Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady, pani poslankyňa, vám za otázku.
Úvodom by som si dovolil uviesť, že problematika zamestnávania v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme bola kompetenčným zákonom od 1. novembra 2013 zverená z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny do gescie Úradu vlády Slovenskej republiky, pri ktorom pracuje aj pracovná skupina, ktorá sa zaoberá možnými zmenami v oblasti zamestnávania v štátnej službe.
Nechcem bagatelizovať túto problematiku, ktorú mnoho ľudí môže celkom oprávnene vnímať veľmi citlivo. Aj na našom ministerstve aktívne komunikujeme s pracovníkmi, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, s cieľom, aby ich čo najskôr nahradili mladší. Myslím si, že sa uvoľňovanie na takýchto pracovných miestach, kde sedia momentálne dôchodcovia, jednoducho dá robiť síce citlivo, racionálne, ale aj v dnešnom legislatívnom konaní. Je to možno otázka ochoty a chcenia. Samozrejme, podporujem, aby mladí nahradzovali ľudí v dôchodkovom veku tam, kde je to možné, lebo upozorňujem, že je mnoho pracovných miest, o ktoré jednoducho mladí ľudia nemajú záujem. Tých dôvodov môže byť viacero. My sa dôsledne zaoberáme možnosťou upraviť túto záležitosť v zákone a mali sme takéto návrhy pripravené v pracovnej podobe aj minulý rok. Avšak musím upozorniť, že sú s tým spojené objektívne riziká, ktoré vyplývajú aj z práv starších zamestnancov, priznaných Chartou základných práv Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, antidiskriminačným zákonom, ale aj ďalšími právnymi predpismi, ktoré všeobecne zakazujú diskrimináciu. Základný právny rámec pre zákaz diskriminácie, ale aj odôvodnené rozdielne zaobchádzanie je dané smernicami Európskej únie a aj Súdny dvor Európskej únie sa v rôznych prípadoch zaoberal diskrimináciou zamestnancov na základe veku, pričom pri svojej rozhodovacej činnosti náležitým spôsobom bral na zreteľ aj napĺňanie podmienok pre odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku. Upozorňujem, že Európsky súdny dvor už členským krajinám takéto zákonné úpravy v minulosti zrušil, napr. našim susedom v Maďarsku.
Minulý rok po konzultácii so sociálnymi partnermi sme pripravili návrh zákona, kde bol záujem riešiť zamestnávanie dôchodcov po troch rokoch od nadobudnutia dôchodkového veku. Teoreticky 65 rokov. Mal dať právo, opakujem, právo, nie povinnosť zamestnávateľom rozviazať v takomto prípade pracovný pomer na základe zákona. Po podrobnej analýze sme však zistili, že základný cieľ nenapĺňame, a z vlády bol tento návrh zákona stiahnutý s tým, že budeme naďalej sledovať tento vývoj, ak by sa štatistiky v značnej miere menili, že by sme opätovne s takýmto návrhom zákona uvažovali.
Pre vašu informáciu, pani poslankyňa, počet pracujúcich dôchodcov podľa štatistík je približne 120-tisíc. Z nich je cirka 50 % dohodárov, okolo ktorých sa v podstate nedá debatovať, pretože dohoda je pracovnoprávny vzťah, ale iný. Z tých zvyšných cirka 54-tisíc tvoria zamestnanci a živnostníci, to znamená samostatne zárobkovo činné osoby, skoro 11-tisíc a v súbehu samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnanec alebo dohodár ďalších 2-tisíc. Právo podnikať a pôsobiť ako živnostník má občan aj po dovŕšení dôchodkového veku. Zvyšných, v súkromnom sektore z toho pôsobí ďalších asi 30-tisíc zamestnancov. Bez nejakej bližšej analýzy súkromný sektor obmedzovať z hľadiska zamestnávania dôchodcov, ten zamestnávateľ asi vie, prečo ich zamestnáva. Možnože sú to miesta, ktoré sú pre mladých nezaujímavé, možno sú to miesta, kde, kde by nedokázal s mladšími ľuďmi jednoducho tieto miesta obsadiť. Zvyšných približne 21-tisíc pôsobí vo verejnej správe, a to najmä školstve, zdravotníctve a miestnej samospráve. Viac ako 85 % z nich je vo veku do 65 rokov. V zdravotníctve sú to najmä obvodní lekári a stomatológovia, ktorí pôsobia väčšinou na vidieku. To sa týka aj učiteľov. V samospráve pôsobí skoro 8-tisíc dôchodcov, ale väčšinou na skrátený pracovný úväzok, väčšinou ako účtovníčky na obecných úradoch. Na základe tejto analýzy a samozrejmá vec, že nad 65 rokov sú to úplne zanedbateľné skupiny jednotlivých dôchodcov, vo vláde sme dospeli k názoru, že takýto zákon by teraz nesplnil základný cieľ a účel, a treba povedať, že hlavne rokovania so zástupcami ZMOS-u bol o tom, že tie miesta hlavne v malých obciach riešia účtovníčkami na tretinový a podobný úväzok za relatívne veľmi nízkeho mzdového ohodnotenia a že tieto miesta by pre mladých ľudí zaujímavé neboli, skôr naopak, sú zaujímavé pre dôchodkyne, pretože popri dôchodku, pokiaľ má prax v oblasti účtovníctva, vedia tieto úlohy, úlohy, ktoré s tým pôsobením na tých obecných úradoch súvisia, zabezpečovať.
Ubezpečujem vás, vážená pani poslankyňa, že je v záujme Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky riešiť situáciu všetkých občanov, vytvárať priestor na ich zamestnávanie a zlepšovať tak sociálnu situáciu na Slovensku, a teda riešiť aj otázku nezamestnanosti. Je však viacero nástrojov, ako túto otázku riešiť aj v rámci terajšej legislatívy, najmä aktívnej politiky zamestnanosti, podpory tvorby nových pracovných miest a čo sa v súčasnosti, o čo v súčasnosti vláda Slovenskej republiky sa aj aktívne usiluje.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Pán poslanec, ja by som vedel tiež použiť niektoré čísla, len ťažko je hovoriť, že do akej miery bola účinná tá poradensko-psychologická poradňa, ale z tých 6200 prípadov skončilo nakoniec pre 2620 rodín pozitívne, že k rozvodu nedošlo. Tiež si myslím, že môže mať na to veľmi pozitívny vplyv aj to stretnutie s odborníkmi, kde sa mnohé veci mohli vyjasniť, vykonzultovať. Každopádne si myslím, že tá téma je aktuálna, dokonca by som povedal, že je vysoko aktuálna. A tak ako som naznačil, ten trend z hľadiska nejakých konzultácií a hľadaní tých najoptimálnejších riešení je vysoko aktuálny. A ja chcem poďakovať aj za tú konferenciu, ktorá tu včera bola, tiež bola istým spôsobom hľadaním východísk, ktoré tejto problematike je potrebné zabezpečiť. Všetko.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vám, pán poslanec, ďakujem za otázku. Vyzerá to tak, že si prevetráte pol vlády dnes cez otázky, ale samozrejme, som pripravený odpovedať na vašu otázku.
No zaujímavý a celkom iste aj pochopiteľný návrh. Na Slovensku manželské a predmanželské poradne vznikli v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a práve ako reakcie na zvýšenú mieru rozvodovosti. Aj keď sa miera rozvodovosti neznížila, mali tieto služby svoj význam práve v zvládaní tak náročnej životnej situácie, ako rozvod pre rodinu a osobitne pre deti nesporne je. V deväťdesiatych rokoch sa podstata týchto poradní začala meniť. Poradne sa transformovali do centra poradensko-psychologických služieb, pribúdali ďalšie úlohy, ktoré bolo treba riešiť, napríklad otázku drogových závislostí. Menil sa tiež kvalitatívne systém náhradnej starostlivosti o tieto služby. Začali plniť významnú úlohu v príprave a v posudzovaní žiadateľov o osvojenie a pestúnsku starostlivosť. V roku 2005 centrum poradensko-psychologických služieb zaniklo, a to je treba povedať, že asi bez akéhokoľvek hodnotiaceho súdu, a poradensko-psychologické služby sa stali súčasťou systému sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately práve z dôvodu, že značná časť ich činnosti bola vykonávaná práve pre tento systém.
Okrem iných úloh poskytujú tieto služby v podobe referátov poradensko-psychologických služieb aj odbornú pomoc dieťaťu v čase rozvodu a rodičom dieťaťa odbornú pomoc na obnovu manželského súžitia a na predchádzanie nepriaznivým vplyvom rozvodu na dieťa.
Treba si úprimne priznať, že poradensko-psychologické služby nie sú schopné v plnej miere uspokojiť požiadavky, ktoré sú na ne kladené. V prvom rade musíme riešiť otázku samotného počtu psychológov a ďalších odborných poradcov. Tu treba povedať, že kým v roku 2005 ich bolo 184, ku koncu minulého roku ich bolo už len 81.
Uvedomujem si dôsledky tohto poklesu, ale nie je možné riešiť všetko naraz. V uplynulých dvoch, respektíve troch rokoch, čo som bol vo funkcii, sme museli riešiť primárne doslova živoriacu sociálnu prácu s ohrozenými deťmi a ich rodinami v teréne. Okrem iného boli posilnené práve orgány sociálnej právnej ochrany detí a sociálnej kurately o 238 sociálnych pracovníkov pôsobiacich v teréne. Tu chcem pripomenúť, že práve za vlády Ivety Radičovej takýto počet zamestnancov v úrade bol prepustený, čo pokladám za absolútne zlé riešenie, lebo akákoľvek úspora štátnych zamestnancov by sa nemala konať v prvom kontakte, to znamená v priamej komunikácii sociálnych pracovníkov s konkrétnymi ľuďmi, ktorým majú poskytovať služby.
Aktuálne pripravujeme nový národný projekt, ktorého zámery už boli komisiou monitorovacieho výboru Operačného programu Ľudské zdroje schválené a ktorého súčasťou sú aj aktivity na personálnu podporu práve poradensko-psychologických služieb. Druhé, čo treba riešiť, je samotná kvalita výkonu poradensko-psychologických služieb odbornou prípravou poradcov, a to nielen legislatívne nie sú doriešené všetky podmienky výkonu psychologických činností v rezorte podobne, ako to bolo v predchádzajúcom období, napríklad v sociálnej práci.
V súčasnej dobe prebiehajú testovacie vzdelávacie aktivity študijných programov, okrem iného aj pre poradensko-psychologické služby, na tvorbe ktorých sa podieľajú externí odborníci a samotní psychológovia a ďalší odborní poradcovia. Po ich otestovaní budú súčasťou sústavného vzdelávania v rezorte.
Je toho veľa, čo musíme ešte urobiť v oblasti poradensko-psychologickej služby, ktoré napriek všetkému odvádzajú, treba povedať, skvelú prácu. Len za minulý rok poskytli tieto služby, okrem iného, odbornú pomoc v 6 250 prípadoch rodín s partnerskými, manželskými, respektíve rodinnými problémami, vrátane odbornej pomoci v čase rozvodu.
Záverom ešte jedna poznámka. Včera bola tu v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky konferencia, ktorú zastrešila pani podpredsedníčka Jurinová pri príležitosti Dňa rodiny, a ako ma moji kolegovia informovali, práve rozvrat rodiny a možnosti poradenstva v tejto zložitej situácii boli jednou zo základných tém tejto konferencie. Ako bolo aj včera povedané, možnosti predchádzať rozvodom je viac v príprave na manželstvo, odborná pomoc v riešení manželských konfliktov, prípadne samotných kríz, možnosti sú prostredníctvom mediácie, ale tiež cez témy, ktorými sa jednoducho treba zaoberať. Kým budeme môcť s kolegami z ministerstva spravodlivosti rozprávať o tom, či zaviesť alebo nezaviesť poradenstvo pred podaním návrhu na rozvod, treba povedať, že takáto úprava patrí do občianskych práv, musíme mať najprv aj v tejto oblasti, reálne byť pripravení, aby sme tieto služby vedeli zabezpečiť.
A tak ako som uviedol, práve táto téma podpory poradensko-psychologických služieb je v súčasnosti jednou z priorít rezortu ako takých a vysoko aktuálnou témou.
Ďakujem pekne, skončil som.

110.
Ďakujem pekne. Tak ako som predtým uviedol, pokúsim sa zareagovať na tie konkrétne písomné pozmeňovacie návrhy. Prvý návrh, pán poslanec Kaník, možno v piatich bodoch odpoveď. Jednoznačne návrh nie je priechodný, s tým začnem. Dôvod: nie je možné zaviesť špecifickú skupinu, ktorá sa bude na účely pomoci v hmotnej núdzi posudzovať odlišne, ako ostatné domácnosti už vzhľadom na princíp, na ktorom je postavená. To znamená, pre vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa posudzujú nielen príjmy, ale aj majetok a nielen jednotlivca, ale celej domácnosti. To je všeobecne známe.
Druhá vec, pán poslanec Kaník by týmto návrhom neodstránil dve skupiny, tak ako ich zadefinoval. To znamená dôchodcovia do tridsať kvalifikovaných rokov a dôchodcovia nad tridsať kvalifikovaných rokov odrobených, ale založil by dokonca tri skupiny osôb. Prvá skupina, osoby, na ktoré sa vzťahuje hmotná núdza bez výnimiek. To znamená, že do dosiahnutia dôchodkového veku. Osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek, už nemajú nárok na minimálny dôchodok. Druhá skupina sú osoby, kde by sa neskúmal majetok a príjmy domácnosti a dostávali by len dávku v hmotnej núdzi. A tretia skupina sú tí, ktorí by mali nárok na minimálny dôchodok, ktorú by dostávali o čosi viac, ako je pomoc v hmotnej núdzi. To znamená, nieže zužujeme priestor, ale ho otvárame, rozširujeme, komplikujeme. Absolútne v tomto prípade neprijateľné. Navyše by sa nezjednotili ani podmienky pre dôchodcov, ktorí odpracovali viac ako pätnásť rokov, keďže pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok sa skúmajú len dôchodkové príjmy. Naproti tomu v Kaníkovom návrhu by sa mal posudzovať celý príjem, mimo tých výnimiek, ktoré sú ustanovené v zákone o hmotnej núdzi. Dve odlišné veci. Majetok a len príjmy. To je ten základný rozdiel.
A ďalej ústavnoprávne hľadisko, tiež veľmi dôležité. Právo na takúto pomoc, ktorá je nevyhnutná pre zabezpečenie základných životných podmienok toho, kto je v hmotnej núdzi, je podmienené prejavom vôle takejto osoby, že si toto právo uplatňuje. A on návrhu je vlastne ex offo konanie. To znamená, že osoba, ktorá jednoducho nemá záujem o pomoc v hmotnej núdzi, pretože napríklad môže žiť v Monaku a je zabezpečená majetkom, čo teoreticky je možné, by toto právo mala jednoducho porušené, nehovoriac o tom, že potreba predložiť doklady, jednoducho prejaviť záujem. A nehovoriac o tom, že celkove celý ten návrh má veľa legislatívnych nedostatkov, čím by sa vôbec pozmeňovací návrh stal nevykonateľným ako takým.
Čo sa týka pána poslanca Švejnu, jedna, dve, tri. Tri návrhy. K jeho prvému veľmi stručne. Priamo zo zákona navrhuje zrušiť účasť sporiteľov v II. pilieri v prípade, ak by splnili podmienky návrhu na minimálny dôchodok, a to previesť jeho nasporenú sumu do Sociálnej poisťovne. Povedal som predtým. Veď je holý nezmysel, takíto ľudia tam nemajú čo robiť. Veď to vysvetľujeme stále, že nemá to logiku absolútne. No a nehovoriac o tom, že návrh neodstraňuje morálny hazard, ktorým hlavným spôsobom apelujem v súvislosti s II. pilierom, ktorý naším pozmeňovákom nie je riešený. Naopak, fyzické osoby s nízkymi príjmami totiž na seba opäť nebudú brať riziko investovania, ktoré by následne muselo byť sanované minimálnym dôchodkom, pretože na kapitálovom trhu by jednoducho neuspeli, či vlastným pričinením, príp. DSS-ky ako takej.
No a je tu aj protiústavnosť, si dovolím povedať, pretože problémom návrhu zákona je, že zasahuje do zmluvnej slobody sporiteľa, keďže bez prejavu jeho vôle by automaticky bola zrušená jeho účasť v II. pilieri a presunutý do I. piliera. Toto je protiústavnosť a myslím si, že okolo ktorej sa absolútne nedá debatovať. Pán poslanec keď uvádzal, hovoril o dobrovoľnosti, ale v konečnej miere to, čo predložil písomne, je, ja to nazvem, gilotína. Žiadna dobrovoľnosť, ale povinne a to je niekde úplne, úplne inde. Možnože si to zabudol prečítať a že to dostal až tu od toho, čo to pripravil, ten návrh, aby ho potom prečítal. To znamená, že je aj nesprávne legislatívne vyjadrený.
Čo sa týka druhého návrhu pána poslanca Švejnu, navrhuje zmeniť podmienku nároku na vyrovnávací príplatok, to znamená tie federálne dôchodky z dvadsaťpäť rokov odpracovaných na tri roky. Odpoveď: podľa nášho názoru je podmienka dvadsaťpäť rokov adekvátna, pretože je v súlade s princípom legitímnych očakávaní poistencov, ktorí splnili kvantitatívnu podmienku nároku na dôchodok podľa zákona platného v spoločnom štáte. Podotýkam, že rovnaká podmienka je aj v českom zákone. My sme to spolu pripravovali, aby rovnaké podmienky platili na českej, aj na slovenskej strane, čo si myslím, že je úplne legitímne a logické. Ja len dúfam, že to je posledná legislatívna norma, ktorou riešime nejaké podlžnosti zo spoločného štátu. Možno by som mohol postaviť otázku, prečo ju neriešili aj moji predchodcovia v predchádzajúcom období, ale ja som rád, že je teraz na stole, pretože na ňu ľudia jednoducho čakajú a myslím si, že v tomto prípade dostanú výhodnejší dôchodok, či je to z českej, resp. slovenskej strany.
Tretí návrh - rezervný fond solidarity. To je tá stará opotrebovaná platňa, ktorá sa používa veľmi často. Podľa dôvodovej správy sa ruší povinnosť platiť poistné do rezervného fondu solidarity, avšak táto úprava absentuje v normatívnom texte pozmeňovacieho návrhu. To znamená, že tento návrh je nedostatočný, nevykonateľný, nerealizovateľný. A ja len pripomínam, že obsah takéhoto návrhu je už na Ústavnom súde. Ak Ústavný súd rozhodne, budeme akceptovať a podľa toho konať.
Pán Beblavý má podobný návrh ako pán Švejna, čo sa týka krátenia sumy starobného dôchodku. Dôvodom však nie je rezervný fond solidarity, ako u pána Švejnu, ale týmto spôsobom navrhuje navýšiť sumu minimálneho dôchodku. To znamená opäť z tohto balíka, z týchto prostriedkov, z týchto peňazí.
Na záver som presvedčený, že ľudia, ktorí odpracovali tridsať rokov, si zaslúžia vyšší dôchodok, ako tí, čo nepracovali a poberali len sociálne dávky. Som presvedčený, že gro tejto snemovne je rovnakého názoru a že tento návrh zákona podporí, za čo vopred ďakujem. (Potlesk.)

104.
No len dve čísla. Pán Mihál, hlavná argumentácia moja spôsobilá bola v tom, že som zadefinoval, aký je rozdiel medzi dávkou a zvýšením dôchodku. Aj vianočný príspevok, to je len dávka. Ale toto je systémové riešenie, to je zvýšenie dôchodku bez ohľadu na ďalšie skúmanie vecí, ktoré sú aktuálne v súvislosti s hmotnou núdzou.
Pán poslanec Jurzyca, hovoril ste o roku 2060. Áno, istý boom nastane od rokov 2040 do 2060. Áno, použijem ten výraz, to sú tie Husákové deti, ospravedlňujem sa za ten výraz, to je tá silná populačná krivka, ktorá, v tých sedemdesiatych rokoch. Ale opakujem. To je od roku 40 do roku 60. Ďakujem.

98.
Chcem vyhovieť môjmu predchodcovi z úcty. Ďakujem pekne. Ak dovolíte, rozdelím si svoje vystúpenie na dve časti. Nazvem to, tento vstup, možno skôr ako všeobecno-politický a potom v závere by som reagoval na tie konkrétne písomné návrhy, pretože to asi si to žiada situácia. Ale vážim si pána poslanca a po tých výzvach pridala sa aj pani poslankyňa k tomu, aby som zaujal stanovisko. Rád zaujmem stanovisko, len prosím vás, čo tu všetko odznelo?
My preberáme návrh zákona o minimálnom dôchodku. A celá tá rozprava sa uberá tak širokým diapazónom, jednoducho rešpektujem, sme nejakú dobu pred voľbami a viem, že aj táto snemovňa je využívaná pre to, aby takýmto spôsobom možno boli oslovení voliči. Ja volím skôr inú formu, a to je konkrétna komunikácia s ľuďmi dole v terénne. Každopádne to ocenia ďaleko viacej a preto reagovať na všetky veci a pripomienky a neviem, čo tu zaznelo, nepokladám za potrebné, pretože vianočný dôchodok, no, je tu, bol zavedený, mali ste možnosť ho zrušiť, nezrušili ste ho, beží ďalej. Ja som presvedčený, že aj bude bežať ďalej. Moja nejaká vízia, alebo do budúcnosti je možno nejaký trinásty dôchodok z toho urobiť, aby tam celý ten diapazón všetkých dôchodcov bol pokrytý, alebo to riešiť komplexným navýšením dôchodkov, pretože tá valorizácia je taká, aká je, z hľadiska budúcnosti asi veľmi sa pridávať na tie dôchodky z titulu valorizácie nebude a je potrebné asi hľadať aj nejaké iné riešenie.
Problém demografického vývoja, zaujmem k tomu stanovisko, strieborná ekonomika, myslím, že pán poslanec Švejna aj to otvoril, no strieborná ekonomika je niečo iné. To sú tovary a služby, ktorými máme záujem osloviť seniorov. Tu treba povedať, že v západnej Európe je už relatívne rozvinutá, u nás je to v plienkach, ale tá doba príde, pretože áno, súhlasím, demografia, počet dôchodcov bude celkom prirodzene aj podnikateľov zaujímať natoľko, aby ich išli viacej osloviť s konkrétnymi tovarmi a službami, ktoré sú pre túto vekovú kategóriu jednoducho dôležité.
Ak dovolíte, špeciálne k pánovi Mihálovi, potom možno k pánovi Beblavému a potom, hovorím, v záverečnom slove k tým písomným pozmeňujúcim návrhom.
Prvú vec, ktorú chcem povedať a podčiarknuť, lebo mnohé veci idú trošku úplne iným rázom. Ja som vo svojom úvodnom vystúpení prečítal vetu, ktorú zopakujem, nejde o osobitnú samostatnú dávku, ale o zvýšenie sumy starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku, ktorá rastie v závislosti od počtu získaných kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia atď. Úplne inak sa odvíja tá diskusia, opakujem ešte raz, to nie je dávka, je to niečo iné, i keď, pripúšťam, môže to mať istý charakter, charakter dávky ako takej, ale celá tá filozofia sa odvíja úplne iným smerom.
No a, priatelia, ja to tu často ako hovorím, legislatívny proces niekde začína a niekde končí. Tu legislatívny proces dávno neskončil. Veď je aj prvé, aj druhé, aj tretie čítanie, je aktuálne pre túto snemovňu, sú výbory. To znamená úplne legitímny proces aj postup. Áno, do istej miery sme reagovali aj na to, čo tu zaznelo v prvom čítaní, istým spôsobom kritika, áno, ja som tú kritiku zobral aj za svoju a práve preto po dohode s pánom predsedom výboru sa uplatnila jedna pripomienka, ktorá na tú kritiku, ale treba povedať na istú objektivitu vzhľadom na morálny hazard, to nie je môj výrok, ja som sa len s ním stotožnil, použili ho analytici a ekonómovia, aby sme jednoducho aj tento problém ako taký riešili. Opakujem ešte raz, je tu legislatívny proces, ktorý má svoj začiatok a koniec.
Teraz, ak dovolíte, k tým jednotlivým pripomienkam a otázkam. Pán poslanec Mihál, áno, dve hlavné veci, ktoré zadefinoval, samostatne zárobkovo činné osoby, viem, že to je vaša istým spôsobom doména, táto problematika a diskriminácia, resp. protiústavnosť, pretože jedno s druhým je veľmi úzko ako spojené podľa toho vášho vyjadrenia. No, samostatne zárobkovo činné osoby, často opakujem a musím opakovať znova, dohoda, dohoda so živnostníkmi, so živnostníckym zväzom aj s komorou na riešenie. Jednoducho, aby pri odchode na dôchodok nepadli do hmotnej núdze.
Len tu sú dve rozdielne veci, a to je 15 rokov podmienka na dôchodok a niečo iné je minimálny dôchodok, kde je 30 rokov, to sa nedá absolútne stotožniť, tieto dve veci. My sme riešili otázku dôchodku ako takého, že medzitým išiel a prišiel do legislatívneho procesu aj minimálny dôchodok, je úplne logické, ale je úplne logické, a to som zvýraznil aj v tej debate, kde sme spolu, pán poslanec, v televízii, že som nepodľahol tlakom, ktoré súviseli s tým, že Európa je bežne, čo sa týka minimálneho dôchodku, riešená tak, že živnostníci sú z toho, z tej možnosti čerpania minimálneho dôchodku vylúčení ako takí, práve aj tým, že sme našli dohodli, práve s tým, že vyšli v ústrety v konečnej miere aj sami sebe vzhľadom na dohodu ohľadom odvodov, živnostníci v minimálnom dôchodku zahrnutí budú. To je odpoveď na to. To znamená istým spôsobom dve odlišné veci, hrušky a jablká, odchod na dôchodok - 15 rokov podmienka, minimálny dôchodok - 20 rokov podmienka, ale opakujem ešte raz, to sú dve rozličné veci.
K diskriminácii, ak dovolíte, prečítam stanovisko, pretože to pokladám za veľmi dôležité. V konečnej miere, ale hneď v úvode chcem jasne zadefinovať, len Ústavný súd môže povedať, či je alebo nie je niečo v súlade s ústavou. Ja rešpektujem právo poslancov sa obrátiť na Ústavný súd, ale v tejto chvíli by som nerobil nejaké predčasné resumé a závery, pretože tiež som sedel a radil sa aj s ústavnými právnikmi. Dovolím si povedať, že na rezorte pôsobia šikovní aj právnici, ľudia na vecnej sekcii dôchodkovej a jednoducho výsledok tejto debaty problematiky, ktorá súvisí s tou zmenou, je pre nás jednoznačný. Tvrdíme, že to nie je v rozpore s ústavou a ak dovolíte, pár argumentov.
Samotné nerovnaké postavenie nie je možné automaticky považovať za protiústavné. To platí všeobecne a viackrát to bolo potvrdené Ústavným súdom a dokonca aj európskym súdom. Nerovnaké postavenie je prípustné, ak je odôvodnené a primerané a my sme presvedčení, že v tomto prípade to tak je. Výhrady pána poslanca Mihála, prípadne Kaníka a koniec koncov viacerí reagovali k možnej protiústavnosti úprave minimálneho dôchodku z dôvodu nerovnakého postavenia, alebo teda diskriminácie neberúc do úvahy túto skutočnosť. Deklarovaným cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť občanovi, aby prevažnú väčšinu svojho produktívneho života vykonával zárobkovú činnosť a dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Z uvedeného dôvodu je stanovenie hranice 30 kvalifikovaných rokov, teda rokov, v ktorých občan zarábal najmenej 24,1 priemernej mzdy pre minimálny dôchodok odôvodnené práve sledovaním tohto cieľa, to skôr reagujem na pána Kaníka v tej oblasti, ktorú on tu pripomienkoval.
Rovnako je odvoditeľné aj krátenie minimálneho dôchodku u sporiteľov v II. pilieri. Účelom je vychádzajúc z charakteru II. piliera, ktorým je zhodnotenie dôchodkových úspor, nastavenie takých podmienok, aby motiváciou nízko príjmových poistencov pre vstup, resp. zotrvanie v II. pilieri nebolo krytie prípadnej straty verejnými prostriedkami. Opakujem ešte raz, prípadnej straty verejnými prostriedkami. Mohol by som ďalej ďalšie veci okolo toho rozvíjať, lebo ak by som túto filozofiu mal prijať, aj tu je nerovné alebo nerovnaké postavenie poistencov v I. pilieri a sporiteľov v II. pilieri. Tam má nárok dajme tomu na dedenie, v tom I. pilieri pozostalostné, to znamená, že sú tu nerovnaké veci. Ale dôležité je, keď vstupuje, aby mal úplný, jasný obraz o tom, na aké má práva, povinnosti, ale je to jeho slobodné rozhodnutie a toto slobodné rozhodnutie akceptujem.
Preto vychádzajúc z toho, aj z našej analýzy, odmietam, že by to bolo diskriminačné a protiústavné, ale opakujem ešte raz, ak sa niekto rozhodne a podá podanie na Ústavný súd, budem rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu.
Veľa sa hovorilo okolo II. piliera. Uvedomujem si, že spojitosť minimálneho dôchodku a II. piliera tu je veľmi veľké. Len vyháňame ľudí z II. piliera. No tak s tým už zásadne nesúhlasím. Sila strany SMER - sociálna demokracia je bez problémov v tomto parlamente taká, keby sme boli chceli vychádzať ako Maďari, Poliaci, prípadne ako Česi, vieme ho zrušiť. Ja sám som deklaroval viackrát, použil som príklad svojich vlastných detí, že si myslím, že II. pilier má zmysel, ale pre konkrétne osoby, ktoré majú primeraný príjem. My sme ho zadefinovali nad priemer príjmu v súčasnosti v Slovenskej republike, to znamená na tých 858 eur a minimálna doba dĺžky sporenia 25 a viac rokov.
Ale tu sa zhodujeme s viacerými, pretože v konečnej miere aj pán poslanec Švejna tie návrhy, ktoré dáva, vlastne hovorí o tom, že v II. pilieri sú ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. A to nie je prvé, to tu viackrát zaznelo a tu treba povedať, že sa zhodujeme aj s viacerými odborníkmi, analytikmi, ekonómmi, ale treba povedať, že asi aj, pán poslanec, s vami, i keď sa môžeme baviť o tom, kto by tam mal, nemal byť, koľko rokov pred dôchodkom a tak ďalej, ale to už je vec osobného zhodnotenia každého jedného sporiteľa, ktorý tam je, aby vedel zhodnotiť svoje pôsobenie, istým spôsobom budúcnosť a na základe toho sa vedel objektívne rozhodnúť. Ale, a to zdôrazňujem a trikrát podčiarkujem, a potom už aby bral aj zodpovednosť za to svoje rozhodnutie. Nie, my nechceme ísť cestou, ako navrhovala strana, pán Beblavý - Sieť, každých päť rokov to otvárať, veď je to ako názor z opozičných lavíc a ja s ním jednoducho nesúhlasím. Opakujem ešte raz, treba ho stabilizovať, treba jasne pomenovať pozície štátu a na základe toho, aby sa sporitelia vedeli objektívne rozhodnúť.
Jeden a pol milióna sporiteľov ohrozujeme týmto v súvislosti so zavedením minimálneho dôchodku, alebo nastavením. Treba povedať, že minimálny dôchodok sa v tom II. pilieri môže týkať štyri, maximálne 5 % ľudí a základná filozofia II. piliera je o tom, dobre zhodnotiť svoje investície. No tak, keď ich dobre zhodnotí, tam by nemal byť jeden, ktorý by mal byť odkázaný na minimálny dôchodok. A ak je, opakujem ešte raz, tak tam nemá čo robiť. To je úplne jasná filozofia, jasná odpoveď, akékoľvek hľadanie teraz dopadov na ľudí, ktorí sú v II. pilieri.
A, pán poslanec, spájať mňa s možnou korupciou alebo, neviem, nejakou náklonnosťou s DSS-kami ako takými, no tak, to už si ako vyprosím. Som niekde úplne inde.
Čo sme urobili? Pôvodné nastavenie poplatkov pánom Kaníkom bolo úplne iné. Platili za to, že tam boli. To sa zmenilo v priebehu tých desiatich rokov. Čo sa udialo po tom dvanástom roku, keď sme zadefinovali zhodnotenie? Veď sme to robili v prospech toho sporiteľa. Však čím bude lepšie zhodnotená tá jeho investícia, čím sa mu viacej pripíše na ten účet, však tým je to výhodnejšie, veď to vlastne chceme, to chceme aj my. Veď o to bude mať garanciu a záruku lepšieho dôchodku v čase, keď uplynie tá lehota a jednoducho pôjde na dôchodok ako na taký. To znamená, že mali sme záujem motivovať správcovské spoločnosti a vzhľadom na výsledky, ktoré tu od dvanásteho roku sú, som presvedčený, že sa nám to aj podarilo. Baviť sa o tom, či je to málo alebo veľa, môžeme, ale tie výsledky ukazujú, ja viem, tam sú aj viaceré činitele, ktoré ovplyvňujú výsledky jednotlivých fondov, ale všeobecne viem skonštatovať a výsledky to dokazujú, že od toho dvanásteho roku je to diametrálne odlišné.
K pánovi Beblavému, no hovoril veľa o Sieti, "štátu sa nedá veriť." Budem osobný, mrzí ma, že tu pán poslanec nie je, ale on to veľakrát tak robí, že príde, vystúpi a potom odíde. Pán poslanec bol v roku 2004 štátnym tajomníkom na ministerstve práce, najbližší človek vtedy pána ministra Kaníka. Ak on teraz si myslí, že sa môže zo všetkého vyviniť a nemať absolútne žiadnu zodpovednosť za to, že ľudia boli oklamaní, podvedení, kúpení a tam si treba postaviť otázku, do akej miery v súlade s ústavou, keď nepoznali, za akých okolností, akým zákonom, akým spôsobom im vlastne bude vyplácaný dôchodok. (Potlesk.) Toto sú veci, nad ktorými sa je možno treba zamyslieť a to by si mal postaviť otázku možno sám pre seba aj pán poslanec Beblavý, do akej miery je tu jeho aj osobná zodpovednosť? Nie, SMER - sociálna demokracia nie je vykrádačom politických kurníkov.
Vrátim sa, aký predkladal on návrh, respektíve strana Sieť, keď to tak použil. No úplne iný návrh. Úplne iný návrh, minimálny dôchodok chcel riešiť ponechaním ľudí v hmotnej núdzi a len jednoducho pripojením k tomu minimálnemu dôchodku ďalšej dávky. Ale my máme úplne inú filozofiu. Ja tvrdím, že ľudia, ktorí robili a 30 rokov odvádzali, keď len z minimálneho vymeriavacieho základu, si nezaslúžia, aby boli na sociálnych dávkach. To je filozofia nášho zákona a toto chceme odčleniť. A to tu aj je obsiahnuté.
To znamená, absolútne odmietam, zďaleka to nie je ich návrh zákona, opakujem ešte raz, nie sme vykrádači politických kurníkov a toto je úplne iná filozofia, úplne iná predstava a preto odmietam akékoľvek snahy a ešte raz hovorím, štátu sa nedá veriť, možno je to na základe výsledkov aj jeho pôsobenia vo významnej štátnej funkcii, ako je štátny tajomník rezortu práce, a hlavne v tom inkriminovanom období a dobre, počul som, že idú riešiť aj vdovy, vdovcov. No veď to je hriech, ktorý spôsobili v roku 2004. Úplne inak postavili ľudí, teda vdovy a vdovcov pred 1. januárom 2004 a po 1. januári 2004. Ja už som to tu povedal, že pripravujem a idem aj tento ich hriech opraviť. A on dneska ide iniciatívne hovoriť s tým, aká je Sieť aktívna. Veď to spôsobil on aj s pánom Kaníkom, ktorý v tom čase bol minister. Treba povedať, veľa vecí sme z toho obdobia odstránili, ale ešte aj veľa vecí tam ostáva, mnohé sa už asi ani nebudú dať celkom riešiť. Pán Švejna často poukazuje na takzvaných starodôchodcov, ale to je, samozrejmá vec, že otázka ďaleko a ďaleko širšia.
Teraz ešte, ak dovolíte, možno jeden pohľad a to nielen z pozície ministra Richtera, ale je tu Európska komisia, ktorá urobila dlhodobú predikciu vývoja dôchodkových systémov a treba povedať, že mňa niektoré veci prekvapili. Lebo veľa hovoríme o demografii, áno, tie čísla sú jasné, aj vývoj je jasný, budeme starší, asi sa bude aj dlhšie žiť v tom ďalšom období a Slovensko bude prirodzene starnúť. To je pravda, ktorá sa nedá, nedá ako, ako v tomto prípade nevnímať a nepochopiť. Ale Európska únia alebo teda tá predikcia, ktorú nám dali, hovorí, z nej jasne vyplýva, že najbližších pätnásť rokov sa výdavky na náš dôchodkový systém v Slovenskej republike budú znižovať, opakujem, znižovať až do roku 2030. Až v roku 2040 by sa mali vrátiť na tú istú úroveň, plus-mínus, kde sú dnes. Pýtali sme sa prečo? Odpoveď jasná.
Demografia nie je len počet ľudí, ktorých sa rodí a eventuálne žijú v dôchodkovom veku. Ale povedali, tam sú jasné aj iné faktory, okolo ktorých sa u nás ako dosť málo hovorí. To je vývoj budúcej ekonomiky, produktivita práce, vývoj miezd ako taký, otázka vývoja nezamestnanosti, opačne, udržateľnej zamestnanosti, jednoducho, akým spôsobom dokáže trh práce a hospodárstvo v budúcnosti reagovať na tieto zmeny a potreby vyvolané inováciami a v rýchlych systémoch zmeny, ja neviem, v oblasti školstva, prípadne v ďalších rezortoch. Jednoducho, ako dokáže zachytiť nové trendy.
Ja to nepodceňujem a hovorím úplne jednoznačne. Nie náhodou sme urobili opatrenia aj v I. pilieri. Nie jednoduché. Ani nie politicky jednoduché, oni sú v procese. Veď viaceré veci majú prechodné ustanovenia a začnú platiť niekedy v roku 2017. To znamená, pamätáme a rátame aj s týmto. A tu opakujem ešte raz, a to aj v kontexte toho, že celá debata, ktorá je tu v súvislosti s otvorením II. piliera, sa začína prenášať do problematiky, nie čo prinieslo desať rokov fungovania II. piliera, aké sú tu konkrétne výsledky, ale o tom, či je alebo nie je I. pilier udržateľný. Prvý pilier vždy garantovala vláda a bude garantovať vláda. Či to bude pravica alebo ľavica. To neznamená, že tu nebudú nejaké zmeny, v konečnej miere robili sme ich aj my, ale aj táto prognóza zo strany Európskej komisie je veľmi konkrétna a jasná. To znamená, obávať sa alebo strašiť s tým, že zajtra alebo pozajtra alebo o rok padne I. štátny pilier, je absolútny nonsens.
A pripomínam, iste švédske skúsenosti sú veľmi dobré, ja som tam tri mesiace pôsobil v Inštitúte Olof Palme na stáži, veľmi veľa vecí, áno, ten švédsky socializmus by som aj ja veľmi rád žil tu na Slovensku, ale to sú trošku iné okolnosti, iná história, iný vývoj, tie veci sa veľmi ťažko dajú porovnávať. Ale to, čo vieme, že 90 % dôchodkov v krajinách Európskej únie sa stále vypláca prostredníctvom prvého alebo priebežného piliera alebo niečoho obdobného. Myslím, že to je úplne konkrétne a jasné, veď aj tí naši partneri v tých ďalších krajinách si uvedomujú všetky dopady aj demografie, aj ďalšieho vývoja a napriek tomu je tu stále dominujúci I. pilier, priebežný pilier alebo, ak chcete, štátny pilier.
Toľko, aby ste mohli na mňa zareagovať, som na to pripravený a opakujem, v záverečnom slove by som už to potom reagoval len na konkrétne písomné návrhy. Ďakujem. (Potlesk.)

32.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyne, páni poslanci, prvoradým zámerom predkladanej novely je v súlade s programových vyhlásením vlády Slovenskej republiky zaviesť minimálny dôchodok. Jeho cieľom je riešiť situáciu približne 75-tis. poberateľov dôchodkových dávok, ktorí dovŕšili dôchodkový vek. Aj napriek tomu, že celý život pracovali, majú tak nízky dôchodok, že sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi.
Z uvedeného dôvodu vláda predkladá návrh, ktorého podstatou je zvýšiť sumu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku tak, aby dôchodca, ktorý dosiahol aspoň tridsať kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia, ako jednotlivec nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Zároveň je minimálny dôchodok navrhnutý tak, aby takto zvýšený dôchodok bol o niečo vyšší, než by bola suma úhrnu dôchodku a pomoci v hmotnej núdzi. Nejde o osobitnú samostatnú dávku, ale o zvýšenie sumy starobného dôchodku, respektíve invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku, ktorá rastie v závislosti od počtu získaných kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia.
V každom konkrétnom prípade môže byť toto zvýšenie jednoducho iné. U niekoho viac možno, u niekoho menej. Závisí to od výšky jeho dôchodkového príjmu a od počtu získaných kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia. Tým sa uplatňuje pri stanovení sumy minimálneho dôchodku okrem princípu solidarity primerane aj prísľub zásluhovosti v súlade s programových vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zabezpečiť minimálny dôchodkový príjem s vyváženou mierou solidarity a zásluhovosti.
Ďalším špecifikom zavedenia minimálneho dôchodku v porovnaní so súčasným stavom je skutočnosť, že pri minimálnom dôchodku sa nebude posudzovať príjem a majetok celej domácnosti, rozhodujúca bude už len výška dôchodkového príjmu konkrétneho dôchodcu. Okrem toho nebude potrebné o toto zvýšenie dôchodku osobitne žiadať, ako je tomu pri pomoci v hmotnej núdzi, pretože sa bude vyplácať automaticky ako zvýšenie základného dôchodku prostredníctvom Sociálnej poisťovne.
Koncepcia minimálneho dôchodku bola poznamenaná na základe, teda pozmenená na základe pozmeňujúceho návrhu predloženého vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa modifikovali nastavenia vybraných parametrov minimálneho dôchodku tak, aby sa suma minimálneho dôchodku poberateľovi starobného dôchodku, ktorý si sporil v II. pilieri, znížila podľa rovnakých zásad, ako sa poistencovi, prípadne sporiteľovi znižuje starobný dôchodok z I. piliera za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, to znamená v II. pilieri. Predloženým pozmeňovacím návrhom sa reaguje na možnosť vzniku takzvaného morálneho hazardu v súvislosti so zavedením minimálneho dôchodku pri skupine nízkopríjmových poistencov, respektíve sporiteľov.
Cieľom je zabrániť takému stavu, kedy by z dôvodu dopadov investičných rozhodnutí sporiteľa, respektíve portfóliu manažérov spravujúcich fondy II. piliera boli spôsobené straty a zároveň sanované z prostriedkov daňovníkov v podobe garancie minimálneho dôchodku a na druhej strane prípadné zisky boli sprivatizované.
Vzhľadom na to, že SMER - sociálna demokracia odmieta niesť garancie za výsledok hospodárenia súkromných dôchodcovských správcovských spoločností a súčasne považuje za amorálne, aby sa v prípade zlého zhodnotenia úspor sporiteľov skladali takýmto dôchodcom ostatní daňovníci na minimálny dôchodok v nekrátenej sume. Tento pozmeňujúci návrh preto plnej miere podporujem.
Okrem zavedenia minimálneho dôchodku sa v rámci predloženého návrhu zákona zavádza aj takzvaný vyrovnávací príplatok. Ide o nový druh dôchodkovej dávky, ktorým sa má čiastočne eliminovať nepriaznivá situácia tých dôchodcov, ktorí boli poškodení na svojich dôchodkových nárokoch rozdelením bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Najpálčivejšou otázkou, čo sa týka vyrovnávacieho príspevku, sa zdá byť podmienka odpracovania 25 rokov v spoločnom Československom štáte. Potvrdili to aj diskusie, ktoré prebiehali v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Považujem za nevyhnutné uviesť, že vláda nemá záujem, aby sa títo dôchodcovia, ktorí získali dôchodkové nároky za existencie spoločného štátu, cítili poškodení jeho rozdelením. V záujme vyváženosti tohto opatrenia však považuje za nevyhnutné stanoviť podmienku, ktorej splnením možno očakávania dôchodcov na zachovanie ich nárokov považovať za legitímne. Touto podmienkou je práve hranica 25 odpracovaných rokov, ktorá bola v spoločnom štáte podmienkou na vznik nároku na starobný dôchodok. Týmto mechanizmom považujeme za, jednoducho tento mechanizmus považujeme za správny, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že česká právna úprava je postavená na rovnakej podmienke.
Tretím okruhom zmien, ktoré prináša predkladaná novela, je rozšírenie okruhu poistencov štátu o kategóriu ohrozeného, respektíve chráneného svedka. Dôvodom tejto zmeny je skutočnosť, že ide o osoby zaradené do programu ochrany svedka, nemôžu z objektívnych dôvodov vykonávať určitý čas zárobkovú činnosť a tým prichádzajú o možnosť nadobúdať dôchodkové práva. Môžem len konštatovať, že tento návrh sa stretol s porozumením poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na stranícku príslušnosť.
Na záver chcem podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladáme na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.
Návrhom zákona sa reaguje na pripomienku Európskej komisie k transpozícii smernice o službách na vnútornom trhu. Európska komisia namietla, že ustanovenie zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého oprávnenie na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov môže získať iba právnická osoba, teda nie fyzická osoba, nie je v súlade s požiadavkou nediskriminácie uvedenej v čl. 15 ods. 3 tejto smernice. V nadväznosti na pripomienku Európskej komisie sa návrhom zákona podmienky na získanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov upravujú tak, aby toto oprávnenie mohla získať aj fyzická osoba.
Predmetom návrhu zákona je tiež úprava ustanovení týkajúcich sa výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce s ohľadom na poznatky z aplikačnej praxe. Predovšetkým sa navrhuje rozšíriť okruh fyzických osôb odborne spôsobilých zabezpečiť výchovu a vzdelávanie v príslušných vzdelávacích činnostiach. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe akceptujem a odporúčam ich schváliť.
Ďakujem. Skončil som.

24.
Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pôsobnosť dozornej rady, členstvo v dozornej rade, ako aj práva a povinnosti jej členov ustanovuje § 123 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatné odsúdená za trestný čin, bezúhonnosť sa preukazuje s výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Člena dozornej rady môže Národná rada odvolať z jeho funkcie na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenie člena dozornej rady alebo na návrh orgánu dozoru štátu podľa § 246. Na základe uvedeného je Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh na odvolanie a voľbu člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne jednoducho akceptovať. Tá navrhnutá kandidátka spĺňa všetky predpoklady z hľadiska bezúhonnosti, ktoré preukázala aj s výpisom z registra trestov. Vláda tento návrh podporila, uchádzam sa o podporu tohto návrhu aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem. Skončil som.

22.
Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať za tú diskusiu, ktorá tu prebehla k návrhu zákona ako takého. Sme v prvom čítaní, kde sa skôr základná filozofia zákona má preberať. Ja som osobne presvedčený, keď mám zhodnotiť obsah tej diskusie, že nikto nespochybnil potrebu riešenia, a to osobitne problematiky ľudských práv smerom k deťom, prípadne k zdravotne postihnutým. Možno sa líšime skôr v názore, kto by to mal vykonávať. Pani podpredsedníčka Jurinová apeluje, že by to mohli byť rozšírené kompetencie terajšej verejnej ochrankyne práv, prípadne hľadanie spôsobu cez iné inštitúcie. Preto, ak dovolíte, možno 2-3 vety, ako sa vôbec dospelo k takémuto riešeniu.
Tento návrh zákona sme úzko spolupracovali, keď sme ho pripravovali, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo zahraničných vecí, prečo, za akých okolností. V konečnej miere hociktorý z týchto troch rezortov mohol ten návrh zákona predložiť. Tu chcem povedať jednu vec, že to nie je agenda len ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. My riešime tú vecnú stránku z hľadiska postavenia rodiny, detí, zdravotne postihnutých, máme k tomu isté mechanizmy, sociálne dávky a ďalšie vecí.
To znamená, toto je problematika ministerstva práce, ale sú tu inštitúcie, ktoré by sa mali vyjadrovať a ochraňovať aj práva dieťaťa, aj práva zdravotne postihnutých. No a to sú jednotlivé výbory, ktoré pôsobia pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, to znamená výbor pre práva dieťaťa a výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Tieto výbory sú zložené tak, že 50 % členov tvoria zástupcovia štátu a 50 % občianske spoločnosti. A boli to hlavne predstavitelia občianskej spoločnosti, ktorí od začiatku nášho funkčného obdobia naliehali, a treba povedať, že veľmi konkrétne, aby takéto inštitúcie, samostatné, oddelené od verejnej ochrankyne práv, aj od iných organizácií, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami, vznikli. Štát len akceptoval požiadavku občianskej spoločnosti. To je dôležité tu povedať.
A tu treba povedať jednu vec konkrétne k výhradám, k finančným a ďalším. No nie je to asi štát, ktorý iniciuje zriadenie akýchkoľvek inštitúcií, ktoré sú náročné, alebo majú dopady na rozpočet. Jednoducho po tom, čo som akceptoval závery a rozhodnutia týchto výborov, som presviedčal svojich kolegov, rokoval aj s ministrom financií, až sme dospeli k názoru, že ideme aplikáciu dohovorov, ale aj parížskych princípov realizovať týmto spôsobom, že zriadime samostatné inštitúcie, to znamená komisára pre práva detí a komisára pre zdravotne postihnutých. Nevidím v tom absolútne žiadne politikum a preto hlavne z vystúpenia pani podpredsedníčky Jurinovej ma trošku vyrušilo to, že dáva do toho príliš politickú otázku z hľadiska fungovania polície, súdov, toto nerieši tento problém. My neberieme práva verejnej ochrankyne práv, ani z hľadiska fungovania. Treba povedať, verejná ochrankyňa práv tento zákon podporuje, ona ho uvítala. Súčasťou tej občianskej spoločnosti v tých jednotlivých výboroch sú aj nominanti kancelárie verejnej ochrankyne práv, oni tiež iniciovali tento postup, aj spôsob a formu.
To znamená, toto je dôležité a pokiaľ tu vznikajú nejaké obavy z hľadiska rizika prekrývania, lebo áno, verejná ochrankyňa práv je zriadená z ústavy, má iné kompetencie a postavenie, ako navrhujeme my u týchto komisárov. Tu absolútne nevylučuje, naopak ja som osobne presvedčený, bude nevyhnutná komunikácia a spolupráca, lebo tu sa nedá ľuďom rozkázať, že s takýmito problémami sa musíte obrátiť len na tú inštitúciu. Pokiaľ využijú kompetenciu a obrátia sa na verejnú ochrankyňu práv, som veľmi konkrétne presvedčený, že bude konkrétna spolupráca, prípadne odstúpenie problému, pokiaľ sa bude týkať detí, alebo zdravotne postihnutých na komisárov a ich úrady.
To znamená, že to riziko prekrývania tu v žiadnom prípade nevidím a dôležité je treba povedať, že ani verejný ochranca práv, ale ani komisári nemajú rozhodovacie práva a povinnosti. Tie nemajú. To znamená, ich postavenie je úplne iné, no a tu jednoznačne garantujem, že nebude porušený princíp právnej istoty s tým, že by sa súbežne riešila problematika aj na jednom inštitúte, aj na druhom inštitúte. To je dôležité a samozrejme, v zmysle medzinárodných záväzkov, ktoré sme prijali, a to hlavne dohovory má komisár alebo bude mať komisár, či už jeden alebo druhý, veľmi významnú kompetenciu, a to je právo obracať sa na výbory OSN. Samozrejmá vec, že aj právo spracovať a predkladať správu sem do pléna Národnej rady k tejto problematike je veľmi významné, aby aj zákonodarný orgán sa touto problematikou zaoberal.
To znamená, že ja som presvedčený o tom, že zriadenie takýchto inštitúcií je potrebné. Tu je treba povedať aj ďalšiu vec, akonáhle budú zriadené, úloha smerom k týmto inštitúciám ministerstva práce končí. My budeme asi vážnym partnerom, ktorý bude spolupracovať s týmito inštitúciami pri riešení konkrétnych problémov, ktoré život prinesie, ale nebudeme žiadnou formou, ja neviem, nadriadenosti alebo podriadenosti. To bude partnerská inštitúcia, s ktorou budeme veľmi úzko spolupracovať v záujme detí, resp. zdravotne postihnutých, ktorých máme prostredníctvom týchto zákonov jednoducho záujem riešiť a obhajovať.
Toľko, ďakujem.