Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, doobeda sme odsúhlasili, že tento zákon Národná rada prerokuje v skrátenom konaní. Dnes teda budeme rozhodovať o tom, akým spôsobom pomôžeme farmárom, ktorí boli postihnutí lokálnymi škodami vplyvom klimatických zmien. Niekde je to povodeň, niekde to je sucho, ale chceme pomôcť.
Ja chápem dobrý úmysel vlády, keď chce nájsť takéto riešenie. Len som presvedčený, že takéto riešenie, ktoré navrhuje vláda farmárom v skutočnosti nepomôže a nebude účinné. Už v predchádzajúcom období sa stalo, že vláda Roberta Fica prijala zákon, ktorý bol len gestom smerom k poľnohospodárom, a tento zákon považujem z rovnakej dielne a s rovnakým účinkom. Nie nadarmo sa hovorí, že cesta do pekla je dláždená dobrým úmyslom. Táto cesta je dobrým úmyslom, ale vedie do pekla. Prečo? Novela zákona podľa § 7, ktorý máme možnosť prečítať, musí spĺňať pre farmára niekoľko kritérií.
Po prvé musí spĺňať podmienky nariadenia Komisie 15/35 z roku 2007, t. j. o programe podpory de minimis. Väčšina poľnohospodárov už dnes dostáva podporu z programu de minimis, pretože je 11 titulov v rámci ministerstva pôdohospodárstva, ktoré poskytujú a táto suma a táto pomoc nemôže prekročiť viac 7,5-tisíc eur za posledné tri fiškálne roky. Tým pádom okruh tých, ktorí majú byť odmenení je značne obmedzený. Pre naše poľnohospodárke podniky takéto riešenie, úverové riešenie, nie je skutočným žiadnym vykúpením alebo žiadnou pomocou. Skúsim vysvetliť.
Od roku 2005 financovanie poľnohospodárskeho agrárneho sektoru je založená na predfinancovaní na základe komerčných bánk. Komerčné banky ročne predfinancujú farmárom podporu v objeme cca 300 mil. eur, ktoré v januári, vo februári poskytnú, a v januári, vo februári nasledujúceho roka farmár musí splatiť. Keď dnes farmár sa prihlási o túto pomoc, o túto pôžičku, dostane ju od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, dostane koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka dotáciu, z ktorého splatí minuloročný úver, teda úver, ktorý zobral v januári a príde vo februári, že chce ďalší úver na svoju existenciu. V tej chvíli komerčná banka posúdi jeho bonitu za nevyhovujúcu. Namiesto toho, keby dostal farmár finančnú pomoc, tak tá mu zlepší ekonomiku. Práve preto si myslím, že s tými 80 mil. eur, ktoré chcete zobrať z envirofondu a dať v prospech poľnohospodárov, mnohým poľnohospodárom paradoxne poškodíte, pretože bude im odmietnuté poskytnutie komerčných úverov, pretože zhoršíte ich ekonomiku namiesto toho, aby ste im dali skutočné peniaze.
Možno len neodbornosť vedie vládu k prijímaniu takýchto opatrení, nakoľko existuje niekoľko riešení, ktoré dnes vo veľmi krátkom čase umožňujú riešiť túto zlú situáciu. Nedá mi, aby som nereagoval na doobedňajšie slová ministra Jahnátka a vyvrátil jeho slová. Systém poskytovania podpôr veľkých dobytčích jednotiek sa deje na základe nariadenia vlády 516/2010, ktoré prijala Radičovej vláda 15. decembra 2012. Bolo tomu tak aj v roku 2011, aj v roku 2012. Tá ustanovila, že žiadosti a žiadatelia podávajú žiadosť do 28. februára. Minulý rok podali do 28. februára do polovici júla dostali zaplatené. Tento rok podali do polovice februára a nemajú zaplatené. Minister tu hovorí o tom, že pri urýchlení metodiky dostanú tie peniaze v novembri, pričom sa nepriamo odvoláva na to, že Slovenská republika by mala uplatňovať moduláciu.
Pán minister, váš štátny tajomník napísal v oficiálnom liste 16. júla 2012, že podľa pravidiel Európskej únie sa modulácia nevzťahuje na nové členské štáty dovtedy, kým sa ich priame platby nevyrovnajú platbám, ktoré poskytujú farmárom v tzv. starých členských štátoch. V roku 2012 v Slovenskej republike nie je vyplácaná podpora v 100 % výške, to znamená, že podľa slov vášho štátneho tajomníka modulácia na území Slovenskej republiky nemá čo robiť. Niekto tu zjavne zavádza. Je to list podpísaný pánom Štefanom Adamom.
Pokiaľ by sme pristúpili k tomu, že na tieto účely predchádzajúca vláda odsúhlasila v štátnom rozpočte 18 mil. eur - 542 mil. korún, keby sa dostali v tomto čase farmárom, určite by im pomohla viac ako pôžička, ktorú budú musieť splatiť a vrátiť.
Ďalšia možnosť poskytnúť farmárom finančnú výpomoc vychádza zo zákona 267, kde je možné vyhlásiť prírodnú katastrofu nielen na celé územie, ale na niektoré regióny alebo menšie oblasti. Je to len ochota vyhlásiť takéto opatrenie. Neviem prečo sa toho vláda Slovenskej republiky bráni ísť touto cestou.
A existujú aj ďalšie schémy štátnej pomoci, ktoré sú schválené, odnotifikované a ktoré je možné použiť veľmi rýchlo bez zmeny zákona s finančnou dotáciou tak, aby poľnohospodárom sa pomohla. Koniec koncov musím povedať, že bez zmeny zákona, bez akéhokoľvek prístupu je možné okamžite dať do systému pre pôdohospodárstvo ďalších 11 ml. eur, ktoré sú k dispozícii v Slovenskom pozemkovom fonde ako nerozdelený zisk z roku 2010 a z roku 2011, ktoré súčasné právne podmienky umožňujú vláde pri ochote predisponovať do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a môžu byť použité na odškodnenie, resp. na zmiernenie dopadov na farmárov. Toto by bola skutočná pomoc. Pomoc, ktorá je v podobe, že ti poskytnem, ale máš vrátiť, nie je úplne ta najšťastnejšia pre samotných farmárov. Musím aj povedať, či sa to páči, alebo nie, áno, sú podniky, kde je strata alebo výpadok produkcie aj 40, aj 50 %. Ale pokiaľ sa pozrieme na úroveň Slovenskej republiky tak tomu tak nie je.
Dnes si kladiem otázku, ako je možné, že na Slovensku väčšina farmárov už čaká na to, kedy sa ceny zvýšia na 300 eur pri potravinárskej pšenici, aby začali predávať. Prečo naši mlynári dnes už cez stovkou áut vozia potravinársku pšenicu zo zahraničia? Prečo nekupujú slovenské? Preto, lebo na Slovensku väčšina ľudí nechce predávať. Zvýšenie ceny potravinárskej pšenice na úroveň 210 - 220 eur je ešte pochopiteľné, ale ani za túto cenu mnohí farmári nechcú predávať. Je to výsledok toho, že minister tejto krajiny sa vyjadril, že je extrémne sucho a extrémny nedostatok. Rovnako to zopakoval premiér tejto krajiny. To je verbálny signál smerom k špekulantom, aby začali obchodovať s obilím, pretože cena bude rásť. Chcem odkázať občanom tejto krajiny, že cena základných surovín a potravín rastie neúmerne aj vďaka takýmto nekvalifikovaným, neodborným vyhlasovaním zo strany vedenia štátu. Áno, je možné zvýšenie cien potravín, bude mať tlak, bude zvyšovať aj infláciu. Áno, toto všetko so všetkým súvisí.
Toto má aj ďalšie otázky. Rovnako musím povedať, že pokiaľ chceme pomôcť poľnohospodárom, tak im dajme peniaze, tak im dajme finančné prostriedky, ktoré nemusia vrátiť, a vedia založiť úrodu na budúci rok. Pretože neexistuje spôsob, ako posúdiť, že tento zákon bude účinný a pomôže farmárom. Podľa legislatívnych pravidiel je potrebné, aby vláda, keď predkladá takýto návrh zákona, predložil aj samotnú vyhlášku alebo všeobecne právny predpis aspoň v náčrte, v bodoch, ako chce rozdeliť túto pomoc. Áno, pán minister by mohol povedať, že to je len technický nedostatok, lebo na vláde to bolo priložené a v parlamentných laviciach, v parlamentnej tlači to priložené už nie je. Ja som si to preštudoval, aj to, čo bolo na vláde. Ale aj tam je jedna neobvyklá, nezvyčajná záležitosť. Je tam zapísané, že podmienky poskytnutia pôžičky sa upresnia vo výzve ministerstva pôdohospodárstva. To znamená, že žiadny všeobecne predpis a len výzva na stráne ministerstva pôdohospodárstva, že kto má nárok a kto nemá nárok. Toto je naprieč všetkým legislatívnym pravidlám, ktoré sa v tejto krajine doteraz uplatňovali.
No a na záver k tým pôžičkám. K pôžičkám musím povedať, že mám veľmi ťažké srdce aj preto, lebo ako minister v roku 2002 na jeseň som sa musel začať boriť problémom nedobytných pohľadávok po pôžičkách. Pokiaľ ma pamäť neklame, tak aj rok 2001 bol zasiahnutý v tejto krajine extrémnym suchom. Vtedy minister Koncoš si vydobyl, že farmári dostali pôžičku na nákup obilia zo zahraničia. Po týchto pôžičkách zostalo v tejto krajine nesplatených viac ako 400 mil. korún. Po všetkých fondoch, ktoré boli v tejto krajine v podobe pôžičiek ešte dnes napriek tomu, že vláda v roku 2001 zrušila fondy a pôžičkové fondy na ministerstve pôdohospodárstva, ešte existuje nevymožených viac ako 1,5 mld. korún. Zruba 1,5 mld. korún pôžičiek sa odpísalo pre nedobytnosť, resp. pre zlikvidovanie týchto firiem. Neviem, či chceme rozdávať peniaze v čase krízy spôsobom, že poľnohospodársky podnik síce dostane dnes injekciu finančnú, ale tým, že ju, že dnes dostane pôžičku, nebude môcť dostať zelený úver, ktorý je v trojnásobnej alebo štvornásobnej výške, než dostane túto pôžičku od samotného PPA, nebude vedieť založiť alebo pokračovať v produkcii v marci, apríli budúceho roka a pôjdu jeden za druhým na skrachovanie. V tej chvíli sme urobili medvediu službu a farmárov sme dostali na lopatky tam, kde sme ich nechceli.
Dámy a páni, vážený pán minister, považoval som to za nesmierne dôležité, aby som upozornil na tieto fakty a skúsenosti, ktoré tu vychádzajú. Mnohí ľudia, ktorí dnes na ministerstve pracujú, sa veľmi aktívne spolupodieľali na rozdeľovaní tých fondov, ktoré v rokoch 2001 a predtým ministerstvo rozdávalo a pomáhalo. Otázne je, komu a akým spôsobom. Práve preto by som sa prikláňal k tomu, aby ste namiesto takéhoto návrhu naozaj išli návrhom takým, ktorý farmárom dá peniaze, dá finančnú pomoc tým, ktorí si o to naozaj potrebujú, ktorí mali lokálnu škodu, ale potom je treba vyhlásiť lokálne katastrofy, ale to je otázka technická a v kompetencii vlády Slovenskej republiky a nie takýmto spôsobom celoplošne v tejto krajine šíriť paniku a ohrozenie, ako keby sme nemali zajtra čo dať do mlynov zomlieť a dať do pekárni upiecť. Ďakujem pekne.

Pán Záhumenský, na vaše slová veľmi ťažko reagovať. Snáď za všetko bude hovoriť jedna skutočnosť. Pozrieť si zoznam tých, ktorí podporu a pôžičky dostanú z tohto modelu potom, čo ich Pôdohospodárska platobná agentúra rozdelí na základe nejasných, neidentifikovaných, v súčasnosti neznámych princípov. Určite bude veľmi zaujímavé a potom som veľmi pripravený pokračovať v tejto diskusii aj s vami konkrétne. A môžme sa pozrieť na to, že po bývalých fondoch, po bývalých pôžičkách, ktoré poskytovalo SDĽ a boli ukončené v roku 2001, koľko nedobytných pohľadávok bolo odpísaných a koľko dlžôb ešte dnes ministerstvo pôdohospodárstva eviduje? Je to celkom zaujímavý zoznam subjektov aj dnes sa na to pozrieť, ktorí boli privatizéri a inak sa obohatili na celom agrárnom sektore.
Pán Hlina, no čo v tom prípade, keď sa tie peniaze nevrátia? No štát ich zaplatí. Štát im tam požičal, štát im to dá a štát to musí zabezpečiť. Pretože, keď nezabezpečí, dostane do problémov celú Pôdohospodársku platobnú agentúru a tým ohrozeniu čerpania 800 miliónov eur ročne pre agrárny sektor. To znamená, že či to splatia, alebo nesplatia, štát ručiť stále bude. Nehovoriac o tom, že dnes pôžičky nepomôžu, ale pomôžu reálne finančné prostriedky, ktoré do sektoru sa vlejú, ktoré boli vyčlenené, len nie sú použité. Pýtam sa, prečo?

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, skrátené konanie je inštitút, kde vláda by mala pristúpiť obozretne v prípadoch, keď naozaj hrozia štátu značné hospodárske škody. Dovolím vám upozorniť na § 89 ods. 1, na ktorý sa odvoláva aj samotný predkladateľ, ktoré sa opiera o skutočnosť, že skrátené konanie za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo k ohrozeniu štátu, značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
Aké značné hospodárske škody teda hrozia Slovenskej republiky, ktoré sa nedajú odvrátiť už podľa súčasne platnej legislatívy? Podľa mňa žiadne okrem neodborného a nekvalifikovaného vyjadrovania sa zo strany rezortu a predstaviteľov vlády. Celé odôvodnenie skráteného konania vychádza z odstránenia "následkov extrémnych poveternostných podmienok, ktoré vznikajú v dôsledku globálnych, regionálnych a lokálnych klimatických zmien. Ide najmä o extrémne sucho a nedostatok vlahy a zrážok, ale môže ísť aj napríklad aj o časté opakované prívalové dažde, ktoré sú pre poľnohospodársku výrobu rovnako nebezpečné ako dlhotrvajúce sucho. Týmto dochádza k bezprostrednému ohrozeniu zdravia občanov, čím môže dôjsť k porušovaniu ich základných ľudských práv a slobôd." Toľko citát zo samotného materiálu na skrátené konanie. Naozaj by ma zaujímalo, kde vplyvom sucha alebo vplyvom lokálnych zrážok dochádza k porušeniu ľudských práv a slobôd v tejto krajine? Dlho som nad tým uvažoval, ale nedospel som k tomu. Keď už sme pri tom, tak rovnako by mohlo dôjsť k porušovaniu ľudských práv a slobôd vplyvom extrémnych horúčav, ktoré sme mali aj toho roku, 32-35 stupňov. Prečo nie sú občania tejto krajiny odškodnení za to, že musia sedieť v neklimatizovaných priestoroch? Je to taký istý, rovnaký princíp.
Pán minister asi nepostrehol alebo postrehol a potom musel konštatovať, že nenaplnil základnú podmienku zákona 267/2010, ktoré ako Ficova vláda na konci prvého svojho obdobia prijala a od 15. júna 2010, júla, vstúpila do platnosti, vychádza z toho, že odškodňuje farmárov za katastrofálne sucho alebo katastrofálne povodne, alebo zmeny vyplývajúce z klimatických zmien. Len k tomu by potrebovali, aby štátny hydrometeorologický ústav takýto stav na území Slovenskej republiky vyhlásil. No nemáme. Preto predkladáme v skrátenom konaní spôsob, ako pomôcť farmárom, niektorým farmárom, ktorí sú lokálne postihnutí, s ktorými takisto spolucítim, ktorí potrebujú pomoc, ale v každom prípade nemôžme ísť cestou, že lokálne sucho je poškodzovaním ľudských práv a slobôd a je to hospodárska škoda pre túto krajinu. Keď farmári majú nedostatok prostriedkov na založenie budúcoročnej úrody, tak je na mieste si položiť otázku, či vláda, alebo rezort nemôže pomôcť väčšine týmto farmárov iným už existujúcim spôsobom.
Som presvedčený, keby rezort odborne pristupoval a obozretne k všetkým dotačným titulom, tak už v júli tohto roku mohli byť vyplatené peniaze za podporu živočíšnej výroby, tak ako tomu bolo minulý rok. Minulý rok 15. júla, dámy a páni, farmári už zabudli, že peniaze dostali. Prvé rozhodnutia o tom, že dotácie za veľké dobytčie jednotky majú dostať, už dostali 23., 22. júna a v júli dostali peniaze. Dnes o tom ani nechyrujú. Táto Národná rada v inom zložení minulý rok na jeseň schválila štátny rozpočet Slovenskej republiky na tento rok. Pre tieto účely vyčlenila 18 miliónov eur. 542 miliónov korún - keby sa dostalo do agrárneho sektoru teraz, tak som presvedčený, že pomôže viac ako akýkoľvek úver, pretože na úveri je len jedno jediné zlé - že ho máte vrátiť, alebo sa chce správať presne tak, ako tomu bolo v predchádzajúcom období, podľa princípu, že kým som dlhoval tisíc korún, som sa obával, ako ich vrátim, keď dlhujem 100-tisíc korún, nech sa obáva ten, ktorý mi požičal. Podľa rovnakého princípu boli rozdávané pôžičky aj železniciam, aj nemocniciam, tieto peniaze nikdy neboli vrátené. Tak ich pomenujme, že to nie sú pôžičky, ale to je dotácia. Pomenujme to tak, ako to má byť, a pomôžme farmárom.
Pán minister, hovoríte o tom, že sa urodilo extrémne málo. Neviem, či mám veriť vašim slovám, ktoré vychádzajú zo slov SPPK, ktorých prirodzeným záujmom je získať viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu, alebo či mám veriť exaktným metódam zisťovania úrody na Slovensku. Bol som ministrom pôdohospodárstva v rokoch 2002 až 2006, keď exaktné metódy skúmania prieskumov sa začali zavádzať na Slovensku v rámci Výskumného ústavu pôdoznalectva. Roky prebiehalo vzájomné zisťovanie, paralelné zisťovanie prostredníctvom SPPK, aká je žatva, aká je úroda, a rovnako aj výskumný ústav. Bolo preukázané, že tie rozdiely boli minimálne, resp. exaktné metódy boli oveľa bližšie k výsledkom, než samotní farmári nahlásili. Neexistuje daňovník, ktorý by stál pri farmárovi a povedal, že zobral 2 tony alebo 2,5 tony z jedného hektára. Ale satelitné snímky, ktoré pravidelne obiehajú Zem a snímajú, tak existuje niekoľko spôsobov, ktoré stanovujú výšku predpokladanej úrody.
Neviem, či sa vám dostalo do rúk - tento materiál Výskumného ústavu pôdoznalectva ochrany pôdy, ktorý hovorí o odhadoch 15.7.2012. Áno, po prvom materiáli, ktorý sa dostal mesiac predtým, teda k 15. 6. 2012 pani riaditeľka tohto ústavu bola nútená sa verejne ospravedlniť, že neboli úplne korektné, ale len v prípade jednej metodiky. Ale tých metodík, ktoré využíva výskumný ústav je hneď 3. Dovoľte, aby som zo záverov tohto materiálu zacitoval: "Výsledky posledného odhadu úrod z tohtoročnej poľnohospodárskej sezóne k 15. 7. 2012 poukazujú na priemernú, až mierne podpriemernú poľnohospodársku sezónu s nasledovnými predpoveďami úrody:
Priemerná úroda pšenice ozimnej, ktorá je asi najnosnejšou v tejto republike, by mala dosiahnuť podľa výsledkov integrovaného odhadu úrovne 4,05 tony, čo by predstavovalo oproti sezóne 2010 - 2011 pokles 10,85 %.
b.) Odhadu realizovaného metódou biofyzikálneho modelovania 3,93 tony, čo by predstavovalo oproti sezóne 2010 - 2011 pokles 13,39 %.
Odhadovou metódou interpretácie satelitných obrazových záznamov 4,15 tony, čo by zodpovedalo medziročnému poklesu úrody 8,66 %.
Pokiaľ všetky tie tri spriemerujeme, tak sa dopracujeme k číslu poklesu mínus 10,83 %.
Áno, aj ja viem o poľnohospodároch, ktorí majú pokles 40 %, pokles 30 %, možno že pokles aj 50 %, nie vo všetkých druhoch, ale len v niektorých častiach. A to z toho dôvodu, že sú veľké regionálne, lokálne rozdiely, ale nie som presvedčený, že 10 % pokles úrody na úrovni Slovenskej republiky je oprávnením na to, aby sme vyslovili, že v tejto republike hrozí veľká hospodárska škoda, nedaj Boh, aj porušovanie ľudských práv.
Pán minister, na zásobenie Slovenskej republiky potravinárskou pšenicou táto krajina potrebuje 500-tisíc ton potravinárskej pšenice. Podľa najpesimistickejšieho odhadu výskumného ústavu sa na Slovensku urodí 1,3 milióna ton potravinárskej pšenice, pšenice v tomto roku, prevažná časť v potravinárskej kvalite. Pokiaľ sa pozriem na pokles jačmeňa a spriemerujem tie tri metódy, tak je evidentné, že ten pokles je tam radikálnejší, pretože tam je 15,1 %. A pri repke olejnej je tam priemer poklesu 13,6 %. Tieto čísla neoprávňujú vládu, aby vyslovila názor, že hrozia tejto krajine škody mimoriadneho rozsahu a poškodzovanie ľudských práv a slobôd.
Práve preto tento návrh na skrátené konanie nemôžem podporiť, hoc s dobrým úmyslom vlády pomôcť poľnohospodárom v plnej miere súhlasím, ale musím pripomenúť aj to, že váš predchodca z prvej vlády Roberta Fica - pán minister Becík rovnako doniesol do tejto snemovne návrh zákona v roku 2008 a presadil v skrátenom konaní na to, aby mohli nakúpiť štátne hmotné rezervy, obilie od farmárov za to, aby nemuseli predávať pod cenu. Do dnešného dňa podľa toho zákona ani vláda Roberta Fica, ani následná a som presvedčený, že ani žiadne ďalšie vlády nenakúpia ani jedno kilo, pretože je neúčinné, bezzubé, nehovoriac o tom, k čomu sa vyjadrím aj v prvom čítaní k samotnému návrhu zákona. Predkladateľ opomenul priložiť metodiku všeobecného záväzného predpisu, tak ako legislatívne pravidlá predkladajú, akým spôsobom chce rozdeľovať tieto peniaze. A ja si nepamätám na metódu, že by to mohlo byť stanovené vo výnose ministerstva pôdohospodárstva a nie vo všeobecne záväznom právnom predpise, tak ako to ukladajú legislatívne pravidlá. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, viacmenej kolega Beblavý pomenoval aj tie obavy, ktoré mám aj ja. Ja som si kládol otázku, že či vláda naozaj novelizuje zákon o správnych poplatkoch, alebo zavádza dane.
Pán minister, bolo by dobré, keby v prvom čítaní na záver by ste sa vyjadrili od tohto pultu a pomenovali, že či je teda to správny poplatok, alebo daň. Pretože pokiaľ som si naštudoval, tak správny poplatok má byť suma nevyhnutná na krytie nákladov štátnej správy na vykonanie istého úkonu. A tá nemôže závisieť od toho, či vozidlo je do osemdesiat kilowattov, do sto kilowattov, alebo do dvesto kilowattov.
Takisto si kladiem otázku, že či za týmto krokom potom môžeme očakávať zo strany dielne vládneho SMER-u zavedenie poplatkov podľa toho, či človek váži do sedemdesiat kilogramov, do sto kilogramov alebo nad sto kilogramov. Pretože toto je triedenie podľa mňa, ktoré podľa mňa, myslím si, že hraničí aj s Ústavou Slovenskej republiky, keď jedného človeka si vážime viac, druhého menej. Pokiaľ je to daň, je to iný princíp, ale potom je treba povedať, že to je osobitná daň.
A práve preto by som bol nesmierne rád, keby ste sa k tomu vyjadrili, že teda či je to daň, a potom upravte predložený návrh zákona tak, že to bude osobitná daň a nie správny poplatok. A nie zakrývať, že zvýšime správny poplatok len pre niekoho, pretože správny poplatok, úkon štátnej správy nezávisí od toho, či auto je malé alebo veľké. Ten úradník s tým má rovnaký objem práce, rovnaké formuláre musí vyplniť, rovnaké úkony musí vykonať, aj rovnaký čas na to potrebuje. A práve preto je to akási kamufláž.
Bol by som nesmierne rád, keby sme si naliali naozaj do pohára čistú vodu a povedali občanom tejto republiky, čo ich čaká, pretože potom naozaj môžme čakať aj zavedenie poplatkov podľa toho, či niekto váži do sedemdesiat kilogramov, nad sto kilogramov, alebo či má výšku do stopäťdesiat centimetrov alebo nad.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani generálna riaditeľka, kolegyne, kolegovia, nedá mi, aby som nevystúpil pri tomto bode, pretože to má dopad smerom k poľnohospodárstvu značný.
Chcem povedať, že keď Slovenský pozemkový fond v roku 2011 fungoval riadne, tak ako by mal, tak kladný hospodársky výsledok, ako vyplýva z tohto materiálu, je cez 9,6 milióna eur, pričom predchádzajúca vláda nepotrebovala razantne pristúpiť k navyšovaniu ceny nájomného, len riadne vykonávať svoju činnosť a kladný hospodársky výsledok nastal.
Taktiež by som chcel upozorniť na jeden fakt, ktorý si asi málokto v tejto snemovni uvedomuje, na ktorý som upozorňoval už v roku 2009, keď sa prijímal zákon o Slovenskom pozemkovom fonde, kde sa zavádzala rada fondu, ktorá má zabezpečovať 100 % kontrolu nad činnosťou Slovenského pozemkového fondu. Pani generálna riaditeľka nás informovala na výbore o tom, že rada prerokovala 2 290 právnych úkonov, o ktorých rozhodlo predchádzajúce vedenie. To znamená, že keď rada zasadala 12-krát, na každé jedno zasadnutie to bolo cez 191 právnych úkonov a skutočností.
Pýtam sa, ako je možné vyžadovať od týchto ľudí, aby pravidelne kontrolovali 191 spisov, ktoré majú niekoľko centimetrov alebo niekoľko sto strán, keď majú rozhodovať každý mesiac? Preto si myslím, že je veľmi dobré zvážiť, že koho budeme nominovať do orgánov rady fondu, pretože to je náročná práca. Mnohí si myslia, že to je za odmenu, ja si myslím, že to je za trest, pretože tá rada by mala byť nie príležitostná, ale mala by byť riadnym zamestnaneckým pomerom a bolo by treba nad tým pouvažovať, pretože keď rada má vykonávať 100 % kontrolu, tak nemôže zasadať raz za mesiac a riešiť 191 prípadov.
Ale skutočný dôvod, prečo som vystúpil, je veľmi prostý. Chcem sa spýtať pani generálnej riaditeľky pri tejto príležitosti, keď vláda prehlasuje, že chce, má v záujme, v zámere navýšiť cenu nájomného za poľnohospodársku pôdu pre farmárov na tržnú cenu. Pani generálna riaditeľka, povedzte tejto snemovni a farmárom v tejto krajine, ako si to vy viete predstaviť pri tej rozdrobenosti, pri nezapísanosti ROEP-ov tento úkon, ktorý vláda chce preniesť na Slovenský pozemkový fond? Pričom je treba si uvedomiť, že nabúranie nájomných vzťahov a hospodárskych vzťahov v slovenskom agrárnom sektore môže mať za následok vracanie niekoľko tisíc až miliónov eurofondov, pretože farmári si zobrali na seba záväzok, že budú vykonávať agroenviromentálne opatrenie, hospodárenie v znevýhodnených oblastiach počas 5 rokov. Teraz do toho bezkoncepčne vstúpime, tak aký to bude mať následok? To je druhá záležitosť.
A moja otázka znie: Je Slovenský pozemkový fond pripravený na vykonanie takejto požiadavky zo strany vlády a ako si to Slovenský pozemkový fond predstavuje? Pretože toto je otázka, ktorou žijú dnes aktuálne poľnohospodári. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, musím povedať, že vysoko si oceňujem vaše vystúpenie. Parlamentná demokracia v skutočnosti je aj o tom, že v parlamente môžme prerokovávať aj takýto návrh, ktorý dnes za vzor v tomto parlamente dáva kroky, ktoré urobila Orbánova vláda v Maďarsku. Čože to urobila? Odviedla pozornosť od skutočných problémov. Odviedla pozornosť od toho, že je veľa nezamestnaných, že ľudia nemajú pracovné miesta, že nemajú ani lacnejšie potraviny. Od toho odvádzame pozornosť.
Šetriť, pán kolega, súhlasím s vami. Kedy s tým budeme šetriť, s týmto návrhom, keď ho aj naplníme? Prvé šetrenie bude v roku 2017. Toto je naozaj téma, ktorá dnes trápi každého občana, ktorý nemá pracovné miesto?
Pán kolega, práve preto z tých istých dôvodov, ktoré ste povedali, a plus to, čo som teraz si dovolil doplniť, ani ja s takýmto návrhom dnes v tejto chvíli nesúhlasím. Skôr som za to, aby v tomto parlamente sme hľadali konsenzus a riešili problémy, ktoré dnes aktuálne trápia občanov tejto republiky, a to je, aby mali pracovné miesta, možno aj lacnejšie potraviny.
Ďakujem.

Áno? Ďakujem. Pán Mičovský, vaše vystúpenie nebudem nejako osobitne hodnotiť, alebo tú reakciu. Je faktom, že všetko sa dá zhodnotiť z hľadiska prístupu.
Vážený pán kolega Záhumenský, musím povedať, že po prípade tabak a jeleň a podobné veci, ktoré máte na svojom štíte, by som sa veľmi, veľmi zamyslel nad tým, či vôbec v tejto Národnej rade vystúpim a akým spôsobom. A musím nesmierne povedať, že udivuje ma skutočnosť, že hovoríte o mojich obratoch. Ja neobraciam kabát, ani nič podobné. Skôr snažím sa byť konzistentný, pretože obracanie podmienok pre poľnohospodárov znamenalo ich likvidáciu v mnohých prípadoch. Možnože pre vás je to výhodné.
K tým pozemkovým úpravám snáď jedna jediná vec. Od roku 2006 žiadne pozemkové, najväčší objem pozemkových úprav obstarala prvá Ficova vláda, ktorá na základe kontroly ÚVO skončila tak, že bola zle obstaraná, a dnes nám za to hrozí, že prídeme o peniaze. To, čo som ja urobil, je, vyzval vás, aby ste pokračovali, aby Slovenská republika neprišla o 30 mil. eur, a takisto, aby ste vyriešili z tých 100 miliónov eur, ktoré ste urobili nadkontraháciu a urobili škodu obciam, mnohokrát sú to starostovia za politickú stranu SMER, ktorí nebudú vedieť, z čoho zaplatiť účet, kde majú záväzok z predchádzajúcej Ficovej vlády, a tá sa za rok a pol vlády Ivety Radičovej nedokázala znížiť. To znamená, že vás dobieha tieň minulosti. Nič viac a nič menej. S tým sa budete musieť vysporiadať vy. Buď z európskych zdrojov, alebo na úkor štátneho rozpočtu, ale to nás bude bolieť každého jedného občana tejto krajiny.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, máme možnosť prerokovať programové vyhlásenie vlády, ktorá dnes sa uchádza o dôveru parlamentu a o naplnenie svojich vlastných cieľov.
Musím sa úprimne priznať, že programové vyhlásenie vlády z môjho pohľadu je príliš všeobecne koncipované. Očakával som viac konkrétnejších záväzkov a riešení. Strana, ktorá sľubovala istoty občanom Slovenskej republiky, nie je v stave dať jasné ciele a jasné istoty. Jedno je isté, že aj ten najkonkrétnejší vládny program má význam len vtedy, keď existuje vôľa, sila a odhodlanie ho zrealizovať. Preto samovláda SMER-u bez koaličného partnera má vysokú zodpovednosť, pretože aj takto všeobecne koncipovaný vládny program bude podliehať a doliehať na každého občana tejto krajiny v podobe nielen napĺňania programového vyhlásenia vlády, ale aj aktuálnych rozhodnutí, za ktoré táto vláda historicky sama v samovláde bude niesť zodpovednosť.
V mojom vystúpení sa chcem viac zamerať na zhodnotenie hlavne časti pôdohospodárstva, reagujúc aj na slová pána premiéra v oblasti potravinárstva, ako aj konštruktívne pohľady na riešenie uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoja vidieka na území Slovenskej republiky. Už aj vzhľadom len k tomu, že v predchádzajúcej vláde som mal tú možnosť zastávať túto funkciu. Citujem z programového vyhlásenia vlády: Vláda bude rešpektovať programové dokumenty Európskej únie. Takýto prístup považujem sčasti za pozitívny, i keď z aktuálneho pohľadu je táto správa negatívnou správou pre veľké farmy Slovenskej republiky. Uvediem aj dôvod tohto konštatovania. Podľa slov ministra sa nemusia naši farmári obávať prostriedkov na veľké dobytčie jednotky, dostanú ich v tomto roku v auguste, tak ako v minulom roku. So záujmom budem sledovať, či sa to tak stane. Skôr som presvedčený, že sa to tak nestane. A to z toho dôvodu, že Slovenská republika bude musieť uplatňovať takzvanú moduláciu, ktorá by nemala byť platná pre nové členské krajiny, ako je Slovenská republika. A túto skutočnosť som uviedol aj pánovi ministrovi, keď preberal odo mňa funkciu ministra alebo pozíciu ministra, nakoľko prístupová zmluva ešte z roku 2002 dáva pre Slovenskú republiku možnosť doplácať do roku 2013 presne stanoveným finančným mechanizmom a toto opatrenie je v rozpore. Preto so záujmom budem čakať, či farmári budú mať svojich 18 mil. eur alebo nie.
Oblasť reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 - 2020 považujem za oblasť, kde vôbec by sme nemali súperiť na slovenskej politickej scéne z hľadiska opozície a koalície alebo vládnej strany. A to z jedného jediného dôvodu, máme tam spoločného, v úvodzovkách, nepriateľa, ktorým je európska dvadsať sedmička, v jeho podobe politiky, ktorú bude uplatňovať na Slovenskú republiku. Práve preto považujem za nesmierne dôležité, aby sme nachádzali aj spoločné stanoviská. Musím v tejto chvíli povedať, že oceňujem prístup ministra a vlády, že pokračuje v tých istých stanoviskách, ktoré reprezentovala predchádzajúca vláda v predchádzajúcich mesiacoch.
Rád by som doplnil informácie pána premiéra o tom, či a ako sa rokovalo v záujme Slovenskej republiky. V prvotnej fáze politických diskusií o budúcej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky možnože riadenie tieňovej vlády nevytvorilo dostatočný priestor, aby tieňový kabinet si všimol kroky, ktoré vykonala predchádzajúca vláda. Od nástupu do funkcie ministra som v plnej miere uplatňoval princíp, ktorý dnes preferuje aj samotný premiér tejto krajiny, ktorý spočíva v tom, že Slovenská republika je príliš malou krajinou na to, aby presadzovala svoje záujmy bez spojencov v rámci Európskej únie. Práve preto vznikla ešte na jeseň 2010 Bratislavská deklarácia, ktorú podpísali ministri, okrem Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska. A bola to prvá iniciatíva, ktorá išla zo Slovenska preto, aby sme spoločne vystupovali voči reformným krokom Európskej únie tak, aby sme presadili naše záujmy. Práve v tomto dokumente je obsiahnuté aj odstránenie historického princípu, či odstránenie diskriminačných prístupov k novým členským krajinám.
Za ďalší významný krok považujem vytvorenie takzvanej blokačnej menšiny na uplatňovanie alebo zabránenie zastropovaniu našich veľkých fariem. Bol to prvýkrát historický úspech, kde nielen nové členské krajiny, ale aj niektoré zo starých členských krajín sa dokázali dohodnúť. Slovenská republika, Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Bulharsko a Rumunsko vytvorili blokačnú menšinu a dnes viac s než pravdepodobnosťou je možné prehlásiť, že zastropovanie v rámci Európskej únie uplatňované nebude, pretože táto blokačná menšina dnes ešte stále existuje, ale je treba, aby vláda pokračovala v týchto pozíciách a utvrdzovala túto pozíciu vo vzťahu k ostatným krajinám, ktoré dali takýto spoločný záväzok, pretože potom nevieme dosiahnuť takýto cieľ.
Možno len pre zaneprázdnenosť pána premiéra ušlo jeho pozornosti, že aj zo strany pána prezidenta som bol kritizovaný za účasť v Európskom parlamente, kde som obhajoval záujmy Slovenskej republiky v spolupráci so samosprávou, aj na pôde Európskeho parlamentu. Nové opatrenia, ktoré si vláda dala do programového vyhlásenia vlády, sú identické s tým, čo mala aj predchádzajúca vláda. A mnohé úlohy už takmer sú splnené. Citujem: Zmeny vnútroštátnych predpisov, ktoré nepôjdu nad rámec harmonizovanej legislatívy Európskej únie. Už dnes môže vláda konštatovať splnenie tohto cieľa, nakoľko v prvom polroku 2011 vláda Ivety Radičovej prijala zmenu zákona o potravinách, kde zrušila potravinové kódexy a nahradili ich, potrebnú časť, vyhláškami, ktoré sú účinné, a časť z nich je v notifikačnom procese a treba už len proces ukončiť a zverejniť tieto dokumenty. Zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, odstránenie diskriminačných prístupov, ako aj riešenie postavení aktívnych farmárov, či zazeleňania sú identické s tým, čo mala aj predchádzajúca vláda.
Očakával som, že vláda bude reagovať aj na potrebu zmeny spôsobu rozdelenia prostriedkov na území Slovenskej republiky, a nielen vo vzťahu Slovenská republika a Európska komisia, k zvýšeniu prostriedkov pre Slovenskú republiku. Odstránenie takzvaného historického princípu Slovenská republika potrebuje nielen vo vzťahu k Európskej únii, ale aj vo vzťahu Slovenská republika - Slovenská republika.
Dovoľte, aby som sa vrátil trošku k histórii. Mal som tú možnosť tvoriť ten systém, ktorý dnes platí v oblasti pôdohospodárstva, v rokoch 2002 - 2003. To, čo dnes máme, bolo to najmenšie zlo, ktoré sme vtedy mohli urobiť, aby naše poľnohospodárstvo neľahlo popolom. Pretože predchádzajúci ministri nezabezpečili dostatočnú prípravu na vstup do Európskej únie. Nikdy som nepovedal, že tento systém mal zostať nemenný na desiatky rokov. Mali sme možnosť v roku 2010, teda od 1. 1. 2010 prejsť na takzvanú platbu na farmu, kde by sme mohli podporiť intenzívnu výrobu, tú časť, kde sa vyrába viac potravín, kde sa zamestnáva viac ľudí. Nestalo sa tak. Dnes som očakával, že táto vláda do programového vyhlásenia vlády zakomponuje takúto potrebu, a to hlavne preto, lebo spoločná poľnohospodárska politika sa zmení a od 1. 1. 2014 ju budeme musieť modifikovať aj v podmienkach Slovenskej republiky. Citujem: Vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potencionálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä zvýšením živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ale aj potravinárskeho priemyslu. Osobitná podpora sa poskytne chovu hovädzieho dobytka a v prírode znevýhodnených horských a podhorských oblastiach oviec a kôz. Tento cieľ je tiež takmer splnený. Len treba dokončiť notifikačný proces na schému štátnej pomoci na základe skupinových výnimiek, kde je možné vytvoriť pracovné miesta s podporou na obdobie jedného roka. Je to program, ktorý som nazýval program vidieckej zamestnanosti, a v štátnom rozpočte na rok 2012 je vyčlenených na tieto účely 2 mil. eur.
Vláda bude ochraňovať pôdu pred neodôvodnenými zábermi. Tento záväzok si vláda už splnila. Keď existovala prvá Ficova vláda, keď zaviedla poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, paradoxne, vďaka tomuto zákonu sa zvýšil záber najkvalitnejšej pôdy na území Slovenskej republiky.
Ďalší záväzok: Urýchliť postup usporiadania pozemkového vlastníctva. Chápem tento cieľ, ale nechápem kroky ministra, keďže pozastavil vykonávanie obstarávania pozemkových úprav, ktorý proces je zložitý. Je ho treba verejne obstarať, je treba zhotoviť, zapísať v katastri nehnuteľností a zúčtovať a to všetko do roku 2015. Pričom táto práca je časovo náročná. Ešte dnes existuje 30 mil. eur z európskych zdrojov na tieto účely. Je to historická šanca. Pokiaľ Slovenská republika ho nevyužije, tak hrozí, že už nikdy viac Európska únia nám neumožní poskytnúť peniaze na pozemkové usporiadanie, na sceľovanie pozemkov na území Slovenskej republiky.
Vláda urýchli riešenie reštitúcií. Dúfam, že sa to tak stane, pretože za predchádzajúce dva roky sa práca na Slovenskom pozemkovom fonde rozbehla, reštitúcie sa riešili, dnes je pozemkový fond opäť paralyzovaný. Ja len dúfam, že nebude tak, ako za prvej Ficovej vlády, že zo štyroch rokov tri roky pozemkový fond bol paralyzovaný.
Potravinárstvo a domáce potraviny. Som nesmierne rád, že aj premiéri si, premiér tejto krajiny si uvedomuje dôležitosť výroby domácich potravín a ich podiel na slovenskom trhu. Preto ako bývalého ministra ma teší, že chce vláda pokračovať v znižovaní zahraničnoobchodnej bilancie agropotravinárskych komodít aspoň tempom, ktorým sme riešili my v roku 2011, a to bol medziročný pokles o 199,5 mil. eur. Taktiež ma teší, že táto vláda mieni pokračovať v procese predaja konečnému spotrebiteľovi, ktorým sme zlepšili systém predaja z dvora, ktorý dnes rieši všetky komodity, nielen vybrané časti. Takže vláda túto oblasť môže opätovne označiť za splnenú. Taktiež je to možné povedať, že tento cieľ je splnený, pretože výzva z februára 2012 vytvorila priestor na podporu tohto systému, kde sa prihlásilo šestopäťdesiattri žiadateľov na celkový objem finančných prostriedkov 32 mil. eur, pričom sa zaviazali, že v roku 2012 vytvoria tisícstopäťdesiatri pracovných príležitostí. To znamená, že toto je tiež výsledok, ktorý táto vláda preberá a môže označiť za spravený.
Vláda zvýši propagáciu, podporu domácich potravín. Zostáva mi len dúfať, že zavedenú značku SK kvalita v plnej miere využije v prospech tohto cieľa. So záujmom očakávam, ako naplní vláda záväzok efektívnejšieho hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou štátu. Skúsme sa pozrieť na štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorý je pýchou tejto krajiny. Predchádzajúcej vláde sa podarilo pri poklese ťažby o 700 tis. metrov kubických medziročne dosiahnuť zisk pred zdanením 18 mil. eur. Tento podnik v tomto roku odvedie do štátneho rozpočtu 20 mil. eur, z ktorých 10 už by malo byť, podľa mojich informácií, aj na účte v Štátnej pokladnici. Dokázal znížiť pohľadávky po lehote splatnosti medziročne o 1,2 mil. eur, pričom nemá žiadny úver, ani žiadne nedobytné pohľadávky. Viac ako 2 mil. eur použil na preventívne protipovodňové opatrenia na správu drobných vodných tokov, ktoré dnes sa tu už spomínali, na ktoré v predchádzajúcom období sa nedávali peniaze. Je len treba pripomenúť si rok 2009 - 2008, keď štátny podnik žiadal o pomoc od štátu 66 mil. eur. V roku 2009 pri vyššej ťažbe štátny podnik dosiahol len 322 tis. eurový zisk. Je otázne a budem so záujmom sledovať, ako sa bude vyvíjať správa tohto štátneho podniku a či naozaj bude slúžiť v prospech občanov Slovenskej republiky.
Vláda zabezpečí kompenzáciu pre lesníkov a správcov za environmentálne služby. Opäť tento cieľ, musím konštatovať, že je viac-menej zabezpečený, pretože dnes legislatívne zázemie existuje. Ale so záujmom budem sledovať, ako naplní jeho finančné naplnenie. Pretože tá v predchádzajúcom období nikdy nenašla, pretože je taká vysoká, že potom by sme museli šetriť buď na zdravotníctve, alebo v sociálnej oblasti a v ďalších oblastiach. Vláda si dala záväzok, citujem, pri zvyšovaní zamestnanosti najchudobnejších lesnatých regiónov Slovenska vláda využije ekonomické a právne nástroje na podporu rozvoja neštátneho lesníckeho sektora ako strategického partnera štátu. Áno, chvályhodné, ale kladiem si otázku, prečo iba neštátneho? Prečo nie aj štátneho? Keď takmer 50 % územia lesov sú štátne. Veď skúsme sa len pozrieť, že na preventívne protipovodňové opatrenia v minulom roku štátny podnik vytvoril päťstotridsaťdeväť pracovných miest. Už v tomto roku vytvoril ďalších tristo. Prečo vláda nechce ísť touto cestou a využiť priamo inštitúcie alebo podniky, ktoré má vo svojom portfóliu a kde má priamy dosah?
Záväzok vlády zvýšiť efektívnosť využívania domácich zdrojov surovín. Áno, kvitujem. Bez podpory a ochrany prvovýrobcov si to neviem ale predstaviť, nakoľko prvovýrobcovia energií sú nútení znižovať ceny vstupov, za ktoré už výrobcovia biomasy nie sú schopní produkcie. Bez riešenia tejto otázky elektrárne na biomasu nebudú mať základnú surovinu. Vláda má taktiež záujem podporovať bioplynové stanice. Áno, chce dať tejto oblasti vysokú podporu. A ako bývalý minister hovorím, áno, ale nie ako prvotný cieľ, ale ako hnojná koncovka, ako prilepšenie na spracovanie a ochranu životného prostredia, ako ďalšiu pridanú hodnotu do procesu pracovných príležitostí aj v oblasti živočíšnej výroby. Prečo znižuje podiel produkcie potravín táto vláda opatrením, keď zaberá obrovské plochy intenzívnej dobrej pôdy na výrobu a produkciu energií namiesto potravín?
Záverom dovoľte, aby som sa vyjadril aj k oblasti rozvoja regiónov a regionálneho operačného programu. Za nedostatočné považujem riešenie nadkontrahácie v tejto oblasti. Vláda Ivety Radičovej zdedila po vláde Roberta Fica nadkontraháciu v objeme 354 mil. eur. Zopakujem toto číslo - 354 mil. eur. To sú záväzky, za ktoré vláda, aktuálna, musí zaplatiť tá predchádzajúca. A nám sa podarilo znížiť tento záväzok o 254 mil. eur. Zostáva ešte 100 mil. eur, ktoré sú nekryté, a to sú oblasti obcí, kde sú záväzky na budovanie škôl. Vláda dnes, ako máme možnosť, už rieši realokáciu, ale nie do tejto oblasti. Kladiem si otázku, ako mieni vláda zabezpečiť týchto 100 mil. eur, ktoré už dnes chýbajú obciam a mestám za zaplatenie faktúr za školy, ktoré zdedili paradoxne po predchádzajúcej Ficovej vláde. Zdá sa mi, že tieň minulosti túto vládu dobieha. A taktiež považujem za nedostatočné reflektovanie na prioritné oblasti, na ktoré sa vláda mieni zamerať z hľadiska kohéznej a štrukturálnej pomoci na obdobie 2014 - 2020. Princípy, ktoré vláda uplatňuje na zníženie regionálnych rozdielov, takmer vôbec neriešia regionálne rozdiely na úrovni okresov. Namiesto toho, aby sme možno posledné eurofondy využili na zníženie regionálnych rozdielov, tak sa mi zdá, že chce vláda smerovať presne opačne. Vláda istôt má jedno isté, že čokoľvek uskutoční z tohto programového vyhlásenia vlády a čokoľvek uskutoční nad rámec tohto programového vyhlásenia vlády, iste to dopadne na občana tejto krajiny. A zodpovednosť za to bude mať samovláda SMER-u bez koaličného partnera.
Preto by som bol nesmierne rád, keby sa vláda zaoberala skutočnými problémami, a nie fikciami a výmyslami typu neodôvodnených, nikým neschválených, navýšenia DPH a odvádzala pozornosť. Hlavne, keď nik z pravice o tomto kroku nevedel, ani neodsúhlasil. Rovnako ako prípad zníženia DPH pre potraviny, ktorý aktuálny sčasti je a sčasti je zamietnutý, i keď bol súčasťou volebného programu. A to isté platí aj na oblasť zabudnutého sľubu, volebného sľubu SMER-u v oblasti červenej nafty.
Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť. Práve z týchto dôvodov toto programové vyhlásenie vlády nepodporím, ale budem so záujmom sledovať, či tie ciele, aj keď nekonkrétne, ako budú naplnené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Muňko, musím povedať, že nechcel som reagovať na vaše vystúpenie, ale keď ste ma priamo vyzvali, tak nedá mi. Je pravdou, že na Slovensku je rôzny pohľad na to, že koľko máme chráneného územia. Či sú to 2 %, ktoré reálne chránime, či je to 30 %, ktoré sú  vyhlásené, alebo 70 %, ktoré chceme vyhlásiť. Ale pravdou je, že chceme viac-menej 70 % územia chrániť, aspoň ochranári, k čomu sme sa dopracovali, ako výsledok cieľavedomej odbornej práce našich predkov. Robili to bez toho, aby dostali zo štátnej kasy žiadnu korunu navyše. Robili to pre to, lebo to chceli udržať. To, čo dnes máme problém, je prístup vlastníkov k správe k svojmu vlastníctvu, čo nám pretrhol socialistický režim v tejto krajine. To je ten skutočný problém.
Súhlasím s tým, že jediné východisko je, tak ako naša vláda, predchádzajúca, chcela to riešiť, urobiť hlbokú inventúru v tom, kde existuje ešte predmet ochrany a do akej miery a či si to zaslúži chrániť a v akej miere. Keď toto sa spraví, potom sa dá vyčísliť, koľko na to táto spoločnosť má a musí vyložiť.
Ale chcel by som upriamiť vašu pozornosť na jednu skutočnosť. Vláda SMER-u je samovláda, ktorá nemá koaličného partnera. Máte historickú šancu všetky tieto problémy, na ktoré ste poukázali, vyriešiť z tohto pohľadu, lebo nemáte koaličného partnera, s ktorým sa budete hádať, že či to má byť 5 %, či to má byť 20 % alebo či to má byť 50 %. Preto táto samovláda má aj takéto pozitíva.