Videokanál poslanca

No predsa len chcel by som poprosiť, keby ste sa obrátil na pána ministra zdravotníctva, ale z toho, čo viem, pán minister sa obrátil na kontrolné orgány, ktoré majú isté veci zistiť, jednak Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Najvyšší kontrolný úrad. Reálne predpokladám, že výsledky týchto kontrol budú veľmi dôležité pre ďalšie jeho rozhodnutia, ale ak môžem poprosiť, myslím, že otázky treba titulovať naňho.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, ja žiadnu. Ale ak dovolíte, sprostredkujem odpoveď, ktorú pripravilo ministerstvo zdravotníctva.
Na riadnom valnom zhromaždení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, akciovej spoločnosti, ktoré sa uskutočnilo dňa 23. 4. tohto roku, bola schválená výška mesačnej odmeny za výkon funkcie pánovi Foraiovi vo výške 3 944,25 eura a variabilná zložka odmeny za výkon funkcie v roku 2014 vo výške 22 596,61 eura jednorazovo.
Ďakujem, skončil som.

6.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Úvodom treba povedať, že to je problematika, ktorej sa venovali aj dvaja moji predchodcovia, to znamená, nie je to nejaká agenda, ktorá vznikla len v tomto volebnom období, ale treba povedať, že v roku 2013 Európska komisia podala žalobu na Slovenskú republiku, a to, čo sme dosiahli v minulom mesiaci z hľadiska rozsudkov, by som vás chcel teraz informovať.
Rozsudok č. 361/13, ktorý hovorí o vianočnom príspevku. Európska komisia svojou žalobou navrhla, aby Európsky súdny dvor určil, že Slovenská republika si tým, že odmietla priznať vianočný príspevok podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení posledných zmien poberateľom dôchodku, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, než je Slovenská republika, tvrdili, že s tým nesplnila povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 45 a 48, ako aj článku 7 nariadenia Európskeho spoločenstva a Európskeho parlamentu vrátane Rady o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
Slovenská republika vo svojich stanoviskách tvrdila, že cieľom vianočného príspevku totiž nie je jednoducho zvýšiť príjem oprávnených osôb, ale najmä zlepšiť ťažkú sociálnu situáciu oprávnených osôb s nízkym príjmom, lebo tento príspevok rozširuje podľa výšky ich príjmov. Táto dávka ako nesystematická osobitná sociálna dávka financovaná zo štátneho rozpočtu predstavuje solidárne gesto celej spoločnosti voči skupine poberateľov s nízkym príjmom, aby im bol zabezpečený minimálny príjem v období, keď môžu osobne pociťovať sociálne a ekonomické bremeno svojich nízkych príjmov. Priznanie vianočného príspevku a výpočet jeho výšky berú do úvahy osobnú situáciu poberateľa, lebo príspevok sa priznáva len poberateľom, v prípade ktorých úhrn súm ich dávok nepresiahne 60 % priemernej mesačnej mzdy na Slovensku, a jeho výška sa postupne znižuje v rozsahu, v akom ich, v akom úhrn súm ich dávok presiahne sumu životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu v tomto členskom štáte. Komisia vo svojich argumentoch sa opierala o fakt, že vianočný príspevok treba kvalifikovať ako dávku v starobe v zmysle čl. III ods. 1 príslušného nariadenia.
Túto argumentáciu Európsky súdny dvor považuje za nesprávnu a z týchto dôvodov žalobu, ktorú podala Európska komisia proti Slovenskej republike, súd v plnom rozsahu zamietol. Týmto pozitívnym rozhodnutím v prospech Slovenskej republiky nebude musieť Slovenská republika spätne za celé obdobie, odkedy sa vianočný príspevok vypláca, vyplácať poberateľom slovenského dôchodku, ktorí žijú v zahraničí. Podľa doterajších analýz by doteraz ten doplatok predstavoval sumu skoro 9 mil. eur.
Ďalej rozsudok 361/13 peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Podstatou sporu pri peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia bolo posúdenie tej právnej skutočnosti, či sa jedná o dávky spadajúce pod nariadenia a koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Európska komisia len sa v roku 2013 žalobou domáhala, aby Súdny dvor určil, že Slovenská republika odmietnutím poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie, peňažného príspevku na osobnú asistenciu a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na základe zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch a kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia mimo územia Slovenskej republiky si nesplnila povinnosť, ktorá vyplýva z čl. 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Slovenská republika považovala žalobu za neopodstatnenú, s nedostatočnými a nepresvedčivými argumentmi, a preto navrhla, aby jej Súdny dvor nevyhovel. Komisia v žalobe trvala na svojom názore vyjadrenom v odôvodnenom stanovisku, že uvedené príspevky sú určené na zlepšenie zdravotného stavu a kvality života osôb odkázaných na starostlivosť, ich hlavným cieľom je doplnenie dávok nemocenského poistenia, a preto je podľa Komisie potrebné tieto dávky považovať za nemocenské dávky v zmysle nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
Slovenská republika zastávala názor, že predmetné peňažné príspevky na kompenzáciu nepatria do vecného rozsahu koordinačných nariadení preto, pretože nie sú poskytované za účelom krytia niektorých z rizík uvedených v článku 3 ods. 1 nariadenia, poskytujú sa na základe individuálneho posúdenia potrieb konkrétnej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a svojimi znakmi a účelom a podmienkami poskytovania sú to dávky sociálnej pomoci, na ktoré sa nariadenie jednoducho nevzťahuje.
Dňa 16. 9. 2015 Súdny dvor Európskej únie vydal rozsudok, ktorým skonštatoval, že Slovenská republika neporušila žiadne povinnosti, ktoré sa, ktoré jej vyplývajú z práva Európskej únie, keď priznávanie a vyplácanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obmedzia len na osoby s bydliskom v Slovenskej republike. Súdny dvor Európskej únie žalobu Európskej komisie proti Slovenskej republike v tejto veci zamietol z toho dôvodu, že peňažné príspevky na kompenzáciu nie sú dávkami sociálneho zabezpečenia v zmysle nariadenia Európskej komisie.
Dôsledky. V prípade, že by Slovenská republika tento spor prehrala a postupovala podľa koordinačných predpisov, by bolo potrebné rozhodnúť o odňatí dotknutých peňažných príspevkov a kompenzácií všetkým fyzickým osobám, ktorým sa vyplácajú dôchodkové dávky z iných členských krajín Európskej únie, čo by bolo v rozpore s princípmi, v zmysle ktorého sa cudzincom, ktorí majú pobyt v Slovenskej republike, poskytujú peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia za takých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky, čo je tiež znakom sociálnej pomoci.
Toľko veľmi konkrétna odpoveď.
Využívam túto príležitosť a aj z tohto miesta chcem pekne poďakovať pani Beatrix Ricziovej, zástupkyni Slovenskej republiky pred Európskym súdnym dvorom, ktorá veľmi profesionálne komunikovala a aj naše právo obhájila. Myslím, že hovorím aj za vás. Bol by som veľmi rád, aby sa jej podarilo presvedčiť Európsky súdny dvor o našej pravde, ktorá sa týka aj kvót v súvislosti s migrantmi.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

40.
Ďakujem pekne za slovo. Široká diskusia, ale úplne od veci. Tak jako nepadol žiaden pozmeňujúci, doplňujúci návrh na výboroch, očakával som, že niečo zaznie v pléne pri rokovaní, možno pätnástkou, nič. Ak sa tu spomínala predvolebná kampaň, politický marketing, no tak tu bol v plnej miere jednoducho dokumentovaný. Nič iné mi neostáva, len reagovať na ten politický marketing.
V prvom rade hneď v úvode chcem povedať, ak budeme mať šancu a príležitosť, že dostaneme dôveru od ľudí k smerom k voľbám, ambíciou vlády SMER-u - sociálna demokracia bude v istom časovom období vianočný príspevok zmeniť na trinásty dôchodok. Opakujem ešte raz, na trinásty dôchodok. (Potlesk.)
Teraz, ak dovolíte, k jednotlivým vystúpeniam. Pán Brocka, mali sme maximálny záujem, a tak sme pripravili aj programové vyhlásenie vlády, v prvom období konsolidovať verejné financie. Výsledky tu sú. My sme vypadli z tej trestnej lavice z hľadiska Európskej únie, sme akceptovaní, uznávaní, vracia sa rast HDP. Dovolím si povedať, že istým spôsobom prosperuje aj ekonomika. Je celkom prirodzené, že vzhľadom na tieto výsledky sme mali záujem sa rozdeliť s tými, ktorí sa o to pričinili, a to nebola len vláda, ale to boli aj bežní ľudia.
Viete, v čom bol konkrétny rozdiel medzi vládou Ivety Radičovej, ktorej ste boli súčasťou, aj jeden, aj druhý pán poslanec, a vládou Roberta Fica? Vy ste vyriešili všetky vekové aj sociálne skupiny jedným veľmi veľkým rozhodnutím. My ich individuálne riešime. Viete, ako ste to vy vyriešili? Všetkým ste zvýšili dépeháčku a dotklo sa to detí, rodín, starcov, všetkých. My to riešime úplne opačne. Máme záujem pomenovať a riešiť najzraniteľnejšie sociálne skupiny. Ak sme v prvom období sociálneho balíčka riešili najmä dôchodcov, tak teraz sme povedali, že je dôležité sa vrátiť aj k mladým rodinám, a my to riešime. Včera sme o tom hovorili. Materská, príspevok na dieťa, ale to nie je všetko. Idú investície a kapacity do zvyšovania miest v škôlkach. Ja prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, ktorý môj predchodca na tieto účely nevyužíval, riešim aj zosúladenie práce a rodiny. Dotujeme pre matku, ktorá je pripravená a má vytvorené podmienky a chce robiť, až do 100 % priemernej mzdy pre zamestnávateľa, ktorý vytvorí možno flexibilné, možno polovičné pracovné miesto, to znamená na 4 hodiny, aby tá matka mala šancu a perspektívu sa vrátiť. Viete prečo? Aby si zlepšila tá mladá rodina sociálno-ekonomické postavenie. O tomto to je.
A čo je najdôležitejšie, dávame aj mladým ľuďom prácu, o 10 % sme znížili nezamestnanosť mladých ľudí do 29 rokov, 65-tisíc ľudí celkove vypadlo z evidencie a 110-tisíc nových pracovných miest. To je počin sociálnodemokratickej vlády, ako pomôcť mladým ľuďom, motivovať ich, aby pracovali, aby si vylepšili svoje pozície. Keď politický marketing, tak aj z mojej strany politický marketing. (Potlesk.)
Tu treba povedať jednu vec. Vy sľubujete – a to tu bolo povedané – pán poslanec Brocka, v čase, keď ste v opozícii. Prepánaboha, urobte to v čase, keď budete mať podiel na moci! Vy ste ho mali dva roky predtým. To nie je podstatné, či vy ste bol vtedy minister, KDH bolo súčasťou vládnej koalície a malo perspektívu. Súhlasím s tým, čo ste pomenoval smerom k pánovi Froncovi, že mal ambíciu rovnako riešiť veci v školstve. Pýtam sa vás, prečo ste nenaliehali, prečo ste podporili novelu zákona pána Mihála v roku 2012, treba povedať poslednú, ktorá v tomto parlamente prešla z pozície starej vlády, keď rieši len obce a mestá. Prečo neriešil aj neverejných, prečo neriešil aj VÚC-ky? Pozrite sa do toho hlasovania, pozrite sa, o čom to bolo. Vy ste to zapríčinili, tam sa základná nerovnosť do sociálnych služieb jednoducho zaviedla.
No a nedá mi, reálny kresťanský demokrat, pán Brocka, nevyvoláva medzigeneračné rozpory, ale podporuje medzigeneračnú solidaritu. Skúste sa nad tým zamyslieť, porozprávajte sa s pánom Mikloškom, ktorý velí dôchodcom z radov kresťanských demokratov, a celkom iste, si myslím, že vám dá odpoveď aj na túto otázku, ako je to dôležité. Všade, keď rokujeme medzi seniormi, takto vystupuje a túto myšlienku v maximálne miere podporuje.
K pánovi Mihálovi. V podstate ani nehovoril k predmetu zákonu, ale otvoril sociálne služby, 2003 decentralizácia vrátane sociálnych služieb a jednoznačne rozdelené kompetencie, ale aj zodpovednosť. Jeden zriaďovateľ obce a mestá, druhý zriaďovateľ samosprávne kraje, ak chcete, VÚC-ky, ktorý zároveň zo zákona má povinnosť zazmluvňovať aj neverejných poskytovateľov. Rozhodnutie, ktoré je ambíciou terajších predstaviteľov, hlavne neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, zmeniť a má si to všetko zobrať naspäť štát. To tu predtým zaznelo aj k školstvu, nech si všetko zoberie, ale veď to sa vraciame 20 rokov niekde dozadu. Ani politicky neprípustná táto, táto oblasť, absolútne uvažovať o týchto veciach.
Ak dovolíte, bližšie k sociálnym službám. Od roku 2012 - a to je otázka a odpoveď pánovi Mihálovi, čo sme urobili, to, čo neurobila žiadna vláda doteraz - 2012, rozpočet 38 mil. na sociálne služby nepokrytý, lebo účinnosť toho jeho zákona, tej novely, ktorá sa týkala obcí a miest, nadobudla len v roku 2012, to už musela riešiť táto vláda a nájsť tých 35 mil. Ale dobre, 38 mil. Rozpočet v roku 2015 na tento rok 77,8 milióna. Nepoznám kapitolu, videl som pána ministra financií, kde by sa viac ako o 100 % navýšil rozpočet za tri roky, nepoznám tú kapitolu. Jedine sociálne služby. Toto je odpoveď, to je výsledok.
Ďalšia vec. 2,5 tisíca nových miest vytvorených v zariadeniach pre seniorov, celkovo 3-tisíc miest v sociálnych službách ako takých. A čo je dôležité, táto vláda si dala prioritu v sociálnych službách a to je terénne poskytovanie sociálnych služieb. Urobiť všetko preto, aby ten senior mohol ostať čo najdlhšie vo svojom prirodzenom prostredí. Pre tento účel sme vytvorili 3 600 opatrovateľských miest. Jednu tretinu sme navýšili v porovnaní s tým novým, s tým, čo tu bolo predtým. Toto je výsledok veľmi konkrétny prístupu k sociálnym službám, ktorý je merateľný, ktorý sa dá veľmi konkrétne takýmto, takýmto spôsobom pomenovať.
VÚC-ky. V roku 2014 sa javil problém aj z hľadiska financovania, pretože výška daní, z ktorých VÚC-ka financuje sociálne služby, bola nižšia, tu som presadil a ponúkol rozmer navýšenia o 10 mil. eur prostriedkov pre tento účel. Pre tento rok zorganizoval som dve stretnutia županov, kde sme sa dohodli na postupe, kde sa župani zaviazali, že zazmluvnia neverejných poskytovateľov. Minister financií navýšil prostredníctvom daní, cestnej dane, ktorá je, ktorej je poberateľom VÚC-ka, o 15 mil. eur na tento rok, rozpočet VÚC-iek, aby mohli minimálne v rozsahu roku 2014 financovať sociálne služby. Výsledok, stanovisko VÚC-iek ako také, ktoré bolo v tomto období vydané. Všetkých sedem županov sa pod to podpísalo a garantuje, že toto zabezpečili. Jediný Bratislavský samosprávny kraj, ktorý, ten s týmto mal problém.
Viete, kontrolovať efektívnosť použitia finančných prostriedkov môže jedine tak, ktorý ich dáva, v tomto prípade smerom k neverejným je to VÚC-ka. Ja môžem kontrolovať alebo robiť dozor nad obsahom sociálnych služieb. A ten aj robím, ale to sú dve rozdielne veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Pripadá mi to, ja som použil ten príklad ako u toho chlapca, ktorý chodí po tom Hviezdoslavovom námestí, plače a niečo hľadá. Príde k nemu mestský policajt a pýta sa: "Čo hľadáš, čo si stratil?" - "No stratil som kľúč od domu." - "No dobre, a kde si ho stratil?" - "No na Palisádach." - "No a prečo ho hľadáš tu?" - "No lebo tam je tma a tu je svetlo." Nie pred ministerstvom práce je tma. Niekde inde a za tým si stojím aj smerom k sociálnym službám. (Potlesk.)
Úplne posledná myšlienka. Pani Brichtová. Ja si veľmi vážim, čo za tie dlhé roky, čo pani Brichtová na ministerstve práce robila, čo odviedla, a som jej za to veľmi povďačný. Prečo odišla? Jednoduchý dôvod, no je dôchodkyňa. No odišla do starobného dôchodku. Ako vám to mám vysvetľovať? Richter ju vyhodil? Mám niekomu zakázať, že dôchodca nesmie odísť na dôchodok v čase, keď ma na to právo, nárok? Potrebuje to ďalšiu odpoveď? Čo hľadáte? Až teraz sa začínam trošku zamýšľať nad tým smerom k nej, že prečo práve bývalí dvaja pravicoví ministri sa stavajú takto smerom k pani Brichtovej a zaujímaví moji kolegovia zo socdemokratického tábora mi predtým tvrdili niečo iné. Nie, ja si vážim jej robotu. Odišla preto, že je starobná dôchodkyňa. Mimochodom, venuje sa tejto oblasti aj so svojou dcérou v oblasti sociálnych služieb.
Úplne posledná myšlienka, hoci hovorí viac o sociálnych službách ako o dôchodkoch, ale k tomu bola diskusia. Veľmi vysoko si vážim každého poskytovateľa sociálnych služieb bez ohľadu na to, aký je to zriaďovateľ. To znamená aj z verejných zriaďovateľov. Ale hovorím veľmi úprimne a konkrétne, pokiaľ budem mať na to dosah, a nielen ja, ale aj stranu, ktorú zastupujem, je veľkým omylom, ak si niekto myslí, že cez sociálne služby sa dá robiť biznis. Na to nech zabudnú. To je o inom, to je o srdiečku, to je o prístupe, to je o vzťahu. Biznis cez sociálne služby sa jednoducho robiť nedá.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

10.
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, jednou z významných sociálnych výziev, ktoré vyplývajú aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016, je zvyšovanie kvality života staršej generácie.
Po vykonaní významných opatrení v dôchodkovom systéme na podporu jeho dlhodobej stability a finančnej udržateľnosti sa v súčasti zameriavame najmä na sociálne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, medzi ktorých patria aj nízkopríjmoví poberatelia dôchodkov. Obdobie vianočných sviatkov je spojené s vyššími finančnými výdavkami, čo má osobitný dopad na nízkopríjmových poberateľov dôchodku v snahe aspoň čiastočne zlepšiť v uvedenom období ich finančnú situáciu.
Navrhujeme aj v roku 2015 jednorazovo zvýšiť sumu vianočného príspevku o 12,74 eura pre poberateľov vianočného príspevku s dôchodkom, resp. úhrnom súm dôchodkov do výšky dvojnásobnú sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Uvedené opatrenia sa pozitívne dotknú približne 761 590 poberateľov dôchodkov, ktorých dôchodkom alebo úhradou súm je najviac 396,18 eura. Predkladaným návrhom sa maximálna suma samotného vianočného príspevku bez jeho zvýšenia o jednorazový vianočný príspevok v porovnaní s rokom 2014 nemení. Zostáva na úrovni 87,26 eura. Avšak z dôvodu zvýšenia priemernej mzdy v roku 2014 sa predpokladá, že cirka 80-tisíc dôchodcov v porovnaní s predchádzajúcim rokom navyše bude poberať tento, tento vianočný príspevok. To znamená, že v tomto roku sa dotkne vianočný príspevok úhrnom dôchodcov do sumy 514,8 eura. So stúpajúcou výškou dôchodku, resp. úhrnom súm dôchodkov najviac do tejto sumy sa bude výška vianočného príspevku lineárne znižovať.
Navrhnutá úprava bude v praxi znamenať, že maximálna suma vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia v tomto kalendárnom roku pre dôchodky nepresahujúce sumu životného minima, čo v roku 2015 je výška 198,09 eura, bude 100 eur. Predpokladáme, že nárok na maximálnu sumu vianočného príspevku vrátene jednorazového zvýšenia bude mať 135 200 dôchodkov.
Návrh zákona bol prerokovaný vo výbore pre financie a rozpočet, ústavnoprávnom výbore a výbore pre sociálne veci.
Z rokovaní výborov ani zo spoločnej správy výborov nevyplynuli žiadne pozmeňovacie návrhy ani prípadné výhrady poslancov.
Ešte jeden dôvetok. Šestnásteho tento mesiac po piatich rokoch súdnych sporov s Európskou komisiou Európsky súdny dvor vyniesol výrok v prospech Slovenskej republiky, ktorý sa týka vianočných príspevkov. To znamená, vianočný príspevok je a prináleží občanom žijúcim na území Slovenskej republiky a nebude sa dotýkať občanov mimo územia Slovenskej republiky. Som veľmi rád, že tento spor sa nám podarilo obhájiť, pretože hlavný zmysel spočíval v tom, že Komisia tvrdila, že je to vlastne dôchodková dávka, my tvrdíme, že to je sociálna dávka. To znamená, že sme uspeli na súde vrátane všetkých súdnych poplatkov, ktoré bude hradiť Európska komisia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Pán poslanec, buď ste nepochopil, o čom je táto smernica, alebo ste úmyselne to vystúpenie využil na to, aby ste riešil veci, ktoré nie sú predmetom tohto zákona.
Táto smernica, resp. jej prebratie je o tom, aby pri vysielaní zamestnancov na územie Slovenskej republiky platili tie isté podmienky vrátene pokút za nelegálne zamestnávanie, ako platia pre domácich zamestnávateľov. Nič viacej, nič menej. A k tomu upravujeme ďalšie náležité zákony, ktoré s tým jednoducho súvisia. Toto je cieľ a on je úplne logický. Prečo by tu mali platiť iné podmienky pre firmu, ktorá vyšle svojich pracovníkov za účelom poskytovania služieb na územie Slovenskej republiky ako pre domácich? To je len zrovnoprávnenie postavenia, čo si myslím, že je úplne, úplne jasné.
Na a snáď sa zhodneme v tom, že čierna práca alebo nelegálna práca kriví podnikateľské prostredie a znevýhodňuje, resp. zvýhodňuje niekoho z hľadiska súťaže na tom trhu práce pri uchádzaní sa zákaziek a tak ďalej. Nič iné, nič viac.
Opakujem ešte raz, len preberáme smernicu, ktorá sa dotýka vysielania zamestnancov z krajín Európskej únie na územie Slovenskej republiky. To znamená, prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vysielania zamestnancov v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovania písomností a oznamovania rozhodnutí orgánov členského štátu o uložení akejkoľvek administratívnej, peňažnej pokuty alebo sankcie pri vynucovaní rozhodnutia členského štátu. To je hlavný zámer a cieľ tejto smernice.
Ďakujem, skončil som.

2.
Dovoľte, aby som vám poprial príjemný deň. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento kalendárny rok. Návrhom zákona sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67 EÚ o presadzovaní smernice 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.
Účelom návrhu zákona je zabezpečiť presadzovanie tejto smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, a to najmä prehĺbením spolupráce medzi príslušnými inšpekčnými orgánmi členských štátov Európskej únie v oblasti vysielania zamestnancov, v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovaní písomností a oznamovaní rozhodnutí o uložení administratívnej peňažnej pokuty a cezhraničnom vymáhaní rozhodnutí o uložení takejto pokuty.
V návrhu zákona sa ďalej navrhuje ustanoviť informačné povinnosti zamestnávateľom, ktorí vysielajú zamestnancov z iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky vo vzťahu k Národnému inšpektorátu práce, za účelom zefektívnenia kontrol, dodržiavania pravidiel vysielania vykonávaných inšpekčnými orgánmi.
V čl. II sa navrhuje novelizovať Zákonník práce, v ktorom sa okrem doplnenia definície vysielania, vysielajúceho zamestnávateľa a vyslaného zamestnanca navrhuje vo väzbe na transponovanú smernicu zaviesť spoločnú zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenskej republiky a jeho priameho subdodávateľa, ktorý je zamestnávateľom vyslaného zamestnanca, za dodržanie pravidiel vysielania takýchto týkajúcich sa poskytovania minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas pri vysielaní zamestnanca na územie Slovenskej republiky.
Ďalej v čl. III sa navrhuje novelizovať zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v ktorom sa navrhuje ustanoviť zákaz pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, prijať službu alebo prácu, ktorú jej na základe zmluvy poskytuje alebo dodáva poskytovateľ služby prostredníctvom nelegálne zamestnávaných zamestnancov, a to v prípade cezhraničného poskytovania služby na dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov a vnútroštátnej alebo cezhraničnej dodávky práce. Za porušovanie tohto zákazu bude možné uložiť prijímateľovi služby pokutu v rovnakej výške ako za nelegálne zamestnávanie.
V čl. IV sa navrhuje novelizovať aj zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, v ktorom sa v súlade s transponovanou smernicou dopĺňajú informačné povinnosti Národného inšpektorátu práce ohľadom pracovných podmienok a podmienok zamestnávania na území Slovenskej republiky prostredníctvom jeho webového sídla a spresňujú sa ustanovenia, ktoré sa týkajú prerokovania protokolu o výsledku inšpekcie práce.
Toľko úvodom, skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne. Pokúsim sa do 19.00 hodiny zareagovať. Ďakujem pekne, aj za tú deklarovanú podporu. Bol by som veľmi prekvapený, ak by takýto návrh zákona nenašiel jednotnú podporu tu v snemovni, pretože žiadna ideológia, nič sa tomuto zákonu jednoducho vyčítať nedá. Je to snaha pomôcť mladým rodinám a pomôcť matkám, ktoré pracovali a rozhodli sa mať rodinu, dieťa. A myslím, že tie matky si to v maximálnej miere zaslúžia.
Nechcem ja vyčísľovať tu, čo sme urobili my, čo urobili oni, každopádne je jedna poznámka k tomu, čo pán Mihál naznačil. Pán poslanec, na ministerských radách v rámci Európskej únie sa konzultuje, aby sa prijala nejaká európska smernica na 14 týždňov. To znamená, že my sme absolútne niekde v prvej päťke z hľadiska Európskej únie. To znamená, že bodaj by sme aj v iných dávkach a opatreniach boli na takejto úrovni, na akej sme teraz tu.
Ja len pripomeniem, 70 % predstavuje 91 % predchádzajúcej čistej mzdy, lebo je logická vec, že sa z tohto príspevku neodvádzajú veci z hľadiska odvodov daní a ďalších vecí. Áno, a hovorím to úplne, a ja som to povedal už aj predtým, ak dostaneme dôveru a budeme mať ambíciu a šancu o týchto možnostiach rozhodovať, môj záujem je ešte o 5 % to zvýšiť. My by sme sa tak vlastne potom už dostali na 100 % predchádzajúcej čistej mzdy matky, čo, si myslím, v tomto prípade by bolo spravodlivé aj z viacerých dôvodov.
Ak by som mal povedať, čo sme v tom robili, no sústredili sme sa možno na iné priority, aby sme mladým ľuďom dali prácu, čo sa nám v značnej miere podarilo. Svedčí o tom 110-tisíc nových pracovných miest. Aj to je spôsob, ako pomáhať mladým ľuďom, a to, myslím si, veľmi významný. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vláda Slovenskej republiky realizuje opatrenie na podporu rodín s deťmi, ktoré je súčasťou takzvaného druhého sociálneho balíčka.
Predložený vládny návrh zákona sleduje zlepšenie sociálnej a finančnej situácie osôb, ktoré pred nástupom na materskú dovolenku vykonávali zárobkovú činnosť a boli nemocensky poistené.
Vládnym návrhom zákona sa podporujú rodičia detí, respektíve osoby, ktoré prevzali deti do osobnej starostlivosti, pred ich narodením vykonávali zárobkovú činnosť a boli nemocensky poistené, a to zvýšením materského zo súčasných 65 % denného vymeriavacieho základu na úroveň 70 %.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Tiež veľmi stručne sa vyjadrím.
Ďakujem pekne za diskusiu, myslím si, že bola vecná.
Vnímal som, že vcelku logicky je to zvýšenie, takže k tomu asi podpora, či je tých 280 dosť alebo málo, ako a prečo sme tu vychádzali. To nie je nejaká bulharská konštanta. Mali sme záujem dospieť nejako k tomu číslu, urobil sa celkový celoštátny prieskum nákladov na súkromné škôlky, na štátne škôlky a skúmali sme aj náklady súvisiace s poskytovaním takýchto služieb živnostníkov, samostatne zárobkovo činných osôb, lebo aj tie dávame do toho, a nie je to úplne bezvýznamné, päť-šesť detí, dnes ten živnostník, poväčšine živnostníčka bežne zabezpečuje túto službu, čo v maximálnej miere podporujeme. Takže, ešte raz, je to zobjektivizované, samozrejmá vec, sa nebrali do úvahy isté nadštandardy, jazykové, prípadne v škôlke súkromnej, v ktorej je wellness pre deti. To nie je štandard, To je niečo iné. Bol o to maximálny záujem, voláme vždy po adresnosti pri mnohých príspevkoch a dávkach, dovolím si povedať, tu sme maximálne objektívni, preto sme dospeli k tomuto číslu, opakujem, ktoré v celoštátnej analýze pokrýva náklady spojené na tú predškolskú starostlivosť. A o to nám v hlavnej miere aj išlo.
Čo sa týka tých nákladov samosprávy, nazvem to, štátnych škôlok, priemer je 50 – 60 eur, tak ako ste to spomenuli vy. Taký je ten priemer. Skúsme sa zamyslieť, pán poslanec Mihál, nad tým, čo by sa asi stalo, keby sme tam dali ja neviem 100, 200 alebo toľko, ako ste vy hovorili. No umelo by tak jednoducho obce navyšovali a dvíhali a prijímali iné všeobecne záväzné nariadenia, lebo však vás to nič nebude stáť, štát vám to preplatí. Toto by sme tu prirodzene vyvolali. Pokrývame tie náklady. Nechceme, aby rodičia, ktorí z objektívnych dôvodov, že nie je dostatok kapacít v štátnych škôlkach, mali platiť viac na súkromnú škôlku, lebo oni to nezavinili, nevyšlo na to dieťa, lebo nejaký poradovník tam bol.
Tu treba vidieť aj jednu vec, že prijímame opatrenia, ktoré sa týkajú zvýšenia kapacity škôlok, a sú tu ďalšie prostriedky, ktoré štát v tejto chvíli venuje, aby tých kapacít štátnych škôlok alebo obecných škôlok bolo čo najviac.
Opakujem ešte raz, čo sa týka štátnych škôlok, my sme komunikovali a zároveň tú výšku zhodnocovali so ZMOS-om, ktorý nám potvrdil, že toto pokrýva. Ak je obec, ktorá má na to 150 eur vo VZN-ku ako náklady, rád by som na túto tému hovoril s príslušnými. Nepoznám takúto obec. A nedeklarovali, nedali nám takéto nejaké postoje a stanoviská ani predstavitelia ZMOS-u, ktorí sú oprávnení hovoriť za obce a mestá.
Toľko možno k tým pripomienkam, ktoré tu zazneli.
Pán Brocka, neviem, kde ste si to všimli. To nie je 1 mil. Na rok 2016 je to 9,2 mil., na rok 2017 je to 10,6 mil., na rok 2018 je to 11,1 mil. predpokladaných, lebo však to je objektívne, áno, je tam spoluúčasť 15 % štátu, zvyšok sú tam peniaze z Európskeho sociálneho fondu. To znamená, sú trošku iné.
My sa môžeme baviť o tom, či európske alebo naše, v tomto prípade mi vôbec nejde o to... (Reakcia z pléna.) No, áno, to je reálny predpoklad navýšenia. Pán poslanec, vy ako kresťanský demokrat snáď nechcete, aby sme robili nejaký nátlak na matky, aby išli skôr pracovať, pokiaľ nemajú na to vytvorené podmienky a chcú sa starať o dieťa, dajme tomu, do troch rokov alebo viac. To musíme nechať ako veľmi vážne rozhodnutie tej matky, respektíve tých rodičov. To znamená, robiť nábor, presviedčanie by bola asi zlá filozofia. A, opakujem, čudujem sa trošku tomu, že vy ako kresťanský demokrat polemizujete nad tým navýšením a nad tými číslami. Áno, ony objektívne vychádzajú z reálnych predpokladov, že to bude ekonomicky zaujímavejšie, a preto pokiaľ ide o to navýšenie, súhlasím s pánom Mihálom v tom, čo tu proste naznačil.
Často zaznieva otázka, prečo je to len do tých troch rokov. Pán poslanec, vy dobre viete, ja môžem, respektíve aj vy ste mohli, keď ste boli ministrom, toto ministerstvo môže zo zákona gestorovať to len do tých troch rokov. Nad tri roky ak to tu ide, na to je ministerstvo školstva.
A teoreticky si myslím, že dá sa na túto tému aj rokovať v Bruseli z hľadiska použitia eurofondov, ale to už nie je zodpovednosť, ani kompetencia, ktorá prináleží ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím, že vysvetlenie k tomu je veľmi konkrétne.
Pán Brocka, vy otvárate stále tú jednu a istú problematiku, áno, ja som osobne presvedčený, že problematika tých kompenzácií sa bude istým spôsobom riešiť, my musíme tak trošku aj niektoré veci tu dávkovať, nejde to všetko naraz, ale tak trochu zabúdate na jednu vec, že tu miesta pre 3 600 opatrovateliek sme v predchádzajúcom období vytvorili, ktoré neboli, navýšil som kapacitu o jednu tretinu v celoštátnom meradle prostredníctvom projektu, ktorý teraz idem obnovovať a v ktorom pokračujeme aj v novom operačnom programe, opakujem, 3 600 opatrovateliek, ktoré predtým možno museli chodiť niekde do Rakúska, teraz u nás našli miesto a starajú sa o našich ľudí, ktorí tú pomoc potrebujú. Aj to je pridaná hodnota. Aj to tu nebolo, aj to sme my zaviedli, aj toto sme my pripravili. Treba vnímať komplexnejšie tie veci, okolo ktorých hovoríte. Jednoducho, áno, je tu veľmi veľa ľudí z ľudského hľadiska, ktorým by som rád navyšoval tie veci, ale sú tu isté možnosti, ale je tu najmä zodpovednosť.
Takže možno na vysvetlenie toľko k tým pripomienkam, ktoré tu zazneli.
Samozrejme, ďakujem pekne ešte raz za tú diskusiu a uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.