Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

14.9.2012 o 9:55 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 24.10.2012 11:44 - 11:48 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zároveň ďakujem pekne, že ste mi umožnili ešte predniesť to úvodné slovo. Celkom iste budeme pokračovať aj v popoludňajších hodinách.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.
Je potrebné podotknúť, že ide o malú novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom s veľkou novelou, respektíve možno aj s novým zákonom sa počíta v budúcom roku s účinnosťou od 1. januára 2014. Tejto skutočnosti bol prispôsobený aj obsah a charakter navrhovaných zmien.
Účelom návrhu právneho predpisu v čl. I, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, je dosiahnuť adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke, znížiť administratívnu náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, vytvoriť predpoklady pre obmedzenie zneužívania právomoci v hmotnej núdzi, odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v rámci výkonu v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy, ako aj reagovať na novoprijatú právnu úpravu v niektorých oblastiach, ako je napríklad zákon o striedavej starostlivosti, prípadne zákon o dobrovoľníctve.
V čl. II dôvodom navrhovanej zmeny je doplnenie zákona 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, je podporiť zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu na poberateľa dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke o štátnych sociálnych dávkach v prípadoch, keď sú poskytované v kombinovanej forme. Navrhuje sa tiež rozšírenie možnosti poskytovania dotácie na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby, napríklad podporu aktivít na riešenie dôsledkov extrémneho počasia, čo by urýchlilo cielenú pomoc v krízových situáciách.
Súčasťou predkladaného návrhu je aj doplnenie možnosti podpory neštátnych akreditovaných detských domovov, ktoré sú v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie, priorizujú starostlivosť o deti v skupinách, v zariadeniach samotných domov alebo v bytoch. Konkrétne ide o možnosť finančnej podpory pri rekonštrukciách a stavebných úpravách samotných rodinných domov alebo v ostatných samostatných bytoch v obytných domoch.
Vládny návrh obsahuje aj niekoľko úprav, ktoré precizujú súčasnú právnu úpravu, napríklad prílohy k žiadostiam, respektíve zjednodušujú technické riešenia, ako je presun formulárov k žiadosti a vyhlášok.
Návrh bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky 18. septembra t. r. s odporúčaním pre vládu schváliť uvedený materiál s pripomienkami legislatívno-technického charakteru. Bol prerokovaný v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2012 s odporúčaním pre vládu schváliť predmetný návrh, nakoľko získal podporu všetkých sociálnych partnerov. Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh dňa 28. septembra 2012.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu predmetného návrhu zákona.
Pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2012 11:20 - 11:25 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení je už druhým zmluvným dokumentom v tejto oblasti medzi našimi krajinami. Dňom nadobudnutia platnosti zmluvy strácajú platnosť zmluvné dokumenty, ktoré vznikli ešte v období Česko-Slovenska a Federatívnej republiky Juhoslávie. Na základe doteraz platnej zmluvy je k 31. 12. 2011 do Srbskej republiky vyplácaných 45 dôchodkov. V Slovenskej republike je k tomuto dňu zamestnaných 524 občanov Srbskej republiky.
Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného zo zmluvných štátov, a na osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb s poistením na území druhého zmluvného štátu aspoň jeden rok.
Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na zdravotné poistenie a zdravotnú starostlivosť, dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a, samozrejme, že aj na prídavky na deti.
Zmluva svojím obsahom a rozsahom je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené.
Nami predkladaný návrh zmluvy je zmluvný dokument, ktorý zodpovedá všetkým zásadám prípravy zmlúv z členských štátov Európskej únie.
Zmluva bola dňa 2. marca tohto roku podpísaná v Bratislave. Zmluvu za Slovenskú republiku podpísal Jozef Mihál, podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, a za Srbskú republiku Rasim Ljajić, minister práce a sociálnych vecí.
Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.
Skončil som, pán predseda.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.9.2012 11:17 - 11:20 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, nečakal som takto diskusiu, ale pokladám za potrebné v záverečnom slove uviesť tú základnú procedurálnu časť, aby sme vedeli, o čom sme vlastne hovorili.
V roku 2010 vláda Slovenskej republiky prijala Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013. Náväzne na to vláda podpísala dohodu o spolupráci pri tomto dodržiavaní, tzv. Memorandum medzi vládou a Konfederáciou odborových zväzov. Odvtedy sa robí pravidelný odpočet realizácie týchto úloh za uplynulý kalendárny rok, samozrejme, vo Výbore pre rodovú rovnosť ako poradnom orgáne, v Rade hospodárskej a sociálnej dohody vzhľadom na to, že to má, to memorandum zaväzuje aj jednotlivých sociálnych partnerov z hľadiska tripartity. Samozrejme, že vo vláde Slovenskej republiky a následne v najvyššom zákonodarnom orgáne, ktorým je Národná rada.
To, čo som predložil, je odpočet realizácií Národného akčného plánu za rok 2011. Ja vidím dve pozitíva. Po prvé, od roku 2010 sa tu vystriedala, použijem výraz, pravicová a ľavicová vláda, pre mňa je pozitívum, že nikto nemal ambíciu z hľadiska nejakých ideológií tieto veci meniť. To znamená, pozitívum je v tom, že rodová rovnosť je absolútne nadstranícka. A aj napriek tomu, že hodnotíme obdobie môjho predchodcu, ja som sa v plnej miere pod odpočet týchto vecí podpísal, lebo absolútne s nimi súhlasím, pretože vychádzajú, opakujem ešte raz, z myšlienok, z predstáv a z opatrení a riešení, ktoré majú ďaleko väčší a iný charakter. To toľko k tej procedúre a k tým veciam, ktoré s tým súvisia. To znamená, ešte raz, odpočet niečoho konkrétneho.
K tej diskusii ako takej, trošku ma prekvapilo to vystúpenie pána Brocku, no, 11. mája 2011 Slovenská republika podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaniu násiliu na ženách a domácemu násiliu, v boji proti nemu, bolo to v Istanbule. O čom to je ako, no tak zaväzujeme sa a berieme na seba konkrétne záväzky, ktoré nás vedú k zavádzaniu štandardov po prvé prevencie, ochrany obetí a druhu tohto násilia, no a samozrejmá vec, že aj represie, ktorá z toho vyplýva. Ja si myslím, že to je úplne logické, pochopiteľné. Ja neviem hodnotiť diskusiu, ktorá medzivládkami atď. tomu predchádzala, ale plne sa podpisujem pre potrebu tohto dokumentu a toho dohovoru aj v podmienkach Slovenskej republiky, lebo tá správa hovorí o tom, že máme čo naprávať, a to aj napriek tomu, že ten trend v mnohých oblastiach, hlavne tých negatívnych, z hľadiska hodnotenia tej správy je pozitívny.
Ja na záver môžem len vysloviť presvedčenie, že bol by som veľmi rád, ak budem mať tú česť a možnosť takto o rok opätovne predkladať správu za kalendárny rok 2012, žeby som mohol konštatovať, že v mnohých oblastiach, ktorých sa týka rodová rovnosť, sme opätovne pokročili dopredu a že v tomto smere nám niekde inde neuteká vyspelý svet, ale že sme jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2012 10:22 - 10:31 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rovnosť žien a mužov je jednou zo základných hodnôt Európskej únie jasne zadefinovanou v primárnej aj v sekundárnej legislatíve Európskej únie, Stratégie Európskej únie 2020, ako aj Stratégie rovnosti žien a mužov na roky 2010 - 2015, v Európskom pakte pre rodovú rovnosť na roky 2011 - 2020 a v ďalších medzinárodných dokumentoch.
Politika podpory rodovej rovnosti je v našom každodennom živote, pretože je dôležitá pre hospodársky rast, prosperitu a konkurencieschopnosť Slovenskej republiky. Ľudskoprávny pohľad na problematiku rodovej rovnosti nahrádza rodovosť stereotypné, rigidné, tradičné predstavy o úlohách a rolách žien a mužov a zdôrazňuje možnosť individuálnej voľby bez ohľadu na pohlavie tak, aby ženy a muži mali možnosť slobodne sa rozhodovať pri výbere školy, povolania, kariérnom raste a pri starostlivosti o deti atď. Rovnosť žien a mužov nie je o zasahovaní do každodenného života, ale o vytvorení šancí na slobodné rozhodnutia.
Našou snahou nie je vnucovať rodovú rovnosť. Nebudeme podporovať neprimerané zásahy do slobody konania jednotlivca. Nízka miera pôrodnosti a rastúci podiel starších ľudí nás však núti hľadať riešenia aj v podobe lepších podmienok pre vybalansovanie rovnováhy medzi šancami žien a mužov získať a udržať si kvalitné zamestnanie. Výsledky dosiahnuté v severských krajinách nás presviedčajú o dôležitosti prorodinných a prorodových opatrení, a to nielen pre partnerský život, pre zamestnávateľov, ale aj pre celú spoločnosť.
Predložená správa informuje o aktuálnych hodnotách, o základných celoeurópskych sledovaných štrukturálnych ukazovateľoch rodovej rovnosti dostupných v čase spracovania správy, pričom kladie dôraz na analytické poznatky, ktoré viaceré štatistické ukazovatele vysvetľujú a naznačujú príčinné súvislosti.
Významným zdrojom bola publikácia Štatistického úradu Slovenskej republiky "Rodová rovnosť v Slovenskej republike a Európska únia 2011", ktorej spracovanie vyplynulo z Národného akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013. Napriek pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov na Slovensku napríklad v legislatíve pretrvávajú nerovnosti takmer vo všetkých oblastiach sledovaných správou, predovšetkým na trhu práce spôsobené navzájom sa ovplyvňujúcimi viacerými faktormi.
V oblasti zamestnanosti je na Slovensku situácia porovnateľná s krajinami Európskej únie, hoci ju ovplyvňujú pre nás špecifické faktory, ako sú regionálne rozdiely a nižšia ponuka flexibilných pracovných úväzkov. Miera ekonomickej aktivity u mužov dosahuje stále neporovnateľne vyššiu úroveň ako u žien. Rozdiel v mierach zamestnanosti medzi ženami a mužmi je tiež v neprospech žien. Najväčšie rozdiely sa prejavujú v zamestnanosti v preddôchodkovom veku predovšetkým u žien nad 45 rokov.
V oblasti pracovného procesu sú ženy konfrontované s horizontálnou i vertikálnou segregáciou. V oblastiach, ako je zdravotníctvo, sociálne služby, školstvo, tvoria ženy až 80 % pracovnej sily, v sektore verejnej správy 70 %. Naopak, v súkromnom sektore s vyššími zárobkami predstavujú ženy iba 42 % zo všetkých zamestnancov. Rodové rozdiely sú najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muži podnikatelia.
Stále pretrvávajú výrazne rozdiely v platovom ohodnotení žien a mužov, tzv. rodový mzdový rozdiel sa stabilne pohybuje niekde na hranici nad 20 % a v prvom štvrťroku v uplynulom roku dosiahol hodnotu 20,9 %. Pozitívom je, že tento rozdiel sa znížil za ostatných päť rokov o celú jednu pätinu.
Napriek veľmi dobrej vzdelanostnej úrovni žien, na Slovensku dokonca vyššej ako u mužov, ženy nedosahujú porovnateľné zárobky s mužmi, nakoľko vzdelanie v typicky ženských oblastiach je oceňované nižšie.
Stereotypné predstavy a predsudky o práci vhodnej pre ženy sa odrážajú aj pri výbere študijných odborov. Rozdiely v platobnom ohodnotení žien sa prenášajú aj do rozdielov v zabezpečení mužov a žien v dôchodkovom veku. Životný štandard žien v penzijnom veku sa výrazne znižuje a posilňuje sa feminizácia chudoby v tejto vekovej kategórii.
V zamestnaneckej praxi na Slovensku je veľmi rozšírené aj nerovnaké zaobchádzanie odvíjajúce sa od rodičovstva či materstva. Starostlivosť o deti a iných členov rodiny zabezpečujú v dôsledku pretrvávania rodových stereotypov naďalej prevažne ženy. Len veľmi málo otcov zostáva na rodičovskej dovolenke, ich podiel nikdy doteraz v podmienkach Slovenska neprekročil 2 %.
Z uvedeného vyplýva, aj keď sú tam niekedy iné dôvody, aj nízke zastúpenie žien v pozíciách vyššieho a vrcholového manažmentu, čo znamená obmedzené možnosti žien podieľať sa na riadení a rozhodovaní. Podobne to je aj s participáciou žien vo verejnom živote a v politike, aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Nízka účasť žien vedie k tomu, že ženy nemajú možnosť ovplyvňovať strategické rozhodovanie.
Ďalším vážnym problémom je násilie páchané na ženách a domáce násilie, ktoré je napriek všetkým priaznivým legislatívnym úpravám stále akútnym a vážnym problémom, pričom absentuje systematický prístup k otázke riešenia problematiky, spojený najmä s nedostatkom priemerných špecifických služieb. Za pozitívum však možno považovať podpísanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu v boji proti nemu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložená správa je súčasťou monitorovacieho mechanizmu k napĺňaniu a dodržiavaniu Memoranda o spolupráci medzi vládou Slovenskej republiky a Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky pri uplatňovaní rodovej rovnosti, podpísaného na najvyššej úrovni v roku 2010. Správa bola prerokovaná Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky dňa 25. júna tohto roku a vládou Slovenskej republiky 27. júna tohto roku bez rozporu.
Konkrétne opatrenia na riešenie rodových nerovností sú uvedené v programovom dokumente vlády Slovenskej republiky, ktorým je Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013, ktorý bol schválený v roku 2010.
Skončil som, pani podpredsedníčka.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.9.2012 9:55 - 10:21 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, sociálni partneri, ak dovolíte úvodom nejakú možno základnú charakteristiku, ja by som to nazval, preambulu k novele zákona, ktorú prerokovávame z pohľadu prístupu predkladateľa.
Vyvážený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa vytvára predpoklady na tvorbu trvalo udržateľného rastu kvality života občanov. Vláda po kvalifikovanom prerokovaní so sociálnymi partnermi pripravila prostredníctvom rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zmenu Zákonníka práce. Tak ako som zvýraznil pri predkladaní zákona o sociálnom poistení, zdôrazňujem aj teraz, že pri novele Zákonníka práce nám v prvom rade ide o politiku zodpovednosti, solidarity a sociálneho dialógu. Pokladal som za potrebné zvýrazniť túto skutočnosť a uviesť tieto slová hneď úvodom môjho vystúpenia, pretože ich pokladám za základný prístup k celej problematike. Chcem jednoznačne odmietnuť akékoľvek ideologické prístupy a budem mať záujem pragmaticky hovoriť aj k niektorým tým veciam, ktoré tu zazneli, a možno sa aj trošku ospravedlňujem, pretože budem trochu viacej čítať, budem mať záujem pomenovať, vytypoval som nejakých sedem najhlavnejších zmien, ktoré tu boli diskutované. Aj napriek tomu, že sme v prvom čítaní, kde je všeobecnopolitická rozprava, pokladám za potrebné k nim zaujať isté stanovisko, možno ponúknuť nejaké porovnanie a pokúsiť sa, prečo túto zmenu navrhujeme.
V úvode by som však chcel poďakovať všetkým diskutujúcim, osobne si myslím, že väčšina vystúpení smerovala k obsahu veci, možno sčasti už aj k tomu druhému čítaniu, ale reálne predpokladám, že konkrétne paragrafové znenia, návrhy, doplnky, pripomienky odznejú na októbrovej schôdzi Národnej rady.
Prečo je potrebná novela Zákonníka práce? A opakujem ešte raz, nie ideologicky, ale veľmi pragmaticky to pomenujem:
Po prvé, nevyvážený pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľov, to nie je nová vec. My v čase, keď sa tu pred rokom schvaľovala novela môjho predchodcu pána Mihála, sme to nahlas povedali, to znamená, to nevzniklo niekde, s týmto sme šli do volieb, s tým sme oslovili ľudí, ľudia nám dali mandát a my len plníme to, čím sme sa zaviazali. To je veľmi konkrétne a pragmatické.
Tvrdíme, že nastalo reálne zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov. Použijem len jeden jediný príklad, budem ďaleko viacej hovoriť uňho, keď budem konkrétne pri tých siedmich vybraných bodoch, a to je napríklad príplatok za nočnú prácu.
Za ďalšie, požiadavky na zmenu zo strany všetkých sociálnych partnerov. Ja len pripomínam, 91 bodov zmien navrhlo ministerstvo práce a sociálnych vecí, to znamená vláda, 28 návrhov doplnili sociálni partneri ako skúsenosti z aplikačnej praxe. Aj toto ma presviedča o tom, že tá novela bola potrebná nielen z pohľadu vlády, ale aj z pohľadu tých, ktorí sa v priestore pohybujú, to znamená zamestnancov a zamestnávateľov, resp. ich reprezentatívnych zástupcov.
No a - to som povedal hneď v úvode - ide nám aj o štandardizáciu politickej kultúry v Slovenskej republike a to je splnenie predvolebných sľubov strany SMER - sociálna demokracia. Keby som to nepovedal, tak by som klamal.
Chcem zvýrazniť ešte raz, že je to výsledok širokého spoločenského dialógu, to, čo predkladáme, áno, nie je to absolútna zhoda, ktorá by vzišla z tripartity z pohľadu sociálnych partnerov. Ale aj včera v hodine otázok, a zvýrazňujem to, aj dnes bolo maximálnou snahou rokovať s každým, kto prejavil záujem k danej problematike predniesť nejaké stanovisko, návrhy, pripomienky, a to bez ohľadu na to, že to nebola nejaká zákonná povinnosť, pretože tripartitní partneri sú uvedení v zákone ako takom. Mal som záujem - ešte raz opakujem - aj moji kolegovia, štátny tajomník, rokovať s každým. Ja osobne chcem aj v tomto prípade, tak ako som to urobil pri tom minulom zákone, ktorý sa týkal sociálneho poistenia, vyzdvihnúť aj úlohu Rady solidarity a rozvoja. Každopádne veľmi dobrý počin, kde je priestor si vypočuť široké názory sociálnych partnerov nielen z pohľadu klasických zamestnávateľov, ale aj toho širšieho diapazónu, vysokých škôl, Akadémie vied, cirkví a ďalších, ktorí, samozrejmá vec, k tejto problematike majú čo povedať.
Chcem povedať, že sme prijali množstvo ústupkov a kompromisov. Štrnásť kľúčových zmien, ktoré ponúkli zamestnávatelia, akceptovali odborári a došlo k zhode. Opakujem, v predchádzajúcom období niečo nebývalé v porovnaní s terajším, to znamená, že jasne pomenujem, to nebol nejaký antagonistický alebo aký iný vzťah medzi odborármi a zamestnávateľmi, jednoducho to bolo hľadanie ambícií po dohode, po kompromise.
A ja chcem aj z tohto miesta poďakovať sociálnym partnerom, či už sú to zamestnávatelia, alebo reprezentanti zamestnancov odborári, že takýto prístup uplatnili. Recipročne vyšli zamestnávatelia v troch prípadoch v ústrety odborárom, to znamená, to len dokresľuje ten stav, ktorý som povedal, a, samozrejmá vec, že potom nebol problém zo strany vlády, to znamená ministerstva, vo viacerých prípadoch prísť alebo prikročiť k istým kompromisným riešeniam za predpokladu, že s nimi súhlasili konkrétni sociálni partneri.
Teraz, ak dovolíte, sedem oblastí, ku ktorým chcem konkrétnejšie zaujať stanovisko, úmyselne som nevystupoval v rozprave, pretože je to v prvom čítaní a bude ešte ďaleko väčší priestor zaujímať konkrétne stanoviská v druhom čítaní pri paragrafovom znení.
Prvý problém, ktorý tu často zaznieval a čo bolo hlavné motto novely Zákonníka práce môjho predchodcu pána Mihála, to je flexikonto, skúsme sa trošku bližšie k tejto problematike, k tejto téze pozrieť.
Nové znenie § 87 o konte pracovného času je výsledkom dohody medzi sociálnymi partnermi, opakujem, výsledkom dohody. Ani zamestnávatelia nemajú žiadne zásadné výhrady, možno jedinou výhradou u niektorej časti zástupcov zamestnávateľov, na čo upozornil, je postoj predstaviteľov k zmene, ktoré je potrebné, použitie flexikonta, dohodnúť so zástupcami zamestnávateľov. Väčšina zamestnávateľov, a to aj zahraničných, však prezentovala, že s takýmto posilnením zástupcov zamestnancov nemajú problém, a to z troch dôvodov:
Po prvé je to bežná prax aj v zahraničí a mnohé slovenské firmy to majú v kolektívnych zmluvách ako výsledok vzájomného dojednania.
Po druhé v čase, keď spolurozhodovanie už platilo a bolo to treba povedať v čase najväčšej krízy počas obdobia prvej vlády Roberta Fica, sa nikde ani raz nestalo, že by odborová organizácia alebo zamestnanecká rada zablokovala použitie flexikonta, naopak, bol tu absolútne ústretový vzťah.
No a po tretie táto dohoda, a to treba veľmi pragmaticky povedať, zvyšuje vážnosť, ale i záväznosť zavedenia flexikonta hlavne pre zamestnancov.
Výsledkom nami navrhovanej zmeny je tiež i to, že jedným paragrafom nahradzujeme doterajšie dva. Dovolím si povedať, že tá nová právna úprava je zrozumiteľnejšia, je jasná a je jednoduchšia, o čom nám v značnej miere pri novele Zákonníka práce išlo.
Zároveň sme vyšli v ústrety základnej požiadavke zamestnávateľov a tou bolo predĺženie vyrovnávacieho obdobia z 12 mesiacov na 30 mesiacov, čo výrazne zvyšuje flexibilitu použitia konta pracovného času. Tu chcem povedať jednu vec, že tento návrh podľa vyjadrenia zamestnávateľov neakceptoval ani môj liberálny predchodca pán Mihál. Vychádzajúc z toho, že sa na tomto dohodli sociálni partneri, to znamená aj odborári, aj zamestnávatelia, sme v podstate prebrali a aplikovali nemecký model pracovného práva, ktorý je dnes už súčasťou aj nášho pracovného práva, alebo bude súčasťou pracovného práva. Toto je jasný dokument o tom, že sociálni partneri sa vzájomne počúvali a mali záujem rešpektovať postoje a stanoviská jeden druhého, pretože toto ohrozuje hlavne zamestnanca, aj napriek tomu odborári pristúpili a podporili, podporili tento návrh zamestnávateľov.
No, tá druhá najvýznamnejšia oblasť, okolo ktorej by som chcel hovoriť, ktorá je tu často skloňovaná, to je otázka vplyvu Zákonníka práce na zamestnanosť, resp. nezamestnanosť.
Pragmaticky na nezamestnanosť, ale aj na vývoj zamestnanosti vplýva v prvom rade ekonomický vývoj a nie zmeny Zákonníka práce. Čo však hovorím v druhom rade, podmienky, ktoré sú v Zákonníku práce, majú reálny vplyv na podnikanie, prípadne aj konkurencieschopnosť. Ale opakujem, riadny a priamy vplyv má v prvom rade vývoj ekonomiky ako takej. Jasne to vidieť najmä na vývoji v rokoch 2006 až 2010, a to napriek prijatiu, použijem výraz, ochranárskeho Zákonníka práce pani Tomanovej v roku 2007 naďalej klesala nezamestnanosť a, naopak, rástla zamestnanosť, a to až do roku 2008, začiatku 2009. Opakujem, bolo to podmienené priaznivým ekonomickým vývojom počas fungovania tzv. ochranárskeho Zákonníka práce. Vtedy sa na Slovensko, samozrejmá vec, dostala kríza, nielen na Slovensku, v Európe, vo svete, a to malo potom priamy vplyv na vývoj zamestnanosti, resp. nezamestnanosti. Presne to dokazujú aj najnovšie údaje o vývoji zamestnanosti.
Negatívne dopady dlhovej krízy v Európe zasahujú aj slovenskú ekonomiku, čo má za následok pokles zamestnanosti, a to napriek tomu, že už polroka, alebo deväť mesiacov je v platnosti tzv. liberálny Zákonník práce. Vedel by som použiť aj konkrétne čísla, ešte raz zdôrazňujem, prvý a základný priamy vplyv na zamestnanosť, resp. nezamestnanosť, a to dokazujú vývoj a čísla zamestnanosti, vývoj HDP a z toho vyplývajúca aj nezamestnanosť, konkrétne čísla, je konkrétny stav ekonomiky, ktorý, bohužiaľ, nie je vždy možné ovplyvniť len v podmienkach Slovenska, lebo naša ekonomika v značnej miere podlieha minimálne európskemu vývoju ekonomiky.
Tretia problematika často skloňovaná - bosovia a podobne, posilňovanie odborov na úkor ostatných zástupcov zamestnávateľov. Hovorilo sa o neprimeranom posilňovaní a postavení odborov voči ostatným zástupcom zamestnancov, ako je zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník, citoval to pán Mihál. Dovolím si odcitovať článok 5 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 135, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika, vyslovene zakazuje oslabovanie postavenia odborovej organizácie cez volených zástupcov zamestnancov. To sa stalo pri predchádzajúcej novele, keď odborová organizácia stratila právo na spolurozhodovanie v prospech zamestnaneckej rady, čo slovenskej vláde vyčítala Medzinárodná organizácia práce už v roku 2011 a potvrdilo sa to aj v stanovisku z tohto roku. Jednoducho, že presun práv a spolurozhodovanie je v rozpore s týmto dohovorom.
Ja to nechcem ponúkať ako nejaký fetiš, ale chcem povedať, týmto dohovorom sa riadi Európa a celý vyspelý svet. Sú to základné pravidlá, ktoré prijali a ratifikovali jednotlivé krajiny, ja som veľmi rád, že aj Slovensko. To znamená, že z tohto vychádzame, a preto je postavenie odborov aj v Zákonníku práce také, ako ho navrhujeme, aby zodpovedalo v medzinárodných štandardoch.
Tvrdenie opozičných politikov nad oslabovaním zamestnaneckých rád navyše nemá vôbec nič spoločné s realitou. Budem trošku konkrétnejší. Svedčí o tom napríklad fakt a postoj Asociácie zamestnávateľských zväzov aj Združenia miest a obcí Slovenska, ako jedných z rozhodujúcich zamestnávateľov, na zasadnutí tripartity, Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky 20. minulý mesiac, súhlasili s vypustením § 233a o možnosti uzavrieť dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnávateľskou radou. Opakujem, súhlasili. V praxi je totiž tento paragraf, ktorý ste do Zákonníka práce natlačili minulý rok vy, milí priatelia z opozície, nepoužiteľný, lebo zamestnanecká rada nemá právnu subjektivitu a akákoľvek dohoda s ňou nemá žiadny právny účinok, nie je záväzná pre zamestnancov.
Vy sa tvárite, že ste posilňovali zamestnanecké rady, tak sa pozrite, ako to v praxi počas účinnosti novely Zákonníka vyzeralo. Na Slovensku je vyše 5 600 základných odborových organizácií, ale iba v piatich podnikoch existuje zároveň zamestnanecká rada, ktorá však reálne nefunguje. A takýto stav bol aj po účinnosti poslednej liberálnej novely Zákonníka práce. Takže vaša úmorná snaha posilňovať zamestnanecké rady na úkor odborov sa nestretla so žiadnou pozitívnou odozvou zo strany zamestnancov. Tým chcem povedať, že sú spokojní s reprezentatívnosťou odborov ako ich zástupcov zamestnancov. Tvrdenie, ktoré tu prezentovalo niekoľko opozičných poslancov, že údajne posilňovanie odborárskych bosov, no, ani jedno, ani ustanovenie, ktoré meníme, sa netýka tzv. odborárskych bosov, ale práveže sa všetky týkajú výlučne fungovania odborov, a to od tej najnižšej podnikovej úrovne. Ak teda niekto posilňuje, ak niekoho posilňujeme, tak tých ľudí, ktorí priamo v podnikoch ochraňujú záujmy radových pracovníkov a nie sú zamestnancami odborových centrál. Dokonca aj tých 15 minút pre zástupcov zamestnancov, ktorý je istý kompromis, to nie je pre uvoľneného odborára, ale jednoducho je to pre činnosť odborov. To môžu byť aj schôdze a ďalšie aktivity. Ale pozor, toto ustanovenie sa netýka len odborov, ale aj zamestnaneckých rád, samozrejmá vec, že ak v podniku existujú. Takže tu nemôže byť ani reč o posilňovaní odborov. Tu posilňujeme zástupcov zamestnancov v tej všeobecnej rovine a nielen odborárov ako takých.
Štvrtý problém - pracovný pomer na dobu určitú. Dovolím si povedať, že zamestnávateľ vie veľmi skoro odhadnúť potenciál zamestnanca. V prípade investícií do jeho vzdelávania, zaučenia, zaškolenia počas dvoch rokov nie je predstaviteľné, že by zamestnávateľ po dvoch rokoch prepustil zamestnanca, ktorý sa osvedčil a prijal ďalšieho. Číselne, veď pritom by v podstate na tej fluktuácii po dvoch rokoch stratil; stratil veľmi veľa, veď tá fluktuácia by presiahla v podstate až 100 %, keď by mal využívať tieto veci, ktoré s tým súvisia. Neustále prepúšťanie ľudí po dvoch rokoch by brutálne zvýšilo náklady na opätovné zapracovanie a zaškolenie stále nových a nových zamestnancov, pričom v praxi sa firmy správajú celkom logicky, práve naopak, usilujú sa znížiť fluktuáciu svojich zamestnancov, čo iste uznáte, že je celkom logické a pragmatické. A ja si dovolím povedať, že tie dva roky je skutočne dostatočná doba na to, aby spoznali, čo v tom zamestnancovi je.
No a na to tvrdenie pána poslanca Štefanca by som rád zareagoval, čo sa týka sezónnej práce, pretože veľmi často s tým operuje. Zákonník práce už dávno umožňuje výnimku z reťazenia pracovného pomeru na dobu určitú. Na sezónne práce teda môže firma zamestnávať na dobu určitú opakovane každý rok bez obmedzenia. Opakujem, táto novela sa netýka sezónnych prác, tá výnimka je, fungovala a som presvedčený, že fungovať aj bude, pretože má svoje plné opodstatnenie.
Piaty problém - súbeh odstupného a výpovednej doby. Použijem vyjadrenie pána poslanca Mihála, ktorý to povedal jasne. Nie je to nič neštandardné, ak hovoríme o medzinárodných porovnaniach, tak navrhované znenie nového modelu poskytovania odstupného je právnym riešením v súlade s čl. 12 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158, podľa ktorého zamestnanec má právo na odstupné pri skončení pracovného pomeru s prihliadnutím na výšku mzdy. Podľa tohto čl. 11 tohto dohovoru má zamestnanec právny nárok na výpovednú dobu v prípade, ak sa pracovný pomer skončil z iniciatívy zamestnávateľa. Kombinácia poskytovania výpovednej doby a odstupného je právne korektná a je v súlade aj so znením Charty základných práv Európskej únie.
Aj podľa zahraničných právnych úprav odstupné sa legislatívne upravuje rôzne. Nie je pri jeho naviazaní na konkrétne výpovedné dôvody, ale na samotné trvanie pracovného pomeru. Tak je to napríklad v Luxembursku, prípadne v Slovinsku. Napríklad zamestnancovi v Slovinsku patrí odstupné, pokiaľ jeho pracovný pomer - tak ako sme navrhli aj my - trval aspoň jeden rok. My sme prijali kompromisný návrh a dohodu sociálnych partnerov, ktorí sa dohodli na podmienke minimálne dva roky. Ja som osobne presvedčený, že ak zamestnanec odrobí dvadsať rokov v jednej firme, celkom prirodzene si zaslúži štvormesačné odstupné, pretože za tých dvadsať rokov priniesol v podobe zisku a prínosu svojej práce pre tú firmu ďaleko a ďaleko viac. Je to jednoducho prirodzený postoj (potlesk) a je to aj istá zásluhovosť, ktorá by mala byť úplne normálna. A opakujem ešte raz, vláda, resp. ministerstvo prijalo kompromisný návrh, na ktorom sa dohodli sociálni partneri.
Šiesta problematika je nočná práca. V prípade nočnej práce sa vraciame k pôvodnej definícii nočnej práce, ktorá sa používala desaťročia, a treba povedať, že bez problémov. Tzv. úspory, pre ktoré sa zmena prijala, boli minimálne, takže príplatok len tých 20 % minimálnej mzdy za hodinu práce, v prepočte je to 0,2 x 1,88 = 0,376 eur, cca 38 centov za jednu hodinu nočnej práce, teda že pri počte pracovných zmien v roku cca 240 eur ide o úsporu 7,52 eur mesačne na zamestnanca. No, a teraz a pýtam, priatelia z opozície, ak to zrušíme, bude to mať vplyv na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť? Ja mám veľmi jednoduchú odpoveď: Nie. Odstránime okrádanie ľudí práce, ktoré ste vy zaviedli. (Potlesk.)
Posledná téma, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je otázka nadčasov. Je to istý výnimočný charakter a má aj niektoré objektívne dôvody. Domnievam sa, že práca nadčas má vždy istý výnimočný charakter a musia pre ňu naozaj byť isté objektívne dôvody, nie je súčasťou plánovaného výkonu práce ako takého. Pravidlo, že práca nadčas má byť vždy, mať ten nejaký výnimočný charakter, platilo desiatky rokov. Nie je to nič nového a obsahuje ho už i zákon o osemhodinovom pracovnom čase z roku 1919, ktorý vznikol niekde za morom a má veľký konkrétny súvis napríklad s oslavami Sviatku práce ako takého. Veď toto bola jedna z prvých a základných požiadaviek, ktorá súvisí s osemhodinovým pracovným časom.
O tom, že, alebo voči tomu, že práca nadčas má istý výnimočný charakter, nenamietali v konečnom dôsledku pri rokovaniach v pracovných skupinách ani zástupcovia zamestnancov. Voči argumentu, zamestnanci si prácou nadčas chcú privyrobiť, iste, do istej miery to pravda je, ale možno uviesť jedno konštatovanie, že zamestnanec si má zarobiť hlavne v pracovnom čase, a to tak, aby mu to bolo zabezpečovalo dôstojnú životnú úroveň a práca nadčas nemá slúžiť na privyrobenie, ale na riešenie náhlej a nepredvídanej potreby práce. Nie ako nástroj plánovanej výroby z pohľadu zamestnávateľa. Ja si myslím, že k tomuto by sme mali postupne dospieť. Opakujem ešte raz, postupne dospieť. No a tu treba povedať, že vo vzťahu k bežnému zamestnancovi nenavrhujeme obmedzenie práce nadčas, ale zachovanie súčasného právneho stavu.
Toľko som si dovolil k tým siedmim najzávažnejším bodom, ktoré som potreboval za potrebné tu rozobrať.
Na záver chcem povedať jednu dôležitú vec, lebo aj to tu zaznievalo, že v náväznosti na prijatie novely Zákonníka práce budú spracované, ale už postupne sú spracovávané a do legislatívneho procesu budú predložené novely ďalších šiestich legislatívnych noriem, po prvé o kolektívnom vyjednávaní, o bezpečnosti a ochrane pri práci. Teraz pripravujeme otázku zvýšenia minimálnej mzdy. Ďalej sú to služby zamestnanosti, veľmi dôležitá novela zákona, ktorú je potrebné zefektívniť. Často spomínaná čierna práca. Áno, pripravujeme aj novelu zákona o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní aj vrátane novely zákona o postavení inšpekcie práce.
Toľko som pokladal za potrebné vo svojom záverečnom slove. Vopred ďakujem všetkým poslancom za podporu pri schválení novely Zákonníka práce.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

13.9.2012 15:03 - 15:10 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem za otázku, pán predseda výboru. Začal by som hádam tým, že napriek tomu, že sme jednou vládnou stranou, napriek tomu že máme pohodlnú parlamentnú väčšinu, novela Zákonníka práce, tá, ktorá je predložená na rokovanie tohto pléna, je výsledkom kabinetnej prípravy, nie je výsledkom kabinetnej prípravy za zatvorenými dverami. Naopak, hneď na začiatku som verejne prisľúbil, že budeme diskutovať s každým zainteresovaným, že si vypočujeme všetky návrhy a pripomienky presne v zmysle prísľubu prehĺbenia sociálneho dialógu a širokého celospoločenského konsenzu, ktorý nájdete tak v našom volebnom programe, ako aj v programovom vyhlásení vlády.
Konkrétne, so sociálnymi partnermi sme rokovali vysoko nad rámec zákonom určenej tripartity. Za jeden a pol mesiaca sa uskutočnilo sedem zasadnutí tripartitnej pracovnej komisie, v ktorej mali zástupcovia zamestnávateľov väčšinu.
Osobitne sme s nimi rokovali aj po ukončení medzirezortného pripomienkového konania. Okrem toho sme rokovali aj s ďalšími zamestnávateľskými združeniami, napríklad s Klubom 500, Slovenskou živnostenskou komorou, Slovenským živnostenským zväzom. Predseda vlády venoval tejto téme osobitné rokovanie aj na Rade solidarity a rozvoja za širokej účasti sociálnych partnerov.
Poveril som štátneho tajomníka Ondruša, ktorý sa stretol so zástupcami viacerých obchodných komôr, nemeckej, rakúskej, švédskej, španielskej, americkej, a vôbec sa ich nepýtal, aké pracovnoprávne podmienky platia v ich krajinách, ale mal záujem v prvom rade vysvetliť, prečo a z akých dôvodov navrhujeme zmeny v terajšom znení Zákonníka práce.
Na mojej úrovni sa uskutočnili rokovania aj s veľkými zamestnávateľmi, napríklad rokoval som s predsedom predstavenstva Volkswagenu, s prezidentom US STEEL-u Košice. Výsledkom týchto rokovaní, z týchto dvoch, by som povedal, jedných najväčších zamestnávateľov na Slovensku, bola otázka predĺženia vyrovnávacieho obdobia z dvanásť na tridsať mesiacov v súvislosti s flexikontom, čo si osobne vážim, lebo som dostal poďakovanie aj od jedného, aj od druhého za ústretovosť v súvislosti s ich požiadavkami, a som pevne presvedčený, že to udrží u týchto veľkých zamestnávateľov minimálne terajšie počty pracovníkov, ktoré sú zamestnané v týchto významných firmách.
A úplne aktuálne, aj v tento utorok sa uskutočnilo pracovné stretnutie predsedu vlády so šiestimi zamestnávateľskými zväzmi, ktoré združujú podniky vytvárajúce sedemdesiat percent HDP slovenského priemyslu, o tom som hovoril v predchádzajúcej odpovedi.
Skončil som.
Skryt prepis
 

13.9.2012 14:59 - 15:03 hod.

Ján Richter
Ďakujem pekne za toleranciu.
Skryt prepis
 

13.9.2012 14:58 - 14:58 hod.

Ján Richter
Nepoviem čísla, lebo nechcem strieľať. Chcem sa ospravedlniť, podľa všetkého mi pripravili odpovede len do istého čísla, tak, ak môžem poprosiť, chcem sa ospravedlniť a veľmi rád by som vám tieto čísla čísla dodal následne, pani poslankyňa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 13.9.2012 14:55 - 14:57 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem za otázku, pán predseda výboru. Myslím si, že v tomto prípade, tak ako v tej predchádzajúcej otázke, môžem zagarantovať a treba povedať jednu vec, že nehovorím len za seba, ale nechám hovoriť alebo vyjadrím sa a použijem výklad, ktorý použili predstavitelia, tí najfundovanejší. Nebudem hovoriť len za sociálnych partnerov, ktorými sú predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a Republikovej únie zamestnávateľov, prípadne odborári. Ale v tomto týždni sa uskutočnilo jedno pracovné rokovanie na Úrade vlády za účasti tých najpovolanejších - prezidentov priemyselných odborových zväzov za účasti príslušných predákov odborov, ktorí sú partneri sociálni týmto prezidentom priemyselných odborových zväzov.
Po dvojhodinovom rokovaní na tlačovej konferencii verejne vyhlásili predstavitelia týchto priemyselných zväzov, že predkladaná novela Zákonníka práce nemá zásadný vplyv na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Priatelia, toto je odpoveď pre tých, ktorí tvrdia opak. To sú najfundovanejší, predstavujú 75 % objemu priemyselnej výroby na Slovensku. Kto môže objektívnejšie, zodpovednejšie posúdiť a vyjadriť sa, ako tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka?! Ich odpoveď je veľmi konkrétna a jasná. Toto je odpoveď, ktorú dávam aj opozícii, pretože predpokladám, že aj v tej ďalšej časti rozpravy o Zákonníku práce tu bude ešte veľmi často smerom k návrhu novely Zákonníka práce zaznievať otázka, ako tým ideme ublížiť konkurencieschopnosti a podnikateľskému prostrediu. Toto je odpoveď kapitánov slovenského priemyslu.
Skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 13.9.2012 14:49 - 14:50 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Zákon je platný od roku 2010, predtým prebiehal v zmysle zákona o poskytovaní dotácií. Treba povedať, že zákon jasne stanovuje podmienky, kto môže o tú žiadosť požiadať. Sú to občianske združenia registrované podľa osobitného predpisu, ktorých predmetom činnosti je aj sú aj sociálne oblasti, a odborové organizácie alebo združenia odborových organizácií. To znamená, že môžem len potvrdiť, že aj ľavicová, použijem výraz, aj pravicová vláda alebo predstavitelia rezortu rešpektovali túto legislatívu. V tejto chvíli neuvažujem o nejakých legislatívnych zmenách.
Skončil som.
Skryt prepis