Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k preloženému návrhu zákona, pretože ho považujem za dôležitý. Dôležitý je aj preto, pretože to je prvý zákon z konsolidačných zákonov tejto vlády, ktorý je v druhom čítaní. Je dôležitým politickým signálom, že tento zákon je namierený na príjmovú stránku rozpočtu, čiže vláda týmto aj ďalšími zákonmi hovorí, že najskôr chce brať a nie šetriť na výdavkovej stránke. Považujem to tiež za dôležitý politický signál.
Vláda, ako je uvedené aj v dôvodovej správe, chce za zhruba tri a pol roka dostať viac ako 400 mil. eur. Tento rok 77 mil., na budúci rok 110 mil. eur od bánk. Jednoznačným dôsledkom takého úsilia, keď tu budeme mať mimoriadny odvod aj z vkladov obyvateľstva, bude samozrejme zvýšenie poplatkov za vedenie účtu, zníženie úrokov za, pán minister pozná túto argumentáciu, za úložky, zvýšenie úverov za pôžičky. A to je v situácii, kedy ECB-čka dala úrokovú sadzbu na najnižšiu úroveň v histórii. Čiže skôr sa očakáva, že poplatky, ale predovšetkým úroky z úverov budú klesať. Na Slovensku, bohužiaľ, aj kvôli tomuto zákonu tak nebude, pretože v situácii, kedy máme historicky najnižšiu základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, budeme pociťovať skôr zvýšenie úrokov za pôžičky a teda ďalej aj zvýšenie poplatkov.
Čo považujem za dôležité, je tak isto odpustenie bankám do konca budúceho roku poplatkov za ochranu vkladov obyvateľstva. Dokonca som presvedčený, že toto odpustenie poplatkov do Fondu ochrany vkladov je kartelovou dohodou medzi ministerstvom financií a bankami, pretože na jednej strane sa vláda tvári, aký má silný bič na takzvané zlé banky, ale na druhej strane im do veľkej miery odpúšťa poplatky, ktoré boli samozrejmé. Dôsledkom takéhoto konania bude teda nielen to, že ľudia zaplatia viac, ale aj to, že budú znášať ešte väčšie riziko. Vláda veľmi rada, veľmi často argumentuje, že konsolidáciu zaplatia najmä bohatí. No, vidíme, že to nie je pravda. Sme svedkami situácie, kedy už dnes ľudia cítia zvýšenie poplatkov za vedenie účtov v bankách, a obávam sa, že tento trend bude pokračovať.
Ten bankový produkt, ktorý vláda navrhovala v predchádzajúcom zákone, považujem len za akúsi zásterku a za pokus odpútať pozornosť. Pretože som presvedčený, že administratívnymi nástrojmi a umelými nástrojmi akýchsi eurových bankových produktov pre len isté skupiny ľudí podstatu problému nevyriešime. Za dôkaz ponúkam aj skúsenosť z obdobia prvej vlády Roberta Fica, kedy tak isto sme boli svedkami zavedenia takéhoto umelého bankového produktu, a vieme, ako to dopadlo. Len päť ľudí si kúpilo tento bankový produkt. Čiže evidentne táto snaha bola neúspešná. Obávam sa, že aj táto snaha, ktorou sa vláda snaží zakryť dôsledky týchto mimoriadnych odvodov, skončí veľmi, veľmi podobne.
Dámy a páni, aj na základe uvedených argumentov a na základe predpokladov pána ministra, ktorý veľmi správne konštatoval, že pri týchto zákonoch vianočná atmosféra končí, aj keď spolupráca pri iných zákonoch bola veľmi korektná a konštruktívna, tak je samozrejmé, že sú veci, kedy máme s vládou na riešenie problematiky iný názor. Najmä v tom, či budeme konsolidovať cez príjmovú alebo výdajovú stránku rozpočtu. A toto je prvý a veľmi dôležitý zákon, pri ktorom musíme povedať, samozrejme, veľmi jasné nie. Preto poslanecký klub SDKÚ - Demokratickej strany nepodporí tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa veľmi pekne poďakovať kolegom za vyjadrenia, osobitne za podporu, najmä pánovi poslancovi Mihálovi, ktorý detailne povedal to, čo sa na živnostníkov chystá osobitne. Myslím, že najškodlivejšia je tá úprava, ktorá hovorí o konštante za odvody 1,486, čím vlastne sa živnostníci dostávajú do takého istého postavenia ako zamestnanci. To je veľmi, veľmi zlé, pretože živnostník nie je zamestnanec, živnostník nemá garantovaný príjem, nemá garantovanú dovolenku, nemá garantované trebárs príjmy a diéty z pracovných ciest. Je to iné povolanie, preto by sme ich mali podporiť.
Chcem sa poďakovať aj pánovi ministrovi financií za konštruktívny prístup. Chcem ešte raz zdôrazniť, že sa nejedná o výpadok v deficite verejných financií. Je to len posun hotovostný, mesta a obce o tieto peniaze neprídu, ale samozrejme sme pripravení jednať. A vopred ďakujem za podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte, aby som predložil návrh poslancov Národnej rady, mňa a pána Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Podstatou tohto zákona je zvýšenie limitu na daňové preddavky u živnostníkov z úrovne 1660 eur na úroveň 2500 eur, teda o 50 %. Podstatou tohto zvýšenia je skutočnosť, že chceme pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú, tým, ktorí tvoria hodnoty, tým, ktorí zamestnávajú de facto najviac ľudí na Slovensku. Na základe poznatkov z praxe musíme konštatovať, že súčasná úprava platenia preddavkov na daň z príjmu, ktoré aj sa vypočítavajú na základe výsledkov hospodárenia z predchádzajúceho obdobia, spôsobuje podnikateľom často problémy, dokonca niekedy až existenčné. Hlavne v súčasnom období sa začali vyskytovať stále početnejšie prípady, kedy v priebehu aktuálneho preddavkového obdobia sme zaznamenali vysoký prepad odbytu aj výnosov týchto subjektov.
Povinnosť platiť preddavky však zostáva v pôvodnej výške za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Podnikatelia takto odvádzajú na preddavkoch zbytočne veľa peňazí, ktoré nemôžu použiť v podnikaní, vznikajú im preplatky a často týmto spôsobom úverujú štát. V mnohých prípadoch sú nútení brať si na daňové preddavky úvery, čo im samozrejme zvyšuje náklady.
Už aj samotné nadmerné odčerpávanie cash-flow im zbytočne znižuje ich postavenie a konkurencieschopnosť. V dnešných časoch je preto takáto úprava platenia daní potrebná, myslím tú úpravu, ktorú navrhujeme, a súvisí priamo s hospodárskym rastom. Považujem za potrebné ako jedno z opatrení, ktoré podporuje hospodársky rast, odbremeniť od platenia preddavkov na dane bežných živnostníkov. Často sú to tí, ktorí zamestnávajú ďalších ľudí. Je ich podľa prepočtov od živnostenskej organizácie tridsaťtisíc. Sú to živnostníci, ktorí majú svoje rodiny, ale ktorí zamestnávajú aj ďalších zamestnancov. A umožňuje im táto úprava vyberať len reálne tie dane, ktoré vychádzajú z hospodárskeho výsledku na konci aktuálneho zdaňovacieho obdobia. Samozrejme, tento vplyv na deficit je neutrálny, teda inými slovami, ani jedným eurocentom nezaťažujeme deficit, snažíme sa ale uvoľniť ruky ľuďom, ktorí tvoria hodnoty. Uvedené opatrenie teda uľahčí situáciu živnostníkom, najmä zníži administratívne náklady a hlavne podporí malé podnikanie.
Dámy a páni, považujem za dôležité toto opatrenie aj v súvislosti so zmenami, ktoré sa na živnostníkov valia. Podľa informácie od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny nové daňovo-odvodové zaťaženie dopadne na živnostníkov tak, že zaplatia o viac ako 40 mil. eur do Sociálnej poisťovne, o viac ako 17 mil. eur do zdravotnej poisťovne od budúceho roku. Čiže živnostníci budú platiť o viac ako 57 mil. eur. Preto je potrebné, aby tí, ktorí fungujú ako živnostníci, či už murárske partie, remeselné dielne alebo malé prevádzky, malé penzióny, boli odbremenené od úverovania štátu.
Ako som spomenul, sú to najväčší zamestnávatelia, a preto verím, že si zaslúžia našu pozornosť. Preto si aj dovoľujem vás požiadať o podporu takéhoto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, chcem predniesť dve interpelácie.
Tá prvá je na pána predsedu vlády, v ktorej ho interpelujem ohľadom výstavby diaľnic a použitia cementobetónu namiesto asfaltových. Využívanie tejto technológie má viacero pozitívnych vplyvov. Výstavba by sa prejavila znížením dovozu na Slovensko a použitím tejto technológie možno očakávať aj zvýšenie zamestnanosti, čo je hlavne v dnešnej dobe prioritné. V neposlednom rade je to pozitívny vplyv na náš štátny rozpočet, keďže cementobetónové diaľnice majú dlhšiu životnosť a vyžadujú menej prostriedkov na údržbu. Stavbu diaľnic týmto spôsobom považujem za silný krok v podpore rastu zamestnanosti a hospodárstva na Slovensku. Týmto vás chcem požiadať o odpoveď na tému plánov vlády v tejto oblasti.
Ďakujem.
Druhá interpelácia je na pána ministra dopravy. Toho interpelujem ohľadom rušenia štiavnickej železnice, ktorú Železnice Slovenskej republiky plánujú zrušiť. V novom grafikone Banská Štiavnica, mesta zapísaného v zozname UNESCO, už totiž nefiguruje.
Pán minister, týmto vás žiadam o odpoveď, v akom štádiu rozhodovania je zrušenie tejto trate a taktiež o prehodnotenie uvedeného kroku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, vážený pán minister, vážení hostia, Európsky mechanizmus pre stabilitu je veľmi dôležité rozhodovanie. Vývoj je veľmi dynamický, a preto si myslíme, že o vývoji by mala rokovať Národná rada. Nielen o vývoji, ale samozrejme o dôležitých zmenách v Európskom mechanizme pre stabilitu. Chcem najskôr oceniť ústretový prístup ministerstva financií, keďže túto tému sme navrhli už pred mesiacom na rokovaní Národnej rady vo forme uznesenia. Musíme skonštatovať, že ministerstvo financií pristúpilo veľmi ústretovo a zorganizovalo stretnutie, ktoré sa odohralo na pôde výboru pre európske záležitosti, kde sme rokovali o tom, aké kompetencie by mohla mať Národná rada v tejto oblasti. Prišlo aj k určitému návrhu zo strany vlády, najmä čo sa týka zmien o základnom imaní a aktualizácii distribučného kľúča, aby táto kompetencia bola posunutá na Národnú radu.
Keďže zastávame presvedčenie, že použitie akejkoľvek pomoci by malo byť predmetom tiež rokovania Národnej rady, dovoľte mi predniesť tento pozmeňovací návrh. Musím tiež zdôrazniť, že samozrejme chápem istú potrebu flexibility pri rozhodovaní, najmä ministerstva financií, ale táto otázka je stále veľmi dôležitá, kľúčová, preto podávam tento pozmeňujúci návrh.
V § 4 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
" Predchádzajúci súhlas Národnej rady sa vyžaduje na hlasovaní ministra financií v Rade guvernérov mechanizmu o:
a) zmene schváleného základného imania o prispôsobení maximálneho objemu finančnej stabilizačnej pomoci mechanizmu v súlade s rámcovou zmluvou,
b) aktualizáciách kľúča na určenie príspevkov v súlade s rámcovou zmluvou,
c) akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci z mechanizmov pre stabilitu eurozóny."
Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 5.
Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava zákona, v zmysle ktorej by si akékoľvek hlasovanie ministra financií v Rade guvernérov, mechanizmu o zmene schváleného základného imania a prispôsobením maximálneho objemu finančnej stabilizačnej pomoci mechanizmu, akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci a hlasovanie o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov vyžadovalo predchádzajúce prerokovanie v Národnej rade. V daných prípadoch ide o záležitosti, ktoré budú zásadným spôsobom meniť podmienky súčasného znenia zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Matovič, jednak rast domáceho produktu znamená rast životnej úrovne, to po prvé. Je to základný predpoklad, že ľudia môžu mať viac pracovných miest, môžu mať lepšie platy. Keď zdôrazňujete rast súvisiaci s dlhom, chcem vám pripomenúť, že v roku 2000, ešte predtým, než sme boli v Únii, malo Slovensko vyšší dlh, ako má dnes. Čiže ten vývoj od roku 2004, odkedy sme vstúpili do Únie, svedčí o tom, že na Slovensku bol rast zdravý. Keď ste ale spomínali rok 2009, musím s vami súhlasiť, že v tom roku došlo k rekordnému nárastu zadlženia na Slovensku práve preto, na čo sme upozorňovali mnohokrát aj v tejto snemovni, že nám klesli príjmy o 2 mld. eur, ale vláda vtedajšia dostatočne nereagovala úspornými opatreniami. Toto dedičstvo musela riešiť minulá vláda a s týmto dedičstvom sa musí potýkať aj vláda súčasná. To je treba si uvedomiť takisto, keď hovoríme o všetkých ekonomických ukazovateľoch. Summa summarum, ale fakt, ktorý som zdôraznil, platí, že Slovensko je najrýchlejšie sa rozvíjajúca krajina od roku 2004 spomedzi všetkých európskych dvadsiatich siedmich krajín. A je dôležité si to uvedomiť aj pri rozhodovaní o tejto zmluve, pretože aj dnes sme pri rozhodovacom stole v Únii, pri rozhodovacom stole v eurozóne, aj od nás záleží, ako budú tieto kluby ďalej vyzerať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, rozhodnutie o Zmluve o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu je naozaj dôležitým rozhodnutím a pri rozhodovaní je potrebné pozrieť sa dozadu, ale aj dopredu. Keď sa pozrieme dozadu, treba si všimnúť predovšetkým pre Slovensko kľúčový dátum 1. máj 2004, kedy sme vstupovali do Európskej únie. Takisto 1. január 2009, kedy sme zaviedli spoločnú európsku menu. Hovorím to preto, pretože chcem zdôrazniť, že pre Slovensko tieto dátumy boli veľmi významné a podľa môjho presvedčenia aj úspešné. Slovensko je najrýchlejšie sa rozvíjajúca krajina spomedzi všetkých dvadsiatich siedmich krajín Únie a chceme urobiť všetko preto, aby tomu tak naďalej aj bolo. Slovensko je prvá krajina z postkomunistických krajín, ktorá vstúpila do OECD, Únie, NATO a zaviedla euro. Ani jednej krajine sa to nepodarilo, byť vo všetkých týchto štyroch kluboch. Boli to významné rozhodnutia, ktoré, dnes už vidíme, boli v prospech našich občanov.
A teraz je potrebné pozrieť sa do budúcna a urobiť toto dôležité rozhodnutie z pohľadu, opäť, našich občanov. Čo je lepšie? Či je lepšie mať stabilnú európsku menu, alebo máme iné riešenie. Rozhodnutie o Zmluve o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu je podľa môjho názoru rozhodnutím o to, o tom, či chceme stabilizovať našu menu a tým chrániť úspory, príjmy našich občanov, ale aj pracovné miesta na Slovensku. Nie je to jednoduché rozhodnutie. Pretože všetko niečo stojí a nič nie je zadarmo. To všetci vieme, ale podľa môjho názoru toto rozhodnutie nemá alternatívu. Čo ale alternatívu má, je takisto budúcnosť a je použitie prostriedkov z tohto mechanizmu. Preto sme už na minulej schôdzi Národnej rady navrhovali, aby sme o každom takomto použití rokovali v parlamente. A tento názor budeme presadzovať konzistentne aj naďalej. Teda zároveň, keď hovoríme áno tejto zmluve, hovoríme aj to, že chceme vždy o každom použití prostriedkov rokovať a, samozrejme, sme si vedomí tejto spoluzodpovednosti aj v tom, že mechanizmus pre stabilitu nie je jediným riešením. Nemôže byť jediným riešením, na ktoré sa môžeme spoliehať. Tým jediným riešením, ktorým môže dostať Európsku úniu a osobitne eurozónu zo súčasnej situácie, sú len a len štrukturálne zmeny, dodržiavanie pravidiel a zodpovedné hospodárenie. To platí pre Slovensko, ale to platí aj pre všetky krajiny Únie. Preto súčasne s vyslovením súhlasu s touto zmluvou hovoríme aj áno dôrazu na štrukturálne zmeny, áno dodržiavaniu pravidiel a áno zodpovednému gazdovaniu. Sú to spojené nádoby, aj konsolidačný balíček, ktorý nás čaká, aj rozpočet, aj opatrenia v hospodárskej politike, ktoré budeme pozorne sledovať a ktoré veľmi úzko súvisia s budúcnosťou Slovenska a s budúcnosťou eurozóny.
Dámy a páni, klub SDKÚ - Demokratickej strany teda aj na základe toho, čo som povedal, podporí Zmluvu o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu a zároveň bude naďalej presadzovať, aby sme o každom použití prostriedkov z tohto mechanizmu rokovali v Národnej rade.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem sa poďakovať aj pánovi podpredsedovi Komisie za aktuálne informácie. Osobitne ma zaujali dve témy, ktoré ste spomínali, a to európske dlhopisy a banková únia, čo sú veľmi aktuálne otázky.
A ohľadne európskych dlhopisov ste sa ozaj dotkli tiež toho, čo je podľa mňa kľúčový bod, ako zabrániť morálnemu hazardu pri implementácii spoločných dlhopisov. Preto sa chcem opýtať na váš postoj a vaše názory na túto tému, pretože z môjho pohľadu zavedenie spoločných dlhopisov skôr smeruje k tomu, že sa zahmlieva skutočná zodpovednosť a potreba riešení tam, kde skutočne sú namieste, pretože keď budeme mať spoločné financovanie, tak všetci budú v jednom koši a tí zodpovední, ktorí sa financovali lacnejšie, tak de facto sa budú financovať drahšie. Čiže aký je váš prístup, váš názor na spoločné dlhopisy práve v súvislosti s minimalizáciou morálneho hazardu?
Druhá otázka. V bankovej únii určite je namieste implementovať jednotné spoločné pravidlá pre reguláciu bankového sektora v Únii. Existuje tu ale riziko, že krajiny, ktoré si urobili poriadok, tak budú opäť doplácať na krajiny, ktoré si poriadok neurobili. Dovolím si pripomenúť, že na Slovensku reštrukturalizácia bankového sektora stála až 4 mld. eur slovenských občanov a existuje riziko prelievania kapitálu zo slovenských dcér do matiek. Takže tým, že budeme o tom hovoriť, chcem upozorniť na túto problematiku a tiež sa opýtať na váš názor, aké sú nástroje, ako tomu zabrániť. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Kollár, hovorili ste o svojom návrhu spred roka, ktorým ste chceli obmedziť mandát ministrovi financií. Len zabudli ste spomenúť jeden závažný fakt, že v tom čase ostatné koaličné strany predložili iný návrh, ktorý sa líšil v jedinom bode a ktorý získal viac poslancov ako ten návrh, ktorý ste predložili vy. To je len pre doplnenie. Ten, ktorý predložili SDKÚ – DS, KDH a MOST – HÍD v tom čase. Takže to nebol jediný návrh. A ten, ktorý sme predložili my vtedy, tak získal podporu väčšiu.
Ale ešte jednu vážnejšiu poznámku k vášmu vystúpeniu mám, keďže ste opäť neprávom a opäť nepravdivo napadli SDKÚ – Demokratickú stranu o údajnej zmene postoja. No, pán kolega, nie je tomu tak. Chcem vám pripomenúť, že SDKÚ – DS vždy presadzovala debatu v parlamente na túto tému. A bolo tomu tak ešte, keď vy ste neboli v parlamente. Sme žiadali ešte pred skončením volebného obdobia v roku 2010 mimoriadnu schôdzu parlamentu a debatu na túto tému ešte pred vznikom prvého eurovalu, ešte pred tým, ako Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá odmietla požičať Grécku. A tak tomu aj zostalo. Takže tieto fakty by sa nemali zamlčovať, pretože ak sa zamlčujú, tak objektívne skresľujete skutočnosť.
A nakoniec opäť len jedna veta. Keď chcete debatovať na túto tému, máte možnosť podporiť náš návrh, ktorý hovoril o tom, že my máme záujem o širokú debatu v parlamente. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem aj kolegom za faktické.
Pán poslanec Viskupič, osobitne si cením podporu vašu aj vášho klubu. Ja si myslím, že je to dobrý začiatok spolupráce aj v opozícii, keď sa vieme zhodnúť na veciach. A ja verím, že táto dohoda naprieč politickým spektrom má šancu na úspech aj medzi opozičnými poslancami, medzi každým poslancom a poslankyňou, ktorí majú záujem hovoriť na danú tému práve tam, kde to má byť, a to je v pléne Národnej rady.
Pánu poslancovi Sulíkovi chcem povedať ešte raz, že si stojím za tým, čo som povedal, že bývalá vláda, konkrétne pán minister Mikloš vyjednal úsporu garancie vo výške 1,2 mld. eur, že je to na dobu určitú, dvanásť rokov, áno, to je pravda, veď s tým sa on ani my sme sa nikdy netajili. My sme sa s tým nikdy netajili. Ten základný rozdiel, ale ktorý si musíme uvedomiť, je, že, samozrejme, platí už aj fiškálna dohoda. Platí fiškálna dohoda, teda pravdepodobnosť použitia v budúcnosti garancie určite nižšia, ako sa tomu dialo v rokoch minulých a trebárs ako sa to deje v súčasnosti. Takže, samozrejme, to, čo som povedal, je pravda. A vždy si môžeme na túto tému vymieňať názory. Viem, že máte záujem o túto tému. A vzhľadom na to, že ste sa tak vyjadrili aj teraz, ja očakávam práve podporu nášho návrhu, pretože náš návrh hovorí len a len o tom, že chceme o tejto téme a o každom použití prostriedkov zo stabilizačného mechanizmu hovoriť v Národnej rade. Ďakujem.