Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

29.5.2013 o 17:21 hod.

PhDr. CSc.

František Šebej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2013 11:58 - 11:59 hod.

František Šebej Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Ja som chcel tiež pridať zopár argumentov k tomu, čo hovoril pán poslanec Lipšic na tému zloženia tých volebných komisií. Zmyslom toho, že jednotlivé kandidujúce subjekty nominujú svojich zástupcov do tých komisií, aby dohliadali na priebeh volieb a na sčítanie hlasov predovšetkým, je to, aby bola zabezpečená jedna základná dimenzia slobodných volieb. A to znamená ich rovnosť. A pri všetkej úcte, proste kontrola je lepšia ako dôvera v tomto prípade. A mne pripadá absurdné, aby novovzniknuté politické subjekty, ktoré v minulých voľbách sa prípadne vôbec neumiestnili alebo mali málo hlasov, jednoducho sa museli spoliehať na to, že tí, ktorí boli úspešní v minulosti, budú férovým spôsobom dohliadať na spočítavanie hlasov. Nemusia tak na to dohliadať. Nejedná sa o to, že a priori treba mať podozrenie, že niekto chce podvádzať, jedná sa o to, že rovnosť znamená, že všetci majú rovnaký prístup ku všetkému, teda aj ku kontrole spočítavania hlasov. Preto by som sa rád pridal k prosbe, že zvážme, či nenechať to zloženie tých komisií v takej podobe, v akej je, neregulovať ho týmto spôsobom. Každý, kto participuje na voľbách, každý, kto sa kvalifikoval do toho, aby participoval na voľbách, má mať podľa mňa rovnaký prístup k volebným komisiám. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2013 16:55 - 16:56 hod.

František Šebej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ako človek s dlhými skúsenosťami v samosprávnych orgánoch chcem podpísať každé slovo, ktoré povedal kolega Osuský. A kolega Fronc mi práve zobral z úst to, čo som chcel povedať tiež. My, ktorí sme členmi školských rád, veľmi dobre vieme, aká je právomoc tej školskej rady a do akej miery teda vstupujú školské rady do menovania riaditeľov.
No ale ja chcem povedať ešte jednu vec, teda dodať k tomu, čo povedal pán kolega Osuský. Toto je návrh, ktorý buď vďaka politickým inštinktom predkladateľov alebo, poviem rovno, možno vďaka zlému úmyslu jednoducho znižuje úroveň demokracie na samosprávnej úrovni. Naozaj, presne tak, ako to povedal kolega Osuský, v podstate postupne ak by mal ísť vývoj ďalej týmto smerom, tak robí z volených zástupcov obyvateľov vlastne takú zbytočnú kudrlinku, ozdobu. Na čo potom máme vlastne volené miestne zastupiteľstvá a regionálne a tak ďalej? Ja sa domnievam, že toto nie je dobrý návrh, a spolu s pánom poslancom Osuským apelujem na to, aby sme tento návrh neprijali.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.6.2013 11:14 - 11:14 hod.

František Šebej
Ďakujem, pán predseda, nechcem procedurálny návrh, len chcem pripomenúť kolegom zo zahraničného výboru, že o 12.00 hodine máme výbor. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.5.2013 17:21 - 17:22 hod.

František Šebej
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2013 10:44 - 10:46 hod.

František Šebej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja teda musím povedať, že súhlasím s veľkou časťou toho, čo pán kolega povedal vo svojom vystúpení, ale jednu vec by som rád uviedol, hoci viem, že o tom vie, pre poriadok, na zosúladenie s informáciami. Európske hospodárske spoločenstvo sa nazvalo plurálom Európske spoločenstvá jednoducho preto, že tam, samozrejme, okrem spoločenstva pre uhlie a oceľ, pribudlo aj to hospodárske a aj spoločenstvo pre nukleárnu energiu. Čiže už nebolo jedno, ale bolo ich viac. Ale toto ešte podľa môjho názoru nebol začiatok politickej integrácie. Ale, to len pre poriadok, ešte stále sa jednalo o dohody, ktoré sa primárne týkali vecí, ktoré by mohli byť alebo v minulosti už boli zdrojom konfliktov a vojen. Toto bola hlavná motivácia vytvorenia, to bola motivácia Monneta a ďalších, ktorí na tom pracovali, dostať za rokovací stôl tie témy, kvôli ktorým predtým prepukali vojny, napríklad kvôli oceli a uhliu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15.5.2013 11:42 - 11:42 hod.

František Šebej
Ďakujem, pán predseda. Kolegovia a kolegyne zo zahraničného výboru, prosím, pripomínam, že o 12.00 máme zasadnutie výboru v miestnosti č. 183.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.4.2013 15:42 - 15:43 hod.

František Šebej Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. No, ja som si uplynulých 25 minút naozaj namáhal, ako pán kolega Blaha povedal, proste svoj intelekt, ktorého kapacitu nedokážem celkom využiť. A ako som sa snažil, tak som sa snažil, neobjavil som nič, čo by sa týkalo merita veci, o ktorej rokujeme. Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní a, prepáčte, pán predseda ústavnoprávneho výboru, ale o tom ste nehovorili. O skrátenom, o dôvodoch pre skrátené legislatívne konanie. Prepáčte, možnože sú moje kognitívne schopnosti obmedzené, ale nič podobného som vo vašom prejave nepočul.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2013 11:10 - 11:10 hod.

František Šebej
Pán kolega, no tak nie všetci máme dar naplno využívať svoj intelektuálny potenciál, viete, akože... (Smiech v sále a potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.3.2013 10:58 - 11:07 hod.

František Šebej Zobrazit prepis
... pre tých, ktorí to neviete, je to organizácia, ktorá združuje, bola založená v '96 a združuje takých šampiónov demokracie ako je Rusko, Čína, Kazachstan, teraz aj Turkmenistan, Tadžikistan, proste krajiny bývalého, stredoázijské krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a turecký premiér Erdogan sa nechal počuť, že keď príjmu Turecko za stáleho člena, že Turecko zabudne na Európsku úniu, pretože s týmto spoločenstvom diktatúr Turecko zdieľa spoločné hodnoty. No ak je pravda, že Turecko zdieľa s Kazachstanom a Tadžikistanom spoločné hodnoty, tak ich nezdieľa s Európou alebo potom som prestal rozumieť svetu. Čakal by som od európskej diplomacie, že toto povie otvorene a naplno bez nejakých ohľadov na, čo ja viem, by som povedal, tak ľahko zraniteľné city tureckého premiéra a tureckej vládnej strany a tak ďalej a tak podobne. Ja vás ďalej, kolegovia, nebudem trápiť a zaťažovať úvahami. Ešte by som rád povedal jednu ďalšiu vec. Ja tiež by som rád videl spoločnú európsku zahraničnú politiku. Mne tiež na rozdiel od mnohých euroskeptikov sa sen o Spojených štátoch európskych nezdá taký za hlavu, za vlasy pritiahnutý, až na to, že je k nemu dosť ďaleko a vidno to na tom príklade spoločnej európskej zahraničnej politiky. Poviem vám, prečo neexistuje zatiaľ, hoci sa o ňu snažia všetci zúčastnení dosť úprimne. Jednoducho zahraničnú politiku je možné interpretovať vtedy, keď sa nejaké spoločenstvo, povedzme národ alebo jeho politická reprezentácia dohodnú na tom, ako vidia svoje dejiny a svoju budúcnosť. Keď sa dohodnú na tom, že ako interpretujú svoje dejiny, a keď sa dohodnú na tom, čo sú ich záujmy a čo sú hrozby, čoho sa boja. Ale Európa nedokáže spoločným spôsobom interpretovať svoje dejiny. Nedokáže, pretože Rusko je úplne iný fenomén, iný živočích pre Poliakov, Maďarov, Slovákov a Čechov ako pre Francúzov. Nám je severná Afrika vzhľadom na naše dejiny vzdialená, cudzia. Pre Francúzov a Španielov nie, je to životne dôležitý priestor. Nevnímame rovnako hrozby, nevnímame rovnako svoje záujmy, a preto máme taký problém my v Európe a Slovensko s Európou prekoktať sa k spoločným postojom v čomkoľvek závažnejšom. V tých drobných veciach, samozrejme, problém nemáme. Preto by som bol v našom zasnívaní sa nad zámermi našej zahraničnej politiky, čo sa týka napríklad spoločnej európskej zahraničnej politiky, taký opatrnejší, menej optimistickejší, mal by som menšie očakávania. Je to na dlhú debatu. V každom prípade chcem povedať, že s väčšinou materiálu, ktorý sa volá Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky, súhlasím. Nie je tam jediný zámer, ktorý by som nepodporoval, len varujem, že naše zameranie, naše zámery sa už v dohľadnej budúcnosti zrazia s realitou. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

21.3.2013 10:58 - 11:07 hod.

František Šebej Zobrazit prepis
No. Ja pripomeniem, pred čím by som chcel varovať a čo sa nemohlo ocitnúť v tomto koncepčnom materiáli. Keď vzniklo povstanie proti Muammarovi Kaddáfimu v Líbyi, keď tam vlastne preskočilo z Tuniska a z Egypta, lebo najprv bolo v Egypte, potom v Tunisku, tak sa všetci potešili, že demokrati povstali proti zlému diktátorovi. No ale to bolo veľké nedorozumenie. Lebo povstanie tam bolo. Otázka je, že či demokratov? Fakt je ten, že v meste Bengházi bolo notoricky známe prostredie, z ktorého sa regrutovali bojovníci Al-Káidy, ktorí si chodili potom zastrieľať počas irackých udalostí do Iraku, ktorí sa podieľali na teroristických útokoch v Iraku. Výsledkom pádu Kaddáfiho režimu v Líbyi a teda angažmán NATO, bezletová zóna a tak ďalej, britských a francúzskych lietadiel a nakoniec aj amerického angažmán je, v Líbyi je toto. Výsledkom je, že zo scény zmizol skutočne odporný politik menom Muammar Kaddáfi, ale nebol nahradený slobodným demokratickým režimom, ale chaosom, vedľajším výsledkom ktorého je, že zbrane z obrovských depozitov v Líbyi putovali jednak do rúk džihádistov, s ktorými sa teraz Francúzi trápia v Mali. To sú líbyjské zbrane, ktoré majú v rukách. A tá druhá, veľká časť zbraní smerovala do pásma Gazy. A tie rakety, ktoré boli toto súčasťou, teraz dopadajú na hlavy civilného obyvateľstva z pásma Gazy.
Povedal by som, že vážené NATO, vážená Európska únia, ďakujeme pekne za angažmán v prospech ľudských práv v prípade Líbye. Bolo to ale nedorozumenie. Ja viem, že niektoré zlé vedľajšie dôsledky sú vedené vznešenými úmyslami. Problém v prípade Líbye bol ten, že pri tom rozhodnutí vstúpiť do toho konfliktu buď tí, ktorí sa tak rozhodli, mali zlé informácie, alebo ich viedli veľmi nevznešené záujmy. Konkrétne v prípade Talianska alebo Francúzska. Ja by som vážne chcel, aby sme sa my Európania, my Severoatlantická aliancia týmto spôsobom, napriek tým hrozným obetiam, ku ktorým prichádza v Sýrii, aby sme sa do toho takýmto spôsobom nezamiešali, lebo tie dôsledky nebudú dobré. Ale, samozrejme, že podpíšem opakovane a hrubými písmenami to, čo v tom materiáli stojí ohľadne dôležitosti Severoatlantickej aliancie pre nás, pre bezpečnosť Európy a pre bezpečnosť vlastne celého sveta. Som rád, že Slovensko je členom tohto spolku, a som rád, že je platným členom tohto spolku, a som rád, že to patrí medzi zámery našej zahraničnej politiky. A, samozrejme, že tá požiadavka mať okrem dobrých zámerov a očí upretých zasnene do budúcnosti aj trošku realistický pohľad, sa týka aj ďalších vecí. Už to tu spomenul kolega Droba. Európska únia chronicky zle vyhodnotila udalosti takzvanej Arabskej jari. Jarné na tých udalostiach skutočne nebolo nič, len ten začiatok. Začalo to fakt tým, že povstali tu i tam, najprv v Tunisku, potom v Egypte, potom v iných krajinách ľudia. Povstali, protestovali, ktorí sa chceli zbaviť diktatúry a chceli viacej slobody. Ale okamžite všetky tie hnutia, ktoré, bohužiaľ, predstavovali iba názory lokálnych menšín, proste boli unesené, uchmatnuté úplne inými silami, islamistickými silami. A výsledok napríklad Arabskej jari v Egypte je ten, že 8 až 10 miliónov egyptských kresťanov, koptov je ohrozenejších ako kedykoľvek predtým, že ľudské práva sú ohrozenejšie ako za Mubarakovho režimu. Áno, Mubarak bol škaredý diktátor! A ešte aj skorumpovaný! A, samozrejme, že v Egypte bolo plno politických väzňov a že tá celá krajina bola všetko, len nie demokracia. Veď to bola vojenská diktatúra. No ale fakt je ten, že ak sa opýtate na ich práva egyptských žien, tak momentálne to vyzerá s ich budúcnosťou, s budúcnosťou ich práv a s ich rovnoprávnosťou omnoho černejšie, ako to vyzeralo pred tromi rokmi. Naozaj. A vyzerá to omnoho černejšie nielen s právami ľudskými, so správami teda s ľudskou rovnosťou v Egypte, ale vyzerá to omnoho černejšie aj s geopolitickou budúcnosťou regiónu, pretože jediný dôvod, pre ktorý sa ešte naplnili túžobné slová Moslimského bratstva o odstúpení od mierovej zmluvy s Izraelom, je to, že Egypt je v danom okamihu krajina, ktorá je príliš vojensky slabá na to, aby urobila čokoľvek iného. No ale, mierový postoj, ktorý vyplýva z vlastnej slabosti, teda je niečo úplne iného ako mierový postoj vyplývajúci z dobrých úmyslov, však áno. Takže ja by som bol napríklad rád, keď zase egyptský prezident navštívi Európu a bude si potriasať s každým ruku a proste budú sa na seba usmievať s lady Ashtonovou, keby aspoň niekto sa našiel z Európskej únii, ktorý by mu povedal: "No, milý pán prezident, ale ako je to teda s tými ľudskými právami a s tou demokraciou vo vašej krajine, už keď sa bavíme o týchto témach?"
Ale Egypt, samozrejme, čelí omnoho horším veciam. Egypt čelí perspektíve ekonomického kolapsu. O tom sa nie veľmi hovorí. A nie je to ani veľmi vina terajšej vlády. Fakt je ten, že jeden zo zdrojov egyptských príjmov dôležitý, ktorým bol turistický ruch, sa zredukoval natoľko, že už nie je významným príspevkom v egyptskej ekonomike. Egypt je krajina, kde za posledných 60 rokov sa zoštvornásobil počet obyvateľstva. Mali nejakých 20 miliónov začiatkom 50. rokov, keď padla tá monarchia a zvíťazili, zvíťazila dôstojnícka revolta pod vedením Gamála Abdala Násira, tak mali okolo 25 miliónov obyvateľov. Teraz majú okolo 85 miliónov obyvateľov. Tá krajina už nie je veľmi schopná ich uživiť. A nie je to len výsledkom Arabskej jari. Ale tá Arabská jar teda fakt nepomohla. Bol by som rád, keby aj k týmto témam Európska únia pristupovala realistickejšie a keby Slovensko dalo k tomu podnet. Lebo opakujem opätovne: sme v úžasne výhodnej situácii krajiny, ktorá je síce malá, ale nie je zaťažená vlastnou koloniálnou minulosťou. Ani inou históriou. A toho sa tak trošičku týka aj téma rozširovania Európskej únie.
Naozaj som oceňoval misiu nášho ministra zahraničných vecí na Balkáne. Oceňujem to, že je stálou prioritou slovenskej zahraničnej politiky západný Balkán a jeho integrácia do Európskej únie.
Oceňujem, že slovenská zahraničná politika si je vedomá aj bezpečnostných rozmerov tohoto, tohoto trendu, nuž ale veci majú svoje limity. Už tu bolo spomenuté, že boli tuná na návšteve kosovskí poslanci. Myslím, že nie som jediný, na ktorého oni urobili ako ľudia, ako ľudia vybavení jazykovo, vzdelaní atď. ten najlepší dojem. Stretol sa s nimi aj pán minister, stretli sme sa s nimi aj my, ale z tej návštevy vyplynul ešte jeden poznatok. V podstate tlačia na pílu veľmi a ja tiež by som chcel v tejto veci oceniť postoj slovenskej diplomacie, že sa nenechá dotlačiť k nejakým príliš rýchlym rozhodnutiam v tejto veci, pri všetkom pochopení pre ich ambície. Je jasné, že kosovská samostatnosť je fait accompli, s ktorou sa nič veľmi nedá urobiť, a nedokážu to ani Srbi urobiť, ale zdá sa, že naša zdržanlivosť je úplne namieste. Chcel by som podporiť našu zahraničnú politiku v tomto s tým, samozrejme, že príde určite istý okamih, keď to už nebude mať zmysel. Práve dnes prebehla médiami správa, že Ivica Dačič a Hashim Thaci, teda srbský prezident a kosovský sú blízko k dohode. Oni to tak nevyhodnocujú, lady Ashton povedala, že sú blízko k dohode, ale lady Ashton netreba brať až tak príliš vážne, ale dobre. (Ruch v sále.) Radi by sme tú dohodu videli. A ak tá dohoda bude na svete, nebude žiadna prekážka, aby sme sa k tým krajinám, ktoré status Kosova uznali, pridali, ale vtedy a len vtedy.
No ale čo sa týka rozširovania Európskej únie, tu je jeden ďalší problém. Krajina s ktorou Európska únia dlhodobo rokuje bez toho, aby sa čo i len na obzore črtala perspektíva ukončenia tých rokovaní, je Turecko. Ja by som napríklad rád videl, keby Turecko dostalo jasnejšiu reč. Ja som nie diplomat, nie som viazaný ani obmedzeniami, ktoré má výkonná moc, čiže môžem povedať, čo len chcem. Ja si osobne myslím, že Turecko do Európskej únie pri súčasnej vláde nepatrí a že v istom okamihu mu to bude potrebné povedať. (Ruch v sále.) Ja viem, že sa na tomto nedohodneme, ale Turecko je krajina, ktorá začína byť vzhľadom na to, že postupne sa stáva viac a viac islamistickou pod vládou súčasného premiéra Erdogana a jeho strany. Postupne sa stáva menej a menej demokratickou, hoci je ekonomicky dosť úspešná, a postupne sa stáva stále viac a viac hostilnou, nepriateľskou voči Západu a Aliancii, voči Amerike, voči Izraelu a nakoniec aj voči Európe. Turecký premiér Erdogan sa napríklad nechal počuť, že islamofóbia má byť považovaná za trestný čin. To znamená kritický postoj k islamu. No dobre, ale my tu v Európskej únii máme akúsi slobodu slova a kandidátska krajina nám ide povedať, že si ju máme obmedziť? A tu už prečo? Turecký premiér sa netajil tým, že Turecko sa prihlásilo o stále členstvo v Šanghajskej organizácii spolupráce. Pre tých, ktorí to neviete... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis