadu na to, či boli nejakým spôsobom pred desiatimi rokmi zavedení, mali dnes istotu, že z II. piliera dôchodok dostanú. K tomuto smerujeme.
K tomu smerovali aj pozmeňujúci návrhy. Samozrejme mohol by som ich obsah veľmi konkrétne rozobrať. Treba povedať jednu vec. Bola to spoločná dohoda vykonzultovaná s odborníkmi za účasti aj vládnych poslancov, aj opozičných poslancov. Ja len ďakujem pekne, že mali ambíciu sa do toho zaangažovať a vylepšiť ten zákon. To myslím, že to je, v tom prípade je to najdôležitejšie. A samozrejmá vec, že ešte raz hovorím, za to chcem veľmi pekne poďakovať.
Za dôležitý pokladám hlavne ten veľký spoločný pozmeňovák, ktorý sa týka nastavenia podmienok na výplatu programového výberu a zároveň aj výplaty dočasného dôchodku, ktorý si myslím, že je tomto prípade gro toho návrhu. Tu je vidieť tú centrálnu myšlienku a samozrejme aj riešenie, ktoré z neho vychádza.
Veľmi si vysoko vážim a oceňujem aj prístup generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, že sme sa dokázali dohodnúť aj napriek tomu, že to je veľmi veľká úloha, ktorá súvisí s prepočítaním starobného dôchodku a tzv. nadnárobku v prípade pracujúcich dôchodcov, pretože viem, že ešte technicky sme nie celkom pripravení v Sociálnej poisťovni, ale obdobie do doby realizácie je k tomu, aby sme sa k tomu dopracovali. Celkom iste veľmi veľa pracujúcich dôchodcov využije tú možnosť, ktorá z novely tohto zákona vyplýva. To by som pokladal za najdôležitejšie. Samozrejmá vec, že všetky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú týchto troch záležitostí v plnej, respektíve štyroch, v plnej miere podporujem.
K tomu pozmeňujúcemu návrhu pána Mihála, ktorý sa týka Zákonníka práce, vyjadrujem nepodporu. Možno to ani neprekvapuje pána poslanca. Držím sa toho, že len výnimočne a na základe príležitostných činností hovorí Zákonník práce, že sa má uplatňovať dohoda o vykonaní práce. Toho sa držíme. Som presvedčený, že týmto nešikanujeme. Naopak, vylepšujeme, v značnej miere eliminujeme, pokiaľ by mal niekto záujem zneužiť to doterajšie postavenie dohody ako takej. Nevidím v tom až taký strašný veľký problém administratívy, ktorý s tým súvisí, pretože pokladám to za relatívne veľmi rýchly akt. A v konečnej miere, hovorím to veľmi otvorene, pán poslanec, prvý, ktorý na problém upozornil, ste boli vy. Do istej miery reagujeme aj na to a možno, že aj z tohto miesta, je to prekvapujúce, ale ja ďakujem za to upozornenie, pretože istým spôsobom sme to vylepšili.
Čo na záver? Ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na vylepšení toho zákona. Osobitne by som sa chcel poďakovať mojim kolegom, ktorí pod vedením štátneho tajomníka Jozefa Buriana v podstate rok na tejto novele robili. Samozrejmá vec, aj všetkým zainteresovaným inštitúciám, sociálnym partnerom, NBS a ďalším, ktorí sa na príprave tohto zákona podieľali.
A úplne na záver snáď ešte jedna prosba vzhľadom k tomu, čo tu zaznelo. Diskusia a postoje poslancov boli často spájané, nazvem to, s politickou kompenzáciou v kontexte prerokovávaného včera a predvčerom a v uplynulých dňoch ústavného zákona. Chcel by som vás poprosiť, skúste sa zamyslieť, či je toto práve ten zákon, kde by ste tie politické kompenzácie mali robiť? Možno dospejete k inému poznaniu. Ubezpečujem vás, že zákon sme skutočne mohli prijať s podporou alebo len s podporou poslancov SMER-u, ale širšia podpora tohto zákona o anuite dáva priestor ďaleko väčších garancií a istoty a politických istôt, že zákon nebude politicky často menený, ani v prípade akýchkoľvek politických zmien pri vládnej garnitúre. I keď vôbec nevylučujem, že môže prejsť, ja neviem, päť alebo koľko rokov, a život a potreba si vyžiada zmeny a novelu tohto zákona. Ale to je normálne, štandardné, pragmatické, pokiaľ sa k tomu z hľadiska aplikačnej praxe jednoducho dospeje. To pokladám za dôležité. A iné akékoľvek dôvody a spochybňovania absolútne odmietam.
Ďakujem pekne za podporu, za aktivitu a prirodzene sa uchádzam o podporu novely tohto zákona. Ďakujem.

Veľmi stručne. Ja by som predsa len trošku z hľadiska toho časového horizontu bol konkrétnejší. Pán poslanec, v legislatívnom pláne vlády je na mesiac december tohto roku návrh na novelu zákona, ktorý sa týka sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Môžem len toľko prisľúbiť, že budem mať ambíciu túto otázku pri novele tohto zákona opätovne otvoriť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Pán poslanec, chápem vašu otázku, chápem tiež, prečo ste ju položili práve vy, nie som si však úplne istý, či je to otázka na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, respektíve či len na neho.
Máte pravdu, dnes zjednocovanie výkonu rozhodnutí súdu v zariadeniach do pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zahájené už v roku 1996, kedy prešli do tohto rezortu z rezortu školstva detské domovy a z rezortu zdravotníctva dojčenské ústavy. V roku 2004 až 2006 sa rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vysporiadal s ďalšou úlohou a so špeciálnymi materskými a základnými školami internátnymi bolo do detských domovov presunutých bezmála 1 200 zdravotne postihnutých detí, ktoré žili na internátoch. K tomu treba uviesť aj fakt, že od roku 2009 bolo zastavené prijímanie detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou v domovoch sociálnych služieb a súdne rozhodnutia sa začali od roku 1998 vykonávať aj v krízových strediskách a od roku 2005 aj v resocializačných strediskách pre drogovo a inak závislých.
V roku 2008 mali podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele prejsť do pôsobnosti tunajšieho rezortu aj dnešné diagnostické centrá a reedukačné centrá, na čo bol rezort v tom čase aj pripravený. Výrazné prejavy nesúhlasu tak samotných reedukačných zariadení, ako aj rôznych odborníkov venujúcich sa problematike reedukácie, prejavované petíciami a podobne, nakoniec vyvolali zmenu zákona a príslušné ustanovenia o prechode boli v roku 2008 vypustené.
Pristúpilo sa teda k modelu zjednocovania podmienok výkonu súdnych rozhodnutí, avšak nie v pôsobnosti jedného rezortu. Ani záväzok predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej v programovom vyhlásení, že reedukačné centrá prejdú do pôsobnosti tohto rezortu, nebol splnený, pokiaľ som dobre informovaný, z podobných dôvodov.
Vážený pán poslanec, namiesto odpovede na časový horizont, odpoviem na otázku takto: rezort práce, sociálnych vecí a rodiny je stále pripravený úlohu zjednotenia výkonu súdnych rozhodnutí riešiť aj v alternatíve prevzatia reedukačných centier do pôsobnosti rezortu.
Skončil som, pán predseda Národnej rady.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, od zavedenia druhého piliera ubehlo takmer desať rokov. Pozornosť počas týchto rokov bola sústredená najmä na sporiacu fázu. Ale rok 2015 sa ako rok, v ktorom sa začne výplata prvých dôchodkov z druhého piliera, nezadržateľne priblížil. Preto bolo nevyhnutné zamerať pozornosť na vytvorenie predpokladov pre výplatu týchto dôchodkov. Po dlhých očakávaniach sa zrodila anuitná novela, ktorá prináša zodpovedné riešenie v prospech spotrebiteľov a podporuje dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému.
Táto novela je výnimočná, výnimočnosť okrem iného spočíva v návrhu na zriadenie centrálneho informačného ponukového systému. Prostredníctvom tohto ponukového systému, ktorý bude spravovať Sociálna poisťovňa, budú poisťovne predkladať záväzné ponuky pre budúcich dôchodcov. Takýto systém zabezpečí pre sporiteľa rýchly prístup k jeho dôchodku. Je to zrozumiteľné, komfortné riešenie, ktoré garantuje transparentnosť a zároveň podporuje konkurenčné prostredie poisťovní. Zdravé konkurenčné prostredie vytvára tlak na zníženie nákladov pre sporiteľa, a teda pre jeho vyšší dôchodok. Predloženie ponúk poisťovní v jednom čase a na jednom mieste má pre sporiteľa veľký význam. Stáva sa dobre informovaným klientom a takýto klient ťažšie podľahne akejkoľvek manipulácii.
Využitie centrálneho ponukového systému bude tak pre sporiteľa, ako i poisťovne povinné. Dôchodky z druhého piliera budú vyplácať primárne poisťovne, pretože len poisťovne dokážu v komerčnej sfére kryť riziko dlhovekosti. Doživotný dôchodok prináša jeho poberateľovi istotu, že bez ohľadu na to, či mu bude dopriate užívať si zaslúžený odpočinok desať, dvadsať alebo aj štyridsať rokov, poisťovňa mu bude garantovať výplatu dôchodku v dohodnutej výške, pokým jednoducho bude žiť.
Výnimočnosť anuitnej novely je ďalej aj v tom, že zohľadňuje rôzne životné situácie sporiteľov. Jej cieľom je spolu s dôchodkom z prvého piliera zabezpečenie doživotného dôchodkového príjmu. Okrem doživotného dôchodku sa dôchodky z druhého piliera budú vyplácať aj formou dočasného dôchodku, ako i formou programového výberu.
Návrh zákona rieši aj situáciu tých, ktorí nasporili „malú sumu". Dáva možnosť voľby pre tých, ktorí by po svojej smrti chceli zabezpečiť svojich pozostalých, pre tých, ktorí nechcú indexovať svoj dôchodok, ako aj možnosť nepoberať dôchodok, ale nechať si vyplácať pravidelne výnosy z nasporenej sumy. Aj v tom spočíva výnimočnosť tejto novely.
Predložená anuitná novela bola predmetom rokovania vo výbore pre financie a rozpočet, ústavnoprávnom výbore, ako aj výbore pre sociálne veci.
Na pôde ústavnoprávneho výboru bol schválený pozmeňujúci návrh predložený pánom poslancom Martvoňom. V prvom pilieri sa týmto pozmeňujúcim návrhom upravuje zamedzenie súbehu povinného nemocenského poistenia s dobrovoľným nemocenským poistením a povinného poistenia v nezamestnanosti s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti s cieľom zabrániť najmä zneužívaniu systému nemocenského poistenia. Obsahom tohto pozmeňujúceho návrhu sú taktiež menšie zmeny technického charakteru súvisiace s výplatou dôchodkov v druhom pilieri. S predmetným návrhom na zmenu predloženého návrhu zákona sa stotožňujem a podporujem ich.
Okrem uvedených zmien predložených v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Martvoňa sme po sérii intenzívnych rokovaní pripravili v spolupráci s predstaviteľmi opozičných strán, ako i zástupcami inštitúcií, ktoré by mali dôchodky z druhého piliera vyplácať, ďalšie tri pozmeňujúce návrhy, ktoré budú prednesené v pléne. Nechcem sa k nim vyjadrovať, ale chcem naznačiť, že majú podporu, ak budú prednesené a ponúknuté tak, ako dohoda vznikla.
S odporúčaniami gestorského výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe technického a legislatívneho charakteru, sa stotožňujem.
Dámy a páni, ďakujem pekne za vašu pozornosť a dovoľte mi, aby som vás takto na záver požiadal o vyjadrenie podpory nielen zmienených troch pozmeňujúcich návrhov, ktoré očakávam z pléna, ale novely zákona ako takej v celku. Spoločný prístup v tak dôležitej otázke, akou dôchodky určite sú, bude dobrým signálom aj pre prvých poberateľov dôchodkov z druhého piliera, ako i pre ostatných sporiteľov a všetky ďalšie zainteresované skupiny vrátane komerčného sektora zapojeného do správy majetku sporiteľov v sporiacej fáze, ako i majetku poberateľov dôchodkov z druhého piliera vo výplatnej fáze.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu zákona v druhom a treťom čítaní.
Ďakujem pekne, skončil som, pani podpredsedníčka.