Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odzneli viaceré vystúpenia či v tejto rozprave, či v tých predchádzajúcich dňoch, mám ten dojem, že som si už mal možnosť vypočuť vystúpenia jednotlivých predstaviteľov poslaneckých klubov, preto mi dovoľte, aby som zareagoval, samozrejme, v rámci prvého čítania, pretože vnímam v prvom čítaní rozpravu skôr ako všeobecno politickú. Chcem poďakovať...
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odzneli viaceré vystúpenia či v tejto rozprave, či v tých predchádzajúcich dňoch, mám ten dojem, že som si už mal možnosť vypočuť vystúpenia jednotlivých predstaviteľov poslaneckých klubov, preto mi dovoľte, aby som zareagoval, samozrejme, v rámci prvého čítania, pretože vnímam v prvom čítaní rozpravu skôr ako všeobecno politickú. Chcem poďakovať viacerým diskutujúcim, ktorí šli vecne k problému, a veľmi rád by som zaujal stanovisko aj k viacerým polopravdám, nepravdám, doslova k lžiam, ktoré tu boli použité a budem sa snažiť argumentovať niekde aj veľmi konkrétne. Ale aj napriek tomu mi dovoľte, aby som začal pozitívne, pretože vždy som bol v živote tak vedený skôr hľadať na všetkom to pozitívum a to negatívum snažiť sa riešiť.
Prvé pozitívum aj napriek tej zložitosti aj tomu divadlu aj tým obštrukciám, ktoré tu zaznievajú, ktoré by som chcel zhodnotiť a zhodnotiť ho veľmi pozitívne. Chcem zvýrazniť skutočnosť, že nezazneli kritické výhrady k tomu, že je nevyhnutné riešiť problém, a to je zabezpečenie trvalej udržateľnosti dôchodkového systému.
Myslím, že na tom sa zhodujeme aj s tými, ktorí, ktorí môžu mať kritické výhrady k niektorým obsahovým záležitostiam. To je veľké pozitívum a mňa to ubezpečuje, že aj po tých štyroch mesiacoch tvrdej roboty, tým, čo som prebral rezort, je nevyhnutné tento problém riešiť. Možno skôr postavím otázku, prečo naši predchodcovia aj napriek tomu, že tú ambíciu mali, neboli schopní predložiť návrh na riešenie do tohto parlamentu. Lebo sa neboli schopní dohodnúť vnútropoliticky, z tohto titulu neboli schopní predložiť a presadiť. Nedá mi však zareagovať k jednej inštitúcie, k poradnému orgánu vlády, pretože vo svojom vystúpení, myslím, že to bola poslankyňa Žitňanská, veľmi tvrdo reagovala na Radu solidarity a rozvoja. Ja ak dovolíte, to vnímam ako veľké pozitívum a tento zákon môže mať akékoľvek legislatívne nedostatky, prešiel mnohými bilaterálnymi, ale aj širšími diskusiami, ktoré súvisia s obsahom zákona ako takého. Mimochodom, začnem práve tým poradným orgánom vlády, lebo vystúpenie pani Žitňanskej ma prekvapilo, ale zároveň aj potvrdilo, že jednoducho vy, priatelia z opozície, neviete pochopiť, že sú aj ľudia politici, ústavní činitelia, ktorí vedia zjednocovať.
Robert Fico to dokázal v prvej svojej vláde, keď vytvoril krízovú radu, ktorá mala svoj efekt a účinnosť, a to aj napriek tomu, že po týchto voľbách SMER - sociálna demokracia má dostatok percent, dostatok hlasov tu v parlamente, vytvoril ďalší poradný orgán, pretože vieme zjednocovať a máme záujem sa aj radiť. Preto odmietam akúkoľvek kritiku na tento poradný orgán, a skôr by som sa vrátil niekde do minulosti, pretože tu v tomto parlamente boli ponúknuté aj také rozmery, že list koaličnej rady, to znamená, napr. predsedovi Najvyššiemu súdu odišiel list na základe rozhodnutia koaličnej rady, vám ukladám, odporúčam, no toto nie je o tom. Toto je o poradení sa, to je o hľadaní celkovej celospoločenského konsenzu. A ja to vnímam ako veľmi dôležitý faktor. (Potlesk.) Rada solidarity a rozvoja, milí priatelia, je niečo úplne iné. Je to zastúpenie spoločenských autorít Slovenskej republiky, zástupcov komôr, združení, vedeckých inštitúcií, sú tam predstavitelia cirkví, akademickej obce, odborov, dôchodcov. Ja by som to nazval malým obrazom Slovenska možno nie politickým, ale celkom iste spoločenským.
Preto len z politickej závislosti závisti, že vy ste neboli schopní zjednocovať, nespochybňujte našu ambíciu načúvať a radiť sa. Budeme celkom iste aj v tom ďalšom období v tejto politike pokračovať a čo sa týka práce teda samotného postupu a prístupu pri každej jednej novele z rezortu práce a sociálnych vecí, je ambícia je načúvať hlasu sociálnych partnerov na prvom mieste.
Z doterajšej diskusie som vyrozumel, že v podstate nie je nejaký zásadný problém s novelou prvého piliera. Myslím si, že na obsah ani nejaké veľké reakcie ako neboli, skôr boli výhrady k časovej účinnosti jednotlivých opatrení. No moja odpoveď - vychádzame z reálnych potrieb účinnosti, podrobných štatistických analýz a samozrejmá vec, že aj dohôd so sociálnymi partnermi. Treba povedať, že mnohé opatrenia nie sú s okamžitou účinnosťou, majú prechodné obdobia, vychádzajúc z toho, aby mnohé opatrenia nezačali platiť sekove ale postupnou metódou. Nie je to nič prekvapujúce, vo viacerých prípadoch ste to uplatnili aj vy v predchádzajúcom období. Mimochodom, čo sa týka tej časovej účinnosti, bolo to už povedané, ja len dávam do pozornosti, že aj vy ste predpokladali zmenu odchodu do dôchodku od roku 2016. Zmena valorizácie s tzv. Švajčiara na dôchodcovské ceny bol aj váš zámer, tak potom nechápem kritiku, ktorá tu bola hlavne v predchádzajúcom období, že ideme okrádať, ožobračovať dôchodcov ako takých. Som rád, že vo včerajšom vystúpení pán Mihál to dal na správnu mieru.
V prvom pilieri jednoducho riešime budúcnosť. Účinnosť a postupnosť je rozložená v čase a v obsahu, v mnohých prípadoch riešime vlastne veci, ktoré sa dotknú ďalšej generácie. Áno, zohľadňujeme aj demografický vývoj obyvateľstva, a preto nastavujeme novým spôsobom aj odchod do dôchodku. Na rozdiel od vás, priatelia z opozície, my to riešime, vy ste o tom tiež vedeli, ale neboli ste to schopní riešiť. Ak dovolíte, jedna poznámka k tomu, čo tu často zaznelo, kritika voči mojim kolegom, že v období, keď ste vy tento návrh predkladali do parlamentu, boli proti týmto riešeniam. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Predkladali ste len parciálny problém. Chýbal vám zásadný prístup a reforma aj prvého a druhého piliera, preto je celkom logické, že sa viacerí postavili odmietavo len k riešeniu problémov, ktoré sa týkajú prvého pilieru. Slovensko potrebuje reformovať aj prvý aj druhý pilier. V tom je tá zásadná zmena a ja celkom logicky chápem postup, vtedajšie hodnotenie obsahu návrhu a terajšie zmeny vzhľadom na to, že predkladáme ucelenú novelu. To, čo je podstatné, je skutočnosť, že nie je možné hovoriť o systémovej zmene z dlhodobej udržateľnosti bez zmien v prvom aj v druhom pilieri. A na tom trvám. Svedčí o tom deficit, a ten je 900 miliónov v prvom pilieri a treba povedať, že v takom to istom objeme aj v druhom pilieri. Áno, pán Mihál vypočítal, že sa to môže celá tá problematika, ktorú ponúkame do parlamentu, týkať až 3 miliónov ľudí. Nespochybňujem, ale vážené panie poslankyne, páni poslanci, len zodpovedná vláda môže mať ambície ísť riešiť problémy, možno nie vždy populárne, ktoré sa týkajú toľkých ľudí. To nie je populistická téma, to je, opakujem, naša zodpovednosť. Áno, potvrdzuje to slová, ktoré som aj predtým povedal a ktoré chcem aj teraz zvýrazniť, my nevnímame novelu tohto zákona absolútne politicky, a preto chcem dať prísľub, pripomienky, návrhy, ktoré vzídu a budú mať opodstatnenie vylepšovať tento zákon, budem pripravený prehodnocovať a prípadne aj podporiť. Ak nájde samozrejmá vec, takýto návrh podporu ctenej snemovni. Áno, potvrdzujem aj slová pána premiéra, sme pripravení po prijatí tejto novely spolupracovať aj na ústavnom zákone. Záleží nám na stabilite, ale na dlhodobej stabilite, a preto po prijatí tohto zákona chcem vyzvať všetky politické strany a požiadať ich, či sa chcejú na príprave ústavného zákonu podieľať.
Čo je však dôležité a čo by som chcel z tejto tribúny vyvrátiť, sú mnohé tvrdenia, ako som ich nazval, polopravdy a nepravdy, ktoré tu zazneli. Tvrdenie, že ľudia sa idú obrať o peniaze, že im berieme nasporených 5 miliárd z druhého piliera, pán Kaník, pán Štefanec, sú tvrdo zavádzajúce. Milí priatelia, veď vy sami tomu neveríte. My nejdeme riešiť nejakú retroaktivitu, my nejdeme brať peniaze, tie tam jednoducho ostávajú. Nikto sa nebude nasporených prostriedkov dotýkať. Toto chcem absolútne odmietnuť a treba povedať, že tu je veľmi zavádzaná aj verejnosť a práve preto dávam na to taký apel. To znamená, neberieme nasporené investície sporiteľom a neriešime v rámci tohto zákona retroaktivitu. Jednoznačne tvrdíme, že výpočet dôchodku je súčtom percent prvého aj druhého piliera, to znamená, že zmena pomerov nemá vplyv na celkový výpočet dôchodku, i keď, a to pripúšťam, že sú tu vplyvy z pohľadu miery solidarity, môžeme sa baviť o použití prostriedkov z rezervného fondu a ďalších vplyvov v prospech prvého piliera, ale čo by som rád chcel zvýrazniť, my neriešime a nechceme stavať otázku pri novele tohto zákona, akýsi súboj medzi prvým a druhým pilierom. Naopak, tvrdo odmietam akékoľvek úvahy o nejakých pyramídových hrách. Ja si osobne myslím, že si nezaslúžia ľudia, ktorí sú teraz na dôchodku a predtým 40 rokov tvrdo pracovali a odvádzali prostriedky, aby dnes boli pomenovaní za hráčov pyramídovej hry. (Potlesk.)
Druhý dôchodkový pilier, treba povedať a zopakovať, čo tu vo viacerých vystúpeniach bolo pomenované, bol zavedený ako kapitalizačný a príspevkovo definovaný s účinnosťou od 1. januára 2005 a za dobu účinnosti sa nevyvíja výkonnostne priaznivo. Bol zle nastavený, má nevhodnú skladbu sporiteľov a čistý pokles hodnoty majetku sa dá vyčísliť možno až vo výške 268 mil. eur. Jeho výnosnosť v porovnaní s dôchodkami v prvom pilieri za obdobie 2005 - 15 sa dá predpokladať nižšia o 18 až 20 %. Často tu zaznievali argumenty, že tá zlá výkonnosť bola spôsobená tzv. Madejovou novelou. Milí priatelia, mám tu konkrétne čísla, tzv. Madejova novela nadobudla účinnosť v lete v roku 2009. Aké sú čísla z hľadiska výnosnosti jednotlivých rokov? Najhoršie výsledky a treba povedať, že najhoršie investované prostriedky boli v roku 2008 - mínus 6,36 %, za sedem rokov je ročný geometrický priemer nasledovný. Valorizácia, to znamená zhodnotenie tzv. švajčiarskou metódou, to znamená 50 % vývoj miezd, 50 % vývoj cien, predstavuje ročný geometrický priemer 5,29 %. Druhý pilier v geometrickom ročnom priemere za tých 7 rokov fungovania predstavuje výnosnosť 1,22 %, hlavne tým, že v roku 2008 bol totálne zle zhodnotený. Len pripomínam, inflácia z hľadiska tých siedmich rokov ročného geometrického priemeru je vo výške 3,07 %. Toto sú konkrétne čísla. (Potlesk.)Porovnanie valorizácie dôchodkov v prvom pilieri so zhodnotením v druhom pilieri za roky 2005 - 2011, to nie sú "hausnumerá", to sú konkrétne čísla zo Sociálnej poisťovne. Výnosnosť druhého piliera za týchto sedem rokov je mínus 11,68 %, výnosnosť prvého piliera za týchto sedem rokov je plus 16,62 %. Priatelia, kto koho okráda?
Áno, tvrdím, druhý pilier bol zle nastavený, aj zle zavedený, jednoduchá odpoveď, nezodpovedá možnostiam výkonnosti našej ekonomiky, ale myslím si, že o tom vedeli aj jeho nastavovatelia v čase, keď pripravovali a keď navrhovali percento odvodu pre druhý pilier. Áno, urobil sa nábor, urobila sa kampaň, pán poslanec Kaník, veď dobre vieme, že aj za štátne peniaze, z úveru zo Svetovej banky sa robila 30-miliónová kampaň v tom čase, treba povedať, že mnohých ľudí ste získali, presvedčili, ja si dovolím povedať, že možno aj zaviedli, nedovolím si hovoriť o klamaní.
Priznám sa, že na poslednej 101. konferencii Medzinárodnej organizácie práce, ktorá sa uskutočnila v tomto roku, som mal záujem sa stretnúť so svojimi viacerými kolegami a hovoriť na tému ich skúseností, ktoré sa týkajú fungovania druhého, resp. prvého piliera. Chcem povedať jednu vec, že som si nevyberal partnerov, podľa toho do ktorého kostola chodia a ktorú politickú stranu vo voľbách volia. Mal som záujem získať objektívne, odborné informácie, rokoval som s poľským kolegom, chorvátskym, v poslednej miere, v neposlednej miere aj s českým kolegom, pretože oni pripravujú isté veci a treba povedať, že v tomto prípade sa mi zdá, že tí Česi boli v dostatočnej miere opatrní v niektorých veciach, čo možno že ocení budúcnosť. Ale treba povedať jednu vec, každý jeden mi argumentoval s tým, že bolo dôležité objektívne vysvetliť ľuďom, pre koho je výhodné a pre koho je nevýhodné vstupovať do druhého piliera. Odpovede: do 30 rokov sme povedali vtedy všetci povinne, lebo máte dostatok časového priestoru pred sebou, aby ste si vedeli nasporiť. Od 30 do 50 rokov bolo povedané dobrovoľne, zhodnoťte si každý jeden podľa svojho príjmu a možností, do akej miery to pre vás bude výnosné a výhodné. Ale nad 50 rokov hore bolo povedané unissimo: zo zákona nesmiete, pre vás to je nevýhodné, oklamali by ste sa. Pýtam sa, ako sme postupovali na Slovensku? Práve preto si dovolím povedať, že sme mnohých ľudí zaviedli.
Každopádne, čo však chcem povedať aj po týchto stretnutiach, vo všetkých krajinách Európy zostáva základný dôchodkový pilier priebežný a tak tomu bude ešte dlhšie obdobie aj na Slovensku, a to bez ohľadu na to, že aké modifikácie toho priebežného piliera v jednotlivých krajinách Európy sú nastavené.
Zaujal ma argument pána poslanca Kaníka, povedzte mi, pán poslanec, ako prispieva druhý pilier podľa vás k rozvoju zamestnanosti a ekonomiky. Prepáčte, ale moja odpoveď je, že nijako. Veď druhým pilierom ste neprispeli vôbec ani k rozvoju finančného trhu, ako to urobili Poliaci, i keď si uvedomujem, že poľský trh je úplne iný, ako je slovenský, to zas treba objektívne povedať. Druhý pilier mal prispieť k rozvoju burzy na Slovensku, máte pocit, že po siedmich rokoch jeho fungovania je táto burza rozvinutá? No určite nie. Pán Kaník, zarážajú ma vaše argumenty o potrebe riešenia demografie druhým pilierom. Moja odpoveď, druhý pilier nikdy neriešil demografiu, len diverzifikuje riziko, to tvrdia všetci renomovaní ekonómovia a v tomto prípade sa s nimi absolútne stotožňujem.
Prosím, nekritizujte nás, a to sa dotknem veľmi citlivej témy, ktorá sa týka úpravy odplát v druhom pilieri. Poďme trošku do histórie, nami navrhovaná úprava je ďaleko, ďaleko nižšia, hlavne v tých negarantovaných dôchodkových fondoch, ako bola nastavená u vás. To je jeden z dôležitých argumentov, my sme ju mali ambíciu nastaviť tak, aby bola motivačná, aby motivovala správcovské spoločnosti mať lepšiu výnosnosť, ktorá by mala byť v prospech sporiteľov ako takých. Našim prioritným cieľom je, aby príspevky sporiteľov boli čo najlepšie zhodnotené, len pripomínam, čo tu doteraz nebolo celkom povedané, že znižujeme aj poplatok za transfer a administráciu odvodov do druhého piliera, to znamená, že ľudia si v tomto prípade ušetria až 30 %. A na margo toho výpočtu, ktorý ponúkal pán Mihál, no treba povedať, že bral isté argumenty preňho z hľadiska spôsobu výkladu čo najvhodnejšie, pretože ten rozdiel v garantovaných a negarantovaných je tam veľmi vysoký. Ale čo je podstatné, a to chcem s plnou vážnosťou povedať, napriek tomu som pripravený akceptovať zmeny v odplatách pre dôchodcovské správcovské spoločnosti (potlesk) tak, aby celkový súčet prostriedkov správcov nebol vyšší, ako je doteraz. Áno, má byť vyšší jedine tam, čo som pomenoval, ak sa týka o vyššie výnosy a zhodnotenie prostriedkov, myslím si, že tam si to tie správcovské spoločnosti zaslúžia, lebo je to v prospech sporiteľov. Žiadne dohody s DSS-kami nemáme, môžem povedať, že som slobodný, čo sa týka možnosti rozhodovania, bez záväzkov k správcovským spoločnostiam, ak, samozrejme, rozhodneme, v tomto prípade, ctená snemovňa, budem to v plnej miere akceptovať.
Súčasťou môjho úvodného vystúpenia boli aj otázky, ktoré sa týkali návrhu novely zákona o sociálnom poistení, áno, je tam aj zmena vymeriavacieho základu ohľadom zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby na platenie sociálneho poistenia. Cieľom týchto zmien, a to chcem zvýrazniť a štyrikrát podčiarknuť, je zámer dosiahnuť stav, aby živnostníci neboli na dôchodku odkázaní na sociálne dávky. Priatelia, čo sa týka počtu živnostníkov z hľadiska reálneho fungovania podľa Sociálnej poisťovne, je ich cez 300-tisíc, iná vec je evidencia, evidencia vzhľadom na vydanie živnostenského oprávnenia. 87 % všetkých živnostníkov doteraz platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, sú to všetko potenciálne na dôchodku odkázaní ľudia na štátne sociálne dávky.
Pýtam sa vás, je lepšie neriešiť teraz tento problém, hoci to vôbec nie je populárne, a budeme sa potom všetci alebo generácie po nás skladať na týchto živnostníkov na štátne sociálne dávky, aby mali z čoho žiť alebo aspoň prežiť? Nie je to potrebné teraz systémove riešiť? (Potlesk.) I keď, opakujem, nie je to populárne, ale je to zodpovedné! Chcem sa vás popýtať, za koho priatelia hovoríte? Dva mesiace som rokoval so živnostenskou komorou a so živnostenským zväzom. Pán Mihál, s kým ste rokoval aj vy, keď ste riešili otázku živnostníkov? Asi to boli len títo istí partneri. Áno, k nim si prizvali, bol tam pán Sirotka, malé a stredné podniky, boli tam zástupcovia, ktorí zastupovali živnostenskú obec tzv. slobodných umeleckých povolaní, jednoducho boli tam ľudia, ktorých si títo páni prizvali, a my sme ich akceptovali. To neboli jednoduché rokovania, to boli dvojmesačné vzájomné počúvania sa, predkladania argumentov a hľadanie východísk. My sme dospeli s nimi k zhode. Prezident živnostenského zväzu na Rade a solidarity vystúpil pred všetkými a povedal: "Ďakujem ministrovi, že nás počúval, nastáva nové obdobie, istý nový začiatok z hľadiska budúcnosti živnostníkov, lebo, chvalabohu, nebudeme musieť stáť v nejakých radoch a byť odkázaní na štátne sociálne dávky. Chceme mať dôstojnú starobu, dôstojný dôchodok." Ja som rád, že to akceptovali, a aj z toho miesta im chcem veľmi úprimne poďakovať.
Oceňujem, že sa po viacerých rokovaniach sme našli zhodu, hovorím ešte raz aj s komorou, aj so živnostenským zväzom. Otázka začlenenia dohodárov do okruhu sociálne poistených osôb s osobitnou úpravou pre študentov a poberateľov starobného a invalidného dôchodku má za cieľ štandardizovať a zrovnoprávniť podmienky v pracovnom procese. V návrhu zákona zjednocujeme aj obsah maximálne vymeriavacích základov pre platenie poistného na sociálne poistenie na úroveň 5-násobku priemernej mesačnej mzdy. Len chcem pripomenúť v Čechách je 6-násobok, máme veľa spoločného, to znamená, ako neponúkame riešenia, ktoré by boli neobvyklé v Európe, opakujem, ponúkam ešte rozmer, skúsenosť z Čiech, kde je 6-násobok.
No k dohodárom, po prvé za rok 2011 evidovala Sociálna poisťovňa celkom 532-tisíc dohodárov. Samozrejmá vec, to sa nedá povedať, že či to bolo 532 fyzických, ale to bolo 532 dohôd uzavretých, z toho bolo 320-tisíc bez súbehu a 212-tisíc v súbehu. Celkovo bolo týmto spôsobom vyplatených 795 mil. eur. Uvedomujem si, že táto oblasť má istú tradíciu v podmienkach bývalého Česko-Slovenska a po rozpade federálneho štátu aj v Čechách a na Slovensku. Dohody Európa ako taká nepozná. Sú riešené čiastkovými pracovnými úväzkami, to znamená úväzkami jedno, dvoj, jedna pätina, jedna desatina a podobnými, to je štandard, ktorý v Európe bežne beží. Áno, priznám sa, že som navrhoval úplne zrušiť dohody, vychádzajúc z postojov sociálnych partnerov na Rade solidarity a rozvoja som mal záujem prijať kompromis, a preto sme ponúkli iné riešenie. To riešenie súvisí s tým, že štandardizujeme odvody aj z dohôd mimo skupín sociálnych, a to sú študenti a dôchodcovia, dôchodcovia starobní a invalidní. Dá sa polemizovať o tom, do akej miery tých
25 rokov vystihuje tú problematiku, tú akoby som celkom viedol, tú odbornú debatu aj napríklad s pánom Mihálom, ale predsa len treba povedať jednu vec. Tretí stupeň vysokoškolského vzdelania ako nie je úplne zadarmo. Obligatórnu nárokovateľnosť doktorandi na verejných, to tu bolo povedané, 500, myslím, že po zložení nejakej skúšky až 600, 600, prosím? 600 eur ako majú. To znamená, že tu predsa len treba zohľadňovať aj tento faktor, ale treba povedať, že tu som pripravený na debatu a môžeme o tom polemizovať, do akej miery to všetkých postihuje. Treba povedať jednu vec. Ten klasický denný študent či už prvého, alebo druhého stupňa univerzitného vzdelania nemá obligatórnu nárokovateľnosť na nejaké štipendium, vieme všetci dobre, že to je skôr, buď je to z hľadiska vzdelania, alebo sociálnych aspektov, ale to tu nie je momentálne predmetom debaty. Ja len chcem pripomenúť jednu vec. Vedieme momentálne tvrdé tripartitné rokovania ohľadom prípravy novely Zákonníka práce. Odborári doteraz trvajú na tom, že dohody sa majú úplne vypustiť zo Zákonníka práce. To znamená, že ja musím vnímať aj faktor kompletne sociálnych partnerov ako takých, a preto si myslím, že toto, čo sme navrhli, je istý stupeň dohody, kompromisu, ktorý by mal čiastočne riešiť problematiku aj sociálnych, sociálnych partnerov.
Vážené páni, panie poslankyne, páni poslanci, treba povedať, že skutočne ma niekedy z niektorých tých vašich vystúpení dojíma záujem o chudobných ľudí alebo našich voličov v kontexte tohto zákona. Chcem vás ubezpečiť, my si ten kríž na tú kalváriu vynesieme sami a zodpovieme našim voličom, prečo sme to robili. Možno, že nás tam niektorí aj ukrižujú, ale o zodpovednosti je to. V tomto prípade je to zodpovednosti, nie o populizme. (Potlesk.) Nielen pred voľbami, my počas celého volebného obdobia jednoducho so svojimi voličmi komunikujeme, budeme komunikovať aj teraz. Som presvedčený, že ich budeme vedieť presvedčiť o potrebe týchto riešení, ktorých ponúkame, i keď pripomínam, že nie sú príliš populárne.
No a teraz smerom k vám, pani poslankyne, páni poslanci z opozície, pýtam sa, kto je zlodej dôchodcov? Alebo dôchodkov. Ten, kto ich systémovo rieši, alebo ten, čo populisticky zneužíva? (Potlesk.) Ten, čo vytvoril systém, ktorý znehodnocuje úspory sporiteľov? (Potlesk.) Áno, o 20 % okrádate a ten, kto okráda a podporuje toho, kto okráda, by sa mal cítiť spoluzodpovedný a spoluvinný. Opozícia na Slovensku potvrdzuje pravidlo - zlodej kričí, chyťte zlodeja. Zodpovednosť, nie populizmus, to je politiky druhej vlády Roberta Fica.
Dôchodkový systém je v dnešnej podobe neudržateľný, prispieva k prehlbovaniu dlhu, a to najmä zle nastaveným druhým pilierom, preto robíme zmeny a preto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)
Skryt prepis