Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, máme možnosť prerokovať programové vyhlásenie vlády, ktorá dnes sa uchádza o dôveru parlamentu a o naplnenie svojich vlastných cieľov.
Musím sa úprimne priznať, že programové vyhlásenie vlády z môjho pohľadu je príliš všeobecne koncipované. Očakával som viac konkrétnejších záväzkov a riešení. Strana, ktorá sľubovala...
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, máme možnosť prerokovať programové vyhlásenie vlády, ktorá dnes sa uchádza o dôveru parlamentu a o naplnenie svojich vlastných cieľov.
Musím sa úprimne priznať, že programové vyhlásenie vlády z môjho pohľadu je príliš všeobecne koncipované. Očakával som viac konkrétnejších záväzkov a riešení. Strana, ktorá sľubovala istoty občanom Slovenskej republiky, nie je v stave dať jasné ciele a jasné istoty. Jedno je isté, že aj ten najkonkrétnejší vládny program má význam len vtedy, keď existuje vôľa, sila a odhodlanie ho zrealizovať. Preto samovláda SMER-u bez koaličného partnera má vysokú zodpovednosť, pretože aj takto všeobecne koncipovaný vládny program bude podliehať a doliehať na každého občana tejto krajiny v podobe nielen napĺňania programového vyhlásenia vlády, ale aj aktuálnych rozhodnutí, za ktoré táto vláda historicky sama v samovláde bude niesť zodpovednosť.
V mojom vystúpení sa chcem viac zamerať na zhodnotenie hlavne časti pôdohospodárstva, reagujúc aj na slová pána premiéra v oblasti potravinárstva, ako aj konštruktívne pohľady na riešenie uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoja vidieka na území Slovenskej republiky. Už aj vzhľadom len k tomu, že v predchádzajúcej vláde som mal tú možnosť zastávať túto funkciu. Citujem z programového vyhlásenia vlády: Vláda bude rešpektovať programové dokumenty Európskej únie. Takýto prístup považujem sčasti za pozitívny, i keď z aktuálneho pohľadu je táto správa negatívnou správou pre veľké farmy Slovenskej republiky. Uvediem aj dôvod tohto konštatovania. Podľa slov ministra sa nemusia naši farmári obávať prostriedkov na veľké dobytčie jednotky, dostanú ich v tomto roku v auguste, tak ako v minulom roku. So záujmom budem sledovať, či sa to tak stane. Skôr som presvedčený, že sa to tak nestane. A to z toho dôvodu, že Slovenská republika bude musieť uplatňovať takzvanú moduláciu, ktorá by nemala byť platná pre nové členské krajiny, ako je Slovenská republika. A túto skutočnosť som uviedol aj pánovi ministrovi, keď preberal odo mňa funkciu ministra alebo pozíciu ministra, nakoľko prístupová zmluva ešte z roku 2002 dáva pre Slovenskú republiku možnosť doplácať do roku 2013 presne stanoveným finančným mechanizmom a toto opatrenie je v rozpore. Preto so záujmom budem čakať, či farmári budú mať svojich 18 mil. eur alebo nie.
Oblasť reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 - 2020 považujem za oblasť, kde vôbec by sme nemali súperiť na slovenskej politickej scéne z hľadiska opozície a koalície alebo vládnej strany. A to z jedného jediného dôvodu, máme tam spoločného, v úvodzovkách, nepriateľa, ktorým je európska dvadsať sedmička, v jeho podobe politiky, ktorú bude uplatňovať na Slovenskú republiku. Práve preto považujem za nesmierne dôležité, aby sme nachádzali aj spoločné stanoviská. Musím v tejto chvíli povedať, že oceňujem prístup ministra a vlády, že pokračuje v tých istých stanoviskách, ktoré reprezentovala predchádzajúca vláda v predchádzajúcich mesiacoch.
Rád by som doplnil informácie pána premiéra o tom, či a ako sa rokovalo v záujme Slovenskej republiky. V prvotnej fáze politických diskusií o budúcej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky možnože riadenie tieňovej vlády nevytvorilo dostatočný priestor, aby tieňový kabinet si všimol kroky, ktoré vykonala predchádzajúca vláda. Od nástupu do funkcie ministra som v plnej miere uplatňoval princíp, ktorý dnes preferuje aj samotný premiér tejto krajiny, ktorý spočíva v tom, že Slovenská republika je príliš malou krajinou na to, aby presadzovala svoje záujmy bez spojencov v rámci Európskej únie. Práve preto vznikla ešte na jeseň 2010 Bratislavská deklarácia, ktorú podpísali ministri, okrem Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska. A bola to prvá iniciatíva, ktorá išla zo Slovenska preto, aby sme spoločne vystupovali voči reformným krokom Európskej únie tak, aby sme presadili naše záujmy. Práve v tomto dokumente je obsiahnuté aj odstránenie historického princípu, či odstránenie diskriminačných prístupov k novým členským krajinám.
Za ďalší významný krok považujem vytvorenie takzvanej blokačnej menšiny na uplatňovanie alebo zabránenie zastropovaniu našich veľkých fariem. Bol to prvýkrát historický úspech, kde nielen nové členské krajiny, ale aj niektoré zo starých členských krajín sa dokázali dohodnúť. Slovenská republika, Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Bulharsko a Rumunsko vytvorili blokačnú menšinu a dnes viac s než pravdepodobnosťou je možné prehlásiť, že zastropovanie v rámci Európskej únie uplatňované nebude, pretože táto blokačná menšina dnes ešte stále existuje, ale je treba, aby vláda pokračovala v týchto pozíciách a utvrdzovala túto pozíciu vo vzťahu k ostatným krajinám, ktoré dali takýto spoločný záväzok, pretože potom nevieme dosiahnuť takýto cieľ.
Možno len pre zaneprázdnenosť pána premiéra ušlo jeho pozornosti, že aj zo strany pána prezidenta som bol kritizovaný za účasť v Európskom parlamente, kde som obhajoval záujmy Slovenskej republiky v spolupráci so samosprávou, aj na pôde Európskeho parlamentu. Nové opatrenia, ktoré si vláda dala do programového vyhlásenia vlády, sú identické s tým, čo mala aj predchádzajúca vláda. A mnohé úlohy už takmer sú splnené. Citujem: Zmeny vnútroštátnych predpisov, ktoré nepôjdu nad rámec harmonizovanej legislatívy Európskej únie. Už dnes môže vláda konštatovať splnenie tohto cieľa, nakoľko v prvom polroku 2011 vláda Ivety Radičovej prijala zmenu zákona o potravinách, kde zrušila potravinové kódexy a nahradili ich, potrebnú časť, vyhláškami, ktoré sú účinné, a časť z nich je v notifikačnom procese a treba už len proces ukončiť a zverejniť tieto dokumenty. Zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, odstránenie diskriminačných prístupov, ako aj riešenie postavení aktívnych farmárov, či zazeleňania sú identické s tým, čo mala aj predchádzajúca vláda.
Očakával som, že vláda bude reagovať aj na potrebu zmeny spôsobu rozdelenia prostriedkov na území Slovenskej republiky, a nielen vo vzťahu Slovenská republika a Európska komisia, k zvýšeniu prostriedkov pre Slovenskú republiku. Odstránenie takzvaného historického princípu Slovenská republika potrebuje nielen vo vzťahu k Európskej únii, ale aj vo vzťahu Slovenská republika - Slovenská republika.
Dovoľte, aby som sa vrátil trošku k histórii. Mal som tú možnosť tvoriť ten systém, ktorý dnes platí v oblasti pôdohospodárstva, v rokoch 2002 - 2003. To, čo dnes máme, bolo to najmenšie zlo, ktoré sme vtedy mohli urobiť, aby naše poľnohospodárstvo neľahlo popolom. Pretože predchádzajúci ministri nezabezpečili dostatočnú prípravu na vstup do Európskej únie. Nikdy som nepovedal, že tento systém mal zostať nemenný na desiatky rokov. Mali sme možnosť v roku 2010, teda od 1. 1. 2010 prejsť na takzvanú platbu na farmu, kde by sme mohli podporiť intenzívnu výrobu, tú časť, kde sa vyrába viac potravín, kde sa zamestnáva viac ľudí. Nestalo sa tak. Dnes som očakával, že táto vláda do programového vyhlásenia vlády zakomponuje takúto potrebu, a to hlavne preto, lebo spoločná poľnohospodárska politika sa zmení a od 1. 1. 2014 ju budeme musieť modifikovať aj v podmienkach Slovenskej republiky. Citujem: Vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potencionálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä zvýšením živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ale aj potravinárskeho priemyslu. Osobitná podpora sa poskytne chovu hovädzieho dobytka a v prírode znevýhodnených horských a podhorských oblastiach oviec a kôz. Tento cieľ je tiež takmer splnený. Len treba dokončiť notifikačný proces na schému štátnej pomoci na základe skupinových výnimiek, kde je možné vytvoriť pracovné miesta s podporou na obdobie jedného roka. Je to program, ktorý som nazýval program vidieckej zamestnanosti, a v štátnom rozpočte na rok 2012 je vyčlenených na tieto účely 2 mil. eur.
Vláda bude ochraňovať pôdu pred neodôvodnenými zábermi. Tento záväzok si vláda už splnila. Keď existovala prvá Ficova vláda, keď zaviedla poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, paradoxne, vďaka tomuto zákonu sa zvýšil záber najkvalitnejšej pôdy na území Slovenskej republiky.
Ďalší záväzok: Urýchliť postup usporiadania pozemkového vlastníctva. Chápem tento cieľ, ale nechápem kroky ministra, keďže pozastavil vykonávanie obstarávania pozemkových úprav, ktorý proces je zložitý. Je ho treba verejne obstarať, je treba zhotoviť, zapísať v katastri nehnuteľností a zúčtovať a to všetko do roku 2015. Pričom táto práca je časovo náročná. Ešte dnes existuje 30 mil. eur z európskych zdrojov na tieto účely. Je to historická šanca. Pokiaľ Slovenská republika ho nevyužije, tak hrozí, že už nikdy viac Európska únia nám neumožní poskytnúť peniaze na pozemkové usporiadanie, na sceľovanie pozemkov na území Slovenskej republiky.
Vláda urýchli riešenie reštitúcií. Dúfam, že sa to tak stane, pretože za predchádzajúce dva roky sa práca na Slovenskom pozemkovom fonde rozbehla, reštitúcie sa riešili, dnes je pozemkový fond opäť paralyzovaný. Ja len dúfam, že nebude tak, ako za prvej Ficovej vlády, že zo štyroch rokov tri roky pozemkový fond bol paralyzovaný.
Potravinárstvo a domáce potraviny. Som nesmierne rád, že aj premiéri si, premiér tejto krajiny si uvedomuje dôležitosť výroby domácich potravín a ich podiel na slovenskom trhu. Preto ako bývalého ministra ma teší, že chce vláda pokračovať v znižovaní zahraničnoobchodnej bilancie agropotravinárskych komodít aspoň tempom, ktorým sme riešili my v roku 2011, a to bol medziročný pokles o 199,5 mil. eur. Taktiež ma teší, že táto vláda mieni pokračovať v procese predaja konečnému spotrebiteľovi, ktorým sme zlepšili systém predaja z dvora, ktorý dnes rieši všetky komodity, nielen vybrané časti. Takže vláda túto oblasť môže opätovne označiť za splnenú. Taktiež je to možné povedať, že tento cieľ je splnený, pretože výzva z februára 2012 vytvorila priestor na podporu tohto systému, kde sa prihlásilo šestopäťdesiattri žiadateľov na celkový objem finančných prostriedkov 32 mil. eur, pričom sa zaviazali, že v roku 2012 vytvoria tisícstopäťdesiatri pracovných príležitostí. To znamená, že toto je tiež výsledok, ktorý táto vláda preberá a môže označiť za spravený.
Vláda zvýši propagáciu, podporu domácich potravín. Zostáva mi len dúfať, že zavedenú značku SK kvalita v plnej miere využije v prospech tohto cieľa. So záujmom očakávam, ako naplní vláda záväzok efektívnejšieho hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou štátu. Skúsme sa pozrieť na štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorý je pýchou tejto krajiny. Predchádzajúcej vláde sa podarilo pri poklese ťažby o 700 tis. metrov kubických medziročne dosiahnuť zisk pred zdanením 18 mil. eur. Tento podnik v tomto roku odvedie do štátneho rozpočtu 20 mil. eur, z ktorých 10 už by malo byť, podľa mojich informácií, aj na účte v Štátnej pokladnici. Dokázal znížiť pohľadávky po lehote splatnosti medziročne o 1,2 mil. eur, pričom nemá žiadny úver, ani žiadne nedobytné pohľadávky. Viac ako 2 mil. eur použil na preventívne protipovodňové opatrenia na správu drobných vodných tokov, ktoré dnes sa tu už spomínali, na ktoré v predchádzajúcom období sa nedávali peniaze. Je len treba pripomenúť si rok 2009 - 2008, keď štátny podnik žiadal o pomoc od štátu 66 mil. eur. V roku 2009 pri vyššej ťažbe štátny podnik dosiahol len 322 tis. eurový zisk. Je otázne a budem so záujmom sledovať, ako sa bude vyvíjať správa tohto štátneho podniku a či naozaj bude slúžiť v prospech občanov Slovenskej republiky.
Vláda zabezpečí kompenzáciu pre lesníkov a správcov za environmentálne služby. Opäť tento cieľ, musím konštatovať, že je viac-menej zabezpečený, pretože dnes legislatívne zázemie existuje. Ale so záujmom budem sledovať, ako naplní jeho finančné naplnenie. Pretože tá v predchádzajúcom období nikdy nenašla, pretože je taká vysoká, že potom by sme museli šetriť buď na zdravotníctve, alebo v sociálnej oblasti a v ďalších oblastiach. Vláda si dala záväzok, citujem, pri zvyšovaní zamestnanosti najchudobnejších lesnatých regiónov Slovenska vláda využije ekonomické a právne nástroje na podporu rozvoja neštátneho lesníckeho sektora ako strategického partnera štátu. Áno, chvályhodné, ale kladiem si otázku, prečo iba neštátneho? Prečo nie aj štátneho? Keď takmer 50 % územia lesov sú štátne. Veď skúsme sa len pozrieť, že na preventívne protipovodňové opatrenia v minulom roku štátny podnik vytvoril päťstotridsaťdeväť pracovných miest. Už v tomto roku vytvoril ďalších tristo. Prečo vláda nechce ísť touto cestou a využiť priamo inštitúcie alebo podniky, ktoré má vo svojom portfóliu a kde má priamy dosah?
Záväzok vlády zvýšiť efektívnosť využívania domácich zdrojov surovín. Áno, kvitujem. Bez podpory a ochrany prvovýrobcov si to neviem ale predstaviť, nakoľko prvovýrobcovia energií sú nútení znižovať ceny vstupov, za ktoré už výrobcovia biomasy nie sú schopní produkcie. Bez riešenia tejto otázky elektrárne na biomasu nebudú mať základnú surovinu. Vláda má taktiež záujem podporovať bioplynové stanice. Áno, chce dať tejto oblasti vysokú podporu. A ako bývalý minister hovorím, áno, ale nie ako prvotný cieľ, ale ako hnojná koncovka, ako prilepšenie na spracovanie a ochranu životného prostredia, ako ďalšiu pridanú hodnotu do procesu pracovných príležitostí aj v oblasti živočíšnej výroby. Prečo znižuje podiel produkcie potravín táto vláda opatrením, keď zaberá obrovské plochy intenzívnej dobrej pôdy na výrobu a produkciu energií namiesto potravín?
Záverom dovoľte, aby som sa vyjadril aj k oblasti rozvoja regiónov a regionálneho operačného programu. Za nedostatočné považujem riešenie nadkontrahácie v tejto oblasti. Vláda Ivety Radičovej zdedila po vláde Roberta Fica nadkontraháciu v objeme 354 mil. eur. Zopakujem toto číslo - 354 mil. eur. To sú záväzky, za ktoré vláda, aktuálna, musí zaplatiť tá predchádzajúca. A nám sa podarilo znížiť tento záväzok o 254 mil. eur. Zostáva ešte 100 mil. eur, ktoré sú nekryté, a to sú oblasti obcí, kde sú záväzky na budovanie škôl. Vláda dnes, ako máme možnosť, už rieši realokáciu, ale nie do tejto oblasti. Kladiem si otázku, ako mieni vláda zabezpečiť týchto 100 mil. eur, ktoré už dnes chýbajú obciam a mestám za zaplatenie faktúr za školy, ktoré zdedili paradoxne po predchádzajúcej Ficovej vláde. Zdá sa mi, že tieň minulosti túto vládu dobieha. A taktiež považujem za nedostatočné reflektovanie na prioritné oblasti, na ktoré sa vláda mieni zamerať z hľadiska kohéznej a štrukturálnej pomoci na obdobie 2014 - 2020. Princípy, ktoré vláda uplatňuje na zníženie regionálnych rozdielov, takmer vôbec neriešia regionálne rozdiely na úrovni okresov. Namiesto toho, aby sme možno posledné eurofondy využili na zníženie regionálnych rozdielov, tak sa mi zdá, že chce vláda smerovať presne opačne. Vláda istôt má jedno isté, že čokoľvek uskutoční z tohto programového vyhlásenia vlády a čokoľvek uskutoční nad rámec tohto programového vyhlásenia vlády, iste to dopadne na občana tejto krajiny. A zodpovednosť za to bude mať samovláda SMER-u bez koaličného partnera.
Preto by som bol nesmierne rád, keby sa vláda zaoberala skutočnými problémami, a nie fikciami a výmyslami typu neodôvodnených, nikým neschválených, navýšenia DPH a odvádzala pozornosť. Hlavne, keď nik z pravice o tomto kroku nevedel, ani neodsúhlasil. Rovnako ako prípad zníženia DPH pre potraviny, ktorý aktuálny sčasti je a sčasti je zamietnutý, i keď bol súčasťou volebného programu. A to isté platí aj na oblasť zabudnutého sľubu, volebného sľubu SMER-u v oblasti červenej nafty.
Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť. Práve z týchto dôvodov toto programové vyhlásenie vlády nepodporím, ale budem so záujmom sledovať, či tie ciele, aj keď nekonkrétne, ako budú naplnené.
Ďakujem.
Skryt prepis