Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Panie poslankyne, páni poslanci, keď tak pozerám na hodiny, zhodou okolností vidím, že sa opakuje včerajší deň, pretože práve v takomto čase som myslím, vystupoval. A ja sa vopred ospravedlňujem, a to aj napriek tomu, že dnes bežala celý deň rozprava. Sú isté veci, ktoré musím zopakovať, ktoré som povedal aj včera, pretože tá rozprava nepriniesla, aspoň pre mňa, toľko nových vecí, ktoré sa týkali merita vecí, to znamená skráteného legislatívneho konania, aby som ten okruh za predkladateľa pri tom záverečnom slove nejako rapídne rozšíril. No, dva dni rozpravy, tvrdých emócií, možnože až prehnaných emócií, ktoré nebolo v súvislosti s týmto potrebné asi premietať, ja osobne vidím tak, že ako pri tom zákone, ktorým pôjde o veci, tak aj pri tomto návrhu na skrátené konanie by nemali byť víťazi a porazení, ale mala by byť zodpovednosť.
Ja sa pokúsim premietnuť niektoré veci, v čom vidím tú otázku tej zodpovednosti.
No, účelom prerokovávania tohto návrhu mala byť v prvom rade základná odpoveď na otázku, či sú splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie. Tá rozprava bola veľmi široká. Pokúsim sa k tým trom veciam tak, ako som ich včera rozanalyzoval, povedať pár slov.
Chápem, áno, chápem vzhľadom na to, že má ten návrh na skrátené konanie prirodzený súzvuk s vecným zákonom, že sa niektoré veci v tej diskusii v tej rozprave rozoberali, ale s vaším súhlasom sa k nim vrátim zajtra pri prvom, resp. neskôr pri druhom a treťom čítaní, pretože týkajú sa vecnej stránky zákona a v tom prvom čítaní k tej všeobecno-politickej rovine a v tom druhom čítaní ku konkrétnym návrhom, pozmeňujúcim podmienkam budem mať záujem zaujať stanovisko. Myslím, že na toto tu sedíme.
Zároveň chcem povedať, že som si mal možnosť vypočuť štyri- niekde až šesťkrát jeden a ten istý obsah diskusného vystúpenia od jedného a toho istého poslanca. Neberiem nikomu to právo, ale osobne si myslím, že ak aj mal záujem na niektoré veci niekto poukázať, nebolo treba štyri- až šesťkrát opakovať jedno a to isté. Ale neberiem vám právo. Je to výsostné postavenie pána poslanca a minister ho musí rešpektovať. V konečnej miere veď som tu dve volebné obdobia sedel a možno niekedy som takto postupoval aj ja.
Druhá čiastka obsahu tej diskusie. No to je otázka, ktorá sa týka obsahu materiálu, na základe ktorého vznikol podnet na skrátené legislatívne konanie aj pre mňa.
Pán poslanec Štefanec, včera ste ma vyzvali aj s pánom Frešom, preto som išiel do rozpravy, aby som sa vám snažil vysvetliť, ako vzniklo rozhodnutie o skrátenom legislatívnom konaní. Mohol by som len zopakovať to isté, čo som povedal aj včera. Mrzí ma, že znova ste zopakovali to isté a obvinili ma z toho, že podvádzam a klamem. Nie nepodvádzam, neklamem. Nemal som záujem o skrátené legislatívne konanie, rešpektoval som závery vlády, pretože som pochopil, že nastal na to objektívny dôvod, aby toto skrátené legislatívne konanie prebehlo. My sa môžeme sporiť, ak je pre niekoho 40 miliónov málo alebo veľa. Ja si myslím, pri tej sekere, ktorá tu momentálne za pol roka je, a to je vo výške 500 miliónov eur, je tých 40 miliónov veľmi dôležitých.
Čo sa týka tej problematiky vôbec k tej správe. Áno, bude predmetom rokovania septembrovej schôdze Národnej rady aj so záverom opatrení. A celkom iste bude možnosť sa k nej objektívne vyjadriť možno širšie, ale to, čo chcem zvýrazniť a povedať, a povedal som to aj včera, je, že hlavný dôvod tých nedobrých makroekonomických výsledkov za prvý polrok je hlavne výber daní alebo, opačne, slabý výber daní. A tu, vážení priatelia z opozície, som trošku prekvapený a očakával by som od vás viac skromnosti a sebareflexie, lebo to je výsledok vašej práce. To je výsledok hlavne nominanta SDKÚ, ktorý sedel na ministerstve financií a nesie za to zodpovednosť, priamu zodpovednosť, trestnoprávnu zodpovednosť, lebo dnes minister financií už podal trestné oznámenie. Ja osobne som to povedal aj včera a zopakujem to aj dnes. Doteraz nie som osobne s tým stotožnený, či to bol objektívny zámer alebo či to bola len náhoda, že tá daňová správa dopadla do takých pozícií, že sú možné úniky. A podľa všetkého ten deficit, tých 250 miliónov, ktorý sa predpokladá, že je únik momentálne na daňovej správe, áno, môže byť aj istý zámer niekoho. Ale to musia zhodnotiť tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Mrzí ma, že ten, ktorý to zapríčinil, tu nesedel dnes ani včera. Predpokladám, a o to by som chcel poprosiť, aby tu sedel aspoň v septembri, že by k tomu zaujal stanovisko a niečo povedal, pretože aj povinnosťou poslancov je sedieť pri takýchto veciach a zvlášť, keď sa ich to bezprostredne dotýka.
No a tu by som sa chcel pozastaviť, pán Mihál, trošku pri vás, pri tej vašej poznámke, že možno by tá strana SMER – sociálna demokracia mala mať ambíciu, aby UNITAS bežal čím skôr. Isteže by som ju mal mať. A ja by som to osobne privítal. Viem, čo by znamenal UNITAS napríklad pre fungovanie Sociálnej poisťovne. Ale to tiež vy veľmi dobre viete, lebo ste na tom rezorte pôsobili a v konečnej miere aj pripravovali k tomu termínu a času, aby UNITAS aj na Sociálnej poisťovni by mohol začať fungovať, lebo minimálne by inak vypadol celý výber a realizovali by sme len výdaj dôchodkov. A to je niečo úplne iné aj z hľadiska úspor, číselných vecí, nehovoriac, ako by nám to veľmi mohlo pomôcť aj z hľadiska mnohých štatistík, analýz, napríklad aj pri takej príprave novely zákona, ako sú štátne sociálne dávky a ďalšie veci, kde by ďaleko inak testovali mnohé veci, keby jednoducho UNITAS fungoval. Áno, beriem to tak, že ste skôr vyjadril úprimný zámer, aby čím skôr fungoval, lebo objektívne tomuto štátu pomôže, ale ja znova kladiem otázku: Prečo k tomu prišlo? Celkom iste my nemáme záujem to odkladať do termínu, ktorý by mal byť čo najdlhší. Veď v konečnej miere malo by to pomôcť nielen tejto vláde, ale, opakujem, Slovensku ako takému. To znamená, áno, tá ambícia tu vždy je, ale kladiete otázky na nás týkajúce sa toho termínu od 1. 1. 2016. Kládol by som skôr otázky do vašich radov, opozičných, prečo k tomu prišlo, či to muselo to vzniknúť. Dalo sa tomu predísť? Kto je za to zodpovedný? To znamená, to sú logické otázky, ktoré s tým veľmi úzko súvisia.
No a tá tretia časť diskusie, a za to by som chcel objektívne poďakovať, aj by som možno mohol vymenovať pánov poslancov, ktorí sa držali vecného návrhu zákona o skrátenom konaní, sa týka samotnej podstaty veci. A tá súvisí s tým, do akej miery bol alebo nebol naplnený ten rozmer pre skrátené legislatívne konanie. Povedal som to včera, chcem to povedať aj dnes, hoci tu nevidím pána poslanca Hrušovského. Dňa 6. júla predložil Richter do Národnej rady návrh zákona, ktorý sa týka sociálneho poistenia, 6. júla, to znamená termín pre riadne legislatívne konanie, tak ako to ukladal pred touto schôdzou Národnej rady. To znamená, celkom objektívne bolo, že do prvého čítania bol tento návrh zaradený klasicky v riadnom termíne, tak ako rokovací poriadok ukladá. Ja osobne vnímam návrh na skrátené legislatívne konanie ako návrh na skrátenie lehoty medzi prvým a druhým čítaním. Pokiaľ si pamätám rokovací poriadok, hovorí tu o minimálne 30 dňoch. To znamená teda, ak schválime skrátené konanie, tak odpadne tá podmienka minimálne 30 dní a bude môcť byť zaradené druhé čítanie okamžite. Možno to je môj pohľad. Ale rešpektujem, že pán Hrušovský je ďaleko skúsenejší právnik. Ale pokladal som ako predkladateľ za vhodné aj na to zareagovať.
Čo je však dôležité a čo ešte chcem zvýrazniť, je, že vláda, keď prerokovávala tú správu o makroekonomickom vývoji hospodárstva za ten I. polrok, neprijala opatrenia len k Richterovi a ku skrátenému konaniu. Skoro každý jeden rezort má presne rozpísané opatrenia. Pokiaľ tu ide o Fond národného majetku, obce a mestá, boli rozpísané úlohy za viac ako pol miliardy eur. O tom budeme, samozrejme, hovoriť aj v septembri, ale treba vidieť, že toto nebolo ad hoc nejaké divadielko, aké sa občas v tých vystúpeniach u opozičných poslancov ponúkalo, ale, naopak, to bola reálna potreba riešiť vzniknutý stav.
No a čo sa týka tých vystúpení, ktoré sa týkali ešte raz toho merita zákona, ešte raz všetkým pekne ďakujem.
Nevidím pána Šebeja, ale predsa len ja si ho príliš vážim. A hoci je politicky niekde úplne na druhej strane ako ja, si ho vážim, pretože vždy mal ako názory, ktoré zodpovedali tomu jeho postaveniu niekde na pravici. Len teraz ma trošku prekvapil. Mal som za to, že pán Šebej má naviac, ako robiť asistenta pánovi poslancovi Procházkovi. Ja som tu mal možnosť sedieť v minulom období s pánom poslancom Procházkom a vždy som mal pocit, že keď mal len takúto minimálnu potrebu vystúpiť, nemal problém vystúpiť a argumentovať. To znamená, že keď dneska nevystúpil, nemal na to buď dôvod, alebo tú argumentáciu, ktorú niekto za zaňho prevzal a mal záujem ponúknuť, nezodpovedala ani jeho nejakým predstavám preto, aby vystúpil z pozície fundovaného ústavného právnika, argumentoval tou zložkou, ktorú použil pán Šebej.
Teda na záver ja by som rád skonštatoval, že predmetný návrh zákona spĺňa zákonné požiadavky na skrátené legislatívne konanie vzhľadom na to, že hrozia hospodárske škody. Mesačný posun účinnosti tohto zákona prinesie do Sociálnej poisťovne, opakujem ešte raz, do Sociálnej poisťovne 40 miliónov eur a to nie je zanedbateľné pri súčasnom schodku 500 miliónov eur.
A tu by som chcel zvýrazniť, priatelia, tu nejde o nejaké 2 milióny eur, vypočítané nejaké úroky, tu ide o dodržanie výšky deficitu a, čo je ešte dôležitejšie, o nenavyšovanie dlhu Slovenskej republiky. Veď táto snemovňa, unisono pravica, ľavica, opoziční, koaliční, prijala ústavný zákon, kde sme sa zaviazali ohľadom dlhovej služby, že jednoducho nebudeme navyšovať dlh Slovenskej republiky. Treba vidieť v širších týchto podmienkach aj tých 40 miliónov eur, o ktorých momentálne hovoríme. Toto je dôležité vnímať a pochopiť, lebo asi nikto nemá z nás záujem navyšovať dlh Slovenskej republiky, lebo, áno, tu by som súhlasil s tým, že keby sme to pripustili, to je grécka cesta.
Preto úplne na záver chcem vás veľmi pekne a úprimne poprosiť o podporu predloženého návrhu zákona o skrátení legislatívneho konania. Skončil som, pani podpredsedníčka. (Potlesk.)
