Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

26.7.2012 o 14:48 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 2.8.2012 14:38 - 14:43 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku.
Priority rezortu na rok 2012 sú obsiahnuté v Programovom vyhlásení vlády a zodpovedajú nevyhnutnosti riešení v oblasti aktívnej politiky trhu práce, sociálnych opatrení, rodinnej politiky a samozrejme, že efektívneho využívania prostriedkov v oblasti európskych fondov, v prípade rezortu, najmä čo sa týka Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, a to v tomto plánovacom období vrátane prípravy budúceho plánovacieho obdobia na roky 2014 až 2020.
V prvom polroku bolo nevyhnutné vyriešiť operatívne opatrenia súvisiace s dierami v rozpočte, ktoré som zdedil po predchádzajúcej vláde. Týkalo sa to najmä neriešenia obligatórnych nárokov na služby zamestnanosti a novely zákona o sociálnych službách.
Z legislatívnej oblasti sme pripravili veľkú novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá je predmetom rokovania súčasnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pre druhý polrok tohto roku je prioritou rezortu pripraviť a v septembri predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky novelu Zákonníka práce a zabezpečiť vyrovnanie nerovnováhy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ktorú posledná novela Zákonníka práce spôsobila.
V aktívnej politike trhu práce máme záujem efektívne využívať realizáciu projektov na podporu vytvárania pracovných miest pre mladých nezamestnaných ľudí a pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Realizácia týchto projektov vo výške 70 mil. eur, predpokladám, že bude zrealizovaná ešte v tomto roku.
V rámci aktívnej politiky trhu práce prehodnocujeme doterajšie nástroje, ktoré obsahuje zákon o službách zamestnanosti, s cieľom pripraviť jeho účinnú novelu a vytvoriť predpoklady pre lepšie, efektívnejšie, konkrétnejšie nastavenie nástrojov v rámci aktívnej politiky trhu práce s dôrazom na regióny s vyššou mierou nezamestnanosti. V nadväznosti na novelu zákona o sociálnom poistení pripravujeme ďalšiu etapu, v ktorej máme záujem riešiť tretí pilier dôchodkového poistenia a pripraviť inštitút minimálneho dôchodku.
Druhou prioritou pre druhý polrok 2012 je podrobné zhodnotenie doteraz platného zákona o sociálnych službách a príprava komplexnej novely, ktorá vytvorí predpoklady pre systémové riešenia tejto problematiky, vrátane viaczdrojového financovania, na ktorom sa musí podieľať štát, samospráva aj klienti. Pri príprave tejto novely spolupracuje rezort so samosprávami, miestnou aj regionálnou, poskytovateľmi sociálnych služieb a zástupcami cieľových skupín, ktorých cieľom je navrhnúť komplexné riešenie poskytovania a financovania sociálnych služieb tak, aby sociálne služby sa stali dostupné a udržateľné.
Treťou prioritou je oblasť sociálnej a rodinnej politiky, ktorá súvisí s prípravou novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi s plánovanou účinnosťou od 1. januára budúceho roku. Účelom návrhu zákona je najmä reagovať na problémové oblasti vyplývajúce z aplikačnej praxe úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a docieliť adresnejšie poskytovanie v hmotnej núdzi vrátane zníženia administratívnych nárokov na konanie. Máme záujem nanovo riešiť systém pomoci v hmotnej núdzi a vo vzájomných súvislostiach s ďalšími súvisiacimi systémami, ako je napríklad rozmer štátnej sociálnej politiky.
Na záver môžem konštatovať, že tento zámer je veľmi ambiciózny, pracovne náročný, ale nevyhnutný. Rezort pri príprave legislatívnych opatrení úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi vrátane Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, pretože sociálny dialóg je základný nástroj pri realizácii priorít rezortu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Vítam a oceňujem rozhodnutie o vytvorení Rady solidarity a rozvoja, ktorá združuje sociálnych partnerov, ale aj zástupcov vedy, samosprávy, cirkvi, a pokladám ju za reprezentatívnu vzorku názorov obyvateľov Slovenska.
Skončil som, pani predsedajúca.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.8.2012 18:27 - 18:40 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Panie poslankyne, páni poslanci, keď tak pozerám na hodiny, zhodou okolností vidím, že sa opakuje včerajší deň, pretože práve v takomto čase som myslím, vystupoval. A ja sa vopred ospravedlňujem, a to aj napriek tomu, že dnes bežala celý deň rozprava. Sú isté veci, ktoré musím zopakovať, ktoré som povedal aj včera, pretože tá rozprava nepriniesla, aspoň pre mňa, toľko nových vecí, ktoré sa týkali merita vecí, to znamená skráteného legislatívneho konania, aby som ten okruh za predkladateľa pri tom záverečnom slove nejako rapídne rozšíril. No, dva dni rozpravy, tvrdých emócií, možnože až prehnaných emócií, ktoré nebolo v súvislosti s týmto potrebné asi premietať, ja osobne vidím tak, že ako pri tom zákone, ktorým pôjde o veci, tak aj pri tomto návrhu na skrátené konanie by nemali byť víťazi a porazení, ale mala by byť zodpovednosť.
Ja sa pokúsim premietnuť niektoré veci, v čom vidím tú otázku tej zodpovednosti.
No, účelom prerokovávania tohto návrhu mala byť v prvom rade základná odpoveď na otázku, či sú splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie. Tá rozprava bola veľmi široká. Pokúsim sa k tým trom veciam tak, ako som ich včera rozanalyzoval, povedať pár slov.
Chápem, áno, chápem vzhľadom na to, že má ten návrh na skrátené konanie prirodzený súzvuk s vecným zákonom, že sa niektoré veci v tej diskusii v tej rozprave rozoberali, ale s vaším súhlasom sa k nim vrátim zajtra pri prvom, resp. neskôr pri druhom a treťom čítaní, pretože týkajú sa vecnej stránky zákona a v tom prvom čítaní k tej všeobecno-politickej rovine a v tom druhom čítaní ku konkrétnym návrhom, pozmeňujúcim podmienkam budem mať záujem zaujať stanovisko. Myslím, že na toto tu sedíme.
Zároveň chcem povedať, že som si mal možnosť vypočuť štyri- niekde až šesťkrát jeden a ten istý obsah diskusného vystúpenia od jedného a toho istého poslanca. Neberiem nikomu to právo, ale osobne si myslím, že ak aj mal záujem na niektoré veci niekto poukázať, nebolo treba štyri- až šesťkrát opakovať jedno a to isté. Ale neberiem vám právo. Je to výsostné postavenie pána poslanca a minister ho musí rešpektovať. V konečnej miere veď som tu dve volebné obdobia sedel a možno niekedy som takto postupoval aj ja.
Druhá čiastka obsahu tej diskusie. No to je otázka, ktorá sa týka obsahu materiálu, na základe ktorého vznikol podnet na skrátené legislatívne konanie aj pre mňa.
Pán poslanec Štefanec, včera ste ma vyzvali aj s pánom Frešom, preto som išiel do rozpravy, aby som sa vám snažil vysvetliť, ako vzniklo rozhodnutie o skrátenom legislatívnom konaní. Mohol by som len zopakovať to isté, čo som povedal aj včera. Mrzí ma, že znova ste zopakovali to isté a obvinili ma z toho, že podvádzam a klamem. Nie nepodvádzam, neklamem. Nemal som záujem o skrátené legislatívne konanie, rešpektoval som závery vlády, pretože som pochopil, že nastal na to objektívny dôvod, aby toto skrátené legislatívne konanie prebehlo. My sa môžeme sporiť, ak je pre niekoho 40 miliónov málo alebo veľa. Ja si myslím, pri tej sekere, ktorá tu momentálne za pol roka je, a to je vo výške 500 miliónov eur, je tých 40 miliónov veľmi dôležitých.
Čo sa týka tej problematiky vôbec k tej správe. Áno, bude predmetom rokovania septembrovej schôdze Národnej rady aj so záverom opatrení. A celkom iste bude možnosť sa k nej objektívne vyjadriť možno širšie, ale to, čo chcem zvýrazniť a povedať, a povedal som to aj včera, je, že hlavný dôvod tých nedobrých makroekonomických výsledkov za prvý polrok je hlavne výber daní alebo, opačne, slabý výber daní. A tu, vážení priatelia z opozície, som trošku prekvapený a očakával by som od vás viac skromnosti a sebareflexie, lebo to je výsledok vašej práce. To je výsledok hlavne nominanta SDKÚ, ktorý sedel na ministerstve financií a nesie za to zodpovednosť, priamu zodpovednosť, trestnoprávnu zodpovednosť, lebo dnes minister financií už podal trestné oznámenie. Ja osobne som to povedal aj včera a zopakujem to aj dnes. Doteraz nie som osobne s tým stotožnený, či to bol objektívny zámer alebo či to bola len náhoda, že tá daňová správa dopadla do takých pozícií, že sú možné úniky. A podľa všetkého ten deficit, tých 250 miliónov, ktorý sa predpokladá, že je únik momentálne na daňovej správe, áno, môže byť aj istý zámer niekoho. Ale to musia zhodnotiť tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Mrzí ma, že ten, ktorý to zapríčinil, tu nesedel dnes ani včera. Predpokladám, a o to by som chcel poprosiť, aby tu sedel aspoň v septembri, že by k tomu zaujal stanovisko a niečo povedal, pretože aj povinnosťou poslancov je sedieť pri takýchto veciach a zvlášť, keď sa ich to bezprostredne dotýka.
No a tu by som sa chcel pozastaviť, pán Mihál, trošku pri vás, pri tej vašej poznámke, že možno by tá strana SMER – sociálna demokracia mala mať ambíciu, aby UNITAS bežal čím skôr. Isteže by som ju mal mať. A ja by som to osobne privítal. Viem, čo by znamenal UNITAS napríklad pre fungovanie Sociálnej poisťovne. Ale to tiež vy veľmi dobre viete, lebo ste na tom rezorte pôsobili a v konečnej miere aj pripravovali k tomu termínu a času, aby UNITAS aj na Sociálnej poisťovni by mohol začať fungovať, lebo minimálne by inak vypadol celý výber a realizovali by sme len výdaj dôchodkov. A to je niečo úplne iné aj z hľadiska úspor, číselných vecí, nehovoriac, ako by nám to veľmi mohlo pomôcť aj z hľadiska mnohých štatistík, analýz, napríklad aj pri takej príprave novely zákona, ako sú štátne sociálne dávky a ďalšie veci, kde by ďaleko inak testovali mnohé veci, keby jednoducho UNITAS fungoval. Áno, beriem to tak, že ste skôr vyjadril úprimný zámer, aby čím skôr fungoval, lebo objektívne tomuto štátu pomôže, ale ja znova kladiem otázku: Prečo k tomu prišlo? Celkom iste my nemáme záujem to odkladať do termínu, ktorý by mal byť čo najdlhší. Veď v konečnej miere malo by to pomôcť nielen tejto vláde, ale, opakujem, Slovensku ako takému. To znamená, áno, tá ambícia tu vždy je, ale kladiete otázky na nás týkajúce sa toho termínu od 1. 1. 2016. Kládol by som skôr otázky do vašich radov, opozičných, prečo k tomu prišlo, či to muselo to vzniknúť. Dalo sa tomu predísť? Kto je za to zodpovedný? To znamená, to sú logické otázky, ktoré s tým veľmi úzko súvisia.
No a tá tretia časť diskusie, a za to by som chcel objektívne poďakovať, aj by som možno mohol vymenovať pánov poslancov, ktorí sa držali vecného návrhu zákona o skrátenom konaní, sa týka samotnej podstaty veci. A tá súvisí s tým, do akej miery bol alebo nebol naplnený ten rozmer pre skrátené legislatívne konanie. Povedal som to včera, chcem to povedať aj dnes, hoci tu nevidím pána poslanca Hrušovského. Dňa 6. júla predložil Richter do Národnej rady návrh zákona, ktorý sa týka sociálneho poistenia, 6. júla, to znamená termín pre riadne legislatívne konanie, tak ako to ukladal pred touto schôdzou Národnej rady. To znamená, celkom objektívne bolo, že do prvého čítania bol tento návrh zaradený klasicky v riadnom termíne, tak ako rokovací poriadok ukladá. Ja osobne vnímam návrh na skrátené legislatívne konanie ako návrh na skrátenie lehoty medzi prvým a druhým čítaním. Pokiaľ si pamätám rokovací poriadok, hovorí tu o minimálne 30 dňoch. To znamená teda, ak schválime skrátené konanie, tak odpadne tá podmienka minimálne 30 dní a bude môcť byť zaradené druhé čítanie okamžite. Možno to je môj pohľad. Ale rešpektujem, že pán Hrušovský je ďaleko skúsenejší právnik. Ale pokladal som ako predkladateľ za vhodné aj na to zareagovať.
Čo je však dôležité a čo ešte chcem zvýrazniť, je, že vláda, keď prerokovávala tú správu o makroekonomickom vývoji hospodárstva za ten I. polrok, neprijala opatrenia len k Richterovi a ku skrátenému konaniu. Skoro každý jeden rezort má presne rozpísané opatrenia. Pokiaľ tu ide o Fond národného majetku, obce a mestá, boli rozpísané úlohy za viac ako pol miliardy eur. O tom budeme, samozrejme, hovoriť aj v septembri, ale treba vidieť, že toto nebolo ad hoc nejaké divadielko, aké sa občas v tých vystúpeniach u opozičných poslancov ponúkalo, ale, naopak, to bola reálna potreba riešiť vzniknutý stav.
No a čo sa týka tých vystúpení, ktoré sa týkali ešte raz toho merita zákona, ešte raz všetkým pekne ďakujem.
Nevidím pána Šebeja, ale predsa len ja si ho príliš vážim. A hoci je politicky niekde úplne na druhej strane ako ja, si ho vážim, pretože vždy mal ako názory, ktoré zodpovedali tomu jeho postaveniu niekde na pravici. Len teraz ma trošku prekvapil. Mal som za to, že pán Šebej má naviac, ako robiť asistenta pánovi poslancovi Procházkovi. Ja som tu mal možnosť sedieť v minulom období s pánom poslancom Procházkom a vždy som mal pocit, že keď mal len takúto minimálnu potrebu vystúpiť, nemal problém vystúpiť a argumentovať. To znamená, že keď dneska nevystúpil, nemal na to buď dôvod, alebo tú argumentáciu, ktorú niekto za zaňho prevzal a mal záujem ponúknuť, nezodpovedala ani jeho nejakým predstavám preto, aby vystúpil z pozície fundovaného ústavného právnika, argumentoval tou zložkou, ktorú použil pán Šebej.
Teda na záver ja by som rád skonštatoval, že predmetný návrh zákona spĺňa zákonné požiadavky na skrátené legislatívne konanie vzhľadom na to, že hrozia hospodárske škody. Mesačný posun účinnosti tohto zákona prinesie do Sociálnej poisťovne, opakujem ešte raz, do Sociálnej poisťovne 40 miliónov eur a to nie je zanedbateľné pri súčasnom schodku 500 miliónov eur.
A tu by som chcel zvýrazniť, priatelia, tu nejde o nejaké 2 milióny eur, vypočítané nejaké úroky, tu ide o dodržanie výšky deficitu a, čo je ešte dôležitejšie, o nenavyšovanie dlhu Slovenskej republiky. Veď táto snemovňa, unisono pravica, ľavica, opoziční, koaliční, prijala ústavný zákon, kde sme sa zaviazali ohľadom dlhovej služby, že jednoducho nebudeme navyšovať dlh Slovenskej republiky. Treba vidieť v širších týchto podmienkach aj tých 40 miliónov eur, o ktorých momentálne hovoríme. Toto je dôležité vnímať a pochopiť, lebo asi nikto nemá z nás záujem navyšovať dlh Slovenskej republiky, lebo, áno, tu by som súhlasil s tým, že keby sme to pripustili, to je grécka cesta.
Preto úplne na záver chcem vás veľmi pekne a úprimne poprosiť o podporu predloženého návrhu zákona o skrátení legislatívneho konania. Skončil som, pani podpredsedníčka. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

1.8.2012 15:48 - 15:52 hod.

Ján Richter
Predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie a počúvam diskusiu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.7.2012 18:47 - 18:54 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, priznám sa, že som plánoval vystúpiť až v záverečnom slove, pretože rád by som reagoval k meritu veci. Ona tá diskusia sa odvíja od merita veci. A ja sa pokúsim trošku zareagovať. Čo vlastne preberáme? Preberáme návrh na skrátené legislatívne konanie zákona o sociálnom poistení. To znamená, že meritum diskusie by malo byť o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre to, aby mohlo byť skrátené legislatívne konanie uplatnené. O tom by malo byť meritum veci v tomto prípade.
Tá diskusia ide však k vecnému obsahu zákona o sociálnom poistení, sčasti k všeobecno-politickej rovine, čo sa týka prvého čítania, ale v druhej časti aj v konkrétnych návrhoch, ktoré by sa mali týkať hlavne druhého čítania, pretože hovoria o konkrétnych pozmeňovacích návrhoch. Ja sa k tomuto vyjadrím v čase, keď bude na stole, či už v prvom, respektíve v druhom čítaní, opätovne zákon o sociálnom poistení.
Druhý obsah tej diskusie ide, použijem výraz, o hľadaní vinníka, ktorý by mal spôsobiť ten stav z hľadiska vývoja makroekonomickej situácie za prvý polrok na Slovensku. To znamená k správe, ktorú prerokovávala včera vláda. Opätovne bude predmetom rokovania septembrovej členskej schôdze, pardon, schôdze Národnej rady a bude dostatočný priestor sa tejto problematike venovať.
Ja by som však rád zareagoval tu minimálne v pozícii toho, čo pán poslanec Frešo vo svojom vystúpení naznačil, pretože to pokladám za veľmi zavádzajúce. Pán poslanec, čiastočne to pán poslanec Podmanický naznačil, vy nezabúdajte a majte úctu k tomu, čo ste tu zanechali, a majte aj pocit zodpovednosti k tomu, čo ste tu zanechali, pretože ja doteraz nemám zodpovedanú odpoveď na jednu otázku. Bola to náhoda od pána Mikloša, ktorý sa dnes schoval, hoci pri tomto návrhu zákona tu mal sedieť, to je váš stranícky kolega, alebo bol to zámer pre nejaký účel, aby sa dostala daňová správa tam, kde je? To je veľmi vážna otázka. My nemáme doteraz na ňu relevantnú odpoveď. Čakáme, že by ju aj strana, ktorú ten reprezentant vtedy zastupoval, ale hlavne osoba ako taká mala dať. Predpokladám, že v septembri, keď sa tá správa bude komplexne prerokovávať v tejto snemovni, tú odpoveď dostaneme. Ale ja na tú otázku doteraz odpoveď nemám.
Tretia rovina v tej diskusii sa vedie v rovine možno ústavnoprávnej, do akej miery je tento postup legitímny. Ja ho vidím úplne legitímny. V štandardnom časovom režime som do parlamentu predložil návrh zákona. Dva týždne lehota, lehota predtým. Hovorím, do parlamentu, to znamená, nie je a nikdy nebol dôvod hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní pre prvé čítanie. To, čo obsahuje tento návrh, je skrátené konanie na zákonnú lehotu a čas pri štandardnom konaní legislatívnom, to znamená 30 dní medzi prvým a druhým čítaním. Ja si to takto vysvetľujem a som presvedčený, že v tomto prípade mám pravdu, to znamená, hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní k druhému, resp. tretiemu čítaniu. Ale predpokladám, že dá na to odpoveď predseda parlamentu, prípadne ústavnoprávny výbor, ktorý tu bol požiadaný vzhľadom na procedúry cez pána poslanca Hrušovského.
No a posledná otázka, ku ktorej ste ma viackrát vyzýval. Richter je rovný chlap, pán poslanec Frešo. Richter je rovný chlap. A ešte raz zopakujem to, čo som tvrdil minulý týždeň, som tvrdil ešte aj pred zasadnutím mimoriadnej vlády. Išiel som do Národnej rady s časovým predstihom tak, ako zákon ukladá, a nemal som záujem, áno, a priznám sa, to, čo ste tu viacerí naznačili, možno by som sa cítil komfortnejšie ako minister, keby tu bol klasický postup medzi prvým a druhým čítaním. Ale som súčasťou vlády a nesiem zodpovednosť aj za kolektívne rozhodnutia, ktoré vláda prijíma. Vzhľadom na stav a vývoj a konkrétne čísla, ktoré boli na mimoriadnu vládu ponúknuté, nielen k tomuto návrhu zákona prebehla rozprava aj s odporúčaním predložiť návrh na skrátené konanie, ale bolo tam prijatých ďaleko viacej opatrení, ktoré sa týkali jednotlivých rezortov, ktoré sa týkali Fondu národného majetku, odporúčanie pre Združenie miest a obcí Slovenska. To znamená, komplex úloh, ktorý smeroval k tomu, aby sa ten nepriaznivý vývoj, ktorý sa tu javí za prvý polrok tohto roku, eliminoval. Pán premiér sa jasne vyjadril, aký je záujem a dokonca záväzok, on to povedal veľmi konkrétne k tomu, čo sme sa zaviazali z hľadiska percent, to znamená 4,6 percenta deficitu pre tento rok, aj napriek tomuto nepriaznivému vývoju máme záujem dodržať.
No ak sa ideme baviť o tom, či je 40 mil. eur, to je otázka, ktorá súvisí s posunutím účinnosti toho zákona od 1. októbra k 1. septembru, k čomu smeruje to skrátené konanie, málo alebo veľa, pre mňa osobne je to veľmi veľa. Nehovoriac o tom, že týmto nastavujeme aj nejaký nový systém. Ale to už je vecná otázka, ktorá sa týka zákona o sociálnom poistení, a budem sa k nemu venovať, keď bude na stole.
Každopádne, pán premiér tu dnes opozícii povedal veľmi veľké veci, ktoré sa týkajú záujmu o stabilizáciu. Pán predseda Frešo, áno, aj ja som pripravený a budem všetko robiť pre to, aby sme ešte do konca tohto roku mali ambíciu prijať ústavný zákon, ktorý by stabilizoval veci, na ktorých budeme mať dohodu, na ktorých bude snaha prijať isté závery a dostať ich do podoby ústavného zákona preto, aby nebolo možné kedykoľvek prostým, bežným zákonom otvárať povedzme druhý pilier. I keď si myslím, že tam môžu byť aj iné veci, ktoré sa týkajú aj prvého piliera. Na túto diskusiu s tou ambíciou dospieť k dohode jednoducho som pripravený, ale o tom možno viac v časti, keď budeme hovoriť o vecnom obsahu a návrhu noviel, ktoré sa týkajú zákona o sociálnom poistení.
Pokladal som za potrebné zaujať stanovisko k doterajšiemu priebehu diskusie a pokladal som=== dať aj odpoveď vzhľadom na tú výzvu, ktorá tu po dvakrát bola smerom ku mne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

31.7.2012 9:01 - 9:08 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vláda Slovenskej republiky v súhlase so svojím programovým vyhlásením na roky 2012 až 2016 realizuje jednu zo svojich dôležitých úloh, a to je zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému.
Navrhnuté stabilizačné opatrenia nie sú len úzkou straníckou iniciatívou, ale sú prienikom názorov veľkej časti subjektov sociálnych partnerov, ktorí sú združení v Rade solidarity a rozvoja. Našli podporu aj v širších odborných kruhoch.
Navrhované zmeny sa týkajú úprav v prvom aj v druhom dôchodkovom pilieri. Nie je možné oddeľovať opatrenia zabezpečujúce dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému bez zmien v oboch pilieroch.
V prvom pilieri riešime vytvorenie mechanizmu postupnej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od dynamiky vývoja priemernej strednej doby dĺžky života spoločne pre mužov aj ženy v aktuálnom dôchodkovom veku, a to od prvého januára 2017. Valorizácia, to znamená úprava spôsobu zvyšovania dôchodkových dávok v prechodnom období rokov 2013 až 2017 pevnou sumou a s účinnosťou od 1. januára 2018 percentom medziročného rastu nákladov v domácnosti dôchodcov.
Súčasťou zmien v prvom priebežne financovanom dôchodkovom pilieri je aj prehĺbenie miery solidarity, a to na 1,25-násobok priemerného osobného mzdového bodu, čo predstavuje čiastku cirka tisíc eur.
Bez zmien prvého priebežného piliera sa nedá zabezpečiť dlhodobá udržateľnosť. Ďalší dôvod je aj demografický vývoj populácie Slovenska. Súčasťou opatrení, ktorými sa navrhuje novelizovať zákon o sociálnom poistení, je aj zmena vymeriavacieho základu a zvýšenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatnej zárobkovej činnej osoby na platenie sociálneho poistného. Cieľom týchto zmien je zámer dosiahnuť stav, aby živnostníci neboli na dôchodku odkázaní na sociálne dávky. Oceňujem, že sme po viacerých rokovaniach našli zhodu s relevantnými zástupcami živnostníkov, a to so živnostenskou komorou aj so živnostenským zväzom.
Začlenenie dohodárov do okruhu sociálne poistených osôb s osobitnou úpravou pre študentov, poberateľov starobného a invalidného dôchodku má za cieľ štandardizovať a zrovnoprávniť podmienky v pracovnoprávnom procese.
V návrhu zákona zjednocujeme aj oblasť maximálnych vymeriavacích základov pre platenie poistného na sociálne poistenie na úroveň päťnásobku priemernej mesačnej mzdy.
Druhý dôchodkový pilier, ktorý bol zavedený ako kapitalizačný a príspevkovo definovaný s účinnosťou od 1. januára 2005, sa za dobu účinnosti nevyvíja výkonnostne priaznivo. Bol zle nastavený, má nevhodnú skladbu sporiteľov a čistý pokles hodnoty majetku je k tomuto obdobiu mínus 168 mil. eur. Jeho výkonnosť v porovnaní s dôchodkami v prvom pilieri za obdobie rokov 2005 až 2015 sa dá predpokladať nižšia o 18 až 20 percent. Preto sa menia príslušné ustanovenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení upravujúce sadzby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a zavádzajú sa ďalšie zmeny, medzi ktoré patrí zavedenie zásadnej úplnej dobrovoľnosti pre vstup do druhého piliera, zreálnenie výšky niektorých odplát a liberalizácia právneho prostredia pre štruktúru dôchodkových fondov pri zachovávaní možnosti rozloženia dôchodkových úspor medzi dva dôchodkové fondy, a to je garantovaný a negarantovaný.
Navrhuje sa zníženie odvodu z 9 % na 4 % s možnosťou dobrovoľného pripoistenia o 2 %, ktoré budú daňovo zvýhodnené.
Zároveň sa navrhuje otvorenie druhého piliera v trojmesačnom období do konca tohto kalendárneho roka.
Chcem zvýrazniť, že výpočet dôchodku je súčtom percent prvého a druhého piliera. To znamená, že zmena pomeru odvodov v prospech prvého piliera nemá vplyv na budúci dôchodok.
Základné východiská pre novelu zákona o sociálnom poistení majú za cieľ po prvé, garantovať každému občanovi istotu dôstojného dôchodku. Európska únia nás zaväzuje, aby sme udržali dôchodky minimálne na úrovni 40 % priemerného zárobku v Slovenskej republike. Po druhé, systém musí byť udržateľný v dlhodobom horizonte. Istota dôstojného dôchodku musí byť garantovaná dlhodobo.
Dôchodkový systém v dnešnej podobe prispieva k prehlbovaniu deficitu verejných financií a zvyšovaniu dlhu Slovenskej republiky. Ak ten systém nezmeníme, vyplácanie dôchodkov môže byť ohrozené. Preto sa uchádzam o podporu predloženého návrhu zákona o sociálnom poistení.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.7.2012 14:55 - 15:00 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa. Vaša otázka má dve roviny. Prvá rovina v zmysle zabráneniu neodvádzania odvodov je zameraná na kontrolnú činnosť, ktorá je podľa príslušných osobitných predpisov vlastná najmä pre sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Tu bude nevyhnutné aktivizovať kontrolnú činnosť, aby sa aktívnejšie monitoroval stav plnenia odvodov a sankcionovanie za zistenie porušenia platných predpisov. Druhá rovina sa týka nelegálnej čiernej práce, vymedzenej v právnom poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 82/2005 Z. z. o legálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje okrem iného aj kontrolné orgány, aj sankcie, pokuty za porušovanie zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Zodvodnenie dohôd je súčasťou zámeru rezortu práce a sociálnych vecí na čistotu pracovno-právnych vzťahov v pracovnom procese.
Áno, pani poslankyňa, skúsenosti z praxe nasvedčujú tomu, že dohody boli často predmetom obchádzania klasického pracovno-právneho vzťahu. Zamestnávateľ uzavrie so zamestnancom zmluvu na minimálnu mzdu a rozdiel v mzde rieši dohodou, kde odvádza menšie odvody. Svedčí o tom nárast počtu dohôd a hlavne ich súbeh, pretože v poslednej dobe narastal počet dohôd najmä v súbehu, čo nasvedčuje tomu, čo som povedal predtým, že je aktuálne. Pripomínam, že v roku 2011 bolo na dohody vyplatených spolu takmer 800 miliónov eur. K prevencii a potláčaniu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania prispieva aj poradenstvo poskytované orgánmi inšpekcie práce. Poradenstvo je poskytované zdarma zamestnávateľom a zamestnancom s cieľom zvýšiť ich právne povedomie. Aj napriek kontrole, pokutám, sankciám sa stále vyskytuje nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie. Potvrdzuje to aj stručná štatistika niektorých ukazovateľov z kontrol nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania za obdobie od roku 2009. Za toto obdobie, obdobie rokov 2009 - 2011 síce klesol počet zistených osôb, ktoré sú nelegálne zamestnávané, ale stúpla suma uložených pokút za porušovanie nelegálnej práce z pôvodných 328-tisíc na dnešných 778-tisíc eur. Tento trend zvyšovania počtu kontrol nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v činnosti orgánov inšpekcie práce, poklesu zisteného nelegálneho zamestnávania a zvyšovania pokút za nelegálne zamestnávanie pokračuje aj priebehu prvého polroku tohto roku. Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie sú jednoznačne škodlivým fenoménom s negatívnymi celospoločenskými vplyvmi.
Aktivita nového vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je v záujme realizácie záväzku, ktorý je obsiahnutý v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 - 2016, podľa ktorého vláda považuje za nevyhnutné pokračovať v eliminácii nelegálneho zamestnávania a to tak, že v rámci výkonu vládnej moci upraví celý systém na vyhľadávanie a prísne trestanie nelegálneho zamestnávania, a to najmä účinnejšou spoluprácou zamestnávateľských a odborárskych organizácií s Národným inšpektorátom práce, ale aj s orgánmi miestnej samosprávy a s Políciou Slovenskej republiky. Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 26.7.2012 14:55 - 15:00 hod.

Ján Richter
Ďakujem pekne, nemám k tomu čo povedať.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 26.7.2012 14:48 - 14:54 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa, podľa Zákonníka práce, podľa Zákonníka práce pracovný pomer môže skončiť rôznymi spôsobmi či už dohodou, výpoveďou, okamžitou, prípadne v rámci skúšobnej doby. V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa sa dôvody skončenia musia uvádzať. Ide o výpovedné dôvody uvedené v Zákonníku práce. Tieto sa potom môžu spoľahlivo aj následne identifikovať. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnanca, tento môže skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu. V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou musia byť v dohode uvedené dôvody, ak to zamestnanec požaduje alebo ak pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Dôvody sa neuvádzajú pri skončení v skúšobnej dobe, naopak, taxatívne dôvody sú v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru. V prípade, ak ide o otázku psychického nátlaku zamestnanca, má v zmysle § 13 Zákonníka práce právo obrátiť sa na súd. Rovnako má právo obrátiť sa na inšpekciu práce. Riešenie pracovnoprávnych vzťahov vrátane riešenie problematiky psychického nátlaku, ako dôvodu skončenia pracovného pomeru, sú v kompetencii inšpektorátov práce, nie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pri zaraďovaní občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sledujú dôvody skončenia pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce, a to najmä z dôvodu, že podľa platného právneho stavu, uchádzač o zamestnanie, ktorý sa stal nezamestnaným z dôvodu:
1.) skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov,
2.) ohrozenia chorobou z povolania,
3.) dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície na pracovisku alebo dosiahnutím veku, pre ktorý nemôže vykonávať pôvodné zamestnanie, a považuje sa za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
V prípade, ak sa v doklade o skončení zamestnania neuvedie konkrétny dôvod skončenia pracovného pomeru, než sa uvádza v Zákonníku práce, alebo v ňom neuvedie žiadny dôvod skončenia pracovného pomeru, nie je možné sledovať dôvody skončenia pracovného pomeru z dôvodu možného psychického nátlaku. Prešetrovanie sťažností v prípade psychického nátlaku upravuje Zákonník práce v § 13 ods. 1, kde sa upravuje povinnosť zamestnávateľa zaobchádzať v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov zákonom 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý pomenováva antidiskriminačný zákon v znení neskorších predpisov. Zároveň v § 13 ods. 3 Zákonníka práce platí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Ochrana zamestnanca, ktorý sa cíti byť poškodený porušením zákazu diskriminácie alebo konaním v rozpore s dobrými mravmi, je predmetom § 13 ods. 4 Zákonníka práce. Okrem toho, ochrana zamestnancov pri práci presadzuje aj prostredníctvom štátnych orgánov inšpekcie práce. Nakoľko inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce v rozsahu stanovenom v § 2 ods. 1 zákona 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kontroluje aj dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania a konania v súlade s dobrými mravmi. Na porušenie povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi v sume až 100-tisíc eur.
Z uvedeného vyplýva, že prvým spôsobom domáhania sa nápravy zo strany zamestnanca je právo zamestnanca podať sťažnosť zamestnávateľovi, na ktorý je zamestnávateľ povinný odpovedať bez zbytočného odkladu, vykonať nápravu, upustiť od takéhoto konania a odstrániť jeho následky. Okrem tohto podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanci, ktorí sú poškodení porušovaním povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.
Druhým spôsobom nápravy je uplatnenie práva zamestnanca, tak jak som spomenul predtým, súdnou ochranou, ktorá je ustanovená v Zákonníku práce aj v antidiskriminačnom zákone.
Na záver by som chcel povedať k tomu občianskemu združeniu, že som sa mal možnosť oboznámiť s predmetom a aktivitami, ktoré to občianske združenie vykonáva s tým, že má záujem riešiť nielen fyzické týranie, ale aj psychické týranie na pracovisku. Priznám sa, že ma viaceré aktivity tohto združenia zaujali a vzhľadom na to, že pripravujeme aj novelu zákona o inšpekcii bezpečnosti práce, vám tlmočím pripravenosť spolupracovať pri príprave tohto zákona.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 28.6.2012 15:04 - 15:05 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, v mnohých prípadoch s vami súhlasím. Ja pokiaľ hovorím a tvrdím, že je potrebné zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému ako takého, jednoznačne sa táto problematika týka aj tejto špeciálnej kategórie dôchodcov. To znamená, policajtov a vojakov. Ja by som osobne privítal, keby sa spravila unifikácia, ale reálne predpokladám, že to nie je možné. Aj samotné hospodárenie na osobnom účte, to znamená, je to niekde úplne inde. Ale zas treba povedať, že boli aj zverejnené informácie v kontexte balíka konsolidačných opatrení, že aj touto problematikou sa bude vláda zaoberať. Ja reálne predpokladám, že príde k istým úpravám, ktoré súvisia aj s výsluhovými dôchodkami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.6.2012 14:56 - 14:56 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, výsluhové dôchodky sú dávkami výsluhového zabezpečenia upravené osobitným zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Legislatíva osobitného významu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov nepatrí do kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí rodiny Slovenskej republiky, za činnosť ktorého ja zodpovedám. Napriek opakovaným snahám Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z minulosti o vytvorenie jednotného univerzálneho systému, v ktorom by ozbrojené zložky podliehali všeobecnému systému sociálneho poistenia s tým, že osobitosť výkonu služby by bola riešená formou nadstavby, tieto snahy a zámery neprešli.
K otázke financovania výsluhových dôchodkov by sa mali preto vyjadriť siloví ministri. To znamená, že deficit nemôžem ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému Slovenskej republiky je riešená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky reformou I. a II. a v budúcom roku aj III. piliera. Otázka vo veci hospodárenia vo výsluhových dôchodkoch policajtov a vojakov je skôr otázkou pre podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky. Avšak ak sa nepríjmu primerané úpravy v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov, je možné očakávať aj taký vývoj, ako ste vy pomenovala. Vami uvádzaný deficit 440 mil. vychádza pravdepodobne z predpokladu, že nenastanú žiadne zásadné zmeny v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov.
Mám informáciu, že ministerstvo vnútra a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky analyzuje súčasný stav systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov a pripravuje opatrenia na zabrzdenie nepriaznivého vývoja nárastu počtu poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia. Ich cieľom by malo byť zníženie deficitu osobitného účtu na prijateľnú úroveň.
Skončil som, pani podpredsedníčka.
Skryt prepis